Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213485
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2314213485.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Bibiana Ťažiarová, v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J.
XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO:
36 866 296, proti žalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, advokát, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/242/2014-596 zo dňa
5. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a m e n í tak, že súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného patrí náhradová pohľadávka titulom investícií
vynaložených stranami sporu počas trvania ich manželstva do nehnuteľností vedených Okresným
úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. E., ako rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je
postavený na parc. reg. „ C“ č. 2361, zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“
č. 2362, záhrady o výmere 392 m2 v celkovej hodnote 20.521,80 eura.

II. Súd zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného vyporiadava tak, že

do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje náhradovú pohľadávku titulom investícií vynaložených
účastníkmi konania počas trvania ich manželstva do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. E. ako rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc.
reg. „ C“ č. 2361, zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“ č. 2362, záhrady
o výmere 392 m2 v celkovej hodnote 20.521,80 eura.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni hodnotu 1/2 náhradovej pohľadávky v sume 10.260, 90
eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému
voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd po citovaní § 143, §144,
§ 145, § 148, § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) rozsudok vecne odôvodniltým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že počas trvania manželstva strán sporu
od 02.03.1996 do 11.04.2012 boli do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného investované
finančné prostriedky za účelom jej rekonštrukcie a zhodnotenia, pričom rozsah rekonštrukčných prác,

dátumichvykonaniaapôvodfinančnýchprostriedkov,ktorénanebolivynaložené,zostalvkonanímedzi
stranami aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a aj po doplnení dokazovania, sporný. Podanou
žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM vo vzťahu k tzv. náhradovej pohľadávke, ktorá
pozostáva z vložených investícii do rodinného domu a pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného
zapísaných na LV číslo XXXX v k.ú. E. (ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele 2361, ako aj

parcely CKN 2361 a 2362), ktorej výška bola v žalobe vyčíslená sumou 13.277,57 eura. Nesporným v
konaní bolo, že po nadobudnutí výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré do svojej
smrti (XX.XX.XXXX) obývala matka žalovaného sa do týchto nehnuteľností presťahovali strany sporu
so svojou rodinou v januári 2005. Postupujúc v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu (vyjadrenom
z zrušujúcom uznesení zo dňa 29.09.2017, č.k. 23Co/360/2016-459), ktorým je prvoinštančný súd v
zmysle§391ods.2CSPviazaný,bolo povinnosťoužalobkynevprvomradeoznačiťapreukázaťrozsah

vykonaných rekonštrukčných prác. Za týmto účelom žalobkyňa poukázala na zápisnicu z 03.11.2014,
kde už tento rozsah označila, na už v konaní vykonané výsluchy svedkov, protokol o obhliadke spísaný
znalkyňou, navrhla doplniť dokazovanie obhliadkou nehnuteľnosti, predložila fotografie z rodinného
albumu a tiež navrhla výsluch žalobkyne a znalkyne. Pokiaľ ide o dôkazy vykonané v konaní pred
zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, k týmto sa vyjadril samotný odvolací súd tak, že rozsah

stavebných prác nestanovila navrhovateľka a doterajšími svedeckými výpoveďami sa vôbec nespresnil,
čo sa prejavilo aj na záveroch znalkyne, ktorá ho sama stanovila. Odvolací súd tiež poukázal na to,
že v konaní nebol predložený jediný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval rozsah stavebných prác a
rozsah vykonaných prác prebratý zo záveru znalkyne nemôže odzrkadľovať skutočný stav veci. Vo
vzťahu k miestnej obhliadke konanej dňa 09.11.2015 odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd založil záver

o správnosti rozsahu stavebných prác na základe miestnej obhliadky a v rámci nej zachytených tvrdení
účastníkov konania ako dôkazu, tak predmetné konanie má z tohto dôvodu vadu spočívajúcu v porušení
zásady ústnosti a bezprostrednosti vykonávania dôkazov na pojednávaní, obhliadka ako dôkaz má byť
nariadená súdom a za prítomnosti súdu. Svedkovia vypočutí v konaní C. T., S. J., O. E. (všetko osoby
blízke žalobkyni) potvrdili, že sa rekonštrukcia vykonávala, ale ani z ich výsluchu sa konkrétny rozsah

stavebných(rekonštrukčných)prácnepodarilozistiť.Žalobkyňouoznačenýrozsahrekonštrukčnýchprác
žalovaný poprel, či už na pojednávaní 21.02.2018, v písomných vyjadreniach, ako aj na obhliadke
nehnuteľnosti dňa 15.05.2018. Pokiaľ ide o obhliadku nehnuteľnosti vykonanú dňa 15.05.2018, ktorá
bola na návrh žalobkyne nariadená súdom, súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že z miestnej
obhliadky nie je možné zistiť rozsah rekonštrukčných prác a ani prípadný čas ich vykonania. Súd

touto obhliadkou skutočne zistil len súčasný stav rodinného domu, najmä za situácie, keď žalovaný
pri tejto obhliadke rozsah žalobkyňou tvrdených rekonštrukcií poprel. Je potrebné tiež uviesť, že ani
fotografie predložené žalovanou rozsah rekonštrukcií nespresňujú, aj keď s ohľadom na vek maloletých
detí strán sporu na fotografiách možno usudzovať, že nejaké rekonštrukčné v dome sa vykonali,
avšaksúčasnetrebadodať,žepredmetnéfotografievôbecnezachytávajúvykonávanierekonštrukčných

prác a nie je z nich možné zistiť ani rozsah, ani presný čas a miesto ich vykonania. Datovanie
a popisy jednotlivých fotografií neboli ničím objektivizované a vychádzajú len z tvrdení žalobkyne.
Samotný znalecký posudok predložený v tomto konaní nepreukazuje rozsah rekonštrukčných prác (tak
ako uviedol odvolací súd), keďže znalkyňa pri jeho vypracovaní vychádzala len z tvrdení žalobkyne.
Sama znalkyňa na pojednávaní uviedla, že pri miestnej obhliadke nevie sama zistiť, kedy tá ktorá

stavebná úprava bola vykonaná, minerálnu dosku s parozábranou pri obhliadke nevidela, nakoľko je to
zakrytá konštrukcia a presnú hodnotu rekonštrukčných prác a materiálov, ktoré boli skutočne použité na
rekonštrukčné práce by vedela uviesť len pri predložení projektu skutočne prevedených prác. Tvrdenia
žalobkyne o rozsahu rekonštrukcií ani čiastočne nepreukazuje žalobkyňou predložená Zmluva o dielo
zo dňa 15.01.2004, ktorá (ako správne namietal žalovaný) nie je podpísaná objednávateľom a v prípade

záručného listu zo dňa 08.10.2004 na žalúzie taktiež nemožno konštatovať, že sa jedná o žalúzie
použité v rámci úprav rodinného domu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsah rekonštrukčných prác
v konaní preukázaný nebol a tým pádom ani prostriedky skutočne vynaložené na tieto rekonštrukčné
práce. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu stránku veci a uviesť, že v prípade investícií
zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je

tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície, vychádzajúc pritom
zo správneho poukazu žalovaného na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 10/2011 z
26.06.2012, ako to uviedol aj odvolací súd. Na druhej strane, z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že exteriérové úpravy rodinného domu a okolia, pokiaľ ide o stavbu altánku, úpravupozemku, záhrady, prístrešku, strechy na komore a izoláciu na garáži, nespadajú pod režim BSM.
Tieto boli totiž financované z oddeleného majetku žalovaného, a to z kúpnej ceny 10.495 eur za predaj
zdedenej ornej pôdy na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2009 a súčasne pri časti týchto úprav

bol použitý stavebný materiál (drevo), ktorý daroval žalovanému svedok I. T.. Svedok I. T. pri svojom
výsluchu na pojednávaní jednoznačne uviedol, že drevo daroval výlučne žalovanému a jeho manželku
v tom čase ani nepoznal. V tomto smere je úplne bezpredmetné za akým účelom bolo vystavená listina
označená ako darovacia zmluva zo dňa 29.04.2007, keďže darovacia zmluva v prípade hnuteľných
vecí ani nemusí mať písomnú formu. V prípade uvedených exteriérových úprav a stavby altánku možno

konštatovať, že jedná o tzv. surogát, t.j. vec získanú za prostriedky patriace do oddeleného majetku
jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho
majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí
ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov, tak ako to s poukazom na
ustálenú judikatúru uvádzal aj odvolací súd. Odvolací súd tiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak bude
ustálený rozsah rekonštrukcie rodinného domu patriaceho žalovanému, tak musí žalobkyňa preukázať,

