Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809203926
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8809203926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: N. J., I. XXX, XXX XX G. Y. L., v
mene spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o., Pod Dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029,
právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája
1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: K. N., Y. C. XXXX/XXX, XXX XX
G. Y. L., právne zastúpenému: JUDr. Katarína Hroncová, advokátka so sídlom Dr. Clementisa 1214/4,
977 01 Brezno, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 10Cb/93/2009-782 zo dňa 9. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca sa
pôvodne podanou žalobou, ktorá bola na súd doručená dňa 23.06.2009, spolu s ďalšími upresneniami
podanej žaloby, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
škodu vo výške 1.000,- eur spôsobenú porušením zmluvy a ustanovení § 135a a 122 Obchodníka

zákonníka za roky 2003 až 2009 a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým,
že je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným podielom 5 miliónov
slovenských korún a žalovaný je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným
podielom vo výške 5 miliónov slovenských korún a zároveň vykonáva funkciu konateľa spoločnosti
od 23.08.1999. Konateľ spoločnosti je pri výkone svojej funkcie povinný vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov (§ 135a
ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný ako konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti konal v rozpore

so zákonom. Počas výkonu svojej funkcie vedome porušoval tak svoju povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou, ako aj zákon, keď žalobcovi, ktorého podiel v spoločnosti predstavuje 50 %, vedome
znemožňoval oboznamovať sa s dokumentmi spoločnosti, byť informovaný o činnosti spoločnosti,
výsledkoch podnikania. Žalovaný v pozícii konateľa konal v rozpore so zmluvou a toto jeho konanie
nebolo v súlade nie len so spoločenskou zmluvou, ale aj so záujmom žalobcu ako spoločníka.
Konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1000 eur. Od času, kedy žalobcovi
a 50 % spoločníkovi nie je umožnené oboznamovať sa s fungovaním spoločnosti prostredníctvom

dokumentácie súvisiacej s chodom spoločnosti, jej hospodárením, riadením a pod., žalobca zaznamenal
skutočnosť, že zisky spoločnosti napriek porovnateľnej činnosti a porovnateľným tržbám z predaja,
prudko klesli, pričom nie je zrejmé, aké faktory tento pokles spôsobili. V r. 2005 spoločnosť dosiahla
zisk 11.792.000,- Sk, v r. 2006 zisk 3.016.000,- Sk, v roku 2007 už len 890.000,- Sk. Žalobca vyslovujepodozrenie, že hospodárenie v LPH Vranov n.T., s.r.o. (ďalej len spoločnosť LPH) nie je v súlade so
zákonom. S podanou žalobou žalovaný nesúhlasil, nakoľko podľa neho nedošlo k porušeniu povinností
žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore so zákonom.

Tvrdenia žalobcu o znemožnení výkonu jeho práv spoločníka sú nepravdivé a pokles zisku spoločnosti
v rámci trhového hospodárstva je opodstatnený. Taktiež k dôvodom pôvodne podanej žaloby uviedol, že
zo žaloby nie je jasné, ako žalobca došiel k výpočtu škody, na základe čoho táto škoda bola spôsobená.
Pre neúplnosť žaloby na pojednávaní súd vyzval pôvodného právneho zástupcu, aby upresnil dôvody
podanej žaloby, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že obe strany sporu majú v spoločnosti LPH

zhodné podiely 50 % ku 50 %. Dodatok k spoločenskej zmluve z roku 1999 hovorí, že na všetky
úkony nad sumu 50.000,- DM je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Táto klauzula spoločenskej
zmluvy bola dodržiavaná do roku 2004, kedy nastal zlom po tom, čo žalobca odmietol predať svoj podiel
za podhodnotenú cenu, a následne mu po valnom zhromaždení v auguste roku 2004 bola doručená
výpoveď zo spoločnosti. V rokoch 2003 až 2005 spoločnosť LPH dosahovala zisk vo výške medzi 12
až 15. miliónmi Sk, pričom v rokoch 2008 až 2009 spoločnosť LPH už dosahovala zisk rádovo medzi

