Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218393
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117218393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia

Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová v spore žalobkyne: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
XXXX/XX, I., proti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX/XX, Z., 2/ I. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX/XX, Z., 3/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., žalované v
1. až 3. rade zastúpené splnomocnencom: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Hlavná 31, Trnava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 29. januára 2020, č.k. 33C/65/2017-135, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalované1/,2/a3/majúvočižalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto
domáhala určenia neplatnosti generálneho plnomocenstva zo dňa 22.12.2016, ktorým žalovaná 1/
splnomocnila žalovanú 3/ na všetky právne úkony, ako aj určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
17.01.2017 a jej dodatku zo dňa 01.03.2017 uzatvorenej medzi darkyňou - žalovanou 1/ a obdarovanou
- žalovanou 2/ týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/10 vzhľadom k celu k
nehnuteľnostiam, ktoré sú Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom evidované na LV č

XXXX, k.ú. Z. ako stavby s.č. XXX rodinný dom na parcele č. 1279, pozemok parcely registra „C“ parc.
č. 1279 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 603 m2, pozemok parcely registra „E“ parc. č. 853/7
záhrady vo výmere 802 m2, spoluvlastníckeho podielu 5/240 vzhľadom k celku v nehnuteľnosti, ktorá
je Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom evidovaná na LV č. XXXX, k.ú. Z. - pozemok
parcela registra „E“ parc. č. 2521/21 orná pôda vo výmere 4647 m2, spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 5/240 vzhľadom k celku k nehnuteľnosti, ktorá je Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym
odborom evidovaná na LV č. XXXX, k.ú. Z., pozemky parc. registra „E“ parc. č. 2499/58 orná pôda

vo výmere 4115 m2, parc. č. 2499/119 ostatná plocha vo výmere 425 m2 a spoluvlastníckeho podielu
1/75 vzhľadom k celku k nehnuteľnosti, ktorá je Okresným úradom v Hlohovci, katastrálnym odborom
evidovaná na LV č. XX, k.ú. Z., parcela registra „E“, pozemok parc. č. 327/1 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 30 m2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalované 1/, 2/ a 3/ majú voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 22 ods. 1, § 23, § 31 ods. 1 a 4

a § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 137 písm. c) CSP, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalovaná v 1. rade dňa 22.12.2016 udelila generálnu plnú moc žalovanej v 3. rade, pričom pravosť
podpisu žalovanej v 1. rade na predmetnej plnej moci bola overená pracovníčkou notárskeho úraduJUDr. Ivice Hodálovej, PhD. (č. l. 79 spisu). Darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2017 v znení jej dodatku
zo dňa 01.03.2017 žalovaná v 1. rade darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanej v 2. rade, a to
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXXX stavby súp.

č. XXX rodinný dom na parc. č. 1279, pozemok parc. reg. „C“ parc. č. 1279 zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 603 m2, pozemok parc. reg. „E“ parc. č. 853/7 záhrada vo výmere 802 m2 o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/10 k celku, na LV č. XXXX pozemok parc. reg. „E“ parc.
č. 2521/21 orná pôda vo výmere 4647 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 5/240 k
celku, na LV č. XXXX pozemok parc. reg. „E“ parc. č. 2499/58 orná pôda vo výmere 4115 m2, parc.

č. 2499/119 ostatná plocha o výmere 425 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 5/240
k celku, na LV č. XX pozemok parc. reg. „E“ parc. č. 327/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
30m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2/75 k celku. Vklad bol povolený dňa 07.03.2017
pod č. V 69/2017. Predmetnú darovaciu zmluvu ako aj dodatok k nej podpísala, resp. právny úkon
vykonala,zažalovanúv1.radežalovanáv3.radenazákladegenerálnejplnejmoci,ktorábolažalovanej
v 3. rade udelená dňa 22.12.2016. Sporným medzi stranami bolo, či uvedené právne úkony, teda

udelenie generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 a následné darovanie darovacou zmluvou zo dňa
17.01.2017 v znení jej dodatku zo dňa 01.03.2017 vyššie uvedených nehnuteľností sú platnými právnymi
úkonmi, nakoľko žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti týchto úkonov. Neplatnosť
uvedených právnych úkonov odôvodňovala tým, že žalovaná v 1. rade nebola v čase vykonania týchto
úkonov plne spôsobilá na práve úkony, nakoľko už v tom čase trpela duševnou poruchou, následkom

ktorej si neuvedomovala následky svojho konania. Žalované v 1. až 3. rade dôvodnosť žaloby odmietali
pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pričom zároveň
rozporovali listinné dôkazy o zdravotnom stave žalovanej v 1. rade predložené žalobkyňou, nakoľko
tieto neboli získané v súlade so zákonom. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie (§ 137 písm.
c) CSP) je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom bremeno

spočíva na žalujúcej strane. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 a darovacej zmluvy zo dňa
17.01.2017 v znení jej dodatku zo dňa 01.03.2017 nepreukázala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobkyne, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým, preto sa pri určovacích

žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný
vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť,
nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v
čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. K tomu, či tu existuje naliehavý právny

záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej
žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten ktorý
určovací petit žaloby nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba

je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,
zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(tedažalobkyňu).Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanom

určení žalobkyňa odvodzovala od tej skutočnosti, že je dcérou žalovanej v 1. rade a jej hmotnoprávne
postavenie ako potenciálnej dedičky môže byť rozhodnutím súdu o určení neplatnosti právnych úkonov
priaznivo ovplyvnené. Žalovaná v 1. rade svoj majetok zmenšila žalobou napadnutými právnymi úkonmi,
ktoré nevykonala ako osoba spôsobilá na tieto právne úkony. Súd vychádzajúc zo skutkového a z
právneho stavu v čase rozhodnutia a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa v

konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd v prvom rade zaoberajúc
sa neplatnosťou generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 uvádza, že plnomocenstvo je v odbornej
literatúre definované ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje
existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, z čoho možno vyvodiť,
žeidečistooprejavvôlesplnomocniteľa(žalovanejv1.rade)nechaťsapriniektorýchprávnychúkonoch

zastúpiť inou osobou. Bolo len na žalovanej v 1. rade kým a v akom rozsahu sa nechá zastúpiť. Navyše
na udelenej plnej moci bol podpis žalovanej v 1. rade overený pred notárom, ktorý pravosť podpisu
žalovanej v 1. rade riadne osvedčil. Odhliadnuc od uvedeného súd ale uvádza, že v prípade žaloby o
určenie je potrebné tiež rozlišovať ako aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, tak aj jej naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení. Aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem nie sú splývajúce
právne pojmy a z existencie jedného nemožno bez ďalšieho vyvodzovať existenciu druhého. Ak sa
sporný právny vzťah alebo právo právnej sféry žalobkyne nedotýka, nemôže mať logicky naliehavý

právny záujem na jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi tretími osobami netýka,
nemôže preukázať, že bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa jeho právne postavenie stalo neistým
alebo by bolo ohrozené. Všeobecne tak existencia naliehavého právneho záujmu býva podmienená
aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a preto ak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nemôže
mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nemôže doložiť, aby sa bez takéhoto

určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre účely rozlíšenia oboch pojmov je možné uviesť, že
aktívna vecná legitimácia je vystihnutá identifikáciou rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého
určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu ide, kým naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp.
k otázke, či daná určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Aktívnu
vecnú legitimáciu má pritom ten, kto v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný

vzťah alebo sporné právo týka. Podľa zaužívanej súdnej praxe sa absolútnej neplatnosti právneho
úkonu v konaní o určenie tejto neplatnosti môže dovolávať len ten, kto je v tomto konaní aktívne
legitimovaný, teda ten, kto má naliehavý právny záujem. Nemôže totiž platiť, že naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu má každý, kto túto neplatnosť tvrdí. Keby tomu tak bolo, mohol by
ktokoľvekžiadaťurčenieneplatnostiktoréhokoľvekprávnehoúkonuatakýtozáverbynepochybneviedol

k nežiaducim dôsledkom. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalobkyňa nebola účastníkom
žiadneho zo sporných právnych vzťahov, teda generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 a darovacej
zmluvy zo dňa 17.01.2017 v znení jej dodatku zo dňa 01.03.2017. S prihliadnutím na túto skutočnosť
možno konštatovať, že existencia naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení
neplatnosti právnych úkonov absentuje. Prípadným určením neplatnosti uvedených právnych úkonov

sa postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmení. Existenciu naliehavého právneho záujmu nie
je možné odvodzovať neistým postavením žalobkyne ako potenciálnej dedičky po žalovanej v 1. rade.
Žalovaná v 1. rade ako potenciálna poručiteľka ešte žije, úmrtie je právnou skutočnosťou nezávislou od
ľudskej vôle a v tomto prípade ide o čisto hypotetické tvrdenia žalobkyne, že ako potenciálna dedička
má neisté právne postavenie. Súd dodáva, že žalovaná v 1. rade môže nakladať so svojím majetkom

spôsobom akým uzná ona za vhodné, môže spísať závet a rozhodnúť sa, ktorá osoba bude dediť jej
majetok pre prípad jej smrti, prípadne môže byť žalovaná v 1. rade skorším dedičom. Zohľadňujúc
vyššie uvedené závery, podľa názoru súdu, žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení ako procesnú podmienku určovacej žaloby. Navyše treba zdôrazniť aj to, že v
súlade s § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda nemožno

