Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 7, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/243/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119215536
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119215536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

T. W., nar. 1. XX. XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov - matky: E.. D. W., rod. C., nar. XX. 1. XXXX, trvale

bytom J. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého 17, Žilina a otca: D. W., nar. 4. 7. XXXX, trvale bytom P. O. U. XXX/X, Q. nad R., právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom S. Sakalovej 190, Bytča, o
zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. sumou 135 € mesačne od 1.12.2019, a to do 15.
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II.Otecje povinný uhradiťnedoplatoknazvýšenomvýživnomzaobdobieod1.12.2019do31.12.2020
v sume 650 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach v sume
65 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého nedoplatku.

III. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/61/2013 - 267 zo dňa 11.1.2016 v časti
úpravy výživného na mal. dieťa.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu dňa 11. 12. 2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. dieťa
na sumu 220 € k jej rukám a 30 € na úspory maloletej na osobitný účet s odôvodnením, že dcéra je
staršia o 6 rokov, navštevuje základnú školu, zvýšili sa jej nároky, navštevuje psychológa, pričom otec

sa maloletej venuje minimálne a je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné.

2) Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 120 € mesačne s odôvodnením, že pracuje ako
automechanik a autoelektrikár s čistým mesačným príjmom 510 €, prispieva maloletej 16 € titulomživotného poistenia, ktoré je vlastne sporením. Poukázal na to, že naposledy bolo upravované výživné
v roku 2016 a nie pred 6 rokmi. Pokiaľ sa maloletá bojí s ním stretáva, on tomu nedal žiaden dôvod.

3) Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletú zvýšiť s poukazom na pomery otca.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení
zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

7) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

8) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa

začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu
výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 9P/61/2013-267 zo dňa 11.1.2016, ktorým na základe rodičovskej dohody bola maloletá

zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 70
€ mesačne. V tom čase mal. dieťa navštevovalo materskú školu, matka bola zamestnaná a poberala
mzdu vo výške 600 € brutto. Otec bol evidovaný nezamestnaný a nemal žiaden príjem. Rodičia nemali
iné vyživovacie povinnosti.

11) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je žiakom 3. ročníka základnej
školy, navštevuje logopéda a psychológa. U matky i otca došlo k zvýšeniu príjmu. Tým boli splnené
vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.

12) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento

je zamestnaný ako automechanik a dosahuje priemernú čistú mzdu v sume 515 € v roku 2019 a 525 € za
obdobie 1-10/2020. Otec je vlastníkom osobného motorového vozidla s rokom výroby 2004 v hodnote
500 € a jeho na neho formálne evidované osobné motorové vozidlo v hodnote 500 €, ktoré patrí jeho
otcovi. Iný majetok otec nevlastní, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.13) Mal. T.ra je žiačkou 3. ročníka základnej školy, má bežné výdavky na stravu a ošatenie, školské
pomôcky, hygienické potreby a podobne. Maloletá navštevovala logopéda z dôvodu zajakávania.

Navštevuje tiež Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s čím sú spojené
náklady 60 - 80 € za polrok za nákup didaktických pomôcok, podľa možností daných aktuálnou
epidemiologickou situáciou navštevuje mimoškolské aktivity a krúžky. Bežné výdavky dieťaťa v tomto
veku v prípade štandardnej životnej úrovne rodičov predstavujú 200 € mesačne a do tejto kategórie
možno zaradiť aj účastníkov konania.

14) Podľa štatistických údajov (október 2019) napr. miera chudoby na Slovensku dosahuje 16,3 percenta
obyvateľstva a na druhej strane podľa prieskumu J&T Banky je na Slovensku viac ako desaťtisíc
milionárov a jeden miliardár. Z uvedeného a vlastnej praxe súd vyvodil, že cca 80 percent osôb možno
považovať za osoby so štandardnou životnou úrovňou; zväčša ide o osoby s priemerným príjmom,
vlastniace nehnuteľnosť na bývanie zaťaženú hypotékou, často v spoluvlastníctve s inou osobou.

15) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá je zamestnaná, dosahuje príjem 900 € netto, ktorý
zodpovedá jej vzdelaniu, zdravotnému stavu, možnostiam a schopnostiam. Matka nevlastní žiaden
majetok, býva u svojich rodičov, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

16) V prvom rade súd konštatuje, že otcom dosahovaný príjem nezodpovedá jeho vzdelaniu,

zdravotnému stavu, možnostiam a schopnostiam, ale je podstatne nižší. Súd k uvedenému názoru
dospel na základe vykonaného dokazovania a to najmä po oboznámení sa s aktuálnymi pracovnými
ponukami v povolaní automechanik v regióne Martin, kde v súčasnosti otec býva. Podľa internetovej
stránky Profesia.sk sa príjem v tejto oblasti/odbore pohybuje medzi 750 € do 1.600 € brutto, najčastejšie
okolo 1.000 € brutto. Takýto príjem považuje súd za primeraný vzhľadom na zistené a vyššie opísané

pomery otca a jeho doterajšiu prax; keďže ide o príjem len o 10 % nižší ako je priemerná mzda
v národnom hospodárstve (1.100 € brutto podľa Štatistického úradu SR), súd akceptoval osobné
preferencie otca, že chce pracovať v odbore, v ktorom vyštudoval, v odbore, ktorý ho zaujíma a nie
je poznačený rutinnou prácou. Uvedenému hrubému príjmu 1.000 € brutto zodpovedá čistý mesačný
príjem 770 € a z tohto príjmu pri určení výživného aj vychádzal.

17) Za primerané možno považovať zvýšené výživné na sumu 135 € mesačne, teda v rozsahu 17,5 %
z potenciálneho čistého príjmu otca vo výške 770 € mesačne. Podľa názoru súdu nebol dôvod určovať
výživné aj v sporiacej časti, nakoľko otec maloletej hradí aj poistenie v sume 16 € mesačne, ktoré
čiastočne plní aj funkciu sporenie; vzhľadom na to, že otec nevlastní žiaden väčší majetok, sa javí takéto

poistenie/sporenie ako postačujúce.

18) Plnením bežného výživného v sume 135 € ako aj plnením poistného v sume 16 €, ktorá suma spolu
zodpovedá 20 percentám jeho príjmu, si otec bude plniť vyživovaciu povinnosť v miere zodpovedajúcej
ustálenej judikatúrou odvolacích súdov (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z o dňa

27.11.2018 pod spis. zn. 26CoP/40/2018, ods. 20 odôvodnenia, teda 20 % - 30 % z čistého príjmu na
všetky výživovou oprávnené osoby).

19) Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ aj otec navrhol výživné vo výške 150 € mesačne, stalo sa to po
oboznámení/pod tlakom predbežného názoru súdu (pred otvorením pojednávania), ktorý vychádzal z

priemerného príjmu v národnom hospodárstve. Po vykonaní celkového dokazovania je súd názoru, že
určené výživné vo výške 135 € zodpovedá pomerom účastníkov ako aj potrebám mal. dieťaťa tak, aby
si otec túto povinnosť zvládal plniť a nedostal sa do stavu núdze. Súd takto určil výživné s poukazom
na to, že pre uhradenie nedoplatku určil lehotu desať mesiacov tak, ako je uvedené nižšie, teda kratšiu,
ako navrhoval otec.

20) Čo sa týka poskytovania osobnej starostlivosti zo strany otca, ani psychológ pracujúci v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva na základe použitých diagnostických techník nebol schopný
zaujať záver, či sa maloletá otca bojí a aký má k nemu vzťah; je skôr pravdepodobné, že narušené
vzťahy medzi rodičmi sú príčinou, prečo sa styk otca nerealizuje v bežnom rozsahu. Keďže súd nemal
preukázané, že by išlo zo strany otca o bezdôvodnú ignoráciu dieťaťa, k uvedenej okolnosti podstatným

spôsobom neprihliadal.

21) Otec je povinný uvedené zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné
poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelnýchopakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky,
dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

22) Výživné súd zvýšil od mesiaca december 2019, v ktorom bol návrh podaný s tým, že už v tomto
čase boli zmenené pomery účastníkov. Nakoľko súd nevyhovel matke v plnom rozsahu, vo zvyšnej
časti návrh zamietol.

23) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24) Nakoľko otec hradil bežné výživné vo výške 85 € mesačne, vznikol mu nedoplatok vo výške 650 €,

čo zodpovedá rozdielu 50 € medzi zvýšeným a hradeným výživným za zročné obdobie 13 mesiacov.
Tento nedoplatok mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 65 € spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s jednou splátkou.
25) Po vyhlásení rozsudku sa otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

26) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení
výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.