že na tento jeho osobný majetok sa na rekonštrukciu vynaložili spoločné peniaze. Nakoľko v konaní
nebol preukázaný rozsah rekonštrukcie rodinného domu žalovaného, bolo by v zmysle rozhodnutia
odvolacieho súdu nadbytočné zaoberať otázkou spoločných finančných prostriedkov vynaložených
na rekonštrukciu. Napriek tomu je však potrebné uviesť, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s
rozhodnutím odvolacieho súdu, keď ani neuviedla, koľko financií sa zo spoločných, ako to tvrdila, na

tieto práce vynaložilo. Súd stotožnil s vyjadrením žalovaného v tomto smere, že základné skutkové
tvrdenie žalobkyne v žalobe o tom, že strany predali byt s tým, že celá kúpna cena bola investovaná do
rekonštrukcie rodinného domu tak, aby sa účastníci konania mohli do tejto nehnuteľnosti nasťahovať,
bolo vyvrátené súhrnom dôkazov. Ako to už skonštatoval odvolací súd, kúpna cena z predaja bytu
vo výške 800.000,-Sk, bola zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy 26.01.2005, pričom do

rodinného domu sa strany sporu nasťahovali v januári 2005, a preto na rekonštrukciu rodinného domu
nemohla byť použitá kúpna cena získaná z predaja bytu v januári 2005. Žalobkyňa svoje tvrdenia
po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zamerala na to, že žalovaný nemal dostatok financií v
oddelenom majetku, z ktorých by mohol financovať rekonštrukčné práce, nakoľko peniaze z dedičstva
po matke žalovaného, z predaja ornej pôdy, či motorových vozidiel nie sú v časovej a vecnej súvislosti s

časom a rozsahom vykonaných rekonštrukčných prác, nielen preto, že by ich výška na to nepostačovala,
ale aj pre to, že ich použitím na rôzne účely žalovaný argumentuje tak, ako mu to vyhovuje. Žalobkyňa
však ani len neuviedla, koľko sa malo zo spoločných prostriedkov malo vynaložiť na rekonštrukciu.
Odvolací súd pritom jasne uviedol, že žalobkyňa musí uviesť koľko financií sa zo spoločných, ako to tvrdí
na tieto práce vynaložilo, pretože žiada vyporiadať BSM a tvrdí že do BSM patrili spoločné investície a

chce ich vyporiadať v rámci BSM. Z uvedeného teda vyplýva, že ani v tomto smere žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, keďže existenciu spoločných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu v tomto
konaní nepreukázala. Z vyššie rozvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

2. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok a náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2
CSP).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
podľa § 365 ods. 1 písm. písm. b), d), f) a h) CSP, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
vykonané dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil, najmä tým, že v rámci hodnotenia dôkazov
nekriticky odmietol všetky dôkazy produkované žalobkyňou s oznámením, že neuniesla dôkazné
bremeno, a súčasne neprihliadol na to, že žalovaný v konaní svoju procesnú obranu postavil výlučne na

popieraní bez toho, aby predložil v spore jediný dôkaz o tom, že ním tvrdené skutočnosti sú pravdivé.

4. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala rozsah investícií zo spoločných
prostriedkov do nehnuteľnosti patriacej žalovanému. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa rozsah
rekonštrukčných prác presne opísala, a to opakovane, a vždy zhodným spôsobom. Žalovaný v konaní

len uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne avšak nikdy neuviedol nič konkrétne na to, aby bolo možné
jeho tvrdenia preveriť, a nikdy nepredložil jediný dôkaz o svoj ich tvrdeniach. Za účelom rozsahu
vykonaných rekonštrukcii boli v konaní vypočutí svedkovia (bod 18, 19 a 20 rozsudku), ktorí potvrdili,
že rodinný dom sa rekonštruoval, uviedli, čo oni vnímali že bolo rekonštruované, a žalobkyňa doložilasúdu fotografie z rodinného albumu, na ktorých je vidieť dom pred a po rekonštrukcii. Súd tieto fotografie
odmietol, pričom však neuviedol jediný konkrétny dôvod, nakoľko žalovaný iba poprel, že by boli
zhotovené v danom čase.

5. To, že nehnuteľnosť zrekonštruovaná bola, potvrdil aj žalovaný, ktorý však tvrdil, že ju zrekonštruoval
z výlučných prostriedkov, ktorých existenciu nepreukázal. Zhodnotenie rodinného domu vyplýva aj z
porovnania jeho hodnoty, ktorú mal v dedičskom konaní, v ktorom bol ohodnotený na sumu približne
25.000 eur, avšak podľa záverov znalkyne Ing. Vyšehradskej bola hodnota nehnuteľnosti po vykonaní

rekonštrukčných prác v sume 57.200 eur. Nie teda pochybností o tom, že k rekonštrukcii rodinného
domu prišlo, a nemôže postačovať iba tvrdenie žalovaného, že popiera rozsah rekonštrukčných prác, s
tým, že súdu nikdy nepredložil (za dobu 4 roky vedenia konania) žiadne doklady alebo listiny, ktorý by
preukazovali, že rozsah rekonštrukčných prác tvrdený žalobkyňou nie je správny, hoci by nimi, ak tvrdí,
že rekonštrukciu vykonal sám, musel disponovať. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj skutočnosť,
že žalovaný začal popierať rozsah rekonštrukčných prác až po tom, ako bol prvotný rozsudok súdu

zrušený odvolacím súdom. Žalovaný nepreložil žiadne doklady ani znalkyni ustanovenej v konaní, a
súčasne zo znaleckého posudku a zo zápisnice z prvotnej miestnej ohliadky nevyplýva, že by žalovaný
vzniesol akúkoľvek námietku vo vzťahu k záverom z ohliadky. Až po zrušení prvotného rozsudku prišiel
s názorom, že rozsah rekonštrukčných prác určila sama znalkyňa, čo je v rozpore so skutočným stavom
veci. Znalkyňa vychádzala výlučne z toho, ako aj sama uviedla, že strany sporu na miestnej ohliadke

žiadne námietky nevzniesli. Na miestnej ohliadke žalobkyňa opätovne opísala rozsah prác v súlade s
obsahom spisu. Vychádzajú zo záverov súdu, je proti logike veci tvrdenie súdu, že rodinný dom nebol
zrekonštruovaný, a na druhej strane je tu zvýšenie jeho hodnoty oproti dedičskému konaniu o viac
ako 30.000 eur, čo je zrejmé už len porovnaním jeho hodnoty pred začatím prác a ku dňu rozvodu
manželstva, nehovoriac o tom, že svedkovia, ktorý na rodinný dom chodili, videli čo sa rekonštruuje.

6. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že nepreukázala spoločný majetok. Ako sama uviedla,
všetky príjmy strán sporu patrili do BSM, a žalovaný nepreukázal, že by disponoval oddeleným majetok.
Súd preto podľa § 192 CSP mal aplikovať zákonnú domnienku podľa § 143 OZ a nie jej aplikáciu
obísť tým, že žalobkyňa má preukazovať existenciu spoločného majetku. Takýto názor je obchádzaním

zákonnej domnienky, že do BSM patri všetko čo manželia nadobudli, a teda aj všetky ich spoločné
peniaze. Ak prihliadneme na námietku žalovaného, že poprel, že by strany sporu mali spoločné peniaze
(čo je proti logike veci, aby manžela za 16 rokov manželstva nič spoločné nemali, žiadny spoločný
majetok) potom žalovaný nepreukázal, že by disponoval osobitným od BSM oddeleným majetkom, a to
ani v čase smrti svojej matky, nakoľko z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že jeho matka ako poručiteľka

nezanechala žiadne peniaze, a existencia iných od BSM oddelených peňazí preukázaná nebola.

7. Žalobkyňa popiera tvrdenie súdu, podľa ktorého mali by exteriérové úpravy v roku 2009 vykonané z
oddeleného majetku žalovaného, a to z predaja ornej pôdy (kúpna zmluva zo dňa 24.08.2009 v sume
10.495 eur) a malo byť na ňu použité drevo, ktoré malo byť darované svedkom I. T. iba žalovanému. V

prvom rade výpoveď svedka I. T. je tendenčná a tvrdenie, že drevo malo byť darované iba žalovanému,
je účelové, nakoľko bolo prvý krát produkované až v konaní o vyporiadanie BSM, teda viac ako 7 rokov
po samotnom „darovaní“. Súčasne svedok nevedel v konaní potvrdiť, že drevo, ktoré sa použilo, je
jeho drevom, nebolo nijako označené, a súčasne darovanie sa malo stať v roku 2007 a podľa súdu
altánok mal byť postavený v roku 2009, čo nezakladá ani priamu časovú súvislosť. Ak súd nekriticky

odmietol svedkov žalobkyne, rovnakým spôsobom by musel odmietnuť aj túto svedeckú výpoveď,
nakoľko neexistuje žiadny dôkaz o tom, že drevo, ktoré mal údajne „darovať“ svedok I. T. je drevom,
ktoré manželia použili na výstavbu altánku, a neexistuje v spise žiadny dôkaz o tvrdení súdu v rozsudku,
že toto drevo malo byť použité aj na prístrešok, či strechu komory. Neexistuje ani žiadny dôkaz o tom,
že by žalovaný z oddeleného majetku sám realizoval úpravu záhrady a izoláciu na garáži, nepredložil

ani žiadny dôkaz o tom, že by tieto boli vykonané (a contrácio k postupu súdu pri hodnotení dôkazov
produkovaných žalobkyňou).

8.Akmalsúzato,žepeniazezpredajaornejpôdy(kúpnazmluvazodňa24.08.2009vsume10.495eur),
mali byť ako oddelený majetok použité na exteriérové úpravy, žalobkyňa poukazuje na svoje podanie zo

dňa 23.01.2015, v rámci ktorého založila do súdneho spisu zápisnicu z konania o zníženie výživného
(16P/58/2013), kde žalovaný vypovedal, že tieto peniaze potreboval na živobytie, nakoľko nemal z čoho
žiť. Je bez logiky veci, ak niekto tvrdí, že predáva ornú pôdu, aby mal na živobytie a súčasne realizuje
exteriérové úpravy rodinného domu. Rovnako tak súdom uvádzaný ostatný majetok, ktorý mal žalovanýspeňažiť v roku 2012 (orná pôda a motorové vozidlá), pričom v konaní 16P/58/2013 žalovaný uvádzal,
že k predaju došlo z dôvodu, aby mal z čoho žiť a mohol platiť výživné na mal. deti. Súd teda dospel k
záveru, ktorý je v rozpore aj s tvrdeniami samotného žalovaného.

9. Na záver je teda možné konštatovať, že hoci nesporne rodinný dom a priľahlé pozemky boli
zhodnotené o viac ako 30.000 eur, podľa súdu však zhodnotenie preukázané nebolo, neexistuje
spoločný majetok, z ktorého strany sporu rekonštrukciu vykonali, a súčasne nebol v spore preukázaný
ani oddelený majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť rekonštrukcia (hoci žalovaným popieraná) v

skutočnosti vykonaná. Podľa súdu strany sporu po 16 rokoch manželstva nenadobudli žiadny spoločný
majetok, a nie je teda zrejmé kto rekonštrukciu vykonal. Takýto záver súdu a vyhodnotenie vykonaného
dokazovania, a následne právne posúdenie veci s ohľadom na § 143 OZ a § 192 CSP, ktoré súd obišiel
a nedôvodne zaťažil žalobkyňu dôkazným bremenom, považuje žalobkyňa za rozporný aj s § 3 OZ, a
navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne správny, založený na správnom právnom posúdení veci, ako aj na
správnych skutkových zisteniach a záveroch. K žalobkyňou uvádzaným odvolacím dôvodom poukázal
na to, že námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie

nie je expressis verbis odvolacím dôvodom. Súd prvej inštancie sa vecne a jasne vyjadril k dôkazom
predloženým žalobkyňou a tieto riadne posúdil (bod 44 odôvodnenia rozsudku OS Galanta), pričom
za odvolací dôvod nemožno považovať, že ich súd prvej inštancie vyhodnotil v nesúlade s predstavou
žalobkyne. Žalobkyňa síce naznačuje, že odvolanie podáva pre nesprávne právne posúdenie veci, ale
v texte odvolania žalobkyne bližšie nešpecifikuje, v čom by malo nesprávne právne posúdenie spočívať.

I keď žalobkyňa označuje formálne štyri odvolacie dôvody, tieto ďalej bližšie nešpecifikuje tak, aby
bolo možné zistiť, čo konkrétne v rámci označených odvolacích dôvodov namieta, čo je dôvodom na
odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP.

11. V odvolaní žalobkyňa uvádza, že z obsahu rozsudku vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie

žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k zhodnoteniu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného. Takéto
zistenie však OS Galanta nikde nekonštatuje, pretože zhodnotenie rodinného domu žalovaného ani
nemalo byť predmetom dokazovania a ani nemôže byť predmetom vyporiadania v zmysle § 150 druhá
veta OZ. Judikatúra dovolacieho súdu (sp. zn. 6MCdo 10/2011, sp. zn. 3 Cdo 330/2006, podporne
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2655/98) dospela v súlade s gramatickým a lexikálnym výkladom ustanovenia

k názoru, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok a že predmetom vyporiadania v prípade takých investícií je hodnota skutočne
vynaložených spoločných prostriedkov na oddelený majetok druhého manžela, čo a contrario znamená,
že predmetom vyporiadania nie je zhodnotenie oddeleného majetku manžela v dôsledku investícii, ako
to potvrdzuje právna teória „náklady sa hradia v rovnakej výške, v akej boli vynaložené a na prípadné

zhodnotenie výlučného majetku tohto manžela vzniknutého v dôsledku investície zo spoločného majetku
sa neprihliada“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 901
a 902). K takému výkladu sa priklonil aj Krajský súd v Trnave v uznesení č.k. 23Co/360/2016-459 z
29.09.2017.

