Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216883
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116216883.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: R. nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. právne zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom Námestie
osloboditeľov 10, Michalovce proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nárokoch žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy titulom prieťahov v trestnom konaní a
náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu, že odposluchy nie sú súčasťou
trestného spisu a nie sú zdôvodnené z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 12.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 2.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 100 000 Eur s 8,05 % ročným úrokom
z omeškania od 11.3.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že mu v trestnom konaní bola spôsobená škoda vo forme
nemajetkovej ujmy, a táto mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci. Žalobca bol nespravodlivo trestne stíhaný a obvinený uznesením
vyšetrovateľa zo dňa 19.3.2004 č. ČVS:KUJP-57/OVVK-2003. Z tohto uznesenia o obvinení je zrejmé,

že žalobca bol obvinený za trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods.
1, 2 písm. a) Trestného zákona, kde trestná sadzba odňatia slobody za tento skutok je 5 - 10 rokov.
Proti citovanému uzneseniu obvinený žalobca v lehote podal sťažnosť dňa 25.3.2004, ktorú prokurátor
uznesením č. k. Pv 1364/2003-386 zo dňa 23.4.2004 zamietol.

3. Prokurátor okresnej prokuratúry Michalovce listom zo dňa 17.3.2009 na žalobcu spolu s ďalšími
7 obvinenými podal obžalobu, ktorú doručil na Okresný súd v Michalovciach dňa 24.3.2009. Z tejto

obžaloby je zrejmé, že sa opiera o jediný kľúčový dôkaz t.j. prepisy záznamov telekomunikačnej
prevádzky. Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 26.2.2014 č. k. 15T/53/2009-1981 oslobodil
žalobcu spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný. Proti tomutooslobodzujúcemu rozsudku prokurátor podal odvolanie dňa 22.7.2014, pričom Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 4.3.2015 spis. zn. 4To/65/2014-2026 odvolanie okresného prokurátora zamietol

4. V oslobodzujúcom rozsudku Okresný súd v Michalovciach zhodne s rozhodnutím odvolacieho súdu
uviedli, že prepisy telefónnych hovorov sú nezákonné, lebo príkaz Krajského súdu v Košiciach pod č.
KS-V-69/2004 nebol riadne odôvodnený a bol vydaný na iné osoby a nie na obžalovaných. Obidva súdy
poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.6.2006, spis. zn. I. ÚS 274/05, podľa ktorého príkaz
a súhlas na odpočúvanie telefonických hovorov musia byť riadne zdôvodnené, lebo dotknuté osoby

nemajú možnosť podať opravný prostriedok a o vydaní súhlasu, či príkazu sa dozvedia až dodatočne,
keď už zásah do práva na súkromie bol realizovaný.

5. Žalobca uviedol, že z vyššie citovaných rozhodnutí je zrejmé, že bol nespravodlivo obvinený a
trestne stíhaný v čase od 19.3.2004 do 4.3.2015, kedy rozhodol o odvolaní prokurátora odvolací
súd a rozhodnutie sa stalo právoplatným, čiže bol trestne stíhaný 11 rokov. Žalobca ďalej

poukázal na to, že pre úspešnosť konania o náhradu škody v trestnom konaní spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, tiež pozbavením osobnej
slobody a rozhodnutím o väzbe sa vyžaduje, aby bol poškodený oslobodený spod obžaloby, alebo
aby trestné stíhanie bolo zastavené, alebo aby bolo nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené.
Žalobca uvedenú podmienku splnil lebo bol oslobodený spod obžaloby. Oslobodzujúci rozsudok má

rovnaké právne účinky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.

6. Nezákonného rozhodnutia sa orgán verejnej moci dopustil tým, že vydal uznesenie o vznesení
obvinenia dňa 19.3.2004. Keďže trestné stíhanie žalobcu skončilo oslobodením spod obžaloby možno
konštatovať, že všetky rozhodnutia vydané v trestnom konaní a vykonané úkony boli nezákonné.

7. Nesprávneho úradného postupu sa orgán verejnej moci dopustil tým, že v trestnom spise vedenom
na Okresnom súde v Michalovciach pod spis. zn. 15T/53/2009-1981 sa nenachádza rozhodnutie
príslušného Krajského súdu, ktorý udelil súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej
prevádzky žalobcu. V trestnom spise sa tiež nenachádza, žiadne rozhodnutie príslušného súdu na

odpočúvanie telefonických hovorov, ktoré by bolo vydané v súlade so zákonom. V spise sa nachádzajú
rozhodnutia Krajského súdu Košice, ktorým bol udelený súhlas na odposluchy telefonických hovorov
iných osôb, než ktoré sú obvinené spoločne s poškodeným. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci videl žalobca ďalej v tom, že súčasťou trestného spisu nie sú žiadne súhlasy Krajského súdu
Košice, ktorými mal byť udelený súhlas na odposluchy telefonických hovorov. Už vo

vyjadrení k odvolaniu prokurátora zo dňa 13.8.2014 žalobca namietal, že podľa § 166 ods. 3 Trestného
poriadku účinného do 31.12.2005, vyšetrovateľ so spisom predloží aj vecné dôkazy, ktoré zoradí
a očísluje. Z obsahu trestného spisu, ktorý má 5 zväzkov je zrejmé a preukázané, že súhlas na
odposluchy Krajského súdu v Košiciach sa v spise nenachádza. Niet žiadnych pochybností o tom,
že takéto informačno-technické prostriedky na poškodenom boli vykonané, lebo sám prokurátor ich

navrhuje vykonať pred súdom, čo je uvedené v obžalobe. Žalobca dodal, že rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach, čo konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 4.3.2015 spis. zn.
4To/65/2014-2026, ktorým bol udelený súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej
prevádzky, je nezákonné a nepreskúmateľné, lebo neobsahuje konkrétne dôvody. Ak rozhodnutie
neobsahuje relevantné odôvodnenie rozhodnutia sudcu s uvedením konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov je nezákonné. Rozhodnutie súdu musí mať nie len formálne, ale aj obsahové náležitosti
rozhodnutia. Ústavný súd v tomto smere už vyslovil právny názor v iných prípadoch, že ak žiadosť
príslušného orgánu o udelenie súhlasu podľa Zákona o policajnom zbore musel obsahovať dôvody, o to
viac muselo tieto dôvody obsahovať aj rozhodnutie sudcu, bez ktorého by odpočúvanie nebolo možné
realizovať. Aj v náleze Ústavného súdu I. ÚS 274/05 je vyslovený právny názor, že príkaz a súhlas

musia byť odôvodnené v každom prípade, či už boli vydané na základe Trestného poriadku alebo na
základe iného zákona. Je tomu tak preto, že hoci ide o závažný zásah do základného práva, dotknuté
osoby nemajú možnosť podať opravný prostriedok a o vydaní súhlasu, či príkazu sa dozvedia spravidla
dodatočne, keď už zásah do práva na súkromie bol realizovaný. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
si rozhodne nemožno utvoriť obraz o tom, aké konkrétne skutočnosti viedli k ich vydaniu. Nesprávneho