800 tisíc až 2,1 miliónov SK. Tieto tvrdenia mali preukázať listinné dôkazy a to kontroly z účtovníctva
vykonané účtovníkmi žalobcu, ktoré mali preukázať niekoľko desiatok porušení spoločenskej zmluvy
ako aj podozrenia z tunelovania spoločnosti. Žalovaná suma 1.000,- eur nie je presná, nakoľko z
dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť a oboznamovať sa s dokladmi spoločnosti, nevie
uviesť presnú výšku škody. Aj keď sa žalobca pokúšal písomne požiadať spoločnosť o nahliadnutie do

dokladov, všetky tieto zásielky sa mu vrátili ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, prípadne, ak bola táto
žiadosť osobne doručená do podateľne, odpoveď na túto žiadosť žalobcovi nebola doručená. Písomným
podaním zo dňa 26.1.2011 vtedajší právny zástupca žalobcu upresnil podanú žalobu, kde uviedol,
že žalovaný porušil povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom ako aj spoločenskou zmluvou a
preto zodpovedá za škodu v zmysle § 757 Obchodného zákonníka objektívne bez ohľadu na zavinenia

a to konkrétne porušil ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a na preukázanie tohto
tvrdenia preukázal a predložil záznamy z overenia správnosti vedenia účtovníctva vo firme LPH Vranov
nad Topľou s.r.o. zo dňa 11.1.2011 vypracované spoločnosťou Orol s.r.o. Košice, kde sú vypracované
desiatky porušení spoločenskej zmluvy a zákona za roky 2005 až 2009. Žalobca pri podaní žaloby na
súd a po jej podaní predložil tieto dôkazy: spoločnosť W. C..B..W., C. C. B. X R. v správe zo dňa

29.6.2007 označenej ako „Priebežná kontrola účtovníctva za rok 2006 v spoločnosti LPH Vranov n.T.
s.r.o.“ podala v tejto správe zoznam skutočností, ktoré zistili pri priebežnej kontrole a to bez vyčíslenia
škody, bez predloženia dôkazov k týmto skutočnostiam. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by
došlo ku konkrétnej výške škody konkrétnymi porušeniami konateľa spoločnosti a že by sa to dialo v
príčinnej súvislosti. K vyčísleniu predbežnej škody a to uvedením zmluvy o sprostredkovaní, faktúrou od

spoločnosti Balween, vyúčtovanie ceny za printovú prezentáciu a uvedenie zmluvy o pôžičke, uviedla,
že takto vyčíslená predbežná škoda predstavuje sumu zrátanú na základe jednotlivých faktúr, čo nie je
vyčíslenie škody. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou Rozsudkom, ktorým bola zrušená účasť
žalobcu N. J. v spoločnosti LPH, bola založená na dlhodobých rozporoch medzi spoločníkmi, čo je
diametrálne odlišné od toho, či konateľ spoločnosti spôsobil spoločnosti škodu. Právna zástupkyňa

žalovaného v písomnom podaní k žalobe zo dňa 7.4.2011 uviedla, že konateľ pri výkone svojej
pôsobnosti zodpovedá za porušenie povinností a v prípade vzniku škody je obchodná spoločnosť
oprávnená uplatniť voči konateľovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z jeho konania. Právny základ
zodpovednosti konateľa je daný v § 757 Obchodného zákonníka v spojení s § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka a špeciálnej úpravy zodpovednosti uvedenej v § 135a Obchodného zákonníka. Pre vznik

zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorými sú vznik škody spoločnosti, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením právnej povinnosti. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody
ako majetkovej ujmy, ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Spôsob a rozsah náhrady škody je nutné presne
špecifikovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločník N. J. mal vždy možnosť nahliadať

do dokladov spoločnosti a toto právo mu nebolo upierané a rovnako mal právo žiadať informácie o
činnosti a výsledkoch podnikania spoločnosti, ku ktorým mal prístup pri každom jednom nahliadnutí do
dokladov spoločnosti i mimo neho. Žalobca nepreukázal existenciu žiadnych dôvodov, ktoré by zakladali
oprávnenosť jeho nároku. Nepreukázal ani nedoložil súdu také dôkazy, ktoré by vôbec mohli viesť súd
k úvahám o konkrétnom porušení určitej konkrétnej povinnosti ako škodovej udalosti, z ktorej vznikla