12. Žalovaný počas konania nič nefabuloval, využil korektne jeho procesnú obranu, pričom žalobkyňou
predkladané súkromné listiny namietal a spochybňoval, čo je v súlade s § 204 CSP. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že základné tvrdenie žalobkyne v žalobe o tom, že strany predali byt s tým, že
celá kúpna cena bola investovaná do rekonštrukcie rodinného domu tak, aby sa strany mohli do tejto
nehnuteľnosti nasťahovať bolo vyvrátené súhrnom dôkazov, ako to správne zistil súd prvej inštancie

(bližšie str. 23 rozsudku OS Galanta) s odkazom na Uznesenie KS v Trnave (body 21 a 22 odôvodnenia
uznesenia KS v Trnave). Tvrdenia žalobkyne o rekonštrukčných prácach neboli konzistentné. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že účastníci konania predali byt s tým, že celá kúpna cena bola investovaná do
rekonštrukcie rodinného domu tak, aby sa účastníci konania mohli do tejto nehnuteľnosti nasťahovať.
Išlo o predaj bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2005. Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe malo

tedakrekonštrukciirodinnéhodomudôjsťpojanuári2005.Napojednávanídňa03.11.2014žalobkyňana
otázku PZ žalovaného kedy prebiehala rekonštrukcia, odpovedala, že postupne, aj v roku 2004 aj v roku
2005 a aj ďalšie roky postupne. Vo vyjadrení žalobkyne na č.l. 130 (doručenom súdu dňa 23.01.2015)
žalobkyňa uviedla, že je zrejmé, že rekonštrukcia RD prebiehala počas celého manželstva strán (str. 2vyjadrenie na č.l. 130). V rámci miestnej obhliadky dňa 15.05.2018 sa žalobkyňa vyjadrila, že interiér RD
bol prerábaný v roku 2004 a tak aj na pojednávaní dňa 19.09.2018. Z uvedených vyjadrení žalobkyne nie
je možné ustáliť ani len jednoznačné skutkové tvrdenie o tom, kedy mala rekonštrukcia RD žalovaného

prebiehaťaanivakomrozsahu,keďžežalobkyňamenilasvojetvrdeniaohľadomčasurekonštrukcieRD.
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že svedkovia vypočutí za účelom rozsahu rekonštrukčných prác (bod
18, 19 a 20 rozsudku OS Galanta) potvrdili, že RD sa rekonštruoval, tak k týmto svedeckým výpovediam
sa vyjadril už odvolací súd, že ich svedeckými výpoveďami sa rozsah rekonštrukčných prác sa vôbec
nespresnil (bod 27 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave. K fotografiám žalobkyne sa súd vyjadril na str.

22rozsudkuOSGalanta,kdevysvetlil,prečoznichnemožnozistiťskutkovézáveryohľadomžalobkyňou
tvrdenej rekonštrukcie RD žalovaného. Súd prvej inštancie v rozsudku OS Galanta správne a riadne
vysvetlil, že či už žalobkyňou predložené fotografie, alebo miestna obhliadka dňa 15.05.2018 a ani
znalecké dokazovanie neboli spôsobilé preukázať žalobkyňou tvrdený rozsah rekonštrukčných prác, ani
čas ich vykonania a ani stave pred a po žalobkyňou tvrdenej rekonštrukcii.

13. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný existenciu výlučných prostriedkov na rekonštrukciu
nepreukázal, uvedené ani nebolo predmetom dokazovania, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno o rozsahu rekonštrukčných prác a ani bremeno tvrdenia a dokazovania o spoločných
prostriedkoch, ktoré mali byť vynaložené na takú rekonštrukciu, čo bola jej povinnosť v zmysle názoru
v uznesení KS v Trnave (body 26, 27, 28, 29 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave). Žalobkyňa teda

nedôvodne a nesprávne prenáša dôkazné bremeno na žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na
zhodnotenie RD žalovaného, ktoré má vyplývať aj z porovnania jeho hodnoty v čase dedičského konania
so zisteniami znalkyne Ing. Vyšehradskej, žalovaný zdôraznil, že prípadné zvýšenie hodnoty je pre
vyporiadanie irelevantné, čo uviedol vyššie, a žiadne rekonštrukčné práce RD žalovaného, ktoré by
znamenalizhodnotenieRDžalovanéhonebolipreukázané.Bolopovinnosťoužalobkyne,abypreukázala

jej tvrdenia ohľadom rozsahu rekonštrukčných prác, ktorú povinnosť opätovne opomína. Žalobkyňa
poukazuje na zápisnicu z prvotnej miestnej obhliadky (z 09.11.2015), tak na ňu nie je možné prihliadať,
pretože pri nej došlo k porušeniu zásady ústnosti a bezprostrednosti, ako aj ustanovení o dokazovaní o
miestnej obhliadke, čo potvrdil aj Krajský súd v Trnave (bod 19 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave).
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný „až po zrušení prvotného rozsudku prišiel s názorom, že

rozsah rekonštrukčných prác určila sama znalkyňa“, žalovaný uviedol, že predmetné zistenie a názor
vyslovil Krajský súd v Trnave v bode 17 a 27 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave, ktorý názor je pre
súd prvej inštancie záväzný. Žalobkyňa tiež prehliada, že predmetom dokazovania v tejto veci majú
byť spoločné prostriedky na investície do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného a takéto investície
neboli preukázané, pretože žalobkyňa neuniesla dôkaznú povinnosť a ani len povinnosť tvrdenia.

14. Žalobkyňa taktiež popiera tvrdenie súdu, podľa ktorého mali byť exteriérové úpravy v roku 2009
vykonanézoddelenéhomajetkužalovaného,atozpredajaornejpôdy(kúpnazmluvazodňa24.08.2009
v sume 10.495 eur). Žalovaný poukázal, že Krajský súd v Trnave k úprave okolia RD dospel k záveru, že
vroku2009,kedybolupravenýpozemokpriľahlýrodinnémudomu,bolovtejtočasovejsúvislostizistené,

že žalovaný predal zdedenú ornú pôdu v zmysle kúpnej zmluvy z 24.08.2009 na č.l. 85 za cenu 10.495
eur, ktorú žalovaný použil na stavbu altánku, úpravu záhrady a potrebných vecí (prístrešok, strecha na
komore), pričom k pôvodu materiálu predložil aj čestné vyhlásenie z roku 2007 od p. T. na č.l. 144 (bod
22 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave). Kontext uvedených dôkazov spolu s výpoveďou svedka I. T.,
ako to správne vyhodnotil prvoinštančný súd, teda preukazuje, že pôvod materiálu na stavbu altánku,

úpravu strechy na komore, prístrešok a izolácia na garáži pochádza z materiálu a prostriedkov, ktoré
sú vylúčené z BSM, teda z výlučných zdedených prostriedkov (resp. speňaženia zdedeného majetku) a
žalovanému darovaných materiálov. Pred konaním o vyporiadanie BSM nebol dôvod na výpoveď svedka
I. T., ale až konanie o vyporiadanie BSM a označenie výstavby altánku majúceho patriť do BSM zo strany
žalobkyne poskytlo dôvod, aby svedok I. T. vypovedal k tejto udalosti a preto túto výpoveď nemožno

považovať za tendenčnú. Z hľadiska časovej súvislosti je dôležité, že poskytnutie dreva predchádzalo
stavbe altánku.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), pričom vo veci

nariadil pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (§
384 ods. 1CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

17. Z obsahu spisu vypláva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd po zániku BSM (rozvodom)
toto zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, strán sporu, vyporiadal. Podľa tvrdenia

