Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 21, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Nc/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109238159
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4109238159.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkýň 1/ Z. E., 2/ Z. E., oboch bývajúcich v H., E. 1,
3/ R. E., bývajúcej v C., T. X a 4/ B. N., bývajúcej v H., N. XX, všetkých zastúpených JUDr. Pavlom
Gráčikom, advokátom v Nitre, Farská 40, proti žalovaným 1/ METRO Group Properties SR s. r. o.,
so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Senecká cesta 1881, zastúpenej splnomocnenkyňou alianciaadvokátov
ak, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 8/A, v mene ktorej ako konateľka koná advokátka JUDr.

Gerta Sámelová Flassiková alebo advokát Mgr. Ján Voloch, 2/ Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelnej kapitule
Nitra, so sídlom v Nitre, Nám. Jána Pavla II 7, zastúpenej splnomocnenkyňou Petruška & partners s.
r. o., so sídlom v Nitre, Kupecká 18, v mene ktorej ako konateľ koná advokát JUDr. Svorad Petruška,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za účasti Ing. Z., bývajúceho v C., R., zastúpeného
JUDr. Karolom Spišákom, advokátom v Bratislave, Tuhovská 1, vedenej Okresným súdom Nitra pod
sp. zn. 12C/271/2009, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Co/124/2016, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Nitre JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania
a rozhodovania veci, vedenej Krajským súdom v Nitre
pod sp. zn. 8Co/124/2016 (veci okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/271/2009).

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8Co/124/2016

žalovaná 1/ podaním zo 14. septembra 2016 oznámila krajskému súdu uplatnenie námietky zaujatosti
voči vec sudkyni JUDr. Adriane Kálmánovej, PhD. (ďalej tiež len „namietaná sudkyňa“) pre jej pomer k
veci a k účastníkom konania na strane žalovaných, konkrétne na strane zúčastneného Ing. Z. (pôvodne,
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, v
pozícii vedľajšieho účastníka) a jeho právneho zástupcu. Žalovaná 1/ sa o dôvode vylúčenia namietanej
sudkyne (predsedníčky vec prejednávajúceho senátu krajského súdu) dozvedela na stretnutí s právnym

zástupcom Ing. Z. 7. septembra 2016, na ktorom JUDr. E. informoval žalovanú 1/, že v minulosti
zastupoval spoločnosť EURO CITY PARK, a. s. (v súčasnosti LIVING PARK a. s.), patriacu Ing. Z.,
ktorá podala trestné oznámenie (zo dňa 20. marca 2012) voči Ing. Q. a JUDr. H. (manželovi namietanej
sudkyne) pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.
Menované osoby sa mali trestného činu dopustiť tým, že od zástupcov spoločnosti EURO CITY PARK,
a. s. za to, aby mohla stavať, mali požadovať zaplatenie sumy 1.000.000 eur, zakúpenie pozemkov vo

vlastníctve mesta Nitra a podpísanie zmluvy na stráženie objektu City park Nitra. Zo strany JUDr. H.
malo byť viackrát deklarované, že v meste Nitra má „všetko pod kontrolou“. Avizoval, že nechá zrušiť
dve územné rozhodnutia, ktoré boli v tom čase vydané na stavbu, pričom Krajský súd v Nitre skutočne
odložil ich vykonateľnosť, čím sa naplnili hrozby JUDr. E.. Keďže voči takémuto rozhodnutiu súdu nebol
prípustný opravný prostriedok, pričom konanie súdu nespĺňalo štandardné postupy pri rozhodovaní, bola
predsedovi krajského súdu predložená sťažnosť na postup súdu. Hrozby JUDr. E. sa taktiež naplnili, keď

Krajský súd v Nitre v dvoch rozdielnych senátoch (29S a 30S) a veciach vydal rozhodnutia s rovnakým
odôvodnením, čo predseda krajského súdu vyhodnotil ako porušenie povinností sudkyne pri výkonefunkcie sudcu a uložil jej písomné napomenutie. V tom čase bola aj namietaná sudkyňa v tejto veci
sudkyňou Krajského súdu v Nitre, sekcie správneho súdnictva. Z uvedeného tak vyplýva, že namietaná
sudkyňa má negatívny pomer k účastníkom konania na strane žalovaných, ako aj k Ing. Z. a jeho

zástupcovi z dôvodov vychádzajúcich z minulosti - podaného trestného oznámenia a na základe neho
vedeného trestného konania (i keď toto bolo zastavené), ktoré sa priamo dotýkajú jej manžela. Dôvodom
vylúčenia sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci je nielen jej pomer k sporu, stranám a ich
zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, ale aj odôvodnená pochybnosť o jej nezaujatosti.

