Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/560/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8401899835
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8401899835.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa Slovenská

republika - zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36, právne zast. JUDr.
Renátou Bačárovou Miščíkovou, Advokátska kancelária, Patentová a známková kancelária, LL.M.,
Jarková č. 2, 080 01 Prešov proti odporcovi PRASTAV, stavebno-obchodná spoločnosť, Veľká Lomnica,
Popradská 504/27, právne zast. JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom, Zdravotnícka 6, Poprad o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e,že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. P., Obec P., okres W.
parc. KN „C“ č. 5/14 - zastavaná plocha o výmere XX m2, parc. KN „C“ č. X/XX - zastavaná plocha o

výmere XX m2, parc. KN „C“ č. X/XX - zastavaná plocha o výmere XXXX m2 a parc. KN „C“ č. X/XX.
- zastavaná plocha o výmere XXX m2 je Slovenská republika v celosti.

II.Odporcajepovinnýzaplatiťtrovykonaniavovýške11679,23EURnaúčetprávnejzástupkynevedený
vo VÚB č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v návrhu je Slovenská
republika v celosti a že sú v Správe Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave. Uviedol,
že odporca si notárskou zápisnicou z 21. 12. 1999 dal osvedčiť vyhlásením o vydržaní vlastnícke právo

k týmto nehnuteľnostiam v celosti. Odvodil ho z titulu právneho nástupníctva po právnom predchodcovi
z roku 1993 s tým, že právny
2C560/2001
predchodca nehnuteľností nadobudol najneskôr do roku 1970. Na základe tejto zápisnice boli parcely
zapísané v katastri nehnuteľností na list vlastníctva č. 699 k.ú. P., okres W. v prospech odporcu. Sporné
parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XX z 2. 12. 1999 z pôvodných pozemkovo-knižných
parciel tak ako je to v návrhu uvedené. Uvedené parcely boli pôvodne vedené v PKV č. 543 k.ú. P. na

základe zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme boli poštátnené a na základe prídelovej
listiny odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v W. zo dňa 23. 8. 1958 boli
odpísané do PKV č. XXX k.ú. P. v prospech Čsl. Štátu v správe Štátneho majetku n. p. vo P.. Podľa
výnosu Ministerstva poľnohospodárstva lesného a vodného hospodárstva v Prahe zo dňa 17. 12. 1962
č. 25 737/62 došlo k zmene správy pre Šľachtiteľský a semenársky podnik n. p. Košice, odštepný závod
Semenársky štátny majetok vo P.. V roku 1986 došlo k zmene správy na Vedecko-výrobnú jednotku
Slovosivo š.p. P. a v roku 1990 na Tatraosivo š.p. so sídlom vo P. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie

§ 22 ods. 1 písm. f/ zák. č. 229/1991 Zb., ktorého dňom účinnosti stratili štátne podniky k majetku
vymedzenému v § 1 ods. 1 cit. zákona právo hospodárenia. Takýto majetok zostal vo vlastníctve štátu,
ale správa k nemu prešla v zmysle § 17 cit. zák. na Slovenský pozemkový fond, zároveň medzi štátnym
podnikom a Slovenským pozemkovým fondom ( ďalej SPF ) vznikol zákonný nájomný vzťah, pokiaľnedošlo k inej dohode. Predmetné nehnuteľnosti, teda ex lege prešli do správy SPF, štátny podnik k nim
mallenzákonnýnájomnývzťah.Uviedoltiež,žeznotárskejzápisnicenevyplývaanifakt,ktobolprávnym
predchodcom odporcu, akými právnymi úkonmi nadobudol tieto nehnuteľnosti jeho právny predchodca.

Neboli teda splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo
strany odporcu vydržaním a ani iným spôsobom.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Namietol tiež
aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože hospodárskou zmluvou č. 961/10/90 zo dňa 12. 2. 1990 došlo k

prevodu práva hospodárenia s národným majetkom medzi Slovosivom š.p., VŠÚZ VVJ a Miestnym
národným výborom P. k pozemkom, z ktorých boli vytvorené sporné parcely. Podľa ustanovenia § 2 zák.
č. 138/1991 Zb. prešli tieto nehnuteľnosti z majetku SR do vlastníctva obce P., pretože ku dňu účinnosti
osobitného predpisu patrilo právo hospodárenia národnému výboru. Na základe uvedeného len Obec
P. by bola legitimovaná domáhať sa svojho vlastníckeho práva, ak by žalovanému nepotvrdila užívanie
sporných nehnuteľností. Potvrdením zo dňa 21. 12. 1999, ktoré bolo predložené k spísaniu notárskej

zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní.

Na pojednávaniach účastníci, právni zástupcovia zotrvávali na svojich stanoviskách. Právna zástupkyňa
navrhovateľa uviedla, že s parcelou X/X vždy nakladal štát a bola zapísaná na LV č. XXX. Geometrický
plán, ktorý si dal vypracovať odporca vychádzal zo stavu PK a nebol braný do úvahy tento list vlastníctva.

V súčasnosti je napísaná na LV XXX, kde vlastníkom je SR, táto parcela bola vždy vo vlastníctve štátu a
nikdy nie obce. Pokiaľ ide o hospodársku zmluvu, na ktorú poukázal odporca táto nikdy nebola zapísaná
v katastri a podľa nej nebola spôsobilá na zápis. Nepodpísal ju ani p. riaditeľ N. Zopakovala, že neboli
splnené podmienky nadobudnutia vlastníctva odporcom vydržaním. Právny zástupca odporcu uviedol,
že nie je podstatné, či podpísal hospodársku zmluvu p. riaditeľ alebo v jeho neprítomnosti jeho zástupca.

Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 prešlo do majetku obce,
všetko ostatné malo deklaratórny charakter. Je vecou a chybou obce, že si nedala svoje vlastníctvo
zapísať do katastra.
2C560/2001
Svedok Ing. Y. uviedol, že predmetnú hospodársku zmluvu z 12. 2. 1990 nepodpísal, ale po nahliadnutí

do nej uviedol, že ju podpísal Ing. X., ktorý bol v tom čase jeho námestníkom. Pokiaľ ide o parcelu 5/2
vypovedal, že neverí, že by zo strany Slovosiva bol daný súhlas k takémuto prevodu, pretože napr. na
parc. 5/2 mali aj ich budovy a teda nevidí dôvod, prečo by dávali súhlas k prevodu svojho majetku. Ing.
X. mal právo podpisovať za Slovosivo, pokiaľ išlo o bežnú korešpondenciu v jeho neprítomnosti.

Pochyboval o tom, že mal právo podpisu pri hospodárskej zmluve a že vôbec oni, ako organizácia mali
takýto rozsah oprávnený pri takomto množstve pozemkov.

Svedok T. starosta Obce P. uviedol, že v čase keď bola podpísaná hospodárska zmluva bola
predsedníčkou MNV p. W., on bol od roku 1981 do roku 1990 tajomníkom MNV. Starostom je od

júna 1990 doposiaľ. Predložil súdu územný plán vypracovaný v súvislosti s dôvodom prevodu majetku
uvedenom v hospodárskej zmluve, na ktorom ukázal, že malo dôjsť a kde malo dôjsť k ďalšej výstavbe
a bolo to zakreslené žltou a fialovou farbou.

