Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6416204324.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: BL Plus, spol. s r.

o., so sídlom Prenčov 177, IČO: 50 798 243 zastúpený v konaní: AK JUDr. Peter Rybár, spol. s r. o. so
sídlomKošice,Kuzmányho29,IČO:47234466protižalovanému:POHOTOVOSŤ,spol.sr.o.sosídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o žalobe na zaplatenie 1.394,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.394,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 916,- € odo dňa 20.05.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 478,- € odo
dňa 20.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (pôvodný žalobca V. B.) už dňa 16.05.2016 podal na tunajší súd
žalobu, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v sume 1.394,- €
s odôvodnením, že takto uplatňovaný nárok predstavuje vyčíslené bezdôvodné obohatenie z titulu
prijatého plnenia žalovaného nad rámec istín úverových zmlúv pod číslom XXX XXX XXX zo dňa

27.01.2012, číslo XXX XXX XXX zo dňa 23.02.2015 a číslo XXX XXX XXX zo dňa 14.09.2015, ktoré
uzatvoril právny predchodca žalobcu ako dlžník so žalovaným ako veriteľom s tým, že sa jedná o zmluvy
o spotrebiteľských úveroch, na ktoré je nutné aplikovať lex special Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a z dôvodu absencie zákonných náležitostí v takto uzatvorených spotrebiteľských zmluvách,
sú tieto bezpoplatkové a bezúročné a pokiaľ došlo k prijatiu plnenia formou úhrad splátok jednotlivých
úveroch zo strany veriteľa nad rámec istiny, takéto plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie.

2. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol vo veci rozsudkom dňa 01.02.2018 tak, že žalobcovi priznal
nárok voči žalovanému na zaplatenie 1.165,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 20.05.2016
do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 67,14 % trov konania.

3. Voči vydanému rozsudku súdu prvého stupňa ako žalobca, tak i žalovaný podali odvolanie a
odvolací súd KS Banská Bystrica uznesením sp. zn. 13Co/199/2018 - 215 zo dňa 19.05.2020

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že
prvostupňový súd nedostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo uzavreté zmluvy o úvere medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovanýmpovažovalzazmluvyspotrebiteľskéhocharakteru,pokiaľvzmluvách
sú obsiahnuté údaje ohľadom dlžníka jednak ako fyzickej osoby podnikateľa a jednak údaje akofyzickej osoby s označením občianskym preukazom. Jedná sa o duplicitné označenie dlžníka a napriek
tomu prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal charakterom predmetného vzťahu medzi dlžníkom
a veriteľom. Odvolací súd ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie bez povšimnutia

ponechal vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a dostatočným spôsobom nevysvetlil,
kedy žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota.

4. Po tom, čo súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu pre strany sporu, určil vo veci termín
pojednávania na deň 21.07.2020, ktorého pojednávania sa nezúčastnili strany sporu, súd určil ďalší

termín pojednávania na deň 03.09.2020, kde strana žalobcu označila dôkazy, ktoré žiada vykonať pri
prejednávaní veci a súčasne predložil žalobca súdu návrh na vykonanie dokazovania a to vypočutím
svedka Q. K. - obchodného zástupcu žalovaného, žalobca predložil listinné dôkazy a to nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 43/2020 a I ÚS 51/2020 o otázke počiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby a súčasne žiadal, aby súd z dôvodu neprítomnosti žalovaného na
pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre

rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (§ 274 CSP) súd určil ďalší termín pojednávania na
deň 15.10.2020, na ktorý strany sporu riadne predvolal. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, a preto s
využitím ustanovenia § 180 CSP, súd realizoval pojednávanie bez prítomnosti žalovaného.