úradného postupu sa orgán verejnej moci dopustil tým, že obžaloba sa opiera o dôkazy t.j. prepisy
telefónnych hovorov, ktoré sú nezákonné. Na súde je predsa neprípustné vykonať dôkaz, ktorý bol
získaný nezákonným spôsobom.8. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že listom zo dňa 25.9.2015 požiadal Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálna prokuratúra SR
listom zo dňa 6.10.2015 postúpila žiadosť na ďalšie konanie Ministerstvu spravodlivosti z dôvodu

príslušnosti. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 4.3.2016 oznámilo žalobcovi prostredníctvom
jeho právneho zástupcu, že predmetnú žiadosť posúdilo ako nedôvodnú. Uvedené oznámenie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.3.2016.

9. Žalobca zdôvodňoval svoj nárok na vyplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch tým, že bol

nespravodlivo trestne stíhaný od 19.3.2004 do 4.3.2015 t.j. 11 rokov. V rámci tejto doby sa musel
zúčastňovať procesných úkonov pred vyšetrovateľom a tiež v konaní pred súdom. Za uvedené obdobie
žil v právnom stave neistoty a obavy z možného odsúdenia. Trestné stíhanie zanechalo u poškodeného
trvalé následky na zdraví a spôsobilo mu neopísateľnú psychickú traumu. Žalobca bol obvinený z
trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona, kde hrozí trest odňatia slobody v trvaní od 5 - 10 rokov. Každé trestné stíhanie a v rámci neho

aj hroziaci trest predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne
dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahujú do jeho súkromného života, do jeho cti a dobrej
povesti, preto sú spôsobilé, okrem porušenia práva na osobnú slobodu, garantované v čl. 17 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie na ochranu
súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to naznačuje čl. 19 ods.

1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda nepochybné, že trestné stíhanie a výkon väzby prípadne výkon
uloženého trestu, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom resp. ústavným poriadkom sú spôsobilé
vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv.

10. Žalobca poukázal na to, že nezákonnými odposluchmi orgán verejnej moci zasiahol do jeho

osobnostných práv, porušil jeho právo na súkromie a právo na rodinný život. Utrpel morálnu ujmu,
ktorá vychádza z pocitov krivdy, bezmocnosti a poníženia. Žalobca sa žiadneho trestného činu
nedopustil a prepisy telefónnych hovorov boli vykonané v rozpore so zákonom. Pre žalobcu bolo
ponižujúce oznamovať a vysvetľovať rodinným príslušníkom, známym a priateľom, že ich vzájomné
telefonické rozhovory boli odpočúvané. Táto skutočnosť bola a je dôvodom hlbokej straty dôvery k

osobe žalobcu. Psychická trauma žalobcu je umocnená tým, že celá trestná vec trvala až 11 rokov a
bolo v nej obvinených až 8 osôb, na základe čoho možno predpokladať, že sa o trestnom stíhaní
poškodeného dozvedelo množstvo osôb. K zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo tým, že stratil
dôveru priateľov, známych a rodinných príslušníkov. Nespravodlivé trestné stíhanie, hrozba vysokého
trestu, účasť na vyšetrovacích úkonoch a hrozba pojednávaní pred súdom u žalobcu spôsobovalo

neopísateľnú psychickú traumu, nervozitu, stiahnutý žalúdok, nevoľnosť, nechuť do jedla, zvracanie a
značné psychické problémy. Nespravodlivé trestné stíhanie, ktoré trvalo 11 rokov spôsobilo žalobcovi
neopísateľnú psychickú traumu a ocitol sa v izolácii vo všetkých oblastiach života, či už
verejného, rodinného alebo pracovného. Každý sa poškodenému otočil chrbtom a pozrel na neho ako
na kriminálnika.

11. Žalobca poukázal na to, že pochádza z obce Kusín, ktorá má 338 obyvateľov, v tejto obci každý
každého pozná a preto je nemožné zatajiť ak je niekto 11 rokov trestne stíhaný. Z uvedeného dôvodu
sa žalobca nemohol zamestnať, lebo každý na neho pozeral ako na kriminálnika, nad ktorým stále
visí otáznik s možným odsúdením. Žalobca uviedol, že má nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, ktorú požadoval vo výške 100 000 Eur, vzhľadom na následky, ktoré mu spôsobilo trestné
stíhanie a v rámci neho vykonané úkony orgánmi verejnej moci.

12. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy t.j. protiprávnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaní, tak za také porušenie práv jednotlivcovi prislúcha náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

vyvolaná vo sfére jeho osobnostných práv. Tento právny názor je vyslovený v nálezoch Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.10.2006 spis. zn. IV. ÚS 428/05.

13. Žalobca svoj nárok uplatňoval podľa ust. § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na to, že

nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v trestnom konaní,
kde bol obvinený, bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť, v značnej miere aj jeho meno ostane navždy
pošpinené. Trestné stíhanie mu spôsobilo negatívne následky vo všetkých oblastiach života, či užsúkromného, verejného alebo pracovného. Žalobca si zo žalovanej istiny uplatňoval aj úrok z omeškania
od 11.3.2016, teda dňom oznámenia žalobcovi, že žalovaný neuspokojil jeho nárok na náhradu škody.

14. Žalobca na pojednávaní dňa 16.2.2018 špecifikoval výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žiadal priznať
titulom:
1.nezákonnéhouzneseniaovzneseníobvineniasiuplatňovalnemajetkovúujmu vovýške30000Eur,
2. nezákonných odposluchov si uplatňoval nemajetkovú ujmu vo výške 30 000Eur,
3.prieťahov v trestnom konaní si žalobca uplatňoval sumu 30 000 Eur

4.nesprávneho úradného postupu, že odposluchy nie sú súčasťou trestného spisu a nie sú odôvodnené
si uplatňoval sumu 10 000 Eur.

