Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209231089
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7209231089.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice
- Mestská polícia Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, Košice proti povinnému: X. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom M., K. 1, o vymoženie 33,19 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Ondášom, Mlynárska 16, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Košice II zo dňa 9.1.2019, č.k. 38Er/4035/2009-8, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 9.1.2019, č.k.

38Er/4035/2009-8 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Mlynárska 16, Košice trovy exekúcie v sume 44,44 eura do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 29.12.2009 bol vykonaním exekúcie poverený

súdny exekútor. Dňa 13.4.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnostipovinného.Súdcitoval§57ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
aexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)azuvedenéhodôvoduexekúciuzastavil.Onáhrade
trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo
výške 44,44 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie

nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie
nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť
zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná

a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania
nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúciesnažil o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z
dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu,
kedy možno prizastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a vakej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,

aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto
prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo
dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.

Poukázal taktiež na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31. 8. 2010,
kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát.
Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s
uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora
pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že

na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu
pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok
z 23. 11. 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj
riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie ( m. m. IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské

práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Na základe uvedeného sa
oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez

nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysle§385ods.1C.s.p.acontrario.Popreskúmaníuznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p..

8. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinnej (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) ako
dôvoduzastaveniaexekúcie,zastaviťexekúciuzdôvodu,žejetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciu
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie
teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

9. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení

exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací
súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.12.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255
ods.1C.s.p.tak,žeúčastníkomkonanianáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretožeoprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

13.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).