prihliadať na skutočnosť, ktorá sa zrejme stane až niekedy v budúcnosti (smrť žalovanej v 1. rade).
Ďalej súd dodáva, že bolo povinnosťou žalobkyne tvrdiť a preukázať existenciu naliehavého právneho
záujmu, ako jednu z podmienok jej úspešnosti v spore o podanej určovacej žalobe. Žalobkyňa ako
strana, ktorá spor vyvolala, sama podanou žalobou určila akým spôsobom sa bude domáhať ochrany
svojich práv, a preto ležalo dôkazné bremeno na jej strane. Existenciu naliehavého právneho záujmu pri

určovacej žalobe súd skúma bez ohľadu na to, či je jej prípadná neexistencia protistranou namietaná.
Navyše podľa názoru súdu žalobkyňa nebola v konaní ani aktívne vecne legitimovaná na podanie
takejto žaloby, nakoľko nebola účastná žiadneho z právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa dovoláva.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP zamietol. Súd sa v konaní nezaoberal ďalšími dôkazmi a ďalšie

dôkazy ani nevykonával, nakoľko neboli pre rozhodnutie súdu relevantné a neboli spôsobilé privodiť
zmenu rozhodnutia, najmä pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu v prejednávanom spore.
Súd nevykonal stranami navrhnuté dôkazy, a to znaleckým dokazovaním, výsluchom lekárky MUDr.
L., výsluchom Mgr. Z. M., výsluchom strán sporu, dopytom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, pracovisko Hlohovec a Sociálnu poisťovňu, ako aj ďalšími dôkazmi, nakoľko tieto neboli v

spore podstatné pre rozhodnutie a nemohli preukázať žalobkyňou tvrdenú existenciu jej naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Súd tiež nepripustil dôkazy predkladané žalobkyňou na
pojednávaní, nakoľko tieto nesúviseli s prejednávaným sporom, nešlo o vecné dôkazy. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
keď v konaní boli plne úspešné žalované v 1. až 3. rade, pretože žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu

zamietnutá, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných v 1. až 3. rade na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu (100% trov konania), keď v konaní neboli tvrdené a
súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalobou sa
domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, ktoré na seba nadväzovali a ktoré urobili žalované 1/
až 3/. Súd pri svojom rozhodovaní argumentoval tým, že nie je účastníčkou právnych úkonov, ktorých
neplatnosti sa dovoláva. S takýmto právnym názorom súdu nesúhlasila a považovala ho za nesprávny.

Žalovaná 1/ je jej matky, o ktorú sa v minulosti príkladne starala a pod vplyvom žalovaným 2/ a 3/
táto urobila jednak jednostranný právny úkon - podpísala generálnu plnú moc, ktorou splnomocnila
žalovanú 3/ na podpis darovacej zmluvy. Oba právne úkony považovala za absolútne neplatné, a to
pre duševnú chorobu, ktorá robí jej matku nespôsobilou na právne úkony. Jej naliehavý právny záujem
na požadovanom určení je daný tým, že sa jedná o osobu voči nej blízku, ktorá bola žalovanými 2/
a 3/ zneužitá. Poukázala na to, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé
(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovanému, ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo
zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Podľa toho názoru,

že jej naliehavý právny záujem je daný, pretože vyhovením žalobe by sa vlastníčkou darovaných
nehnuteľností opäť stala žalovaná 1/ a jej ako žalobkyni by bol zachovaný zákonný nárok na dedičstvo.
Uviedla, že prioritne jej ide o odstránenie stavu, ktorým bola žalovaná 1/ zneužitá na podpis a urobenie
právnych úkonov, ktorých obsahu a dôsledkom jednoznačne nerozumela vzhľadom na svoj vek a
diagnózy ako Alzheimer a demencia.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalované, ktoré navrhli, aby odvolací súd napadnuté
odvolanie odmietol, alternatívne aby napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a priznal
im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa jej názoru odvolanie žalobkyne neobsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, konkrétne absentuje uvedenie odvolacích dôvodov. Pokiaľ by

odvolací súd nepostupoval v zmysle § 386 písm. d) CSP, poukázali na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, keď súd pri svojom rozhodovaní o určovacej žalobe správne v prvom rade skúmal základnú
zákonnú podmienku prípustnosti tohto typu žaloby, a to existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení. Prvoinštančný súd správne v odôvodnení rozsudku argumentoval,
že naliehavosť právneho záujmu žalobkyne nie je v tomto prípade v žiadnom prípade daná, keď

žalobkyňa jednak nie je účastníkom právnych úkonov, určenia neplatnosti ktorých sa domáha a navyše,
aj v prípade úspechu žaloby, by jej postavenie žalobkyne zostalo neisté, nakoľko žalovaná 1/ by mohla
v rámci voľnej dispozície kedykoľvek naložiť so svojim majetkom spôsobom, ktorý by obmedzil rozsah
dedenia žalobkyne, prípadne ju z okruhu dedičov mohla úplne vylúčiť. Vecnú legitimáciu v konaní o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo

práva, o ktoré v konaní ide, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, treba posúdiť podľa stavu (právneho), aký tu je v čase
vyhlásenia rozsudku (rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCDo 20/2007 a 2 CDo 252/2009).

