Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 9, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201695
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116201695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: I. K., L..
XX.X.XXXX, J. D. XXXX/X, P., o zaplatenie 1.920,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.002,87 eur, úrok vo výške 12,90 % ročne zo sumy
1.920,57 eur od 7.1.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.001,23
eur od 7.1.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.1.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2016, v spojení s

podaním zo dňa 4.2.2021, doručeným súdu dňa 8.2.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.920,57 eur spolu s úrokmi vo výške 12,90 % ročne
zo sumy 1.920,57 eur od 7.1.2014 do zaplatenia, vyčíslený úrok vo výške 80,66 eur, vyčíslený úrok
z omeškania vo výške 1,64 eur a úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne z istiny 1.920,57 eur a z
nezaplatených úrokov 80,66 eur od 7.1.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 20.12.2012 Úverovú zmluvu

č. XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur.
Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach
a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 12.12.2022. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 16.12.2013 vyzvaná na
predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka žalobcu voči
žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 6.1.2014) predstavovala 2.077,87 eur a pozostávala
z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.920,57 eur, z úrokov 80,66 eur (predstavujú dohodnutý úrok

v zmysle zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru
do predčasného zosplatnenia. Úroková sadza vo výške 12,90 % p.a. vyplýva zo zmluvy), z úrokov z
omeškania 1,64 eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená
aj úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne, úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností). Žalovaná
po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby realizovala úhrady vo výške 0,00 eur.
V doplnení žaloby žalobca uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Do dátumu

zosplatnenia dňa 6.1.2014, uhradila na istinu sumu 79,43 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu
zosplatnenia predstavovala sumu 1.920,57 eur. Po zosplatnení neboli vykonané žiadne ďalšie úhrady.
Nezaplatené úroky 80,66 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy bod 1.2., ktorý bola žalovaná
povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úroková sadzba 12,90 % ročne vyplývalazo zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke a
preto sa úroky počítajú až do úplného zaplatenia dlhu. Vyčíslený úrok je nakumulovaný nezaplatený úrok
z nezaplatených splátok do dátumu predčasného zosplatnenia úveru. Nezaplatené úroky z omeškania

1,64 eur - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania sú nakumulované neuhradené úroky z omeškania do
dátumu zosplatnenia. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, dokiaľ nebude úver riadne a v celom
rozsahu uhradený, má banka nárok požadovať úroky z úveru. S poukazom na obchodné podmienky bod

2.4 sa klient zaviazal splatiť úroky do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru, keďže predčasným
zosplatnením úveru nedošlo k zániku záväzku žalovanej, pretože peňažné prostriedky neboli žalobcovi
vrátené, žalobca trvá na svojom nároku v časti úrokov do zaplatenia celej dlžnej sumy. Ako dôkazy
žalobca predložil Úverovú zmluvu č. 26592 zo dňa 20.12.2012, Všeobecné obchodné podmienky účinné
od 15.12.2012, Druhú upomienku zo dňa 21.10.2013, Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa
16.12.2013, Sadzobník poplatkov.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 11.2.2018, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia
nepoprela, dôkazy neoznačila.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou

zmluvou.

6. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými

žalobcom a zistil zhodný skutkový stav so stavom tvrdeným žalobcom, na základe ktorého rozhodol v
súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu,
ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju
neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v
neprítomnosti žalovanej, ktorá mala taktiež predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnila a

nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

8. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 20.12.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXX, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo
výške 12,90 %, RPMN vo výške 15,8 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 19,37 %, pričom

celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola uvedená v sume 3.825,60 eur. Za poskytnutie
úveru mala žalovaná zaplatiť poplatok vo výške 0,00 eur a za poistenie schopnosti splácať úver
poplatok vo výške 0,00 eur mesačne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 120 mesačných anuitných
splátkach vo výške 29,89 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol určený na deň 14.1.2013, úver
bol splatný dňa 12.12.2022. Splátky boli splatné mesačne, v 12. deň kalendárneho mesiaca. Žalovaná

s poukazom na prehľad splácania zaplatila žalobcovi na istinu celkom sumu 79,43 eur. Upomienkou zo
dňa 21.10.2013 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že
v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky.
Výzvou zo dňa 16.12.2013 žalobca oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru
a žiadal uhradiť celý dlh vo výške 2.062,28 eur s príslušenstvom najneskôr do 7.1.2014.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (4).10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

16. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur. Právny vzťah medzi stranami sporu
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a

je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497
a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom
špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Žalobca a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má

charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku
skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch.
Na základe uzavretej zmluvy, žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná

zaviazala žalobcovi vrátiť v pravidelných mesačných splátkach za podmienok bližšie uvedených v
zmluve. Zmluvné strany sa v zmluve ďalej dohodli, že poskytnutý úver bude úročený úrokovou sadzbou
fixnou do splatnosti úveru vo výške 12,90 % ročne. Žalovaná sa zaviazala dodržiavať svoje povinnosti
a platiť banke za poskytnuté služby poplatky. Uvedené vyplynulo zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.12.2012.Podľa prehľadu splátok, žalovaná na splatenie úveru zaplatila len sumu 79,43 eur. Žalovaná bola
žalobcom vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy uplatní svoje právo a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Výzvou zo dňa

16.12.2013 žalobca oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal uhradiť
celý dlh vo výške 2.062,28 eur s príslušenstvom najneskôr do 7.1.2014. Žalovaná na výzvu nereagovala
žiadnou platbou. Nakoľko súd považoval z vyššie uvedených dôvodov nárok žalobcu za dôvodný, uložil
žalovanej vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške 2.002,87 eur (pozostávajúcu
z nesplatenej istiny 1.920,57 eur, z úroku do predčasnej splatnosti 80,66 eur a z úrokov z omeškania

do predčasnej splatnosti 1,64 eur) spolu s úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy istiny 1.920,57 eur
odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia, od 7.1.2014 do zaplatenia.
Súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu je však zrejmé, že tvrdenia žalobcu, čo do
základu nároku a výšky nároku žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela (ostala pasívna), keď v konaní
žalobcom uplatnený nárok žiadnym spôsobom nesporovala, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila

a súdu nepredložila ani nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie nedôvodnosti nároku
žalobcu.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovanejakodlžníkapopriplneníúrokyzomeškaniazvyššieuvedenejsumynesplatenejistiny1.920,57
eur a sumy vyčíslených zmluvných úrokov 80,66 eur, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu.

Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z. z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania s poukazom na prechodné ustanovenie § 10c o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,00 %
ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu žalovanej, teda odo dňa 7.1.2014. Súd teda priznal

požadovaný úrok z omeškania 8,00 % ročne a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.001,23 eur (pozostávajúcu z nesplatenej istiny 1.920,57
eur a z nezaplatených úrokov do predčasnej splatnosti 80,66 eur) od 7.1.2014 do zaplatenia.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom,
z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovanej 0 %, a teda konečný čistý úspechžalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného

sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).