konkrétna škoda. V podaní zo dňa 22.12.2015 právny zástupca žalobcu k otázke aktívnej legitimácie
žalobcu uviedol, že celá koncepcia žaloby je postavená na škode, ktorú spôsobil konateľ spoločnosti
LPH. Konaním žalovaného ako štatutára sa znížila hodnota obchodného podielu žalobcu v spoločnosti
LPH ako aj podielu na zisku, vyrovnávacieho podielu (§ 123, § 150 Obch. zák.) a preto má žalobcanaliehavý právny záujem o aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore o náhradu škody cez všeobecné
ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 373-386. Z podkladov, ktoré súdu predložili vyplýva,
že žalovaný nevykonával činnosť v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, že pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňoval svoje záujmy
ako jedného zo spoločníkov, ale aj záujmy tretích osôb. Keďže žalobca už nie je spoločníkom, stratil
oprávnenie naďalej konať v mene spoločnosti, a poukázala aj na závery rozsudku Krajského súdu
Bratislava sp.zn. 29Cb/17/2001, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Obo 62/2014. Ďalej uviedla, že vznik nároku na náhrady škody nebol preukázaný a to z týchto

dôvodov: Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/
vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by
reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie
konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným ako i
nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci bol konateľ povinný konať a príčinnú súvislosť, ktorá
predstavuje priame spojenie medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca neuviedol príčinnú

súvislosť medzi akým porušením povinností a vznikom akej škody žalovaný zodpovedá za škodu pri
výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Škoda nie je preukázaná. Stanovenie výšky nemôže byť
ľubovoľné.

2. Súd spor právne posúdil podľa ust. § 122 ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka, § 133 ods. 1,2, § 135

ods. 1,2, § 135a ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, § 150 ods. 1,2, § 373 Obchodného zákonníka, ods.
51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 63, 64, 64, 65, 66. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z viacerých dôvodov.

Prvým je nedostatok, resp. strata aktívne procesnej legitimácia na podanie žaloby. Ako vyplýva z
citovaných zákonných aktívne legitimovaným na podanie žaloby je v zmysle ust. § 122 ods. 3 ObZ každý
spoločníkspoločnosti,ktorýjeoprávnenývmenespoločnostiuplatniťnárokynanáhraduškodyaleboiné
nároky. Čiže nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť (v jej mene
jupodávaspoločníkspoločnosti),ktorájevpozíciipoškodeného.Vdanomprípadespoločníkspoločnosti

LPH Vranov n/T N. J. počas konania prestal byť spoločníkom uvedenej spoločnosti, nemôže mať preto
spôsobilosť túto spoločnosť aj naďalej zastupovať. Tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej
spoločnosti, došlo k strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene
spoločnosti v zmysle citovaných ustanovení obchodného zákonníka (§ 122 ods. 3 ObZ) ako aj Civilného
sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žaloba je nedôvodná

aj z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Ak
spoločnosť žaluje svojho konateľa o náhradu škody, tak musí preukázať existenciu všetkých prvkov,
ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku. Pre vznik zodpovednosti za vznik škody
sa vyžaduje splnenie všetkých zákonných predpokladov a to vznik škody (skutočná škoda a/alebo ušlý
zisk v zmysle § 379), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus)

medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Tieto tri podmienky splnené neboli.Čo sa týka vzniku
škody, len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne
hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná
škoda reálne spoločnosti vznikla. Ani správa Q.. S. z nahliadnutia do účtovníctva, ani správa spoločnosti
W. C..B..W.. v žiadnom prípade nepreukazuje ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti a vznikom škody. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje zmenšením majetku
poškodenej strany oproti stavu pred údajnou škodnou udalosťou. Ani uvedenie predbežnej výšky škody
nie je preukázaním, že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko táto suma je len súčtom jednotlivých súd, na
ktoré boli uzavreté zmluvy spoločnosti LPH s ďalšími i zmluvnými partnermi.

4. Pokiaľ ide o porušovanie povinností konateľom podľa § 135a ObchZ, ide o osobitnú situáciu, ktorá
sa líši od situácií podľa tvrdenia žalobcu „o ukracovaní druhého spoločníka“. Žalobca nepreukázal, že
žalovaný nepostupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a nepreukázal, že žalovaný nemal
dobrú vieru v tom, že koná v záujme spoločnosti, kde je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred
záujmom spoločníkov. Vecná správnosť manažérskeho rozhodovania závisí od mnohých okolností a

nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na vrub konateľa.

