Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, November 22, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201001
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3816201001.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobkyne JUDr. L. T.,
nar. X.X.XXXX, bytom F. XX/X, U., proti žalovanému v 1. rade: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 8, U.,
v 2. rade: F. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 8, U., v 3. rade: Ing. A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 8, U.,
o zaplatenie 10.733,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.360,- eur s úrokom z omeškania, a to

5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.03. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.04. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.05. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.06. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.07. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.08. 2015 do zaplatenia,

5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.09. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.10. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.11. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.12. 2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.01.2016 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.02. 2016 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.03. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.04. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.05. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.06. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.07. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.08. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.09. 2016 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.10. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.11. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.12. 2016 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.01.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.02.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.03.2017 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.04.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.05.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.06.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.07.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.08.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.09.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.10.2017 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.11.2017 do zaplatenia,5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.12.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.01.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.02.2018 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.03.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.04.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.05.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.06.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.07.2018 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.08.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.09.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.10.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.11.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.12.2018 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.01.2019 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.02.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.03.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.04.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.05.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.06.2019 do zaplatenia,

5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.07.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.08.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.09.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 60,- eur od 16.10.2019 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1/ rade z a m i e t a.

III. Žalobu voči žalovanému v 2/ a v 3/ rade v celom rozsahu z a m i e t a.

IV. Žalovaným v 1/ rade, v 2/ rade a v 3/ rade náhradu trov konania voči žalobkyni
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou, doručenou na tunajší súd 28.1.2016, domáhala voči
žalovanému v 1.rade, zaplatenia sumy vo výške 2.860 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila

tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade, boli podieloví spoluvlastníci domu s. č. XXX/X, postaveného na
parcele registra C, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 337 m2 a parcele registra
C, parcela č. XX záhrady, o výmere 273 m2, zapísané v LV č. XXX k. ú. F. každý v polovici, a to titulom
darovacej zmluvy z roku 1991. Dňa 7.10.2015 žalovaný v 1. rade previedol svoj polovičný podiel k
uvedeným nehnuteľnostiam darom, na svojich rodičov a to F. Y. a Ing. A. Y., a títo sú od povolenia

vkladu vlastníckeho práva pod č. V XXXX/XXXX od 16.11.2015 podielovými spoluvlastníkmi podielu na
nehnuteľnostiach v LV č. XXX k. ú. F. C., každý v 1/4-ine. Predmetné nehnuteľnosti užíva od augusta
2004 výlučne žalovaný v 1. rade s jeho rodičmi, ktorí znemožňujú žalobkyni akýkoľvek výkon práv
podielového spoluvlastníctva. Na vchodových dverách už pred cca 10 rokmi vymenili zámky, kľúče
odmietajú žalobkyni vydať, obviňujú žalobkyňu z neexistujúcej trestnej činnosti a údajného fyzického

násilia, kvôli ktorým sa žalobkyňa nemôže ani len priblížiť k vlastnému majetku z dôvodu prebiehajúceho
konaniaovráteniedarusp.zn.9C154/2011vedenomnaOSPrievidza.Návrhžalobkynevovecivedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 17C 66/2010 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol
právoplatne zamietnutý, pre dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom „žalovaný sa musí
starať o svojich rodičov“. Žalobkyňa sa domáhala na tunajšom súde náhrady za užívanie svojho podielu

za obdobie od 1.9.2011 do 28.2.2015, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 18/2015.
Predmetomtohtosporuzostávanáhradazaužívaniespoluvlastníckehopodieluvovlastníctvežalobkyne
v predmetných nehnuteľnostiach a to za obdobie v konaní 12C 18/2015 neuplatnené a to od 1.3.2015
do budúcnosti vo výške 260 eur mesačne. V spise 12C 18/2015 sa nachádza výzva na úhradu sumy
250 eur mesačné nájomné za dom a 10 eur mesačne za pozemky, ktoré žalovaný v 1. rade prevzal s

požiadavkou, aby žalobkyni platil 260 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, čo nerobí a tým je danýnárok a úrok z omeškania každý mesiac od 16. dňa v mesiaci v zákonnej výške. Za obdobie od 1.3.2015
do dátumu povolenia vkladu vlastníckeho práva na rodičov žalovaného v 1. rade, teda do 16.11.2015
si žalobkyňa uplatňuje nárok na užívanie jej podielu vo forme peňažnej náhrady podľa § 137 ods. 1

Obč. zákonníka a od 17.11.2015 titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 a nasl. Obč.
zákonníka, vo výške nájmu v mieste obvyklého. Nárok na užívanie spoluvlastníckeho podielu má aj
za obdobie po prevode podielu na oboch rodičov žalovaného v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade v
predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva, už bez právneho dôvodu a užíva celú nehnuteľnosť a záhradu,
hoci mu toto právo od 17.11.2015 nepatrí. V predmetnej nehnuteľnosti má žalovaný stále nahlásené

miestopodnikania-kovoobrábanieatonaprieksvojmutvrdeniu,žežiadnupodnikateľskúčinnosťúdajne
v dome č. XXX/X nevykonáva a toto nie je možné na živnostenskom úrade zrušiť.

2. Okresný súd v Prievidzi, uznesením sp. zn. 10C 16/2016-122, zo dňa 12.4.2017 pripustil rozšírenie
okruhu účastníkov sporu o žalovaných v 2. rade F. Y. a v 3. rade Ing. A. Y. a zmenu návrhu voči
žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 2.217,60 eur s príslušenstvom, za obdobie od 16.3.2015 a

voči žalovaným v 1., 2. a v 3. rade o zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy vo výške 1.942,40
eur s príslušenstvom, za obdobie od 16.11.2015, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
9.8.2017.
3. Okresný súd v Prievidzi, uznesením 10C 16/2016-149 zo dňa 4.8.2017 pripustil zmenu návrhu voči
žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 2.406,53 eur s príslušenstvom za obdobie od 16.3.2015 a voči

žalovaným v 1., 2. a v 3. rade o zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 3.319,04 eur s príslušenstvom,
za obdobie od 16.11.2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2017.

4. Okresný súd v Prievidzi, uznesením sp. zn. 10C 16/2016 zo dňa 22.8. 2019 spojil na spoločné konanie
veci vedené na Okresnom súde Prievidza, pod sp. zn. 10C 16/2016 a 17C 2/2019 s tým, že konanie

sa vedie pod sp. zn. 10C 16/2016.

5. Súd rozhodol vo veci ešte pred spojením konania rozsudkom sp. zn. 10C 16/2016 zo dňa 14.12.
2017 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Po zhodnotení dovtedy vykonaného dokazovania
(viď body 7. - 19. tohto rozsudku) rozhodol tak z dôvodu, že vychádzajúc z relevantných zákonných

ustanovení, predpokladom nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci je užívanie
tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Takýto nárok nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva
len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič

nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení. Ani v tomto
konaní nepreukázala žalobkyňa taký objektívny dôvod, ktorým by potvrdila, že nemôže užívať časť
nehnuteľností v spoluvlastníctve či už so žalovaným v 1. rade, resp. so žalovanými v 2. a 3. rade. Tento
záver vyjadril prvostupňový súd vo veci 12C 18/2015, pričom od tohto rozhodnutia k žiadnej podstatnej
zmene nedošlo. Žalobkyňa z domu odišla z vlastnej vôle, tento stav pretrvával aj v tomto konaní,

žalobkyňanepreukázala,žebyjejvovýkonejejprávbránilniektorízožalovaných,výkonomsvojhopráva
žalobkyňa nesleduje účel, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ekonomický ekvivalent
za vylúčenie z užívania podielu. To, že žalovaný v 1. rade previedol darovacou zmluvou na žalovaných
v 2. a 3. rade svoj spoluvlastnícky podiel ešte nemení povahu nároku žalobkyne a povinnosť preukázať
objektívny dôvod, že nemôže užívať „svoj spoluvlastnícky podiel“. Súd poukázal na uvedené súdne

rozhodnutie a poukázal na žalovanými popísaný spôsob užívania domu za žalované obdobie. Podľa
výpovede žalovaného v 1. rade jeho spôsob užívania nehnuteľností za žalované obdobie aj v tomto
spore nebol vo väčšom rozsahu než mu podľa jeho vlastníckeho práva patril, aj za toto obdobie trval
stav, že žalobkyňa sa užívania nehnuteľnosti nedomáhala, v tomto jej nebolo ani jedným zo žalovaných
zabraňované. Dom užíva tak, že keď chce prejsť do svojej izby, alebo do garáže, musí prejsť cez celý

dom, veľká obývačka sa využíva len príležitostne. Rovnako obaja žalovaní potvrdili, že pravidelne
užívajú len časť domu, veľkú obývačku užívajú len keď príde syn žalovaného v 2. rade.

6. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie uznesením, sp. zn.
17Co 41/2018 zo dňa 28.2.2019. Poukázal na príslušné rozhodnutia NS ČR a uviedol, že pre posúdenie

nároku žalobkyne je bez významu dôvod, pre ktorý spoločnú vec žalobkyňa neužíva, ako aj jej vôľa
vec užívať, či nie. Z hľadiska žalovaného nároku je však významné, že nadužívajúci spoluvlastník
užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby o takomto užívaní
existovalo rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov, teda dohoda spoluvlastníkov, alebo rozhodnutie súdu.Pokiaľ takáto dohoda, alebo rozhodnutie súdu existuje a spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec
toho, vzniká povinnosť poskytnúť inému spoluvlastníkovi náhradu za takéto oprávnené nadužívanie,
nejedná sa o bezdôvodné obohatenie, ale o nárok vyplývajúci práve z tejto dohody, alebo rozhodnutia

súdu. Vytkol prvostupňovému súdu úplné nevyhodnotenie tvrdení strán sporu, že od roku 1991 do roku
2004 užívali samostatne každý jednu izbu, žalovaní 2/ a 3/ dve izby, a spoločne strany sporu užívali
spoločné časti domu, pozemky a príležitostne piatu izbu. Súčasne obaja darcovia z darovacej zmluvy
z roku 1991 mali právo doživotného bývania v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom. Tento
dlhodobý užívací konsenzus majúci oporu aj v písomnej dohode o užívaní domu v darovacej zmluve,

nemožno vo vzťahu spoluvlastníkov vyhodnotiť inak, ako dohodu o hospodárení so spoločnou vecou,
uzavretú medzi spoluvlastníkmi. Žalobkyňa a žalovaní, ako spoluvlastníci upravili spôsob užívania
nehnuteľnosti medzi sebou. Uvedený spôsob užívania nehnuteľností pred odchodom žalobkyne zo
spoločných nehnuteľností nebol spojený so žiadnou odplatou. Opustenie spoločných nehnuteľností
žalobkyňou v roku 2004, ani jej jednostranné úkony neboli spôsobilým dôvodom zmeny, či zániku
dovtedy existujúcej dohody, nepredstavovali totiž rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov

potrebné pre takéto rozhodovanie so spoločnou vecou. Na základe dohody, podľa ktorej sa spoločná
vec užívania od roku 1991 do roku 2004 neboli žalovaní oprávnení užívať len izbu, ktorá bola na základe
dohody určená ako izba žalobkyne, zvyšok nehnuteľností boli oprávnení užívať. Iba ak po odchode
žalobkyne prekročili užívanie, ich konanie by nebolo uvedenou dohodou kryté a na ich strane by vzniklo
bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce hodnote užívacieho práva k izbe žalobkyne (cena nájmu danej

jednejizbyvspoločneužívanomdome).Nauvedenomnemeníničanizmenaspoluvlastníkovnazáklade
darovacejzmluvy,pretoženovýspoluvlastníkvstupujedoprávapovinnostísvojhoprávnehopredchodcu
aj ohľadom dohody o hospodárení so spoločnou vecou. Naďalej trvá záväzok žalobkyne z dohody o
užívaní nehnuteľností žalovanými v 2/ a 3/ rade, pretože ich právo užívať vymedzenú časť nehnuteľností
zaniklo splynutím len vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Odvolací súd teda konštatoval, že do úvahy

prichádza nárok žalobkyne za náhradu za užívanie izby, ktorá bola určená ako jej izba na základe
existujúcej dohody o hospodárení so spoločnou vecou v spojení s dohodou o doživotnom užívaní
nehnuteľnosti žalovanými v 2/ a 3/ rade. Rozsah tohto nároku zodpovedá cene nájmu danej jednej izby v
dome užívanom inak spoločne s jeho vlastníkmi. Tento nárok je povinná preukázať žalobkyňa. Súd však
musí nanovo skutkovo posúdiť, či bola izba žalobkyne v rozhodnom období ostatnými spoluvlastníkmi

skutočne užívaná, čo je základným predpokladom danosti akéhokoľvek nároku žalobkyne. Žalovaná v
3/ rade pritom na pojednávaní uviedla, že využívajú celú nehnuteľnosť a tak sa aj dohodli a uviedla, že
tam nemá žalobkyňa čo robiť, pričom aj žalovaný v 1/ rade užíva izbu žalobkyne.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, a to: vyjadrenie

OÚ Prievidza OÚP zo dňa 5.1.2016, darovacia zmluva z 7.10.2015, rozhodnutie OÚ, katastrálny odbor
zo dňa 16.11.2015, rozsudkom tunajšieho súdu 12C 18/2015 zo dňa 15.10.2015, odvolanie žalobkyne
voči uvedenému rozsudku č. l. 24-30, vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 19.4.2016, vyjadrenie
žalovaného v 1. rade zo dňa 21.6.2016, písomné vyjadrenie žalobkyne z 17.6.2016, písomné vyjadrenie
žalobkyni z 6.7.2017, uznesenie 10C 16/2016-122 zo dňa 12.4.2017, vyjadrenie žalobkyne zo dňa

18.5.2017, ZP č. 44/2017 znalca Ing. J. R. z odboru stavebníctvo, uznesenie 10C 16/2016-148 zo dňa
4.8.2017, uznesenie 10C 16/2016-149 zo dňa 4.8.2017, zápisnica z pojednávania zo dňa 22.5.2012 z
konania tunajšieho súdu 9C 154/2011, zápisnica z pojednávania zo dňa 30.3.2011 z konania tunajšieho
súdu 17C 66/2010, zápisnica z pojednávania zo dňa 8.11.2010 z konania tunajšieho súdu 17C 66/2010,
darovacia zmluva zo dňa 4.11.1991, výzva na vrátenie daru zo dňa 20.2.2009, odborný posudok o

invalidite žalobkyne, dovolanie žalobkyne k č. k 6Co 187/2016 KS Trenčín zo dňa 20.4.2017, znalecký
posudok 9/2011 Ing. J. R., znalecký posudok 39/2015 Ing. J. R., vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu
žalovaného k dovolaniu zo dňa 9.6.2017, LV č. XXX k. ú. F. C., výpis zo živnostenského registra,
fotografie, doklad o výpočte ekvivalentu za čo sa prenajímajú byty, písomnými vyjadreniami žalobkyne
z 27.12. 2017, písomným vyjadrením žalobkyne z 16.5. 2019, uznesením NS SR 1Cdo 115/2017 z

22.8. 2018, ftc. darovacej zmluvy z 4.11.1991, spisom OS Prievidza, sp. zn. 17C 2/2019 a v rámci neho
žalobou žalobkyne JUDr. L. T. zo dňa 25.1.2019, LV č. XXX k. ú. F. C., výpisom zo živnostenského
registra, písomným podaním žalobkyne z 25.1.2019, písomným vyjadrením žalovaných v tejto veci
z 12.2.2019, písomným vyjadrením žalobkyne z 21.3.2019, lekárskou správou z 7.3.2019, zvukovými
záznamami z pojednávaní vo veci 12C 18/2015 a 10C 16/2016, znaleckým posudkom znalca Ing. J.

R., č. 47/2019, písomným vyjadrením žalobkyne z 26.4.2019 spolu s prílohami, písomným vyjadrením
žalovaných z 10.5.2019, písomným vyjadrením žalobkyni z 10.6.2019, na základe čoho mal zistený
tento skutkový a právny stav:8. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli podľa zápisu v katastri nehnuteľností každý v podiele 1/2
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území F. C., a to pozemkov s parcelným
číslom XX o výmere 337 m2 - zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom XX o výmere 273

m2 - záhrady a stavby, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveným na pozemku parcela
č. XX do 16.11.2015. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade vzniklo na základe
darovacejzmluvyuzavretejdňa4.11.1991medzidarcami-dovtedajšímibezpodielovýmispoluvlastníkmi
F. Y., otcom odporcu a jeho vtedajšou manželkou A. Y., matkou navrhovateľky a odporcu na strane
jednej a účastníkmi konania, ako obdarovanými na strane druhej, pričom v tejto zmluve bolo dohodnuté,

že darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu
najmenej jednej izby s príslušenstvom, pričom toto právo nebude vyznačené ako ťarcha na uvedených
nehnuteľnostiach.

9. Dňa 7.10.2015 žalovaný v 1. rade previedol svoj podiel v 1/2 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach
darom na svojich rodičov a to na žalovaného v 2. rade a na žalovanú v 3. rade a títo sú od povolenia

vkladu vlastníckeho práva po č. V XXXX/XXXX od 16.11.2015 podielovými spoluvlastníkmi podielu na
nehnuteľnostiach v LV č. XXX v k. ú. F. C., každý v 1/4-ine.

10. Všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. C. bola
stanovená na základe uznesenia tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 17C 66/2010 znaleckým

posudkom Ing. J. R. č. 9/2011 na sumu 87.500 eur, pričom nebyť stavebných investícií vykonaných so
súhlasom žalovaného v 1. rade, no bez súhlasu žalobkyne, by bola hodnota týchto nehnuteľností 85.100
eur. Ďalším znaleckým posudkom Ing. J. R., znalca z odboru stavebníctvo č. XX/XXXX, vypracovaného
na základe žiadosti žalobkyne, určil znalec všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. C. za obdobie od 17.2.2011 do17.2.2015 na sumu 1.650 eur. Ďalším

znaleckým posudkom Ing. J. R., znalca z odboru stavebníctvo, č. XX/XXXX, vypracovaného na základe
žiadosti žalobkyne, určil znalec všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX pre k. ú. F. C. za obdobie od 18.2. 2015 do18.2. 2017 na sumu 365 eur /rok. V súčasnosti je dom
obývaný žalovanými v 1. až 3. rade. Žalobkyňa bývala v rodinnom dome a užívala nehnuteľnosti, ku
ktorým má spoluvlastnícke právo, až do roku 2004, keď po vzájomnom rodinnom konflikte so svojou

matkou z tohto domu odišla. Odvtedy komunikuje so svojou matkou, jej manželom a žalovaným v 1. rade
len písomne, pričom iný kontakt so svojou rodinou odmieta. Matka žalobkyne jej dňa 11.6.2006 zaslala
spolu so zmierlivo ladeným listom návrh dohody o vrátení nehnuteľností, čo odôvodnila tým, že vyhovuje
jej predchádzajúcemu návrhu bez toho, aby bolo v týchto listinách konštatované akékoľvek protiprávne
konania navrhovateľky vo vzťahu k darcom, pričom podľa dohody mal dar vrátiť darcom aj žalovaný.

Na tento list žalobkyňa reagovala expresívnym listom zo dňa 11.7.2006, v ktorom podpísanie týchto
listín podmienila predložením listiny o vydedení. Na to matka žalobkyne reagovala expresívnym listom
zo dňa 18.7.2006, v ktorom uviedla, že nemá v úmysle žalobkyňu vydediť a vrátenie daru odôvodnila
potrebou rekonštrukcie nehnuteľností. Znova až expresívnym listom zo dňa 15.1.2009 matka žiadala od
žalobkyne predloženie podpísanej dohody o vrátení daru, pričom k listu priložila listinu označenú ako

vydedenie, z ktorej však nemožno vyvodiť žiadne skutočností dôvodnosti takto označeného právneho
úkonu. Na tento list žalobkyňa reagovala nesúhlasne listom zo dňa 20.2.2009, na čo listom zo dňa
14.3.2009 matka žalobkyne žalobkyni oznámila, že už netrvá na vrátení daru.

11. Vyššie uvedené skutočnosti mal súd zistené už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.

zn. 17C 66/2010, v ktorom konaní tunajší súd rozsudkom č. k. 17C 66/2010-152 zo dňa 2.5.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co 145/2011-184 zo dňa 25.10.2012 návrh
žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
zamietol, vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo

predajom veci a rozdelením výťažku.

