Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202182
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5318202182.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobkyne Q. V., B., N.. XX.XX.XXXX,

A. Y.P. XXX, XXX XX Y., zastúpenej Občianske združenie Riešime a vyriešime, IČO: 52 152 316 -
OCHRANA SPOTREBITEĽA, so sídlom: Kaplnská 1218/19, 925 22 Veľké Úľany, proti žalovanej M. Ú.
A., P..B.., J.: XX XXX XXX, V. N. X, XXX XX A. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, o návrhu o neplatnosť
právneho úkonu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy číslo 0047245937 zo dňa 15.10.2014, uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaná je p o v i n n ávydať žalobkyni zo zmluvy o úvere číslo 0047245937 zo dňa 15.10.2014
bezdôvodné obohatenie vo výške 210,- €.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Stranám súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na súd dňa 07.08.2018 žiadala súd, aby určil, že úver zo zmluvy

004724593 zo dňa 15.10.2014, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň, aby určil súd, že táto zmluva o úvere je neplatná a taktiež, aby bol žalovaný povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie z tejto zmluvy vo výške 485,65 € a nahradiť mu trovy konania.

2. Podaním zo dňa 24.07.2019 žiadala žalobkyňa už len určiť úver zo zmluvy za bezúročný a bez
poplatkov a vydať bezdôvodné obohatenie.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 15.10.2014 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej jej veriteľ poskytol kreditnú kartu č. 0047245937, ktorá bola vopred pripravená v
neprospech spotrebiteľa, išlo o predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol
vopred pripravený, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia. Veriteľ voči
nej - ako spotrebiteľke, pristupoval bez odbornej spravodlivosti. V zmluve použil početné neprijateľné
zmluvné podmienky. Text uvedený v zmluve a úverových zmluvných podmienkach je voľným okom
nečitateľný. V zmluve nebola uvedená správna ročná percentuálna miera nákladov, čo považuje za

zavádzanie spotrebiteľa, taktiež zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny úrokov a
iných poplatkov, prípadne ich poradie, a v dôsledku absencie týchto podmienok sú úver, ako aj kreditná
karta, bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žiada vydať bezdôvodné obohatenie v celkovejvýške 485,65 €, ku ktorému dospela nasledovne: zaplatené splátky plus úroky plus poplatky = 703,65 €
mínus využité finančné prostriedky bez úrokov a poplatkov 218,- €.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení sa k žalobe uviedla, že žalobkyni nebránila oboznámiť sa so zmluvnou
dokumentáciou, ktorá jej bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaná zmluvu podpísala v
dobrej viere, v záujme žalobcu zmluvu v danom znení podpísať, po tom, čo sa s ňou oboznámi. Text je
voľným okom čitateľný, podpisom zmluvy žalobkyňa prejavila slobodnú vôľu zmluvný vzťah uzatvoriť,
zároveň potvrdila, že súhlasí s obchodnými podmienkami. Revolvingový úver môže fungovať na neurčitú

dobu, na základe čoho nemožno presne určiť údaj o RPMN v čase kontraktácie zmluvného vzťahu,
pretože je závislý od premenných, ktoré v čase kontraktácie žalovaná nepozná. Preto žalovaná poskytla
v zmluve len indikatívny výpočet RPMN. Výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
že je potrebné v zmluve uvádzať samostatne sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných
poplatkov je príliš formalistický a je prekonaný nielen eurokonformným výkladom v súlade so Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 ale aj justičnou praxou v SR. Poukázali na

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sa k žalobcu a k návrhu na zmenu petitu udáva, že nemá záujem
uzatvoriť zmluvu, ktorá obsahuje množstvo neprijateľných podmienok. Poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove 1Co/53/2018 zo dňa 23.10.2018, kde sa odvolací súd odklonil od rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty
prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a preto je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok istiny úrokov a poplatkov. Uznesením Krajského súdu v Prešove
22Co/20/2018 zo dňa 27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/2015,
to znamená, že do 30.04.2018 musí byť v spotrebiteľských zmluvách mesačná splátka rozčlenená na

výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvádzaním nesprávnej výšky RPMN v
spotrebiteľskej zmluve považuje za zavádzanie spotrebiteľa a jeho porušenie povinnosti dodávateľa §
4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 ide o nekalú
obchodnúpolitiku,ktoráspôsobuje,žespotrebiteľurobírozhodnutieoobchodnejtransakcii,ktorébyinak
neurobil, pretože mu neboli dané k dispozícii správne informácie, resp. nepravdivé. Taktiež poukázala na

