Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203527
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111203527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: B.. U.. B.
I., B.., I. A. XX, XXX XX I., v 2. rade: U.. X. A., I. A. XX, XXX XX I., obaja zastúpení: JUDr. Miroslav
Pekár, advokát, Krížna č. 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava
I., Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, o určenie neplatnosti volieb, o odvolaní žalobcu
v 1. rade a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna

2018 v časti I. a II. výroku potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4.
júna 2018 v časti III. výroku mení tak, že spoločnosť WebLab, s.r.o., Priehradka 8703/54, 034 06
Ružomberok, IČO: 45 436 479 má proti žalobcovi v 1. rade a v 2. rade právo na náhradu trov v plnom
rozsahu.

III. Žalovaný má proti žalobcovi v 1. rade a v 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu žalobcov zamietol, II. výrokom priznal
žalovanému proti žalobcom v 1. rade a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške a III.
výrokom priznal spol. WebLab, s.r.o., Priehradka 8703/54, Ružomberok 034 06, IČO: 45 436 479 nárok
voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov, ktorý je žalobca v 1. rade a v 2. rade povinný zaplatiť spol.
WebLab, s.r.o. vo výške 26,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2011
domáhali zrušenia platnosti volieb do orgánov Stavebného bytového družstva Bratislava I. konaných
dňa 09.12.2010 dôvodiac, že predstavenstvo žalovaného nezaradilo do pozvánky na zhromaždenie
delegátov bod programu, v ktorom mali delegáti hlasovaním rozhodnúť v sporných prípadoch o
zaradení kandidátov na kandidátsku listinu v zmysle čl. 2 ods. 8 volebného poriadku. Uviedli, že
volebná komisia pochybila, keď neskontrolovala a nenavrhla vylúčiť zo zoznamu kandidátov do nového
predstavenstva kandidáta U.. D. pre nesplnenie podmienky, že ako kandidát do predstavenstva

nesmie mať obdobný predmet svojho podnikania ako družstvo, čím porušila čl. 5 ods. 4 volebného
poriadku. Súčasne bol podľa žalobcov porušený čl. 48 ods. 2 stanov Stavebného bytového družstva
Bratislava I.. Volebná komisia podľa ich názoru pochybila, keď počas volieb napriek informácii o
konflikte záujmov nenavrhla vylúčenie U.. D. z kandidátskej listiny v zmysle čl. 2 ods. 8 volebnéhoporiadku. Žalobcovia tvrdili manipuláciu volieb tým, že volebná komisia vo svojom liste zo dňa
25.11.2010 predložila delegátom zhromaždenia kandidátsku listinu namiesto návrhu kandidátskej
listiny, ako to ukladá čl. 2 ods. 8 volebného poriadku, nezaradila na kandidátsku listinu z formálnych

dôvodov kritikov predstavenstva, napr. U.. D. a presadila kandidátov predstavenstva, čím zmanipulovala
voľby. Nezaradením kandidátov do návrhu kandidátskej listiny podľa nich volebná komisia znemožnila
hlasovanie delegátov zhromaždenia o týchto kandidátoch a zmanipulovala tak voľby, pričom na týchto
nekorektných činoch sa podieľalo predstavenstvo a kontrolná komisia žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nebolo potrebné, aby program zhromaždenia delegátov konaného
dňa 09.12.2010 obsahoval žalobcami sporovaný bod programu, pretože márne uplynula lehota na
podanie námietok a návrhov oprávnenými orgánmi družstva (týkajúca sa návrhu kandidátnej listiny
na členov predstavenstva a kontrolnej komisie). Mal za to, že voľby boli vykonané riadne a v súlade
so všeobecne platnými právnymi predpismi, ako aj s vnútrodružstevnými predpismi. Poukázal na to,
že volebná komisia konštatovala, že námietky k predloženej kandidátnej listine v zmysle čl. 2 ods.

8 volebného poriadku môžu podať výbory členských samospráv alebo členské schôdze samosprávy
písomne na volebnú komisiu do 15 dní od ich doručenia a nakoľko táto lehota uplynula ešte pred
uskutočnením volieb, tieto volebná komisia ako doručené po stanovenej lehote, ako aj námietky
doručené členmi družstva, neakceptovala. Žaloba vychádza podľa neho z nesprávneho výkladu
vnútrodružstevných predpisov, jednotlivých ustanovení stanov, volebného poriadku a rokovacieho

poriadku. Mal za to, že U.. D. nebol v deň konania volieb v konflikte záujmov, a preto ho volebná
komisia nevylúčila ako kandidáta. Uviedol, že zo strany volebnej komisie k manipulácii volieb neprišlo,
ustanovenie čl. 2 ods. 8 volebného poriadku porušené nebolo a z obsahu listu volebnej komisii je zrejmé,
že ide o oznámenie o tom, ktorí kandidáti budú kandidovať na členstvo vo volených orgánoch družstva.
Dodal, že celé zhromaždenie delegátov, ako aj jeho priebeh, hlasovanie, vyhlásenie výsledkov volieb a

schvaľovanie uznesení zhromaždenia delegátov prebehlo v rámci stanovených pravidiel. Žalobu preto
žiadal zamietnuť.

4. Žalovaný v doplnení vyjadrenia k žalobe uviedol, že program zhromaždenia delegátov určuje
predstavenstvo družstva a tento bol odsúhlasený delegátmi. Namietal pravdivosť tvrdenia žalobcov

o tom, že U.. D. podnikal v obdobnom predmete podnikania ako žalovaný, a to s poukazom na
živnostenský list. Ďalej argumentoval formálnym posúdením názvu kandidátskej listiny, nezaradením
kandidátov na základe zistených údajov o kandidátoch a v súlade s volebným poriadkom a stanovami
žalovaného. Poukázal tiež na judikatúru vo veci neplatnosti uznesenia z členskej schôdze družstva.