12.Zvykonanéhodokazovaniavovyššieuvedenomsúdnomkonanísúdvyvodilzáver,že nehnuteľnosti,
ku ktorým sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva
sú tvorené stavbou rodinného domu postaveného rodičmi žalovaného a pozemkami pri a pod

týmto rodinným domom, pričom tieto nehnuteľnosti boli účastníkom darované týmito osobami z ich
bezpodielového spoluvlastníctva do ich podielového spoluvlastníctva s dohodou, že rodičia žalovaného
budú môcť tieto nehnuteľnosti užívať po dobu zvyšku svojho života. Tieto nehnuteľnosti žalovaný spolu
so svojimi rodičmi naďalej užíva, pričom predovšetkým rodičia žalovaného sú vzhľadom na svoje príjmy,majetok a citový vzťah k týmto nehnuteľnostiam odkázaný na bývanie v týchto nehnuteľnostiach. Tieto
skutočnosti odôvodňujú posúdenie vzťahu účastníkov ako vzťahu, v ktorom sú prítomné dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaného nemožno v tomto čase

až do smrti jeho rodičov spravodlivo žiadať, aby bolo jeho podielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou
zrušené a vyporiadané či už tak, že on bude pred smrťou svojich rodičov povinný vyplatiť navrhovateľku
z týchto nehnuteľností alebo sa tieto nehnuteľnosti na základe nariadenie súdu vyporiadajú tak, že
sa predajú, keďže v prípade takéhoto postupu, by žalovaný zostal, či už v rovine právnej alebo
morálnej záväzok postarať sa o bývanie svojich rodičov. Akékoľvek žalobkyňou navrhované a

do úvahy súdu prichádzajúce vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov akceptujúc vôľu
žalobkyni nebyť vlastníčkou uvedených nehnuteľností a jej narušený vzťah s jej matkou, by bolo
spojené s takými negatívnymi následkami vo vzťahu k žalovanému a jeho rodičom, ktoré by výrazným
spôsobom presahovali záujem žalobkyni na nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným .
Naopak je dôvodné, aby bola žalobkyňa vo vzťahu ku svojej matke a členom jej rodiny naďalej
zaťažená svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z § 630 Občianskeho zákonníka, keďže práve jej matka sa

svojím neuváženým darovaním nehnuteľností, neuvedomujúc si, že účelom dedenia je predovšetkým
spoločenský záujem na posilnení rodinných väzieb, voči nej vzdala svojich práv vyplývajúcich z § 469a
ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka.

13. Krajský súd v Trenčíne sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu vo vyššie uvedenej

právnej veci stotožnil, a poukázal tiež na to, že podľa ustálenej súdnej praxe /R 100/99/ v neprospech
navrhovateľa môže byť za dôvod osobitného zreteľa považované aj to, že navrhovateľke predovšetkým
ide o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Z okolností nadobudnutia spoluvlastníctva účastníkov
je zrejmé, že darovanie bolo v danom prípade motivované zámerom utužiť rodinné väzby medzi
obdarovanými účastníkmi a darcami. Hoci išlo o bezodplatný prevod vlastníctva a darovacia zmluva

to výslovne neuvádza, uvedený zámer utužovať rodinné vzťahy je zvýraznený zakotvením záväzku
v darovacej zmluve umožniť darcom bezplatné užívanie nehnuteľností a zmluvne zvýrazneným
právom žiadať vrátenie daru. Tieto zámery darovacej zmluvy sa nenaplnili, keďže vzťahy medzi
navrhovateľkou na jednej strane a darcami spolu s odporcom na druhej strane sa vyhrotili do takej
miery, že navrhovateľka nemá záujem pomáhať darcom, nechce s nimi nič mať, pričom jej záujmom je

pretransformovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na finančnú hotovosť a zbaviť sa tak svojho
záväzku zabezpečiť bývanie darcov podľa darovacej zmluvy, ako aj hrozby realizácie práva darcov vrátiť
dar.

14. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 154/2011 sa matka navrhovateľky, Ing. A.

Y. so svojím manželom, F. Y. domáhajú ako navrhovatelia od navrhovateľky ako odporkyni, vrátenia
daru, vydania spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV
č. XXX, k. ú. F. C.. Súd vo veci rozsudkom č. k. 9C/154/2011-147 zo dňa 16.5.2013, proti ktorému v
zákonnej lehote podala odporkyňa odvolanie, návrhu vyhovel. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.
17Co/396/2013-195 zo dňa 26.3.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne vyložil pojem dobrých mravov, no
vrátenie daru podľa citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení. Prezentoval
právnynázor,žeObčianskyzákonníkvýrazom„hruboporušuje“vyžadujeintenzívnejšiuformuporušenia
dobrých mravov ako je tomu v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“
porušení dobrých mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za

závažné konanie v zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno
vyvodiť zo závažnosti jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. § 39 OZ)
alebomožnosťvydedenia(ust.469aods.1písm.a/OZ).Podpojemhrubéporušeniedobrýchmravovtak
spadajú skutočne najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Nezáujem o

darcov, ich ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane, tak ako boli
zistené okresným súdom, takýmto konaním v danom prípade nie je.

15. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 9C/154/2011-216 zo dňa 4.9.2014, súd návrh
matky navrhovateľky a jej manžela o vydanie daru zamietol, Keď dospel k právnemu záveru, že návrh

navrhovateľovnavydaniespoluvlastníckehopodieluodporkyne(navrhovateľkavtomtokonaní)vovýške
1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX, k. ú. F. C., nie je dôvodný. Rozhodnutie
zdôvodnil tým, že podľa ustálenej súdnej praxe a rozsiahlej slovenskej a českej judikatúry je potrebné
pri aplikácii cit. ust. § 630 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že predpokladom úspešnéhouplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo nevďak, ale také
správanie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to

čiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapodobne(napr.rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 32Odo 429/2003 zo dňa 26.5.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2007 zo dňa
27.5.2008). Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať
do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore

s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu a členom jeho rodiny (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 1108/2007 zo dňa 27.5.2008).

16. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 12C/18/2015-270 zo dňa 15.10.2015, právoplatný v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 6 Co 187/2016-317 zo dňa 28.2.2017, súd návrh
žalobkyne na zaplatenie sumy 11.527,73 eur voči žalovanému v 1. rade zamietol, keďže v konaní nebolo

preukázané, že by užíval predmetné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu podľa veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam patrí (§ 137 a nasl. OZ), ako aj z dôvodu, že uplatňovaný
nárok, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Krajský súd v Trenčíne potvrdil vyššie uvedeným
rozsudkom prvostupňové rozhodnutie na základe toho, že žalobkyňa nepreukázala v konaní objektívny
dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel, resp. že by jej druhý spoluvlastník bránil v užívaní

nehnuteľnosti ako i skutočnosť, že žalovaný v 1. rade užíva sporné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu,
než mu podľa jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí. V dôsledku podaného dovolania
v uvedenej veci NS SR uznesením sp. zn. 1Cdo 115/2017 zo dňa 22.8.2018 dovolanie žalobkyne
odmietol.

17. Súd mal z výsluchu žalobkyne zo dňa 15.11.2017 zistené, že trvá na podanej žalobe a dôvodoch
v nich uvedených. V predmetnom spore sa dokazuje iba vlastníctvo podielu. Skutočnosť, že niekto
tento podiel užíva nad rámec čo mu patrí bez dohody o bezplatnom užívaní a ak sa to preukáže,
výška peňažného ekvivalentu, ktorá sa počíta podľa ustálenej judikatúry formou znaleckého posudku a
znalec pri výpočte ekvivalentu vychádza z nájomného v mieste obvyklého u obdobných nehnuteľností

v danom mieste a čase. V tomto prípade znalec mohol vypočítať iba ekvivalent za pozemky. Domy
nemal s čím porovnávať, pretože sa v tejto lokalite neprenajímajú a preto pri výpočte vychádzala z
nájomného za byty v U. zníženého o polovicu, čiže sadzba cca 2,20 eur za m2. Žalobkyňa uplatňovala
ešte menej, na čo má zákonný nárok a ani toto neboli žalovaní 1 až 3 ochotní platiť. Žalobkyňa
je podielový spoluvlastník v polovici, titulom účasti na stavbe domu a už aj ku dnešnému dátumu

titulom vydržania, na základe uskutočňovania stavby viacerými osobami (judikát NS ČR sp. zn. 22Cdo
1174/2001, vydržania - rozsudok NS SR 2Cdo 27/2005), pretože podiel drží v dobrej viere ako svoj
36 rokov od kolaudácie stavby od r. 1981. Darovacia zmluva z r. 1991 je zastierací úkon, pretože
prevod podielu na jej osobu nebol nikdy bezodplatný. Ona za svoj podiel zaplatila tým, že dom stavala,
čo bolo už preukázané potvrdzujúcou výpoveďou žalovanej 3/, konkrétne v zápisnici z 30.3.2011 č.

k. 17C 66/2010 a taktiež vložila vlastné investície vo výške 400 000 Sk, ktoré v čase ich výnosu
presahovali hodnotu celej nehnuteľnosti vrátane pozemkov. Poukazuje na to, že pokiaľ sa v darovacej
zmluve uvádza majetkové protiplnenie, pričom bezplatné užívanie jednej izby s príslušenstvom je tam
ocenené, nejde o dar. Poukazuje na judikát NS SR sp. zn. 3Cdo 302/2009 zo dňa 24.2.2011, z ktorého
vyplýva, že bezplatnosť je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť

za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. V danom prípade sa u nej toto plnenie vyžaduje,
od žalovaného 1/ ho nežiadala nikdy. Stále je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
ktorého vlastnícke práva sa obmedzujú výlučne na právo byť zapísaná v katastri nehnuteľnosti a právo
platiť dane. Z titulu vlastníctva 1 - ci má právo užívať výmeru zodpovedajúcu jej podielu. Neužíva reálne
nič, pretože na dome sú už od r. 2004 vymenené zámky. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice v konaní

vedenom pred tunajším súdom 17C 66/2010, kde žalovaná 3/ v pozícii svedka vypovedá: „vchodové
dvere sa robili v roku 2004 alebo v r. 2005“. S výmenou plastových dverí sa vymenili zámky, čiže od r.
2004 nemôže do vlastnej nehnuteľnosti vstúpiť. Obsahom vl. práva je aj faktická moc nad vecou a ona
nemám právo o svojom podiele slobodne rozhodovať. Poukazuje na to, že kauza vedená pred tunajším
súdom 9C 154/2011 o vrátení daru, nie je právoplatne skončená, pretože NS SR rozsudkom KS v TN,

kde ju pripravili o trovy konania, plus uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh na opravu pre údajné
porušovanie dobrých mravov bol pod sp. zn. 22Cdo 176/2016, 2Cdo 177/2016 pre porušenie zákona
zrušený. Žalovaní v 2. a 3. rade sa žiadneho vrátenia daru nedovolali, pretože jednak to nebol dar a
žaloba vo veci 9C je aktuálne neprávoplatne zamietnutá. Dom má tri podlažia, čomu zodpovedá výmera260,03 m2, z toho 1/2 by mala užívať žalobkyňa vo výmere 130,015 m2 a 1/2 podielu na záhrade.
Žalobkyňa však žaluje reálnosť domu len 114 m2, pretože rešpektuje neplatnú darovaciu zmluvu a
odpočítalaniejednuizbuspríslušenstvom,aledvezvýmery,ktorúreálnežalovanív2.a3.radeužívajúa

