Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Cpr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201488
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5917201488.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: Ing. D. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, D., proti žalovanému: Sálem s.r.o., so sídlom Borcová 6, 038 44
Borcová,IČO:46838741,právnezastúpeného:Mgr.VierouRišiaňovou,advokátkou,sosídlomBorcová
13, o náhradu mzdy vo výške 16.938 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za 12 mesiacov vo výške 8.469 eur brutto
v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie mzdy vo výške 8.469 eur brutto z a s t a v u j e.

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Martin dňa 17.02.2017 postúpenou Okresnému súdu
Ružomberok dňa 10.03.2017 Okresným súdom Martin si žalobkyňa prostredníctvom svojho vtedajšieho
právneho zástupcu uplatnila voči žalovanému právo na náhradu vo výške 16.938 eur a náhradu trov
tohto konania.

Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že Okresný súd Martin rozsudkom 15Cpr/2/2015
zo dňa 14.12.2016 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 dané žalovaným
žalobkyni je neplatné. Následne určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá a
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Ku dňu podania
žaloby uvedený rozsudok nebol právoplatný. Žalovaný, ako zamestnávateľ oznámil žalobkyni ako
zamestnancovi e-mailom skončenie pracovného pomeru a súčasne ju odhlásil zo Sociálnej poisťovne.

Žalobkyňa reagovala na uvedenú skutočnosť tým, že opätovne žiadala zamestnávateľa, aby ju nahlásil v
Sociálnej poisťovni a vykonal s tým spojenú nápravu, pričom nesúhlasila s rozhodnutím zamestnávateľa
o skončení pracovného pomeru. Opätovne e-mailom vyzvala zamestnávateľa dňa 19.01.2015, aby ju
nahlásil do Sociálnej poisťovne a, aby vykonal nápravu. Toto konanie žalobkyne možno považovať
za oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju aj naďalej zamestnával. V
daných prípadoch Zákonník práce neustanovuje formu takéhoto oznámenia. Žalobkyňa aj napriek tomu
opätovne osobne v sídle žalovaného listom oznámila, že považuje skončenie pracovného pomeru za

neplatné a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ - žalovaný naďalej zamestnával. Uvedený list bol prevzatý
žalovaným dňa 06.03.2015. Žalovaný počas celej doby až do podania žaloby neumožnil žalobkyni
pokračovať v práci, pričom ku skončeniu pracovného pomeru inou formou medzi sporovými stranami
ku dňu podania žaloby nedošlo. Žalobkyňa si preto v súlade s ustanovením § 79 Zákonníka práceuplatnila voči žalovanému náhradu mzdy odo dňa, kedy mu oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej
zamestnával až do doby, kedy jej umožní zamestnávateľ pokračovať v práci, t. j. od 19.01.2014. V
súvislosti s uplatnením nároku na náhradu mzdy predložila žalobkyňa výplatné pásky za mesiace

október až december 2014, pričom priemerným mesačným zárobkom je suma vo výške 705,75 eur.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva čo do dôvodu
a čo výšky. Poukázal na skutočnosť, že v čase podania vyjadrenia konanie vedené na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 5Cpr/2/2015 nebolo právoplatne skončené a preto navrhol súdu, aby toto konanie

prerušil až do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 15Cpr/2/2015,
nakoľko toto rozhodnutie je zásadné pre posúdenie nároku žalobkyne v tomto konaní.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že ešte v prvej polovici roku 2015
žalovaný súhlasil len s dvojmesačnou náhradou mzdy a s mediáciou strán žalovaná nesúhlasila.
S týmto návrhom však žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaný vyjadril nesúhlas s výškou náhrady mzdy,

avšak neuviedol s akou výškou by súhlasil. Pridržal sa podanej žaloby, uviedla, že si hľadá prácu
v inej spoločnosti, čo nemôže ovplyvniť výšku jej nároku a nemalo by to slúžiť v nej neprospech.
Práceneschopnosť a evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na ňu veľmi nepriaznivo
vplýva po sociálnej ako aj po zdravotnej stránke. Uviedla, že s prerušením konania nesúhlasí, nakoľko
KrajskýsúdvŽilinemedzičasompotvrdilrozsudokOkresnéhosúduvMartine,pričomverejnévyhlásenie

rozhodnutia bolo dňa 08.06.2017.