5. Žalobca v 2. rade doplnil žalobu podaním doručeným súdu dňa 13.02.2017, v ktorom uviedol, že
na schôdzach volebnej komisie sa neoprávnene zúčastňoval predseda predstavenstva žalovaného a
podpísaldvanávrhynakandidatúrudvochsvojichpodriadenýchzamestnancovdopredstavenstva,kedy
ide o konflikt záujmov. Namietal, že U.. I. hlasoval dvoma hlasmi a tiež skutočnosť, že na rokovaniach
volebnej komisie sa zúčastňovali zamestnanci žalovaného, ktorí komisiu priamo ovplyvňovali a riadili,

v dôsledku čoho komisia vydávala rozhodnutia, ktoré sama nevedela pred delegátmi zhromaždenia
zdôvodniť a obhájiť. Ďalej dôvodil, že U.. D. bol nelegálne zaradený na kandidátnu listinu, keď nesplnil
čl. 2 bod 7 ods. b) volebného poriadku, pretože podnikal, a za Z.. I. nezahlasovala nadpolovičná väčšina
hlasov. Mal za to, že v roku 2013 prišlo k manipulácii, keď za najbližšie zhromaždenie delegátov po
udalosti,ktorávyvolalapotrebudoplniťorgánvyhlásilavolebnákomisiazhromaždeniedelegátovkonané

v roku 2013, na ktorom bol nelegálne zvolený posledný člen predstavenstva nie kandidát za Staré Mesto,
ale za Petržalku.

6. Žalovaný vo vyjadrení k doplneniu žaloby uviedol, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne vyjadrenia,
keď účastníkov zasadnutia volebnej komisie si táto určuje sama. Ďalej uviedol, že U.. I. hlasoval

jedným hlasom, U.. D. ku dňu konania volieb nepodnikal a ako kandidát nakoniec nebol zvolený do
orgánov družstva v roku 2010, Z.. I. sa nestala členom predstavenstva družstva za celé volebné obdobie
2010-2015 a ani nebola zvolená za člena predstavenstva družstva v roku 2010. Poukázal na to, že
uznesenie zhromaždenia delegátov z roku 2011 a doplňovacie voľby z roku 2013 nie sú predmetom
žaloby, preto tvrdenia žalobcu považoval za irelevantné. Zdôraznil, že voľby do orgánov družstva v roku

2010 sa konali v súlade so zákonom a stanovami družstva, preto ich považoval za platné.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 221 ods. 1, § 222 ods. 1, § 237, § 239
ods. 1, 4, 7, § 241 ods. 1, § 242, § 249 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“),§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1, 2, § 251, § 258 ods. 1. 2, § 259 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Okrem toho prihliadal na čl. 2 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 1, 2, čl.
52 ods. 1, 2, čl. 53 ods. 2, čl. 57 ods. 4, čl. 67 ods. 1, čl. 67 ods. 2 písm. b), čl. 71 ods. 1, čl. 71 ods.

3 písm. b), čl. 73 ods. 1, 2 stanov družstva, časť I čl. 2 ods. 2, 3, 4, 8, časť I čl. 5 ods. 4, časť III čl.
15 ods. 1, 2 volebného poriadku.

8. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2018 súd prvej inštancie pripustil na základe
návrhu žalobcov zmenu žaloby. Žalobcovia po pripustení zmeny petitu žaloby žiadali, aby súd

určil neplatnosť uznesenia volebného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 09.12.2010, ktoré
rozhodloozvoleníčlenovpredstavenstvaakontrolnejkomisiedružstvauvedenévzápisniciztohoistého
dňa.

9. Konštatoval, že žalovaný je právnickou osobou založenou vo forme družstva a v súvislosti s plnením
svojho účelu vykonáva podnikateľskú činnosť a žalobcovia boli v čase konania zhromaždenia delegátov

dňa 09.12.2010, ako aj v čase podania žaloby členmi Stavebného bytového družstva Bratislava I.
(žalovaného), teda boli aktívne vecne legitimovaní k podaniu žaloby.

10. Súd posudzoval žalobu v rozsahu námietky vznesenej žalobcami v súlade s § 242 OBZ a
tých dôvodov neplatnosti uznesenia prijatého volebným zhromaždením delegátov družstva, ktoré boli

uvedené v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 07.02.2011 s tým, že na neskôr uvádzané, resp.
rozširované dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného nemohol
prihliadnuť, pretože tieto neboli obsahom včas podanej námietky, ani obsahom včas podanej žaloby.

11. K námietke, podľa ktorej predstavenstvo žalovaného porušilo čl. 2 ods. 8 volebného poriadku,

keď nezaradilo ako bod programu v pozvánke na zhromaždenie delegátov rozhodovanie o sporných
kandidátoch súd uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie predstavenstva družstva o tom,
ktoré body zaradilo do programu na zasadnutie zhromaždenia delegátov družstva, oprávnenie súdu
zasahovať do vnútorných pomerov družstva sa obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesení
členskej schôdze, resp. v tomto prípade zhromaždenia delegátov. Pre úplnosť uviedol, že v programe

výročného zasadnutia zhromaždenia delegátov žalovaného, ktoré sa konalo dňa 09.12.2010 bol pod
číslom 6 uvedený bod programu, týkajúci sa nezaradenia kandidátov na kandidátnu listinu na voľby
do orgánov žalovaného, ktorý by sa vzťahoval aj k prípadnému prerokovaniu nezaradenia sporných
kandidátov na kandidátnu listinu. Dodal, že pri rozhodnutí predstavenstva žalovaného, týkajúceho sa
žalobcami namietaného obsahu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov, by nešlo o porušenie

stanovdružstvaaniprávnehopredpisu,išlobylenoporušenievolebnéhoporiadku,čovšaknespôsobuje
neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov.