5. Ďalej z pripojeného spisu sp. zn. 13Cb/79/2015 súd zo svojej činnosti zistil, že v tomto konaní žalobca
N. J. voči žalovanému LPH Vranov nad Topľou s.r.o. si uplatnil vyplatenie časti vyrovnacieho podielu vovýške 200.000,- eur, kde dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že účasť žalobcu N. J. ako spoločníka
v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 10Cb/64/2009-470 zo dňa 8.2.2012 a bol mu vyplatený vyrovnací podiel vo výške 625.000,- eur.

Z dôvodu, že žalobca má podozrenie, že zo strany konateľa Q.. N. dochádzalo k opakovanému a
sústavnému porušovaniu spoločenskej zmluvy, kde konateľ Q.. N. začal uprednostňovať svoje záujmy
ako aj záujmy iných subjektov a spoločností, čo v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu hodnoty
obchodného majetku spoločnosti LPH s.r.o. a následne aj k možnému zníženiu vyrovnacieho podielu
žalobcu po zrušení jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne

skončené.Zobsahupodanejžalobysp.zn.13Cb/79/2015apoporovnanídôvodovpodanejžalobysp.zn.
10Cb/93/2009, kde sa žalobca domáha náhrady škody voči Q.. K. N. z dôvodu, že jeho konaním bol
porušený zákon a spoločenská zmluva, súd zistil, že po obsahovej stránke ide o totožný nárok, nakoľko
aj predmetná žaloba následne potom, čo bola zrušená účasť žalobcu v spoločnosti LPH s.r.o. by mohla
viesť iba k tomu, že akýkoľvek nárok a to označený ako náhrada škody, po zrušení účasti spoločníka
v spoločnosti by mohol byť uplatnený len ako nárok na doplatenie vyrovnacieho podielu, ak by bývalý

spoločník mal zato, že konaním konateľa a to porušením zákona alebo spoločenskej zmluvy by došlo
k zníženiu výsledku hospodárenia spoločnosti.

6. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a taktiež aj ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by bolo nadbytočné.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/,

f/, h/ CSP. K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva,
aké dokazovanie súd prvej inštancie vykonal a z akých dôkazov vychádza jeho záver o zamietnutí
žaloby. Tento fakt spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a už sám o sebe je postačujúcim dôvodom
na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že aj keby
existovala možnosť, že sa dá v priebehu takéhoto konania stratiť aktívna vecná legitimácia na

pokračovanie v riadne začatom konaní, znamenalo by to, že niektoré nároky sú ohrozené zmenou
faktického postavenia účastníka konania. Takáto aplikácia práva súdom prvej inštancie je zjavne
nesprávna. Samotný Civilný sporový poriadok nepozná inštitút straty aktívnej vecnej legitimácie. § 80
CSP, ktorý hovorí aj o možnosti zmeny v účastníkovi konania, sa uvádza vymedzenie tohto postupu
za situácie, keď nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, u

ktorých sa koná. Toto nenastalo v tomto konaní. Žalobca je stále tým istým subjektom práva. Na začiatku
konania bol spoločníkom spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a v jej mene uplatňoval tento nárok na
náhradu škody. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalobca je zároveň veriteľom spoločnosti
LPH Vranov n/T, s.r.o. a o zaplatenie svojej pohľadávky vedie súdne konanie pred tunajším súdom
pod č. k. 7Cb/33/2015. Žalobca je veriteľ spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a vedie o zaplatenie tejto

pohľadávky súdne konanie. K možnosti dokázania vzniku škody - reálnych súvislosti uviedol, že v konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca žiadne potrebné ekonomické údaje od žalovaného, ktoré sa
týkajú obchodnej spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. nemal nikdy k dispozícii. Žalovaný sám v tomto
konaní potvrdil, že umožnil žalobcovi takýto výkon jeho práv spoločníka spoločnosti pri oboznamovaní
sa s účtovnými dokladmi spoločnosti a to:

- môže nahliadnuť na dobu jednej hodiny,
- môže nahliadať len jedna osoba (on sám alebo niekto splnomocnený),
- žiadne doklady si nesmie kopírovať ani fotografovať,
- žiadne kópie nebudú nahliadajúcemu poskytnuté,
- nahliadajúci si mohol robiť len poznámky z nahliadnutia,

