Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200981
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5810200981.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: v rade 1/ G.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, F., právne

zast. U.. F. Q., advokát, A., Q. XXX/XX, proti žalovaným: v rade I/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
- P. XXX, v rade II/ Y. W. st., bytom S., J. X. XXX, v rade G./ P. Betuštiaková, bytom S., Ul. X. XXX,
žalovaní 1/ až 3/ právne zast. advokátom U.. P. W., advokátska kancelária F. XXX, v konaní o zdržanie
sa zásahov do vlastníckeho práva tienením, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I/ j e p o v i n n ý zdržať sa tienenia kuchynských okien rodinného domu žalobcu,
súpisné číslo XXX na parc. č. XXX k. ú. S. stromami - tujami
vysadenými na pozemku parc. č. XXX v k. ú. S..

II. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovaným I/ žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania
právo.

III. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovaným II/ a III/ sa priznáva nárok na náhradu trov žalovaným II/
a III/ v rozsahu XXX%. O výške nároku na náhradu týchto trov súd
rozhodne samostatným uznesením.

IV. Štátu sa proti žalobcovi 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.O výške nároku
na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.

V. Štátu sa proti žalovanému I/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku
na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1/ (ako jeden z právnych nástupcov pôvodnej žalobkyne W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S., X. č. XXX/XX) po pripustení viacerých zmien, naposledy zmenou pripustenou na pojednávaní

uznesením z XX.XX.XXXX, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zdržať sa tienenia kuchynských
okien rodinného domu žalobcov (v tom čase v rade 1/ až X/), súpisné číslo XXX na parcele č. XXX
v k.ú. S. stromami - tujami vysadanými na parcele č. XXX k.ú. S., ďalej sa domáhal, aby súd uložil
žalovaným povinnosť umožniť žalobcom prípadne pracovníkom vykonávajúcim stavebné práce pre
žalobcov 1/ až 6/ vstup na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutne potrebnom rozsahu na pozemok
zobrazený ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na
LV č. XXXX k.ú. S. za účelom vykonania stavebných prác - opráv fasády rodinného domu súp. č.

XXX, vybudovania odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu
odsúhlasenia stavebných úprav P. S. č.j. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.X. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností a to žalobca
1/ nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S., pozemkov zobrazených ako parcely
č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX a stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX. Žalovaní sú vlastníkmi

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S. a to pozemkov zobrazených ako parcely č.
XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX, rodinný dom pod B2 na
meno žalovaného 1/ v celosti. H. dom žalobcu 1/ súp. č. XXX na parcele č. XXX susedí s pozemkom
žalovaného 1/ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. N. 1/ má v úmysle vykonať
údržbu svojho rodinného domu, ktorý je postavený na parcele č. XXX, ktorá má spoločnú hranicu s

parcelou č. XXX vo vlastníctve žalovaného 1/ a rodinný dom žalobcu 1/ súp. č. XXX je postavený asi X,X
m od hranice parcely č. XXX. V rodinnom dome žalovaného 1/ bývajú jeho rodičia žalovaný 2/ Y. W. a
žalovaná 3/ P. W.. T. XX.XX.XXXX pôvodná žalobkyňa W. E. podala podľa stavebného zákona P. S. ako
príslušnému stavebnému úradu „ohlásenie stavebných úprav“ na opravu fasády rodinného domu súp. č.
XXX a vybudovanie odtokového kanála okolo domu a záhrady. P. S. pod č.j. XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX
oznámilo pôvodnej žalobkyni ako žiadateľovi, že nemá námietky proti vykonaniu stavebných prác, ktoré

budú pozostávať z opravy fasády, vybudovania odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú
vodu, ktorý bude zvedený do jestvujúcej kanalizácie. F. žalobkyňa mienila vykonať opravu fasády svojho
rodinného domu zo strany pozemku žalovaného, ktorú nie je možné vykonať inak ako vstupom na
pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve žalovaného X/. Stavebné úpravy mienila vykonať prostredníctvom
živnostníka Q. stavebné práce U. N.. N. 1/ a jeho rodičia - žalovaní 2/ a 3/ bránili pôvodnej žalobkyni,

