Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909010083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5909010083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr.

Adriany Gallovej a JUDr. Martina Bargela, na verejnom zasadnutí konanom 19. februára 2013 prejednal
odvolania podané obžalovanou F. J. a poškodenou N. S. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/72/2009 z 3.12.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/72/2009 z 3.12.2012 v časti - vo výroku o zaradení obžalovanej do nápravnovýchovnej skupiny
a vo výroku o náhrade škody, týkajúcom sa poškodenej N. S..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanú F. J., nar. XX.XX.XXXX v X. S., trvale bytom
S., H. č. XXXX/XX, prechodne bytom
V., Y. č. XX, t.č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby Žilina,

podľa § 39a ods. 3 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do I.

(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej N. S., nar.
X.X.XXXX v H., trvale bytom H., T. č. X, vo výške 5 940 000,- Sk (päť miliónov deväťstoštyridsaťtisíc
korún) /197 171,88 Eur - jednostodeväťdesiatsedemtisícstosedemdesiatjeden eur, osemdesiatosem
centov/.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú N. S., nar. X.X.XXXX v H., trvale bytom H., T. č. X, so
zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná F. J. uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, sčasti v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 a sčasti samostatne na skutkovom základe, že

1/ F. J. ako konateľ spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o.,
Ružomberok, IČO: 36 423 289, dňa 26.4.2005 v Ružomberku po predchádzajúcej
dohode s druhým konateľom spoločnosti X. V. uzavrela so N.

S. leasingovú zmluvu číslo 00105-K-001, ktorej predmetom bol finančný
prenájom drevospracujúcej továrne s priľahlými stavbami a parcelami v katastrálnom
území obce I. I., okres K., na dobu 180 mesiacov, za čo na základe
uvedenej zmluvy N. S. zaplatila prenajímateľovi - vyššie uvedenejleasingovej spoločnosti, bankovým prevodom na účet firmy celkovo 6 500 000,- Sk
(215 760,47 Eur), prenajímateľ sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal predmet zmluvy nájomcovi fyzicky
odovzdať v lehote 21 dní od podpisu leasingovej zmluvy,

pričom už v čase podpísania zmluvy F. J. a X. V. ako konatelia
spoločnostiEUROPELEASING,s.r.o.,Ružomberokvedeli,žetakneurobiaadoposiaľ predmetleasingu
N. S. neodovzdali, čím jej spôsobili škodu vo výške 6 500 000,- Sk (215 760,47 Eur),
2/ F. J. ako konateľ spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o.,
Ružomberok, IČO: 36 423 289, dňa 13.5.2005 v Ružomberku po predchádzajúcej dohode s druhým

konateľom spoločnosti X. V. uzavrela s Ladislavom Školom, nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom Y., V. XXXX/
XX ako konateľom spoločnosti K i n e s, spol. s r.o., leasingovú zmluvu číslo 001-05-Z-004, ktorej
predmetom bol finančný leasing výrobnej linky značky PAVESSI na výrobu elektromotorov, za čo
na základe uvedenej zmluvy uhradil Ladislav Škola ako nájomca prenajímateľovi - vyššie uvedenej
leasingovej spoločnosti, dňa 13.5.2005 hotovostným vkladom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v P., a.s., pobočka V. sumu 7 526 750,- Sk (249 842,33 Eur) ako mimoriadnu leasingovú splátku,

prenajímateľ sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal predmet leasingu nájomcovi fyzicky odovzdať v
lehote 21 dní od prevzatia leasingovej splátky, pričom už v čase podpísania zmluvy F. J. a X. V. ako
konateliaspoločnostiEUROPELEASING,s.r.o.,Ružomberokvedeli,žetakneurobiaadoposiaľpredmet
leasingu Ladislavovi Školovi neodovzdali, čím mu spôsobili škodu vo výške 7 526 750,-
Sk (249 842,33 Eur),

3/ F. J. ako konateľ spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o., Ružomberok, IČO: 36 423 289, uzatvorila dňa
20.5.2005 kúpnu zmluvu s D. I., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom I., ul. E. H. č. XXXX/X, kde predmetom
kúpy bol 10/20-tín rodinného domu súpisného čísla XXXX/X postaveného na pozemku parcele KN-C č.
188/0/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, čo na prevádzaný podiel pripadá 55 m2, a na

pozemku parc. čísla 188/0/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, čo na prevádzaný podiel
pripadá podiel 55 m2, 10/20-tín vonkajších úprav pozostávajúcich z vodovodnej prípojky, vodomernej
šachty, kanalizačnej prípojky, plynovej prípojky, elektroprípojky, okapového chodníka za sumu 700 000,-
Sk (23 235,74 Eur), ktorá mala byť vyplatená do 3 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, pričom F. J. poukázala len sumu vo výške 350 000,- Sk (11 617,87 Eur) a

následne bola vykonaná zmena na liste vlastníctva LV č. XXXX, pričom F. J. v čase podpisu kúpnej
zmluvy vedela, že nezaplatí celú sumu a podvodným konaním získa predmetnú nehnuteľnosť, čím
spôsobila D. I., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom I., ul. E. H. č. XXXX/X, škodu vo výške 350 000,- Sk (11
617,87 Eur),

4/ F. J. ako konateľ spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o., Ružomberok, IČO: 36 423 289, uzatvorila
dňa 20.6.2005 leasingovú zmluvu s Ing.
Vladimírom Kašparom - Unielektro, so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Podháj č. 41,
IČO: 10835377, ktorej predmetom bol súradnicový vysekávací stroj Behrens CB 20
CNC, po dobu 48 mesiacov, za čo na základe uvedenej zmluvy zaplatil Ing. Vladimír

