Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320201323.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: H. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX,
XXX XX Y. o zaplatenie sumy 439,56 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 359,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00% zo sumy 359,30 eur od 30.3.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
63,48 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s. podal dňa
XX.X.XXXX na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 439,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne

od XX.X.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2.Vžalobežalobcauviedol,žetútopodávaakoprávnynástupcaspoločnostiConsumerFinanceHolding
a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 359 231 30 z titulu zlúčenia uvedenej
spoločnosti so žalobcom.

Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX /.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800,- eur. Podľa zmluvy o
pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach v sume 73,45 eur, a to až
do celkovej sumy pôžičky vo výške 881,40 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej
zmluvy sumu 440,70 eur.

Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas,
preto ho žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a

upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo,
žalobca dňa XX.X.XXXX úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa XX.X.XXXX -
Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca tiež uviedol, že ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátkesplatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením splátky
aspoň splatnej uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než tri

mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie
vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu a keďže ku zosplatneniu nedochádza automaticky priamo
zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania. K
uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX
a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Žalovanýdodňapodaniažalobydlžnésplátkyneuhradil.Celkovýdlhkudňupodanianávrhupredstavuje
sumu 439,56 eur, zmluvnú pokutu evidovanú v prehľade splátok a úhrad v sume 53,46 eur a náklady
na vymáhanie pohľadávky vo výške 0,00 eur si žalobca neuplatňuje. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa
dostal so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania, a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané

obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba na doručenie je najviac 5 dní.

Celková výška dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí : istina - prijaté úhrady = žalovaná
suma ( 880,26 eur - 440,70 eur = 439,56 eur)

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Notársku zápisnicu Q. XXXX/XXXX, Q. XXXXX/
XXXX, Q. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vrátane príslušnej prílohy, Zmluvu o poskytovaní služieb
zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Predžalobnú upomienku
zo dňa XX.X.XXXX, Prehľad splátok a úhrad ku dňu XX.X.XXXXX, Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX, kópiu obálky.

4. Podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd po úkonoch podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval žalovanému
žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie
k žalobe, ktoré listiny si žalovaný prevzal dňa 29.3.2021.

5. Uznesením č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX súd pripustil, aby do konania namiesto žalobcu
Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 358 311 54 a to na
základe návrhov na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení
pohľadávok,ktorábolauzatvorenámedzi spoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,a.s.akopostupcom

a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je sú aj pohľadávky
postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do
konania vstúpila na miesto doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX adresované žalovanému.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť,
a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami

8. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 439,56 eur s príslušenstvom. S poukazom
k vyššie uvedenému súd dňa XX.X.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci
rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na
úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.

9. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento
skutkový stav:10. Predmetom zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. a žalovaným XX.XX.XXXX je spôsob uzatvárania zmlúv o službách CFH, na základe
žiadosti klienta akceptovanej CFH alebo klientom akceptovanej ponuky CFH, pomocou prostriedkov

diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne
klientovi pridelených. Akceptovaním tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že môžu (i) uzatvoriť,
zmeniť alebo zrušiť zmluvy o službe CFH vrátane tých, ktoré vyžadujú písomnú formu, prostriedkami
diaľkovej komunikácie alebo (ii) uskutočniť iné právne úkony prostredníctvom internetového rozhrania
CFH alebo aplikácie iZmluvník za podmienky, že a) klient preukázal svoju totožnosť prostredníctvom

autentifikačných prvkov alebo identifikačných dokladov, b) je to možné vzhľadom na technický charakter
internetového rozhrania CFH alebo iZmluvníka. Internetovým rozhraním sa rozumie prostredie na
uzatváranie zmlúv o službe CFH, umiestnená v sieti internet, ktoré je klientom prístupné na základe tejto
zmluvy. Zmluvou o službe CFH sa rozumie zmluva, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského
úveru uzatvorená medzi CFH a klientom výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
podľa zákona o finančných službách na diaľku.

11. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800,- eur.

12. Z údajov o žalovanom vyplýva, že žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy zamestnaný u
zamestnávateľa P. A. od 1/2016 na dobu určitú do 11/2016 s priemerným mesačným čistým príjmom
vo výške 400,- eur, s inými mesačnými výdavkami (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) vo výške
120,- eur.

13. Z časti V. zmluvy označenej ako Pôžička vyplývajú nasledovné údaje:
- druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver
- celková výška a mena úveru: 800,- eur
- celkové náklady spotrebiteľa: 81,40 eur
- celková čiastka: 881,40 eur

- splátka: 73,45 eur
- počet splátok: 12
- priemerná hodnota RPMN: 31,71 %
- RPMN: 19,89 %
- fixná ročná úroková sadzba: 19,90 %

- prvá splátka splatná dňa: 20.11.2016
- termín konečnej splatnosti: 20.10.2017
- odplata: 19,89 %
- najvyššia prípustná miera odplaty: 37,98 %
- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci

- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy

14. Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 1. spoločnosť sa zaväzuje poskytnúť
klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 5.4 klient je povinný plniť spoločnosti za
poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.

Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 6 klient je povinný riadne a včas splácať

poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v
splátkovom kalendári. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je
dohodnuté inak.

V časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 7 je uvedený splátkový kalendár, ktorý obsahuje

poradové číslo splátky, zostatok istiny po úhrade splátky, výšku splátky určenej na istinu, výšku splátky
určenej na úrok a celkovú výšku splátky k úhrade.Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 8. RPMN, RPMN sa vypočíta podľa klientom
zvoleného spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch.

Podľa časti zmluvy označenej ako „Zmluvné podmienky“ článku 9.1 zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 10.2 spoločnosť je oprávnená v prípade
riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky

spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako
3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť
je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady
súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.

Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“ článku 12.1 a 12.2 doručovanie písomnosti medzi
spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje najmä, avšak nielen poštou, elektronickou formou alebo faxom.
Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na
inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností
na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za

doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné
oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu
adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného
oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient
príslušnú zásielku obdrží.

15. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a. s. žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 220,35 eur a to bezodkladne s
tým, že ak do X.X.XXXX nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 5/2017, bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. Zásielku s touto výzvou si žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

16. Listom zo dňa XX.X.XXXX pôvodný veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. oznámil
žalovanému, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti predmetného úveru a vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy v celkovej výške 539,362 eur.

17. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný po poskytnutí pôžičky veriteľovi na splátkach
celkovo do podania žaloby na súd uhradil sumu 440,70 eur. Od XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ eviduje
nezaplatenie splátky vo výške 145,76 eur. Po zosplatnení žalovaný na dlh už nič neuhradil.

Právny stav

18. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku sa na účely tohto zákona zmluvou na diaľku rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa ust. § 2 písm. b) tohto zákona sa na účely tohto zákona finančnou službou rozumie služba
poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa ust. § 2 písm. c) tohto zákona sa na účely tohto zákona dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je
v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa ust. § 2 písm. d) tohto zákona sa na účely tohto zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba,
ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri
jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania

Podľa ust. § 2 písm. e) tohto zákona sa na účely tohto zákona prostriedkom diaľkovej komunikácie sa
rozumie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiťpri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový
katalóg.

Podľa ust. § 12 tohto zákona povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona pri
poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa
osobitných predpisov.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX
prvá veta (ďalej len ,,zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona účinného od 11.6.2010 sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom

úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. d) zákona účinného od 10.6.2013 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

Podľa § 11 ods. 2 Zákona účinného od 1.4.2015 do 31.12.2016 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2008

(ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 17.7.2014 predávajúci nesmie konať v
rozpore dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

21. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
účinného od 1.1.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.11.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného od 1.7.2011 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.25.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníkaúčinnéhood1.1.1992,veriteľmôžesvojupohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

26. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, splnením dlh zanikne. Dlh
musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 pri čiastočnom plnení peňažného

dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

28. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom

pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutú pohľadávku
nadobudla ako právny nástupca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s. a následne spoločnosť

Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupník titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto má súd za to,
že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

30. Ďalej súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných

podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a
preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s

dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

31. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.32. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou

nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.

33. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktoré je zmluvou spotrebiteľskou
dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 800,- eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splatiť v 12 splátkach vo výške á 73,45 eur mesačne s prvou splátkou splatnou dňa
XX.XX.XXXX, pričom žalovaný doposiaľ na tento úver zaplatil sumu 440,70 eur.

34. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje požadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k).

35. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného
aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd je toho názoru, že v zmluve uvedený
spôsob výpočtu RPMN je neurčité, keďže v zmluve sa uvádza len vzorec v znení podľa zákona o
spotrebiteľských úverov s vysvetlením tohto vzorca, a teda nie sú uvedené všetky predpoklady pre

výpočet RPMN pre tento konkrétny prípad, čo znamená, že nie je uvedené položkovite, z akých údajov
sa výpočet RPMN realizoval.

36. Súd poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého ,,súdu prvej inštancie teda
nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1

písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN
(§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že
ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľzaúveruhradiť,apretojenajlepšímindikátoromposúdeniavýhodnostičinevýhodnostiúveru.
Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie

jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je
potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v
predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet
RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti,

že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ ( pozri rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

37. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.38. Z právnej úpravy je teda zrejmé, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad
uskutočniť na prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“

zmluvného vzťahu. „Uvedené výkladové pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude nejasný obsah
spotrebiteľskej zmluvy, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých
podmienok, ktoré pochybnosti sú spájané predovšetkým so stavom nejasnosti, neurčitosti, prípadne
nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky. Pojem „priaznivejšie“ indikuje, že výklad celej podmienky
alebo jej časti, ktorá nie je jednoznačná, bude na prospech spotrebiteľa. Na druhej strane uplatnenie

výkladového pravidla znamená, že bude prevládať výklad menej priaznivý pre dodávateľa, keďže tento
z povahy veci nesie zodpovednosť za prípravu a formulovanie zmluvných podmienok.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 671 s.)