to obývačku a spálňu na druhom nadzemnom podlaží. Rozsudok tunajšieho súdu 12C 18/2015 je podľa
jejnázoruarbitrárny,nezákonný,pretožejevrozporesjudikatúrounajvyššíchsúdnychautorít.Pokiaľide
o argumentáciu krajského súdu s poukazom na § 3, musí konštatovať, že odvolací súd nielenže nechápe
základnú podstatu vlastníckeho práva, nerešpektuje judikatúru, ale nedočítal dokonca ani § 3. Z tohto
ustanovenia OZ vyplýva „výkon práv a povinností z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“,
takže v danom prípade okrem dobrých mravov musí existovať to, čo je pred spojkou ak, a to právny
dôvod na zásah do vl. práva. A takýmto dôvodom podľa ustálenej judikatúry je výlučne preukázanie
dohody o bezplatnom užívaní podielu, čo žalovaní v 1 až 3 rade nepreukážu nikdy, pretože sa 7 rokov
súdi o peniaze, s bezplatným užívaním nesúhlasí. Argumentácia odvolacieho súdu je úplne scestná,
pretože práva podielového spoluvlastníka, ktorý niečo nadobudol darom, kedy k nemu eventuálne došlo

a napr. kúpou obsah tohto práva je totožný, zahŕňa faktickú moc nad vecou a vôľou vlastníka o svojom
podiele slobodne rozhodovať a v žiadnom prípade za súladu s dobrými mravmi nemožno považovať,
keď mu ostatní užívatelia vyčlenia nejaký podiel bez jeho súhlasu, ktorý ani nezodpovedá výmere, ktorá
mu patrí a okrem toho mu svojim správaním znemožňujú vec užívať. Tvrdenie odvolacieho súdu, že
právo na zaplatenie náhrady má podielový spoluvlastník len vtedy, keď podiel užívať nemôže, ale nemá

právo, keď ho užívať nechce, je výmyslom krajského súdu, takéto judikáty neexistujú, a sú v rozpore so
samotnou podstatou vl. práva, ktorého podstatou je vôľa vlastníka o svojej veci rozhodovať. To, že niekto
užíva nejakú vec odjakživa neznamená, že má na to právny dôvod. Pokiaľ tolerovala bezplatné užívanie
v minulosti, išlo podľa ustálenej judikatúry NS ČR 25Cdo 2230/2007 a 22Cdo 1442/2004 o výprosu, t.
z. o nezáväznú pôžičku, ktorá trvá iba dovtedy, kým vlastník svoje právo užívať bezplatne neodvolá a

toto právo nie je možné vydržať. Pokiaľ odvolací súd tvrdí, že nič nebráni užívať vlastnú nehnuteľnosť,
poukazuje na to, že dom sa riadne nevykuruje. Pri rozsahu poškodenia jej zdravia, je prinútiť ju bývať
v tomto dome zásah do práva na život, pretože to priamo ohrozuje jej zdravie. poškodenie chrbtice
jej absolútne znemožňuje akýkoľvek výkon práce na záhrade, práce v predklone, nosenie ťažkých
bremien a preto má v úmysle, keďže jej žalovaní za svoj podiel neplatia nič, jej podiel prenajímať.

Poukazuje ohľadne náhrady na judikát NS SR 4Cdo 277/2009, z ktorého je jasné, že obsahom vl. práva
je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Každý zo spoluvlastníkov je v
zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V
prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spol. podielu,
má právo na poskytnutie k tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu

potom korešponduje povinnosť vlastníka, ktorý vec užíva takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému
z užívania spoločnej veci poskytnúť. Najvyšší súd poukazuje na to, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, nie je totiž podielom reálnym
ale ideálnym, a v rámci neho nie je možné oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je
výlučne podiel druhého spoluvlastníka. Preto záver krajského súdu vo veci 12C o tom, že žalovaný v

1. rade neužíva podiel žalobkyne, lebo užíva len jednu izbu, nezodpovedá zákonu, lebo aj z tej jednej
izby jej patrí polovica. Najvyšší súd konštatuje, že tento vzťah vyplýva zo zákona podľa § 137 ods. 1
OZ v spojení s § 123 OZ a ide o právo majetkovej povahy. V danom prípade bolo preukázané, že na
dome sú vymenené zámky, nielen v tomto konaní, ale už v konaní 17C 66/2010, žalobkyňa je úplne
vylúčená z užívania vlastného majetku a podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít na tom,

kto za to môže a prečo je vylúčená absolútne nezáleží, podstatný je fakt, že neužíva svoj podiel. Preto
žiada, aby súd návrhu vyhovel, lebo ide o zákonom garantované nároky, ktoré sa na súde priznávajú
úplne bežne a aplikácia § 3 OZ v danom prípade absolútne neprichádza do úvahy. Poukazuje na to, že
žalovaný v 1.rade v predmetnej nehnuteľnosti vykonáva podnikateľskú živnosť, čo vyplýva z výpisu ŽR,
nemá prevádzku, čiže všetky veci z podnikania, ktoré na to potrebuje, má v jej patriacej nehnuteľnosti,

za užívanie ktorej jej nič neplatí. Pokiaľ to, že žalovaný v 1. rade je podnikateľ na základe výpisu zo ŽR
stačí DÚ, musí na preukázanie jeho podnikateľskej činnosť tento doklad stačiť aj súdu. Predložila súdu
krátkou cestou ako dôkazy: výpis z LV č. XXX, aktuálny výpis zo ŽR žalovaného v 1. rade, doklady o
výpočte ekvivalentu za čo sa prenajímajú byty, zápisnice z pojednávaní, z ktorých vyplývajú ňou tvrdené
skutočnosti, uznesenie NS 2Cdo 176/2016, judikát NS 4Cdo 277/2009, judikát 3Cdo 302/2009, ZP č.

39/2015, rozpis čo konkrétne žalovaní v 1 až 3 rade užívajú s presnosťou na cm2, ZP 9/2011, dovolanie
proti rozsudku vo veci 12C 18/2015. Pokiaľ ide o tvrdenia KS TN, že jej nič nebráni užívať nehnuteľnosť,
odborný posudok o invalidite o stave chrbtice, pri stavbe domu prišla nielen o detstvo, ale aj o zdravie.
Z dôvodu choroby nesmie byť v zime. Pokiaľ sa dom nevykuruje, na čo poukazuje 7 rokov, nemôže houžívať bez samostatného vykurovacieho systému v rozsahu svojho podielu a taktiež bez kľúčov sa do
nehnuteľnosti vojsť nedá. Celá záhrada je obrobená, sú tam čierne stavby, drevený prístrešok postavený
bez jej súhlasu, žalovaný v 1. rade nemá súhlas na výkon podnikateľskej činnosti. Domáhala sa zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prečo súd návrhu nevyhovel za daného stavu veci je jej
záhadou, pričom žalovaní v 1. až 3. rade neustále od nej žiadajú plnenie povinnosti, financovanie celej
údržby domu, absolútne ignorujú jej práva a o tom, že vložila svoje investície preukazuje originálom
listu od žalovanej v 3. rade. Uvedené povinnosti sa nevyžadujú od žalovaného v 1. rade. Vzťahy medzi
účastníkmi boli konfliktné roky, ona sa snažila v tejto domácnosti prežiť a v záujme domáceho kľudu

podpísala to, čo jej bolo predložené, pretože inak by mala neuveriteľné problémy. Žalovaný v 2. rade je
človek, ktorý neznáša odpor, on si neprial, aby z tohto majetku nadobudol čokoľvek jeho syn z prvého
manželstva a pokiaľ by neboli nažive jej dve staré mamy, nikdy by podiel nedostala. Tieto dve dohliadali
na majetkové záujmy, sledovali čo sa deje s jej peniazmi, pretože vedeli, že žalovaná v 3. rade sa o
to starať nebude. Tá totiž uprednostňovala výlučne žalovaného v 1. rade. Ten dostával všetky výhody,
všetko zadarmo a nechápe prečo tohto človeka tento súd ochraňuje. Nové kľúče od domu jej neboli

ponúknuté a ani ich nežiadala z dôvodu, že sa pre incident so žalovanou v 3. rade z nehnuteľnosti
odsťahovala a to kvôli jej agresívnemu chovaniu, sa tam bála vstúpiť. Žalovaný v 2. rade ju v minulosti
fyzicky napadol, keď neurobila to, čo chcel. O tom, že nehnuteľnosť nie je vykurovaná sa dozvedela
z znaleckého posudku Ing. R., ktorý vypracovával posudok vo veci 17C 66/2010, tam je fotografická
dokumentácia, sú tam pôvodné kotle a vie, že celá miestnosť, kde bolo pôvodne uhlie je prázdna, z čoho

jasne vyplýva, že kotol na pevné palivo je odpojený, používa sa iba druhý kotol, vykuruje sa plynom a
nehnuteľnosť sa v rámci šetrenia roky vykurovala tak, že kúrilo sa v kuchyni a v obývačke. Tam bola
zima celé roky, pretože podľa pôvodnej projektovej dokumentácie na 1. nadzemnom podlaží mal byť
krb. Žalovaná v 3. rade ho dala zamurovať, premiestnila dvere. Keby sa kúrilo krbom, komín je v strede
domu, tak by tam teplo bolo. Okrem toho, že sa dom nevykuruje svedčí aj zdrav. stav žalovanej v 3.

rade, ktorá má iba jednu ľadvinu. V tej domácnosti, pokiaľ tam bývala, sa snažila, aby tam bolo teplo,
ale keď nastavila kúrenie prepili to s tým, že slniečko všetko vyhreje. Vonku bolo -10 stupňov. Okrem
vyššie poškodenej chrbtice trpela roky na ťažké angíny, všetko choroby z prechladnutia a spamätávala
sa roky. V tej domácnosti sa nezmenilo od jej odchodu v r. 2004 z hľadiska zariadenia spodnej časti a
kotlov absolútne nič. V r. 1998 si žalobkyňa kúpila byt, nemohla v ňom hneď bývať, z dôvodu nepriaznivej

finančnej situácie. Do spornej nehnuteľnosti chodila až do r. 2004. Skutočnosť, že nič nekupovala,
je klamstvo. Žalovaného v 2. rade zastupovala v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Rovnako tak jeho syna z prvého manželstva, s ktorým má veľmi dobrý vzťah. Dôvodom, prečo odišla
zo spoločnej domácnosti, boli finančné nezhody. Nie je pravda, že vzťahy boli usporiadané do r. 2004.
Zdanlivo to fungovalo, kým bola ticho. Chcela sa slušne majetkovo vyporiadať, aby ju žalovaní vyplatili

a o to sa bude usilovať. Na výplatu z majetkového podielu má právo a chce tieto absolútne nefunkčné,
deštrukčné vzťahy, ktoré jej nič nedávajú a ktoré ju iba obťažujú, uzatvoriť. Keďže sa nemôže majetkovo
vyporiadať, k tomuto sporu bola donútená, inú právnu možnosť nemám. Dvere do garáže sa zamykajú
zvnútra. Žalovaní v 2. a 3. rade sa usilujú ju zničiť, zabiť, usilujú sa o jej život, vedia, že ona záhradu
obrábať nesmie.

18. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 15.11. 2017 v jeho výpovedi uviedol, že stavba bola
skolaudovaná v r. 1980, v tom čase mala žalobkyňa cca 8 až 10 rokov, tak nevie ako sa mohla ona
podieľať na výstavbe nehnuteľností, keď vtedy sa výstavba realizovala tak, že sa hádzalo do miešačky.
Nevie, akým spôsobom ona vložila do nehnuteľnosti 400 000 Sk. Potvrdil, že sú vymenené vchodové

dvere a aj zámky. Prístup do nehnuteľnosti je cez garážové dvere, na ktorých zámok 30 rokov vymenený
nebol. Kľúče od vchodových dverí si nevyžiadala ani jej neboli ponúknuté z dôvodu, že spoluvlastník sa
má zaujímať o svoj spol. podiel, ona tam cca 10 rokov nebola. Každoročne pripravuje 10 až 12m dreva,
aby sa v nehnuteľnosti mohlo kúriť. Rovnako tak nemá už záujem opätovne preukazovať skutočnosť,
že v predmetnej nehnuteľnosti nepodniká, túto skutočnosť v konaní 12C 18/2015 preukazoval firmou

kde podniká a zároveň poukazuje na to, že v spornej nehnuteľnosti podnikať nemôže, pretože tam
nachádzajúci sa kovoobrábajúci stroj je absolútne nevyhovujúci. Nie je pravdivá výpoveď žalobkyne
v tom, že DZ v r. 1991 mala byť realizovaná z dôvodu, aby syn žalovaného v 2. rade zo spornej
nehnuteľnosti nenadobudol nič. Keby to tak bolo, tak by on DZ v r. 2015 nedaroval jeho spol. podiel na
žalovaných v 2. a 3.rade, užíva celú nehnuteľnosť a to preto, že dom je tak dispozične riešený, že keď

chce prejsť do jeho izby resp. z nej do garáže, resp. do kotolne, tak musí prejsť cez celý dom. Veľká
obývačka sa využíva príležitostne, keď príde brat z Bratislavy.19. Žalovaný v 2. rade v jeho výpovedi dňa 15.11.2017 uviedol, že je pravda, že vchodové dvere
boli vymenené a s tým spojené aj zámky z dôvodu nevyhovujúcich dverí. Vchodové kľúče žalobkyni
ponúknuté neboli, lebo žalobkyňa má k dispozícii kľúče od garáže a teda má prístup k spornej

nehnuteľnosti. Čo sa týka sumy 400 000 Sk, ktorú udáva žalobkyňa, že investovala do nehnuteľnosti
uviedol, že asi sú to peniaze so súdneho sporu prislúchajúce. Má za to, že v dome sa vykuruje
dostatočne. Z dôvodu zdravotných problémov syna z prvého manželstva sa prerobila časť nehnuteľnosti
- schody do záhrady, chodník a tú časť, ktorú žalobkyňa namieta, že bola vybudovaná bez jej súhlasu,
prístrešok bol vyhotovený z dôvodu ochrany majetku, pretože pod prístreškom sa nachádza pivnica a

opadával tam strop. Všetko podmokalo. Žalobkyni dňa 8.5.2016 poslal SMS v duchu „pani doktorka
polovica záhrady je neobrobená, môžeš si zasiať čo chceš a čo zaseješ to budeš žať“. Odpoveď mu
prišla v duchu: „ja som už zasiala, uvidíš čo vzíde“ a prišla žaloba. So synom z prvého manželstva má
žalovaný v 2. rade veľmi dobré vzťahy. Žalovaný v 1. rade ide riešiť situáciu tak, že si kúpil pozemok a ide
stavať. Žalobkyňa si v roku 1998 zakúpila byt, avšak až do roku 2004 bývala s nimi v spol. domácnosti
a neprispievala ničím na stravu, kúrenie. Žalovaný v 2. rade využíva len polovicu nehnuteľnosti, veľká

izba sa nevyužíva, tá sa len temperuje. Garáž používa, v kotolni sa nachádzajú dva kotle, jeden plynový,
jeden na pevné palivo. Vykuruje sa drevom, ktoré zabezpečuje žalovaný v 1. rade.

20. Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi dňa 15.11.2017 uviedla, že do r. 2004, pokiaľ žili v spol.
domácnosti so žalobkyňou, neboli problémy. Žalovaná v 3. rade ako stavebná inžinierka, spolu s

manželom nehnuteľnosť svojpomocne postavili. Pomoc zo strany žalobkyne pri stavbe nehnuteľnosti
vidí v tom, že im ako deti, ju a žalovaného v1. rade, rodičia zobrali a pomohli im tým, že im na stavbe
nezavadzali. Žalovaná v 3. rade uviedla, že nehnuteľnosť užíva v takom rozsahu ako sa dohodli.
Nevyužíva v nehnuteľnosti veľkú obývačku, využíva ju len vtedy, keď príde syn žalovaného v 2. rade.
Žalobkyňa, v čase keď nehnuteľnosť užívala, neprispievala žiadnou sumou na bývanie. Keď jej bolo tam

zle, prečo bývala v spornej nehnuteľnosti, keď mala byt od r. 1998 do 2004.

21. Po rozhodnutí odvolacieho súdu sa žalobkyňa vyjadruje k právnemu názoru KS v Trenčíne
v písomnom podaní z 16.5.2019. Nesúhlasí s právnym záväzným názorom odvolacieho súdu, súd
použil českú judikatúru, ktorá nie je judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Taktiež poukázala na iné

rozhodnutia NS ČR, pričom pre súd je vždy záväzná obdobná judikatúra na území SR. Osobitne
poukázala na publikované rozhodnutia NS SR, resp. stanoviská, a to predovšetkým právny záver, že
ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva
predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu. V ďalšom opäť uvádza
okolnosti jej odchodu zo spoločnej nehnuteľnosti a skutočnosť, že nehnuteľnosti užíval výlučne len

jeden podielový spoluvlastník s jeho rodičmi. Nesúhlasí, že by jej patrila náhrada len za jednu izbu,
pretože jej spoluvlastnícky podiel vyplýva z príslušného LV. Žiadna dohoda o užívaní uzavretá nebola
a ukladanie povinností ohľadom zaniknutých zmluvných záväzkov je v rozpore so zákonom. Predložila
darovaciu zmluvu (č. l. 244-245 spisu), z ktorej vyplýva, že sa zaviazala spoločne so žalovaným v 1/ rade
k bezplatnému užívaniu predmetných nehnuteľností v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade minimálne

v jednej izbe s použitím príslušenstva. Uzavretím ďalšej darovacej zmluvy v roku 2015 došlo k zániku
záväzku z článku 5. darovacej zmluvy z roku 1991 vo vzťahu tak k žalobkyni a aj žalovanému v
1/ rade. Žalobkyňa absolútne popiera vznik dohody o užívaní spred roka 2004 do budúcnosti, takúto
dohodu môžu uzavrieť len podieloví spoluvlastníci. Žalobkyňa sa nikdy nemohla dostať do pozície
prehlasovaného spoluvlastníka, keďže vždy vlastnila 50 % - ný podiel na nehnuteľnostiach a bez jej

súhlasu nemohla žiadna dohoda o užívaní vzniknúť. Od augusta 2004 došlo k zmene pomerov, ktorá
zmena mala za následok zánik pôvodnej dohody o užívaní z roku 1991 a od augusta 2004 sa pôvodnou
ústnou dohodou neriadi ani jedna jej zmluvná strana.

22. Dňa 25.1.2019 uplatnila žalobkyňa voči žalovaným v 1/ až 3/ rade obdobný nárok na náhradu za

užívanie jej podielu na spoločných nehnuteľnostiach za dobu od 1.8.2017 do 31.1.2019 v sume 5.153,86
eur, a to na základe tých istých skutkových tvrdení (vec 17C 2/2019). Pri uplatnení tohto nároku
vychádza zo sumy 260,- eur ako sumy zistenej znaleckým posudkom č. 44/2017, ktorý stanovoval
hodnotu nájmu pozemkov v mieste obvyklom a toto nájomné vidí v sume 1,191 eur/deň. V požadovanej
mesačnej náhrade 260,- eur je už zahrnutá náhrada vo výške 10,- eur za užívanie pozemkov, teda spolu

za 18 mesiacov ide o sumu 4.680,- eur, + náhrada za pozemky v sume 653,86 eur po odpočítaní už
uplatnených 10,- eur, spolu žaluje sumu 5.153,86 eur a z tejto sumy uplatňuje aj úrok z omeškania.
Žalobu podporila LV č. XXX k. ú. F. C. a výpisom zo živnostenského registra. Žalovaní v 1/ a 3/ rade
so žalovaným nárokom nesúhlasia, čo uvádzajú v písomnom podaní z 12.2.2019. Nesúhlasia spovahou navrhovaného žalobného petitu, žalobkyňa nepredložila dôkaz k výške plnenia, do pozornosti
dali okolnosti, za ktorých sa stala podielovou spoluvlastníčkou, popierajú, že by užívali nehnuteľnosti
nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa opustila domácnosť z vlastného rozhodnutia,

nevymenili zámok na vchodových dverách, vymenili celé dvere. Žalobkyňa reaguje na vyjadrenie
žalovaných písomným vyjadrením z 21.3.2019 a uvádza, že povinnosť na strane žalovaných vyplýva z
bezdôvodného obohatenia, ktoré sú povinní vydať spoločne, pretože ide o ideálnu mieru vzájomných
práv a povinností, vyplývajúcu zo samotnej podstaty podielového spoluvlastníctva. V ďalšom opäť
poukazuje na okolnosti narušenia vzťahov v rodine, okolnosti jej odchodu, okupácie predmetných

nehnuteľností a rozoberá podstatu obetí domáceho násilia (viď pripojená dokumentácia). Ďalej pripojila
znalecký posudok č. 47/2019 znalca Ing. J. R., ktorý stanovoval všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov
parcely č. XX a XX k. ú. F. C., pričom nájom za 1m2 stanovil na rok 1,195 eur, nájom za obdobie od
19.2.2017 do 19.2.2019 stanovil v celkovej výške 365,- eur, a to pri polovičnej výmere oboch pozemkov.
V ďalšom podaní z 26.4.2019 žalobkyňa poukazuje na zistenú cenu nájmu obdobnej nehnuteľnosti,
ktorá bola zverejnená 22.3.2019, pričom cena nájmu domovej nehnuteľnosti činila 520,- eur za mesiac

a podľa tejto ceny vypočítava aj svoj nárok za jej výmeru 130 m2. Rozširuje svoj nárok za dobu od
1.8.2017 do 30.4.2019 v sume 260 x 21 mesiacov, spolu 5.460,- eur a ďalšiu sumu 756,- eur a náhradu
za užívanie pozemkov 309,92 eur a sumu 413,79 eur. To znamená, že celkom uplatňuje za toto obdobie
nárok v sume 6.939,71 eur s príslušenstvom. Následne došlo uznesením sp. zn. 10C 16/2016 zo dňa
22.8.2019 k spojeniu uvedenej veci 17C 2/2019 na spoločné konanie s vecou 10C 16/2016.