to, že na predmetnej zmluve absentuje adresa, na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu. Podľa
rozhodnutia KS Prešov č.k. 7Co/29/2018 zo dňa 22.50.2018 spotrebiteľská zmluva musí obsahovať
aj náležitosť : adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, ide o
náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o úveroch. S neuvedením tejto náležitosti
zákon č. 129/2010 v § 11 ods. 1 písm. b/ spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti,

pričom poukázala aj na rozsudok NS SR 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.06.2016. Podľa uznesenia NS SR
2Cdo//245/2010 zo dňa 30.11.2011, ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú
v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej
formy neplatné. Spotrebiteľ ani nemá možnosť ich upraviť individuálnou dohodou v zmluve. Žalovaný
si v kreditnej karte účtoval aj sankčné poplatky a rôzne poplatky, s ktorými ona, ako spotrebiteľ, v čase

uzatvárania zmluvy nebola riadne oboznámená. Poplatok za správu kartového účtu je plnenie zo strany
dlžníka ako spotrebiteľa, ktorému nebolo dodané zo strany žalovaného nič po materiálnej stránke. Ide
o opakované plnenie zo strany dlžníka, spotrebiteľa, keďže náklady za správu kartového účtu by mal
znášať žalovaný ako dodávateľ a poskytovateľ úveru. Žiada žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa v duplike uviedol, že žalobkyňa nikde v žalobe neuvádza,
ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné. Z tohto dôvodu má žalovaná za to, že zmluva
o úvere takéto dojednanie neobsahuje. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 25,91 %, taktiež
formulár informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala,
kde je uvedený nielen tento údaj, ale aj spôsob jeho výpočtu s uvedeným konkrétnych premenných,

dosadených do vzorca s ohľadom na zmluvu o úvere. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že zmluva o úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, žalovaný udáva, že táto
náležitosť je v zmluve prítomná, pričom výklad príslušných ustanovení zákona, podávaný všeobecnými
súdmi SR t.č. žiaľ nie je jednotný, preto je potrebné vykladať vnútroštátne normy tzv. eurokonformným
spôsobom, t.j. v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EU. Európsky zákonodárca

vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru o zmluve, nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich
jednotlivé položky. Navyše uvedené predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za
účelom zachovania vnútorného trhu zachovávať prísnejšie pravidlá, čo vyplýva zo smernice 2008/48,
taktiež z rozhodovacej činnosti súdneho dvora. Opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súduSR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, taktiež na uznesenia 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018,
7Cdo/98/2018zodňa30.04.2019.Podľanariadeniavládyč.87/1995,ktorýmsavykonávajúustanovenia
OZ, súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmo, ktorého výška je najmenej 1,9

mm, žalovaná je za to, že predložená zmluva a obchodné podmienky zodpovedajú tejto úprave. Adresa
na uplatnenie reklamácie sa nachádza v záhlaví samotnej žiadosti, ale v tomto prípade je prekrytá
čiarovým kódom, ktorý slúži na evidenčné potreby žalovanej. Žalovaná preto predkladá obdobnú
anonymizovanú zmluvu, kde tento údaj nie je prekrytý čiarovým kódom. Uvedené údaje je možné nájsť
najejštandardnýchEUinformáciáchospotrebiteľskomúvereaobchodnýchpodmienkach,ktoréžalobca

podpísal. Ak by súd dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu, že poskytnutý
úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, vznášajú námietku premlčania podľa § 107 ods.
1 OZ, kedy sa právo na vydanie plnenia a bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Ak žalobca tvrdí,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 2 roky na uplatnenie práva na súde mu uplynula
a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru. Podľa výpisu z kartového

