Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/170/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217209632
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7217209632.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice,
Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: B. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy bytom W. XXXX/X, S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom
exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice pod sp. zn.: EX 788/2017, v konaní o vymoženie pohľadávky

vo výške 10 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 8.11.2019 č.k. 35Er/2305/2017-10 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,89
Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 24.3.2017 domáhal u súdneho exekútora
vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 10,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného

titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. *127322 zo dňa 19.10.2016 vydaný Mestskou
políciou v Košiciach. Dňa 12.4.2017 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor, ktorý dňa
6.11.2019 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie po oboznámení
sa so spisom súdneho exekútora, vychádzajúc z listinných dôkazov založených v súdnom spise uviedol,
že súdny exekútor po udelení poverenia vydal dňa 6.7.2017 upovedomenie o začatí exekúcie. Následne

súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom, ani
držiteľom motorového vozidla a nemá vedené účty v bankách. Dňa 16.8.2018 povinný zomrel a dedičské
konanie po nebohom vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 24D/518/2018 bolo zastavené,
pretože poručiteľ po sebe nezanechal žiadny majetok. Nakoľko bola súdnym exekútorom v priebehu
exekučného konania konštatovaná nemajetnosť povinného a povinný zomrel, súd rozhodol tak, že
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1,2,5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
§3, § 14 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 43,89 Eur a
na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.4. Proti tomuto uzneseniu, I. výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená
oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.

5. Oprávnený v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne,
pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená
z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal

platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie snažil o
to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu,
aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy
možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje
sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v
tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie

exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala,
ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Preto zastával názor, že nie je daný žiadny zákonný
dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil
zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, ktorým
je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní
alebo neefektívne a nehospodárne konanie exekútora. Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa
§ 243j Exekučného poriadku je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po
nadobudnutí pochybnosti alebo zistení dôvodov zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor

má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je
skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával
názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie.
Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné

konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva
vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A,
č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny
za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m.
IV. ÚS 27/2008), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor

vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Oprávnený uviedol, že na zastavení exekúcie nenesie žiadnu
zodpovednosť, pričom priznaním trov exekúcie by podľa neho došlo len k zvýhodneniu exekútora a k
znevýhodneniu oprávneného. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu
o priznaní náhrady trov exekúcie.

6. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise
nesporne preukázal. Má za to, že odvolanie je len účelové a neakceptujúce jednoznačnú zákonnú
úpravu ustanovenú v Exekučnom poriadku. Poukázal na to, že podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, má súd povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa

zavinenieoprávnenéhoprejehovznikpovinnostiuhradiťtrovyexekúcievôbecnevyžaduje.Pretonavrhol
odvolanie oprávneného v celom rozsahu zamietnuť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 28.3.2017, pričom podľa § 243h zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

12. Podľa § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

13. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu sa ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

18. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správny.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa
začalo dňa 28.3.2017 na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste

č. bloku *127322 zo dňa 19.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2016 a vykonateľnosť
dňa 4.11.2016, vydaný Mestskou políciou Košice. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 12.4.2017 udelené
poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 6.11.2019 podal súdny exekútor návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný 16.8.2018 zomrel.

22. Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 21.9.2018 č.k. 24D/518/2018-12, právoplatným dňa
9.11.2018, bolo konanie o dedičstve po porušiteľovi (= povinný v exekučnom konaní) zastavené podľa
§ 187 ods. 1 CMP, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

23. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (ustanovenie § 37

ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výšky nadobudnutého dedičstva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo
5/2011 zo dňa 13.05.2011).24. V posudzovanom konaní povinný v priebehu exekučného konania zomrel, pričom konanie o
dedičstve bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiaden majetok. Dedičia

povinného teda nevstúpili do žiadnych jeho práv a povinností z dôvodu nemajetnosti.

25.OdvolacísúdvtomtosmerepoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6
MCdo11/2011,kdeNajvyššísúdSlovenskejrepubliky konštatoval,žeaksavpriebehuexekúciezistí,že
povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom

zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho
súduinýdôvodzastaveniaexekúcietuniejeanivprípade,žeabsenciamajetkupostačujúcehoaspoňna
úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii
stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného

nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel /smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie/,
ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Teda ak došlo k
zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (ustanovenie § 187 ods. 1
CMP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať

(ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V takomto prípade
znáša trovy exekúcie oprávnený (ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku)...“ Súd prvej inštancie
preto správne zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z
tohto dôvodu bola odvolacia námietka oprávneného v tomto smere neopodstatnená, keďže v danom

prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o
zastavení exekúcie, ako aj vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387

ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a teda nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v konaní nie je žiaden

iný účastník konania, ktorému by preukázateľne vznikli trovy konania.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).