Kašpar bankovým prevodom prenajímateľovi na účet spoločnosti EUROPE
LEASING, s.r.o., sumu vo výške 406 363,- Sk (13 488,78 Eur) a v hotovosti 10 000,-
Sk (331,94 Eur), prenajímateľ sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal fyzicky odovzdať predmet zmluvy
nájomcovi v lehote do 30 dní od prevzatia mimoriadnej leasingovej splátky, pričom už v čase podpísania
zmluvy F. J. ako konateľka spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o., vedela, že tak neurobí, peniaze

použije pre vlastnú potrebu, čím spôsobila Ing. Vladimírovi Kašparovi, nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom
G. G., ul. K. č. XXXX/XX, škodu vo výške 416 363,- Sk (13 820,72 Eur),

5/ F. J. ako konateľ spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o., Ružomberok, IČO: 36 423 289, uzavrela dňa
28.6.2005 v Ružomberku so L. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. číslo XXX, okres L., leasingovú

zmluvu číslo 001-05-K-003, ktorej predmetom bol byt číslo 3 vo I. číslo XXX na dobu 120 mesiacov, za čo
uhradila L. S. dňa 28.6.2005 vkladom na účet spoločnosti EUROPE LEASING, s.r.o., sumu 22 000,- Sk
(730,27 Eur) ako akontáciu, pričom už v čase podpisu leasingovej zmluvy F. J. ako konateľka spoločnosti
EUROPE LEASING, s.r.o., vedela, že nebude môcť predmet leasingu v zmysle zmluvy zabezpečiť,
že spoločnosť EUROPE LEASING, s.r.o. nemá k predmetnému bytu vlastnícke právo a ani sa ho u

vtedajšieho vlastníka bytu spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o., Piešťany nijako nepokúša zabezpečiť,
predmet leasingu L. S. doposiaľ neodovzdala, čím jej spôsobila škodu vo výške 22 000,- Sk (730,27 Eur).Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená podľa § 250 ods. 5 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, na
trestodňatiaslobodyvovýmere7rokova6mesiacov.Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.obžalovanábola
na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenému Ing.
Vladimírovi Kašparovi vo výške 1 622,88 Eur a poškodenej L. S. vo výške 464,71 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených D. I., N. S. a spoločnosť Kines, s.r.o. odkázal s uplatnenými

nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas podala odvolanie obžalovaná F. J. prostredníctvom svojho obhajcu,
a to čo do výroku o vine, treste aj náhrade škody.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu poukázala na to, že

s odsudzujúcim rozsudkom sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny, v rozpore s vykonanými
dôkazmi. Je toho názoru, že okresný súd zásadným spôsobom pochybil, keď nevykonal ňou navrhované
dôkazy a bolo tak znemožnené náležité objasnenie veci. Rozhodnutie okresného súdu považuje za
predčasné, bez náležitého zistenia skutkového stavu, pričom prvostupňový súd vykonané dôkazy
vyhodnotil jednostranne v jej neprospech. Zdôraznila, že v konaní nebola preukázaná subjektívna

stránka súdeného trestného činu podvodu a v danej súvislosti považuje rozhodnutie okresného súdu v
tejtokľúčovejčastizanepreskúmateľné.Prvostupňovýsúdvosvojomrozhodnutínevysloviljednoznačný
záver (okrem prvej vety na 17. strane rozsudku, ktorá však nekorešponduje so žiadnymi zisteniami
ani vykonanými dôkazmi), či sa v jej prípade jednalo o priamy alebo nepriamy úmysel a navyše sa
ani dostatočne nevysporiadal s odlíšením prípadného nepriameho úmyslu od vedomej nedbanlivosti.

Hoci v danej veci nastal následok predpokladaný v ust. § 250 Tr. zák. a poškodeným vznikla škoda,
z takejto dôkaznej situácie nie je možné automaticky vyvodiť jej úmysel, že by už v čase prijatia
jednotlivých akontácií od poškodených, mala úmysel ich uviesť do omylu a na ich úkor sa obohatiť.
Podľa zistenia prvostupňového súdu mala od poškodených prevziať peňažné čiastky (akontácie)
bližšie určené v opisnej časti jednotlivých skutkov, avšak takéto zistenie bez ďalšieho neznamená, že

jednala v podvodnom úmysle, aby spôsobila na cudzom majetku škodu v označenej výške. Opakovane
zdôrazňuje, že dôvodne očakávala plnenie zo strany Winslow Partners LLC. Hoci bola zmluva skutočne
zo strany tejto americkej spoločnosti podpísaná až 5.5.2005, zo strany Europe Leasing, s.r.o. (ďalej
len EL) došlo k podpisu tejto zmluvy už dňa 28.4.2005, čiže ešte pred podpisom leasingovej zmluvy
so N. S.. Navyše podpis na Zmluve o spolupráci bol iba finalizovaním kontraktačného procesu s touto

spoločnosťou, kde už v čase podpisu tejto zmluvy zo strany EL (dňa 28.4.2005) bolo zrejmé, že Winslow
Partners LLC túto zmluvu podpíše. Uvedený časový odstup tak bol zapríčinený iba tým, že zmluva o
spolupráci bola zasielaná do USA, čo ostatne potvrdzuje aj podpis na tejto zmluve, ktorý je osvedčený
Charlesom W. Starrom, notárom so sídlom XXX J. V., T. O., XXXXX, USA. Za daných okolností
tak neobstojí názor okresného súdu, že podpísala leasingovú zmluvu so N. S. bez toho, aby mala

príslušné finančné prostriedky, nakoľko dôvodne predpokladala podpis zo strany Winslow Partners LLC,
ku ktorému skutočne aj tri dni po podpise leasingovej zmluvy došlo. To, že pre EL a súčasne aj pre
ňu bola uvedená zmluva smerodajná, potvrdzuje aj fakt, že dňa 12.5.2005 bola z účtu EL odoslaná na
účel Winslow Partners LLC - teda účet č. XXXXXXXXX/XXXX (účet poskytovateľa, ako je uvedené v čl.
VI, bod 3 Zmluvy o spolupráci), ktorý bol súčasne účtom S. N., ktorý bol oprávnený konať za Winslow