žalobkyne ku dňu zániku manželstva patrila do zaniknutého BSM iba náhradová pohľadávka vo výške
reálne vynaložených spoločných finančných prostriedkov, ktoré boli použité počas trvania manželstva
na rekonštrukciu a úpravu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa navrhovala,
aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej zo zaniknutého BSM sumu rovnajúcu sa hodnote
1/2 finančných prostriedkov použitých na rekonštrukciu nehnuteľností, rodinného domu a vybudovanie
záhradného altánku, jazierka a úpravu záhrady vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný s návrhom

nesúhlasil a tvrdil, že rekonštrukčné práce na jeho nehnuteľnosti a úprava záhrady boli realizované
z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal nadobudnúť po smrti svojej matky a postupným
odpredávaním svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne domáhala
zaplatenia sumy 13.277,57 eura (č.l. 4), po vypracovaní znaleckého posudku, podaním doručeným súdu
19.04.2016 navrhovala priznať jej sumu 15.786 eur (č.l. 394).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu podania doručeného súdu prvej inštancie 19.04.2016
vyplýva, že išlo o návrh na rozšírenie žaloby, ale či už súd prvej inštancie, ale ani odvolací súd (v
uznesení, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie)
na tento návrh nereagovali napriek tomu, že ide o dôležitú skutočnosť, pretože bolo nevyhnutné ustáliť

predmet sporu aj v časti výšky uplatnenej pohľadávky. V čase doručeného podania žalobkyne platili
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a podľa § 153 ods. 2 OSP mohol súd
prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť viac, len v prípadoch ak sa mohlo konanie začať aj bez
návrhu (prejednávaná vec takou nie je), alebo ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi. Vyporiadanie BSM je vecou, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania medzi účastníkmi, čo v praxi znamená, že súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania
v tom smere, v akom navrhujú priznať im jednotlivé veci (či už hnuteľné, nehnuteľné alebo peniaze) do
vlastníctva. Ak však strany sporu urobili predmetom BSM výlučne náhradovú pohľadávku v konkrétnej
výške a neskôr si žalobkyňa uplatnila sumu vyššiu, nešlo o spôsob vyporiadania BSM (ktorým súd nie
je viazaný a môže priznať viac), ale išlo o rozšírenie žaloby a bolo potrebné o rozšírení žaloby rozhodnúť

v tom čase podľa § 95 ods. 1 OSP. Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný právny
predpis, Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a podľa § 470 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

20. Podľa § 390 písm. a) a b) CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

21. V súlade s citovaným § 390 CSP odvolací súd mohol rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdiť,
alebo ho mohol zmeniť, pretože v prejednávanej veci už raz rozsudok súdu prvej inštancie uznesením
zo dňa 29.09.2017 č.k. 23Co/360/2016-459 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo
všeobecnosti, ak odvolací súd zistí, že pred súdom prvej inštancii došlo k procesnej vade spočívajúcej
v nepripustení zmeny žaloby, ide o dôvod, pre ktorý je možné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanej veci to však nie je možné v
súlade s citovaným § 390 písm. a) a b) CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
konal o rozšírenej žalobe, ktorou žalobkyňa reagovala na závery znaleckého posudku a žalovaný sa
vyjadroval k záverom znaleckého posudku, keď v poradí v prvom rozsudku zo dňa 05.05.2016 zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 15.786 eur, t.j. sumy po rozšírení žaloby. Cieľom a úlohou § 371 CSP je

prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, keďže vec sa nachádza v odvolacom
(opravnom) konaní. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete
konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd s prihliadnutím
k individuálnym okolnostiam prejednávanej veci, ktoré spočívajú v tom, že žalobca navrhol rozšíriťžalobu podaním doručeným 19.04.2016, pred vydaním v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie,
za účinnosti OSP, súd prvej inštancie a aj odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti prvému
rozsudku tento návrh prehliadli, nerozhodli o ňom a zároveň už o rozšírenom návrhu rozhodovali (čo

je evidentné z odôvodnení rozhodnutí), pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní 10.05.2021
s poukazom na čl. 4 CSP. Medzi stranami sporu nebolo sporné, aká suma, čiastka je predmetom
konania. Právne predpisy, vrátane civilného sporového poriadku nemôžu upravovať všetky situácie,
ktoré sa vyskytnú počas súdneho konania. Aj čl. 4 CSP je programovo budovaný na koncepte silného
sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na dosiahnutie rýchleho a

spravodlivého rozhodnutia. Objektívne právo nemá a nesmie byť sudcovi „na príťaž“ a normovať doslova
každý jeho krok, istá miera voľnosti je prípustná a žiaduca (Veľké komentáre Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. Civilný sporový poriadok, nakladatelství C.H.Beck, str. 39).
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v záujme procesnej „čistoty“, nespochybniteľnosti predmetu sporu
(resp. konania) uznesením zmenu žaloby pripustiť a neponechať bez povšimnutia, aj keď strany sporu
na tento nedostatok nepoukazovali. Nesprávne posúdenie obsahu podania žalobkyne doručeného súdu

prvej inštancie 19.04.2016 (č.l. 394) a nepripustenie zmeny žaloby včas, hneď po podaní návrhu a
nereagovanieodvolaciehosúduvuznesenízodňa29.09.2017nauvedenépodanienemôžuspôsobovať
ujmu na procesných právach žalobkyne, preto odvolací súd aj v súlade s princípom spravodlivosti v
odvolacom konaní zmenu žaloby pripustil.

22. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

23. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

24. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že manželstvo žalobkyne a žalovaného trvalo od jeho uzavretia
dňa 2.3.1996 do jeho zániku rozvodom dňa 11.04.2012 (nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode).

Pre majetkové spoločenstvo manželov platí vyvratiteľná právna domnienka, že majetok (a rovnako
záväzky) nadobudnutý počas trvania manželstva tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (okrem
taxatívne vymenovaných prípadov v citovanom § 143 OZ). Jej význam spočíva v tom, že pokiaľ niektorý
z manželov tvrdí, že určitý majetok je v jeho výlučnom vlastníctve a jeho vzťah k tomuto majetku
nebude preukázaný, bude platiť zákonná domnienka, že ide o súčasť spoločného majetku manželov.

Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na majetok samostatný, resp. oddelený, patriaci len jednému z manželov (§ 150 OZ). V súvislosti s
uvedeným platí vyššie uvedený predpoklad, že finančné prostriedky získané počas trvania manželstva
účastníkov patria do BSM a pokiaľ žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal (na ňom bolo dôkazné
bremeno), že na jeho výlučný majetok, konkrétne rekonštrukciu zdedenej nehnuteľnosti po matke na

základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.07.2004 (č.l.71), boli použité výlučné finančné prostriedky
žalovaného, žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie náhrady vo výške polovice finančných prostriedkov
použitých na rekonštrukciu a obnovu nehnuteľností žalovaného.

26. V prejednávanej veci žalovaný zdôrazňoval a na tom zakladal svoju obranu, že nehnuteľnosti boli

zrekonštruované z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré zdedil po matke, z predaja pozemkov,
ktoré zdedil po svojom otcovi a z predaja rôznych motorových vozidiel, ktoré slúžili na účely podnikania
žalovaného.Napreukázaniesvojichtvrdenížalovanýdospisusúduzaložildokladzbanky,preukazujúci,
že z účtu matky po jej smrti vybral sumu 250.000,- Sk, rôzne kúpne zmluvy, ktorými preukazoval,
že predal motorové vozidlá a pozemky a zmluvy (niektoré) tiež preukazujú, kedy hnuteľné veci a

nehnuteľnosti predal.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe uvedených listinných dôkazov bolo možné dospieť len
k záveru, že žalovaný (resp. obaja účastníci konania) disponovali finančnými prostriedkami, avšak vžiadnom prípade nepreukazujú, na čo boli tieto finančné prostriedky použité. Rovnako nebolo možné
uzavrieť, že by išlo len o finančné prostriedky žalovaného. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia,
že časť peňazí zdedil po matke navrhol vykonať dôkaz tlačivom banky - výber v hotovosti 250.000,-