účtu, ktorý žalobca k žalobe priložil, za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby, uhradil žalobca celkovo
210,- €, zvyšok jeho údajného nároku je konzumovaný námietkou premlčania. Žalobca z poskytnutého
úverového rámca vyčerpal celkove sumu 218,- € a za celý zmluvný vzťah uhradil žalovanej sumu 410,-
€. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa sa v plnom rozsahu
pridržiava žaloby a písomných vyjadrení, má za to, že zmluva je bezúročná, bez poplatkov, nakoľko
sú v nej neprijateľné podmienky, ktoré boli uvedené v žalobe a návrhu na zmenu žalobného petitu.
Za neprijateľné zmluvné podmienky považujú hlavne poplatky, ktoré neboli dohodnuté, ako je správa
kartového účtu, náklady na vymáhanie do okamžitej splatnosti, nakoľko ide vlastne o plnenie zo strany

spotrebiteľa v prospech veriteľa a za toto plnenie mu po materiálnej stránke nebolo nič dodané, majú
za to, že tieto poplatky neboli zahnuté do celkovej RPMN preto z toho dôvodu namietajú aj správnu
výšku RPM-ky, majú za to, že zmluva neobsahuje ani adresu veriteľa, to že oni uvádzajú, že je to
v záhlaví, z toho záhlavia toto nie je jasné, tá adresa veriteľa nie je jasná, nevidí v záhlaví, ako to
oni vo vyjadrení, ktoré jej teraz bolo predložené na pojednávaní tvrdia, že nie je z toho vyjadrenia

jasné, že by zmluva obsahovala adresu veriteľa, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo
sťažnosť a preto sa, z tohto dôvodu sa aj pridržiavajú ich písomného vyjadrenia, aj s poukazom na
rozsudok NS SR, žiadajú, aby súd zmluvu posúdil. K premlčaniu uvádzajú akurát toľko, že nevypršala
subjektívna dvojročná premlčacia lehota, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a že je bezúročná a bez poplatkov v tej dvojročnej subjektívne

lehote. Žalobkyňa na internete našla občianske združenie, v tej dobe ešte Centrum právnej pomoci,
od ktorých sa dozvedela z rôznych videí a prednášok, čo všetko má zmluva obsahovať, s tým, že
žalobkyňa je bežný občan, pracujúca na pošte, nemá právne vzdelanie, nemala odkiaľ vedieť čo všetko
má zmluva obsahovať v dobrej viere podpísala zmluvu tak, ako jej bola predložená a v zákonnej lehote
si uplatnila svoj nárok zo zmluvy. Žalobkyňa sa v žiadnom prípade nevyhýbala plneniu, zo zmluvy a

svojich záväzkov, akurát sa ocitla v ťažkej finančnej situácii, v čase keď sa z internetu dozvedela
o náležitostiach, ktoré má zmluva obsahovať, a tým, že sa omeškala s jednotlivými splátkami, tak ju
veriteľ, ako žalovaný, nevedia, či na základe postúpenia pohľadávky, alebo či na základe mandátnej
zmluvy, je to pre nich otázne, posunul vymáhačskej spoločnosti J., ktorí na ňu vyvíjajú hrubý nátlak a
to tou formou, že od nej žiadajú plnenie bez právneho dôvodu, takže aj to bol dôvod, kvôli čomu ona

podala žalobu až 07.08.2018, nakoľko ona svoj záväzok mienila platiť, ale tým, že oni si už účtovali
pokuty, sankcie a úroky z omeškania, teda aj to, na čo nárok nemajú, bola nútená domáhaťsa podanou
žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a podstatou žaloby nebolo bezdôvodné obohatenie.
Žalobkyňa nemá so spoločnosťou J. B., žiaden zmluvný vzťah. Žalobkyňa, ak by mala vôľu plniť, tak
plní veriteľovi, ale nie vymáhačskej spoločnosti, ktorá si inkasuje aj svoje náklady vymáhania. Ak aj

žalovaný poveril tretiu stranu vymáhaním, mal to žalobkyni oznámiť písomnou formou. Majú za to,
že aj v tomto smere zlyhala odborná starostlivosť zo strany veriteľa, dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Pridržiavajú sa žaloby, písomných vyjadrení, žiadajú, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu s tým,
že ak by sa súd stotožnil s námietkou premlčania, ktorú žalovaný vzniesol, tak nech je to tých 210,- € v
rámci bezdôvodného obohatenia, aj keď májú za to, že nevypršala subjektívna 2-ročná lehota, nakoľko