Svedok Ing. H. uviedol, že predmetnú hospodársku zmluvu podpisoval a bolo to v jeho kompetencií ako

námestníka Slovosiva. Pamätal si, že v tom čase bol p. riaditeľ na kúpeľnej liečbe. Spomenul si tiež, že
oni ako podnik dlhovali značnú čiastku
a išlo vlastne o kompenzáciu svojím spôsobom, pretože existoval územný plán výstavby obce a takto
sa to malo vyriešiť.

Súd vo veci rozhodol dňa 8. 12. 2004 rozsudkom tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi trovy konania. Proti rozsudku súdu podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Prešove,
ktorému bol spis za účelom rozhodnutia o odvolaní predložený zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V závere svojho rozhodnutia uložil súdu
prvého stupňa úlohu, predovšetkým v ďalšom konaní posúdiť otázku platnosti hospodárskej zmluvy

zo dňa 12. 2. 1990 uzavretej medzi Slovosivom š.p. VŠÚZ VVJ P. a Miestnym národným výborom P..
Prvostupňový súd mal prihliadať na námietky žalobcu vo vzťahu k tejto otázke, ktoré žalobca uviedol v
podanom odvolaní. V odvolaní žalobca namietal, že má dôvodné pochybnosti o hodnovernosti a pravosti
predmetnej hospodárskej zmluvy a že táto bola vyhotovená účelovo v súvislosti až s týmto súdnymkonaním. Predmetná hospodárska zmluva nikdy nebola predložená na zápis, ani zapísaná do vtedajšej
evidencie nehnuteľností. Podľa jeho názoru je takáto hospodárska zmluva v rozpore s vyhláškou č.
119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, ako aj samotným hospodárskym zákonníkom.

V zmysle tejto vyhlášky nemôže dôjsť k prevodu práva hospodárenia alebo prevodu vlastníctva k
poľnohospodárskej pôde. V PK zápisnici č. XXX k.ú. P. sú pôvodné PK parcely
č. XXX a X/X, z ktorých bola vytvorená KN „C“ parc. č. X/X,. a ktorej časti zodpovedajú sporné parcely
vedené ako poľnohospodárska pôda. Parcela č.. a stavby na nej sa nachádzajúce slúžili evidentne
poľnohospodárskej výrobe. Jedná sa teda o poľnohospodársku pôdu, ktorá nemohla byť predmetom

prevodu práva hospodárenia, resp. vlastníctva. Prevody v zmysle citovanej vyhlášky sa realizovali na
základe žiadosti, čo nebolo v konaní preukázané, že k takejto žiadosti došlo. Táto žiadosť o prevode
by musela byť prejednaná jednak vo vedení VŠÚZ VVJ P., čo však z predložených záznamov z porád
a vyjadrení svedkov nevyplýva. Keďže v takomto prípade nešlo o obvyklé hospodárenie s národným
majetkom, navyše išlo o priestor, kde sa nachádzalo riaditeľstvo VŠÚZ VVJ a zachovanie práva
hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam malo význam pre fungovanie celého štátneho

2C560/2001
podniku, je otázne, či takúto hospodársku zmluvu nemal podpísať riaditeľ Slovosiva š.p., Bratislava,
minimálne musel byť súhlas na takýto prevod, resp. či sa nevyžadoval aj súhlas zakladateľa Štátneho
podniku, vtedy ministerstva poľnohospodárstva a výživy, na čo poukázal vo svojej výpovedi aj vtedajší
riaditeľ Ing. Y. Prevod podľa dotknutej hospodárskej zmluvy bol bezodplatný, pričom prevody práva

hospodárenia s národným majetkom boli odplatné a v danom prípade nejde o výnimku uvedenú v
§ 12 ods. 3 citovanej vyhlášky. Hospodárska zmluva odkazuje na § 14, pričom pri bezodplatnom
prevode vlastníctva v zmysle § 14 ods. 4 bol potrebný súhlas ministerstva financií, cien a miezd, ktorý
v hospodárskej zmluve absentuje. Je otázne, či v danom prípade ide o prevod vlastníctva alebo prevod
práva hospodárenia a zároveň, či ide o prevod v zmysle § 14 ods. 8 písm. e/ vyhlášky, keďže v konaní

bolo preukázané, že ide o pozemok určený na pripojenie k pozemku vo vlastníctve iného právneho
subjektu, pre investičnú výstavbu alebo individuálnu bytovú výstavbu na základe územno - plánovacích
podkladov alebo právoplatného územného rozhodnutia. Podľa zistených skutočnosti nebolo vydané
žiadne územné rozhodnutie o takom využití územia, na aké poukazuje žalovaný. Územný plán obce
P. bol schválený až v roku 1991, t.j. až vtedy možno hovoriť o platnej a záväznej územno-plánovacej

dokumentácie. Predmetné územie bolo riešené na poľnohospodársku činnosť, s časti išlo o záplavové
územie. Vychádzajúc z uvedeného nemohlo dôjsť k prevodu, či už práva hospodárenia alebo vlastníctva
bez právoplatného územného rozhodnutia alebo platnej a záväznej územno-plánovacej dokumentácie.
Navyše žiadna investičná ani iná výstavba sa na predmetnom území nerealizovala. Neexistuje teda
reálny dôvod na prevod majetku zo štátneho podniku na národný výbor. Nebolo tiež preukázané, že

národný výbor viedol tento
majetok v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov, práve naopak s týmto majetkom hospodáril
a nakladal vždy štátny podnik, ktorý bol poverený úlohami na plnenie ktorých tento národný majetok
slúžil.

Po vrátení veci krajským súdom súd doplnil dokazovanie v intenciách jeho rozhodnutia. Právni
zástupcovia účastníkov zotrvávali na svojich stanoviskách, či už ústnych alebo písomných. Právna
zástupkyňa navrhovateľa zopakovala, že majú pochybnosti o pravosti hospodárskej zmluvy, s ktorou
sa nikdy nenakladalo a tento dokument bol predložený až na súdnom pojednávaní v priebehu konania.
Žiadala predložiť originál tejto zmluvy do spisu. Právny zástupca odporcu uviedol, že je nesporné,

že hospodárska zmluva uzavretá v roku 1990 je platne uzavretá a v zmysle poverenia, ktoré súdu
predložil je zrejmé, že za žalovaného mal oprávnenie podpísať N.. Žiadal žalobu zamietnuť bezohľadu
na zaoberanie sa ďalšími otázkami a to z procesných dôvodov. Poukázal na novelizované ustanovenie
§ 21 O. s. p. a dôvodovú správu k nemu. Uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
takejtožaloby.Poukázaltiežnarozhodnutienajvyššiehosúduz23.11.2004podsp.zn.1Cdo2003/2004

a skutočnosť, že v tejto súvislosti by existovala aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby jedine
vtedy, keby tu bola nesporná existencia vlastníckeho práva štátu, čo samozrejme nie je, keďže sa
jedná o žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Poukázal tiež na ustanovenie § 34 ods.
14 zákona č. 330/1991 Zb.. Pokiaľ ide o spochybňovanie platnosti hospodárskej zmluvy uviedol, že
právna zástupkyňa žalobcu o tomto nepredložila žiaden dôkaz. Právna zástupkyňa žalobcu reagovala