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.10.2016,
považoval nárok žalobcu za premlčaný, žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň si žalovaný uplatnil právo na náhradu trov

konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje podľa zákona č. 514/2003
Z.z. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 Eur. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že ako titul
náhrady škody je označené nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia č. ČVS:KUJP-57/
OVVK-2003 zo dňa 19.3.2004 a nesprávny úradný postup Okresného súdu Michalovce a Krajského
súduvKošiciach,ktorýmalspočívaťvtom,ževspisesanenachádzarozhodnutiepríslušnéhoKrajského

súdu, ktorý udelil súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky žalobcu, ako
aj tým že súčasťou trestného spisu nie sú žiadne súhlasy Krajského súdu v Košiciach, ktorými mal byť
udelený súhlas na odposluchy telefonických hovorov.

16. K nesprávnemu úradnému postupu v podobe ne/vydania rozhodnutí o udelení súhlasu na

odpočúvanieazaznamenávanietelekomunikačnejprevádzkymalodôjsťdňa8.3.2004,kedybolivydané
príkazy Krajského súdu v Košiciach pod č. KS-V-69/2004-1/4, č. KS-V-69/2004-3/8. Vzhľadom na
tieto uvedené skutočnosti je zrejmé, že prípadný nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať
podľa zákona č.58/1969 Zb. s poukazom na § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003, z ktorého vyplýva, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Preto žalovaný závery žalobcu o aplikáciu ustanovení
zákona č. 514/2003 na jeho prípadný nárok na náhradu škody, považoval za nesprávne. V tomto
písomnom vyjadrení žalovaný podal hmotnoprávnu námietku premlčania. Poukázal na § 22 ods. 2
zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého najneskôr sa toto právo (t.j. právo na náhradu škody) premlčí
za 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým

bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Začiatok premlčacej doby je vymedzený
objektívne, nezávisle na poškodenom. Pre začiatok plynutia tejto lehoty nie je významné, kedy sa
poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel, prípadne či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva
znemožňovala, rozhodujúca z tohto hľadiska je iba skutočnosť, kedy nezávisle na úrovni vedomia
(znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo

príčinou vzniku škody. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. začala v
predmetnej veci premlčacia lehota plynúť doručením rozhodnutia o vznesení obvinenia ČVS:KUJP-57/
OVVK-2003 zo dňa 19.3.2004 žalobcovi. Keďže žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. prvýkrát spôsobom podania žiadosti o predbežné prerokovanie na Ministerstve
spravodlivosti dňa 9.10.2015 a následne na tunajšom súde podaním žaloby dňa 2.8.2016 je podľa

názoru žalovaného zrejmé, že žalobca uplatňuje premlčaný nárok. Z uvedeného dôvodu žalovaný
vzniesol námietku premlčania.

17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na základné predpoklady pre úspešné uplatnenie
nároku náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ktorými sú:

1. nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Prevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetkytripodmienkysúčasne.Žalovanýďalejpoukázal

na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia (uznesenia
o vznesení obvinenia zo dňa 19.3.2004) a nezákonnosť tohto rozhodnutia odôvodňuje tým, že trestné
stíhanie žalobcu skončilo oslobodením spod obžaloby, a teda možno konštatovať, že všetky rozhodnutiavydané v trestnom konaní a vykonané úkony boli nezákonné. S uvedeným tvrdením sa žalovaný
nestotožňuje.

18. Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.3.2004 vyplýva, že na základe získaných
dôkazov predovšetkým z výsledkov odpočúvania a záznamu telekomunikačných činností bolo zistené,
že na činnosti organizovanej skupiny sa podieľal aj žalobca (v postavení obvineného) spôsobom
uvedeným vo výroku uznesenia. Skutočnosť, že záznamy z telekomunikačnej prevádzky nebolo možné
použiť v trestnom konaní ako dôkaz z dôvodu, že príkazy Krajského súdu v Košiciach nespĺňali zákonné

náležitosti sa plne prejavila v oslobodení žalobcu spod obžaloby.

19. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 187 ods. 1 CSP, ktorý uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov a preto je potrebné každé ustanovenie CSP vykladať eurokonformne a ústavokonformne .
Taktiež uviedol, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní nezohľadňuje skutočnosti i dôkazy získané

contra lége, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3
ods. 1 (čl. 16 ods. 2 CSP). Podľa názoru žalovaného v prípade žalobcu nie je preukázaná existencia
nezákonného rozhodnutia a zároveň, že zo strany žalobcu došlo k zavineniu trestného stíhania. Uviedol,
že má za preukázané, že v tomto prípade je daná negatívna podmienka vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 58/1969

Zb. t. j. žalovaný namietal, že žalobca si vlastným zavineným konaním spôsobil vydanie uznesenia
o vznesení obvinenia. Tento záver odôvodňuje správanie žalobcu resp. jeho telefonické rozhovory a
kontakt s ďalšími obvinenými, pričom na vznesenie obvinenia postačuje dostatočne odôvodnený záver,
že trestný čin spáchala konkrétna osoba.

20. Za daných okolností by nemal byť poskytnutý priestor na to, aby štát hradil náhradu škody uplatnenú
žalobcom. Žalovaný sa vyjadril aj k nároku žalobcu uplatňovaného voči nemu titulom nesprávneho
úradného postupu, ktorý žalobca napádal v tom, že v trestnom spise vedenom na Okresnom súde
v Michalovciach pod spis. zn. 15T/53/2009 sa nenachádza rozhodnutie príslušného Krajského súdu,
ktorým by bol udelený súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky žalobcu:

tým, že súčasťou trestného spisu nie sú žiadne súhlasy Krajského súdu v Košiciach, ktorými mal byť
udelený súhlas na odposluchy ako aj tým, že obžaloba sa opierala o dôkazy, že prepisy telefónnych
hovorov sú nezákonné. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že záznamy z telekomunikačnej
prevádzky nebolo možné použiť v trestnom konaní ako dôkaz z toho dôvodu, že príkazy Krajského súdu
v Košiciach nespĺňali zákonné náležitosti a to sa plne prejavilo v oslobodení žalobcu spod obžaloby.

21. K tvrdeniu žalobcu, že v trestnom spise sa nenachádzajú rozhodnutia príslušného Krajského súdu
o udelení súhlasu na odpočúvanie, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade išlo
o utajované skutočnosti a preto tieto súhlasy boli uložené v trezore utajovaných skutočností Krajského
súdu v Košiciach. Uvedené príkazy na odposluchy na účely vykonania dokazovania Okresný súd

vyžiadal, a tieto boli riadne oboznámené ako dôkazy na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.2.2014.

22. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný tvrdil, že žalobca nedisponuje titulom nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup Okresného súdu
Michalovce, ani Krajského súdu v Košiciach. V časti uplatňovania nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal

na to, že zákon č. 58/1969 Zb., podľa ktorého má súd posúdiť nárok na náhradu škody žalobcu voči
žalovanému, neupravuje náhradu nemajetkovej ujmy. V ustanovení § 20 zákon č. 58/1969 Zb. odkazuje
na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné nahradiť len skutočnú škodu a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Znenie je v tomto jednoznačné, akékoľvek iné posúdenie by smerovalo
k rozhodnutiu contra légem. Ani extenzívnym výkladom daných ustanovení nie je možné dospieť k

priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa uvedeného zákona č. 58/1969 Zb. Žalovaný vo
svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že síce zákon č. 58/1969 Zb. osobitne neupravuje náhradu
nemajetkovej ujmy, pričom v zmysle judikatúry je potrebné na takéto prípady aplikovať čl. 5 ods. 5
Dohovoru, ktorý však viaže zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy na nezákonné zatknutie, zadržanie
alebo iné nezákonné pozbavenie osobnej slobody. Žalobca ako titul náhrady škody označil uznesenie

o vznesení obvinenia. Z predložených dokladov teda vyplýva, že žalobca nebol v trestnej veci, ktorá je
predmetom tohto konania väzobne stíhaný, ani inak pozbavený osobnej slobody, preto znenie Dohovoru
nadanýprípadniejemožnéaplikovaťažalobcovináhradanemajetkovejujmyvsúvislostisnezákonným
rozhodnutím o vznesení obvinenia podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru nepatrí.23. Žalovaný sa vyjadroval aj k skutkovým okolnostiam, ktoré uviedol žalobca k vzniku nemajetkovej
ujmy v podobe zásahov do jeho súkromného života. Uviedol, že žalobca sa obmedzuje na všeobecné

tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazuje. Žalobca pri zdôvodňovaní náhrady nemajetkovej ujmy
zamieňa dva odlišné režimy právnej úpravy a to konanie o ochranu osobnosti a nároky vyplývajúce z
neoprávnených zásahov (podľa Občianskeho zákonníka) s konaním o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa osobitného právneho predpisu (Zákon č. 58/1969 Zb. a Zákon č. 514/2003 Z.. z.). V
konaniach o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je pôvodcom v zásahu fyzická/právnická

osoba, ktorej konkrétnym konaním malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov
osobnosti. Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje aj zákon o zodpovednosti za škodu, z ktorého
ustanovení jednoznačne vyplýva, že štátne orgány a štát sú odlišnými subjektmi práva, teda odlišnými
právnickými osobami. Žaloba smerujúca proti štátu by v takomto prípade musela byť zamietnutá pre
nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Z uvedeného vyplýva, že platná právna úprava dôsledne
rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a právom na

náhradu škody podľa osobitného predpisu.

24. Žalovaný sa vyjadril aj k výške uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy uplatňovanej žalobcom
vo výške 100 000 Eur. Uviedol, že táto výška sa javí absolútne neprimeraná a premrštená. Poukázal
na to, že žalobca nepreukázal existenciu, ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, keďže neurčité

všeobecnékonštatovaniaaodkazynarozhodnutiasúdovautomatickyaninezakladajúnároknanáhradu
škody v podobe nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti tvrdenia hodnoverne preukázať
vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života.

25. V časti priznania úrokov z omeškania sa žalovaný vyjadril tak, že žalovanému nepatria úroky z

omeškania z dôvodu toho, že výška náhrady škody závisí od rozhodnutia (posúdenia) súdu, preto sa
žalovaný nemôže dostať do omeškania dňom oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody.

26. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 6Cdo/185/2011 zo dňa 14.3.2013,

ktorý uvádza, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty sa dlžník
dostáva do omeškania. Žalovaný uviedol, že možnosť priznania úroku z omeškania pri peňažnom
zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou
pohľadávkou so záväzkového právneho vzťahu.

27. Tunajší súd rozsudkom č.k. 13C/191/2016-224 zo dňa 23.3.2018 zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiť žalobcovi sumu 11 000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

28. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný.

29. O tomto odvolaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý svojim uznesením č.k.
2Co/137/2018-292 zo dňa 15.3.2019 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

30. Uvedené uznesenie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2019.

31. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že si dôsledne neujasnil, čo je predmetom konania čo do
rozsahu a charakteru nárokov uplatňovaných žalobou, preto nemal vymedzený ani predmet a rozsah

dokazovania na základe výsledkov, ktorého bolo potrebné po právnej stránke ustáliť dôvodnosť, či
nedôvodnosť nárokov žalobcu.

32. V časti nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej vydaním nezákonného
rozhodnutia - Uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.3.2004 súd prvej inštancie správne aplikoval

ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. reflektujúc, že nárok sa odvíja od rozhodnutia, ktoré bolo vydané
pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.33. Odvolací súd okrem iného uviedol, že aj keď zákon č. 58/1969 Zb. neupravoval náhradu
nemajetkovej ujmy, poukázal na Listinu základných práv a slobôd ako aj na článok 46, ods. 3 Ústavy
SR, že bez ohľadu na to, či vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí

bolo vydané za účinnosti zákona 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje so zreteľom
na článok 46, ods. 3 Ústavy SR a článok 36, ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd náhradu
nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, ak sa preukáže príčinná súvislosť s vedením trestného stíhania
(Nález Ústavného Súdu SR č. III.ÚS 754/2016 z 24.1.2017).

34. Odvolací súd sa vyjadril k námietke premlčania, ktorú vzniesol v tomto konaní žalovaný s tým,
že uviedol, že premlčanie je povinný súd prvého stupňa posudzovať nie podľa ustanovení zákona č.
58/1969 Zb., ale v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe podľa §
101 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok titulom nezákonného
rozhodnutia včas, pretože premlčacia doba mu začala plynúť dňom nasledujúcom po dni, keď došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv t.j. začala premlčacia lehota plynúť od 5.3.2015,

čiže žalobu podal na súde včas, v trojročnej premlčacej lehote, dňa 2.8.2016.

