Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411201259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6411201259.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: H. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. mieru XX, XXX XX L. Y., o vymoženie povinnosti zaplatiť 845,27 Eur s prísl., vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov
2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.

k. 5Er/172/2011-20 zo dňa 9. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/172/2011-20 zo dňa 9. júla 2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 5Er/172/2011-20 zo dňa 9. júla 2018 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol,
že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,37 Eur v lehote troch

dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že dňa 21. februára 2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky
oprávneného vo výške 50,37 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý
môže mať vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti

nadobudne majetok. V danom prípade však absentuje reálny predpoklad toho, že v majetkovej alebo
sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu. Súd prvej inštancie tiež
poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a názory právnej vedy, z ktorých vyplýva,
že súdny exekútor ma postavenie orgánu verejnej moci a je tzv. predĺženou rukou súdu. Súd prvej
inštancie uviedol, že súdny exekútor doručil oznámenie o tom, že podrobným šetrením zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd považoval toto oznámenie súdneho

exekútora za dostatočný dôkaz o nemajetnosti povinného. Z týchto dôvodov exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. O trovách exekúcie
rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že tieto znáša oprávnený vo výške 50,37 Eur.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď
v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.
Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a

nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická
osoba v produktívnom veku (44 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, žepovinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,
ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže

vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie

je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo

dňa 15. septembra 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciu
oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená
aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo zbytočné a v
rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor tiež poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov v obdobných veciach. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie exekučného súdu potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013,

ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 21. februára 2011 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie

exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 0910032212 zo dňa
13. decembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. decembra 2010. Súdny
exekútor doručil exekučnému súdu podanie zo dňa 6. apríla 2017 označené ako „Podnet na zastavenie
exekučného konania“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty
povinného nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 24.

mája 2018, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcietvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju kompletnú

spisovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustrácie majetku povinného.
Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je
dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať
tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v
rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať

s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o
zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre
toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jej majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).