Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119439215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119439215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XA, XXX XX P., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie
sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovanému: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. T. XXXX/XXC, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia
3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37 947 095, o zaplatenie sumy 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C 5/2020-124 zo dňa 24.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni 15.000,-
eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

2. V konaní rozhodoval o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 15.000,- eur titulom
skutočnosti, že spolu so žalovaným nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v rozsahu 1/2
nehnuteľnosť za kúpnu cenu 142.000,- eur, pričom z jej strany došlo k zaplateniu kúpnej ceny v sume

vyššej oproti žalovanému v rozsahu 30.000,- eur, preto sa domáhala zaplatenia polovice zaplatenej
sumy, teda vo výške 15.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

„Žalobkyňa so žalobcom boli manželia bývajúci v byte rodičov žalobkyne. Po rozvode začali opätovne
bývať v spoločnej domácnosti v byte. Na byte procesné strany vytvorili dlh vo výške 32.000,- eur a

zároveň bol byt zaťažený aj pôžičkou rodičov žalobkyne. Po rodinnej dohode o kúpe rodinného domu
žalobkyňou a žalovaným, žalobkyni mal pripadnúť byt po rodičoch, resp. peniaze z jeho predaja a
bratovi žalobkyne mal pripadnúť rodinný dom rodičov. Keďže sa žalobkyňa so žalovaným rozhodli, že
si kúpia rodinný dom, rodičia žalobkyne predali byt. Z kúpnej ceny bytu vyplatili dlh procesných strán
v sume 32.000,- eur (tak že peniaze z predaja poukázali na účet žalovaného na splatenie dlhu - vec
prejednávaná na OS BA) a zaplatili pôžičku resp. hypotekárny úver rodičov zapísaný na byte. Zvyšná
suma z predaja bytu bola poukázaná žalobkyni v sume 17.000,- eur. Za uhradenie rodičovskej pôžičky

z kúpnej ceny bytu, rodičia ako „vratné“ nasporili cca 22.000,- eur alebo cca 24.000,- eur. Táto suma
bola odovzdaná v hotovosti rodičmi, žalobkyni do rúk. Teda po vzájomnej dohode mali rodičia finančné
prostriedky, ktoré sa uspokojili z predaja kúpnej ceny bytu.Dňa 19.9.2016 bola spísaná listina s názvom K. na kúpu rodinného domu, ktorú spísala žalobkyňa s R.
M., a odovzdala do rúk zálohu vo výške 2.000,- eur a zároveň toto písomné potvrdenie bolo podpísané
žalobkyňou a R. M. (čl. 46 súdneho spisu). Išlo o zloženie zálohy pred uzavretím Kúpnej zmluvy.

Dňa 18.10.2016 bola uzatvorená K. o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) medzi F. F. a žalobkyňou
a žalovaným (čl. 22 súdneho spisu). V zmysle zmluvy bol žalobkyni a žalovanému poskytnutý úver vo
výške 122.466,- eur s tým, že výška úveru pre štátny príspevok pre mladých predstavovala 50.000,- eur.

Dňa 14.11.2016 bola uzatvorená K. o pôžičke (čl. 20 súdneho spisu) medzi R. M. ako veriteľom, a
žalobkyňou, žalovaným ako dlžníkmi. V zmluve uviedli, že dňa 14.11.2016 poskytol dlžníkom R. M.
pôžičku vo výške 13.000,- eur a celková suma bude vrátená do 14.11.2017. Pôžička bola poskytnutá za
účelom zaplatenia I. časti kúpnej ceny za rodinný dom žalobkyňou a žalovaným.

Dňa 14.11.2016 uzavreli zmluvné strany ako predávajúci R. M. a L. M. s kupujúcimi žalobkyňou a

žalovaným M. zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXXX/
XXX o výmere XXX m2. V článku III. v bode 2 sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za
nehnuteľnosť vo výške 142.000,- eur. V bode 4 sa dohodli na spôsobe úhrady kúpnej ceny: a) časť
kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur uhradil kupujúci, teda žalobkyňa a žalovaný, v hotovosti ako zálohu,
ktorá sa započítava do celkovej kúpnej ceny, čo predávajúci a kupujúci potvrdzujú svojimi podpismi na

kúpnej zmluve. V bode b) sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur uhradia kupujúci
formou hypotekárneho úveru poskytnutého F. F.., najneskôr do 30 dní od podpísania zmluvy na č.
účtu: SK...XXXX. V bode c) si dohodli časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur uhradiť bezhotovostným
bankovým prevodom na č. účtu najneskôr do 30 dní od podpísania kúpno-predajnej zmluvy (ďalej len
KZ).