2. Namietaná sudkyňa nato predložila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) na rozhodnutie podľa § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., ďalej len
„C. s. p.“) i so svojím vyjadrením k námietke zaujatosti. V danej veci sa necíti byť zaujatá, nemá žiaden
pomer k veci, k stranám, ani k ich zástupcom. O trestnom stíhaní jej manžela až do vznesenia námietky
zaujatosti nemala vedomosť. Tvrdenia žalovanej 1/ považuje za účelové, nepociťuje žiaden negatívny
postoj k stranám, ani k ich zástupcom. Ako uvádza aj žalovaná 1/, trestné stíhanie bolo zastavené,

čo svedčí o tom, že tvrdenia oznamovateľa neboli preukázané. O sťažnosti spoločnosti EURO CITY
PARK, a. s. na postup súdu uviedla, že v čase podania a vybavovania sťažnosti nebola sudkyňou na
správnom úseku, ale bola zaradená na občianskoprávny úsek do senátu 7Co. Ak mal účastník za to,
že členovia senátu 29S alebo 30S (prípadne iní) mali byť vylúčení z prejednávania a rozhodovania nimi
prejednávaných vecí pre kolegiálny vzťah k nej, mali zákonnú možnosť vzniesť námietku zaujatosti.

3. Najvyšší súd ako súd Krajskému súdu v Nitre nadriadený (§ 54 ods. 2 C. s. p. v spojení s čl. I § 5
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení) vec prejednal a dospel k záveru, že na vylúčenie sudkyne krajského súdu z podkladov
v spise usúdiť nejde.

4. Podľa § 49 ods. 1 C. s. p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

5. Účelom úpravy pojatej do práve odcitovaného ustanovenia základného predpisu civilného sporového
procesu Slovenskej republiky je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu
súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z pohľadu
uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, ktorým môže byť len niektorý z nasledujúcich
vzťahov:

a/ k sporu (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je priamo stranou sporu alebo
osobou zúčastnenou na konaní, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, vtedy, keď
sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na spor,
ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť alebo tiež vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti

nasvedčujúce získaniu sudcom poznatkov o veci inak, než spôsobom predpokladaným právom, teda
najmä dokazovaním),

b/ k stranám [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu, ktorý má buď charakter rodičovského,
manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu či relevantného osobného vzťahu

(tak pozitívneho, ako aj negatívneho)],

c/ k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (viď vyššie pod 2.).

6. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalovanej 1/ vo vzťahu k sudkyni krajského súdu o

skutočnostiachmajúcichprivodiťjejvylúčeniezprejednávaniaarozhodovaniasporu,vychádzalnajvyšší
súd zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba
zákon. Sudca je totiž vo všeobecnosti vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu (len vtedy alebo
až vtedy), ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným
na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

7. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd - tu por. prílohu oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR
č. 209/1992 Zb.) je garancia toho, aby v spore rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úpravapráva na spravodlivý proces (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) zároveň zahrňuje aj právo na to, aby spor
nebol odňatý zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48

Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý
a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento
tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady
nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom
predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol

vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti
zákonného sudcu, spočíva v možnosti zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý
a nie nestranný sudca.

8. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕžania určitej
procesnej strane). Len nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na

uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (porovnaj napr. II. ÚS 71/97).

9. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh strany (§ 52 C. s. p. ), alebo
na základe oznámenia samotného sudcu (§ 50 C. s. p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred
nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie
veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie
sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS
27/98, II. ÚS 121/03).

10. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza
z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a
objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad
Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo
vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z

tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z
prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej
nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti
Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, či strany, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska (sudcu, strany), ale podľa objektívnych
symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže
musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it
must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších

inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a
k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu
sudcu,čisacíti,resp.necítibyťzaujatý,alevobjektívnejúvahe,čimožnousudzovať,žebysudcazaujatý
mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného
sudcujeto,čivyslovenáobavajeobjektívneoprávnená.Trebarozhodnúťvkaždomjednotlivomprípade,

či uvádzané okolnosti sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu, teda či je tu relevantná
obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je pritom len taká obava z nedostatku nestrannosti,
ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu
nestrannosťnemožnochápaťtak,žečokoľvek,čomôževrhnúťčoajlentieňpochybnostinanestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

11. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a
podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu)
existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri
tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je

nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce
je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.12. Z vyššie spomenutej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne

niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení
teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom
zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom konania (dnes stranám sporu) alebo ich zástupcom dosahuje
taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine

ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

13. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti sudkyne krajského súdu, tu je potrebné konštatovať,
že namietaná sudkyňa sa sama necíti byť v predmetnom spore zaujatá a vylúčila akýkoľvek pomer či
už k sporu, stranám, ich zástupcom, či osobám zúčastneným na konaní. Dôvod uvádzaný žalovanou
1/, z ktorého táto vyvodzuje vznik pochybností o nezaujatosti sudkyne a ktorým je podanie trestného

oznámenia na manžela sudkyne pre podozrenie z manipulácie so súdnymi konaniami, sa vzhľadom
na nepreukázateľnosť tvrdení nevyznačuje takou intenzitou, aby spochybnil nezávislosť a nestrannosť
prejednávania a rozhodovania sporu namietanou sudkyňou. Výsledkom konania o trestnom oznámení
bolo jeho zastavenie a niet tak z čoho usudzovať ani na preukázanie obvinení vo vzťahu k manželovi
namietanej sudkyne. Sťažnosť na postup krajského súdu pri rozhodovaní jeho senátov 29S a 30S

(konkrétne na sudcov JUDr. Jána Bzdúšeka a JUDr. Evu Hritzovú) bola síce predsedom súdu
vyhodnotená ako čiastočne dôvodná (porovnaj č. l. 686 spisu), avšak len v časti, v ktorej bol napadnutý
postup vyhotovenia rozhodnutia, keďže sudkyňa vyhotovujúca rozhodnutie mechanicky opísala dôvody
rozhodnutia, ktoré vypracovala iná sudkyňa. V tejto časti predseda súdu pripustil možnosť spochybnenia
hodnovernosti a presvedčivosti rozhodnutia, nepreskúmaval však procesný postup súdu ani vecnú

správnosť rozhodnutia (čo napokon ani nie je v jeho kompetencii). Za takéto (hoc aj zistené) pochybenia
ale namietaná sudkyňa zodpovednosť nenesie, keďže sťažnosť sa jej netýkala, nebol preukázaný ani
žiaden jej dosah na rozhodovanie vo veciach, ktoré boli predmetom sťažnosti a vo svojom vyjadrení
výslovne poprela, žeby v rozhodnom čase bola sudkyňou správneho úseku krajského súdu.

14. Žiadnym spôsobom tak neboli preukázané tvrdenia žalovanej 1/ o existencii niektorého zo zákonom
predpokladaných pomerov sudkyne, odôvodňujúcich jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.
K samotnému ataku na manžela namietanej sudkyne za pomoci trestného oznámenia pritom obdobne
ako v prípade obdobného zaútočenia na samotného sudcu platí, že tento sám osebe pochybnosti
o nezaujatosti sudcu privodiť nemôže. Jednak totiž u sudcov treba (v porovnaní s inými profesiami

a povolaniami) predpokladať vyššiu mieru odolnosti voči vplyvom na ich nestrannosť (čomu inak
slúži aj odborná príprava sudcov a nutné uvedomovanie si nimi významu nimi zastávaných funkcií
vrátane zvýšených požiadaviek kladených na osoby sudcov), najmä tu však treba vidieť zásadný rozdiel
medzi trestným oznámením na sudcu (čo platí obdobne aj na jeho rodinných príslušníkov) a trestným
oznámením podávaným samotným sudcom (resp. i tu niektorou z osôb berúcich si za vlastnú obhajobu

záujmov sudcu). Kým trestné oznámenie podávané samotným sudcom (nech aj ako právom aprobovaný
prostriedok obrany voči útokom na osobu sudcu) je nepochybne už svedectvom takého vychýlenia
pôvodne nestranného vzťahu sudcu k tomu, na koho sa trestné oznámenie podáva (alebo koho sa
týka), ktorý sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci za účasti osoby dotýkanej trestným
oznámením diskvalifikuje (nielen pre neschopnosť ďalej činiť zadosť kritériu objektívnej nestrannosti,

ale ani tej subjektívnej); trestné oznámenie na sudcu (resp. jeho príbuzného) môže byť aj pokusom
oznamovateľa o zbavenie sa takého zákonného sudcu, resp. aj viacerých sudcov, ktorý (-í) mu nemusí (-
ia) vyhovovať a súbežným pokusom o nahradenie takéhoto sudcu (sudcov) iným (-i), pre oznamovateľa
prijateľnejším (-i). Takéto postupy, spôsobilé viesť pri ich dovedení ad absurdum až k prideleniu veci
konkrétnemu sudcovi a ani ich náznaky, samozrejme akceptovať nejde.

15. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy je povinný v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení
neskorších zmien a doplnení vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Obsah tohto práva
a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu.

16.Aktedapriposudzovanínámietkyzaujatostizostranyžalovanej1/avyjadrenianamietanejsudkynek
námietkenajvyššísúdnezistiltakéokolnosti,ktorébybolizpohľaduustanovenia§49C.s.p.relevantné,
rozhodol, že namietaná sudkyňa z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčená nie je.17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.