Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204240
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120204240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: W. P., E.. XX.XX.XXXX, I. O.
XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátom so sídlom Majerníkova 3/A,
84105Bratislava,vsporeoprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške600eur,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.09.2020, č. k. 7Csp/66/2020-60, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola jednoznačne úspešná v konaní pod

sp. zn. 19C/321/2015 a z tohto dôvodu jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 19C/321/2015 - 124 z 09. 11.2017 súd určil, že úver zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXX zo dňa 18.06.2014 uzatvorenej medzi stranami
sporu je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil zmluvnú podmienku v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXX zo dňa 18.06.2014 v bode 2, a to administratívny poplatok vo výške 436,68 eura
za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku a priznal žalobkyni nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 20Co/22/2018-146 zo dňa 12.07.2018. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s výškou požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia, keď žalobkyňa ju požadovala v sume 600 eur. Považoval sumu
150 eur, ktorá bola priznaná žalobkyni v celom rozsahu za dôvodnú. Primerané finančné zadosťučinenienemá plniť reparačnú funkciu a už tobôž nemá plniť funkciu titulom obohatenia sa spotrebiteľa na úkor
veriteľa. Priznaná suma 150 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá svojmu
účelu, teda poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv

spotrebiteľa. Priznaná suma 150 eur s poukazom na konkrétnosti súdenej veci, nielen plne zodpovedá
ochrane spotrebiteľa, ale má dostatočnú sankčnú a odradzujúcu funkciu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobkyni nárok

na náhradu trov konania z prísudku, t.j. z prisúdenej sumy v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vyhovujúceho výroku I. a súvisiaceho výroku III. o trovách konania
podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 19C/321/2015,
v ktorom bola žalobkyňa úspešná - keď súd rozhodol o tom, že úver je bezúročný a bezpoplatkový

a zároveň určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, no je toho názoru, že predmetné rozhodnutie má
dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Považoval vzhľadom na
okolnosti prejednávaného prípadu priznanú náhradu finančného zadosťučinenia (vo výške 150 eur) za
neprimeraneprísnuazaloženúnasvojvoľnomaarbitrárnomvýkladepráva.Namietal,žeprirozhodovaní
o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen

úspešnosť toho-ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak. Podľa žalovaného konajúci súd bol povinný na skutkový prípad aplikovať
ust. § 13 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Odmietol vyjadrenia

žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, že spôsobil svojím konaním jej nemajetkovú ujmu, preto pri
posudzovaní svojho konania žiadal o dôslednú aplikáciu relevantných vnútroštátnych, európskych
predpisov.Poukázalnakonaniežalobkyne,ktorásadomáhavydaniafinančnéhozadosťučinenianapriek
tomu,žesamakonalavrámcikontraktačnéhopostupuľahostajneaoúverpožiadalacelkovoštrnásťkrát.
Žalobkyňa neodôvodnila jasne a určito skutkové okolnosti tykajúce sa záväzkovo-právneho vzťahu

medzi ňou a žalovaným. Žalovaný je toho názoru, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa ani nijakým spôsobom
netvrdila a nepreukázala, že si žalovaný nesplnil svoju poučovaciu povinnosť voči žalobkyni. Žalobkyňa
svojim podpisom prejavila svoj súhlas s tým, že bola osobitne poučená o jednotlivých náležitostiach
zmluvy o úvere. V danom prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená preventívna

funkcia primeraného finančného zadosťučinenia ani z toho dôvodu, že žalovaný v novovzniknutých
spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov konštatovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku
nepoužíva. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva
kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t.j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade bolo
žalobkynipriznanéprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,atedanieječokompenzovať.Žalovaný

odôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia len s poukazom na výšku bezdôvodného
obohatenia, a teda s prihliadnutím na spôsobenú materiálnu ujmu. Uvedené len nasvedčuje absolútne
nepochopenie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým sa má kompenzovať vzniknutá
nemateriálna ujma. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych
okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy

bezdôvodného obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných
súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené
v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s
poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP v napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje

právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda

nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

8. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo

povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde,
vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

9. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné

bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na

všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

10. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur
titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 19C/321/2015 o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného
obohatenia.

11. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 19C/321/2015-124 z 09.11.2017, ktorým súd o žalobe žalobkyne smerujúcej proti

žalovanému vyhovel s tým, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXX zo dňa
18.06.2014 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2009 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zároveň
určil zmluvnú podmienku v Zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXX zo dňa 18.06.2014 v

bode 2, a to administratívny poplatok vo výške 436,68 eura za administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Nepochybne v tomto prípade išlo o závažné porušenie práv spotrebiteľa a bol to práve žalovaný, ktorý
takto naformuloval úverovú zmluvu.

12. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia vzal odvolací súd
do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľky apotenciálne ohroziť jej sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľky, ktorá sa aj napriek
jej postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodla brániť svoje spotrebiteľské
práva a prispela tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobkyni vyšlo

najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa
zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

13. Za stavu, keď rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 19C/321/2015-124 z 31.05.2019, došlo

k vyhoveniu žalobe v dôsledku záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a bezúročnosti a
bezpoplatkovostiposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,pričomtentorozsudoknadobudolprávoplatnosť,
sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že v tejto veci základ nároku je daný.

14. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania

plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov,
neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,alebonedodržaniazákonnýchnáležitostízmlúvospotrebiteľskom
úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,

sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

15. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu
určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje
všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a
primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 150 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa s prihliadnutím
na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/321/2015, v ktorom
žalovaný spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej
neistoty a to až do právoplatného skončenia uvedeného konania. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal

žalovaný, ktorý naformuloval zmluvu o úvere, ktorá obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a
neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyňa nielenže vystavená bezprostredne hroziacej
majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bola nútená chrániť svoje práva súdnou cestou. Nie je snáď ani

potrebnépripomínať,žesúdnekonaniasústresujúcimzážitkomvyplývajúcimzobávzvýsledkusporu,či
možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu
v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k
porušeniu práva alebo povinností dôjde. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva,

a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

17. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a
efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie od porušovania
spotrebiteľských práv, odvolací súd konštatuje, že priznaná suma finančného zadosťučinenia 150 eur

je primeraná.

18. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa konala ľahostajne. Odvolaciemu
súdu sú z jeho činnosti známe obchodné praktiky žalovaného, jeho úverové zmluvy a zmluvné
podmienky, a skutočnosť, že žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana podpísala žalovaným predložené

zmluvné formuláre obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže v žiadnom prípade zbavovať
žalovaného zodpovednosti.

19. Ani analogicky nemožno aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje,

že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorým môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi, je potrebná určitá intenzita.20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

21. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no
v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17

Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).