Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010151
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2321010151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: O.

R. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) , písmeno b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. marca 2021 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. R.I., G.. XX.XX.XXXX Z. Ž., trvale bytom K. Č.. XX, K., prechodne bytom O.. B.. Š. Č..
X, Š., toho času vo väzbe Z. Ú. G. Z. Z.J. L.,
je vinný, že

od leta roku 2019 až do 26.06.2020 v meste Š., G. F. O.. B.. Š., Z. K. Č.. XX na siedmom poschodí,

v ktorom býval spolu s matkou, poškodenou L. R., nar. XX.XX.XXXX, túto v intervaloch niekoľkokrát
v týždni bil, kopal do nej, udieral ju päsťami do hlavy, v noci ju zobúdzal zo spánku a vyháňal z bytu,
pričom toto násilnícke správanie sa voči nej za posledné dva mesiace stupňovalo do takej intenzity,
že obžalovaný ovplyvnený alkoholickými nápojmi, ktoré často konzumoval, svoju matku bil a napádal
takmer každý deň, počas bitky na ňu kričal a vulgárne jej nadával, nazýval ju potkanom, ktorý aj tak
skape, počas jednej z početných bitiek obžalovaný svojej matke L. R. vybil päsťou dva predné zuby v
dolnej čeľusti, zničil jej záchodovú dosku na WC tak, že ju odlomil zo záchoda a odhodil ju, vyvrcholením

bol deň 26.06.2020, kedy po predošlej hádke do svojej matky L. R. sotil, tá si udrela hlavu o roh
kuchynskejlinky,zranilasa,bolaošetrenávnemocnicivW.,kedypoškodenáL.Í.R.utrpelapomliaždenie
hrudníka, povrchové poranenie vlasatej časti hlavy s dobou liečenia od 5 do 7 dní, počas doby páchania
skutkupoškodenáprežívalacelkovýstavnepohody,strachzobžalovaného,úzkosťavyčerpanosť,hnev,
emocionálny rozklad a plačlivosť,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu,
spánku a bývania,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného

zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré sa podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to
kuchynský nôž s drevenou rúčkou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 2Pv 221/20/2202-38 podanej na
súd dňa 12.2.2021, prejednal súd trestnú vec obžalovaného O. R..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.3.2021 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257
Trestného poriadku po porade s obhajcom učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou

kladenéhozavinu.Súdpodľa§257ods.7,ods.8Trestnéhoporiadkuprijalvyhlásenieobžalovaného,že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace
iba s výrokom o treste a o ochrannom opatrení a to: prečítaním znaleckého posudku M.. M. A. Č.. XXX/
XXXX, lustráciou registra trestov zo dňa 22.3.2021, lustráciou z registra priestupkov na č. l. 85, správou
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na č. l. 186.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine

tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písmeno a) , písmeno b) Trestného zákona.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude
uvádzať podrobný obsah záverov znaleckého posudku a vykonaných listinných dôkazov. V rámci

záverovopreukázanýchskutkovýchzisteniachsúdnajednotlivédôkazyaznichvyplývajúceskutočnosti
poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke trestu a ochranného opatrenia. Napokon zápisnica o hlavnom
pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných
prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.

K výroku o treste obžalovaného.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá

je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný
čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) písmeno b) Trestného zákona je
úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s
dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne tri roky (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia
slobody v § 208 odsek 1 Tr. zák. je 3 - 8 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr.zák.).Uobžalovanéhosúdzistilprítomnosťjednejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,
pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie
o svojej vine, ktoré súd prijal. A teda ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 1

Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v
rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody t. j. 3 roky a zníženej hornej
hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 8 TZ t. j. 6 rokov a 4 mesiace.

Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej

agenerálnejprevencie,akoajzásadpreukladanietrestuvzmysle§34ods.4Tr.zák.,tiežpožiadavkyna
spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu
a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky
negatívnych dôsledkov svojho konania (týranie vlastnej matky) je na neho potrebné pôsobiť trestom
odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne. Takýto trest považuje súd u obžalovaného za
dostatočný na dosiahnutie tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu.

Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani
nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest,
musí odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na
zásadu individuálnej prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má

byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj.
Práve takýto postoj totiž sľubuje možnosť jeho nápravy. V danej veci obžalovaný urobil vyhlásenie o
vine, ktoré súd prijal.

S poukazom na horeuvedené potom súd pri úvahách o výške trestu odňatia slobody dospel k záveru,

že v prípade obžalovaného je vylúčená aplikácia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s §
39 ods. 4 Trestného zákona s ohľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj
55/2016, keďže v správaní obžalovaného boli zistené recidívne sklony. Na druhej strane však súd s
poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval za potrebné pôsobiť

na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby vo výmere 3 roky.

Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradilobžalovanéhodoústavusminimálnymstupňomstráženia,keďbolopreukázané,ževposledných

desiatich rokoch pred spáchaním tu prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody za iný úmyselný trestný čin.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže vec
špecifikovaná vo výrokovej časti tohto rozsudku - bola použitá na spáchanie trestného činu.

K výroku o ochrannom opatrení obžalovaného .

Zo záverov znaleckého posudku Č.. XXX/XXXX vypracovanom znalcom M.. M. A., ktorý znalecký
posudok bol prečítaný na hlavnom pojednávaní za súhlasu obžalovaného a prokurátora, vyplynulo, že

tento navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Na základe
uvedeného súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona
uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré môže obžalovanému pomôcť
eliminovať jeho závislosť na návykových látkach a tak mu napomôcť k tomu, aby sa kvôli svojej závislosti
nedostával v budúcnosti do rozporu so zákonom.

Poučenie:

I. Protitomutorozsudkuvčastivýrokuovineniejeprípustnéodvolanieanidovolanie,okremdovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)

II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdaliodvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).