žalobkyňa sa dozvedela vlastne ešte pred podaním žaloby o neprijateľných podmienkach, o tom, že jej
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Napokon musela sa o tom dozvedieť skôr, než sa žaloba podala, inak
to musela aj konzultovať, takže nejaký proces bol pred podaním žaloby, takže sa to dozvedela skôr.8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú písomných podaní, ktoré
urobila kancelária Mgr. K.. Pokiaľ ide o námietku premlčania, tak vychádzajú z toho, že najneskôr sa
žalujúca strana dozvedela o tom, že môže tieto nároky uplatniť v čase, keď podala žalobu, pričom žaloba

bola podaná 7.8.2018, čiže od 7.8.2018 dva roky predtým, čiže od 07.08.2016 platby, ktoré boli urobené,
za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, tak tieto platby
by boli bezdôvodným obohatením. Po odpočítaní tých čiastok, kde boli splácané čiastky, ktoré boli v
tom čase z karty vybraté. Doklad predložený na pojednávaní od spoločnosti J. nie je žiadnym hrubým
nátlakom na žalovanú, je to oznámenie o tom, aká je aktuálna výška dlhu. On nemá vedomosť o tom, že

bypohľadávkabolapostúpená,pokiaľideovyjadreniežalovanejstrany,priznávaajvosvojichpodaniach
a vyplýva to aj z výpisu z bankomatky I., že od 07.08.2016 po skončenie platieb, bolo zaplatených
210,- €, čiže za predpokladu, že zmluva je bez úroku a bez poplatkov, tak opodstatnená požiadavka
na vydanie bezdôvodného obohatenia je 210,- €, o postúpení pohľadávky on nevie. Nazdávajú sa, že
zmluva je štandardná a preto sú dôvodné úroky aj poplatky a teda, že žaloba je zrelá na zamietnutie.
Ak však súd dôjde, resp. keďže už súd došiel k záveru a v predbežnom posúdení oboznámil strany,

že považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, tak vychádzajú z toho, že je tu dôvodná námietka
premlčania, pretože po 07.08.2016 do skončenia splácania, ako to vyplýva z výpisu z bankomatky I.,
bolo zaplatených zo strany žalujúcej žalovanej strane 210,- €, takže ak by súd priznával nejakú sumu
žalujúcej strane, tak je to táto suma, samozrejme v pomere k úspešnosti, uplatňujú si trovy a vo zvyšku
žiadajú žalobu zamietnuť ako alternatívu.

9. Žalobkyňa k žalobe predložila tieto dôkazy:

- uhradené platby - výpisy z kreditnej karty,
- žiadosť spoločnosti J. B. B..T..Y.. A. o zaslanie dlžnej sumy 171,58 € na bankový účet.

10. Žalovaný súdu doložil:

- výpisy z bankomatky I.,
- žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty bankomatka I.,

- žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty quatro,
- obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných M. Ú. A., v
spolupráci so spoločnosťou E. H. S., P..B...

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany dňa 15.10.2014 uzatvorili

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá kreditná karta. Žalobkyňa
zmluvu považovala za predtlačenú, formulárovú, v ktorej boli neprijateľné zmluvné podmienky. Medzi
stranami bolo sporné, či zmluva obsahuje:

- neprijateľné zmluvné podmienky,

- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť,
- správnu výšku RPMN,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
- veľkosť písma,
- či došlo k bezdôvodnému obohateniu,

- či možno akceptovať námietku premlčania.

Súd v predbežnom právnom názore uviedol, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

Podľaust.§9ods.2písm.c),j),k)ZoSÚzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

(1)
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(1)

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(1)
Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.13. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa
ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie
zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom
je poskytnutie úveru, ktorý sa žalobkyňa zaviazala žalovanej ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky (§ 2 písm. b) ZoSÚ). Žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy v postavení
veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 2 OZ) s poukazom na predmet
podnikania a žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

14. Súd zmluvu podrobil preskúmaniu z pohľadu zákonom predpísaných zmluvných náležitostí, pričom
dospel k záveru, že niektoré z nich v zmluve absentujú, čo má za následok, že poskytnutý úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.a/ZoSÚ.Súdzistil,že predmetnázmluva
neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, (§

9 ods. 2 písm. c), predpoklady použité pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j)) a ani výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)).

15. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou

starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej

úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

16. Spotrebiteľská zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu, alebo sťažnosť. Túto skutočnosť skonštatoval aj právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol,
že v danom prípade je prekrytá čiarovým kódom, slúžiacim pre evidenčné potreby žalovanej a preto

súdu predložili obdobný anonymizovanú zmluvu, kde tento údaj nie je prekrytý čiarovým kódom. Súd
sa stotožnil s tvrdením splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, že adresa veriteľa nie je jasná, nie je v
zmluve uvedená a preto už z tohto dôvodu súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov
alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si

cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov sa dá určiť aj
na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné.

18. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; pričom
v zmluve musia byť uvedené aj všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov, je podstatnou obsahovou náležitosťou, nedodržanie uvedenej obsahovej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej

sa poskytnutý úver v takýchto prípadoch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd pri skúmaní
zmluvy zistil aj absenciu tejto náležitosti, pretože predmetná zmluva o úvere neobsahuje predpoklady
použité pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j). Pritom vymedzenie týchto predpokladov, z ktorých veriteľ
pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal, podľa názoru súdu predstavuje podstatnýúdaj pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti poskytnutého úveru. Samotné
uvedenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov bez uvedenia, aké predpoklady boli použité pre jej

výpočet z hľadiska naplnenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nepostačuje. Zákonodarca
v citovanom § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. jasne stanovil, že v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a
uvedeniepredpokladovpoužitýchprevýpočetRPMN vyplývaajztransponovanejsmerniceEurópskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: "Zmluva o

úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery". V tomto smere súd poukazuje aj na závery aplikačnej praxe, napríklad rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

19. Súd je toho názoru, že v danej zmluve skutočne nie je uvedená výška RPMN a jej výpočet, keďže

právny zástupca žalovanej udáva, že v zmluve uvádzajú indikatívny, t.j. len oznamovací spôsob výpočtu,
čo zákon nedovoľuje, ani v prípade revolvingového úveru. Aj z tohto dôvodu súd preto považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov.

20. V zmluve nie je presne uvedená ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a
napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané.
Z citovaného ustanovenia pritom vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí
obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je
významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť (napr. na základe predloženého

splátkového kalendára) ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je
pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty
požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.

21. Súd vo vzťahu k tejto náležitosti, vychádzajúc i zo svojej rozhodovacej činnosti, považuje za potrebné

vysporiadať sa aj so vzťahom zákona o spotrebiteľských úveroch a smernicou č. 2008/48/ES, a to aj s
prihliadnutím na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v ktorom súd zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

údaju o RPMN a priemernej hodnote RPMN, ako aj adresy na reklamácie a sťažnosti, ktoré sú
ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 258/2001 Z. z., tiež súčasnom zákone
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto

smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenská právna úprava ide nad rámec smernice 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako
aj splátky úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje

smernica,použilbyrovnakúterminológiu.Slovenskýzákonodarcavprávnejnormeúčinnejkudňuvzniku
zmluvného vzťahu (v zákone o spotrebiteľských úveroch) jasne definoval, aké následky sú s absenciou
obligatórnych náležitostí spojené. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne
zásady, najmä zásadu právnej istoty, ktorá je v Civilnom sporovom poriadku zakotvená v čl. 2 ods.
2, v zmysle ktorej právna istota predstavuje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Citujúc rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co 105/2018 „ustálená judikatúra slovenských súdov
podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ohľadne potreby
štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru. Preto pokiaľ aj existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR (v počte dva), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných
sporov, podľa záveru odvolacieho súdu nemožno tieto rozhodnutia považovať za ustálenú rozhodovaciu
prax v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP“.22. V týchto súvislostiach súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa

má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v

ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvereje(preabsenciuprechodnýchustanoveníkzmeneúpravy)potrebnéaplikovaťustanoveniazákona
účinné v čase uzatvorenia zmluvy.

23. Do pozornosti súd dáva aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa
23.04.2018, v ktorom súd druhej inštancie vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, a síce, že
„na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou, je potrebné ZoSÚ novelizovať, zosúladiť
s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom
citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ napokon je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná

novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto
rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že rozčlenenie sa nahrádza pojmom frekvencia. Je teda
evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene. Súd nemôže vykladať sporné ustanovenie
zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby
vyhovel požiadavke žalovanej. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní

zmlúv uzavretých až po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity).“