Dňa 14.11.2016 z účtu žalobkyne č. SK...XXXX bol vykonaný platobný príkaz na úhradu kúpnej ceny v
sume 17.000,- eur (čl. 26 súdneho spisu). Ide o zaplatenie III. časti kúpnej ceny.

Dňa 16.11.2016 bol čerpaný hypotekárny úver zo F. F.. v sume 110.000,- eur na č. účtu: SK...XXXX a

suma 9.900,- eur na účet žalovaného č. SK...XXXX.

Dňa 7.2.2017 bol uzavretý Dodatok č. 1 ku KZ medzi zmluvnými stranami, predávajúcimi a kupujúcimi,
na základe ktorého vyhlásili, že dňa 14.11.2016 uzatvorili KZ na prevod vlastníctva rozostavaného
rodinného domu bez súpisného čísla Dodatkom č. 1 ku KZ - došlo k doplneniu, že rodinný dom kupujú

kupujúci 1./, 2./ do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 na každého kupujúceho.

Dňa 16.1.2018 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke (čl. 21 súdneho spisu) medzi veriteľom
R. M. a dlžníkmi žalobkyňou a žalovaným s tým, že v článku I. uviedli, že dňa 14.11.2016 uzatvorili
veriteľ a dlžníci 1./, 2./ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol pôžičku dlžníkom 1./, 2./ v

celkovej sume 13.000,- eur. V uvedený deň došlo k prevzatiu pôžičky zo strany dlžníkov 1./, 2./. V článku
II. si dohodli zmluvné strany že potvrdzujú, že došlo k zaplateniu časti pôžičky v sume 11.000,- eur v
hotovosti zo strany dlžníka 1./ - žalobkyne vo vzťahu k veriteľovi, do jeho vlastných rúk dňa 16.1.2018.
Túto skutočnosť veriteľ vlastnoručne potvrdil na Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Zmluvu podpísal
veriteľ R. M. a dlžníci 1./, 2./ - žalobkyňa a žalovaný. Tento dodatok bol overený na U. úrade P. dňa

XX.X.XXXX. Išlo o časť z I. časti zaplatenej kúpnej ceny.“

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 451, § 454, § 456 Občianskeho
zákonníka, článku 6 ods. 1, článku 8 § 151 a § 215 Civilného sporového poriadku, pričom dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že v

čase uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli strany sporu do vlastníctva dom, títo neboli
manželia.Kúpnacenabolauhradenávtrochčastiach,atozálohaakočasťprvejsplátkyvovýške2.000,-
eur bola uhradená žalobkyňou v hotovosti, z pôžičky vo výške 13.000,- eur od predávajúceho, z ktorej
bola vyplatená časť kúpnej ceny, vrátila žalobkyňa sumu 11.000,- eur v hotovosti a tretiu časť kúpnej
ceny v sume 17.000,- eur zaplatila žalobkyňa z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu jej

rodičov. V konaní bola vyvrátená námietka žalovaného o tom, že suma 17.000,- eur bola darovaná obom
stranám sporu a nielen žalobkyni od jej rodičov, a to vo forme svedeckej výpovede matky žalobkyne
a rovnako žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že suma 11.000,- eur bola vyplatená z ich spoločných
úspor. Rovnako tak súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepreukázal to, že do úhrady kúpnejceny je potrebné započítať aj sumu 9.900,- eur, ktorá bola použitá z jeho účtu na doplatenie výdavkov
za nákup a investície do nehnuteľnosti, nakoľko následne tento uviedol, že suma bola použitá na kúpu
nábytkupredetiavecidospoločnejdomácnosti,notietosvojetvrdenianijakýmspôsobomnedokladoval.

Z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný sa nepodieľal na zaplatení kúpnej ceny zloženej v
častiach zo záloh vo výške 2.000,- eur, 11.000,- eur a 17.000,- eur, čo spolu činí 30.000,- eur, pričom
vzhľadom na zákonnú povinnosť žalobkyne uhradiť polovicu kúpnej ceny, pričom zvyšok bol platený z
hypotéky spoločne získanej oboma stranami sporu, je nepochybné, že nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 15.000,- eur bol daný. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka priznal žalobkyni taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy
od 12.02.2020 do zaplatenia.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni
priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo v zákonnej lehote podané odvolanie zo strany žalovaného,
ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo
na spravodlivý proces a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne rozhodol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Námietku nesprávneho procesného