Partners LLC v zmysle čl. XI, bod 6 Zmluvy o spolupráci, suma 6 604 764,- Sk. Následne dňa 13.5.2005
bola na uvedený účet zaslaná aj suma 190 000,- Sk. Na tieto podstatné skutočnosti však súd nijakým
spôsobom nereagoval, hoci sú pre danú vec zásadné. Okresný súd v tejto súvislosti nielenže nevykonal
jej návrh na vykonanie dokazovania, ktorého predmetom malo byť jednak vyžiadanie si informácie z
P., a.s. o tom, kedy a za akým účelom bol založený účet č. XXXXXXXXX/XXXX, kedy bol tento účet

zrušený a súčasne, či z tohto účtu bola zaslaná naspäť na účet EL čiastka 190 000,- Sk a pokiaľ
áno, kedy a súčasne vykonanie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo, pričom predmetom
tohto dokazovania by bolo určenie pravosti podpisu S. N., nakoľko tento svedok výslovne uviedol, že
je ochotný sa podrobiť tomuto znaleckému skúmaniu, ale okresný súd sa týmto návrhom dokonca ani
nezaoberal a vo svojom rozsudku ho ani nezmienil. Uvedený návrh na doplnenie dokazovania považuje

za kľúčový, nakoľko z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že uvedený svedok nehovorí pravdu a v
podstate absentuje aj logické vysvetlenie, prečo by zo strany EL mali byť posielané peniaze na iný účet,
keď ich odoslaním strácala uvedená spoločnosť nad nimi kontrolu. Inak povedané, je namieste otázka,
prečo by spoločnosť EL posielala peniaze na iný účet v Českej republike, keby ku tomu nemala právnydôvod, nakoľko by si nebola istá, že sa peniaze vrátia. Na túto otázku okresný súd neodpovedal, ani sa
s ňou nezaoberal, hoci je zásadnou. To, že túto zmluvu považovala za záväznú a účinnú aj spoločnosť
Winslow Partners LLC, potvrdzovala skutočnosť, že následne dňa 28.5.2005 bola na účet EL pripísaná

suma 6 435 153,66 Sk, a to z účtu S. N., t.j. z účtu poskytovateľa. Okrem toho jej tvrdenie potvrdzuje
aj fakt, že k spáchaniu trestnej činnosti malo dôjsť v období od 2.5.2005 (uzavretie zmluvy so N. S.)
do 28.6.2005 (uzavretie zmluvy so L. S.). Do 28.5.2005 tak nemohla mať žiadne pochybnosti o tom, že
spoločnosť Winslow Partners LLC nesplní svoj záväzok. Keď však peniaze od tejto spoločnosti nechodili
na účet EL po celý jún 2005, začala mať pochybnosti, a preto už od júla 2005 úplne utlmila činnosť

EL v oblasti uzatvárania leasingových zmlúv. To znamená, že obdobie cca jedného mesiaca
je aj z objektívneho hľadiska akceptovateľné a zodpovedá bežnej praxi podnikateľských subjektov,
kedy tieto meškajú s uhradením svojich záväzkov v rádoch niekoľkých týždňov. Táto argumentácia má
svoj význam, nakoľko sa skutočne nejednalo o dlhý čas, ktorý by nasvedčoval a podporoval názor o
existencii podvodného úmyslu. V danej súvislosti je tak zrejmé, že práve osoba S. N. je rozhodujúca a je
potom otázne, prečo okresný súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré by mohli preukázať jej tvrdenia.

Podľa jej názoru okresný súd v tejto časti úplne ignoroval jej argumentáciu a zásadným spôsobom
zmaril objasnenie veci a právo na jej obhajobu, navyše, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že S. N. si ponechal sumu 190 000,- Sk, hoci tvrdil opak. V tejto súvislosti poukazuje aj
na vyjadrenie P., a.s. K. z 25.10.2012 spolu s prílohami na č.l. 1226-1231. Rovnako aj vo vzťahu k
návrhu na výsluch svedka V. U. okresný súd toto dokazovanie nevykonal, pričom aj tento navrhovaný

svedok bol v danej súvislosti podstatný, nakoľko jeho podpis figuruje na Zmluve o spolupráci, aj na
plnomocenstve „General Power of Attorney", ktorým splnomocnil S. N. na všetky právne úkony uvedené
v plnomocenstve, kde obidva právne úkony sú úradne overené, a preto sa považuje daný podpis za
pravý. Fakticky tak okresný súd povýšil ničím nepodložené vyjadrenie svedka K. N., ktorým spochybnil
podpis V. U. nad úradne osvedčený podpis, kde platí domnienka pravosti. Za daných okolností sa

nemôže zbaviť dojmu, že okresný súd zobral do úvahy iba dôkazy, ktoré svedčili v jej neprospech, a
nezobral do úvahy všetky dôkazy, resp. nevykonal všetky zásadné navrhované dôkazy a porušil tak jej
právo na spravodlivý proces. Tomu ostatne zodpovedá aj postup okresného súdu, kedy jej predložil iba
jednu fotografiu svedka N. a neakceptoval jej návrh na vykonanie rekognície. Ďalej okresný súd vôbec
nezohľadnil ten fakt, že so spoluobvineným X. V. sa predtým nepoznala a že ich teda museli zoznámiť