35. Odvolací súd ďalej uviedol, že pri opätovnom konaní si musí súd prvej inštancie ujasniť, ktoré
skutkovétvrdeniažalobcupoprávnejstránkezodpovedajúnárokunanáhradunemajetkovejujmytitulom
nezákonného rozhodnutia, a ktoré sa vzťahujú k nemajetkovej ujme vzniknutej z nesprávneho úradného

postupu. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy je súd prvej inštancie povinný vychádzať z
kritérií vyplývajúcich z doterajšej judikatúry súdov odvíjajúcej sa od vymedzenia podmienok priznávania
náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka, reflektované aj v úprave § 17 ods. 2,
3 zákona č. 514/2003 Z. z.. Pri výške nemajetkovej ujmy musí súd vychádzať z kritérií, ktoré Krajský
súd uviedol vo svojom uznesení, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy vychádzajúca z týchto kritérií

je na úvahe súdu, nie však na jeho ľubovôli. Náhrada nemajetkovej ujmy musí odrážať všeobecne
zdieľanú predstavu o spravodlivosti a slušnosti pri použití princípu proporcionality, čo znamená, že
prisúdená náhrada je primeraná podobným i obvyklým prípadom odškodňovania nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Aj keď už samotné trestné stíhanie výrazne zasiahne do súkromného života každého
jedinca a predstavuje určitú nemateriálnu ujmu, ten kto sa jej odškodnenia domáha musí nielen tvrdiť,

ale aj preukázať, že iba samotné konštatovanie porušenia nie je dostatočne účinným a efektívnym
prostriedkom na zmiernenie tejto ujmy, a musí označiť existenciu takých skutočností, ktoré preukazujú
významný vážny zásah do životnej situácie poškodeného v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným
nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom.

36. Po doručení vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Košiciach podal žalobca dňa 3.5.2019
vyjadrenie k rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré súd posúdil ako návrh na zmenu žaloby, pretože
žalobca uviedol, že upúšťa od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní,
ktorý žiadal priznať vo výške 30 000 Eur a upustil aj od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že odposluchy nie sú súčasťou trestného spisu a nie sú odôvodnené, ktorý žiadal priznať vo výške 10

000 Eur.

37. Súd toto jeho podanie v uvedenej časti považoval za čiastočné späťvzatie žaloby, preto súd v tejto
časti konanie zastavil.

38. V tomto zmenenom návrhu žiadal žalobca priznať titulom nemajetkovej ujmy za nezákonné
rozhodnutie - Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19.3.2004 ČVS:KÚJP-57/OBVK-2003 sumu vo
výške 70 000 Eur a titulom nároku nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutia - príkaz Krajského
súdu v Košiciach, spis. zn. KS-V-69/2004-1/4 a príkaz Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. KS-
V-69/2004-3/8, obe zo dňa 8.3.2004, žiadal požadoval sumu vo výške 30 000 Eur.

39. Súd na pojednávaní dňa 13.9.2019 pripustil zmenu žaloby podľa tohto písomného podania žalobcu,
ktoré bolo doručené súdu dňa 3.5.2019.

40. K takto zmenenej žalobe podal žalovaný písomné vyjadrenie dňa 9.8.2019. Poukázal na to, že

podľa podania žalobcu jediným nezmeneným nárokom (čo do titulu a výšky) je nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 Eur uplatnený z titulu nezákonných odposluchov na základe príkazu
Krajského súdu v Košiciach č. KS-V-69/04-1/4 a príkazu č. KS-V-69/04-3/8. Žalovaný poukázal na to,
že žalobca čiastočne zobral žalobu späť, pretože upustil od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ztitulu prieťahov v trestnom konaní a upustil aj od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu, že
odposluchy nie sú súčasťou trestného spisu a nie sú zdôvodnené. Naopak žalobca navýšil požadovanú
náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia- uznesenia o vznesení obvinenia zo sumy

30 000 Eur na sumu 70 000 Eur, čím žalobca požaduje z toho istého titulu viac ako žiadal v pôvodnom
návrhu, čím pristúpil k rozšíreniu žalobného návrhu v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy z
titulu uznesenia o vznesení obvinenia.

41. Žalovaný v záujme zachovania včasnosti procesnej obrany vzniesol námietku premlčania

uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nad sumu 30 000 Eur (teda vo výške 40 000 Eur) z
titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaný navýšením nemajetkovej
ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia považoval postup žalobcu za neprípustný a účelový. Takéto
konaniežalobcuješpekulatívneavkonečnomdôsledkuvediekabsurdnejsituáciikeďžalobcapostupne
navyšuje náhradu nemajetkovej ujmy nie podľa reálne spôsobenej a preukázanej ujmy, ale podľa toho,
aký titul v tom, ktorom úseku konania má súd za preukázaný.

42. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

43. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu ako dôkazy: Uznesenie Krajského
riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach č. ČVS:KUJP-57/

OVVK-2003 zo dňa 19.3.2004, Sťažnosť podanú proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia
podanú jeho právnym zástupcom dňa 25.3.2004, Uznesenie Okresnej prokuratúry Michalovce č. Pv
1364/2003-386 zo dňa 23.4.2004, Obžalobu Okresnej prokuratúry Michalovce č. Pv 1364/03-490 zo
dňa 17.3.2009 podanú na Okresný súd v Michalovciach, Rozsudok Okresného súdu Michalovce spis.
zn. 15T/53/2009-1981 zo dňa 26.2.2014, Odvolanie Okresnej prokuratúry v Michalovciach proti tomuto

rozsudku, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4To/65/2014-2026 zo dňa 4.3.2015, Vyjadrenie
žalobcu k odvolaniu prokurátora zo dňa 13.8.2014, Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
o náhradu škody zo dňa 25.9.2015, Postúpenie žiadosti žalobcu o náhradu škody Ministerstvu
spravodlivosti Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 6.10.2015, Oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku o náhradu škody zo dňa 4.3.2016.

44. Z uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v
Košiciach č. ČVS:KUJP-57/OVVK-2003 vydaného dňa 19.3.2004 súd zistil, že týmto uznesením bolo
vznesené obvinenie voči žalobcovi a Y., ako obvinených za trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej
hranice podľa § 171a ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností

je dostatočne odôvodnený záver, že obvinený R. (žalobca) a obvinený N. v čase okolo 19:30 hod.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode a na základe pokynov obvineného J. osobným motorovým
vozidlom značky L., EČV: R. patriacom žalobcovi prišli na presne nezistené miesto v blízkosti obce
Ubľa, okres Snina, kde prevzali najmenej 4 nelegálnych migrantov, ktorí boli prevedení členmi
organizovanej skupiny cez štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, týchto následne

previezli horeuvedeným vozidlom za doprovodu vozidla ďalším nestotožneným členom skupiny a vyložili
na presne nezistenom mieste v blízkosti mesta Michalovce, kde boli migranti zhromažďovaní za účelom
ďalšieho transportu smerom k západným hraniciam SR s cieľom dopravy do krajín Západnej Európy.

45. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že na základe dôkazov získaných vo vedenom trestnom

konaní, predovšetkým na základe výsledkov odpočúvania a záznamu telekomunikačných činností bolo
zistené, že na činnosti organizovanej skupiny sa podieľal aj obvinený Y. a obvinený R. (žalobca)
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Ďalej sa v odôvodnení tohto uznesenia uvádza, že
vzhľadom k tomu, že obvinení sa spolčili na účely spáchania trestnej činnosti nedovoleného prekročenia
štátnej hranice v rámci skupiny s rozdelením úloh, ich plánovaním a koordinovaním, naplnili znaky

skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Uvedené uznesenie o
vznesení obvinenia prevzal žalobca dňa 24.3.2004 čo bolo súdu preukázané oboznámením sa s
obsahom trestného spisu Okresného súdu v Michalovciach, spis zn. 15T/53/2009.

46. Žalobca podal voči vyššie citovanému uzneseniu o vznesení obvinenia dňa 25.3.2004 sťažnosť,

ktorá bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry v Michalovciach č. Pv 1364/2003-386 zo dňa
23.4.2004.47. Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Michalovciach č. Pv 1364/03-490 zo dňa 17.3.2009 súd zistil, že
prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach podal na Okresný súd v Michalovciach dňa 24.3.2009
obžalobuna:S.J.N.S.R.R.(žalobcu),Y.anaI.zaskutky,ktorésúuvedenévtejtoobžalobe.Vskutku1/

popísal ako dôvod podania obžaloby to, že dňa 11.3.2003 v presne nezistenom čase pri obci Ubľa, okres
Snina, na základe pokynu obvineného J. naložili obvinení J. N. a R. (žalobca) najmenej 15 ilegálnych
imigrantov, ktorých mal previesť od nezistenej osoby a títo na presne nezistenom mieste a nezisteného
času prekročili štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou a týchto previezli na presne
nezistené miesto v Michalovciach, pričom boli doprevádzaní obvineným J. a doposiaľ nestotožnenou

osobou vystupujúcou pod prezývkou „L.“ a pri vykladaní imigrantov im pomáhal obvinený I.. V tejto
obžalobe boli uvedené aj ďalšie skutky voči ostatným obžalovaným, ktorí sú uvedení v tejto obžalobe.

48. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 15T/53/2009-1981 zo dňa 26.2.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.3.2015, súd zistil, že Okresný súd v Michalovciach oslobodil žalobcu spod skutku
1/ obžaloby kvalifikovaného ako spolupáchateľstvo nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa

§ 9 ods. 2 Trestného zákona k § 171a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.8.2003, ktorého sa
mal dopustiť tým, že dňa 11.3.2003 v presne nezistenom čase pri obci Ubľa, okres Snina, na základe
pokynu obvineného J. naložili obvinení J., N. a R. najmenej 15 ilegálnych imigrantov, ktorých
mal prevziať od nezistenej osoby a títo na presne nezistenom mieste a nezisteného času prekročili
štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou a týchto previezli na presne nezistené miesto v

Michalovciach, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (žalobca). Z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že v rámci vykonaného dokazovania boli v danom konaní zabezpečené príkazy na
odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností telekomunikačnej prevádzky účastníckej telefónnej
stanice mobilnej siete č. XXXX XXX XXX pod č. KS-V-69/2004-1/4 zo dňa 8.3.2004, príkaz vydaný
Krajským súdom v Košiciach, odposluch sa týka osoby vystupujúcej pod prezývkou „Krtko“, odposluch

na dobu od 8.3.2004 do 20.5.2004, majiteľ telefónnej stanice neprechádza evidenciou spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. Bratislava, príkaz Krajského súdu v Košiciach pod č. KS-V-69/2004-3/8 zo
dňa 8.3.2004 na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností telekomunikačnej prevádzky
účastníckej telefónnej stanice mobilnej siete č. XXXX XXX XXX, ktorej užívateľom je osoba vystupujúca
pod prezývkou „Krtko“ a ktorej majiteľom evidencie spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je J. nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. a to na dobu od 5.3.2004 do 20.5.2004.Na žiadosť obžalovaných a ich
obhajcov (vrátane žalobcu a jeho právneho zástupcu) umožnil Okresný súd v Michalovciach dotknutým
osobám oboznámiť sa s vyššie uvedenými príkazmi, keďže tak nebolo učinené v prípravnom konaní,
pričom všetci traja obžalovaní vzniesli námietku nezákonnosti získaných záznamov a žiadali o nej
rozhodnúť.

49. Obhajca obžalovaného X. (žalobcu) žiadal v trestnom konaní, aby súd na tieto príkazy neprihliadal
pretože tieto dôkazy sú získané nezákonným spôsobom a nie je možné ich v trestnom konaní použiť.
Poukázal na ustanovenie Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 a uviedol, že prepisy telefónnych
hovorov je nemožné použiť ako dôkaz, pretože nie sú riadne zdôvodnené. Citované príkazy neznejú ani

na jedno konkrétne meno obžalovaných, aj preto nie je možné ich použiť.