Sk zo dňa 15.12.2003 (č.l. 51). Keďže na uvedenej listine sa nenachádzalo meno majiteľa účtu, banka
podaním doručeným súdu 24.04.2018 (č.l. 498) na dopyt súdu oznámila, že uvedenú informáciu nemôže
poskytnúť, pretože dokumentáciu už nearchivuje (po 10 rokoch). Žalovaný preto neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by z účtu svojej matky vybral sumu 250.000,- Sk. Žalovaný tiež tvrdil, že časť
peňazí mala matka doma, spolu mal po matke zdediť 800.000,- Sk a práve tieto peniaze mal žalovaný

podľa vlastného tvrdenia použiť na rekonštrukciu nehnuteľností. V spise sa však nachádza osvedčenie
o dedičstve v dedičskej veci po zomrelej matke žalovaného Y. D. sp. zn. 5D/26/2004, Dnot. 15/04 zo
dňa 06.07.2004 (č.l. 71), z ktorého vyplýva, že jediný dedič, žalovaný v dedičskom konaní po matke
uviedol, že vklady, cennosti, finančná hotovosť po poručiteľke nezostali (bod II. písm. A. rozhodnutia). Z
uvedeného dôvodu tiež nebolo možné uzavrieť, že by žalovaný preukázal, že finančné prostriedky patrili
výlučne žalovanému a že ich zdedil po matke. Tieto finančné prostriedky je potom následne potrebné

považovať za spoločné finančné prostriedky, pretože matka žalovaného ich síce mohla zanechať, ale
bolo potrebné dospieť k záveru, že obom stranám sporu (žalobkyni napríklad za to, že ju doopatrovala,
čo žalobkyňa tvrdila vo výpovedi na pojednávaní 10.05.2021 a žalovaný uvedené tvrdenie žalobkyne
nepoprel). Žalovaný do spisu súdu založil listinné dôkazy, ktoré mali podľa žalovaného preukazovať, že
mal k dispozícii vlastné finančné prostriedky, ktoré mal použiť na rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti,

kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli motorové vozidlá a pozemky (č.l. 74 - 87). Podľa názoru
odvolaciehosúduideopäťodôkazy,ktorépreukazujú,žežalovanýdisponovalfinančnýmiprostriedkami,
ale nie sú to dôkazy, ktoré by preukazovali, na čo boli finančné prostriedky použité. V čase predaja či už
hnuteľných vecí alebo pozemkov žili strany sporu v spoločnej domácnosti a okrem rekonštrukcie domu
používali získané finančné prostriedky na živobytie a svoje bežné potreby a potreby svojich maloletých

detí. Žalovaný vo svojej výpovedi 10.05.2021 vyslovene uviedol, že si neviedol žiadnu evidenciu príjmov
a výdajov, z čoho vyplýva, že nemožno uzavrieť z presne ktorých príjmov boli vynaložené finančné
prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností a z ktorých príjmov rodina žalovaného platila svoje potreby
na živobytie. Uvedený záver odvolacieho súdu potvrdzuje aj výpoveď samotného žalovaného vo veci
16P/58/2013, v ktorej sa žalovaný ako otec maloletých detí domáhal zníženia výživného na maloleté

deti a tvrdil, že nemal z čoho žiť a preto predával hnuteľné veci a pozemky, aby mal na živobytie.
Vo veci zníženia výživného vo svojej výpovedi netvrdil, že by tieto finančné prostriedky investoval do
rekonštrukcie svojich nehnuteľností (zápisnica z pojednávania 17.02.2014, č.l. 114, 135).

28. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobkyňa

nepreukázala rozsah rekonštrukčných prác a výkonov. Je pravdou, že odvolací súd v zrušujúcom
uznesení vyslovil názor, že je potrebné k rozsahu rekonštrukčných prác doplniť dokazovanie a
podľa doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsah
rekonštrukčných prác vyplýva jednak z výpovede žalobkyne (č.l. 58) rovnako aj zo záverov znaleckého
posudku č. 137/2015 vypracovaného znalkyňou Ing. Katarínou Vyšehradskou z odboru stavebníctvo,

odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác (č.l. 200), z
výpovede znalkyne na pojednávaní 06.06.2018 (č.l. 524), z obhliadky nehnuteľnosti 15.05.2018 (č.l.
504) a z hodnoty nehnuteľnosti v čase dedenia a v čase jej predaja. Tieto dôkazy postačovali pre
prijatie záveru, že počas konania rozsah (a aj hodnota) rekonštrukčných prác preukázané boli. O
tom, že sa nehnuteľnosť rekonštruovala svedčili aj svedkyne J. S., T. C., E. O. na pojednávaní dňa

18.02.2015 (č.l. 156). Napokon aj z výpovede žalovaného vyplynulo, že nehnuteľnosť sa rekonštruovala,
záhrada sa upravovala, staval sa altánok, rozsah rekonštrukčných prác žalovaný začal namietať najmä
po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Žalovaný od začiatku sporu hlavne trval na tom, že na
rekonštrukciu domu a všetky ostatné práce boli použité jeho výlučné finančné prostriedky zdedené po
matke a z predaja nehnuteľného a hnuteľného majetku v jeho výlučnom vlastníctve.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby rozsah
rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach žalovaného (dome a záhrade) opísala presnejšie, ako
to urobila vo svojej výpovedi na pojednávaniach 03.11.2014 (č.l. 58) a 19.09.2018 (č.l. 569) a na
obhliadke nariadenej súdom dňa 15.05.2018 (č.l. 519). Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že dom

prešiel kompletnou rekonštrukciou, menili sa všetky inžinierske siete, voda, elektrika odpady, kúrenie
(gamatky sa nahrádzali radiátormi a novým kotlom), vymieňali sa podlahy, okná, parapety, dvere, svetlá,
steny sa stierkovali, maľovali, rekonštruovala sa kúpeľňa, obkladačky, batérie, sanita. V roku 2008-2009
sa budovalo jazierko 12m3, záhradný kamenný gril, prerábala sa záhrada, strecha komory, budovalsa altánok. Práve na rozsah rekonštrukčných prác (ako aj ich ohodnotenie) súd uznesením zo dňa
11.03.2015 č.k. 5C/242/2014-171, zmeneným v osobe znalca uznesením zo dňa 15.05.2015 (č.l. 183)
nariadil znalecké dokazovanie zamerané na zistenie o opis stavebných prác, výkonov a materiálov a

ich hodnotu, ktoré boli vložené do nehnuteľnosti žalovaného za obdobie od nadobudnutia nehnuteľnosti
žalovaným po smrti matky jednak ku dňu ich vykonania ako aj ku dňu zániku manželstva 11.04.2012. S
prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, bolo nevyhnutné vychádzať z hodnoty stavebných prác, výkonov
a materiálov, ktoré boli vložené do nehnuteľnosti žalovaného za obdobie od nadobudnutia nehnuteľnosti
žalovaným po smrti matky ku dňu ich vykonania (vložené finančné prostriedky sa nezhodnocujú).