23. V písomnom podaní z 23.10.2019 žalobkyňa opäť rozširuje žalobný nárok, pričom konštatuje, že
vo veci 10C 16/2016 uplatňovala doteraz celkom nárok 5.861,45 eur za dobu do 31.7.2017 a vo veci
17C 2/2019 nárok od 1.8.2017 do 30.4.2019 v celkovej sume 5.460,- eur, tento následne rozširovala
na sumu 6.939,71 eur. Následne ďalej rozširuje svoj nárok o zaplatenie ďalšej sumy v celkovej výške

3.793,68eur,pretože rozširujesvojnárokajzaobdobieod1.5.2019aždo31.10.2019,ktorýčinípodľajej
výpočtu sumu 3.793,68 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná predniesla rozšírenie žaloby na pojednávaní
dňa 23.10.2019, na ktorom boli prítomní všetci účastníci konania, súd postupom podľa § 142 ods. 1
CSP, rozšíril pripustenie žaloby o zaplatenie ďalších 3.793,68 eur tak, že predmetom konania bol nárok
žalobkyni 10.733.39 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Uvedené vyplýva z textu zápisnice z

23.10.2019. Avšak, súd pre procesnú úplnosť vyjadrenia žalobného nároku žalobkyne uplatňovaného v
oboch súdnych konaniach vyjadruje celkový nárok žalobkyne voči žalovaným samostatným uznesením.
Je to z dôvodu, že súd na pojednávaní rozhodoval len o rozšírení pôvodne uplatňovaného nároku v
konaní 17C 2/2019, tento nárok však rozšírila v podaní z 26.4.2019, o ktorom rozšírení ešte nebolo
samostatne rozhodnuté, i keď v celkovej sume 10.733, 39 eur, ktorú súd konštatoval ako celkový

nárok žalobkyne je zahrnutá aj táto suma. Súd však upresňuje, že po spojení konania je samozrejme
predmetom rozhodovania aj nárok žalobkyne pôvodne uplatňovaný žalobou vo veci 10C 16/2016,
aktuálne vo výške 5.725,57 eur s príslušenstvom a celkom uplatnený nárok činí sumu uvedenú v
uznesení zo dňa 23.10.2019 (viď pred rozsudkom).

24. Žalobkyňa v podaní z 23.10.2019 poukazuje na povinnosť súdu rozhodovať v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, poukazuje na rozhodnutia R 54/1973, 2Cz 54/79,
pričom na konštatovanie mlčky uzavretej dohody o užívaní musí byť preukázaná uvážená vôľa
vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a za dohodu nemožno považovať dlhodobo faktický stav,
ktorýpoprípade porušujeprávaniektoréhospoluvlastníka.ĎalejpoukazujenarozhodnutieNSSR 8Cdo

439/2014 a opätovne rozvádza konanie žalovaných z dávnej minulosti, ktoré pociťuje ako krivdu voči
jej osobe.

25. Na pojednávaní dňa 23.10.2019 žalobkyňa zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach a uplatnených
nárokoch. Poukázala na znalecký posudok a fotografie zo spisu 17C 66/2010, kde označila jej izbu,

ktorá sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží. Ostatné tvrdenia žalobkyne nesúviseli s predmetom
konania.

26. Žalovaný v 1/ rade opäť poukazoval, že nikto zo žalovaných nikdy žalobkyni nebránil v užívaní
nehnuteľnosti, vchodové dvere boli vymenené aj so zámkou z dôvodu opotrebenia, pivničné dvere

vymenené neboli. Izbu žalobkyne v dobe, keď do roku 2004 žila s nimi v dome, neužívala len ona
sama, ale mali tam prístup všetci. V rokoch 2011 - 2012 sa rozhodol do izby nasťahovať, nepokladal
za dôležité sa na to žalobkyni pýtať. Jeho izba je voľná, nachádza sa tam starý nábytok. Aj aktuálne
užíva izbu žalobkyne a spoločné priestory.27. Žalovaný v 2/ rade potvrdil, že žalobkyňa má kľúče od pivnice, tieto dvere ani zámok vymenené
neboli, sám jej zasielal SMS správu, že si môže obrábať záhradu.

28.Žalovanáv3/radekrozhodnutiuodvolaciehosúduuviedla,ževsuterénedomusanachádzakotolňa,
ktorá vykuruje celý dom, garáž, práčovňa, schodisko, pod schodiskom je špajza, ktoré využívajú všetci.
Ďalšie podlažie - vstup do neho z vonku aj z pivnice, využíva sa kuchyňa, špajza, predsieň, WC a veľká
obývačka, ktorú využívajú všetci len vtedy, keď príde syn žalovaného v 2/ rade s priateľkou. Na druhom

podlaží sú 4 spálne, kúpeľňa spojená s WC, jednu miestnosť využívajú všetci ako obývačku, jednu
spálňu majú žalovaní v 2/ a 3/ rade, boli dve detské izby, jednu užíva žalovaný v 1/ rade a do roku 2004
užívala druhú žalobkyňa. Keď žalovaný v 1/ rade začal študovať, žalobkynina izba nebola využitá, bola
tam prípojka na internet a kábel na TV, tak žalovaný v 1/ rade sa nasťahoval do izby a využíva ju doteraz.
Žalobkynina izba bola väčšia o 2m2, bola prázdna a slnečná, v jej izbe sa nachádzal starý nábytok, ktorý
vyhodili a žalovaný v 1/ rade si tam kúpil nový.

29. Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

30. Podľa § 139 ods. 1 a 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

31. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Spoluvlastnícky podiel

vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje teda aj mieru účasti, pokiaľ
ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V situácii, keď spoluvlastníkovi
nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo
na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom

korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému
z užívania spoločnej veci poskytnúť. Tak podľa judikatúry SR a čiastočne aj v ČR je takýto nárok
nárokom vyplývajúcim z podstaty podielového spoluvlastníctva, teda nárok vyplývajúci z § 137 ods.
1 OZ (napríklad 4Cdo 298/2008 zo dňa 24.11.2009, NS SR 2Cdo 141/2009 z 30.5.2000). Tak podľa
judikatúry SR a čiastočne aj v priestore ČR pritom platí, že je bez významu dôvod, pre ktorý

spoločnú vec jeden zo spoluvlastníkov neužíva. Uvedené však platí bez výhrad len v situácii, pokiaľ
ohľadom užívania spoločnej veci nie je medzi podielovými spoluvlastníkmi uzavretá dohoda o užívaní
spoločnej veci a významné je i to, či za užívanie veci je dohodnutá odplata alebo nie. Za všetky súdne
rozhodnutia NS SR súd v tejto časti cituje rozhodnutie NS SR 6Cdo 184/2010, podľa ktorého nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu

vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie
tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho
podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si

úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu zajej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade
nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu

svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne
spoločnúvecneužíva,niejeprávnevýznamnýarovnakotakniejevýznamnéaniprípadnéužívaniečasti
veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len
veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska)
hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí

veci, rozdielna.

34. V konaní mal súd po vykonaní dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. F. C., každý v jednej polovici
od roku 1991 do 16.11.2015, žalobkyňa a žalovaní v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi od
16.11.2015 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, žalobkyňa v podiele 1-ica a žalovaný v 2. a 3. rade

každý v 1-ine na základe darovacej zmluvy zo dňa 7.10.2015. Nehnuteľnosti boli pôvodne žalobkyni
a žalovanému v 1. rade darované žalovanými v 2. a 3. rade zmluvou v roku 1991 s tým, že obaja
rodičia žalovaného v 1. rade, ako darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo
doživotného bývania v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom. Z tejto darovacej zmluvy vyplýva
teda vôľa darcov ponechať si v predmetnej nehnuteľnosti právo doživotného bezplatného bývania

a užívania predmetných nehnuteľností, a to minimálne v jednej izbe s použitím príslušenstva. Toto
právo bolo dohodnuté ako osobné právo prevodcov a nebude vyznačené ako ťarcha na predmetných
nehnuteľnostiach. Z výpovedí strán sporu a z rozsudku tunajšieho súdu 12C 18/2015 mal súd zistené,
že predmetné nehnuteľnosti až do roku 2004 užívali strany sporu s tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1.
rade užívali samostatne každý jednu izbu, dom užívali naďalej aj žalovaný v 2. a 3.rade a to ostatné

dve izby a všetci spoločne užívali aj ostatné spoločné časti domu a pozemky a príležitostne aj piatu
izbu. Tieto nesporné skutkové okolnosti rešpektujúc aj ich právne posúdenie odvolacím súdom treba
vyhodnotiť ako dlhodobý užívací konsenzus podielových spoluvlastníkov a vo vzťahu k žalovaným v
2. a v 3.rade podporený aj zmluvným záväzkom v darovacej zmluve z roku 1991. Tak žalobkyňa ako
i žalovaný v 1. rade ako spoluvlastníci teda upravili spôsob užívania nehnuteľností medzi sebou a

súčasnevymedzilirozsahichspoločnéhozáväzkuspočívajúcehovumožneníužívaniaaspoňjednejizby
a spoločných priestorov žalovaným v 2. a v 3. rade. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že tento faktický
stav a spôsob užívania nehnuteľností pred odchodom žalobkyne zo spoločných nehnuteľností nebol
spojený so žiadnou odplatou, čo logicky zodpovedalo tomu, že do roku 2004 žili sporové strany ako
rodina, teda deti so svojimi rodičmi. Pokiaľ ide o existenciu dohody o užívaní spoločnej nehnuteľnosti,