tretie osoby, ktoré na Slovensku hľadali nejaké osoby na projekt leasingových zmlúv na nehnuteľnosti.
Konkrétne sa jednalo o pána N., ktorý financoval daný projekt od založenia spoločnosti, cez nákup
výpočtovejtechnickyažpoplatbyzanájomkancelárie,ďalejoIng.S.alebopánaJ..Zadanýchokolností,
kedy bola aj pravidelne kontrolovaná cez e-maily pánom V., podávala pravidelné raporty, čakala na
schválenie či neschválenie žiadostí o uzatvorenie leasingových zmlúv, oprávnene nemala pochybnosti

o tom, že sa jedná o seriózny projekt. Okresný súd tiež porušil ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por., nakoľko
z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s jej obhajobou a prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov. Takéto neodôvodnenie je potom, samozrejme, v priamom rozpore s
jej právom na spravodlivý proces. Na základe vyššie uvedených skutočností je tak skutočne dôvodný
jej názor, že zistený skutkový stav nebol vyčerpávajúco logicky hodnotený najmä z toho pohľadu, či

je preukázaný jej úmysel už v čase uzatvárania leasingových zmlúv uviesť poškodených do omylu,
aby sa na ich úkor obohatila. Pokiaľ sa okresný súd na druhú stranu, podľa jej názoru nadbytočne,
zaoberal kúpou rodinného domu na ul. Y. č. XX v V., v danej súvislosti uvádza, že vklad vlastníckeho
práva k uvedenej nehnuteľnosti bola zavkladovaný až 3.8.2005, t.j. po podpisoch všetkých jednotlivých
leasingových zmlúv. Ostatne aj k samotnému podpisu kúpnej zmluvy došlo až 15.6.2005, t.j. po podpise

leasingovejzmluvysoN.S.,spoločnosťouKines,s.r.o.asD.I..Kukúpeuvedenejnehnuteľnostinedošlo
z jej iniciatívy, ale na základe pokynu a príkazu Ing. D. V., aby zabezpečili nehnuteľnosť pre EL. V
rámci hlavného pojednávania súčasne vysvetlila, prečo bol následne rodinný dom predaný Y. V., dôvod,
prečo bol predaný za nižšiu cenu, a súčasne popísala aj okolnosti policajného zásahu v Ružomberku.
Okresnému súdu ďalej vytýka, že z odôvodnenia rozsudku ani z výrokovej časti nie je zrejmé, ako malo

dôjsť k spáchaniu trestného činu v spolupáchateľstve, nie je zrejmá ani miera zavinenia u nej, ani u X. V..
Okresný súd vôbec nezobral do úvahy jej tvrdenia o tom, že iniciátorom a koordinátorom bol práve X. V.,
ktorývždyrokovalsostatnýmiČechmiaktorýmalmajoritnýpodielvELaktorýsasúčasnepriznalpánovi
S. E., že išlo o podvod. V neposlednom rade sa okresný súd nedostatočne zaoberal aj jednotlivými
leasingovými zmluvami, kde nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti. Vo vzťahu k leasingovej zmluve

z 2.5.2005 so N. S. okresný súd vôbec nezohľadnil ten fakt, že v súvislosti s danou zmluvou bol
vypracovávaný nový znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko osoby konajúce v mene
Winslow Partners LLC nesúhlasili s pôvodnou odhadnou cenou, ktorú považovali za premrštenú. Už
aj táto skutočnosť ju podporovala v názore, že sa jednalo o skutočný záujem, nakoľko ak by tomu taknebolo, bola by ponechaná vyššia suma, nakoľko by z nej bola vyššia akontácia a vyššie poplatky
spojené s uzatvorením leasingovej zmluvy. Poukazuje aj na ten fakt, že k naplneniu leasingovej zmluvy,
konkrétne k odovzdaniu nehnuteľnosti, nemohlo ani objektívne dôjsť, nakoľko spoločnosť FOG s.r.o.

nepredložila na príslušný kataster nehnuteľností všetky doklady potrebné na prevod, a tým zmarila účel
kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho bolo konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva zastavené. Pri
podpise zmluvy vôbec nevedela, že by nemala byť táto zmluva naplnená, nakoľko predpokladala, že po
zaplatení akontácie dôjde k prevodu nehnuteľnosti a túto následne EL odovzdá do užívania N. S.. Ani
vo vzťahu k zmluve so spoločnosťou Kines s.r.o. pri podpise zmluvy vôbec nevedela, že by nemala byť

táto zmluva naplnená, nakoľko predpokladala, že po zaplatení akontácie dôjde k odovzdaniu výrobnej
linky na výrobu elektromotorov. V súvislosti s touto zmluvou nie je zrejmé, prečo okresný súd uvádzal,
že spoločnosť EL uzavrela zmluvu s Ladislavom Školom ako konateľom spoločnosti Kines s.r.o., keď
ani jedno tvrdenie nie je pravdou, nakoľko zmluva bola dňa 13.5.2005 uzavretá so spoločnosťou Kines
s.r.o., pričom Ladislav Škola nebol konateľom tejto spoločnosti. Tým sa stal až o päť dní neskôr. To bol
v podstate dôvod, pre ktorý EL odstúpila od leasingovej zmluvy, nakoľko v tomto smere boli zo strany

