Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného M. O., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 20.04.2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
M. O. J. T. B. R. Š. D. C. A. Ý. , narodený XX.XX.XXXX V. A.,
trvale bytom I.,
bez prihlásenia A. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 23.07.2016, v čase o 14:10 hodine prišiel k rodinnému domu na adrese F. K. Č.. XX, D. X. Z.,
kde si za pomoci kľúča, ktorý sa nachádzal v zámke železnej brány, túto odomkol a následne vošiel na
pozemok patriaci k predmetnému rodinnému domu, pričom sa kopaním do vchodových dverí domáhal
vstupu do domu, kde zotrval aj napriek opakovaným výzvam obyvateľov rodinného domu P. I. T. I. I.,

T. T. X. A., X. X. A. bolo spôsobené poranenie prsta ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo jednorazové lekárske
ošetrenie bez nutnosti jeho liečenia, či práceneschopnosti,
t e d a :

neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

t ý m s p á c h a l :

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného

zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona
peňažný trest vo výmere 250,- (dvestopäťdesiat) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť

úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pv 512/16/4403, podanej na
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 18.01.2017, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému

M. O. a na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 za splnenia zákonom ustanovených podmienok
vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede
obžalovaného z prípravného konania, vypočutím svedkyne poškodenej I. I. a svedka poškodeného P. I.,
prečítaním výpovedí svedkov M. A. T. X. A. a tiež prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením
ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný M. O. sa, po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie, nedostavil
a pred začatím hlavného pojednávania svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil,

ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, ani sa nevyslovil, že by chcel byť na hlavnom
pojednávaní prítomný.
Súd za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku vykonal
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal
jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 24.07.2016, kedy obžalovaný vypovedal, že skutok, ktorý

sa mu kladie za vinu v rozsahu porušovania domovej slobody sa zakladá na pravde, ale s obvinením, že
mal napadnúť X. A. zásadne nesúhlasil. Obžalovaný vypovedal, že dňa 23.07.2016 v čase asi o 14.10
hod. prišiel po predchádzajúcej dohode s matkou maloletej na adresu F. K. XX, D. X. Z., pozrieť svoju
dcéru T. O., ktorú má s poškodenou I. I.yovou. Keď vyšla von poškodená I. I., oznámila mu, že dcéra
ho nechce vidieť. Keďže bol presvedčený, že dôvod prečo nemôže byť s dcérou bola práve poškodená

I. I., ktorá obžalovanému niekoľko rokov bráni v styku s maloletou a všade rozpráva, že nemá o dcéru
záujem, rozhodol sa vojsť do domu bez súhlasu poškodenej. Otvoril si kľúčom v bráničke bráničku a išiel
do domu, pričom poškodená sa mu v tom snažila zabrániť a do cesty sa mu postavil aj otec poškodenej,
on preto do neho strčil. Otec poškodenej zavrel pred obžalovaným dvere do domu. Následne prišla
sestra poškodenej M. A. so svojím druhom X. A., ktorá ho vyzvala, aby odišiel. Nato svedok X. A. na

neho skočil a začal ho udierať päsťami, on sa len bránil a uštedril len jednu slabú ranu päsťou, buď X.
A. T. M. A.. K poraneniu X. A. sa obžalovaný nevedel vyjadriť, nevedel ako k nemu prišlo a ani kedy
si ho X. A. spôsobil.

Svedkyňa poškodená I. I., na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedala, že dňa 23.07.2016

okolo 14.15 hod. prišiel k ním domov, na adresu F. K. Č.. XX, D. X. Z. obžalovaný, s ktorým má dcéru T.
O., ktorý na ňu začal pred bránou ich rodinného domu vykrikovať, že mu nechce dať dcéru, ktorú videl asi
dvakrát za život. Konanie obžalovaného si svedkyňa odôvodňovala tým, že dala podnet na zakázanie
styku obžalovaného s dcérou a na zmenu jej priezviska. Obžalovaný stál z druhej strany uzamknutej
bráničky a dožadoval sa stretnutia s dcérou. Ona mu prišla oznámiť, že dcéra ho nechce vidieť, ale on

začal zúriť a dobíjať sa do domu, čomu sa ona pokúšala zabrániť. Následne sa snažil obžalovanému
zabrániť vo vstupe do obydlia aj jej otec, ktorý zavrel pred obžalovaným dvere. Asi po 15 minútach prišla
jej sestra M. A. T. X. A., ktorí obžalovaného opakovane vyzývali, aby opustil ich pozemok. Obžalovaný
si následne sadol na lavičku a nechcel odísť. Keď išiel obžalovaný napadnúť M. A., postavil sa medzi
nich X. A. a s obžalovaným sa chvíľu naťahovali. Po príchode polície si X. A. všimol, že mal poranený

prst a preto si ho nechal ošetriť vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Vyjadrila sa tiež, že obžalovaný pije a
berie drogy a pod ich vplyvom býva agresívny.