- požadované dokumenty neboli nahliadajúcim predložené, pretože vraj boli súčasťou obchodného
tajomstva.
Nemal teda možnosť získať nevyhnutné doklady pre preukázanie všetkých skutočností, ktoré teraz
súd prvej inštancie považuje za nepreukázané. Závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Žalobca a následne listiny vyhotovené Ing. Gazdovou veľmi presne a konkrétne popísali

súdi prvej inštancie z akých obchodných vzťahov a z akých právnych úkonov vzniká spoločnosti škoda.
Poukazom na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, v uznesení zo dňa 15.3.2011 č. k. 3Obo/33/2010-455 z
obsahu odôvodnenia, ktorého vyplýva, že „v tomto smere treba prisvedčiť žalovanému, že pre správny
záver o výške vyrovnacieho podielu treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet,keď podľa jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996-1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk
na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ jeho tvrdenie zodpovedá skutočnosti, môže to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto
výraznéhozvýšeniabyťdôvodomnapochybnosťosprávnostiúčtovania.“.Ajvtomtokonanísavyskytuje

potreba preveriť a zistiť najprv správne reálne účtovné údaje o spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o.,
preveriť ich správnosť a tieto skutkové zistenia následne premeniť na odborné údaje a výpočty, na
ktoré je potrebná špecializovaná odbornosť znalostí, ktorými disponujú znalci predmetných znaleckých
odboroch. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne vykonal dokazovanie. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zabezpečil množstvo listín, ktoré vytvorili súdny spis v rozsahu vyše 750

strán. Ak už súd prvej inštancie nemal dostatok listín, ktoré mohol predložiť súdnemu znalcovi mohol
predsa zistiť, že znalecké dokazovanie v tomto konaní je možné. Navyše sám žalovaný predložil súdu
znalecký posudok znalkyne Q.. N. ohľadne rekonštrukcie vrátnice, predložil aj výročné správy. A práve z
týchto výročných správ mohol súd prvej inštancie zistiť koľko obchodov žalovaný ako konateľ spoločnosti
vykonal so spriaznenými osobami. Toto všetko postačovalo na ustanovenie súdneho znalca, ktorému by
aj súd, aj sporové strany predložili sumár svojich otázok. Namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie,

že konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou č. k. 13Cb/79/2015 je po obsahovej stránke o
totožnom nároku ako v tomto konaní. Tu súd prvej inštancie v konaní o doplatení vyrovnávacieho podielu
nemôže predsa ako predbežnú otázku vyhodnocovať to, či konateľ spoločnosti spôsobil samotnej
spoločnosti škodu alebo nie. V tomto konaní musí byť najprv daná preukázaná odpoveď a výsledky
tohto konania budú mať nepochybne vplyv na výpočet správnej výšky škody spôsobenej konateľom pre

spoločnosťLPHVranovn/T,s.r.o..Tietodvekonanianemožnopovažovaťzakonaniaototožnomnároku.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom
rozsahuazaviažežalovanéhonahradiťžalobcovitrovyceléhokonaniaalebo,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
právny potvrdiť. Uviedol, že návrhu žalobcu nie je možno vyhovieť z dôvodu, že žalobca nepreukázal ani
jeden zo zákonných predpokladov ním uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.000,- eur, t.j.
nepreukázalzporušeniaakejpovinnostitátoškodavovýške1.000,-eurmalavzniknúť,jejsamotnývznik
ako ani príčinnú súvislosť medzi porušením a vznikom predmetnej škody a z dôvodu, žeby tým došlo

k nerešpektovaniu základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu hospodárnosti
konania a princípu arbitrárneho poriadku/koncentrácie konania, pričom argumentácia podporujúca
nevyhovenie žalobcovej žalobe je obšírne uvedená nie len v mnohých minulých podaniach žalovaného
ale správne a vecne aj v odôvodnení samotného rozsudku. K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku
uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku plne rešpektoval ust. § 220 CSP a tvrdenie žalobcu je

neopodstatnené, nakoľko nezodpovedá textu odôvodnenia rozsudku, ktorý jasne preukazuje opak. K
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobu podal žalobca ako N. J. s dodatkom ako spoločník
v mene spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. s tým, že v čase podania žaloby žalobca bol spoločníkom
spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o.. Je toho názoru, že súd nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu
posúdil správne a práve naopak žalobca je ten, kto nesprávne aplikoval ust. § 122 ods. 3 Obchodného