túto žalobkyňa aj po rozhodnutí odvolacieho súdu opakovane namietala, keď neuznávala ani jej vznik,
trvanie a poukazovala na zmeny, ktoré v užívaní nastali. Podľa názoru súdu vychádzajúc z času,
kedy bola uzatváraná darovacia zmluva, možno jednoznačne uzavrieť, že rodičia síce prejavili vôľu
darovať nehnuteľnosti deťom, avšak jednoznačne chceli v nehnuteľnosti doživotne a bezplatne bývať,
čo je logické a v bežnom živote zaužívané. Samotné faktické užívanie nehnuteľností len potvrdzuje

existenciu takejto vôle na strane všetkých účastníkov darovacej zmluvy. Podľa názoru súdu dohoda
spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, táto môže byť uzavretá aj ústne,
alebo aj konkludentne, teda mlčky. Ako vyplýva i z R 54/1973, na ktorý žalobkyňa poukazuje, treba
vždy starostlivo zvážiť, či už v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom treba a možno vidieť
takúto dohodu. Bude tomu tak len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne

výrazom vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nie len dlhodobým faktickým stavom, ktorý
poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Z vykonaného dokazovania je možné pre súd
urobiť záver, že dlhodobé trinásťročné faktické a všetkými účastníkmi darovacej zmluvy rešpektované
užívanie nehnuteľností založilo takúto dohodu o užívaní spoločnej veci jednak vo vnútornom vzťahu
medzi podielovými spoluvlastníkmi a taktiež vo vzťahu k tretím osobám, teda žalovaným v 2. a 3. rade.

Do roku 2004 neboli žiadne nezhody medzi spoluvlastníkmi, teda žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
ohľadom užívania. V roku 2004 sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čo taktiež nebolo
sporné, pričom dôvodom jej odsťahovania boli nezhody so žalovanými v 2. a v 3.rade, pričom v tom
čase už mala žalobkyňa kúpený byt v Prievidzi, ktorý však neužívala, a do roku 2004 bývala spolu so
žalovanými. Žalovaní popisujú toto spolužitie ako spolužitie rodiny a niet pochýb o tom, že nezhody

medzi žalobkyňou a žalovanými nemali svoju podstatu v existencii podielového spoluvlastníctva ale v
názorových nezhodách z iných rodinných udalostí.35. Tak ako konštatoval aj odvolací súd, k zmene alebo zániku dohody o bezplatnom užívaní spoločnej
veci nedošlo žiadnou inou dohodou podielových spoluvlastníkov, ani rozhodnutím súdu. Odchod
žalobkyne zo spoločnej nehnuteľnosti v roku 2004, ani následné jej konanie voči žalovaným nemohlo

založiť zmenu či zánik existujúcej dohody o užívaní. Ako správne poukazovala žalobkyňa dohoda
nemohla byť zmenená rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov, pretože ona žiadny súhlas
na iné užívanie nedávala. Vychádzajúc z uvedeného potom žalovaní neboli oprávnení užívať len izbu,
ktorá bola určená na užívanie žalobkyňou, pričom nebolo sporné, o ktorú izbu išlo a za užívanie
jednotlivých častí domu nebola dohodnutá žiadna odplata. Vychádzajúc zo záveru odvolacieho súdu,

len v prípade ak by bola prekročená existujúca bezplatná dohoda o hospodárení so spoločnou vecou
a dohoda o doživotnom užívaní, ich konanie by nebolo uvedenou dohodou kryté a na ich strane by
vzniklo bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce hodnote užívacieho práva k izbe žalobkyne, t. j. cena
nájmu danej jednej izby v spoločne užívanom dome. Po opätovnom výsluchu žalovaných vyplynulo, že
žalovaný v 1. rade v rokoch 2011 - 2012 sa rozhodol bez súhlasu žalobkyne užívať jej izbu, nasťahoval
sa do jej izby, pričom jeho izba zostala voľná. Ide pritom o obdobie, ktoré už spadá pod obdobie

uplatnené žalobným návrhom žalobkyne. Ak teda žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník v
rozpore s dohodou o užívaní začal užívať reálne vyčlenenú izbu určenú na užívanie žalobkyňou, a
to svojvoľne bez zmeny dohody o užívaní a súhlasu žalobkyne, vzniká na jeho strane bezdôvodné
obohatenie zodpovedajúce hodnote užívacieho práva k izbe žalobkyne. Ak následne došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade na oboch žalovaných v 2. a v 3. rade a faktický užívací

stav zostal nezmenený, t. j. žalovaný v 1/ rade naďalej užíval izbu žalobkyne ako „tretia osoba“, nie je
možné prípadný nárok žalobkyne kvalifikovať inak, ako nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie
jej izby, a to bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností žalovanými v 2. a v 3. rade,
ich užívanie v dobe do roku 2015 vyplývalo z dohody spoluvlastníkov o užívaní rodinného domu a
záväzku spoluvlastníkov voči nim spočívajúcom v bezplatnom doživotnom užívaní minimálne (teda aj

viac) jednej izby s príslušenstvom. Išlo o záväzkový vzťah zaväzujúcich len zmluvné strany, ktorý trval v
tomto rozsahu až do roku 2015. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 2. a v 3. rade prekračovali
takto vymedzený titul užívania spoločných nehnuteľností. Po tom, čo v roku 2015 žalovaní v 2. a 3.
rade získali spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach každý v 1-ine, ich právo z dohody o bezplatnom
užívaní zaniklo a splynulo s povinnosťou strpieť takéto užívanie, ale len vo vzťahu k žalovanému v1/

rade, pretože záväzok žalobkyni strpieť a umožniť užívanie nehnuteľností žalovanými v 2. a v 3. rade
naďalej trvá a tento sa nezmenil ani uvedenou právnou zmenou vykonanou darovacou zmluvou v roku
2015. Ani po roku 2015 nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaní v 2. a v 3. rade užívali spoločnú
nehnuteľnosť nad rámec im prislúchajúcich podielov (viď užívanie len spálne, ďalšej izby na poschodí
a spoločné priestory).

36. Pokiaľ ide o odvolacím súdom konštatovaný rozpor v tvrdení žalovanej v 3. rade v tom, že využívajú
celú nehnuteľnosť a tak sa aj dohodli (viď zápisnica z pojednávania z 15.11.2017), žalovaná v 3. rade
súdu podrobne uviedla spôsob užívania jednotlivých podlaží, izieb a spoločných priestorov. Súd mal
za preukázané, že na druhom podlaží jednu spálňu užívajú žalovaní v 2. a v 3. rade, jednu izbu užíva

žalovaný v 1. rade, jednu izbu užívajú všetci ako obývačku. Spoločné priestory užívajú spoločne. V
takto vymedzenom rozsahu užívania nemožno vidieť prekročenie užívacieho oprávnenia založeného
konkludentnou dohodou ešte z roku 1991. I keď žalovaná v 3. rade uvádza vo svojej výpovedi „my
sme nikdy neboli dohodnutí, ako budeme izby užívať...“, súd konštatuje, že dohoda o užívaní vzhľadom
na všetky okolnosti danej veci bola založená nie výslovným písomným, alebo ústnym prejavom, ale

faktickým dlhodobým a rešpektovaným užívaním.

37. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru súdu nárok žalobkyne voči žalovaným v 2. a v 3. rade
nemôže byť daný, pretože do roku 2015 mali obaja títo žalovaní právny titul na užívanie dohodu o
užívaní podielových spoluvlastníkov a dohodu medzi nimi a podielovými spoluvlastníkmi o bezplatnom

doživotnom užívaní nehnuteľností, pričom nebolo preukázané, že by rozsah užívania podľa tejto dohody
prekročili. Po tom, čo sa stali podielovými spoluvlastníkmi na základe darovacej zmluvy v roku 2015 ich
užívacie právo čiastočne plynulo z ich spoluvlastníckeho podielu a v rámci neho práva užívať spoločnú
vec a čiastočne z dohody o bezplatnom užívaní, ktorá dohoda medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a v 3.
rade naďalej platí a aj žalobkyňa ju je povinná rešpektovať. Pritom užívací stav žalovanými zostal aj po

roku 2015 nezmenený, ak podľa predchádzajúcej dohody o užívaní mala žalobkyňa oprávnenie užívať
svoju izbu, túto dohodu o užívaní prebrali aj žalovaní v 2. a v 3. rade, a to aj v časti bezodplatnosti. Je tak
zrejmé, že spoluvlastníci si za užívanie spoločnej nehnuteľnosti podľa vymedzeného rozsahu užívania
nemali podľa dohody nič platiť.38. V tejto súvislosti súd konštatuje, že všetky argumenty žalobkyne, týkajúce sa jej práva na peňažnú
náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu nie sú právne významné, pretože akýkoľvek nárok

podielového spoluvlastníka na peňažnú náhradu prichádza do úvahy len v situácii, keď neexistuje
dohoda spoluvlastníkov o užívaní, pričom táto dohoda v predmetnej veci tak ako konštatuje odvolací a
aj prvostupňový súd existovala a podielovým spoluvlastníkom nepriznávala žiadnu odplatu. Opakované
a rozsiahle vyjadrenia žalobkyne k okolnostiam nemožnosti dostať sa do nehnuteľnosti sú taktiež
bez právneho významu. Ako už súdy konštatovali vo viacerých konaniach, žalobkyňa mala naďalej

zachovaný prístup do domu cez dvere pivnice, kde zámok ani dvere menené neboli, žalobkyňa
v priebehu celého konania ani raz nevyskúšala, či má skutočne zamedzený prístup do domu ako
opakovane a vytrvalo tvrdí, preto súd nemôže považovať toto tvrdenie za preukázané. Žalovaní
aj na poslednom pojednávaní tvrdili, že cez pivničné dvere je možné dostať sa do domu, ich
vysvetlenie, že z dôvodu opotrebenia vymenili vchodové dvere a tým logicky aj zámok, tiež nesmeruje
k žalobkyňou tvrdenej „okupácii domu“. Jednoduchým poukázaním na ponuku žalovaného v 2/ rade,

ktorý prostredníctvom SMS správy vyzýva žalobkyňu na možné obhospodarovanie polovice záhrady,
žalobkyňa pritom odpovedá celkom určite ironicky „ja som už zasadila, ja už žnem“, možno uzavrieť,
že žalobkyňa nemala za žalované obdobie záujem nehnuteľnosti užívať. Súd mal aj z rozsudku
tunajšiehosúdu12C18/2015preukázané,žeodroku2004,prezlévzájomnévzťahymedzižalobkyňoua
žalovanými v 2. a v 3. rade, nehnuteľnosti neužíva, pričom sa užívania nehnuteľností sama zriekla a ako

sama žalobkyňa uviedla, tieto nehnuteľnosti ani užívať nechce. Jediným spôsobom, akým by žalobkyňa
bola mala záujem nehnuteľnosti užívať, by bolo vytvorenie samostatnej bytovej jednotky v rodinnom
dome, s tým, že prerobený byt by prenajímala tretej osobe. Z vyššie uvedeného tvrdenia žalobkyne je
zrejmé, že žalobkyňa sama nemala a ani v súčasnosti nemá záujem predmetné nehnuteľnosti osobne
užívať.