Napojednávaníkonanomdňa25.09.2017žalobkyňavplnomrozsahuzotrvalapodanejžalobe.Doplnila,
že žalovaný doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá je datovaná dňom
28.08.2017, pričom túto výpoveď si prevzala. Doplnila však, že žalovaný časť svojich zamestnancov

od 01.08.2017 preložil do novej spoločnosti Sálem Premium, resp. sa tak stalo už v roku 2016, a preto
vyzvala žalovaného, aby tento uviedol, prečo takýto istý postup neuplatnil v prípade jej osoby.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný popiera nárok žalobkyne, nakoľko mala za to, že
tento je nedôvodný. Žalobu považovala za neurčitú, nezrozumiteľnú, nakoľko v nej nebolo špecifikované

obdobie, za aké obdobie si uplatňuje žalobkyňa nárok na náhradu mzdy. Tiež poukázala na skutočnosť,
že sa nejedná o existujúci nárok, pretože počas doby, počas ktorej bol neplatne skončený pracovný
pomer bola žalobkyňa aj práceneschopná, resp. bola v evidencii úradu práce, pričom v zmysle
Zákonníka práce súd môže priznať náhradu mzdy len v tom prípade, ak bol zamestnanec pripravený a
spôsobilý vykonávať prácu pre zamestnávateľa, čo sa počas niektorých období nestalo. Z tohto dôvodu

preto navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že mala záujem sa dohodnúť so žalovaným, avšak celá jej snaha bola márna.
Doplnila, že žalovaný chce vyvolávať v konaní prieťahy za účelom, aby sa čím skôr dostal do konkurzu a
nemal žiadny majetok, a teda aby jej nevyplatil náhradu mzdy. Na výzvu sudcu uviedla, že žiada náhradu

mzdy od 08.01.2015 do januára 2017, teda 24 mesiacov odo dňa, kedy bola odhlásená zo Sociálnej
poisťovne. Uviedla, že v roku 2017 bola od januára 2017 do 31.07.2017 PN, pričom predložila listinné
dôkazy k týmto skutočnostiam.

Žalobkyňa podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu elektronicky dňa 27.09.2017 doplnené

podaním doručeným poštou dňa 02.10.2017 súdu oznámila, že na základe § 79 ods. 2 Zákonníka práce
upravuje svoju žalobu tak, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávateľ zamestnával, a to len za obdobie
12 mesiacov. Teda uplatnila si náhradu mzdy za obdobie od 06.03.2015 do 05.03.2016. Doplnila, že
žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy
vo výške 8.469 eur brutto. S poukazom na uvedené podanie preto súd vyzval žalobkyňu, aby súdu

oznámila, či je toto podanie čiastočným späťvzatím žaloby, na čo žalobkyňa súdu oznámila, že uvedené
podanie je čiastočným späťvzatím žaloby. Z tohto dôvodu preto súd vyzval žalovaného, aby tento
uviedol, či súhlasí so späťvzatím žaloby v tejto časti.

Žalovaný cestou svojej právnej zástupkyne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2017

uviedol, že so späťvzatím žaloby v tejto časti nesúhlasí a trvajú na tom, aby súd rozhodol o nároku v
zmysle pôvodnej žaloby. Žalovaný uviedol, že daný procesný úkon žalobkyne mal byť zohľadnený už
žalobkyňou v podanej žalobe a žalobkyňa mala hneď uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 8.469 eur,
nakoľko je zrejmé, že žalobkyňa nikdy nemala nárok na ňou pôvodne uplatnený nárok, ktorú skutočnosťpochopilavrámcikonania.Žalobkyňaneuviedlavporovnaníspodanoužaloboužiadnetakéskutočnosti,
ktoré by nastali po podaní žaloby. Súd by mal teda rozhodnúť o žalobe v znení pôvodne podanom.

Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2017 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá
mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom žalobkyňa elektronickým
podaním doručeným súdu uviedla, že súhlasí s prejednaním a vyhlásením rozsudku v jej neprítomnosti,
ako aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, ktorí mali doručenie predvolania na
pojednávanie riadne vykázané, pričom právna zástupkyňa žalovaného požiadala o ospravedlnenie

svojej neúčasti ako aj o odročenie termínu pojednávania z dôvodov, že nemala zachovanú lehotu na
prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 Civilného sporového poriadku, keď uviedla, že predvolanie jej
bolo doručené len dva dni pred vytýčeným termínom pojednávania.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, keďže sa jednalo
v poradí už o tretie pojednávanie, a teda podľa názoru súdu žalovaný a jeho právna zástupkyňa mali

dostatok času na to, aby sa mohli na pojednávanie pripraviť, pričom v zmysle § 178 ods. 2 Civilného
sporového poriadku predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na
prípravu spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Nakoľko sa nejednalo o
prvé pojednávanie, pričom zákon stanovuje lehotu spravidla najmenej 5 dní, čiže môže sa jednať aj o
lehotu kratšiu alebo dlhšiu, táto lehota bola podľa názoru súdu dostatočná na to, aby sa mohol žalovaný

alebo jeho právna zástupkyňa pojednávania zúčastniť. Z tohto dôvodu preto súd konal a rozhodol v
neprítomnostižalovanéhoajehoprávnejzástupkyne.Súdkonštatuje,žesanejednáoskutkovoaprávne
náročnú vec, pričom základ nároku žalobkyne bol už potvrdený v inom konaní a teda v tomto konaní
sa už riešila len výška nároku žalobkyne.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:

Medzi žalobkyňou, ako zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom, vznikol na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.01.2014 pracovný pomer. Dňa 08.01.2015 zaslal žalovaný e-

mailom na adresu žalobkyne list, v ktorom jej oznámil, že dňa 08.01.2015 bol medzi nimi skončený
pracovný pomer. Dňa 02.03.2015 žalobkyňa kontaktovala žalovaného, s tým že žalovaný jej oznámil,
že jej opätovne doručí okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa
04.03.2015. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa považovala skončenie pracovného pomeru zo dňa
12.12.2014 za neplatné, domáhala sa žalobou doručenou dňa 06.03.2015 na Okresnom súde v Martine

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer medzi ňou, ako
zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom, trvá. Toto konanie bolo vedené na Okresnom
súde v Martine pod sp. zn. 15Cpr/2/2015. Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 15Cpr/2/2015 zo dňa
14.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žiline sp. zn. 9CoPr/4/2017 zo dňa 08.06.2017 určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 dané žalovaným žalobkyni je neplatné,

pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania
vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. Predmetný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňom 22.07.2017. Z tohto dôvodu preto podala žalobkyňa na
tunajší súd žalobu o náhradu mzdy, ktorou sa domáhala náhrady mzdy za obdobie 24 mesiacov, pričom
uviedla, že priemerným mesačným zárobkom pre účely náhrady zárobku je suma 705,75 eur a zároveň

oznámila hrubé mzdy za mesiace október až december 2014. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal a tento
neuspokojil.

Žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2017 zobrala žalobu v časti o zaplatenie
náhrady mzdy vo výške 8.469 eur brutto späť, pričom žalovaný bol vyzvaný, aby sa vyjadril k späťvzatiu

žaloby, teda či súhlasí so späťvzatím tejto časti, na čo žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uviedol, že so späťvzatím žaloby v tejto časti nesúhlasí.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do

obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na
pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa
zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podanou žalobou si žalobkyňa pôvodne uplatnila voči žalovanému právo na náhradu mzdy za obdobie