na námietku absencie ich aktívnej legitimácie poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 330/1991
Zb.. Kto iný by bol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, ak nie práve žalobca. Novelizácia
ustanovenia § 21 O. s. p. bola novelizáciou ustanovenia, ktorej desaťročia nebolo zmenené a išlo len o
akési prispôsobenie sa dobe. Existujú špeciálne predpisy, ktoré majú prednosť a ktoré im takúto právnuspôsobilosťdávajú.Hospodárskuzmluvupovažovalazaneplatnústým,žesanechcelaznovuopakovať,
nakoľko celé je to
2C560/2001

podrobneuvedenévodvolaníprotirozsudkusúduprvéhostupňa.Poukázalatiežnajejrozporsprávnymi
predpismi. Zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou za Slovosivo a zdôraznila, že podpísaná bola
dňa 12. 2. 1990. V kontexte so zápisnicami z porád nachádzajúcimi sa aj v spise je zrejmé a hlavne v
kontexte so zápisnicou z 26. 2. 1990, že na tejto porade bol prítomný aj Ing. Z. a v závere zápisnice
je uvedené, že vzhľadom na

neprítomnosť riaditeľa VVJ od 1. 3. 1990 do 21. 3. 1990 je poverený zastupovaním Ing. X., ekonomický
námestník. Z tohto je evidentné, že v čase podpisu hospodárskej zmluvy Ing. Z. bol prítomný a poverený
zastupovaním bol Ing. X. až od 1. 3. do 21. 3. 1990. Takisto sú pochybnosti, či zo strany miestneho
národného výboru podpísala zmluvu oprávnená osoba, nakoľko ju podpísal len tajomník p. V.. S týmto
samozrejme nesúhlasil právny zástupca žalovaného. Uviedol, že záznam z operatívnej porady z 26. 2.
1990 rozhodne nie je dôkazom takým, ktorý by spochybňoval oprávnenosť Ing. X. podpísať hospodársku

zmluvu. Nedokazuje totiž, že dňa 12. 2. 1990, kedy hospodárska zmluva bola podpísaná bol Ing. Z.
prítomný na pracovisku. Aj za národný výbor zmluvu
Podpísala oprávnená osoba, nakoľko p. V. bol vtedy tajomníkom a predseda pracoval len na nejaký
štvrtinový úväzok. Stále podľa neho nebolo zrejmé, na základe čoho právna zástupkyňa žalobcu
spochybňuje neplatnosť hospodárskej zmluvy. V čase jej podpisu išlo, o také porevolučné obdobie keď

Ing. Z. z akéhosi dôvodu stratil dôveru a práve preto bol písomným poverením, ktoré sa v spise nachádza
Ing. X. splnomocnený na uzatváranie hospodárskych zmlúv atď... Hneď v úvode tohto poverenia je
výslovne uvedené, že toto sa deje na základe skutočností, že mu bola vyslovená dôvera vo funkcii
ekonomického námestníka. Uvedené poverenie nie je časovo obmedzené, ale ide o poverenie z 9. 1.
1990 do budúcna. V zmysle neho teda Ing. X. mal vyššie uvedené právo.

Žalobca súdu predložil stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR odboru zakladateľských funkcií
a majetkových vzťahov, ktoré bolo podané na základe žiadosti žalobcu. V stanovisku ministerstvo
uviedlo, že hospodárska zmluva č. 961/10/90 je podľa ich názoru uzatvorená v rozopre s príslušnými
ustanoveniami hospodárskeho zákonníka. Ustanovenie § 347 Hospodárskeho zákonníka upravuje

obsah zmlúv o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia. V hospodárskej
zmluve nie sú uvedené názvy nadriadených orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy
národného majetku, hodnota prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie a dôvod prevodu
správy. Chýbajú tiež podpisy a pečiatky nadriadených orgánov, bez ktorých táto zmluva nemôže byť
účinná. Podľa názoru ministerstva teda je neplatná a nie je spôsobilá k prevodu správy národného

majetku na Miestny národný výbor P.. Slovosivo, Šľachtiteľský a semenársky podnik, š.p., Bratislava bol
založený zakladacou listinou č. 9777/1988-ORL z 20. 12. 1988 a jeho zakladateľom bol Ministerstvo
poľnohospodárstva a výživy SSR.

V predmetnej zmluve je ako riadiaci orgán uvedený Slovosivo š.p. Bratislava a odovzdávajúca

organizácia Slovosivo, štátny podnik Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky P.. Ministerstvom
žiadny doklad o existencii samostatného štátneho podniku so sídlom vo P. nenašla. Uviedlo, že ak
v čase podpisu hospodárskej zmluvy č. 961/10/90 existoval samostatný š.p. Slovosivo, výskumný a
šľachtiteľský ústav zemiakarsky P., tak potom bol oprávnený k podpisu zmluvy iba riaditeľ Ing. Z. V
tejto súvislosti je poverenie na podpisové právo k uzatváraniu hospodárskych zmlúv pre organizačnú

jednotku Slovosivo, š.p., VŠÚZ VVJ P., odoslané do vlastných rúk Ing. H. podpísané Ing. Q. 9. 1. 1990,
ibasnahouoodôvodneniekompetenciekpodpísaniuhospodárskejzmluvyinouosobounežštatutárnym
zástupcom odovzdávajúcej organizácie.
2C560/2001
Toto poverenie podľa názoru ministerstva preukazuje tiež to, že Slovosivo, š.p. VŠÚZ VVJ P. bol len

organizačnou jednotkou Slovosiva, Šľachtiteľský a semenársky podnik, š.p. Bratislava. V takom prípade
bol oprávnený k podpísaniu predmetnej hospodárskej zmluvy za odovzdávajúcu organizáciu riaditeľ Ing.
B. a za príslušný orgán na schválenie zmluvy zástupca Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov, právnych zástupcov, z hospodárskej

zmluvy č. 961/10/90, z notárskej zápisnice N 566/1999 z 21. 12. 1999, z LV č. XXX k.ú. P., z
geometrickéhoplánuč.142/99z2.12.1999,zPKVč.XXX.k.ú.P.,zPKVč.XXXk.ú.P.,zvyjadrenieOÚ
W.. 4/2001 z 9. 1. 2001, z výpisu z LV č. XXX, z LV č. XXX, z listov ministerstva vnútra, z listu Slovosiva
Šľachtiteľského a semenárskeho podniku, š.p. Bratislava z 9. 1. 1990, zo stanoviska Ministerstvapôdohospodárstva SR zo 4. 1. 2008, z vyjadrenia Správy katastra W. z 15. 2. 2008, z organizačného
poriadku Slovosiva, š.p. Bratislava schváleného 8. 6. 1989, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise
súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená a má za to, že správa predmetných parciel v zmysle

zákona č. 229/1991 Zb. ( § 22 ) skutočne mala prejsť na SPF.

Preto rozsudkom zo dňa 22.12.2008 rozhodol súd tak, že podanej žalobe vyhovel a určil, že vlastníkom
predmetných žalovaných nehnuteľností je Slovenská republika. Bližšie zdôvodnenie sa nachádza v
tomto predmetnom rozsudku, ktorý nadriadený Krajský súd v Prešove na základe odvolania podaného

odporcom zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V tomto svojom rozhodnutí ( uznesení sp.
zn. 8Co/216/2009) zo dňa 26.04.2010 nadriadený súd uvádza, že hoci súd uvádza správne ustanovenia,
ale vo vzťahu k nim nevyvodil žiadny právny záver, nie je zrejmé prečo hospodárska zmluva nie je platná.
Preto sa má v ďalšom zaoberať posúdením platnosti hospodárskej zmluvy z 12.2.1990, prihliadnuc na
námietku účastníkov a rozhodnutie riadne zdôvodniť, aby bolo presvedčivé a teda aj preskúmateľné.