Súdna znalkyňa dňa 14.12.2015 vypracovala znalecký posudok a doručila ho súdu prvej inštancie. Zo
záverov znaleckého posudku z bodu 1 vyplynul rozsah a opis stavebných prác, výkonov a materiálov,
ktoré boli vykonané a vložené do nehnuteľnosti patriacej žalovanému za obdobie od nadobudnutia
nehnuteľnostižalovaným.Prácebolivykonanévobdobírokov2004-2009,beztechnickejdokumentácie
a bez stavebného povolenia, prípadne potrebného ohlásenia stavebnému úradu. Znalkyňa špecifikovala
rozsah stavebných prác, pričom ich začlenila do dvoch skupín, ako práce investičného charakteru medzi

ktoré patrili plot bočný a zadný, prístrešok, altánok, záhradné jazero, spevnené plochy v sume 12.590,22
eura a práce udržiavacieho charakteru, medzi ktoré patrili izba č. 1, č.2, kuchyňa, chodba, komora,
kúpeľňa, predsieň, komora - výmena krytiny strechy, vonkajšie schody dlažba v sume 18.981,98 eura.
V bode 2 záverov znaleckého posudku znalkyňa určila všeobecnú hodnotu týchto prác, výkonov a
materiálov podľa jednotlivých, konkrétnych položiek, ku dňu ich vykonania sumou 31.572 eur (vrátane

DPH). Po zrušení veci odvolacím súdom bola znalkyňa vypočutá na pojednávaní 15.05.2018 a z
obsahu výpovede k namietanému rozsahu rekonštrukčných prác vyplynulo, že znalkyňa pri určení
rozsahu a popisu vykonaných stavebných prác uvedených v znaleckom posudku vychádzala z miestnej
obhliadky zo dňa 09.11.2015. Rozsah stavebných prác popísala žalobkyňa a žalovaný nenamietal
žiadnu zo skutočností, ktorú znalkyňa uviedla v zápisnici o obhliadke (č.l. 284 - 293). Zápisnicu strany

sporu, t.j. aj žalovaný podpísali. Znalkyňa v pozvánke na miestne šetrenie požiadala účastníkov, aby
priniesli všetky doklady, ktoré k vykonanej rekonštrukcii majú, ale nedoniesli žiaden doklad, preto
predpokladala, že doklady neexistujú. Pri obhliadke nehnuteľnosti obaja účastníci, resp. žalobkyňa
uviedla, kedy bola tá ktorá stavebná úprava vykonaná, znalkyňa im kládla otázky, oni na otázky
odpovedali. Žalovaný pri obhliadke nenamietal tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozsahu stavebných prác.

Znalkyňa pri obhliadke odmerala jednotlivé miestnosti domu, aby mohla určiť nie len druh, ale aj rozsah
vykonaných prác. Pri určení ceny za práce, výkony a materiály znalkyňa vychádzala zo zákona o cenách
č. 18/1996 Z.z., náklady zostavila k roku 1990 (dovtedy existovali posledné celoštátne platné ceny),
tieto aktualizovala štatistickým indexom vydaným a pravidelne aktualizovaným Štatistickým úradom SR
(dostupným na internete), pretože konkrétna metodika na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných

prác už neexistovala a zákon hovorí len o tom, že ceny sa dohadujú individuálne. Oceňovala aj zakryté
časti prác, išlo hlavne o vedenia vody, kanalizácie, vykurovania, elektroinštalácie a tepelnej izolácie
podláh, tie vie odborne odhadnúť podľa jej znalosti a skúseností. Zvyčajne sa zisťujú na základe projektu
vyhotovenia stavby, ale účastníci ním nedisponovali. Ak však účastníci po nasťahovaní všetky siete
užívali (kúrili, svietili, tiekla voda), zakryté časti prác museli byť vykonané. Pri obhliadke bolo aj jasne

vidieť, ktoré jednotlivé časti domu boli menené oproti pôvodnému stavu. Znalkyňa sa tiež detailne
vyjadrila a poskytla vyčerpávajúce informácie k ďalším namietaným skutočnostiam žalovaného (č.l. 524
- 526).

30. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť

svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak
spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre

neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno a preukázala, že spoločné finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM boli vynaložené
do nehnuteľnosti patriacej žalovanému.31. Ako bolo vyššie uvedené, jedným z dôkazov preukazujúci rozsah a hodnotu stavebných prác,
výkonov a materiálov vložených do výlučného vlastníctva žalovaného bol znalecký posudok, z ktorého

záverov je možné zistiť hodnotu vykonaných stavebných prác, výkonov a materiálov ku dňu ich
vykonania. Že sa nehnuteľnosť rekonštruovala, napokon nepopieral ani žalovaný, t.j. aj z výpovede
žalovaného vyplývalo, že dom bol rekonštruovaný. Samotný žalovaný do spisu súdu založil ním
podpísanú (nedatovanú) listinu, ktorá je založená v prílohovej obálke na č.l. 57, išlo o listinný dôkaz
založený do spisu spolu s vyjadrením žalovaného doručeného súdu 16.09.2014, v ktorom žalovaný

svojim podpisom potvrdzuje, a vyslovene uvádza, že dedil 800.000,- Sk (26.555,13 eura), čo bol
prerobený dom. Uvedená hodnota korešponduje aj s vyššie uvedeným záverom znalkyne. Napokon
dôkazom o skutočnosti, že dom žalovaného rekonštruovaný bol svedčí aj dedičské rozhodnutie,
osvedčenie o dedičstve zo dňa 06.07.2004 (č.l. 71), z ktorého vyplýva, že jeho hodnota bola v čase
dedenia 525.000,- Sk (17.426,80 eura) a žalovaný dom predal za 90.000 eur a vo výpovedi na
pojednávaní 10.05.2021 uviedol, že ho mohol predať aj za 100.000 eur. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tak

rozsiahla rekonštrukcia na dome neprebehla, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, do spisu súdu
nezaložil žiaden dôkaz o tom, že by sa jeho nehnuteľnosť rekonštruovala v menšom rozsahu a konkrétne
v akom rozsahu.

32. Znalkyňa na strane 4 znaleckého posudku konštatuje, že všetky stavebné práce na nehnuteľnosti

žalovaného boli vykonané svojpomocne. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonávanie prác
svojpomocne znamená, že práce a výkony sa uskutočňujú buď jedným z manželov, resp. rodinnými
príslušníkmi, známymi, priateľmi a za tieto práce sa neplatí. Žalovaný na uvedenú skutočnosť reagoval
vo vyjadrení k znaleckému posudku a v tejto súvislosti namietal, že nie je dôvod prihliadať na DPH ako
súčasť ceny prác a výkonov (č.l. 379). Žalobkyňa sa počas konania nevyjadrovala k tvrdenej skutočnosti

žalovaného, že práce na nehnuteľnosti boli vykonávané svojpomocne, nenamietala ju počas celého
konania a napriek tomu, že bola vypočutá viac krát, neuvádzala, kto práce vykonával a či za ne platili.
Až vo svojej výpovedi na pojednávaní 10.05.2021 uviedla, že práce nevykonával žalovaný, ale za práce
platil dvom majstrom otcovi so synom (O.), žalobca si viedol evidenciu príjmov a výdavkov v diári,
vrátane výdavkov za vykonané práce. Nešlo však o vyplácané výdavky s oficiálnym účtovným dokladom.

Aj keď žalobkyňa v konečnom dôsledku poprela, že by boli práce a výkony na nehnuteľnosti vykonávané
svojpomocne, na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, žalovaný poprel,
že by za práce a výkony (a napokon aj za materiál) vynaložili akékoľvek finančné prostriedky, súd
preto vychádzal z tvrdenia žalovaného (preukázaného znaleckým posudkom), že práce boli vykonávané
svojpomocne.

33. V prípade vykonávania prác a výkonov jedného z manželov zo spoločného na ostatný majetok
jedného z manželov súdna prax ustálila, že za investíciu nemožno považovať prácu jedného z manželov
(porovnaj rozsudok NS ČR z 29.11.2005, sp, zn. 22Cdo 1128/2005). Vyššie súdne autority ustálili, že pri
vyporiadaní BSM podľa § 150 OZ platí, že pri vyporiadní BSM je povinný každý z manželov nahradiť,

čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že treba nahradiť
čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené
v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako
modifikovaná. Tým, čo je jeden z manželov povinný nahradiť v prípade investícií do jeho domu zo
spoločného majetku, sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Zákonodarca

vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z
nich a s týmto ich použitím boli uzrozumení a vedomí si toho, že ich vrátenie do BSM bude prichádzať do
úvahy len pri jeho vyporiadaní. Uvedené rozhodnutie teda obsahuje záver, že investíciami vynaloženými
zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca jedného z manželov vynaložená
pri rekonštrukcii domu druhého manžela. Manželstvo je spoločenstvom, v ktorom si manželia majú

navzájom pomáhať (§ 18 ZoR) a za takúto pomoc možno považovať aj prácu manžela pri rekonštrukcii
domu, v ktorom manželia bývajú s rodinou.