12. Dospel k záveru, že námietky žalobcov v súvislosti so zaradením kandidáta U.. D. volebnou komisiou
žalovaného na kandidátnu listinu v rozpore s právnymi predpismi a volebným poriadkom nie sú dôvodné,

keď žalobcami tvrdené porušovanie zákazu konkurencie kandidátom preukázané nebolo. Pre úplnosť
uviedol, že na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 rozhodovali delegáti v súlade s
čl. 6 ods. 6, druhá veta volebného poriadku o prípadnom vylúčení kandidáta U.. D. z kandidátnej
listiny s tým, že za jeho vylúčenie hlasovala menej ako nadpolovičná väčšina prítomných a hlasujúcich
delegátov, preto nebol tento kandidát vylúčený z kandidátnej listiny. Poukázal na to, že toto uznesenie

zhromaždenia delegátov nebolo žalobcami namietané a ani nebola žalobou žalobcami napadnutá jeho
platnosť, preto voči tomuto rozhodnutiu zhromaždenia delegátov už nie je možné úspešne namietať
a žiadať o určenie jeho neplatnosti. Dospel k záveru, že postupom volebnej komisie v súvislosti s
kandidátom U.. D. a prijatím napadnutého uznesenia zhromaždením delegátov neboli porušené právne
predpisy ani stanovy žalovaného.

13. Vo vzťahu k navrhnutým kandidátom na voľbu člena kontrolnej komisie a člena predstavenstva O..
M. X., U.. W. A., X. D., A.. U. S. uviedol, že títo boli predsedami predstavenstva alebo spoločníkmi
spoločností podnikajúcich aj v predmete činnosti obdobnom predmetu podnikania žalovaného,
kandidátna listina obsahujúca ich kandidatúru na voľbu do orgánu žalovaného by bola v rozpore s

volebným poriadkom (čl. 2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto, ak neboli títo zahrnutí
do kandidátnej listiny, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a
volebného poriadku, čoho dôsledkom nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia
delegátov žalovaného.14. Ohľadne kandidátov O.. F. W., A.. P. a U.. Z. I. na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisie
žalovaného, ku ktorým žalobcovia namietali, že menovaní boli neoprávnene navrhnutí za kandidátov

na voľby do orgánov žalovaného schôdzou vlastníkov bytov namiesto členskej schôdze samosprávy,
resp. boli neoprávnene akceptované návrhy výborov samospráv, súd konštatoval, že nie je oprávnený
posudzovať rozhodnutia schôdze členskej samosprávy družstva a ani rozhodnutia výboru samosprávy
ako výkonného orgánu, keďže kompetencia zasahovať do vnútorných pomerov družstva súdom sa
obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov. Vo vzťahu k návrhu

kandidáta U.. Z. I. súd z bodu 7. zápisnice z konania členskej samosprávy domu M. XX konanej
dňa 27.09.2010 zistil, že za kandidáta do predstavenstva žalovaného bol schválený jednomyseľne na
schôdzi členskej samosprávy. Vo vzťahu k návrhu kandidáta O.. F. W. súd z bodu 7 zápisnice z konania
členskej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu U. X konanej dňa 13.09.2010 zistil, že
za kandidáta do kontrolnej komisie žalovaného bola 25 hlasmi (48 členov samosprávy) schválená O.. F.
W.Á., kedy podľa programu schôdze ako aj obsahu rokovania išlo o členskú schôdzu samosprávy. Zo

zápisnice z konania členskej samosprávy garážnikov J. X-X dňa 21.09.2010 súd zistil, že na členskej
schôdzi samosprávy bol za kandidáta do predstavenstva žalovaného zvolený U.. Z. I. a za kandidáta
do kontrolnej komisie O.. W., obaja jednomyseľne. Vo vzťahu k namietanému návrhu kandidátky A.. P.
do kontrolnej komisie súd zo zápisnice z členskej schôdze výboru samosprávy na E.. W.. M.. P.. S. XX,
konanej dňa 28.09.2010, zistil, že išlo o členskú schôdzu samosprávy, na ktorej sa podľa prezenčnej

listiny zúčastnilo sedem členov samosprávy a v rámci schôdze bol za kandidáta do predstavenstva
navrhnutý U.. I.Š. a do kontrolnej komisie žalovaného A.. O. P.. K namietanej nominácii U.. P. ako
kandidáta na voľbu do orgánov žalovaného, ktorá nominácia sa mala uskutočniť výborom samosprávy
namiesto členskej schôdze samosprávy súd uviedol, že U.. P. nebol volebnou komisiou zaradený na
kandidátnu listinu ani na voľbu člena kontrolnej komisie, ani na voľbu člena predstavenstva, preto je

bez významu vo vzťahu k posúdeniu platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010,
ktorým sa rozhodlo o voľbe členov uvedených orgánov družstva, tá skutočnosť, ktorý orgán družstva
uskutočnil nomináciu U.. P. ako kandidáta. Pokiaľ ide o namietané výsledky hlasovania delegátov na
zhromaždení delegátov žalovaného dňa 09.12.2010 vo vzťahu k hlasovaniu U.. I. dvoma hlasmi, súd
konštatoval, že žalobcami tvrdené skutočnosti zo zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov z

09.12.2010 nevyplývajú, žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.

