Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217208936
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2217208936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s. IČO: 31 375 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina , proti žalovanému:
C. D., T.. XX.XX.XXXX, H. C. F. XXX/XX, D., o zaplatenie 4.844,65 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10,9 % úrok ročne z nezaplatenej istiny 4.844,65 eur od
2.3.2017 až do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 4.844,65 eur s príslušenstvom .
Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.10.2019 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanému

istinu vo výške 4.844,65 eur , úrok 185,30 eur a úroky z omeškania vo výške 2,06 eur a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.844,65 eur a úrokov 185,38 eur od 2.3.2017 do zaplatenia.
Vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol v časti v ktorej sa žalobca domáhal aj o zaplatenie úrokov
po zosplatnení. Úveru. Svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že žalobcovi prislúcha právo na
zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru len do času zosplatnenia úveru v súlade s ustálenou
súdnou praxou v čase rozhodovania .

2. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola ustálená právna judikatúra v súlade
s rozhodnutím.

3. Rozhodnutím NS SR od 1.7.2020 sa zmenil právny názor oproti predošlému
obdobiu. Nesúladná argumentácia voči právnemu posúdeniu nároku na zaplatenie zmluvného úroku
po predčasnom zosplatnení úveru je zrejmá. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov vyplýva nesúlad

v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy je predmetom
odbornej diskusie keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentuje. Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.
1 Obch. zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná.

4. Žalobca proti výroku III rozsudku podal odvolanie.
5. Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. XXCoCsp /.-XX zo dňa

11.11.2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III a závislého výroku IV zrušil a v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. V uznesení vyslovil nasledovný právny
názor:Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v aktuálnom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020
poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy, čo znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je

časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného
okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1
veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z
úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
24CoCsp/44/2020 Občianskeho zákonníka, či Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz

dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia
úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie

ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné
prostriedky nemá ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej
odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho
splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie
k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. NS SR v uznesení

sp. zn. 5Cdo/42/2020 ďalej argumentoval, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do
zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny
jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením
splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť
dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane

vysokúakonáhraduzaposkytnutiepeňazí.Dohodnutéúrokypredstavujúcenupeňazízaichposkytnutie
na vopred dohodnuté obdobie, to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto
vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez
jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je

možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať
neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu
dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Takétodojednaniejetedaporušenímust.§53

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného
dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo
zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody. NS SR v rozhodnutí 5Cdo/42/2020 dospel preto k záveru, že v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

6. Povinnosťou súdu prvej inštancie viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúceho z
rozhodnutiaNSSRsp.zn.XCdoXX/XXXXjevykonaťdokazovaniezaúčelomposúdenianárokužalobcu
na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru.

7. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách odvolacieho súdu a preto zaviazal k povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 10,9 % úrok ročne z nezaplatenej istiny 4.844, 65 eur od 2.3.2017 až do
zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 232 CSP súd určil dlhšiu lehotu na zaplatenie vzhľadom na vysokú istinu.

8. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod iba na
základe úhrady istiny súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Nakoľko mal žalobca úspech v konaní v plnom rozsahu súd mu priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

10. 21. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.