Po vrátení veci súdu boli predložené dôkazy účastníkmi, ako hospodárska zmluva z 29.06.1990 (ktorú
podpisoval za MNV P. tajomník), ako aj iné zmluve z roku 1990, 1983, 1985, 1989, ktoré rovnako
podpisoval tajomník (strana 257-268 spisu) i vyjadrení T. (č.l.256), ktorý pripúšťa, že podpisovať mohol
za iných okolností zmluvy aj tajomník MNV. Je otázne odkiaľ tieto zmluvy odporca mal k dispozícii.

Súd počas tejto doby zisťoval existenciu Organizačného poriadku SLOVOSIVA, š.p. VŠUZ P., avšak sa
k nemu nedopracoval. Bol mu predložený len Organizačný poriadok (č.l. 306-308) právneho predchodcu
- semenárskeho štátneho majetku, m.p. P. platného od 1.1.1981, podľa ktorého vedúci podriadených
organizačných jednotiek môžu v mene podniku vykonávať len také právne úkony, pokiaľ je to potrebné
na splnenie pracovných úloh. Riaditeľ môže pre jednotlivé prípade splnomocniť inú osobu písomne. Je

možné teda, že Organizačný poriadok š.p., vychádzal tiež z týchto ustanovení.

Rovnako súd zisťoval existenciu originálu predmetnej hospodárskej zmluvy, avšak ani na obci, v archíve,
ani u účastníkov, notára či katastri sa nenachádzala. Ani na pozemkovom úrade predložená nebola
(údajne jej niet).

Súdu bol žalobcom predložený delimitačný protokol v zmysle § 14 ods. 1 zákona SNR č.138/1991
zbierky, v ktorom sa predmetná parcela č. X/X ani ostatné parcely XXXX/X, X/X,
XCXXX/XXXX
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX nenachádzajú (napríklad, ale parcely XXXX/X, XXXX/XX tam sú !) a ani

v ich Dodatkoch - č.l. 301-305.

Rovnako bola súdu žalobcom predložená zápisnica z MNV z 30.10.1989, kde je zámer využitia veľkých
plôch v obci a akcia „Z“ v roku 1990 (č.l. 309-310), tu sa rovnako predmetná plocha v materiáloch
nenachádza,hociideoobdobiezámerovnacelýrok1990surčenímzaplneniezodpovednýchsúdruhov.

Stojí tu za povšimnutie, že časti výstavby (akcia Z) nie je ako zodpovedná osoba určený tajomník MNV.
Ani zo zápisnice rady MNV P. z 26.11.1989 niet zmienky pri správe o plnení plánu rozvoja športu, turistiky
a brannej činnosti na rok 1990 o zámere a účele využitia predmetných parciel obcou a účely deklarované
v tomto súdnom konaní (č.l. 312-313). Vyjadrenie MPaV SSR z 1.3.1989 poukazuje, že MNV žiadala
o vyňatie pôdy z Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako ihriská a tiež ide o nové parcely na inom

mieste...

Žalovaný predložil tiež hospodársku zmluvu s TATRAOSIVOM š.p. z roku 1992, ktorú podpisoval tiež
tajomník MNV (č.l. 324-327) a za TATRAOSIVO v.z. riaditeľa tiež Ing. X., ale to išlo už o iný právny
subjekt... Vyplýva to z výpisu prevodcu z Obchodného registra.

Súd vyžiadal od notára JUDr. K. aj spisový materiál ohľadom osvedčenia predmetných parciel (332 až
336).

Rovnako žalovaný predložil vyjadrenie obecného úradu vo P. ( č.l.321), v ktorom sa uvádza, že dňa

18.8.1999 bola osvedčená hospodárska zmluva na pokyn obce pod poradovým číslom 608-613. Toto
potvrdenie, ale neuvádza, že išlo o hospodársku zmluvu č. XXX/XX/XX ako to podsúva právny zástupca
žalovaného vo svojom vyjadrení (č.l. 319). Ten predložil do spisu aj fotokópiu predmetnej hospodárskej
zmluvy pod overovacím číslom XXX, ale zas išlo len o fotokópiu, jej originál nepredložil (č.l. 322). Tototeda dosvedčuje, že žalovaný by mal mať u seba overené fotokópie hospodárskej zmluvy č. XXX, č.
XXX a č. XXX z majetku, hoci vôbec nebol účastníkom zmluvy.

Žalobca v súvislosti s výpoveďou svedkyne W. predsedkyne MNV predložil v rozhodnom čase (1990)
hospodársku zmluvu 950/10/90. Podľa nej aj táto bola zhotovená účelovo pre potreby osvedčenia. Táto
bola obcou predložená ako dôkaz na osvedčenie vlastníctva v prospech obce v roku 1995 a zas išlo o
parcelyvsprávebývaléhoSLOVOSIVA.Tátohospodárskazmluvavšakniejevôbecdatovanáarovnako
sa objavila pre účely osvedčenia až po 5 rokoch... Ale malo by ísť o hospodársku zmluvu z rovnakého

obdobia. Prevodom sú parcely, objekty vo veľkej hodnote. Uznesenie Obecného zastupiteľstva vo P.
26.6.1991 prejednalo návrh územného plánu obce a schválila ho s pripomienkami. Na predmetných
parcelách mali byť i plochy ihrísk (č.l. 366-369).

Súd vypočul aj svedkyňu T. (č.l. 290-295), ktorá bola v rokoch 1986 až 1990 predsedníčkou MNV,
predtým bola vedúcou odboru. Tajomníka poverila záležitosťami ohľadom výstavby, nie písomne.

Predmetné pozemky mali byť určené na výstavbu kultúrno- spoločenského i športového areálu k čomu,
ale nedošlo. Na predmetnú hospodársku zmluvu si nepamätá, nevidela ju, ale vie, že p. L. mal záujem
o vytvorenie stavebnej firmy a také niečo tam bolo, držím im palce, pomáha obci aj ľuďom v ňom.
Predmetné parcely užíval SLOVOSIVO. Tam aj mal stavebné stredisko, ktoré neskôr prestavoval p. L.
(PRASTAV). Tento v čase jej pôsobenia bol v pléne MNV neskôr poslancom. V rozhodnom

2C560/2001
čase mali územný plán obce iba pripravený, nestihli ho schváliť, schvaľovali iba čiastkové plány, ale bola
pripravená výstavba nejakých objektov.