resp. pracovníkom vykonávajúcim jej stavebné práce vo vstupe na pozemok parc. č. XXX, z ktorého
dôvodu nebolo možné stavebné práce vykonať. S. žalobkyňa riešila prostredníctvom stavebného úradu
sťažnosťou, pričom ani na osobnom rokovaní dňa XX.XX.XXXX nedošlo k vyriešeniu sporu aj napriek
tomu, že žalovaný 1/ ústne prisľúbil, že potrebný súhlas k vstupu na pozemok za účelom vykonania
stavebných prác dá, a že voči tomu má výhrady jeho matka s manželom, ktorí sú výlučnými užívateľmi

nehnuteľností, ktoré sú v jeho vlastníctve. Žalovaní ako vlastníci a užívatelia doposiaľ nezabezpečili
právo vstupu na pozemok žalobcov pre jeho pracovníkov za účelom vykonania stavebných prác opravy
fasády rodinného domu súp. č. XXX v zmysle ustanovenia § 127 ods. X Občianskeho zákonníka, pričom
vykonanie stavebných úprav - opravy fasády rodinného domu a výkop odtokového kanála okolo domu
pre dažďovú vodu nevyhnutne vyžaduje potrebu vstupu na pozemok žalovaného 1/ parcelu č. XXX.

Na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ sú vysadené tuje na hranici pozemkov parc. č. XXX a parc.
č. XXX v bezprostrednej blízkosti - pozdĺž rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX. Q. tují presahuje
cca X m. Na dome strany žalobcov sú zo strany pozemku žalovaného 1/ dve okná do kuchyne, ktoré
vysadené tuje tienia a spôsobujú špinenie, nehovoriac o tom, že výška tují ich obťažuje a obmedzuje v
užívaní vlastnej nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom a to tienením a spôsobuje nutnosť svietiť

elektrickým svetlom v kuchyni počas dňa. Napriek tomu, že viackrát žiadali žalovaného X/, aby vykonal
také opatrenia na odstránenie závadného stavu - tienenia stromami, toto neodstránil. F. na ustanovenie
§ 127 ods. X E. zákonníka.

3. V priebehu ďalšieho konania došlo k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu 1/ k nehnuteľnosti, ku

ktorej sa má povinnosť zdržania sa tienenia viazať, a ktorá časť zároveň zostala po zastavení konania
z dôvodu nedostatku právomoci a postúpení veci príslušnému stavebnému úradu a zastavení konania
pre späťvzatie, predmetom ďalšieho konania. Z toho dôvodu došlo na pojednávaní dňa 01.10.2013 k
späťvzatiu žaloby v pomere medzi žalobcami v 2/ - 6/ rade proti žalovaným 1/ až 3/, preto súd uznesením
z 01.10.2013 sp. zn. 5C/39/2010 (čl.138) konanie podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016)

za súhlasu žalovaných, v tomto pomere zastavil.

4. O podanej žalobe súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom zo dňa 26.12.2013 5C/39/2010 (čl. 146)
tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa tienenia kuchynských okien rodinného domu žalobcu
súp. č. 497, na parc. č. XXX k.ú. S., stromami - tujami vysadenými na pozemku parc. č. XXX v k.ú.