5. K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na obsahu svojho odvolania.

6. Žalované vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na obsahu svojho predchádzajúceho
vyjadrenia.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok i napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu veci je vo výroku

vecne správny.

8. Predmetom konania vecného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33C/65/2017 je určenie neplatnosti
generálneho plnomocenstva zo dňa 22.12.2016, ktorým žalovaná 1/ splnomocnila žalovanú 3/ na všetkyprávneúkonyaurčenieneplatnostidarovacejzmluvyzodňa17.01.2017ajejdodatkuzodňa01.03.2017
uzatvorenej medzi darkyňou (žalovanou 1/) a obdarovanou (žalovanou 2/), vklad vlastníckeho práva, na
základe ktorej bol povolený dňa 07.03.2017.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým súd žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Hoci súd dospel k záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie § 137 písm. d) CSP, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní nebol použitý a pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci, s poukazom na čo v
zmysle ustanovenia § 382 CSP vyzval strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

11. Žalované vo svojom vyjadrení uviedli, že aj v prípade aplikácie ustanovenia § 137 písm. d) CSP
by žaloba mala byť zamietnutá, avšak nie z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, ale z
dôvodu, že možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu.

12. Žalobkyňa sa na základe výzvy súdu písomne nevyjadrila.

13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov je s prihliadnutím na citované ustanovenia, ako i
na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku vydaný vydavateľstvom C.H. Beck v roku 2016
žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nie žalobou o určenie, či tu právo je
alebo nie je. Občiansky súdny poriadok v zmysle názorov vyvodzovaných z vtedajšej judikatúry zahŕňal v
ustanovení § 80 písm. c) obe tieto právne kategórie hovoriac o určení (ne)existencie právnych vzťahov,

pod ktoré subsumoval aj neplatnosť právnych úkonov a o určení (ne)existencie práv, pričom pri oboch
týchto právnych kategóriách vyžadoval pre prípustnosť určovacej žaloby preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Podstatný rozdiel medzi tomu uvedený v § 137 písm. c) a d)
CSP spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho záujmu, resp. predpoklad jeho danosti v
prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu sa vyžaduje len pri žalobách o určenie (ne)existencie

práva podľa § 137 písm. c) CSP. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti sa ustanovenie § 137 písm.
d) CSP o naliehavom právnom záujme nezmieňuje, jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosť
takejto určovacej žaloby podstatné. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že
oprávnenie (možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.
Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie o tom, že sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov

možno domáhať na súde, pričom ustanovenie § 38 Občianskeho zákonníka, od ktorého žalobkyňa
odvodzuje neplatnosť právnych úkonov, stanoví len podmienky, za akých je právny úkon neplatný. Pre
prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu nestačí, že osobitný
predpis stanovuje podmienky (ne)platnosti právneho úkonu, ale že výslovne stanovuje aj možnosť
domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti na súde.

16. Nakoľko vzhľadom na uvedené za súčasného právneho stavu účinného od 01.07.2016 žaloba o
určenie neplatnosti generálneho plnomocenstva a darovacej zmluvy nie je prípustná, je bez právneho
významu zaoberať sa meritom veci - okolnosťami, za akých boli uzavreté, vrátane skúmania, či už v tom
čase trpela žalovaná duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na daný právny úkon.

17. Je síce pravdou, že výpočet druhov žalôb uvedených v § 137 CSP je len exemplifikatívny, ak však
zákon stanoví ako podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať z
osobitného predpisu, nemožno túto podmienku ignorovať a tvrdiť, že sa jedná v tomto prípade o žalobu
sui generis, nakoľko stanovenie tejto podmienky by potom nemalo zmysel. S prihliadnutím k vyššie

uvedenému bolo preto dôvodným žalobu žalobkyne s prihliadnutím na ustanovenie § 137 písm. d) CSP
ako procesne neprípustnú zamietnuť.18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na
správnosť jeho výroku, aj keď z iných dôvodov podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie
správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania a podľa § 255 ods. 1 CSP v spore úspešným

žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni
v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).