Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519201007
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519201007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. S. nar.
XX.X.XXXX, bývajúceho s matkou, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov: V. S. nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo M. č. XX a W. S. nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho na A.Š. ul. č. X v K. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie z 18.9.2020 č. k. 9P/41/2019 - 130 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 400,43 Eur od otca pre
mal. V., ktoré vzniklo za obdobie od 13.2.2019 do 30.9.2020, je otec povinný zaplatiť matke maloletého

do 60 dní od doručenia rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. na 50 Eur mesačne od
13.2.2019, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, čím zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P/128/2016-51 zo dňa 22.6.2016 v časti výživného.
Dlžné výživné pre maloletého V. za obdobie od 13.2.2019 do 30.9.2020 vo výške 416,42 Eur zaviazal
otca zaplatiť matke maloletého do 60 dní od doručenia rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie, pretože nesprávne vypočítal dlh na výživnom
a určil neprimeraný spôsob na jeho zaplatenie. V tejto súvislosti uviedol, že sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody, kde už nie je pracovne zaradený, nevlastní žiaden majetok, z ktorého by vedel
zaplatiť dlžné výživné v určenej 60 dňovej lehote naraz. Posunulo by sa to tak do roviny exekúcie, preto
žiadal, aby mohol dlžné výživné zaplatiť v splátkach po 20 Eur mesačne, ktoré by nemali na jeho pomery
až taký negatívny dopad. Má výhrady aj ku výške dlhu na výživnom, pretože v skutočnosti prispieval

matke 30 Eur mesačne od 1.1.2019 do 31.12.2019 a nie minimálne výživné, ktoré súd odpočítal z dlhu.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne
správny. Potvrdila, že otec jej do nástupu na výkon trestu prispieval 90 Eur raz za tri mesiace, t.j. 30 Eur
mesačne, čo aj súdu uvádzala v priebehu konania. Trvá na tom, aby jej bolo dlžné výživné zaplatené
narazzdôvodunárastunákladovnamaloletého.Skutočnosť,žeotecjevovýkonetrestuodňatiaslobody
nie je ospravedlnením, aby si nemusel plniť svoje základné povinnosti voči maloletému.

4. Otec vo vyjadrení zopakoval, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlžného výživného naraz,
preto bude dlh splácať. Nikde v zákone nie je podľa neho napísané , že musí dlh zaplatiť naraz v
hotovosti. Každý podľa neho spláca podľa svojich možností.5. Výrok rozsudku o zvýšení výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto
nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Z odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie určil dlžné výživné
ako rozdiel zvýšeného výživného 50 Eur od podania návrhu 13.2.2019 do 30.9.2020 a minimálneho
výživného za dané obdobie. Uviedol že za obdobie od 13.2.2019 do 30.6.2019 vznikol otcovi dlh vo
výške 21,92 Eur mesačne (v tomto období bolo minimálne výživné 28,08 Eur), čiže za 4 mesiace a 16

dní vo výške 100,16 Eur. Za obdobie od 1.7.2019 do 30.6.2020 (keď bolo minimálne výživné 28,79 Eur
mesačne), vznikol otcovi dlh 12 x 21,21 Eur, čiže 254,52 Eur. Za obdobie od 1.7.2020 do 30.9.2020 (keď
bolo minimálne výživné 29,42 Eur) vznikol dlh 3 x 20,58 Eur, čiže 61,74 Eur. Celý dlh vo výške 416,42
Eur (100,16 Eur + 254,52 Eur + 61,74 Eur) zaviazal otca zaplatiť matke do 60 dní od doručenia rozsudku.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 388 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý výrok rozsudok súdu

prvejinštancie,ajskonaním,ktorémupredchádzalopodľa§65CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý výrok rozsudku je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, lebo nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich
sa napadnutého výroku rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce posúdil skutkový stav

podľasprávnychzákonnýchustanovení,alenesprávneurčildlžnévýživné.Odvolacísúdvtejtosúvislosti
poukazuje na to, že rodičia maloletého sa v odvolacom konaní zhodli, že otec si v roku 2019 plnil svoju
vyživovaciu povinnosť nad rámec určeného minimálneho výživného, a to vo výške 30 Eur mesačne.
Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri výpočte dlhu na výživnom len z minimálneho výživného za celé
rozhodné obdobie, t.j. aj to, v ktorom otec preukázateľne platil viac, odvolací súd zmenil rozsudok v

napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že túto okolnosť zohľadnil pri jeho výpočte. Za obdobie od
13.2.2019 do 31.12.2019 vznikal otcovi dlh vo výške 20 Eur mesačne, pretože miesto 50 Eur platil 30
Eur mesačne, čo za 10 mesiacov a 16 dní predstavuje v súhrne 211,43 Eur (alikvotná čiastka za 16
dní februára 2019 je 11,43 Eur). Za obdobie od 1.1.2020 do 30.6.2020, kedy nastúpil do výkonu trestu,
vznikal otcovi dlh 21,21 Eur mesačne, pretože miesto 50 Eur mesačne platil len minimálne výživné

vo výške 28,79 Eur mesačne, čo za 6 mesiacov predstavuje v súhrne 127,26 Eur. Za obdobie od
1.7.2020 do 30.9.2020 vznikal otcovi dlh 20,58 Eur mesačne, pretože miesto 50 Eur mesačne platil len
minimálne výživné 29,42 Eur mesačne, čo v súhrne za 3 mesiace predstavuje 61,74 Eur. Dlžné výživné
tak predstavuje 400,43 Eur (211,43 Eur + 127,26 Eur + 61,74 Eur) a nie 416,42 Eur ako nesprávne
vypočítal súd prvej inštancie.

11. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou lehotu na plnenie sú tri dni, ktoré plynú od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže len v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky
peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo
splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho,
komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd
je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude

mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v
splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať
povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného, a predovšetkýmvýživného pre maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.

13. Pokiaľ ide o otcom namietanú splatnosť dlhu na výživnom, odvolací súd nezistil žiadne výnimočné
okolnosti, pre ktoré by ho bolo potrebné zvýhodňovať splátkami. Odvolací súd poznamenáva, že ide o
výživné, ktoré už malo byť aj spotrebované a ani matka maloletého nebola pri uspokojovaní zvýšených
potrieb mal. V. zvýhodnená splátkami a musela ich uspokojovať tak, ako postupne vznikali, preto od
nej nemožno spravodlivo žiadať, aby otcovi v danej veci strpela výhodu splátok. Okrem toho, judikatúra

(porovnaj nález ÚS ČR IV. ÚS 1181/07, rozsudok NS SR 3Cdo/236/2018) ustálila, že pokiaľ sa rodič
úmyselným konaním, kvôli ktorému mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone
ktorého došlo k poklesu až strate jeho príjmov, zbavil možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
oprávnenému dieťaťu v potrebnom rozsahu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou otca, ktorá nevzniká rozhodnutím súdu, ale trvá
počas celej doby existencie právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je

plnenávôbecalebovdostatočnomrozsahu,atodoby,kýmdieťanenadobudneschopnosťživiťsasamé.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím
zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.
Pomery, na ktoré sa otec odvoláva, boli zohľadnené povolením dlhšej ako zákonom stanovenej 3 dňovej
lehoty na plnenie s tým, že povolenie takejto výhody nebude mať na oprávnené dieťa a jeho matku tak

ťaživý dopad ako by malo povolenie splátok v otcom navrhovanej výške 20 Eur mesačne.

14. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie
nepodal. (§ 396 ods. 1 CSP, § 57 CMP)
15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.