15.Poslednánámietkažalobcovsatýkalaskutočnosti,ževolebnákomisia predložilalistinusoznačením
ako „kandidátna listina“ a nie s označením „návrh kandidátnej listiny“. Podľa súdu nešlo o nedostatok
v postupe volebnej komisie, pretože žiadne zákonné ustanovenie, ani ustanovenie stanov alebo

volebného poriadku žalovaného neurčuje povinnosť konkrétneho označenia listiny, na ktorej volebná
komisiamenoviteuvádzanavrhovanýchkandidátovnavoľbydoorgánovdružstva.Naviac,aniakbybola
listina s menovitým zoznamom navrhovaných kandidátov do predstavenstva alebo kontrolnej komisie
formálne označená nesprávne, nemohlo to mať podľa súdu za dôsledok neplatnosť napadnutého
uznesenia zhromaždenia delegátov. Dodal, že zo žiadneho tvrdenia žalobcov nevyplýva, že by formálne

označeniemenovitéhozoznamuvolebnoukomisiounavrhovanýchkandidátovzačlenovpredstavenstva
alebo kontrolnej komisie ako kandidátnej listiny a nie ako návrhu kandidátnej listiny, spôsobilo omyl
delegáta volebného zhromaždenia alebo jeho nesprávny výklad, prípadne iný relevantný následok,
ktorý by mohol mať vplyv na priebeh a výsledok volieb, a teda aj na platnosť napadnutého uznesenia
zhromaždenia delegátov.

16. Súd dokazovanie výsluchom svedka U.. S. a U.. A. nevykonal, pretože svedok U.. A. zomrel a vo
vzťahu k výsluchu navrhovaného svedka U.. S. žalobcovia neposkytli súdu žiadne skutkové tvrdenia,
neoznačili žiadne konkrétne sporné skutočnosti, ktoré by mali byť dokazované výsluchom svedka,
pričom výsluchom svedka súd nemôže zisťovať skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu poskytnúť žalobcovia

a nahradzovať tak v konaní ich aktivitu. Návrh na vykonanie dokazovania prehratím zvukového
záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov, ktorého uznesenie sa napáda, súd nevykonal, pretože
žalobcovia namietali neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov výlučne v súvislosti s postupom
volebnej komisie a naviac zo strany žalobcov absentovali konkrétne tvrdenia o tom, čo by malo byť
vykonaním navrhovaného dokazovania preukázané.

17.Dospelkzáveru,žežalobcovianeuviedlitakédôvodyneplatnostiuzneseniazhromaždeniadelegátov
žalovaného konaného dňa 09.12.2010, ktoré by spôsobili jeho neplatnosť. Súd teda posúdil žalobcami
uplatnený nárok na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia ako nedôvodný a v celom rozsahuho zamietol, pričom v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške proti
žalobcom.

18. Prevod magnetofónového pásu a uloženie záznamov na CD zrealizovala spoločnosť WebLab s.r.o.,
ktorá si cenu tejto služby vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 02.04.2014, súd prvej inštancie
preto priznal spoločnosti WebLab s.r.o. nárok voči v spore neúspešných žalobcom na náhradu jej trov
vo výške 26,80 eur.

19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 1. a v 2. rade.
Svoje podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalobcovia namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k ich námietke
ohľadne výsledkov hlasovania delegátov zhromaždenia dňa 09.12.2010 z dôvodu, že U.. I.

preukázateľne vedome hlasoval dvoma hlasmi, čo je v rozpore s právnymi predpismi, stanovami
družstva aj jeho vnútornými predpismi. Poukázali na to, že podaním zo dňa 19.07.2017, resp. zo
dňa 10.04.2018 predložili súdu rekapituláciu všetkých dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom
dôkazy pod č. 9-17 boli venované priamo hlasovaniu U.. I. dvoma hlasmi. Zdôraznili, že viacerí z
delegátov si už v minulosti všimli, že U.. I. pravidelne hlasuje s dvoma hlasmi a počas volieb do

orgánov družstva dňa 09.12.2010 na to upozornil jeden z delegátov, ktorý si všimol, že U.. I. sediac za
predsedníckym stolom neoprávnene hlasoval dvoma hlasmi - delegačnými lístkami, na čo zareagoval
právnik žalovaného O.. Z., ktorý vyhlásil že „má dva hlasy“, čím de facto potvrdil, že U.. I. hlasoval
neoprávnenedvomahlasmi.Uvedenéskutočnostipodľanichpreukazujezvukovýzáznamzozasadnutia
zhromaždenia delegátov (v čase od 15:25), ktorý však súd nepochopiteľne nevykonal. Mali za to, že

U.. I. tak konal v rozpore s § 240 ods. 1 OBZ, stanovami žalovaného v čl. 42 bod 3, čl. 53 bod 6, čl.
43 bod 3, čl. 70 bod 2, s rokovacím poriadkom žalovaného v čl. 14 bod 2. Skutočnosť, že zápisnica
zo zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010 neobsahuje zmienku o hlasovaní U.. I. dvoma hlasmi
považovali za irelevantnú, pričom to len potvrdzuje protiprávnosť konania U.. I. a jemu podriadených
osôb. V nadväznosti na uvedené namietali, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz prehratím

zvukového záznamu zo zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010. Ďalej namietali nesprávne a
nedostatočné odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k žalobcami namietanej neoprávnenej kandidatúre
U.. D.. Zdôraznili, že vzhľadom na nespornú skutočnosť, že živnosť - kúpa tovaru za účelom jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi a iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) zanikla U.. D. až
dňa 29.10.2010, v čase uzávierky kandidátnej listiny dňa 09.10.2010 U.. D. nespĺňal podmienky (zákaz