Žalovaný ešte predložil kúpnu zmluvu medzi obcou a PRASTAVOM z 27.12.1999, kde bola predmetom

prevodu stavba na parcele X/X. Táto parcela bola predmetnom hospodárskej zmluvy XXX/XX/XX. (Tej
čo obec použila ako podklad pre osvedčenie vo roku 1995). Toto má preukázať, že hospodárska zmluva
č. XXX/XX/XX nebola zhotovená účelovo. Z touto argumentáciou sa súd, ale nestotožňuje. Tiež bolo
žalovaným dňa 23.04.2012 predložené čestné vyhlásenie T., ako starostu obce z 21.11.2007 (č.l. 363),
v ktorom uvádza, že momentálne nie je možné poskytnúť originál zmluvy, lebo sa úrad rekonštruuje

a prerozdeľuje sa agenda. K uvedenej veci je riadnym spôsobom riadne spôsobom overená kópia
hospodárskej zmluvy. Súd tu konštatuje, že toto čestné prehlásenie kopíruje jeho obdobné prehlásenie
z 12.11.2007 (č.l.194), že mohol podpisovať písomnosti v mene MNV od roku 1981 do roku 1990 ako
tajomník. Originál hospodárskej zmluvy predložil pri svojej výpovedi súdu. Súd toto jeho prehlásenie
považuje za dodatočne vyrobené, pretože osvedčuje skutočnosti, ktorých spornosť nastala až pri

posledných súdnych pojednávaniach, každopádne po roku 2007. Celý postup a prístup svedka V., ako aj
obce v konaní, ako i v celej predmetnej záležitosti, ktorá je predmetom sporu nevzbudzuje vierohodnosť
a dôveru.

Súd týmito dôkazmi, ktoré okrem ich vymenovania čiastočne už aj vyhodnotil považoval dokazovanie v

takomtorozsahuzapostačujúce,pretoajzamietolvšetkyostatnénávrhynadokazovanie.Išlibytotižnad
rámec toho, čo bolo pre rozhodnutie vo veci potrebné dokazovať a aj by boli nad rámec hospodárnosti,
ich vykonanie by bolo zbytočné a súd ich pre posúdenie žalovanej veci nepotrebuje.

V súvislosti s dokazovaním súd považuje za potrebné uviesť, že účastníci konania, najmä žalovaný

resp. ich. právny zástupca mali tendenciu vydávať a považovať svoje prednesy a vyjadrenie za dôkazy.
OSP jasne uvádza, čo je dôkazom a aj ustálená súdna prax a judikatúra jasne odlišuje medzi dôkazom
(výsluch účastníka v zmysle § 131 O.s.p.) a prednesom účastníka vo veci. Tieto údaje v prednesoch
sú zväčša len názormi alebo i sprostredkovanými údajmi účastníkov resp. ich právnych zástupcov, nie
dôkazmi, ktoré sú podkladom rozhodnutia súdu pri rozhodovaní vo veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, ktorý prezentoval vo výroku svojho
rozhodnutia a pri ich vyhodnocovaní sa riadil nasledovne:
V prvom rade súd stále pri začatí konania skúmal, keďže ide o určovaciu žalobu, či je tu naliehavý právny
záujem na tejto žalobe. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem daný spôsobilosťou rozhodnutia

vydaného v tomto konaní byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Tento záujem bol a je o to naliehavejší, že predmetom žaloby
je bývalý majetok štátu, kt. spornými právnymi úkonmi bol štátu odňatý (a ide o nie jeho malú hodnotu)a mal ostať vo sfére štátu a teda podľa zákona aj v správe žalobcu. O naliehavom právnom záujme
žalobcu súd v tomto prejednávanom prípade vôbec teda nepochyboval.

Následne súd pristúpil k tomu, či žalovaný je resp. nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, či ho možno
za vlastníka považovať a teda aj či nadobudol vlastníctvo v súlade so zákonom, platne a ak nie tak či
je teda vlastníkom žalobca.

2C560/2001

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov a to ešte pred
rozhodnutím odvolacieho súdu (len to nedeklaroval), že žalovaný v žiadnom prípade nemôže byť
oprávneným vlastníkom ani držiteľom.

Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam získal vyhlásením o vydržaní podľa zákona č.
323/92 Zb. u notára. Tu uviedol (absolútne nekonkrétne), že svoje právo odvodzuje z titulu právneho

nástupníctva po právnom predchodcovi z roku 1993 s tým, že tento jeho právny predchodca predmetné
nehnuteľnosti nadobudol do roku 1970. Predmetné parcely, ale boli od roku 1948 stále vo vlastníctve
štátu (toto je zrejmé z evidencie nehnuteľnosti - PKV). Akurát bol od roku 1958 v správe (nájme)
viacerých národných podnikov resp. štátnych podnikov. Naposledy to bol štátny podnik TATRAOSIVO a
tento tieto pozemky užíval, boli v jeho areáli a mal na nich aj svoje budovy. Minimálne ich užíval do roku

1997, kedy malo dôjsť k zastaveniu činnosti tohto podniku. Teda nijaký právny predchodca žalovaného,
ktorého ani v konaní nikdy nekonkretizoval, nemohol sa v roku 1970 ujať držby, užívania tohto pozemku.
Toto vyplýva nielen z písomných dokladov, ale aj z výpovede N., riaditeľa posledného podniku, ktorý
nehnuteľnosti užíval. Tu treba uviesť, že vydržanie vlastníctva právny poriadok SR umožňoval do
30.03.1964, za istých okolností, prípadne v podobnom rozsahu ako dnes, pred rokom 1951. Možnosť

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až
novelouvykonanouzákonomč.131/1982Zb.účinnouod1.4.1983.Rozsahsubjektovvydržaniabolvšak
obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetom
vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 boli tieto obmedzenia odstránené.

V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie
nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s
predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten kto s pozemkom nakladal ako
s vlastným)spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol
držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromiselný v tom, že mu pozemok

patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

Ustanovenie § 134 ods. 1,2. Občianskeho zákonníka upravujú vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej

držbe veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť)je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o kt. nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej

opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyselný, že tu titul jej stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania s spôsobilého subjektu vydržania základnými
predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom

ustanovenej doby.

2C560/2001
V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 130 ods. 1 Občianskeho

zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadom
existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy
objektívne a nie iba so subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)účastníka a teda vždy brať doúvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodne
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v

omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľní. Ospravedlniteľní je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétne prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na

všeobecne uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť práva neospravedlnené) vyplývajúcu
so samej podstaty práva, právny omyl držiteľa vyplývajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby nie je ospravedlniteľní.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.

Žalovaný vznikol v roku 1993 a vlastnícke právo si osvedčil v roku 1999, 21.12, teda keďže neexistoval
žiadny jeho právny predchodca, žalovaný pred notárom evidentne zavádzal nemohla jeho oprávnená
držba dosiahnuť trvanie 10 rokov ako predpokladá zákon. Naviac tu dala nepravdivé vyjadrenie aj obec
(p. V.), ktorý uviedol 21.12.1999, teda v ten istý deň, kedy boli nehnuteľnosti aj osvedčené (!) pre potreby
notára, že ich firma PRASTAV s. r. o užívala viac ako 10 rokov. A to mal údajne podpísať hospodársku

zmluvu, prevod týchto parciel do správy MNV, kde bol tajomník. Pritom sa s konateľom žalovaného
dobre poznali a spolu pracovali aj v obecnom zastupiteľstve, kde pracoval vtedy ešte aj svedok X., ktorý
podpísal aj spornú hospodársku zmluvu.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,

disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, s
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodne (R8/1991).
Oprávnený je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať povinnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii)vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je

vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľnom
na okolnosti toho ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného
posudzovania veci je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť
držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj

2C560/2001
právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku
vedomostí o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväzným právnymi predpismi
považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľavychádzajúcizneznalostialebonedokonalýchznalostícelkomjednoznačnéhoazrozumiteľného

ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný ( k obdobnému záveru dospel súd aj v ďalších
rozhodnutiach aj napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo97/2009, 4Cdo283/2009, 5Cdo30/2010, 6M
Cdo5/2010). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva vo veci 3 M Cdo7/2010 nie je
neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu
ospravedlniteľná - pri zachovaní obvyklých opatrností sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so

zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu
už z tohto dôvodu nebol žalovaný so zreteľnom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom
nehnuteľností. Navyše podľa ustanovenia § 134 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.12.1991 platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy. Na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom a v nej ide o prevod

do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré tvorilo súčasť Právneho poriadku v roku
1970 bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné a jednoznačné. So zreteľom nato nemohlo ísť o
ospravedlniteľný právny omyl (uznesenie Najvyššieho súdu z 27.10.2010 sp. zn. 4Cdo283/2009).Pokiaľ žalovaný v čase spísania potvrdenia, či záznamu a následného zisťovania informácií
podaných štátnym notárom o všetkých zákonných predpokladov nevyhnutných pre zavŕšenie prevody
nehnuteľnosti vedel, že nie je vlastníkom, nemožno mať z určujúceho objektívneho hľadiska žiadne

pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. Pre uplatnenie predpokladov uvedenom v § 130
ods. 1 veta 2 Občianskeho zákonníka nie sú splnené predpoklady.

Štatutárny zástupca žalovaného býval v obci. Bol angažovaný na MNV, následne v obecnom
zastupiteľstve takže všetky rozhodné skutočnosti dobre poznal. V žiadnom prípade tak nemohol byť ani

dobromyselným, ako predpokladá zákon. Nesplnil tak viacero podmienok, aby mu vzniklo vlastnícke
právo vydržaním.

Po tomto závere, že žalovaný nemôže byť vlastníkom súd skúmal, či vlastníkom predmetných parciel
je štát, ako sa domáha žalobou. Tento záver by bol nepochybný, ak by v konaní nebola žalovaným
predložená hospodárska zmluva (keď zistil, že jeho tvrdenia v osvedčení sú neudržateľné), z ktorej

malo vyplynúť, že ešte k 1.3.1990 mala prejsť správa tohto majetku so SLOVOSIVS š.p. na MNV P.
a to hospodárskou zmluvou 961/10/90 z 12.2.1990 a zrejme tak následne zákonom č. 138/1991 do
vlastníctva obce. Predmetný zákon, ale mal viacero výnimiek ohľadom prechodu majetku do vlastníctva
obci (§3, § 15/c), kde napríklad zastavané pozemky neprešli do vlastníctva a neprešli ani stavby. A
tieto pozemky boli zastavané a stavby boli cudzie. Bol aj presný postup - § 14 citovaného zákona -

povinnosť spísať písomné protokoly, zápis prechodu iba na tom základe sa vyznačí, pričom zoznamy
musí potvrdiť orgán miestnej štátnej správy a obecné zastupiteľstvo a toto všetko do 12 mesiacov od
účinnosti zákona. Týmto sa súd, ale tiež zaoberal. No ešte predtým chcel posúdiť, či došlo vôbec k
prevodu práva hospodárenia na MNV k 1.3.1990 hospodárskou zmluvou 12.2.1990. Každopádne, ak
by aj prešlo právo hospodárenia na MNV tieto pozemky boli zastavané, tak sú aj evidované, cudzími

stavbami š.p. SLOVOSIVO, ktorých majetok, aj spravovaný neprechádzal na obec, takže minimálne v
zmysle § 15c ods. 1

2C560/2001
zákona č. 138/1991 zbierky ostali vo vlastníctve SR. V zmysle zákona neboli ani vykonané doposiaľ

opravné protokoly schopné zápisu do katastra, podmienky zákona sa nesplnili...

Napriek tomu sa súd prioritne zaoberal platnosťou spomínanej hospodárskej zmluvy a podľa názoru
súdu je táto neplatná a na jej základe nemohlo dôjsť k platnému prevodu práva hospodárenia na MNV P..

Súd sa podrobne zaoberal okolnosťami uzavretia zmluvy, jej dôvodov a jej účastníkmi. Vy počul v
tejto súvislosti viacerých svedkov, výpovede, ktorých už uviedol skôr. Ale predsedkyňa MNV v rokoch
1986-1990 vypovedala, že na predmetných parcelách chceli vytvoriť kultúrno - spoločenský a športový
areál. Tajomníka p. V. splnomocnila vo veciach výstavby. V areáli SLOVOSIVA nič vo vlastníctve nemali.
Bolo tam stavebné stredisko SLOVOSIVA, ktoré si neskôr p. L. prebudoval. Hlavne uviedla, že územný

plán obce nebol vtedy (keď mala byť uzavretá hospodárska zmluva)chválený, len ho pripravovali, nestihli
ho schváliť. Schvaľovali len čiastkové plány pri stavbách. Každopádne drží palce p. L. Pomáha obci aj
ľudom, bol do roku 1990 v pléne MNV, potom bol poslanec. Aj tajomník V. má veľké zásluhy. Obdobie
vypovedal aj bývalý tajomník neskorší starosta obce p. V.. Z výpovede svedka V. (č.l.72) vyplýva, že obec
navrhovala riešenie výstavby na danom území (športovo - rekreačná oblasť) no územný plán v danom

čase tam nebol nikdy schválený. Išlo len o nejaký návrh a zámer. Vtedy bol tajomníkom národného
výboru.

Z výpovede svedka Ing. X. (č.l. 81) zase vyplýva, že zmluvu podpisoval ako námestník riaditeľa
SLOVOSIVA keď tento bol na kúpeľnej liečbe. Nešlo o bežnú vec, ale bola v jeho kompetencii, mohol

to urobiť. Potvrdil, že na danom území sa malo stavať. Tento svedok sa stal po odchode zo štátneho
podniku hlavným kontrolórom obce. Býva v obci a má záujem na jej rozvoji a predmetná hospodárska
zmluva bola v záujem obce P.. Aj keď stáli na pozemkoch budovy ich podniku tak na tom nebolo nič divné
(č.l.81). Všetky tieto 3 osoby sa teda dobré poznajú a spolupracujú v záujme obce. Preto ich výpovede
ohľadom podpisu hospodárskej zmluvy a jej reálnosti, i vzhľadom na výpoveď svedka Z., riaditeľa

podniku SLOVOSIVO i ostatné dôkazy súd nepovažuje za hodnoverné, ale za účelové. Samotný riaditeľ
podniku Ing. Z. (č.l. 71-73) nevedel o predaji pozemkov a to v takej nie zanedbateľnej výmere a cene cez
4600m2,naktorýchbolidokoncaichstavby,ktorériadneužívaliaajďalejdoukončeniačinnostipodniku,
teda niekoľko rokov. Všetky takého zmluvy podpisoval len generálny riaditeľ. Neboli vhodné na neskôržalovaným a obcou deklarované účely. Tieto skutočnosti sú naozaj zarážajúce a naozaj nasvedčujú
tomu, že pri rozpade podniku (teda okolo roku 1995-1997)došlo k akýmsi dohodám medzi zúčastnenými
dohodami a účelovo sa zhotovili dodatočne zmluvy (aj hospodárska zmluva 150/10/90)zrejme za