pána Ladislava Školu tvrdené úplne iné skutočnosti, ako bola realita. To znamená, že opätovne nedošlo
k plneniu nie na základe viny EL, ale inej osoby, v tomto prípade spoločnosti Kines s.r.o., resp. Ladislava
Školu. Okresný súd ani neskúmal, akú osobu mali uviesť do omylu. Aj preto je jeho rozhodnutie v danej
časti nepreskúmateľné. Vo vzťahu k trestnému činu podvodu u poškodenej D. I. uviedla, že EL mala
povinnosť uhradiť poškodenej kúpnu cenu do 5.8.2005, nakoľko ku vkladu vlastníckeho práva došlo

dňa 2.8.2005. V tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že 20.5.2005 nevedela o tom, že spoločnosť
Winslow Partners LLC nesplní svoju povinnosť a nebude posielať peniaze na financovanie jednotlivých
leasingových zmlúv. Ostatne v tom čase, presnejšie 28.5.2005 bola na účet EL pripísaná suma 6 435
153,66 Sk, a to z účtu S. N., a táto skutočnosť na konci mája 2005 potvrdzovala záväznosť Zmluvy
o spolupráci s touto americkou spoločnosťou. Okrem toho okresný súd vôbec nezohľadnil ten fakt,

že hoci sa EL stala podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a súčasne poškodená D. I.
zaplatila na leasingových splátkach iba dve čiastky, spoločnosť EL nijakým spôsobom nevymáhala od
poškodenej platenie leasingových splátok, poprípade nájomného, ktoré by zodpovedali skutočnosti, že
poškodená užíva cudziu vec. Aj v tomto prípade spochybňuje subjektívnu stránku trestného činu, ale
aj objektívnu stránku uvedeného trestného činu. Pokiaľ ide o skutok s poškodeným Ing. Vladimírom

Kašparom, konajúci súd vôbec nezohľadnil ten fakt, že už dňa 28.6.2005, t.j. pred termínom odovzdania
predmetu leasingu, bola zo strany EL vyplatená poškodenému sumu 367 472,- Sk a súčasne že
poškodený fakticky odstúpil od leasingovej zmluvy, čím objektívne nemohlo dôjsť k jej naplneniu. Vo
vzťahu k poškodenej L. S. okresný súd vôbec nezohľadnil ten fakt, že poškodená nesplnila svoju
základnú povinnosť zo zmluvného vzťahu, teda zloženie mimoriadnej splátky vo výške 35 000,- Sk a

manipulačného poplatku vo výške 7 000,- Sk. Poškodená totiž uhradila iba sumu 22 000,- Sk. Následne
tak došlo 14.11.2005 zo strany EL k odstúpeniu od uvedenej leasingovej zmluvy práve z dôvodu
neuhradenia dohodnutého plnenia. Súčasne nie je ani zrejmé, na základe akých skutočností okresný
súd vyhodnotil, že sa nepokúšala predmetný byt zabezpečiť, keď v súvislosti s týmto skutkom vypovedal
svedok S. V., ktorý však nemal nič spoločné so spoločnosťou SOS financ s.r.o. Ani v tomto prípade

nie je naplnená subjektívna ani objektívna stránka trestného činu podvodu. Podľa jej názoru vykonané
dôkazy nevytvorili logický, ničím neprerušený reťazec vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo
svojom celku spoľahlivo preukázali všetky okolnosti stíhaného trestného činu, vrátane objektívnej aj
subjektívnej stránky a ktorý by rozhodujúcemu súdu umožnil učiniť bez dôvodných pochybností záver
o jej vine. V konaní došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny „in dubio pro reo". Pokiaľ ide o výrok

o treste, samotný trest považuje za neprimeraný, nakoľko okresný súd nedostatočne zohľadnil spôsob
vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, jej osobu, mieru jej zavinenia.
Dala do pozornosti aj skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynula dlhá doba. Vo vzťahu k výroku o
náhrade škody uviedla, že okresný súd sa vôbec nezaoberal jej argumentáciou, že Ing. Vladimír Kašpar
jednostranne ukončil daný zmluvný vzťah a že samozrejme s jeho vznikom boli spojené určité náklady,

ktoré bol povinný uhradiť. Rovnako aj poškodená S. nesplnila svoju povinnosť a uhradila iba sumu
20 000,- Sk, v dôsledku čoho spoločnosť EL odstúpila od leasingovej zmluvy a v odstúpení súčasne
vyčíslila náklady súvisiace s uzatvorením zmluvy na sumu 13 000,- Sk. Ani tieto skutočnosti okresný
súd nezohľadnil, a preto považuje jeho rozhodnutie aj v tejto časti za nesprávne, nakoľko pre priznanie
požadovanej náhrady škody nie je právny dôvod. Navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa §

321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Tr. por. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.K písomným dôvodom odvolania obžalovanej sa prokurátor stručne vyjadril, že ho považuje za
nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť podľa § 319 Tr. por., pretože rozsudok okresného súdu považuje
za zákonný a dostatočným spôsobom konkrétne odôvodnený.

Poškodená N. S. podala odvolanie proti výroku o náhrade škody. Žiadala, aby krajský súd uložil
obžalovanej povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 197 171,88 Eur a taktiež ujmu na zisku, ktorú si
uplatnila v trestnom konaní.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolania obžalovanej F. J. a poškodenej N. S. boli podané včas, v lehote stanovenej §
309 Tr. por. Odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods.
1 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými

zákonnými ustanoveniami.

Treba tiež uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné
zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu
- § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12,

rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného

stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a
tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný
záver, že obžalovaná spáchala skutky, resp. čiastkové útoky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,
účinného do 31.12.2005 aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého
stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku, resp.
čiastkových útokov práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akýmiprávnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu a náhrade škody.