39. Súd ešte dodáva, že použitie ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade namieste,

keďže subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka ustanovuje § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

40. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech

ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

41. Po preštudovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd tiež usúdil, že tento spotrebiteľský úver je

taktiež potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver veriteľom.

Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi

dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko
predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a
osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod.
V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší
úverznižujerizikoveriteľov,ktorírovnakémuspotrebiteľoviposkytliúveryaleboinéslužbyužskôr.Veriteľ

má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej
starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa
a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.

Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s. r. o. proti GK rozhodol,

že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,

pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice
2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa
sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa,
ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľoviposkytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný
spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

42. Súd poukazuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pričom
v časti údajov o klientovi sa konštatuje, že žalovaný je zamestnaný na dobu určitú od X/XXXX do
XX/XXXX. Splatnosť prvej splátky bol dohodnutá na deň XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie považuje
za nepochopiteľné konanie žalobcu ako podnikateľského subjektu, keď do úvahy pre posúdenie
dostatočnej bonity žalovaného zobral príjem zo zamestnania, ktorý pracovný pomer končil v mesiaci,

kedymalodôjsťkzaplateniuprvejsplátkybezskúmaniazdrojaďalšíchpríjmovpotrebnýchnapravidelné
a včasné plnenie si povinnosti z tejto zmluvy. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobcovi
postačovalo pre overenie bonity len občiansky preukaz, výpis z účtu a potvrdenie o adrese, avšak zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere už nevyplýva, či žalobca zisťoval ďalší príjem žalovaného na splácanie
úveru aj po skončení pracovného pomeru v mesiaci 11/2016. Podľa názoru súdu nepostačuje, aby si
veriteľúdajeopotenciálnomdlžníkovilenzabezpečil,alemusíichajracionálneaekonomickyvyhodnotiť

tak, že schopnosť dlžníka úver splácať je splnená v rozsahu ako predpokladá § 7 ods. 1 posledná veta
zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade ako je tento, ak veriteľ údaje o bonite dlžníka, ktorými
disponuje, vyhodnotí v hrubom rozpore s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné mať
za to, že hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z tohto ustanovenia.

43. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800,- eur, teda sumu, ktorá mu
bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo
výške 440,70 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 359,30 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu
považuje za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy a vo zvyšnej časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

K úrokom z omeškania

44. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,00% ročne XX.X.XXXX Zmluva bola uzatvorená dňa

XX.XX.XXXX teda v čase, kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

45. V zmysle zmluvných podmienok, bod 12.2 „Doručovanie“ písomnosti nezasielané klientovi do

vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží. Žalobca
si v zmysle žaloby uplatnil úrok z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom toto oznámenie je datované ku dňu XX.X.XXXX. Žalobca
nepreukázal, v ktorý konkrétny deň žalovaný zásielku, v ktorej bolo obsiahnuté Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úver, prevzal. Súd nespochybňuje, že žalobca túto listinu žalovanému odoslal, súdu

však pre preukázanie nároku na úrok z omeškania absentuje dôkaz o čase, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania s plnením zosplatneného dlhu, pretože ani zmluvné podmienky fikciu doručenia neupravili.

46. Ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre splatnosť celej pohľadávky
vyžaduje okrem kvalifikovanej delikvencie dlžníka a dohody o možnosti zosplatnenia, aj dispozitívny

úkon vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený.
„Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky resp. jej neuspokojeného zvyšku, je jednostranným
adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Z hľadiska hmotného práva však môže strata výhody splátok nastať až doručením žaloby
dlžníkovi súdom. V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva

strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju
povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania.“ (ŠTEVČEK, Marek et al. 2015. Občiansky zákonník II.
§451-880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 1986 - 1987 s.)

47. Podľa názoru súdu sa žalovaný dostal najskôr do omeškania deň nasledujúci po dni doručenia

žaloby k jeho rukám, kedy žalovaný preukázateľne nadobudol vedomosť, že žalobca od neho požaduje
zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, v ktorý konkrétny deň žalovaný Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa XX.X.XXXX prevzal a zmluvné podmienky fikciu doručenia v
tomto prípade neupravovali. Žalovanému bola žaloba s prílohami riadne do vlastných rúk doručená dňaXX.X.XXXX, a teda prvým dňom omeškania je deň XX.X.XXXX. Ku dňu omeškania základná úroková
sadzba ECB bola vo výške 0,00%. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,00 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v

spojení s nariadením vlády, a to zo sumy 359,30 eur od XX.X.XXXX do zaplatenia.

48. Podľa § 232 CSP súd určil lehotu na plnenie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

K trovám konania

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

50. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

51.Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy439,56eurspríslušenstvom.Súdžalobe
vyhovel v časti 359,30 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní
tak predstavuje 81,74 % (= 359,30 eur z 439,56 eur) a úspech žalovaného predstavuje 18,26% (= 100
% - 81,74 %). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 63,48% (81,74 % - 18,26 %). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny

úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.