postupu odôvodnil tým, že bol dňa 24.06.2020 predvolaný na predbežné prejednanie sporu, a preto
súhlasil, že tento úkon vykoná bez právneho zástupcu. V rámci predbežného prejednania sporu súd
vypočul žalobkyňu ako aj jej matku, ktoré svojimi hlavnými výpoveďami zavádzali súd, pričom na
nepravdivosť ich výpovedí opakovane upozorňoval a zároveň žiadal, aby bola ako svedkyňa vypočutá
jeho matka a iní svedkovia. Poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia zo dňa 02.03.2020,

pričom na predbežné prejednanie sporu nevolala svedkov, nakoľko týchto mal v úmysle navrhnúť až
na pojednávaní vo veci. Sudca neupozornil účastníkov, že v závere predbežné prejednanie sporu mení
na riadne pojednávanie a vo veci rozhodne. Otázku, či chcú strany urobiť nejaké dôkazy, chápal ako
dopyt v rámci predbežného prejednania veci a následne bez upozornenia na zmenu procesnej situácie
bolo vo veci rozhodnuté. Poukázal na to, že súd nedodržal procesný postup ustanovený v § 168 až

171 CSP, nakoľko vykonal dopočutie účastníkov, svedkyne, neskúmal pravdivosť ich tvrdení, neviedol
účastníkov k zmieru, nevyjadril predbežný právny názor a neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné,
čím bolo porušené právo rovnosti účastníkov konania.

7. Zároveň odvolateľ namietol nesprávne zistenie skutkového stavu, pričom poukázal na to, že

nehnuteľnosť bola zakúpená za sumu 145.000,- eur a suma 110.000,- eur bola uhradená zo spoločného
hypotekárneho úveru, pričom od 15.12.2016 do 15.01.2018 splátky hypotekárneho úveru splácal zo
svojich výlučných prostriedkov, a to 14 splátok po 435,- eur, spolu 6.104,- eur a následne 15.01.2018
bol nútený opustiť spoločnú nehnuteľnosť. Sumu 17.000,- eur platila žalobkyňa zo svojho účtu, avšak
išlo o spoločné finančné prostriedky strán sporu, nakoľko išlo o dar zo strany rodičov žalobkyne, ktorý

im bol poskytnutý spolu s maloletými deťmi, a preto je nutné túto platbu zarátať v prospech oboch strán
sporu. Suma 15.000,- eur, ako časť kúpnej ceny, bola uhrádzaná tak, že s predávajúcimi bola uzavretá
dohoda o pôžičke, ktorú mali uhradiť v priebehu jedného roka a sumu 11.000,- eur, ktorú si započítala
vo svoj prospech, na svoju úhradu žalobkyňa bola platená zo spoločných úspor, ktoré boli šetrené a
spoločne ukladané na účet. Časť dlžnej sumy vo výške 2.656,- eur bola uhradená tým spôsobom, že

zo spoločného hypotekárneho úveru žalobkyňa túto sumu vybrala a táto suma bola platená ako časť
poskytnutej pôžičky. Dňa 19.09.2016, kedy bola uhrádzaná záloha vo výške 2.000,- eur, suma 500,-
eur na zaplatenie tejto zálohy bola vybratá z jeho účtu. Poukázal na to, že neplatil len hypotéku, ale aj
ďalšie výdavky na domácnosť ako aj výdavky detí. Poukázal na to, že žalobkyňa vybrala na úhradu sumy
15.000,- eur aj finančné prostriedky z jeho osobného účtu, ktoré boli použité na úhradu dlžnej sumy.

Zároveň trval na skutočnosti, že do úhrady kúpnej ceny je nutné započítať sumu vo výške 9.900,- eur,
ktorá bola použitá na výdaje za nákup a investície do nehnuteľnosti, pričom tieto údaje súd nepreveroval
a nekriticky uveril žalobkyni.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nemožno súhlasiť s tvrdením

žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu, nakoľko súd okrem výsluchu strán sporu vypočul
aj svedka, ktorého výpoveď bola pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a ani jedna strana nenavrhovala
ďalšie dôkazy vo veci. Pokiaľ sa týka úhrady kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur, tak táto bola odoslaná
na účet predávajúceho z osobného účtu žalobkyne, rovnako zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že zo stranyžalobkynebolavyplatenápredávajúcemučiastkavovýške11.000,-eurazpísomnéhopotvrdeniazodňa
19.09.2016 vyplýva aj úhrada zo strany žalobkyne vo výške 2.000,- eur. To, že financie pochádzajúce
od rodičov žalobkyne patrili výlučne jej, bolo preukázané z výsluchu a títo po predaji bytu v žiadnom

prípade nemali v úmysle darovať sumu aj žalovanému, s ktorým v tom čase bola žalobkyňa rozvedená.
Je teda preukázané, že časť kúpnej ceny vo výške 30.000,- eur bola platená výlučne žalobkyňou. Pokiaľ
žalovaný žiadal započítať sumu 9.900,- eur na kúpnu cenu, tak tieto položky nesúvisia s predmetom
sporu, pričom táto suma bola z hypotekárneho účtu čerpaná dňa 16.11.2016, zatiaľ čo suma 17.000,-
eur bola z účtu žalobkyne uhradená dňa 14.11.2016, teda skôr a ani z časových súvislostí ostatných

splátok nevyplýva, že boli hradené z týchto finančných prostriedkov. Z týchto dôvodov žiadala potvrdiť
napadnutý rozsudok.

9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu nevyjadril v lehote poskytnutej mu súdom prvej inštancie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,

pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránsporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného

dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

16. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

18. Rovnako neobstojí námietka nesprávneho procesného postupu, ktorým malo byť porušené právo
na spravodlivý proces.

19. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo
na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces
zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

20. Námietka žalovaného, podľa ktorej nebol dodržaný procesný postup v zmysle § 168 až 171 CSP
nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia § 171 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné súd môže na
predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej. Z uvedeného je zrejmé, že Civilný sporový poriadok
nevylučuje a dokonca predpokladá možnosť rozhodnutia veci samej na predbežnom prejednaní. Z
uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného o tom, že na predbežnom prejednaní veci nečakal

rozhodnutie súdu prvej inštancie neobstojí. Rovnako námietka, podľa ktorej nebol upozornený na to, že
predbežné prejednanie sporu bude ukončené rozhodnutím vo veci samej neobstojí vzhľadom na obsah
jeho prednesu ako je uvedený v zápisnici na č.l. 121 spisu, z ktorej vyplýva, že jeho prednes, ktorý
pred súdom vykonal, bol jeho záverečnou rečou a uviedol, že nemá návrh na doplnenie dokazovania. Z
týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nemožno mať za preukázanú jeho námietku porušenia

práva na spravodlivý proces. Ako vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú
predbežné prejednanie sporu, podľa týchto ustanovení je zrejmé, že na predbežnom prejednaní sporu
možno rozhodnúť aj rozsudkom pre zmeškanie, či už v neprospech žalobcu alebo žalovaného, ale
zároveň možno rozhodnúť aj vo veci samej. Pokiaľ Civilný sporový poriadok takýto postup súdu prvej
inštancie nevylučuje a súd prvej inštancie zvážil možnosť ako aj účelnosť takéhoto rozhodnutia na

predbežnom prejednaní sporu, nemožno dospieť k záveru, že takýto postup by porušoval právo strany
sporu na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že súhlasil s predbežným prejednaním sporu
v neprítomnosti svojho právneho zástupcu, tak v takomto prípade si musí byť vedomý rizika, že na
predbežnom prejednaní sporu bude vo veci meritórne rozhodnuté pokiaľ to zákon výslovne ustanovuje.Takáto skutočnosť nemôže byť sama o sebe braná ako dôvod pre nesprávny procesný postup a
porušenie práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalovaného vzťahujúce sa na porušenie práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné. Rovnako

tak z obsahu spisu a z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu (č.l. 116-121, 122 spisu)
nevyplýva skutočnosť namietaná žalovaným o tom, že po skončení konania by mala právna zástupkyňa
a žalobkyňa zostať v súdnej miestnosti a konzultovať veci so sudcom.

21. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalovaný bol právne zastúpený, preto tieto námietky o jeho

neznalosti možnosti rozhodnúť vec sa javia účelovými.