S.. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/ a 3/ súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal a žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie trov štátu. Na základe podaného
odvolania krajský súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX rozsudok okresného
súdu v prvej, tretej a štvrtej výrokovej časti zrušil, v druhej výrokovej časti bolo odvolanie žalovaných 2/
a 3/ odmietnuté a v tejto časti zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

X. Ešte predtým v poradí prvým rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XC/XX/XXXX (čl. XX) súd
rozhodol vo veci samej a to tak, že konanie v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali umožniť im, prípadne
pracovníkom vykonávajúcim stavebné práce, vstup na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnepotrebnom rozsahu na pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S., za účelom vybudovania odtokového kanála okolo domu
a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu odsúhlasenia stavebných úprav P. S. č.j. XXX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, na základe späťzvatia žaloby za súhlasu žalovaných zastavil podľa § 96 ods. X
a X O.s.p. (účinného do XX.XX.XXXX), keďže v priebehu konania malo dôjsť žalobcami k vybudovaniu
odtokového kanála (a toto potvrdil aj žalovaný 1/). Časť konania, ktorou sa žalobcovia domáhali umožniť
im, prípadne pracovníkom vykonávajúcim stavebné práce, vstup na nevyhnutne potrebný čas a v
nevyhnutne potrebnom rozsahu na pozemok parc. č. 948 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S., za účelom vykonania stavebných prác - opravy
fasády rodinného domu súp. č. XXX v rozsahu súhlasu daného v odsúhlasení stavebných úprav P. S.
č.j. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať
a rozhodnúť a vec postúpil X. úradu P. S. postupujúc podľa § X03 a XXX ods. 1 O.s.p. (účinného do
XX.XX.XXXX). V týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

6. Po zrušení v poradí druhého rozsudku okresného súdu zostal predmetom konania nárok žalobcu 1/ na
uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa tienenia vysadenými stromami. Vo vzťahu k tejto zvyšnej
a zrušenej časti rozsudku vychádzajúc z intencií krajského súdu bolo povinnosťou prvostupňového
súdu vykonať dokazovanie so zameraním na zistenie, či tienenie tvrdené stranou žalobcu je v rozpore
so stavebnými, prípadne hygienickými štandardami na svetlosť v miestnosti používanej ako kuchyňa,

na ktoré treba odborné znalosti v závislosti od čoho zvolí dokazovanie znaleckým posudkom alebo
odborným vyjadrením a v nadväznosti na uvedené posúdi, či tienenie je nad mieru primeranú pomerom
(zistiť hranicu medzi optimálnym stavom, ktorý je ešte prípustný alebo obťažuje nad mieru primeranú
pomerom).

7. Strana žalobcu zotrvala na zvyšku žaloby majúc za to, že žalovaný 1/ tieni stromami -tujami a toto
prekračuje nad mieru primeranú pomerom, teda hranicu obvyklú, a preto je povinný zdržať sa týchto
zásahov - podľa § 127 ods. 1 OZ, keď poukazovali na závery odborného vyjadrenia, ktoré konštatuje
tienenie až na 54 ° práve vysadením ihličnanov, pričom norma uvádza 30 ° pri susedných stavbách. V
danom prípade je to takmer 100 % prekročenie prípustnej hranice.

8. Strana žalovaného nesúhlasila so žalobou a popierala tvrdenia strany žalobcov, keď poukázala na
to, že odborným vyjadrením sa konštatuje za primerané 33 ° tienenie, pričom zistené bolo 54 ° tienenie.
Bola názoru, že je zvážení súdu, či v danom prípade ide o také tienenie, ktoré prekračuje mieru medzi
dovoleným správaním a nedovoleným správaním, a teda o konanie nad mieru primeranú pomerom. Ak

by aj súd posúdil dôvodnosť tejto časti žaloby, v ostatných nárokoch skôr žiadaných, o ktorých už bolo
právoplatne rozhodnuté, bola žaloba žalobcov nedôvodná, čo žiadali zohľadniť pri nároku na náhradu
trov,naktorémajúnárokajžalovaní2/a3/,vočiktorýmbolažalobaprávoplatnezamietnutáavostatných
častiach bolo konanie zastavené (pre späťvzatie a tiež pre nedostatok právomoci súdu).

9.Súddoplnildokazovanieoboznámenímsasobsahomposudkupredloženéhostranoužalobcu Svetlo-
technický posudok vplyvu zelene na obytnú miestnosť rodinného domu s geodetickým zameraním
rodinného domu (a toto vykonal pribratý geodet G.. U. O.) a zistil, že žaloba je dôvodná.