39. Keďže bolo preukázané, že od roku 2011 žalovaný v 1. rade izbu žalobkyne, ktorú podľa dohody
mohla užívať len ona, skutočne užíva, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie, a to do roku 2015
z dôvodu, že porušuje dohodu o užívaní, na užívanie izby žalobkyne nemá právny titul, teda užíva reálne
vyčlenenú časť spoločnej veci bez právneho dôvodu, preto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie za

užívanie tejto izby. Taktiež po roku 2015 v právnom stave, keď už nie je podielovým spoluvlastníkom
zostáva túto izbu plne užívať, preto vzniká i naďalej u neho bezdôvodné obohatenie, pretože užíva izbu
bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

40. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty uvádzané žalobkyňou, súd len pre úplnosť konštatuje nasledovné:

41. Žalobkyňa predloženým výpisom zo živnostenského registra na žalovaného preukazovala, že
žalovaný v 1. rade v mieste svojho bydliska, konkrétne v garáži rodinného domu podniká (a teda užíva
tento priestor domu v prevažnej miere sám a teda nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam), pretože v živnostenskom registri má ako miesto svojho podnikania uvedenú adresu

totožnú s miestom svojho bydliska. Žalobkyni listom zo dňa 5.1.2016 Okresný úrad Prievidza, odbor
živnostenského podnikania odpovedal ohľadom jej žiadosti o zrušenie zápisu miesta podnikania zo
dňa 8.12.2015, že žalovaný v 1. rade splnil podmienku ohlásenia adresy miesta podnikania v čase
ohlásenia živnosti v zmysle živnostenského zákona. Výpoveďou žalovaného v 1. rade súd mal zistené,
že kovoobrábací stroj v garáži je nevyhovujúci a poukázal na konanie tunajšieho súdu 12C 18/2015,

v ktorom preukazoval nepodnikanie v predmetných nehnuteľnostiach. Súd mal z uvedeného konania
zistené, že žalovaný v 1. rade vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v areáli spoločnosti P., a.s., P. 4,
U. a takisto so žalovaným v 1. rade predložených faktúr za odber elektrickej energie z dvoch rôznych
ročných časových období (v ktorých obdobiach nebol zistený vysoký odber elektrickej energie v mieste
bydliska žalovaného v 1. rade, skutočnosť ktorá vylučuje každodenné používanie starého sústruhu na

podnikateľské účely žalovaným v 1. rade), mal súd zistené, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé.

42. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že v užívaní predmetných nehnuteľnosti jej bráni zlý zdravotný stav, ktorý
preukázala odborným posudok o invalidite /ochorenie chrbtice/, uviedla že, pri stavbe domu prišla
nielen o detstvo, ale aj o zdravie, z dôvodu choroby nesmie byť v zime. Dom sa nevykuruje, na čo

poukazuje 7 rokov a taktiež bez kľúčov sa do nehnuteľnosti nedá vojsť. Tieto skutočnosti uvádzané
žalobkyňou považuje súd za nepravdivé. V rodinnom dome nepretržite všetci traja žalovaní bývajú, dom
sa vykuruje a taktiež nie je pravdou, že by sa žalobkyňa v minulosti aj za žalované obdobie domáhala
vstupu do domu, neboli jej vydané kľúče a z tohto dôvodu nemôže dom užívať. Ide o subjektívne aúčelové tvrdenie žalobkyne, ktoré v súdnych konaniach uvádza opätovne. Pokiaľ žalobkyňa neprejavila
ani základnú snahu užívať dom, žiadať kľúče, hoci cez garáž sa do domu môže stále dostať, nemôže
podľa názoru súdu tento postoj použiť na zdôvodnenie finančného nároku uplatneného v konaní, išlo by

o zjavné zneužitie práva. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že do domu sa vždy dá dostať cez garážové dvere,
na ktorých nebol zámok menený 30 rokov. Rovnako k vykurovaniu vysvetlil, že dom sa vykuruje pevným
palivom. Opätovne poukázal, že fakticky v dobe nevykonáva podnikateľskú činnosť, čo preukazoval už v
minulom súdnom konaní a s ktorou skutočnosťou sa súd už vysporiadal. Len samotné evidovanie sídla
jeho podnikania neznamená, že podnikateľskú činnosť aj v skutočnosti na tejto adrese vykonáva, ide

len o evidenčný význam.

43. Po vykonanom dokazovaní a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu preto súd žalobu voči
žalovaným v 2. a v 3. rade zamieta ako neopodstatnenú. Žalobkyni patrí len nárok voči žalovanému v
1. rade, a to z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní jej izby týmto žalovaným, a to
bez právneho dôvodu, teda mimo rámca dohody o užívaní podielových spoluvlastníkov a po prevode

svojho podielu na ostatných žalovaných bez právneho dôvodu ako takého (§ 451 ods. 1 OZ). Toto
bezdôvodné obohatenie spočíva v cene nájmu jednej izby pri užívaní vecí viacerými spoluvlastníkmi.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozsudok KS Bratislava sp. zn. 3Co 308/2016 a v ňom použitú
judikatúru NS SR, súd konštatuje že uvedené rozhodnutie nemôže mať skutkovú a právnu súvislosť s
danou vecou, pretože v tam prejednávanej veci sa vychádzalo z neexistencie dohody spoluvlastníkov

o bezplatnom užívaní spoločnej veci. Taktiež tam popísané správanie žalovanej, ktorá svojím hostilným
vystupovaním mala znemožniť druhej spoluvlastníčke užívať spoločnú vec je bez súvislosti s touto
vecou, pretože v prejednávanej veci je zrejmé, že to bola žalobkyňa, ktorú odišla zo spoločnej
nehnuteľnosti. Poukaz žalobkyne na rozhodnutie NS SR 8Cdo 439/2014 zo dňa 27.1.2016, vzhľadom
na tam konštatovaný skutkový stav nie je súdu celkom zrejmý, súd však vzhľadom na priznanie nároku

žalobkyni voči žalovanému v 1/ rade sa okolnosťami dobrých mravov nezaoberá.

44. Pri vzniku bezdôvodného obohatenia vznikajúceho u žalovaného v 1. rade nemožno vychádzať z
inej hodnoty, ako je hodnota užívacieho práva k izbe žalobkyne, teda cena nájmu danej jednej izby
v spoločne užívanom dome. Napriek právnemu názoru vyslovenému odvolacím súdom a právnemu

názoru vyslovenému prvostupňovým súdom, že nárok bude považovať len ako bezdôvodné obohatenie
v zmysle záverov odvolacieho súdu, napriek výzve žalobkyni, že je povinná preukázať prípadne náhradu
zodpovedajúcurozsahuneoprávnenéhoužívanianehnuteľnostižalovanýmv1/rade,žalobkyňazotrvala
na svojej argumentácii a uplatnenom nároku, návrhy na dokazovanie na zistenie ceny nájmu jednej izby
neuniesla.

45. Za tejto dôkaznej situácie súd mohol vychádzať len z konštrukcie hodnoty náhrady, ktorú žalobkyňa
uplatňovala, a to v prepočte na 1 m2 v sume 2,20 eur, pričom vychádzala z hodnoty na jej podiel
pripadajúcu výmeru úžitkovej plochy rodinného domu 114,905 m2. Žalobkyňa v konaní tvrdila a vo
veci 12C 18/2015 preukazovala, že jej izba má rozmery 3,20 x 3,80 metrov, spolu 12,60 m2 (viď spis

12C 18/2015 a znalecký posudok Ing. J. R. č. 9/2011 vo veci 17C 66/2010). V priebehu konania však
zvýšila uplatnenú obvyklú cenu nájmu na sumu 4,73 eur za 1m2, keď vychádzala z ceny prenájmu 4-
izbového bytu v Prievidzi /inzerát z 22.3.2019/ a túto hodnotu prepočítala aj na nájom za skôr uplatnené
obdobie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepripúšťala zisťovanie hodnoty bezdôvodného obohatenia
v rozsahu za užívanie len jej izby, súdu nezostávalo nič iné len prepočítať výmeru jej izby spolu 12,60

m2 a túto vynásobiť cenou nájmu v sume 4,73 eur za 1 m2, ktorú cenu žalobkyňa uplatňuje, pretože
inak by súd išiel nad rámec tvrdení žalobkyni a plnil by dôkaznú povinnosť za ňu. Takto predstavuje
cena nájmu mesačne po zaokrúhlení 60,- eur mesačne. Sú všeobecne dostupné ceny prenájmu jednej
izby v nájomných bytoch, rovnako sú dostupné ceny prenájmov izieb v rodinných domoch a je aj súdu
zrejmé, že tieto ceny za prenájom jednej izby sú vyššie. Súd však nemôže suplovať dôkaznú povinnosť

žalobkyne, preto stanovil v sporovom konaní cenu obvyklého nájmu podľa cenových kritérií uplatnených
žalobkyňou. Súd zaviazal preto žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia za užívanie izby
žalobkyne mesačne v sume 60,- eur počnúc mesiacom marec 2015. Za mesiace od marca 2015 do
koncaoktóbra2019,t.j.celkom10mesiacovroku2015,12mesiacovroku2016,12mesiacovroku2017,
12 mesiacov roku 2018 a 10 mesiacov roku 2019, spolu 56 mesiacov patrí žalobkyni suma 3.360,- eur.

46. Žalobkyňa vyzývala žalovaného výzvou, ktorá je súčasťou spisu 12C 18/2015, pričom vyzývala
žalovaného v 1/ rade na platenie mesačnej náhrady 260,- eur vždy do 15.dňa v mesiaci od 1.3.2015 do
budúcna, pričom žalovaný v 1/ rade túto výzvu prevzal. Žalovaný je preto povinný v zmysle § 517 ods.2 OZ v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platiť žalobkyni aj úroky z omeškania vždy od
16. dňa v mesiaci tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V
konaní boli prevažne úspešní všetci žalovaní, ani jeden zo žalovaných náhradu trov konania neuplatnil,
preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).