24.Súdvkontextevyššieuvádzanýchskutočnostíkposlednejchýbajúcejzmluvnejnáležitostipoukazuje
však najmä na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 10/2019 zo dňa 30.4.2019, ktorý
sa zaoberal namietnutým záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z

dôvodu vyslovenej absencie obligatórnej obsahovej náležitosti vyžadovanej v zmluve v zmysle § 9 ods.2
písm.k / zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dospel k záveru, že výsledok vykonaného
ex offo prieskumu zmluvy o úvere, z ktorej žalobca nárok uplatnil, jednoznačne preukazuje, že zmluva
neobsahovala obligatórnu náležitosť vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j.
rozčlenenie aká časť zaplatenej splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky, absencia uvedeného údaja

vedie ako to správne vyhodnotil aj okresný súd, k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Z tohto dôvodu žalovaná má nárok iba na sumu poskytnutej a nevrátenej sumy úverovej istiny. V
súvislosti s takto vymedzeným predmetom odvolacieho konania disponoval krajský súd v čase svojho
rozhodovaniavedomosťouodvochvecneodlišnýchrozhodnutiachNajvyššiehosúduSR.Chronologicky
skorším je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 128/2006 zo dňa 29.11.2017, neskorším

je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára
2018. S ohľadom na disproporciu v záveroch týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, týkajúcich sa
výkladu totožného zákonného textu a (hlavne) pri absencii výslovného vyporiadania sa s existenciou
a predovšetkým dôvodmi odklonu od záverov skoršieho/ odlišného rozhodnutia Najvyšším súdom SR
(nesprávne je východiskové konštatovanie NS SR obsiahnuté v bodoch 16 a 17 uznesenia sp.zn.

3 Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018, že ide o doposiaľ neriešenú otázku), odvolací súd pri
nevyhnutnosti priklonenia sa k niektorému z označených rozhodnutí dovolacieho súdu pristúpil k
podrobnému rozboru/ výkladu predmetného slovného spojenia. Dospel k záveru, že právna norma (§ 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) úplne jednoznačne prezentuje úmysel zákonodarcu,
aby obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy bolo vnútorné rozčlenenie splátky na istinu, úroky

a poplatky, dokonca súčet týchto položiek bol len fakultatívny (za splnenia stanovenej podmienky).
Tento záver následne potvrdila aj aplikačná prax súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR. Jazykový aj
logický výklad tohto znenia je jednoznačný a vyplýva aj z dôvodovej správy k predmetnému zákonu.
Dôvodová správa k predmetnému zákonu zdôrazňovala princíp minimálnej harmonizácie pri prevzatíSmernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonných právnych predpisov a správnych
opatrení v členských štátoch, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, keď predmetná smernica (čl. 15)
umožňovala členským štátom možnosť zaviesť aj prísnejšie ustanovenia pre zabezpečenie komplexnej

ochrany spotrebiteľov. K zmene predmetného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. došlo
zákonom č. 568/2007 Z.z., a to tak, že znel: "Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov." Zmena teda
spočívala v nahradení slova "sumu" slovom "výšku" (bez právnej relevancie k rozoberaným otázkam)
a vypustenie požiadavky uviesť súčet platieb (položiek). Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva

požiadavka posilniť postavenie spotrebiteľa, ako aj zvyšovať informovanosť spotrebiteľov. Z toho možno
vyvodiť jediný záver, a to, že uvedenou novelou zákonodarca neupustil od požiadavky členenia splátok,
vypustil len požiadavku na uvedenie súčtu týchto platieb. Opačný výklad by totiž nesmeroval k posilneniu
postavenia spotrebiteľov, naopak, znižoval by rozsah ich informovanosti (absenciu údaja o členení
splátok) a nemal by žiadnu oporu v texte dôvodovej správy, kde niet zmienky o zámere vypustiť doteraz
nepochybné rozčlenenie ani v samotnom (legislatívno-technickom) prevedení/realizácii novelizácie, keď

zákonný text stále (ako pred novelizáciou) odčleňuje splátky istiny od splátok úverov a iných poplatkov.
Posledná relevantná novelizácia (zákona č. 129/2010 Z.z.) bola vykonaná zákonom č. 279/2017 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o
oprave chyby č. 299/2017 Z.z., ktorá novela s účinnosťou od 01.05.2018 zmenila ustanovenia § 9 ods.