konkurencie) pre vznik práva člena družstva byť volený do orgánov žalovaného. K tvrdeniu súdu, že
všeobecné právne predpisy žiadnym spôsobom neupravujú spôsob a postup voľby do orgánov družstva,
a teda ani zostavovanie kandidátnych listín, ktoré je upravené vo volebnom poriadku žalovaného,
poukázali na § 242 OBZ a čl. 57 ods. 2 stanov žalovaného. Uviedli, že postup volebnej komisie, ktorá v
rozpore so stanovami a volebným poriadkom žalovaného zaradila U.. D. na kandidátnu listinu, zakladá

zákonný dôvod na zrušenie uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010 a skutočnosť, že
neskôr u U.. D. odpadol zákaz konkurencie, nie je podľa názoru žalobcov relevantná. Uviedli, že
delegáti na túto skutočnosť upozornili na zhromaždení dňa 09.12.2010, čo vyplýva aj zo zvukového
záznamu z tohto zhromaždenia, ktorý dôkaz súd odmietol vykonať. Vyjadrili názor, že s ohľadom na
to, že U.. D. nesplnil k 09.10.2010 podmienky na zápis do kandidátnej listiny, na túto nikdy nemal byť

zaradený, a skutočnosť, že nebol z kandidátnej listiny delegátmi vylúčený je nepodstatná, nakoľko platí
rímskoprávna zásada „z nepráva nemôže vzniknúť právo“. Žalobcovia ďalej trvali na tom, že U.. I., O.. W.
a A.. P. neboli zvolení členskými schôdzami samospráv, ale schôdzami vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, na ktorých sa zúčastnili a zároveň aj hlasovali aj tí vlastníci bytov a nebytových priestorov,
ktorí nie sú členmi družstva, teda namietané nominácie sú v rozpore so stanovami žalovaného. Názor

súdu, že nie je oprávnený posudzovať rozhodnutia členskej samosprávy družstva a ani rozhodnutia
výboru samosprávy považovali za nesprávny, nakoľko pokiaľ boli kandidáti navrhnutí schôdzou, ktorá
na to nemala mandát, takáto voľba je neplatná, čo má za následok rozpor uznesenia zhromaždenia
delegátov zo dňa 09.12.2010 so stanovami žalovaného. Žalobcovia nesúhlasili s odôvodnením súdu
prvej inštancie ohľadne nevykonania dôkazu výsluchom svedka U.. S., keď mali za to, že v žalobe

aj nasledujúcich podaniach preukázali okrem iného viacero porušení stanov a volebného poriadku
žalovaného, o ktorých U.. S. vedel, a na ktorých sa priamo podieľal. Dali do pozornosti, že Ing.
Smieško na zhromaždení delegátov dňa 09.12.2010 potvrdil, že až dňa 30.10.2010 boli uzavreté
kandidatúry do orgánov žalovaného t.j. tým, že nepripustil kandidatúru U.. A. za samosprávu S. Xzo dňa 01.10.2010, ako neskoro podanú, porušil predpisy. Mali za to, že jedine U.. S. ako predseda
volebnej komisie sa mohol osobne vyjadriť k týmto skutočnostiam, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili
priebeh zhromaždenia a volieb do orgánov žalovaného a zároveň sa mohol vyjadriť aj k neoprávnenému

zaradeniu U.. D. na kandidátnu listinu. Zároveň poukázali na to, že v zmysle volebného poriadku čl.
2 bod 6 je lehota na podanie návrhov kandidátov jednotlivých samospráv do orgánov žalovaného
najneskôr 2 mesiace pred konaním zhromaždenia t.j. najneskôr dňa 09.10.2010 (a nie 30.09.2010 ako
svojvoľne určila volebná komisia), a teda svojvoľné a ničím neodôvodnené nepripustenie kandidatúry
U.. A. za samosprávu S. X je ďalším porušením predpisov, ktoré má za následok neregulárnosť volieb

do orgánov žalovaného na zhromaždení delegátov a schválenie uznesenia o voľbách dňa 09.12.2010.
Žalobcovia odvolaním napadli aj III. výrok rozsudku. Uviedli, že trovy spoločnosti WebLab, s.r.o. vznikli
v súvislosti s konverziou zvukového záznamu zo zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 na CD,
pričomžalobcoviaboliuznesenímzodňa04.03.2014vyzvanísúdomnaúhradupreddavkunavykonanie
uvedenej konverzie v sume 300 eur, ktorú obratom uhradili, t.j. im v tejto súvislosti vznikol preplatok
nespotrebovaného preddavku na vykonanie dôkazu vo výške 273,20 eur. Vzhľadom na uvedené navrhli,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalobcu v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.09.2018.
Vyjadril názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy predkladané žalobcami, i keď sa nimi
nemal zaoberať, keďže boli predkladané až po uplynutí prepadnej lehoty. Žalobcami uvádzané odvolacie

dôvody nepovažoval za také dôvody, ktoré by mali za následok neplatnosť volieb do orgánov družstva.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 1. a v 2. rade podaním doručeným súdu dňa
02.11.2018. Nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení a v plnom rozsahu sa pridržali obsahu

odvolania.

22. K vyjadreniu žalobcu v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.01.2019.
Uviedol, že lehota na podanie námietok ako aj žaloby v sporoch o neplatnosť uznesenia zhromaždenia
delegátov je lehotou prekluzívnou a neustále nanášania nových pripomienok a dôkazov žalobcami by

súd nemal brať do úvahy.

23. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s

§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4.
júna 2018 je potrebné v časti I. a II. výroku potvrdiť ako vecne správny a v časti III. výroku zmeniť.