Závery okresného súdu, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v
odôvodnení napadnutého rozsudku, si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v zásade na
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovanej, že prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil

vykonané dôkazy, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery
prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a
úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory,
nemožno im potom v prospech obžalovanej úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol
dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovanej.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie, tak ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.
Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže

sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaná odvolanie založila aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. S jej námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde. Tento môže len potvrdiť, že práve svedkovia poškodení N. S., Ladislav Škola, D. I., Ing. Vladimír
Kašpar, L. S., presvedčivo usvedčujú obžalovanú zo spáchania súdeného trestného činu a odvolaciemu

súdu nie sú známe žiadne skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť ich výpovedí. Uvedení svedkovia
vypočutí k jednotlivým čiastkovým skutkom jednoznačne preukázali objektívnu stránku súdeného
trestného činu podvodu, ktorej nenaplnenie obžalovaná namietla vo svojom odvolaní.
So zreteľom na zameranie a obsah podaného odvolania obžalovanej F. J. krajský súd pokladá za
potrebné dodať k jej argumentom nasledovné:

V posudzovanom prípade je obžalovaná stíhaná pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr.
zák., účinného do 1.1.2006.

Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, účinného do 1.1.2006, sa dopustí ten,

kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil
niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.Predmetná skutková podstata teda vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen
to, že „iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl", ale úmyselným zavinením páchateľa musí
byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce „spôsobiť na cudzom majetku škodu" a zároveň chce „seba

alebo iného obohatiť". Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať k všetkým týmto znakom
skutkovej podstaty trestného činu podvodu a prípadne, že sa úmysel vzťahuje len k niektorým z nich
(napríklad uvádzanie iného do omylu), kým k iným je dané zavinenie z nedbanlivosti (napríklad prípadné
spôsobenie škody a prípadné obohatenie páchateľa alebo niekoho iného), nemôže ísť o spáchanie
trestného činu podvodu.

Odvolacie námietky obžalovanej sa sústreďujú predovšetkým na otázku zavinenia, resp. na subjektívnu
stránku súdeného trestného činu, keď obžalovaná nepopiera, že skutok sa stal, namieta však, a to od
začiatku trestného stíhania, že by mala úmysel, hoci aj len nepriamy, uviesť poškodených do omylu a
spôsobiť na cudzom majetku škodu.

K právnym úvahám ohľadne zavinenia krajský súd vo všeobecnosti konštatuje, že zavinenie je
vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu, pričom zavinenie (úmyselné
aj nedbanlivostné) je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa, a na zložke
vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda v podstate rozhodnutie konať
určitým spôsobom so znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné skutočnosti nechce a ani s nimi

nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. Zavinenie sa pritom vzťahuje na priebeh páchateľovho
činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného
činu. Zavinenie sa teda vzťahuje k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok, a musí
sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ by
sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka

trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky
trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda že konal tak, ako konať chcel), ale je
potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom v tomto
zákone uvedeným (R 92/1951). Pokiaľ sa páchateľovo chcenie alebo uzrozumenie (úmysel)
vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skutkovej podstate trestného

činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť, nemôže ísť o trestný čin úmyselný. Okolnosti
subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy, z
ktorých sa dá, podľa zásad správneho a logického myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa
k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (R 62/1973), pričom záver o
subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného

činu ( R 5/1951).

Argumenty obžalovanej prezentované prostredníctvom svojho obhajcu v odvolaní nepresvedčili ani
odvolací súd o tom, že v prípade obžalovanej absentuje subjektívna stránka súdeného trestného činu
podvodu. Krajský súd uvádza, že v obdobných prípadoch majetkovej trestnej činnosti, ak nedôjde k

priznaniu páchateľa, je nevyhnutné subjektívnu stránku jeho konania vyvodiť predovšetkým z okolností,
za akých došlo k uzavretiu leasingových zmlúv, resp. kúpnej zmluvy v prípade poškodenej D. I..

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, zistil u obžalovanej F. J. zavinenie podľa § 15 písm.
a) Tr. zák., t.j. spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v priamom

úmysle, teda, že obžalovaná chcela poškodeným spôsobiť škodu veľkého rozsahu a zároveň chcela
seba neoprávnene obohatiť o túto sumu. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvého
stupňa na str. 16 napadnutého rozsudku, že obžalovaná si žiadnym spôsobom neoverila príčiny vrátenia
finančných prostriedkov z Českej republiky, uvedené finančné prostriedky nevrátila poškodenej N. S.,
hoci už v tom čase bolo zrejmé, že nedošlo k návrhu na vklad nehnuteľnosti, finančné prostriedky

použila pre svoju potrebu. Aj po prijatí záloh od ďalších poškodených, hoci si bola vedomá, že ani v
jednom prípade jej na účet neprišli žiadne peniaze od údajného amerického investora, tieto peniaze
prijala, použila ich pre vlastnú potrebu a ak nastala potreba vrátenia určitej finančnej čiastky, túto vrátila
iba pod hrozbou podania trestného oznámenia, resp. len keď sa jednotliví záujemcovia o poskytnutie
finančných prostriedkov osobne dostavili do V. a domáhali sa vrátenia svojich peňazí. Obžalovaná