24 mesiacov vo výške 16.938 eur. Podaním doručeným tunajšiemu elektronicky dňa 27.09.2017
doplneným podaním doručeným poštou dňa 02.10.2017, žalobkyňa zobrala žalobu v časti o náhradu
mzdy vo výške 8.469 eur brutto späť, pričom na výzvu súdu uviedla, že uvedené podanie je čiastočným
späťvzatím žaloby. Z tohto dôvodu preto súd vyzval stranu žalovaného, aby sa vyjadrila, či so späťvzatím
žaloby v tejto časti súhlasí. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení uviedol,

že so späťvzatím žaloby v tejto časti nesúhlasí a žiadal, aby súd rozhodol o pôvodne podanej žalobe,
nakoľko procesný úkon žalobkyne mal byť zohľadnený žalobkyňou už v podanej žalobe a žalobkyňa
si mala uplatňovať tento nárok na začiatku konania. Žalobkyňa totiž v porovnaní s podanou žalobou
a doterajším priebehom konania neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali až po podaní
žaloby. Podľa názoru žalovaného na uplatnený nárok žalobkyňa nemala nárok, nakoľko poberala aj

nemocenské a pracovala aj u iných zamestnávateľov. V zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Podľa názoru súdu žalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré
by nemal súhlasiť so späťvzatím žaloby. Podanie žalobkyne bol len logickým vyústením toho, že
žalovaný tvrdošijne odmietal, uspokojiť nárok žalobkyne, na ktorý mala žalobkyňa nárok, pretože o

tom, že pracovný pomer bol neplatne skončený bolo iným súdom právoplatne rozhodnuté. I napriek
tejto skutočnosti žalovaný odmietal uspokojiť nárok žalobkyne, čo i len čiastočne. Keďže žalovaný vo
svojompodaníneuviedolžiadnevážnedôvody,prektorébynemalsúhlasiťsospäťvzatímžaloby,pričom
čiastočné späťvzatie žaloby je v prospech žalovaného, súd konanie i napriek nesúhlasu žalovaného, v
časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 8.469 eur brutto zastavil.

Predmetom konania teda ostala náhrada mzdy za 12 mesiacov vo výške 8.469 eur brutto. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 12.12.2014 so žalobkyňou okamžite skončil
pracovný pomer a dňa 08.01.2015 ju odhlásil zo Sociálnej poisťovne. Podľa potvrdení zadovážených
v priebehu konaní, či už zo strany žalobkyne alebo zo strany súdu bola žalobkyňa za obdobie

od 07.01.2015 do 28.02.2015 práceneschopná, od 02.06.2015 do 31.06.2015 vykonávala prácu
pre spoločnosť Client & Partner Business Development , s.r.o., od 01.09.2015 do 30.11.2015 bola
zamestnaná v spoločnosti SAFIRS, s.r.o., od 18.01.2016 do 17.01.2017 bola zamestnaná v spoločnosti
Samwoo Slovakia, s.r.o., od 18.01.2017 do 31.07.2017 bola práceneschopná. V období od 01.03.2015do 31.08.2015 poberala dávku v nezamestnanosti, ktorú jej vyplácala Sociálna poisťovňa v súhrnnej
výške 2.142 eur a v období od 01.03.2015 do 31.08.2015 bola vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, od 07.12.2015 do 31.12.2015 bola práceneschopná, rovnako tak aj v období od

06.01.2016 do 17.01.2016 vrátane, ktoré skutočnosti vyplynuli z potvrdenia Sociálnej poisťovne a Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný doručil žalobkyni výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá je datovaná dňom 28.08.2017. Predmetom žaloby
zostala náhrada mzdy za obdobie 12 mesiacov vo výške 8.469 eur brutto.

Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania teda ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 12.12.2014 je neplatné, z dokazovania vyplynulo, že od 08.01.2015 bola žalobkyňa ako
zamestnanec odhlásená zo Sociálnej poisťovne. Od 07.01.2015 do 28.02.2015 a od 07.12.2015
do 05.01.2016, bola práceneschopná. Ďalšie zamestnania, práceneschopnosti a obdobia poberania
dávky v nezamestnanosti sú popísané vyššie. S poukazom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa
právo na náhradu mzdy za obdobia, počas ktorých nebola práceneschopná, pretože v čase trvania

práceneschopnosti žalovaná nebola pripravená vykonávať práce pre žalovaného ako zamestnávateľa
a za toto obdobie teda náhrada mzdy nepatrí, pretože dostávala nemocenské dávky. Žalobkyňa by
teda mala nárok na náhradu mzdy za obdobie, kedy žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby
ju naďalej zamestnával po ukončení práceneschopnosti, teda od 06.03.2015 až do doby, kedy mal
skončiť pracovný pomer podľa výpovede zo dňa 28.08.2017. Žalobkyňa by teda mala nárok na náhradu

mzdy za mesiace, počas ktorých pracovala u iných zamestnávateľov, nebola práceneschopná, nakoľko
skutočnosť, že pracovala počas doby, počas ktorej bol s ňou neplatne skončený pracovný pomer
u iných zamestnávateľov jej nemôže byť na ťarchu. Je predsa nemysliteľné, aby zamestnanec, s
ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer bol bez akéhokoľvek príjmu. Keďže do obdobia do
dňa kedy žalovanému ako zamestnávateľovi oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával,

do doby kým skončil pracovný pomer, bolo obdobie viac ako 12 mesiacov, počas ktorých bola
pripravená pre zamestnávateľa vykonávať práce, čo vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu súdu o
práceneschopnostiach a zamestnávateľoch žalobkyne, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a priznal žalobkyni právo na náhradu mzdy za 12 mesiacov.

Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z ustanovenia § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, a teda zisťoval
priemerný zárobok žalobkyne. Rozhodujúcim obdobím bol kalendárny štvrťrok, ktorý predchádzal
štvrťroku, v ktorom sa zisťoval priemerný zárobok. Súd vychádzal z výplatných pások žalobkyne
za obdobie predchádzajúce ukončeniu pracovného pomeru, teda za obdobie mesiacov október až
december 2014, pričom žalobkyňa (viď č. l. 19) dosiahla v mesiaci október 2014 hrubú mzdu vo výške

701,29eur,vmesiacinovember2014hrubúmzduvovýške696,72euravmesiacidecember2014hrubú
mzdu vo výške 719,23 eur a teda priemerný mesačný zárobkom bola suma 705,75 eur. Z tohto dôvodu
preto súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za 12 mesiacov vo výške 8.469 eur brutto (12 x 705,75 eur).

Neobstojí tvrdenie žalovaného, že na náhradu mzdy za obdobia, počas ktorých bola zamestnaná u

iných zamestnávateľov nemala žalobkyňa nárok nakoľko ako už súd konštatoval vyššie, skutočnosť,
že bol so žalobkyňou ako zamestnancom neplatne skončený pracovný pomer a nemohla vykonávať
pre zamestnávateľa prácu, nemôže byť na ujmu žalobkyni. Zmyslom pracovného zaradenia každého
človeka je uspokojovať svoje materiálne ako aj iné potreby a nakoľko nemohla vykonávať prácu pre
žalovaného, bola nútená zamestnať sa u iných zamestnávateľov a dosahovať príjem. S poukazom na

všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Strana žalovaného v priebehu konania podala návrh, aby súd prerušil konanie do právoplatného
skončeniakonaniavedenéhonaOkresnomsúdevMartine,pričomvzhľadomktomu,žekonanievedené
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15Cpr/2/2015 bolo v priebehu tohto sporu právoplatne skončené,

súd návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
tak,žežiadnejzostránnepriznalprávonanáhradutrovkonania,nakoľkožalobkyňasipôvodnepodanou
žalobou uplatnila právo na náhradu mzdy vo výške 16.938 eur, pričom zobrala žalobu v časti o zaplatenie

mzdy 8.469 eur späť, a teda strana žalobcu mala úspech v 50%, strana žalovaného 50%, a teda súd
vyslovil, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že každá strana
mala v spore rovnaký úspech.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.