zákonníka. Pri označení účastníka konania na strane žalobcu, keď si chcel žalobou uplatniť právo
spoločníka zakotvené v ust. § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcom je N. J. fyzická osoba.
Žiaden dodatok k označení žalobcu, ktorý by spomínal spoločnosť v žalobe uvedený nebol a žalobca
si to zrejme mýli s iným konaním. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/130/01 a
rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/192/2004.Namietal,ževdanomprípadežalobcamôžemať

subjektívny pocit, že má právo, ktorého sa domáha v tejto žalobe, avšak objektívne mu toto právo - nárok
na náhradu škody voči spoločnosti podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka ako ani žiadneho iného
všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva. Je preukázané, že N. J. ako fyzická osoba nemá
aktívnu legitimáciu byť žalobcom v žalobnom návrhu na náhradu škody voči konateľovi podľa § 122 a §
135a Obchodného zákonník a teda žaloba v tomto spore bola podaná neoprávnenou osobou. Žalobca v

doterajšomkonaníanivodvolanížiadnymspôsobomneuviedolskutočnostizakladajúcejehopostavenie
veriteľa, ako ani žiadnym spôsobom nepreukázal. K ďalšiemu bodu odvolania - možnosti dokázania
vzniku škody - reálne súvislosti uviedol, že bolo práve povinnosťou žalobcu si zabezpečiť napr. ešte
pred podaním žaloby také dôkazné prostriedky procesného útoku, ktoré by mohol v tomto konaní využiť,
prípadne predložiť na preukázanie svojich tvrdení, pričom disponoval právne dostupnými prostriedkami

ako si ich zadovážiť. Rovnako tak mohol urobiť aj v priebehu konania. Súd prvej inštancie jasne a
zrozumiteľneaprávneopodstatnenevysvetlilvbode62odôvodneniarozsudku,prečonevykonaldôkazy
navrhované žalobcom a žalovaný sa s týmto názorom súdu plne stotožňuje. Žalobca bremeno dôkazu
neuniesol, len zhrnul obchodné prípady bez toho, aby jednoznačne zadefinoval a preukázal predpokladyvzniku ním tvrdenej škody. Žalobca nešpecifikoval nevýhodnosť označených obchodných prípadov, v
čom táto nevýhodnosť spočíva ako ani, či táto nevýhodnosť predstavuje pre spoločnosť škodu a v akej
výške. Nie je na mieste tvrdenie žalobcu, že presne popísal súdu z akých obchodných vzťahov vznikla

spoločnosti škoda, nakoľko výpočet, čiže sumarizácia obchodných prípadov nie je a nemôže byť toho
dôkazom - t.j. samotný výpočet obchodných prípadov nepreukazuje vznik škody. Rovnaký záver vyslovil
aj súd prvej inštancie v bode 62 odôvodnenia rozsudku. Žalobca nemôže požadovať škodu vo výške
1.000,- eur s tým, že presne nevie uviesť, pri akom konkrétnom konaní vznikla, nakoľko sa od toho
odvíja aj dokazovanie. Žalobca v konaní neidentifikoval základné náležitosti podstatné pre uplatnenie

nároku na náhradu škody. Nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ale neuniesol ani bremeno tvrdenia.
Žalobca nemôže požadovať náhradu škody vo výške 1.000,- eur s tým, že nevie pri akom konaní
vznikla a následne podľa vypracovania nejakého znaleckého posudku túto sumu priradiť k niečomu, čo
možno znalec zistí. Len samotné zhrnutie a vymenovanie obchodných prípadov nie je pre takýto záver
postačujúce.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v
odvolaní.

11. Žalovaný v ďalšom svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu jeho vyjadreniu k odvolaniu
zotrval na svojej argumentácii.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností

bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

15. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade
sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil
správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
vyplynuli, a ktoré boli preukázané.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením a v celom
rozsahu poukazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uplatnené odvolacie dôvody
nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o
vyhovení žalobe a trovách konania. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod
sa odkloniť od záveru súdu prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania pretože bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. O výške a náhrade trov konania rozhodne podľa

ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).