použitia starých tlačív a pečiatok. Pre súd boli pochybné aj všetky ostatné listiny obce ako potvrdenie
k osvedčeniu pre PRASTAV, kde sú lživé údaje, aj obe čestné vyhlásenia už terajšieho starostu vtedy
tajomníka p. V. to posledné vzhľadom už na skôr uvedené skutočností to súdu pripadá účelové a
antidatované (potreba prehlásiť to vznikla až po roku 2011 nebol dôvod to deklarovať už v roku 2007...)
Súd mal teda vyššie uvedené pochybnosti o to viac, že v roku 1995 obec sama u notára osvedčila zas

viacero parciel bývalého SLOVOSIVA (č.l.340-342) na základe takmer totožnej hospodárskej zmluvy
- rovnaký postup použil aj žalovaný, pričom sa dopustili rovnakých vecných, formálnych a právnych
pochybení, ktoré zmluvu tiež robia neplatnou a naviac túto zmluvu zabudli datovať. Súd mal pochybnosti
o autentickosti zmluvy vzhľadom i nato, že nikdy nebol predložený súdu originál tejto zmluvy, kt. by
mohol preskúmať znalec, ako súd zvažoval
2C560/2001

urobiť. Po výzvach na predloženie originálu už údajne v minulosti predloženého, čo súd len nahliadnutím
do zmluvy posúdiť nedokáže tento originál už v budúcnosti nikdy predložený nebol. V tejto súvislosti aj
predložené plnomocenstvo z 9.1.1990 (č.l. 112) pre svedka X. vzbudzuje pochybnosti najmä preto, že
ho mal u seba aj keď už nebol zamestnancom š.p. a po toľkých rokoch (15)a hoci platilo len krátko. Súd
jednoducho vzhľadom aj na vlastné empirické skúsenosti pochybuje o týchto skutočnostiach.

Obecsiostatnépozemkyzpredmetnejhospodárskejzmluvynezapísalanasebadoroku1999.Akokeby
o majetku ani nevedela a v spore jednoznačne vystupuje na strane žalovaného, zásobuje ho množstvom
hospodárskych zmlúv, pretože žalovaný sa k ním nemá ako zákonné dostať a tieto predkladajú súdu.
Sú buď medzi SLOVOSIVOM a inými subjektami alebo obcou a inými subjektami. Ich pôvod súdu nebol

preukázaný odkiaľ ich žalovaný získava... A je súdu tiež vzbudujúca pochybnosť to, že hoci v zmysle
tvrdení obce mali byť tieto sporné pozemky jej nevadí jej, že žalovaný ju o túto výmeru cca 4600 m2 (v
dnešnej cene cca 100 000 EUR) obral a nežiadala ho nikdy pozemky vrátiť, alebo vyplatiť ich hodnotu,
čo by nepochybne rozpočtu obce a jej občanom pomohlo.

Preto súd bez originálu hospodárskej zmluvy pochybuje o osvedčení, keďže účastníci hospodárskej
zmluvy sú poslanci resp. starosta, poslanec, hlavný kontrolór na tom úrade, kt. aj overuje svoje
listiny. Keby boli overené inde súd by tieto pochybnosti nemal. A väčšinou týchto overených listín
disponuje žalovaný, ktorý nebol účastníkom tej ktorej zmluvy... Súd síce verí, že naozaj boli vtedy
overené hospodárske zmluvy, ako je na nich uvedené, ale vzhľadom na už spomínané skutočnosti

má pochybnosti, či išlo práve o jednu a tú istú konkrétnu hospodársku zmluvu č. 961/10/90 a či bola
naozaj autentická. Čiže podľa súdu by mohlo ísť o simulovaný právny úkon, ktorý sa javí, že obchádza
zákon je priamo protiprávny a na takéto konštatovanie súd nemá priamy dôkaz len taký záver sa
javí byť pravdepodobný. Preto toto nie je dôvod, prečo by hospodárska zmluva mala byť neplatná,
len takto súd hodnotí časť dôkazov aj vzhľadom na istú porevolučnú dobu po roku 1989. Nezdá sa

ani pravdepodobné, že obec na toľký majetok (uvádzaný v oboch hospodárskych zmluvách) zabudla
a keď v roku 1995 zapisovala 1 hospodársku zmluvu osvedčením na seba za pomoci rovnakého
geometrického plánu, prečo tak neurobila aj s 2 hospodárskou zmluvou. Naviac tvrdí, že vtedy bola
táto hospodárska zmluva v archíve obce. Vyzerá to tak, ako keby sa čakalo na vhodnú dobu (napríklad
rozpad š.p.)Dôvodom neplatnosť je ale protiprávnosť takýchto zmlúv, ich rozpor so zákonom odhliadnuc,

či ich podpisovali štatutári alebo nie. Každopádne za š.p. mal takúto zmluvu podpísať riaditeľ. Š. p. nemal
právo k nehnuteľnému majetku, o ktoré sa spory, previesť ho na MNV, pretože nebol prebytočný. To
by sa muselo rozhodnúť predpísaním postupom v podniku a riaditeľ o tomto ani nevedel a na tomto
podniku stáli ich budovy... Pritom, ak ide o poľnohospodársku pôdu k tomu možno previesť iba na ONV.
Totiž podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 119/1998 zbierky právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným

národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celom spoločenskom vlastníctve, o kt. neprejavili
záujem organizácie a štátne podniky prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom
obvode, ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou
sa prevedie vždy na okresný (mestský národný výbor).

Súd má teda názor, že nikdy nedošlo k prevodu práva hospodárenia na národný výbor a jedná sa o
majetok štátu, ktorý v zmysle príslušných právnych predpisov je v správe SPF. Napriek tomu možno
súhlasiť s názorom a vyjadrením zástupkyne navrhovateľa, že v danom prípade štát nadobudol alebo
mohol nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam2C560/2001
aj vydržaním. S týmto majetkom však nakladá v dobrej viere, ako s majetkom štátu, nebol nikým ručený
a môže si započítať aj dobu oprávnenej držby pred 1.1.1992. Tieto skutočnosti boli v rámci vykonania a

dokazovania preukázané a sú spomenuté v úvode zdôvodnenia rozhodnutia súdu. Čo sa týka vydržania
pozemkov štátom, ak by aj nebol od roku 1948 ich trvalým vlastníkom, tak vlastnícke právo by vydržal
aj po roku 1991. Ako už súd uviedol žalovaný vyhlásil, že vlastníctvo si odvodzuje po svojom právnom
predchodcovi z roku 1993 s tým, že tento ich nadobudol najneskôr do roku 1970. Neuvádza sa v
tomto vyhlásení ani kto to bol, o koho sa malo jednať, či tento údajný právny predchodca užíval vôbec

predmetné parcely a ak áno, či ich užíval v dobrej viere. V tomto čase, teda tak v roku 1970 ako aj v roku
1993 bol však formálnym vlastníkom podľa zápisov evidencie nehnuteľnosti (PKV XXX, LV XXX, XXX)
stále štát (resp. ako správca semenársky podnik a jeho právni predchodcovia a po účinnosti zákona
č. 229/91 zb. to bol zase SPF). Tento stav trval až do 21.12. 1999 resp. do januára 2000, kedy na
základe geometrického plánu č. 142/1999 Ing. L. X. a spomínanej osvedčovacej listiny došlo k zmene
tohto stavu. Dovtedy nikto tento stav nespochybňoval a ani si neuplatňoval k predmetným parcelám

vlastnícke a ani iné právo a nai na nich nehospodáril. Štát, či už prostredníctvom štátneho podniku alebo
SPF nebol nikým pri nakladaní s parcelami rušený, ani obmedzovaný. Obec P. si nikdy nenárokovala
vlastnícke právo k predmetným parcelám skôr naopak. Do roku 2002 žalobca nevedel o hospodárskej
zmluve ani o tom, žeby si niekto nárokoval na parcely, uplynulo viac ako 10 rokov, pričom do tej doby si
mohli započítať aj časť, kt. takto držalo predtým pozemky SLOVOSIVO.