Svedok P. I., otec poškodenej I. I., na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedal, že dňa
23.07.2016 asi o 14.15 hod. počul krik poškodenej z dvora ich rodinného domu na adrese F. K. Č.. XX,

kde sa poškodená snažila zabrániť obžalovanému vo vstupe do ich obydlia. On vybehol von a chcel
pomôcť poškodenej, ale keďže obžalovaný mal v úmysle vojsť do ich domu, on zaistil dvere, aby sa
tam obžalovaný nedostal. Obžalovaný začal búchať a kopať do dverí. Potom prišla M. A. Q. X. A..
Obžalovaný chcel zaútočiť na M. A., ktorá ho vyzývala na opustenie pozemku, X. A. ju išiel chrániť a
začal sa s obžalovaným biť. Keď obžalovaný započul, že príde polícia, sadol si na lavičku a čakal na jej

príchod. Následne išiel X. A. na lekárske ošetrenie s rukou.Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal na hlavnom
pojednávaní dňa 20.04.2017 zápisnice o výpovediach svedkyne M. A. T. Q. X. A. z prípravného konania.

Svedkyňa M. A., v prípravnom konaní dňa 08.12.2016 a 23.07.2016 vypovedala, že dňa 23.07.2016
v čase o 14.20 hod. prišla s X. A. k svojim rodičom na adresu ul. F. K.Č. XX, D. X. Z., potom čo jej
telefonovala matka, že k ním prišiel obžalovaný, ktorý napadol poškodenú a aj ich otca. Keď ona prišla
na miesto, obžalovaný už sedel na hojdačke, poškodená a P. I. jej oznámili, že obžalovaný sa snažil

dostať do domu, v čom mu bránila poškodená. Obžalovaný sa do domu sa nedostal, pretože P. I. zamkol
vchodové dvere. Ona ako obžalovaného opakovane vyzývala, aby opustil ich dom, tento ju odstrčil, čo
X. A. vyhodnotil ako útok na ňu a pustil sa do bitky s obžalovaným. Potom ako sa jej a poškodenej
podarilo X. A. a obžalovaného od seba oddeliť, obžalovaný si sadol na lavičku a čakal na políciu. Vtedy
si X. A. všimol, že mu na ruke popraskali stehy a že mal asi vykĺbený prst. Obžalovaný im počas skutku
len vulgárne nadával, ale nevyhrážal sa im.

Svedok X. A., v prípravnom konaní dňa 08.12.2016 a 23.07.2016 vypovedal, o skutkových okolnostiach
skutku zhodne ako svedkyňa M. A.. K vzniknutým zraneniam uviedol, že po bitke s obžalovaným si
všimol zranenie na prstenníku ľavej ruky, ktorý mu opuchol a začala mu krvácať rana na ruke, ktorú mal
nedávno zašívanú. Vzniknuté zranenia mal jednorázovo ošetrené.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplývalo, že miestom činu bolo územie samostatne stojaceho

rodinného domu s priľahlými pozemkami na adrese R.. F. K. Č.. XX V. D. X. Z.. Plot pozemku je vysoký
125 cm s jednou dvojkrídlovou bránou na vjazd vozidiel a jednou kovovou bráničkou. Po pravej strane
pri vchode do domu sa nachádzalo niekoľko lavičiek a hojdačka na sedenie.

Z lekárskej správy vystavenej vo Fakultnej nemocnici v Nitre, na traumatologickom oddelení dňa

23.07.2016 o 15.57 hod. vyplývalo, že svedok X. A. mal určenú diagnózu Q. L. X. L.. D.. F. X. Q., C. F.
X. L.. - vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov na úrovni zápästia a ruky a poranenie nervov
na úrovni zápästia a ruky.

Z úradného záznamu spísaného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Mojmírovce dňa 23.07.2016

vyplývalo, že hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Mojmírovce bola dňa 23.07.2016 o 14.10
hod. vyslaná na adresu F. K. XX, D. X. Z., kde mal obžalovaný napadnúť rodinu I.ú tak, že sa mal snažiť
násilím vstúpiť do obydlia poškodených. Počas toho mal obžalovaný napadnúť aj poškodenú a aj jej
otca, tak že ich od seba odstrčil. Obžalovaný bol odtlačený na lavičku pri dome, kde čakal na hliadku
polície. Obžalovaný bol podrobený dychovej skúške T. XXXX X. Č.. T. meranie 193, počas ktorého bolo

zistené, že obžalovaný nebol počas skutku pod vplyvom alkoholu. Toto bolo potvrdené aj záznamom
z dychovej skúšky.