5. Už vykonané dokazovanie, ktoré súd realizoval výsluchom žalobkyne, výsluchom právneho zástupcu

žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tak, ako boli tieto predložené súdu stranami sporu
a to zmluvou o úvere č. XXX XXX XXX zo dňa 27.01.2012, zmluvou o úvere č. XXX XXX XXX zo
dňa 23.12.2015, zmluvou o úvere č. XXX XXX XXX zo dňa 14.09.2015, prehľadom úhrad a splátok k
jednotlivým zmluvám o úvere, vyjadreniami strán sporu v rámci repliky a dupliky, súd doplnil o ďalšie
dokazovanie, o listinné dôkazy a to predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi

pôvodným dlžníkom žalobcom V. B. a BL Plus, spol. s r. o. Prenčov zo dňa 03.07.2019, Oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky, výsluchom svedka, ktorého v konaní žiadal vypočuť žalobca Q. K.
a zistil tento skutkový stav veci:

6.Žalobkyňauzatvorilaakodlžníčkasožalovanýmtriúverovézmluvyatozmluvuč.XXXXXXXXX(čl.18

spisu) dňa 27.01.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.400,- €. Žalobkyňa ako
dlžníčkasazaviazalaúverzaplatiťv12-tichmesačnýchsplátkachvovýške229,-€mesačnespoplatkom
za úver vo výške 1.348,- €, celkovo v sume 2.748,- €. Podľa prehľadu úhrad úveru za poskytnutie tohto
úveru uhradila celkovo v splátkach za obdobie od 07.03.2012 do 09.09.2013 celkovo sumu 2.748,- €.
Dňa 23.02.2015 uzatvorila žalobkyňa v postavení dlžníka so žalovaným ďalšiu zmluvu pod číslom XXX

XXX XXX (čl. 14 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- € a právny predchodca
žalobcu ako dlžník sa zaviazal za úver zaplatiť poplatok vo výške 436,- € formou 12-tich mesačných
splátok, teda celkovo sumu 936,- € po 78,- € mesačne. Za poskytnutý úver podľa prehľadu splátok
právny predchodca žalobcu uhradil 936,- € za obdobie odo dňa 10.04.2015 do 26.01.2016.
Ďalší úver uzatvoril právny predchodca žalobcu v postavení dlžníka so žalovaným ako veriteľom

14.09.2015 pod číslom XXX XXX XXX, predmetom ktorej úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo
výške 350,- € za dohodnutú odplatu 322,- € s tým, že dlžník sa zaviazal uhradiť 272,- € v 12-tich
pravidelných mesačných splátkach s dojednanou výškou splátky 56,- € počnúc dňom 20.10.2015. Za
poskytnutý úver právny predchodca žalobcu ako dlžník zaplatil celkovo 392,- € v období od 09.01.2015
do 26.04.2016.

Právnypredchodcažalobcuvžalobe,akoinapojednávanípoukazovalnaskutočnosť,ževšetkyúverové
zmluvy uzatvárala v postavení dlžníka ako spotrebiteľka, nie v rámci predmetu výkonu podnikateľskej
činnosti, vyjadrila sa, že neskúmala, či je označená ako živnostníčka, resp. len svojím rodným číslom,
splnila podmienky, ktoré od nej požadoval veriteľ pre poskytnutie úveru. Žalovaný deklaroval v konaní,
že všetky úverové zmluvy nemajú spotrebiteľský charakter s poukazom na skutočnosť, že právny

predchodca žalobcu bol v čase podpisu úverových zmlúv podnikateľským subjektom ako to vyplýva
z výpisu živnostenského registra, pričom z výpisu živnostenského registra vyplýva, že v predmete
podnikania mal i sprostredkovanie úverov pre banky a sporiteľne. Podľa žalovaného právny predchodca
žalobcu mal dostatočnú vedomosť o tom, aký druh úveru uzatvára. Žalovaný tvrdil, že nie je dôležité pre
posúdenie charakteru úveru na čo boli finančné prostriedky samotným dlžníkom použité, ale podstatnou

je otázka na aký účel takéto finančné prostriedky boli poskytnuté.