22. Pokiaľ sa týka námietok týkajúcich sa nesprávneho zistenia skutkového stavu, ktoré sa mali týkať
vyplatenia finančných prostriedkov na kúpnu cenu zo strany žalobkyne, a to platby vo výške 17.000,- eur,
ktorá pochádzala od jej rodičov, k tomu uvádza odvolací súd, že súd prvej inštancie sa vyporiadal s touto
námietkou žalovaného, ktorú vzniesol v priebehu konania, a to v bode 21 svojho odôvodnenia, pričom

odvolací súd sa plne stotožňuje s presvedčivým, logickým odôvodnením vykonaných dôkazov vo vzťahu
k preukázaniu vlastníctva sumy 17.000,- eur. Pokiaľ sa týka sumy 11.000,- eur, ktorú namietol žalovaný
a ktorú žalobkyňa zaplatila na zaplatenie časti splátky sumy vo výške 15.000,- eur, s touto námietkou sa
vyporiadal súd prvej inštancie v bode 20 svojho odôvodnenia, pričom aj presvedčivo, logicky zdôvodnil
to, prečo sú vysoko nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že mali spolu úspory vo výške 11.000,-

eur, keď v tom čase mali dlh vo výške 32.000,- eur, ktorý bol zaplatený zo strany ich rodičov. S týmto
odôvodnením sa plne stotožňuje odvolací súd. Rovnako tak sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s
námietkami,ktorévzniesolžalovanýopätovnevodvolacomkonaní,pričomužnanepoukazovalvkonaní
pred súdom prvej inštancie, a to vo vzťahu k započítaniu sumy 9.900,- eur ako to vyplýva z bodu 23
odôvodnenia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že následne žalovaný uviedol,

že tieto finančné prostriedky mali byť použité na kúpu nábytku, na výdavky pre deti a na veci do spoločnej
domácnosti, čo už zo samotného charakteru ich použitia vylučuje to, aby boli tieto finančné prostriedky
započítané ako spoločná platba na kúpnu cenu nehnuteľnosti. Je nepochybné, že pokiaľ určitý čas
strany sporu v nadobudnutej nehnuteľnosti aj bývali, je nutné, aby táto bola spôsobilá na bývanie a
nemožno dospieť k záveru, že prípadné ďalšie investície do nehnuteľnosti, či investície do jej vybavenia

mohli byť nejakým spôsobom započítavané na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko sa jedná o samostatné
skutočnosti. Zároveň odvolací súd poukazuje vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného, že
súd prvej inštancie správne poukázal aj na chronologický postup splatenia kúpnej ceny pri porovnaní
s nadobudnutými finančnými prostriedkami z hypotekárneho úveru, ktoré logicky odôvodňujú to, že
neuveril tvrdeniam žalovaného v celom rozsahu.

23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody, na základe ktorých sa domáhal
zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie sú totožnými dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný aj v odpore
proti platobnému rozkazu, pričom s týmito námietkami sa súd prvej inštancie precízne vyporiadal. Aj
z ostatných listinných dôkazov (č.l. 46 spisu) je zrejmé, kto zo strán sporu vyplácal určité čiastky na

splátky kúpnej ceny.

24. V danom prípade je nepochybné, že strany sporu nadobúdali predmetnú nehnuteľnosť do svojho
podielového spoluvlastníctva, a preto výška platieb, ktoré boli z ich strany realizované, musí zodpovedať
výške nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, v opačnom prípade dochádza ku nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Pokiaľ sa týka skutočnosti,
že určitá časť pôžičky mala byť splatená aj zo spoločných prostriedkov z poskytnutého hypotekárneho
úveru. Toto nebolo sporným. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na situáciu, kedy
strany sporu po uzavretí kúpnej zmluvy tvorili spoločnú domácnosť a spoločne uhrádzali výdavky s
tým spojené, znamená presunutie dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že finančné

prostriedky, ktoré boli vyberané z jeho účtu, boli splácané na kúpnu cenu a nie na výdavky domácnosti
tak ako to on tvrdil na jeho stranu. Pokiaľ žalovaný tieto svoje tvrdenia nepreukázal v konaní, je správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie neuveriť týmto jeho tvrdeniam. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný po doručení uznesenia, ktorým bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril ku žalobe, uviedol
ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, predložil súdu potvrdenia o výbere

finančných prostriedkov zo svojho účtu ako aj o pohybe na svojom účte, pričom nenavrhol žiadne ďalšie
dôkazné prostriedky, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal, pričom bol aj poučený o zásade sudcovskej
koncentrácie v konaní.25. Za stavu, keď žalobkyňa preukázala, že ona zaplatila na kúpnu cenu domu o 30.000,- eur viac než
žalovaný a tento neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na neho prešlo v súvislosti s jeho tvrdeniami, je v
súlade s princípom kontradiktórnosti vyhovieť žalobe.

26. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 191 CSP) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade

nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.

2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy predložené stranami v súlade s ustanovením § 191
ods. 2 CSP.

28.Spoukazomnatietoskutočnostipovažovalodvolacísúdvecnesprávnenapadnutýrozsudokpotvrdiť
v celom rozsahu.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).