Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 26, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220202636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220202636.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného:
AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: H. U., Q.:
XX.X.XXXX, U.: R. X, U. o zaplatenie 170,51 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 170,51 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.5.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 170,51€. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.2.2019

žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese: R. X - XXPX, Bratislava, číslo odberného
miesta XXXXXXXXXX, P. odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXQ, pričom bol zistený neoprávnený
odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom
elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Výška škody bola 170,51
eur. Žalovaný škodu do dnešného dňa neuhradil.

2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach doručoval.
Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho trvalého
bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP). Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti
oznámením a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu , pričom sa písomnosť po 15 dňoch od
oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak
a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo

c/ to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na
právneúkony,sociálnehozabezpečenia,konaniaopreskúmanierozhodnutívydanýchvrozhodcovskomkonaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o
určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho
vyhlásením, dňa 17.3.2021.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom, ktoré boli súdu predložené
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre
meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu
vyplýva z listinných dôkazov: protokolu č. 017854, výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny zo dňa 6.2.2019, výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
predžalobnej výzvy na zaplatenie škody zo dňa 6.3.2020.

7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia
pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol,
sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci.
Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia

súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si
súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom
tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené
protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

8. V zmysle § 46/1,2,3,4,5, zák. 251/2012 Z.z. Neoprávnený odber elektriny
Ods.1 Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré

nezaznamenávaalebonesprávnezaznamenávaodberelektriny,alebourčenýmmeradlom,ktorénebolo
namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie
elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie
distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o
združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny

zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Ods.2 Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Ods.3 Ak ide o prvý

neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na
verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet
škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom

mieste sa použije postup podľa odseku 2. Ods.3 Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený
vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému
odberu elektriny. Ods.5 Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením
distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený odber elektriny,
rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určenéhomeradla na verejne prístupnom mieste

v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia.

9. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania,
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.10. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania,

v 100% výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku

nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,

písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §

376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).