7. Práve z dôvodu duplicitného označovania dlžníka a to menom, rodným číslom, ako aj údajmi fyzickej
osoby - živnostníka, poznačené DIČ-om, číslom živnostenského oprávnenia, odvolací súd uviedol vzrušujúcom rozhodnutí, že podstatným je vyriešenie otázky charakteru poskytnutého úveru, t. j. či do
zmluvného vzťahu žalobca vstupoval ako podnikateľský subjekt, resp. ako spotrebiteľ.
Za účelom vyriešenia tejto otázky súd okrem výsluchu samotného dlžníka, t. j. pôvodného žalobcu,

vypočul v konaní ako svedka aj Q. K., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
15.10.2020 uviedla, že ako zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť, spol. s r. o. v meste Banská Štiavnica
uzatvárala v minulosti zmluvy s jednotlivými klientmi. Praktiky spoločnosti Pohotovosť, čo bol prípad i
pôvodnej žalobkyne boli také, že pokiaľ klient mal záujem na poskytnutí spotrebiteľského úveru, takýto
úver mu bol poskytnutý ak boli predložené doklady a rôzne potvrdenia ako pracovná zmluva, resp.

ďalšie nevyhnutné doklady pre schválenie úveru. Ak však bolo zistené, že klient má otvorenú živnosť,
veriteľ požadoval doplnenie týchto údajov týkajúcich sa o číslo živnostenského oprávnenia priamo do
úverovejzmluvy.Svedkyňauviedla,ževeriteľpostupovalvždyspôsobom,žepokiaľzistil,žeklientokrem
pracovnej zmluvy, čo bol prípad i žalobkyne, zamestnaná v spoločnosti Billa Slovensko, disponoval
výplatou dôchodku, resp. živnostenským oprávnením, vyžadoval doplnenie týchto údajov do úverovej
zmluvy. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ klient chcel získať úver a disponoval živnostenským oprávnením,

nemal inú možnosť, ako poskytnúť i takéto údaje.

8. Vo všetkých troch sporných zmluvách je právny predchodca žalobcu označený duplicitnými údajmi,
ktoré sú údajmi identifikujúcimi podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia a súčasne ako
fyzickú osobu rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.

Súd uvádza, že rodné číslo nie je možné zistiť z verejného registra ani z osvedčenia o živnostenskom
oprávnení. Označenie právneho predchodcu žalobcu vo všetkých zmluvách je na vopred predtlačenom
zmluvnom formulári, ktorý používala spoločnosť Pohotovosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Je preto nutné a i logické použité formulácie a pojmy vykladať v neprospech toho, kto takúto
formulárovú zmluvu pripravil (žalovaný) a nie žalobca. Právny predchodca žalobcu pred súdom uviedol,

že poskytnuté finančné prostriedky použil na súkromné účely, uviedol, že pri uzatváraní zmluvy bol
v riadnom pracovnom pomere. Obchodný zástupca vyžadoval nielen uvedenie zamestnávateľa, ale i
označenie živnosti, keďže v tomto období právny predchodca žalobcu bol podnikateľom ako živnostník
- fyzická osoba, čo potvrdila i svedkyňa v konaní vypočutá Q. K.. Ak žalovaný tvrdil v konaní, že zmluva
nemá spotrebiteľský charakter, dôkazné bremeno na preukázanie takýchto tvrdení zaťažuje žalovaného

ako dodávateľa a neobstojí len konštatovanie, že žalovaný konal v dobrej viere. Práve z rozhodovacej
činnosti súdov je zrejmé, že spoločnosť Pohotovosť používala takúto nekalú praktiku pri uzatváraní
úverových zmlúv, ktorých obsah mal nasvedčovať tomu, že sa jedná o zmluvu medzi podnikateľmi.
Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz za účelom preukázania svojich tvrdení, práve naopak. Žalovaný
ani nepreukázal, že sama žalobkyňa bola iniciátorom uzatvorenia úverových zmlúv v podobe

formulárového charakteru ako sa to v konaní pred súdom snažil žalovaný navodiť.
Súd zistil, že všetky zmluvy obsahujú údaje o rodnom čísle právneho predchodcu žalobcu ako fyzickej
osoby a čísla občianskeho preukazu. Takéto údaje podnikatelia pokiaľ vstupujú do právnych vzťahov
nemajú ani len dôvod uvádzať. Z tohto dôvodu okresný súd nepovažoval za hodnoverné tvrdenia
žalovaného o tom, že dlžník vstupoval do zmluvného vzťahu ako podnikateľ.