nevedela uviesť ani jeden konkrétny prípad, kedy by došlo k prefinancovaniu akéhokoľvek predmetu
leasingu v prípade iných obchodov, ktoré podľa svojho tvrdenia mala realizovať. Krajský súd naviac
dodáva, že z vykonaných dôkazov možno bez pochybností konštatovať, že obžalovaná už pri uzavretí
leasingových zmlúv a v prípade poškodenej D. I. pri uzavretí kúpnej zmluvy, poznajúc reálny majetkovýstav spoločnosti Europe Leasing s.r.o., s absolútnou určitosťou musela mať vedomosť o neschopnosti
splniť zmluvné záväzky, t.j. poskytnúť leasing v súlade s predmetnými leasingovými zmluvami a zaplatiť
kúpnu cenu poškodenej D. I.. O tomto svedčí najmä rozsah jej skutkov, ich časová a obsahová

nadväznosťaprepojenosť.Svedkoviapoškodenínespornepreukázali,žeohľadnezmlúvjednalivýlučne
s obžalovanou F. J.. Tiež preukázali, že po tom, čo vložili peniaze na účet spoločnosti Europe Leasing,
došlokzmenevsprávaníobžalovanej,vyhýbalasaosobnémuajtelefonickémukontaktuspoškodenými,
prestala komunikácia, zatajovala sa. Pokiaľ ide o poškodeného Ladislava Školu, tento preukázal, že
podmienkou poskytnutia leasingu bol vklad akontácie na účet Europe leasing, s.r.o., ako súkromná

osoba, čo aj urobil, preto vznikla škoda jemu ako fyzickej osobe. Rozumové dispozície obžalovanej jej
nepochybne dovoľovali uvedomiť si nebezpečnosť jej konania a z neho plynúce možné následky pre
poškodených. Neobstojí ani obhajoba obžalovanej, že keď peniaze od spoločnosti Winslow Partners
LLC nechodili na účet Europe Leasing, s.r.o. po celý jún 2005, začala mať pochybnosti, a preto už
od júla 2005 úplne utlmila činnosť Europe Leasing, s.r.o. v oblasti uzatvárania leasingových zmlúv. V
tejto súvislosti treba stručne uviesť, že obžalovaná by nestála pred súdom, keby peniaze, ktoré prijala

od všetkých poškodených, v čase, keď údajne začala mať pochybnosti, t.j. na konci mesiaca jún 2005
každému poškodenému vrátila v celom rozsahu, čo však evidentne neurobila, pretože ich nemala, keďže
ich použila pre svoju vlastnú potrebu. Škodu splatila len čiastočne vo vzťahu k poškodenému Ladislavovi
Školovi, N. S., Ing. Vladimírovi Kašparovi. Z týchto dôvodov všetky námietky prezentované obhajcom
obžalovanej v odvolaní považoval krajský súd za právne irelevantné.

Ďalšie odvolacie námietky obžalovanej smerujú k tomu, že nebolo preukázané, že sa na trestnom čine
podieľala ako spolupáchateľka. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné
skutočnosti.

Po objektívnej stránke spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním
dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vo svojom súhrne napĺňajú znaky konania opísaného v príslušnom
ustanovení osobitnej časti Trestného zákona. Nezáleží na tom, či sa tak stane súčasne alebo postupne.
O spáchanie trestného činu spoločným konaním ide vtedy, keď každý zo spolupáchateľov naplnil svojím
konaním všetky náležitosti činu uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona,

takže ide o konanie rovnocennej povahy. Tak je to však aj vtedy, keď trestná činnosť je rozložená do
viacerých zložiek rôzneho významu, takže každý zo spolupáchateľov napĺňa len niektorý zo znakov
konania uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, ako aj vtedy, keď
jednotlivé zložky tejto trestnej činnosti síce samy o sebe nespĺňajú znaky konania uvedeného v osobitnej
časti Trestného zákona, avšak vo svojom súhrne predstavujú konanie naplňujúce príslušné ustanovenie

osobitnej časti Trestného zákona.

Po subjektívnej stránke spolupáchateľstvo predpokladá úmysel spáchať trestný čin spoločným konaním
dvoch alebo viacerých osôb. Nežiada sa však, aby spolupáchateľstvu predchádzala predbežná dohoda
o úmyselnom spoločnom spáchaní trestného činu, resp. aby k takejto dohode došlo v priebehu trestnej

činnosti. Stačí, ak si každý zo spolupáchateľov uvedomuje možnosť, že k spáchaniu trestného činu
dôjde spoločným konaním jeho osoby a ďalších, súhlasí s tým a to isté predpokladá aj u ostatných
spolupáchateľov.

Beztrestnosť spolupáchateľa za trestnú činnosť je možná len za podmienok § 8 ods. 3 Tr. zák., účinného

do 1.1.2006, t.j. vo fáze pokusu. Keďže však ide o spolupáchateľstvo, nestačí, aby sa páchateľ len zdržal
ďalšej trestnej činnosti, resp. oznámil len to, čo sám spáchal, ale je potrebné, aby sám zabránil ostatným
dokonať trestný čin, a tým odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným
zákonom, alebo aby o trestnom čine v celom jeho rozsahu urobil oznámenie príslušným orgánom v čase,
keď sa vzniknuté nebezpečenstvo ešte mohlo odstrániť.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, mal za to, že v posudzovanom prípade u obžalovanej F. J. bol
naplnený znak spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006. Spolupáchateľstvo
nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ od úplného začiatku spolupôsobil pri celej trestnej činnosti a
aby prípadná dohoda predchádzala začatiu činnosti. Činnosť spolupáchateľov nemusí byť rovnako