50. Okresný súd v Michalovciach sa podrobne oboznámil s vydanými príkazmi a dospel k záveru,
že vyššie označené príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností neboli vydané na
odpočúvanie obžalovaných (vrátane žalobcu), ale na osobu vystupujúcu pod prezývkou „Krtko“. V

príkaze KS-V-69/2004-1/4 majiteľ účastníckej telefónnej stanice mobilnej siete neprechádzal evidenciou
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Bratislava. V príkaze KS-V-69/2004-3/8 je majiteľom v evidencii
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Bratislava úplne iná osoba a to Jozef Kelbel. Okresný súd
v Michalovciach ďalej poukázal na to, že tieto príkazy sú formálnym rozhodnutím so stručným
odôvodnením, že vzhľadom na stav dokazovania a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať, že

prostredníctvom uvedenej telefónnej stanice budú zistené uvedené skutočnosti významné pre trestné
konanie bez uvedenia konkrétnych súvislostí vo vzťahu k odpočúvanej účastníckej stanici. Zároveň
takéto odôvodnenie nie je spôsobilé oboznámiť sťažovateľa s obsahom namietaného rozhodnutia,
pričom mu neodkrýva súvislosti a okolnosti, na základe ktorých by pochopil odôvodnenosť takého
zásahu do jeho práva na súkromie. V zmysle ustanovenia § 115, ods. 2 Trestného poriadku sa príkaz

musí vydať vždy písomne a odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku
stanicu alebo zariadenie. Podľa názoru súdu nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že tak príkaz,
ako aj súhlas, musia byť odôvodnené v každom prípade, či už boli vydané na základe Trestného
poriadku alebo na základe Zákona o ochrane pred odpočúvaním. V oboch prípadoch totiž ide o závažnýzásah do základného práva na súkromie garantovaného Ústavou Slovenskej republiky v čl. 22 ods.
1 a 2, ako aj Listinou základných práv a slobôd v čl. 13 a Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v čl. 8 ods. 1 a 2. Dotknuté osoby v týchto prípadoch nemajú možnosť podať opravný

prostriedok a o vydaní súhlasu, či príkazu sa spravidla dozvedajú až dodatočne, keď uvedený zásah
do práva na súkromí už bol realizovaný. Majú však možnosť žiadať o preskúmanie opodstatnenosti
takéhoto súhlasu, či príkazu až dodatočne. Práve preskúmateľnosť dôvodnosti vydania či už súhlasu
alebo príkazu si vyžaduje relevantnú, konkrétnu, vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami
boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto

odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas, či príkaz spravidla nepreskúmateľný.

51. Ďalej Okresný súd v Michalovciach v odôvodnení vyššie citovaného rozsudku poukázal na to, že vo
všeobecnosti je potrebné uviesť, že osoba, ktorej telefonický rozhovor bol odpočúvaný či už na základe
vydaného právoplatného súhlasu alebo príkazu musí mať možnosť obrany jednak voči samotnému
faktu odpočúvania jeho rozhovoru, teda voči samotnému faktu zásahu do jeho práva na súkromie,

ale aj proti použitiu odpočúvanej komunikácie ako dôkazu v trestnom konaní. Vzhľadom k tomu, že
opravný prostriedok ani voči súhlasu, ani voči príkazu nie je prípustný, dotknutá osoba nemá možnosť
domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom v súvislosti s faktom, že jej rozhovor bol odpočúvaný.
V prípade, ak sa takýto odpočúvaný telefonický rozhovor má stať dôkazným prostriedkom v trestnom
konaní, dotknutá osoba, ktorej rozhovor bol takto odpočúvaný môže namietať jeho nezákonnosť a z

toho vyplývajúcu nepoužiteľnosť odpočúvaného rozhovoru ako dôkazu. Okresný súd v Michalovciach
zhrnul, že všetci traja obžalovaní (medzi nimi aj žalobca) po oboznámení sa s vydanými príkazmi
vzniesli takúto námietku a bolo zistené, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalovaných, keďže
došlo k odposluchu účastníckej stanice obžalovaného, napriek tomu, že na odposluch nebol vydaný
žiaden príkaz. Súd preto odposluchy obžalovaných považoval za nezákonné. Z toho dôvodu preto súd

v rámci dokazovania uvedené dôkazy a to zvukové záznamy CD a doslovné prepisy tohto zvukového
záznamu - hovory medzi obžalovanými a ďalšími osobami nevykonal a v rámci hodnotenia dôkazov
na nich neprihliadal. Vykonanie ďalších dôkazov súd nepripustil, nakoľko hlavný dôkaz a to odposluchy
a záznamy telekomunikačných činností telekomunikačnej prevádzky súd nevykonal vzhľadom na ich
nezákonnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Okresný súd v Michalovciach mal za to,

že vyššie uvedenými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby
obžalovaní svojim konaním naplnili znaky spolupáchateľstva trestného činu nedovolenia prekročenia
štátnej hranice a preto obžalovaných (vrátane aj žalobcu) spod skutku obžaloby pre vyššie uvedené
trestné činy oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že uvedený skutok spáchali obžalovaní.

52. Voči vyššie citovanému rozsudku Okresného súdu v Michalovciach podala okresná prokurátorka
Okresnej prokuratúry v Michalovciach na Okresný súd v Michalovciach odvolanie, ktoré bolo doručené
Okresnému súdu v Michalovciach dňa 24.7.2014.

53. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4To/65/2014-2026 zo dňa 4.3.2015 súd zistil, že

Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie okresného prokurátora v Michalovciach proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce spis. zn. 15T/53/2009 zo dňa 26.2.2014. V odôvodnení tohto uznesenia
sa uvádza, že krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd poukázal

na dôvody napadnutého rozsudku s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil pričom dodal, že príkazy
vydané Krajským súdom v Košiciach pod č. KS-V-69/2004 zo dňa 8.3.2004 na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností nespĺňali zákonné náležitosti, nemohli byť použité ako dôkaz v trestnom
konaní a ďalšie dôkazy, ktoré boli v konaní zabezpečené, nie sú takého charakteru, na základe ktorých
by bolo možné rozhodnúť o vine obžalovaných.

54. Z písomného vyhotovenia Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej
žalobcom Generálnej prokuratúre SR zo dňa 25.9.2015 súd zistil, že žalobca podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Zb. z. Požadoval priznať náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 Eur. Túto náhradu škody žiadal priznať titulom nezákonného

rozhodnutia orgánu verejnej moci na základe vydania uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.3.2004
voči žalobcovi a titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Michalovciach.55. Generálna prokuratúra SR dňa 6.10.2015 postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR v Bratislave túto
žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody. Poukázala na to, že Generálna prokuratúra nie je
príslušná vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písm.

f) Zákona č. 514/2003 Zb. z.

56. Ministerstvo spravodlivosti SR (žalovaný) oznámilo písomne právnemu zástupcovi žalobcu výsledok
predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody. Oznámilo mu, že žiadosť žalobcu bola
predbežne prerokovaná podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. pričom žalovaný poukázal, že v tejto

veci nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy a preto žalovaný posúdil žiadosť ako nedôvodnú. Uvedené oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody prevzal právny zástupca žalobcu dňa 11.3.2016

57. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca písomné stanovisko dňa 19.12.2016, pričom poukázal na
to, že tvrdenie žalovaného o tom, že nárok žalobcu je premlčaný je v rozpore so zákonom. Uviedol, že

žalobca podal žalobu v trojročnej subjektívnej lehote v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Rovnako poprel aj
tvrdenie žalovaného, že z výsledkov odpočúvania a záznamu telekomunikačných činností bolo zistené,
že na činnosti organizovanej skupiny sa podieľal aj žalobca spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia
o vznesení obvinenia.