Z odpisu registra trestov vyplývalo, že jediné trestné stíhanie, ktoré bolo voči obžalovanému vedené,
bolo Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 5T/173/2005 podmienečne zastavené a obžalovaný sa v

skúšobnej dobe osvedčil dňa 24.03.2015. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, súd zistil, že obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo prejednávaný pre priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bol v rozkaznom konaní potrestaný pokarhaním.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby s úpravou časti, v ktorej bolo uvedené, že poranenie prsta ľavej ruky spôsobil X. A. obžalovaný.
Nakoľko sa nepodarilo preukázať ako k poraneniu X. A. došlo, súd aj kvôli tomu, že obžalovaný nie je

trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví, zmenil túto časť tak, že v skutkovej vete uviedol, že X.
A. bolo spôsobené poranenie prsta ľavej ruky.Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, tak po subjektívnej stránke, ako aj

objektívnej, pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval za súčasného
prekonania prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie
obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, teda že konal v priamom úmysle, pretože chcel
spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom. Obžalovaný svoj úmysel spáchať
trestný čin potvrdil aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní.

Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku priznal a potvrdil, že sám a plne si vedomý nesúhlasu
poškodenej vstúpil na pozemok a snažil sa dostať do domu poškodenej a to takým spôsobom ako bolo
uvedené v obžalobe. Výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní a výpovede svedkov prečítané na
hlavnom pojednávaní potvrdili, že dňa 23.07.2016 obžalovaný bez súhlasu obyvateľov rodinného domu
na adrese F. K. XX, D. X. Z. vstúpil na ich pozemok a snažil sa dostať do domu, pričom sa dostal do

fyzickej potýčky s X. A., ktorému bolo pritom spôsobené poranenie prsta ľavej ruky.
Skutková podstata prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
vyžaduje neoprávnené vniknutie do obydlia iného. Pojem obydlia je vyložený v ustanovení § 122 odsek 5
Trestného zákona ako dom alebo byt iného alebo iné priestory slúžiace na bývanie, vrátanie priestorov a
pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Za neoprávnené vniknutie do domu alebo

do bytu iného v zmysle Trestného
zákona treba považovať každé nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa zasahuje do domovej slobody. Trestný čin po-
rušovania domovej slobody v ustanovení § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona pred-
pokladá taký spôsob prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie vniknutiu do obydlia, ktorý ne-

napĺňa znaky vlámania podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona. Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak
páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej
zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú
najmä zamknuté dvere, plot, mreže, ale i okno prístupné iba pomocou rebríka. Prekážka nemusí byť
prekonaná za použitia násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a

pod. Bude tomu tak aj vtedy, keď páchateľ otvorí dvere pravým kľúčom, ktorý odcudzil, vylákal alebo
našiel, a taktiež vtedy, keď odstránil prekážku technickými prostriedkami, napr. za použitia šperháku
alebo planžety.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok za súčasného
prekonania prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, keď si sám odomkol vstupnú bráničku

kľúčom v nej vloženom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný nespochybniteľne vedome a úmyselne vnikol do
obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť
vniknutiu. Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná nielen jeho výpoveďou z prípravného

konania, kedy sa ku skutku priznal, ale aj usvedčujúcimi výpoveďami svedkov I. I., P. I., M. A. T. X. A.,
ako aj ostatnými listinami.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho právnej kvalifikácie, keďže svojím úmyselným konaním

naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku) a po

komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného materiálny korektív (§ 10
odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná,
teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, pričom zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ
súdne trestaný a priestupkovo prejednávaný bol len jedenkrát pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, za ktorý bol v rozkaznom konaní potrestaný pokarhaním.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť
uvedenú pod písmenom l), ktorú mu uznal z dôvodu, že obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal k
spáchanému skutku. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného
nezistil žiadnu okolnosť. S prihliadnutím na ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona,

vychádzal súd pri ukladaní trestu z trestnej sadzby na jeden rok až tri roky a osem mesiacov.

V danom prípade bol druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 194 odsek 2 Trestného zákona, a
vzhľadom na výmeru trestnej sadzby (jeden rok až tri roky a osem mesiacov) súd mohol s ohľadom na
ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona ukladať aj iný trest než trest odňatia slobody.

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a osobné pomery obžalovaného ako aj okolnosti celého prípadu
(kedy sa obžalovaný domáhal styku s dcérou) dospel súd k záveru, že vhodným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu bude uloženie peňažného trestu vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej
závažnosti spáchaného prečinu a vzhľadom na to, že tento trest bude na obžalovaného pôsobiť tak,
aby mu zabránil porušovať alebo ohrozovať záujmy chránené Trestným zákonom. Súd teda považoval

za dostačujúce uloženie samostatného alternatívneho trestu, ktorý postihne majetok obžalovaného
odčerpaním sumy 250,- eur. Týmto druhom trestu ako jeho výmerou súd zohľadnil aj dokázaný fakt,
že konanie obžalovaného bolo výsledkom pretrvávajúcich konfliktov s matkou jeho dcéry pri styku a
kontakte s dcérou . Obligatórnou súčasťou výroku o uložení peňažného trestu je v prípade nezaplatenia
určenej peňažnej sumy uloženie aj náhradného trestu, ktorého výmeru súd určil na dva mesiace.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.