významná, nemusia sa na trestnej činnosti zúčastniť rovnakou mierou. Stačí aj čiastočné prispenie,
napríklad aj v podradenej roli. Spolupáchateľ trestného činu musí pri svojej súčinnosti pri vedomom
spolupôsobení s inými byť vedený rovnako úmyslom poškodzovacím; t.j. musí si byť vedomý, že druhýspolupáchateľ alebo ostatní spolupáchatelia sú týmto úmyslom vedení a musí spoločne konať pri ich
protiprávnej podvodnej činnosti, čo v prípade obžalovanej F. J. bolo nepochybne preukázané.
Okresný súd nepochybil ani v tom, keď odmietol vykonať obhajobou navrhované dôkazy - osobný

výsluch svedka Roberta Chartnera - konateľa spoločnosti Winslow Partners LLC, svedka H., rekogníciu
svedka S. N., zabezpečenie listinných dôkazov - účtovných dokladov spoločnosti Europe Leasing, s.r.o.
Podľa názoru krajského súdu by vykonanie takých dôkazov bolo pre súd nadbytočným a doplnenie
dokazovania v naznačenom smere by nemalo vplyv na zmenu rozhodnutia o vine obžalovanej. Treba
uviesť, že v každej konkrétnej veci musí súd sám rozhodnúť o tom, akými dôkaznými prostriedkami bude

objasňovať určitú okolnosť, ktorá je dôležitá pre náležité zistenie skutkového stavu veci a pre správne
rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného. Vyplýva to z ústavného princípu nezávislosti sudcov pri
výkone ich funkcie a z ich viazanosti len právnym poriadkom SR. Treba však dať za pravdu obhajcovi
obžalovanej, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje konštatovanie súdu prvého stupňa,
z akého dôvodu odmietol vykonať navrhované dôkazy. Je nepochybné, že súd prvého stupňa na
hlavnom pojednávaní odôvodnil zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania obhajcom obžalovanej,

čo je zistiteľné zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č.l. 1252. Uvedené formálne pochybenie preto
nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozsudku.

K výroku o treste

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a
výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanej.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a

priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné
ustanovenia. Odvolací súd poukazuje najmä na výšku škody, ktorú obžalovaná podvodným konaním
spôsobila poškodeným - 14 815 113,- Sk (491 771,66) Eur. Krajský súd preto považoval
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, t.j. pri strede zákonom ustanovenej
trestnej sadzby za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie; takýto

trestajvplnejmiereodzrkadľujestupeňnebezpečnostispáchanéhočinuprespoločnosť,akoajmožnosť
nápravy a pomery obžalovanej. Tento záver nemôže meniť ani skutočnosť, že od spáchania trestného
činu podvodu obžalovanou uplynul už dlhší čas.

Súd prvého stupňa však nepostupoval správne, keď obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

účinného od 1.1.2006, zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Odvolací súd pripomína, že skorší alebo nový zákon sa musí použiť ako celok, z hľadiska
ustanovení osobitnej časti, tak aj z hľadiska časti všeobecnej, t.j. vo všetkých smeroch sa použije buď
len právo platné v dobe (čase) činu alebo len právo neskoršie.

Keďže okresný súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
5 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, krajský súd napravil vyššie uvedené pochybenie okresného súdu v
časti zaradenia obžalovanej do nápravnovýchovnej skupiny a o režime výkonu uloženého trestu odňatia
slobody postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného zákona účinného do 1.1.2006. V tejto
súvislosti treba stručne pripomenúť, že obžalovanej sa ukladal trest za trestný čin uvedený v § 62 Tr.

zák., účinného do 1.1.2006, v dôsledku čoho mala byť na výkon trestu odňatia slobody obligatórne
zaradená do III. nápravnovýchovnej skupiny. Keďže odvolanie proti napadnutému rozsudku podala iba
obžalovaná, krajský súd nemohol rozhodnúť v jej neprospech, a o spôsobe výkonu trestu odňatia
slobody rozhodol sám tak, že aplikoval zmierňovacie pravidlo vyjadrené v ustanovení §39a ods. 3 Tr. zák., účinného do 1.1.2006 a obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorá zodpovedá v novej právnej úprave pojmu „ústav s minimálnym
stupňom stráženia".

K výroku o náhrade škody

Krajský súd preskúmal na základe odvolaní aj výrok o náhrade škody a zistil, že tento vo vzťahu k
poškodenej N. S. nezodpovedá stavu veci a zákonu.

Podľa§287ods.1,vetadruháTr.por.,aktomunebránizákonnáprekážka,súduložíobžalovanémuvždy
povinnosťnahradiťškodu,akjejejvýškasúčasťoupopisuskutkuuvedenéhovovýrokurozsudku,ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným
násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.

Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že poškodená N. S. si nárok na náhradu škody v trestnom
konaní uplatnila riadne a včas. V odvolaní proti napadnutému rozsudku svoj návrh na náhradu
škody upresnila a škodu, ktorú žiadala od obžalovanej, vyčíslila na sumu 197 171,88 Eur (č.l. 1312).
Z vykonaného dokazovania bezpečne vyplynulo, že obžalovaná poškodenej N. S. škodu čiastočne
nahradilaazosumy6500000,-Sk jejpostupnevrátilasumu 510000,-Sk(č.l.125,127,129,1076).

Krajský súd preto uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej N. S. vo výške, ktorú sama
navrhovala, t.j. vo výške 197 171,88 Eur, i keď podľa prepočtov, ktoré vykonal krajský súd, by mala nárok
na náhradu škody vo výške 198 831,56 Eur. Krajský súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody bol
viazaný návrhom samotnej poškodenej, a preto jej nemohol priznať viac, než koľko sama požadovala.
Poškodenú N. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože

preukazovanie škody - ujmy na zisku by si vyžiadalo ešte neprimerane dlhé dokazovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.