Naopak, údaje týkajúce sa živnostenského oprávnenia možno získať z verejného živnostenského
registra, nie však údaje ohľadom rodného čísla dlžníka.
Všetky tri zmluvy sú formulárového charakteru a súdu ani nie je z rozhodovacej činnosti zrejmé, že by
veriteľ (spoločnosť Pohotovosť) používala iný formulár na zmluvy s podnikateľským subjektom a iný
formulár na zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi. Ak teda dvojité označenie dlžníka v sporných zmluvách

existuje, takéto označenie nemožno vykladať v neprospech právneho predchodcu žalobcu.
Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný ako dodávateľ zneužíval takéto postavenie dlžníkov na to,
že odôvodňoval výšku zmluvnej odplaty, ktorá je vyššia ako pri bankových úveroch práve s poukazom na
postavenie dlžníkov, ktorým veriteľ priznával postavenie podnikateľských subjektov a nie spotrebiteľov.
Žalovaný teda nepreukázal a neuviedol relevantný dôvod o duplicitnom označení dlžníka v sporných

úverových zmluvách, nepreukázal, že dlžník inicioval uzavretie zmluvy v tejto podobe, t. j. formulárovej
ako bola predložená a preto súd vyvodil z dokazovania záver, že všetky úverové zmluvy sú zmluvy
spotrebiteľského charakteru.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd potom predmetné úverové zmluvy ako zmluvy spotrebiteľského

charakteru podrobil súdnej kontrole a zistil, že ani jedna z úverových zmlúv, na ktoré je nutné aplikovať
zákon o spotrebiteľských úveroch Zák. č. 129/2010 Z. z. platný a účinný v čase uzatvárania jednotlivých
úverových zmlúv, t. j. v čase od 27.01.2012 do 24.09.2015, neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 tohto právneho predpisu.Predmetné úverové zmluvy neobsahujú údaj o výške úrokovej miery, údaj o RPMN, termín konečnej
splatnosti. Na viac takto uzatvorené zmluvy o úvere obsahujú dojednania odplaty za poskytnuté úvery
neprimerane vysoké, v rozmedzí 87 - 92 % istiny, pričom takáto dohoda o odplate je neakceptovateľná,

dojednaná v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Odhliadnuc od tejto skutočnosti už len z dôvodu absencie vyššie citovaných náležitostí zmlúv o
spotrebiteľských úveroch s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení
ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv je nutné konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť takýchto
zmlúv s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) tohto právneho predpisu.

10. Keďže všetky úverové zmluvy sú zmluvy spotrebiteľského charakteru a pre nesplnenie zákonných
náležitostí tieto v zmysle Zák. č. 129/2010 Z. z. je nutné považovať za bezúročné a bezpoplatkové.
Povinnosťou dlžníka bolo poskytnúť pre veriteľa len plnenie vo výške istiny poskytnutých úverov.
Pokiaľ veriteľ prijal plnenie i nad rámec istiny poskytnutých úverov, s poukazom na ustanovenie § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka získal bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu.

Veriteľ preto podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na
úkor koho bezdôvodné obohatenie získal.
Žalobca (pred žalobcom právny predchodca žalobcu V. B. ako pôvodný dlžník) uplatnil v konaní nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.394,- € s tým, že nad rámec istiny z úverovej zmluvy
pod číslom XXX XXX XXX zo dňa 23.02.2015 uhradil dlžník v prospech žalovaného sumu 436,- €. Nad

rámec istiny poskytnutého úveru zo zmluvy XXX XXX XXX uhradil dlžník sumu 42,- € a nad rámec istiny
úveru zo zmluvy XXX XXX XXX zo dňa 27.01.2012 uhradil dlžník sumu 1.348,- €. Z tejto úverovej zmluvy
však uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca voči žalovanému len v rozsahu splátok odo
dňa 14.05.2013 do 09.09.2013 v sume 916,- € a nie v sume 1.348,- €. O všetkých tvrdeniach predložil
žalobca súdu listinné dôkazy a to prehľad úhrad a splátok z jednotlivých úverových zmlúv (čl. spisu 15,

17 a 19).

11. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty na strane žalobcu a to v celom rozsahu.

12. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby pri vydaní
bezdôvodného obohatenia a to subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú
nemožno prekročiť, hoci by ešte boli splnené podmienky pre uplatnenie subjektívnej premlčacej doby,
a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že
bezdôvodné obohatenie bolo získané bez úmyselného konania je jej dĺžka tri roky a ak by bol takýto

prospech získaný úmyselne, Občiansky zákonník ustanovuje dĺžku v trvaní desiatich rokov. Uplynutie
týchto lehôt je stanovené odlišne a ich plynutie a skončenie nie sú na sebe vzájomne závislé. Osobitne
je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal.

Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní bezdôvodného obohatenia na jeho úkor dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne aj skôr ( Nález ÚS SR I ÚS 51/2020 ).
Pôvodná žalobkyňa ako dlžníčka preukázala, že až začiatkom kalendárneho roku 2016 od právneho
zástupcu sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, jeho výške ako i o tom, kto takéto bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobkyne získal, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 16.05.2016, teda počas

plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a z tohto dôvodu vznesená námietka žalovaným je
nedôvodná. Subjektívna premlčacia doba na strane žalobcu uplynula až v januári 2018.
Uplatňovaný nárok nie je premlčaným ani v trojročnej objektívnej premlčacej dobe pokiaľ žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 436,- € z úverovej zmluvy XXX XXX XXX za úhradu splátok, ktoré realizoval
od 04.04.2015 do 22.01.2016, pokiaľ žaloba na súd bola podaná 16.05.2016, tiež nie je premlčaný nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42,- € zo zmluvy XXX XXX XXX za uplatňovaný nárok
na úhradu splátky zo dňa 26.04.2016.
Z úverovej zmluvy číslo XXX XXX XXX uplatňoval žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
nie v sume 1.348,- €, ktorú poskytol nad rámec istiny úveru vo výške 1.400,- €, pretože žalobca
uplatnil len nárok na úhradu vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu 916,- € za splátky v čase

od 14.05.2013 do 09.09.2013. Z dôvodu, že dňa 14.05.2016 (dátum najstaršej uhradenej splátky nad
rámec istiny) pripadol na sobotu, posledný deň trojročnej premlčacej lehoty je najbližší pracovný deň,
t. j. 16.05.2016 a i keď žaloba na súd bola podaná v tento deň, uplatňovaný nárok na úhradu vydania
bezdôvodného obohatenia z titulu dlžných splátok za obdobie 14.05.2013 do 09.09.2013 bol podaný vrámci plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby, a preto ani z dôvodu námietky premlčania márnym
uplynutím objektívnej doby ako to uviedol žalovaný, takýto nárok premlčaný nie je.

13. Žalobca sa podľa názoru súdu teda dôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.394,- € pokiaľ preukázal v konaní, že žalovanému pôvodný dlžník uhradil o túto sumu viac ako mal
veriteľ nárok s poukazom na to, že všetky úverové zmluvy sú bezúročné a bezpoplatkové a majú
spotrebiteľský charakter.

14. Súd súčasne priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžných súm
s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. (§ 3), ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník s tým, že súd určil výšku úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov viac ako predstavovala základná úroková sadzba ECB v čase
k prvému dňu omeškania, t. j. odo dňa 20.05.2016 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný (nepatrný neúspech v uplatňovanom
nároku na priznanie úroku z omeškania v rozsahu 8 %), a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % trov konania.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).