2 písm. i) tak, že aktuálne znie: "Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". V poslednom označenom prípade (zrušenie
zákona č. 258/2001 Z.z. prijatím zákona č. 129/2010 Z.z.) už je zreteľný rozdiel v použitom pojmosloví a

nadväzne z logiky vyššie opísaných zmien možno nepochybne vyvodiť, že zákonodarca textom "výška,
početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov"mienilčlenenie(každej)splátkyspotrebiteľského
úveru a termínom (frekvencia splátok) od 1.5.2018 len uvedenie/označenie splatnosti dohodnutých/
jednotlivých splátok bez požiadavky ich rozčlenenia na časť zodpovedajúcu istine, úrokom a iným
poplatkom. Z aplikovaných výkladových metód teda vyplýva, že až s účinnosťou od 1.5.2018 (§ 25j

zákona č. 129/2010 Z.z.) došlo k zmene zákonného predpisu, z ktorej (zmeny) možno preukázať, že
vnútorné členenie splátok už nie je zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdená
vec, ako i obidva prípady posudzované Najvyšším súdom SR (odkaz na body tohto odôvodnenia
rozhodnutia, kde sa otázka rozoberá) sa však týkajú skutkového a právneho stavu pred novelou
vykonanou zákonom č. 279/2017 Z.z.. Najvyšší súd SR však v druhom z označených rozhodnutí sp.zn.

3 Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018 pristúpil k zmene doterajších záverov svojej rozhodovacej
činnosti (akceptujúcej požiadavku vnútorného členenia splátok) za nezmenenej právnej úpravy, za ktorej
aplikačnápraxprijalazáverodanostizákonnejpožiadavkyvnútornéhočleneniasplátok(zodpovedajúcej
aj záveru vyplývajúcemu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 128/2016 zo dňa 29.11.2017).
Odvolací súd tiež pripomenul akceptovaný postulát, v zmysle ktorého je rôzny výklad rovnakých slov

v rozpore s princípom právnej istoty. Ústavný súd SR (napríklad Pl. ÚS 6/04) už v opísanej spojitosti
konštatoval, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke
za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je
ústavneneudržateľné.OsobitneodNajvyššiehosúduSRpritompožadovať,abyprizámerezmeniťsvoje
skoršie závery venoval zvýšenú pozornosť vypracovaniu dôsledného a presvedčivého odôvodnenia pri

vyrovnaní sa so svojou "rozchádzajúcou sa" rozhodovacou činnosťou.

25. Na základe vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za to, že zmluvu o úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov a z tohto dôvodu došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu.

26. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania súd uvádza, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej
dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých

predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia
doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právona vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne

vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade
rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1.

27. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený
sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V danom prípade splatením splátok
úveru začína plynúť objektívna lehota, a začiatok plynutia subjektívnej lehoty je možné najskôr spájať
so skutočnosťou, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že zmluva má také nedostatky, s ktorými zákon
spája sankciu, a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa však súdu nijakým dôkazom
nepreukázala, kedy sa dozvedela, že zmluva má také nedostatky, s ktorými zákon spája bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru. Aj jej splnomocnená zástupkyňa uviedla, že sa o tom musela dozvedieť skôr,
ako podala žalobu, musela to s niekým konzultovať. Aj súd má za to, že žalobkyňa by takúto žalobu,
bez právnického vzdelania, nedokázala napísať sama a preto osoba, ktorá jej poskytovala právne
poradenstvo jej mala poskytnúť aj dôkaz, kedy sa tak stalo, aby mal súd odvtedy preukázanú subjektívnu
premlčaciu lehotu.

28. Preto súd vychádzal zo dňa, až kedy bola žaloba podaná na súd, t.j. 07.08.2018 a teda sa stotožňuje
s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že platby po 07.08.2016 sú bezdôvodným obohatením
a žalobkyňa v období od 07.08.2016 do 07.08.2018 zaplatila žalovanej 210,- €, ako to vyplýva z
bankomatky I.. Taktiež splnomocnená zástupkyňa žalovanej uznala, že ide o sumu 210,- €, aj keď majú

za to, že nevypršala dvojročná subjektívna lehota, odkedy sa žalobkyňa pred podaním žaloby dozvedela
o neprijateľných zmluvných podmienkach. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 210,- €, vo zvyšku návrh zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Žalobkyňa, pokiaľ ide o prvý výrok, mala plný úspech. Druhým výrokom žiadala

priznať sumu 485,65 €, avšak bola úspešná len do sumy 210,- €, t.j. necelej polovice, preto jej súd, ako
aj žalovanej, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.