Podľa § 12 ods. 3 Vyhlášky č. 119/1988 zb. písm. c, d, bezplatne sa prevádza právo hospodárenia
s národným majetkom vždy, keď predmetom prevodu je právo hospodárenia k nehnuteľnostiam
prevádzaným národnému výboru pre ich odovzdanie do trvalého užívania podľa § 10 a k
nehnuteľnostiam, pri ktorých je záujem, aby zostali v celom spoločenskom vlastníctve a prevádzajú sa

podľa § 8 ods. 2.

V zmysle odsekov 4-6 citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že organizácie sú povinné takýto
prevod uskutočniť, avšak len k nehnuteľnostiam, ktoré sú určené na zastavanie platnou územnou
dokumentáciou a na tieto účely nesmie byť prevedené právo hospodárenia k poľnohospodárskej pôde.

Avšak platná územná dokumentácia neexistovala v čase uzavretia hospodárskej zmluvy takže nemohlo
k takémuto prevodu dôjsť.

Z obsahu zmluvy, ako aj z výpovedí svedkov a žalovaného je zrejmé, že išlo o prevod hospodárenia k
poľnohospodárskej pôde za daným účelom nie o prevod vlastníctva. Prevod podľa § 14 ods. 2 citovanej

vyhlášky nemohol byť bezodplatný. Musel sa prevádzať za nejakú cenu. Zmluva tak okrem rozporu s
citovanými predpismi nezrozumiteľnou, lebo okrem bezodplatnosti podľa § 14 ods. 2, kt. predpokladá
prevod vlastníctva uvádza dôvod § 14 ods. 8 písm. e) čo je prevod vlastníctva na výstavbu, ak sú
vydané platné územnoplánovacie doklady. Takže správne malo zrejme ísť o prevod podľa § 8 ods.
2, keďže každý tvrdí, aj žalovaný, že išlo o prevod hospodárenia. Z vyššie uvedeného je zrejme, že

uzavretá zmluva je v rozpore s citovanou vyhláškou a je tiež nezrozumiteľná. Samozrejme netreba
opomenúť aj oprávnenosť tých, ktorých osôb podpísať túto zmluvu. Totižto podľa § 6 zákona č. 88/1988
zbierky o štátnom podniku podnik hospodári s majetkom v celospoločenskom vlastníctve. Majetok mu
môže byť odňatý len v prípadoch stanovených zákonom a za úplatu (§347 hospodárskeho zákonníka v
hospodárskej zmluve sa musí uviesť aj hodnota prevádzaného majetku podľa účtovníckych dokladov)

2C560/2001
Podľa vyhlášky č. 119/1988 zbierky (§4 ods. 2 ) národné výbory, prípadne organízácie nimi riadené alebo
spravované majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich
úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre

budúce úlohy (čiže poľnohospodársku by nemali vôbec mať, lebo neslúži na plnenie úloh MNV) Ak
právny úkon odporuje zákonu tak je neplatný (§38 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 5 zákona č. 88/1988 o štátnom podniku, ak sa člení podnik na výrobno-organizačné jednotky,
môže organizačný poriadok sformulovať rozsah, v ktorom vystupuje výrobno-organizačná jednotka v

právnych vzťahoch menom podniku. Právne úkony tak činí jej vedúci, prípadne ďalší pracovníci určení
Organizačným poriadkom, prípadne iným vnútropodnikovým Organizačným poriadkom.Podľa § 25 citovaného zákona koná riaditeľ ako štatutárny orgán. Môže síce určiť po prejednaní v rade
(§26) z radu pracovníkov svojho zástupcu, ale ktorý ho zastupuje len v čase jeho neprítomnosti v plnom
rozsahu a tento sa zapisuje do podnikového registra (v tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie

§ 108 ods. 3 hospodárskeho zákonníka).

Podľa §68 hospodárskeho zákonníka prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo
obvyklého hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami.(§347) Pokiaľ ide o štátne podniky
môžu tak urobiť len v prípadoch keď ide o prevody práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným

pozemno-plánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných
organizácií a k pozemkom určeným na individuálnu bytovú výstavbu.

Podľa § 347 hospodárskeho zákonníka v hospodárskej zmluve sa musí uviesť aj hodnota prevádzaného
majetku podľa účtovných dokladov.

Na záver snáď ešte v súvislosti s pochybnosťami, ktoré už skôr uvádzal súd v súvislosti s predmetnou
hospodárskou zmluvou možno uviesť, že istú pochybnosť o pravosti hospodárskej zmluvy súd
nadobudol aj pri porovnaní s plnomocenstovm nachádzajúcim sa na č.l.112 spisu, nakoľko laickym
pozorovaním súdu to vyzerá tak, ako by tieto dva dokumenty boli napísané na totožnom písacom stroji,
aj keď mali vzniknúť úplne inde a v inom čase. Táto okolnosť však nemala vplyv na rozhodnutie súdu a

týmto smerom súd dokazovanie ani nevykonával, ale poukazuje na už vyššie uvedené dôvody svojho
rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.a§149ods.1O.s.p.apriznanétrovyprávneho
zastúpenia pozostávajú zo 14 úkonov právnej služby po 652,29 EUR v zmysle podrobného rozpisu
právnej zástupkyne navrhovateľa (prevzatie veci a príprava, účasť na pojednávaniach 19.11.2008,
11.12.2008, 30.06.2011, 31.10.2011, 16.01.2012, 23.04.2012, ďalšia porada s klientom 12.10.2011,

šetrenie v štátnom archíve v Spišskej Sobote z 27.10.2011, šetrenie na obci Veľká Lomnica z 27.10.2011
z vymenovaných úkonov 13 úkonov je po 629,29 EUR, úkon ďalšia porada s klientom 12.10.2011 je
úkon v hodnote 434,84 EUR). Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu za 14
úkonov právnej služby spolu vo výške 100,22 EUR a to za 4 úkony
2C560/2001

po 6,31 EUR v roku 2008, 6 úkonov v roku 2011 po 7,41 EUR a za 4 úkony v roku 2012 po 7,63 EUR,
ďalej s náhrady cestovného na pojednávania spolu vo výške 290, 64 EUR a náhrady za stratu času vo
výške 427,20 EUR. Spolu odmena, režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času predstavujú sumu
9732,69 EUR a spolu s 20 % DPH 11 679,23 EUR.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).