34. Posudzovanie následkov spojených s tvrdením, že investícia do nehnuteľnosti bola vykonaná
svojpomocne, je podľa názoru odvolacieho súdu otázkou právnou (výklad § 150 OZ) a aj keď strany

sporu, hlavne žalovaný v takejto súvislosti na následok preukázanej svojpomoci nepoukazovali, súd
(ako znalý práva) mal na tvrdenie o svojpomoci pri vykonávaní rekonštrukčných prác reagovať a mal
zadať úlohu znalkyni tak, aby ocenila zvlášť materiál použitý na rekonštrukčné práce a zvlášť cenu
práce. Keďže sa tak nestalo, cenu použitého materiálu odvolací súd určil voľnou úvahou vo výške65% z celkovej ceny stanovených prác, výkonov a materiálov určených znalkyňou ku dňu ich vykonania
v znaleckom posudku. Podľa názoru odvolacieho súdu je všeobecne známe, že pri tak rozsiahlych
rekonštrukciách, ako vyplývajú z výpovede žalobkyne a znaleckého posudku, keď sa rekonštruovali

všetky inžinierske siete (elektrika, kúrenie, voda, odpady, menili sa podlahy, vymieňali sa okná, atď.)
pripadá určitá časť vynaložených finančných prostriedkov na materiál a časť na práce a výkony. V
súvislosti so špecifikovanými materiálmi v znaleckom posudku použitými pri rekonštrukcii nehnuteľností
bolo možné dospieť k záveru, že prostriedky vynaložené na materiál (okná, dvere, podlahy, kotol,
radiátory.....) predstavoval 65% z celkových vynaložených nákladov a 35% predstavovala cena prác a

výkonov, ktoré boli uskutočnené svojpomocne. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti nepriznať
žalobkynižiadnusumuuplatnenéhonárokuzdôvodu,ženepredložiladôkazpreukazujúcisprávnuvýšku
vynaložených finančných prostriedkov len za materiál pri rekonštrukcii nehnuteľnosti (v tomto smere
bolo na nej dôkazné bremeno), keď ani žalovaný nespájal s namietanou svojpomocou správne právne
závery (navrhoval nepriznať DPH) a súd nereagoval zadaním úlohy znalkyni takým spôsobom, aby
náklady na materiál a prácu a výkony oddelila.

35. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

36. Odvolací súd v súlade s citovaným § 224 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku opravil zrejmú

nesprávnosť (chybu v počítaní) a uviedol správnu výšku náhradovej pohľadávky v sume 20.521,80 eura
v prvom a druhom odseku výroku. Vo vyhlásenom rozsudku na pojednávaní odvolací súd v prvom
a druhom odseku výroku rozsudku uviedol nesprávne celkovú výšku náhradovej pohľadávky v sume
31.572 eur namiesto sumy 20.521,80 eura (65% z 31.572). O tom, že ide o zrejmú nesprávnosť, resp.
chybu v počítaní svedčí fakt, že v treťom odseku rozsudku odvolací sú zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni 10.260, 90 eura (t.j. 1/2 zo sumy 20.521,80 eura a nie z 31.572 eur), t.j. správnu sumu, ktorá
korešponduje aj s odôvodnením rozsudku uvedenom po jeho vyhlásení.

37. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ chcel byť žalovaný v spore úspešný, musel preukázať svoje
tvrdenie, že na rekonštrukciu boli použité jeho výlučné finančné prostriedky, v opačnom prípade sa

predpokladá, že nehnuteľnosť bola rekonštruovaná zo spoločných finančných prostriedkov. V tomto
smere je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že disponoval
vlastnými finančnými prostriedkami a aj keď mohol disponovať vlastnými finančnými prostriedkami,
napríklad za predané zdedené pozemky, počas konania nepreukázal, že práve tieto finančné prostriedky
boli použité na rekonštrukciu jeho nehnuteľností. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že drevo na

altánok mu daroval I. T., je potrebné dôkaz, výsluch svedka I. T. (č.l. 526) a darovaciu zmluva
z 29.04.2007 považovať za dôkaz, že žalovaný v roku 2007 mal drevo od menovaného, ale nie je
dôkazom toho, že práve toto drevo použil na výstavbu altánku v rokoch 2008 - 2009. Ak aj žalovaný
na pojednávaní vo svojej výpovedi 10.05.2021 uvádzal, že na rekonštrukciu nehnuteľností kupovali
len drobnosti a všetok potrebný materiál mal žalovaný doma, preto na kúpu materiálu nevynakladali

finančnéprostriedky,tvrdeniažalovanéhoodvolacísúdpovažovalzaničímnepreukázané. Podľanázoru
odvolacieho súdu znalecký posudok preukazujúci rozsah prác, výkonov a materiálov a ich hodnotu je
relevantným dôkazom, na základe ktorého bolo potrebné žalobe čiastočne vyhovieť. Súdu je z jeho
rozhodovacej praxe známe, že k vyporiadaniu BSM často dochádza až po niekoľkých rokoch, po dlhom
časovom období a strany sporu nemusia už s odstupom času disponovať dokladmi preukazujúcimi kúpu

vecí, pretože doklady si nechávajú hlavne počas plynutia záručných lehôt, alebo v rodine dochádza k
udalostiam, pri ktorých sa doklady zlikvidujú ( napr. sťahovanie, poistná udalosť - požiar a pod.). Znalec
je práve tou osobou, ktorá napriek tomu, že strany sporu nedisponujú žiadnymi dokladmi, vie ohodnotiť
cenu materiálu, prác a výkonov aj spätne, v čase, kedy sa práce vykonávali.

38. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP a žalobkyni priznal
právo na zaplatenie sumy 10.260,80 eura, ako polovicu hodnoty náhradovej pohľadávky.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,
nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo

je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že žalobkyňa si nárok na
vyporiadanie BSM uplatnila opodstatnene, výška v tomto prípade náhradovej pohľadávky je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku v tomto prípade investovaných spoločných finančných prostriedkov do
majetku žalovaného „iba“ odhadovala. Aj tu je primárny fakt, že nárok žalobkyni vznikol; jeho výška

nasledovala. Žalobkyňu v predmetnej veci preto bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú,
keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto
jejprocesnéhoúspechu,záviselavýlučneodznaleckéhoposudkuaúvahysúdu.Nazákladeuvedeného,
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd priznal žalobkyni právo na plnú náhradu
trov (celého) konania, avšak iba z prisúdenej sumy (porovnaj rozsudok KS v TT 10Co/191/2017).

43. V tomto konaní vznikli trovy konania aj štátu spojené s vykonávaním dôkazov, trov znaleckého
dokazovania, ktoré boli priznané znalkyni vo výške 960,25 eura z rozpočtových prostriedkov súdu
uznesením č.k. 5C/242/2014-439 zo dňa 23.05.2016. Civilný sporový poriadok síce vyslovene
neobsahuje ustanovenia o náhrade trov konania štátu, ale podľa názoru odvolacieho súdu ak štátu trovy

konania vznikli, niet dôvodu, aby ich neúspešná strana sporu nahradila, preto odvolací súd zaviazal
neúspešného žalovaného na zaplatenie trov konania štátu v plnom rozsahu aj na základe čl. 4 CSP.

44. Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).