Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201829
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8220201829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. W., A..: XX.XX.XXXX, W. X. XXX, o
zaplatenie 245 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
4Csp43/2020-73 zo dňa 29.12.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1 - 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 524, § 525, § 526 Občianskeho zákonníka a § 1

ods. 2, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
§ 89 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., ďalej
aj banka), so žalovaným uzavrela dňa 19.10.2017 zmluvu označenú ako zmluva o kreditnej karte,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru na kreditnú kartu s celkovým

úverovým rámcom 300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v minimálnych splátkach po 15,- Eur
mesačne vrátane poplatku uvedeného v tabuľkovej časti zmluvy pri ročnej percentuálnej miere nákladov
42,93%, a celkovej čiastke, ktorú mal ako spotrebiteľ zaplatiť v sume 361,55 Eur. Postupca z úverovej
zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok
z 24.03.2020 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy.

4. Na základe výzvy zo dňa 16.12.2019 postupca žalovanému oznámil, že pohľadávka banky zo zmluvy

je splatná v celom rozsahu, žalovaný je omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, výška splatnej
a nezaplatenej pohľadávky predstavuje sumu 300,11 Eur, a v prípade ak dlžník dlžnú sumu neuhradí
banka je oprávnená postúpiť pohľadávka tretej osobe. Listom zo dňa 31.03.2020 postupca žalovanému
oznámil, že pohľadávku z kreditnej karty na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CEspolu s príslušenstvom postúpil dňa 24.03.2020 na žalobcu. Doručovanie týchto listín, predovšetkým
konkrétny deň ich zaslania, ani konkrétny deň ich doručenia, žalobca v konaní netvrdil, a žiadnym
spôsobom ich doručovanie žalovanému ani nepreukázal.

5. S poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách súd uzavrel, že Slovenská sporiteľňa, a.s., bola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu voči žalovanému na žalobcu len
po tom, ak by bol klient napriek jej písomnej výzve, ktorá by bola doručená nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj

bez súhlasu klienta. Písomná výzva upravená v § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
je totiž faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a
to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta,
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade ak tento faktický úkon nebol preukázateľne
vykonaný, a doručený žalovanému nemôže byť v tejto časti platná ani zmluva o postúpení pohľadávky,
z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu. Z ktorého je vyvodzovaný žalobcom uplatnený nárok,
pretože nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, z banky na
nebankovú spoločnosť, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že v danom prípade
súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť
ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom. V konaní bolo preukázané, že žalobca dodržal všetky zákonom predpísané

podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní
bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr od 21.06.2019, kedy
naposledy titulom úveru uhradil postupcovi plnenie vo výške 5,- Eur, pričom k postúpeniu pohľadávky

došlo až dňa 24.03.2020). Žalovaný bol tak v omeškaní viac ako 365 dní (spolu 731 dní), zároveň bolo
preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem
iných výziev aj výzvou zo dňa 28.01.2018 označenou ako upozornenie na omeškanie, výzvou zo dňa
15.04.2018 označenou ako zníženie celkového úverového rámca na 0 a výzvou zo dňa 16.12.2019,
kedy postupca evidoval omeškanie viac ako 3 mesiace. Žalobca teda v konaní tvrdil a naďalej tvrdí, že

žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením,
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Ak mal súd
pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobcu ohľadom doručovania výzvy zo strany postupcu, napriek
nespornosti týchto skutkových okolností, potom mal v zmysle ust. § 295 CSP vykonať aj bez návrhu

ďalšie dôkazy napr. mohol sa dopytovať žalovaného prípadne postupcu na vyjadrenie k takto uvedeným
skutkovým tvrdeniam žalobcu, prípadne mohol postupcu v zmysle edičnej povinnosti dopytovať za
účelom predloženia dôkazov na preukázanie týchto žalobcových tvrdení. Súd však podľa názoru
žalobcu nepostupoval v zmysle § 295 CSP, nakoľko žiadne takéto dôkazy nevykonal, naopak z pozície
pomyselného advokáta a zástupcu žalovaného ako spotrebiteľa (t.j. slabšej strany), aktívne rozporoval

skutkové tvrdenia žalobcu, aj napriek ich nepopretiu zo strany žalovaného (a tým aj nespornosti v zmysle
ust. § 151 ods. 1 CSP). Z uvedeného dôvodu považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za veľmi zdanlivo
ochraňujúce spotrebiteľa (v rovine zamietnutia žaloby) nakoľko v skutočnosti môže byť spotrebiteľ v
konečnom dôsledku uvedeným rozhodnutím zo strany súdu, za situácie, kedy platnosť postúpenia
nerozporuje žalovaný, ale len súd, ktorý na tento účel poskytol žalovanému priam až procesnú obranu

(popretím žalobcových skutkových tvrdení), poškodený. Na podporu svojich argumentov poukázal na
rozhodovaciu činnosť niektorých krajských súdov SR. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu,
predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok. Splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca v

konaní preukázal Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru a výzvami
postupcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel,
alternatívne rozsudok zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.7. Žalovaný k podanému odvolaniu vyslovil nesúhlas, uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Žalobca v replike oznámil, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, navrhol rozsudok

zmeniť, žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaný uzavreli dňa 19.10.2017 zmluvu o kreditnej karte,
predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru na kreditnú kartu, s celkovým

úverovým rámcom 300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v minimálnych splátkach po 15,-
Eur mesačne, vrátane poplatku uvedeného v tabuľkovej časti zmluvy pri ročnej percentuálnej miere
nákladov 42,93%, a celkovej čiastke, ktorú mal ako spotrebiteľ zaplatiť v sume 361,55 Eur. Žalobca
aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 24.03.2020 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.

Predmetom postúpenia mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému, ktorá vznikla
zo zmluvy o kreditnej karte zo dňa 19.10.2017.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex

specialis k inštitútu cesie.

13. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v

priebehu trvania úverového vzťahu.

14. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu vPrešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

15. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.

Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských

veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla

cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

17. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu
neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v

prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok
NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

18. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8
prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v
rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka.

19. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa
§ 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre
jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj

bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

20.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva

do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

21. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to

za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

22. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v danej veci nemožno dospieť k inému

právnemu záveru než k tomu, že pohľadávka nebola na žalobcu platne postúpená.

23. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky jeproduktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu

vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

24. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie

pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

25. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale
ju odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto
listine nebolo preukázané, že by bola výzva žalovanému aj reálne doručená.

26. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že táto podmienka pre platné
postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnená nebola.

27. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že zmysle zásad platného civilného procesného

kódexu je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného
bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. V danom prípade je však zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť
nesplnil.

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

29. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

30. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

31. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných

dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

32. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2019 oznámil
žalovanému, že jeho pohľadávka zo zmluvy je splatná v celom rozsahu, a zároveň vyzval žalovaného,
aby dlžnú sumu vo výške 300,11 Eur uhradil na účet č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s tým, že v
prípade neuhradenia dlžnej sumy banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. K postúpeniu

pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o. došlo dňa 24.03.2020.33. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu
nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle Zákona o bankách,
v dôsledku čoho je potrebné postúpenie predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko

pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní,
v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.

34. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v

súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

35. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie

uplatňovať bankovú pohľadávku.

36.Záveromodvolacísúdzdôrazňuje,ževoblastiochranyspotrebiteľajepotrebnémaťnazretelizásadu
poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

37. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

38. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn. II.ÚS 78/05).

39.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý

odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu

odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).