24. Podľa § 242 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), na návrh člena vysloví

súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo
stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej
schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od
konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal
o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.

25. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

26. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 v časti I. a II.
výroku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca v 1. a v 2. rade neargumentujú
žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

31. Predmetom konania bol po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 04.06.2018 návrh žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia volebného zhromaždenia delegátov
žalovaného zo dňa 09.12.2010, ktoré rozhodlo o zvolení členov predstavenstva a kontrolnej komisie
družstva, uvedené v zápisnici z toho istého dňa. Súd prvej inštancie posúdil žalobcami uplatnený nárok

ako nedôvodný, preto I. výrokom rozsudku žalobu zamietol a II. výrokom rozsudku žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade po tom, čo dospel k záveru, že žalobcovia
neuviedli také dôvody neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa
09.12.2010, ktoré by spôsobili jeho neplatnosť. Žalobcovia v odvolaní proti tomuto rozsudku namietali
nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne

zvukového záznamu zo zasadnutia zhromaždenia delegátov a výsluchu svedka Ing. Smieška. Okrem
toho namietali nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

32. Žalobcovia v 1. a 2. rade v úvode podaného odvolania namietali skutočnosť, že U.. I., predseda
predstavenstva žalovaného a zároveň predseda žalovaného, hlasoval na zasadnutí zhromaždenia

delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi, čo je v rozpore s právnymi predpismi, stanovami družstva a
jeho vnútornými predpismi. V tomto smere poukázali na dôkazy č. 9 až 17 v podaní zo dňa 19.07.2017,
resp. zo dňa 10.04.2018 a zvukový záznam zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa
09.12.2010, ktorý mal uvedenú skutočnosť podľa žalobcov preukazovať, ale súd prvej inštancie tento
dôkaz nevykonal. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie

v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát akcentoval, a síce, že v zmysle ustanovenia § 242 Obchodného
zákonníka, ako aj konštantnej judikatúry súdov, je súd oprávnený preskúmavať platnosť uznesenia
členskej schôdze, resp. v tomto prípade uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného, len v rozsahu
žalobcami vznesenej námietky a prípadných nadväzujúcich tvrdení žalovaného. Rovnako návrh na
vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov musí byť podaný v rozsahu vznesenej

námietky, t.j. žalobou sa môže člen družstva dovolávať len dôvodu neplatnosti uznesenia zhromaždenia
delegátov uvedeného v námietke. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné žalobu žalobcov posudzovať len
v rozsahu námietky vznesenej žalobcami v súlade s § 242 OBZ a tých dôvodov neplatnosti uznesenia
prijatého volebným zhromaždením delegátov družstva, ktoré boli uvedené v žalobe doručenej súdu dňa
07.02.2011, pričom na neskôr uvádzané, resp. rozširované dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia

zhromaždenia delegátov žalovaného nemal konajúci súd prihliadať, pretože tieto neboli obsahom včas
podanej námietky, ani obsahom včas podanej žaloby. Z hľadiska námietok, ktoré žalobcovia vzniesli
nad rozsah námietok oznámených žalovanému v zákonnej lehote, nemohla byť súdom posudzovaná
platnosť napadnutého uznesenia, teda neboli predmetom tohto konania a konajúci súd ich pri posúdení
platnosti/neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov nemal zohľadniť. Zo žaloby doručenej súdu

dňa 07.12.2011, ako aj z priloženého listinného dôkazu - Námietka proti neregulárnym voľbám do
orgánov Stavebného bytového družstva Bratislava I., ktoré sa konali dňa 09.12.2010 (č.l. 9 súdneho
spisu) - mal odvolací súd preukázané, že obsahom týchto podaní nebolo tvrdenie žalobcov o tom,
že by U.. I. hlasoval na zhromaždení delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi. Túto skutočnosť
žalobcovia začali tvrdiť až neskôr v priebehu súdneho konania. Nakoľko takýto dôvod neplatnosti

dotknutého uznesenia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 nebol zo strany žalobcov
tvrdený vo včas podanej námietke datovanej 06.01.2011, doručenej Stavebnému družstvu Bratislava I.
dňa07.01.2011,anebolaniobsahomvčasnejžalobydoručenejsúdudňa07.02.2011,súdprvejinštancie
nemal na túto dodatočnú argumentáciu žalobcov prihliadať a uvedeným dôvodom neplatnosti uzneseniazhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 sa nemal zaoberať, pretože ide o neprípustné
dopĺňanie dôvodov neplatnosti dotknutého uznesenia zhromaždenia delegátov. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie nebol povinný vykonať dokazovanie prehratím zvukového záznamu zo zasadnutia

zhromaždenia delegátov zo dňa 09.12.2010, ktorý mal údajne preukazovať uvedené tvrdenia žalobcov o
tom, že U.. I. hlasoval na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 dvoma hlasmi. Záver súdu
prvejinštancievyslovenývbode33.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,žežalobcoviavovzťahuknimi
tvrdenej skutočnosti o neoprávnenom hlasovaní U.. I. dvoma hlasmi, dôkazné bremeno v tomto konaní
neuniesli, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočný, nad rámec toho, čo bol súd v konaní povinný

skúmať. Odvolací súd však pre úplnosť dodáva, že zo žiadneho z dôkazov predložených žalobcami v
konaní nevyplýva, že by U.. I. na dotknutom zhromaždení hlasoval dvoma hlasmi, naopak, zo Zápisnice
z výročného valného zhromaždenia delegátov Stavebného bytového družstva Bratislava I., ktoré sa
konalo dňa 09.12.2010 o 16:30 hod. (č.l. 27 súdneho spisu) je zrejmé, že počet delegátov zapísaných
do zoznamu bol 61, hlasovacích lístkov bolo vydaných 60, odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 60 a 1
hlasovací lístok bol neplatný. Z uvedeného potom vyplýva, že U.. I. mohol v tajných voľbách disponovať

len jedným hlasovacím lístkom.

33. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že vo vzťahu k návrhu na vykonanie
dokazovania prehratím zvukového záznamu zo zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010 zo strany
žalobcov absentovali konkrétne tvrdenia o tom, čo by malo byť vykonaním navrhovaného dokazovania

preukázané (okrem tvrdenia, že U.. I. hlasoval na zasadnutí zhromaždenia delegátov dňa 09.12.2010
dvomahlasmi,čovšakbolospoukazomnavyššieuvedenéirelevantné).Všeobecnétvrdeniažalobcovo
tom, že majú preukazovať neregulárnosť volieb, ich manipuláciu a ich postupné a dodatočné úpravy, sú
v tomto smere vágne a nepostačujúce. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že aby strana mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.

Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za
následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena

tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

34. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom
svedka U.. S.. Mali za to, že vo svojich podaniach zo dňa 19.07.2017 a zo dňa 10.04.2018 uviedli,
čo konkrétne má výsluch U.. S. preukázať, avšak súd nepochopiteľne odmietol vykonať jeho výsluch,

a to aj napriek tomu, že sama sudkyňa na pojednávaní dňa 16.04.2018 pripúšťala výsluch U.. S..
Odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej
inštancie vyjadreným v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý uviedol, že navrhovaného
svedka U.. S. nevyslúchol z dôvodu, že žalobcovia navrhovali jeho výsluch na zistenie skutkových
tvrdení o manipulácii výberu kandidátov volenou komisiou, výsluchom svedka však súd nemôže zisťovať

skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu poskytnúť žalobcovia a nahradzovať tak v konaní ich aktivitu.
Odvolací súd existenciu takýchto skutkových tvrdení nezistil ani z podania žalobcov zo 19.07.2017
a zo dňa 10.04.2018, na ktoré sa odvolávali. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konajúci súd
musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz a ak
žalobcovia takýto podklad v konaní neposkytli, súd prvej inštancie postupoval správne, keď výsluch

uvedeného svedka nevykonal. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že počas konania pred súdom
prvej inštancie na základe Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2017 došlo
k zmene zákonného sudcu, pričom pojednávanie dňa 13.11.2017, na ktorom bola konštatovaná potreba
svedeckej výpovede U.. S., bolo uskutočnené ešte pod vedením pôvodného sudcu. Následne po zmene
zákonného sudcu, sudkyňa, ktorá prevzala prejednávaný prípad, nepovažovala výsluch svedka U.. S.

za potrebný pre rozhodnutie vo veci. Takýto postup je plne v súlade so zákonom, nakoľko súd nemusí
vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy, naopak, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania
vykonávať, je výlučne na súde.

35. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade so zásadou rýchlosti a

hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP, keď nevykonal vyššie uvedené dôkazy navrhnuté v konaní
žalobcami. Odvolací súd zastáva názor, že i bez vykonania takto navrhnutých dôkazov mal súd prvej
inštancie dostatočne zistený skutkový stav na to, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť. Odvolací
súd ďalej pripomína, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazovvykoná, pričom súd prvej inštancie zároveň v bode 36. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal ďalšie
žalobcami navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval tieto námietky žalobcov

za nedôvodné.

36. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietali nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku ohľadne žalobcami namietanej kandidatúry U.. D., ktorý podľa nich nemal byť zaradený
na kandidátnu listinu, pretože nespĺňal podmienky pre vznik člena družstva byť volený do orgánov

žalovaného, čo zakladá zákonný dôvod na zrušenie uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa
09.12.2010. Okrem toho žalobcovia trvali na tom, že U.. I., O.. W. a A.. P. neboli do predstavenstva a
kontrolnej komisie žalovaného zvolení členskými schôdzami samospráv, ale schôdzami vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, na ktorých sa zúčastnili a hlasovali aj tí vlastníci bytov a nebytových priestorov,
ktorí neboli členmi družstva. Odvolací súd poukazuje na to, že s uvedenou argumentáciou žalobcov sa
súd prvej inštancie v konaní zaoberal a v napadnutom rozsudku sa s ňou náležite vysporiadal, svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, vysvetlil svoje právne závery, i to ako k nim dospel, pričom bral do úvahy
všetky podstatné okolnosti prejednávanej veci. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením napadnutého
rozsudku plne stotožňuje, nakoľko je presvedčivé a vecne správne. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii
žalobcov odvolací súd zároveň pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

37. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky žalobcov v súvislosti so zaradením

kandidáta U.. D. volebnou komisiou žalovaného na kandidátnu listinu v rozpore s právnymi predpismi
a volebným poriadkom, sú nedôvodné. V konaní pred súdom prvej inštancie totiž nebolo preukázané
žalobcamitvrdenéporušovaniezákazukonkurencieuvedenýmikandidátom,pričomlegitímnosťpostupu
volebnej komisie pri zaradení U.. D. na kandidátnu listinu preukazuje aj skutočnosť, že zhromaždenie
delegátov rozhodlo o nevylúčení tohto kandidáta z kandidátnej listiny. Odvolací súd sa stotožňuje s

konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že „na zasadnutí zhromaždenia delegátov
konanom dňa 09.12.2010 rozhodovali delegáti zhromaždenia v súlade s článkom 6 ods. 6, druhá veta
volebného poriadku o prípadnom vylúčení kandidáta U.. D. z kandidátnej listiny s tým, že za vylúčenie
hlasovalo 22 delegátov, proti hlasovalo 13 delegátov a hlasovania sa zdržalo 19 delegátov. Podľa
obsahu zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 sa uvedeného

hlasovania zúčastnilo 54 delegátov z celkového počtu 61 prítomných delegátov, teda hlasovanie bolo
platné, ale za vylúčenie kandidáta U.. D. hlasovalo menej ako nadpolovičná väčšina prítomných
a hlasujúcich delegátov, preto nebol tento kandidát vylúčený z kandidátnej listiny. Toto uznesenie
zhromaždenia delegátov nebolo žalobcami namietané (námietka žalobcov nebola zaprotokolovaná a
ani dodatočne v mesačnej lehote doručená žalovanému) a ani nebola žalobou žalobcami napadnutá

platnosť predmetného uznesenia. Preto voči tomuto rozhodnutiu zhromaždenia delegátov už nie je
možné úspešne namietať a žiadať o určenie jeho neplatnosti.“ Odvolací súd touto cestou zároveň
odkazuje na bod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie uvedeným
bližšie zaoberal.

38. Súd prvej inštancie v bode 25. až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vysvetlil, z akých
dôvodov považoval za nedôvodnú námietku žalobcov vo vzťahu k údajne neoprávnenému navrhnutiu
kandidátov U.. I., O.. W. a A.. P. na voľbu predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného. Odvolací súd
sa s takýmto odôvodnením plne stotožňuje a v tomto smere odkazuje na dotknuté body odôvodnenia
napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že uvedené osoby boli za kandidátov do orgánov žalovaného

schválené na členskej schôdzi samosprávy. Odlišnú argumentáciu žalobcov odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodnú.

39. Vo vzťahu k III. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal spoločnosti
WebLab, s.r.o. nárok voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov, ktorý je žalobca v 1. rade a v 2.

rade povinný zaplatiť spoločnosti WebLab, s.r.o. vo výške 26,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné.40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

42. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

43. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

44. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. V priebehu konania navrhli žalobcovia vykonať dôkaz obsahom zvukového záznamu zo zasadnutia
zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010. V súvislosti s tým, že priebeh zasadnutia
zhromaždenia delegátov bol zvukovo zaznamenaný na médiu (magnetofónom páse), ku ktorému už

neexistujú technické prostriedky na jeho prehratie, bolo potrebné konvertovať zvukový záznam na inú
druh média, a to na CD. Prevod magnetofónového pásu a uloženie záznamov na CD zrealizovala
spoločnosť WebLab s.r.o., ktorá si cenu tejto služby vyúčtovala faktúrou č. XXXXXXX splatnou
02.04.2014. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 35Cb/18/2011-233 zo dňa 04.03.2014 v spojení s
opravným uznesením č.k. 35Cb/18/2011-315 zo dňa 08.04.2014 uložil žalobcovi v 1. rade a 2. rade

povinnosť, aby do 15 dní od doručenia uznesenia zložili spoločne a nerozdielne preddavok na trovy
dôkazu vo výške 300 eur. Odvolací súd na základe dopytu Okresného súdu Bratislava I zistil, že
žalobcovia tento preddavok na trovy dôkazu zaplatili, keď B. I. dňa 02.04.2014 zložil na účet Štátnej
pokladnice platbu vo výške 150 eur a X. A. dňa 03.04.2014 zložil na účet Štátnej pokladnice platbu
vo výške 150 eur.

48.Preddavoknatrovydôkazupredstavujepeňažnúsumu,ktorázodpovedápredpokladanýmnákladom
spojeným s obstaraním dôkazného prostriedku a s vykonaním dôkazu. Pokiaľ nedošlo k vysporiadaniu
preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný
nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane. V zásade

platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy
konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. O výške
náhrady trov a o jej prípadnom vysporiadaní z preddavku rozhodne následne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Prechádzajúce rozhodnutie o nároku na náhradu trov dôkazu ako súčasť rozsudku alebo iného

konečného rozhodnutia má z procesného hľadiska iba predbežný charakter, pričom osobe oprávnenej
na náhradu trov dôkazu je tento nárok priznaný vždy a v plnej výške, pokiaľ bol uplatnený riadne a
včas. Ak nedôjde k spotrebovaniu celej sumy zloženého preddavku, rozhodne súd v uznesení o výške
náhrady trov dôkazu osobitným výrokom aj o vrátení nespotrebovanej časti preddavku jeho zložiteľovi.
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.)

49. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že nakoľko k vysporiadaniu žalobcami
zloženého preddavku na trovy dôkazu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej nedošlo,
mal byť napadnutým rozsudkom spoločnosti WebLab, s.r.o. priznaný len nárok na náhradu trov podľa §

262 ods. 1 CSP, a to voči žalobcovi v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní neúspešní. Z tohto dôvodu odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok v časti III. výroku tak, že spoločnosti WebLab, s.r.o. priznal nárok na
náhradu trov proti žalobcovi v 1. a 2. rade v plnom rozsahu. O výške náhrady trov a o jej vysporiadaníz preddavku rozhodne následne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

50. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

51. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
35Cb/18/2011-617 zo dňa 4. júna 2018 v časti I. a II. výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vo výroku vecne správny a v časti III. výroku v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že spoločnosť WebLab,

s.r.o. Priehradka 8703/54, Ružomberok 034 06, IČO: 45 436 479 má proti žalobcovi v 1. rade a v 2. rade
právo na náhradu trov v plnom rozsahu.

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).