XX. Z obsahu svetlo-technického posudku vplyvu zelene na obytnú miestnosť rodinného domu

vypracovaného G.. Y.. P. N. vyplýva, že prípustnú mieru zatienenia obytných miestností s trvalým
pobytom ľudí stanovuje X. XX XXXX-X-zmena 2, pričom zatienenie sa hodnotí pomocou ekvivalentného
uhla vonkajšieho tienenia hlavných bočných osvetľovacích otvorov, ktorého hodnota v danej lokalite
nesmie prekročiť XX°.

11. Ekvivalentný uhol tienenia sa stanovuje pre stred osvetľovacieho otvoru na vonkajšom povrchu
obvodovej konštrukcie. Jestvujúci uhol tienenia posudzovanej obytnej miestnosti vplyvom susedného
domu je 33° a jestvujúci uhol zatienenia susedných ihličnanov je 54 °. Normou stanovená hodnota je
výrazne prekročená. Aby ihličnany negatívne nezhoršovali jestvujúci vplyv zatienenia pod uhlom 33°,
je ich potrebné upraviť na výšku maximálne 580,65 m. bpv., čo je úroveň hornej hrany posudzovaných

okien obytnej miestnosti. Týka sa to stromoradia pôdorysne v dĺžke cca 5,5 m pred obytnou miestnosťou
(podľa priložených obrázkov č. 1 a č. 2). V závere posudku uviedol, že na základe posúdenia zatienenia
denného osvetlenia obytnej miestnosti s trvalým pobytom ľudí v rodinnom dome parc. č. XXX v S. došlo
vplyvom susedného stromoradia stálo zelených ihličnanov (tují) ku prekročeniu maximálnej prípustnejhodnoty ekvivaletného uhla tienenia daného jestvujúcim tienením susedného rodinného domu parc. č.
XXX. Aby toto jestvujúce tienenie nebolo negatívne prekročené podľa požiadaviek X. XX XXXX - 1
Denné osvetlenie budov, časť 1 - základné požiadavky, je potrebné upraviť výšku stromoradia na výšku

úrovne hornej hrany posudzovaných okien obytnej miestnosti a pôdorysne v dĺžke X,X m pred obytnou
miestnosti podľa prílohu posudku.

12. Z uvedeného je zrejmé, že normou stanovená prípustná hranica tienenia je stanovená X. technickou
normou (STN) v rozsahu 30°, pričom tienenie spôsobené tieniacou prekážkou (vysadenými ihličnanmi)

spôsobuje tienenie v rozsahu 54°, z čoho je zrejmé, že norma stanovená STN je výrazne prekročená.
Žalovaným 1/ spôsobené tienenie je teda „nad mieru prípustnú pomerom“ , nie je správaním obvyklým,
ktorému je možné zabrániť práve zdržaním sa zásahov (upravením výšky stromoradia vysadených
ihličnanov na úroveň hornej hrany posudzovaných okien obytných miestnosti.

13. Z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ vyplýva, že vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom

obťažovať susedov okrem iného aj tienením, t.j. vlastník veci nesmie výkonom svojho práva nad mieru
primeranú pomerom obťažovať alebo vážne ohrozovať výkon práv iného vlastníka. Pri posudzovaní
či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa tohto zákonného ustanovenia treba pojem „nad
mieruprimeranúpomerom“vykladaťtak,žeurčujehranicumedzidovolenýmsprávaním(odoptimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu

ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom.
Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť, či zásahy, ktoré neprekračujú dovolenú
mieru sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené
s obvyklým užívaním nehnuteľností. Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom je
vecou úvahy súdu, ktorý musí vždy zistiť, aká miera obťažovania neprekračuje primeranú pomery ako

v danom type lokalít.

14. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ má v tesnej blízkosti rodinného domu vo vzdialenosti najmenej
80 cm od obvodovej steny /múru/ domu žalobcu 1/ vysadené okrasné dreviny - ihličnany (tuje) a
to priamo pred kuchynskými oknami žalobcu 1/. Dreviny sú vysadené bez primeranej vzdialenosti v

tesnej blízkosti okien a svojim vzrastom (šírkou a výškou) presahujúcou polohu osadenia kuchynských
okien. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že osvetlenie kuchyne aj v čase najväčšieho osvetlenia
(jasná obloha a 13.00 hod) neposkytovalo pohodlné osvetlenie prírodných svetlom, t.j. prenikaním
elektromagnetického žiarenia, ktorého primárnym zdrojom je Slnko, a ktoré preniká priamym slnečným
svetlom a aj rozptylným difúznym priestupom ako oblohové svetlo. Súd zistil, že práve rozptylné difúzne

priestupy sú zatienené pred nimi vysadenými stromovými porastmi. Tiež zo záverov posudku vyplýva,
že vysadené ihličnany predstavujú tienenie nad STN XX XXXX - X stanovenou normou v rozsahu 30°,
keďže zistený uhol zatienenia susednými ihličnanmi je 54°, čím je norma výrazne prekročená.

15. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 OZ uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa

zisteného tienenia, ktoré je „nad mieru primeraným pomerom“ a obťažuje žalobcu 1/ v užívaní jeho
nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 497 postaveného na parc. č. 949 v k.ú. S..

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ako už súd v úvode odôvodnenia konštatoval, predmetom

tohto konania bolo viacero nárokov žalobcu 1/, vo vzťahu ku ktorým mala úspech každá zo sporových
strán. Žalobca 1/ vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
- tienením a žalovaný 1/ vo vzťahu k uloženiu povinnosti umožniť vstup (ešte aj pôvodným) žalobcom
za účelom vykonania stavebných prác/opravy fasády rodinného domu súp. č. 497, v ktorej časti bolo
konanie zastavené pre nedostatok právomoci súdu konať a tiež v časti vybudovania odtokového kanála

okolo domu a záhrady pre dažďovú vodu v rozsahu súhlasu daného odsúhlasením stavebných úprav
P. S. č.j. XXX/XXXX, v ktorej časti bola žaloba vzatá späť, a preto došlo k zastaveniu konania v tejto
časti. M. pre túto časť nároku - vybudovanie odtokového kanála okolo domu a záhrady pre dažďovú
vodu v rozsahu súhlasu stavebného úradu nemožno hovoriť, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže
vybudovanie odtokového kanála vykonali žalobcovia bez súčinnosti žalovaných (v tom čase v rade 1/ až

X/). F. vo vzťahu k týmto dvom nárokom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého strana žalobcu procesne zavinila zastavenie konania, a preto žalovanému 1/ ako protistrane
by vznikol nárok na náhradu trov. Žalovaný 1/ však nebol úspešný v časti, v ktorej bol naopak úspešný
žalobca 1/ - o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva tienením. Súd je preto názoru, že každá zostrán mala vo veci úspech len čiastočný, a preto pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP a žiadnej strane nárok na náhradu trov nepriznal.

17. V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/ a 3/ súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným 2/ a X/, voči ktorým bola žaloba zamietnutá (pre
nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie), priznal plný nárok na náhradu trov - v rozsahu 100 %.

18. Štátu ako (inej strane sporu - § 259) priznal nárok na náhradu trov v rozsahu

100 % vzniknutých trov. V tomto konaní vznikli štátu trovy vykonaním ohliadky na mieste samom d (v
poradí druhej - 28.10.2013) vo výške 9,94 Eur, ktoré štát uhradil z vlastných rozpočtových prostriedkov
v plnom rozsahu (100 %). Preto ako iná strana sporu má štát nárok na ich náhradu proti strane, ktorá
úspech nemala. Keďže obe strany mali čiastočný úspech súd priznal proti žalobcovi 1/ a žalovanému
nárok štátu v plnom rozsahu, t.j. každý zaplatí 1-icu vzniknutých trov štátu vo výške 4,97 Eur, spoločne
však v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.