58. Žalobca ďalej uviedol, že neobstojí ani námietka žalovanej, že zákon č. 58/1969 Zb. vylučuje nárok
náhrady nemajetkovej ujmy. Uviedol, že ide o objektívnosť zodpovednosť štátu v zmysle zákona č.
58/1969 Zb. i podľa zákona č. 514/2003 Zb.z., pričom štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť.
Súčasná právna úprava má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom. Žalobca ďalej uviedol, že v jeho trestnom stíhaní, ktoré trvalo 11 rokov, došlo k zjavným
prieťahom v konaní, ktoré nezavinil žalobca ale žalovaný svojou nečinnosťou a viacerými nesprávnymi
úradnými postupmi.

59. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 11.5.2017 zotrvával na
námietke premlčania, nároku žalobcu, zotrval na tom, že žalobca nedisponuje titulom nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nepreukázal existenciu ním označených nesprávnych úradných
postupov ani Okresného súdu Michalovce, ani Krajského súdu v Košiciach. Žalovaný poukázal na to,
že nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v trestnom konaní bol žalobcom prvýkrát ako titul

náhrady nemajetkovej ujmy uplatnený až v jeho vyjadrení zo dňa 14.12.2016, teda nebol predmetom
žaloby. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu v podobe
prieťahov v trestnom konaní nebol predmetom predbežného prerokovania nároku na náhrady škody, v
dôsledku čoho nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný
uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by v rámci trestného konania podal sťažnosť

na neprimeranú dĺžku konania resp. že rozhodnutím príslušného orgánu bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

60. Žalobca doplnil svoju žalobu písomne dňa 12.7.2017, keď uviedol, že má za to, že tvrdenie
žalovaného o premlčaní nároku žalobcu je nedôvodné a neobstojí, lebo je v rozpore so zákonom.

Uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je premlčaný, navrhoval, aby súd na
vznesenú námietku premlčania neprihliadal, lebo je v rozpore s dobrými mravmi podľa §3 OZ. Poukázal
na to, že žalobca nie z vlastnej viny bol trestne stíhaný až 11 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobný
návrhonáhraduškodynemoholpodaťskôr,aleažpotom,čobolprávoplatneoslobodenýspodobžaloby.
Poukázal na to, že neobstojí námietka žalovaného, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať výlučne

podľa zákona č. 58/1969 Zb. pretože zo spisu je zrejmé, že nezákonné rozhodnutie bolo síce vydané za
účinnostizákonač.58/1969Zb.alenesprávnehoúradnéhopostupusažalovanýdopúšťalajzaúčinnosti
zákona č. 514/2003 Zb.z., pričom nesprávny úradný postup bol zavŕšený za účinnosti tohto zákona teda
po 1.7.2004.

61. V konaní súd vypočul žalobcu k tvrdeniam uvedeným v žalobe na preukázanie jeho nároku. Žalobca
poukázal na to, že po začatí trestného stíhania sa od neho odvrátila rodina a rovnako aj známi a priatelia,
ktorí s ním nechceli komunikovať, pretože vedeli, že odpočúvajú jeho telefón a že je trestne stíhaný.
Okrem neho boli stíhané aj ďalšie osoby z regiónu, v ktorom býval, pričom toto trestné stíhanie bolopredmetom rozhovorov medzi verejnosťou. Obec Q. je malá dedina s malým počtom obyvateľom, preto
sa o jeho trestnom stíhaní vedelo. Pred začatím trestného stíhania viedol normálny bezstarostný život,
chodil na zábavy, rybolov. Po začatí trestného stíhania sa s ním nechceli stretávať priatelia, nechceli

s ním komunikovať a niektorí aj vzhľadom na dĺžku trestného stíhania uverili, že spáchal to, z čoho
bol obvinený. Pred vznesením obvinenia bol bezúhonným občanom. V čase začatia trestného stíhania
bol zamestnaný v spoločnosti Tesco Michalovce, kde však ukončil pracovný pomer z dôvodu toho,
že vyšetrovatelia zisťovali informácie o jeho osobe v zamestnaní. Určitú dobu mal byť nezamestnaný,
neskôrsazamestnalvspoločnostiEkoSvip,s.r.o.Sabinov,pričomprácusinašielprostredníctvomsvojho

otca. V čase vznesenia obvinenia bol slobodný, manželstvo uzavrel v roku 2016, pričom býval a takisto
aj v súčasnosti býva u svojich rodičov v rodinnom dome.

62.Žalobcanapreukázanienásledkovtrestnéhostíhanianajehoživotnavrholvypočuťvkonanísvedkov
R. J. R. R. Y., R. a R.

63. Z výpovede svedkyne R. ktorá je manželka žalobcu bolo súdu preukázané, že skutočne v obci, kde
býval žalobca, mali vedomosť o trestnom stíhaní žalobcu všetci ostatní obyvatelia. Menovaná svedkyňa
uviedla, že sa nestýka s rodinou žalobcu, pretože táto sa s ním prestala stretávať po tom, čo bolo začaté
trestné stíhanie.

64. Skutočnosti, že po začatí trestného stíhania sa od žalobcu začali izolovať jeho priatelia bolo
preukázané výpoveďami svedkov R., R. Y. R. R. Z výpovedí týchto svedkov bolo súdu preukázané, že
títo priatelia sa prestali stretávať so žalobcom, udržiavať s ním kontakt z dôvodu jeho trestného stíhania,
v obci Kusín kde býva žalobca každý veril, že je žalobca oprávnene trestne stíhaný a za to ho začali
aj odsudzovať.

65. Z výpovede svedkyne J., matky žalobcu súd zistil, že po začatí trestného stíhania jej syna (žalobcu)
celá rodina i ich známi prestali s nimi komunikovať. Žalobca nikam nechodil, mal problém nájsť si prácu,
bol utiahnutý, pričom predtým žil bezstarostným životom. Keďže jej syn bol trestne stíhaný za trestný
čin prevádzačstva a trestné konanie bolo veľmi dlhé, začala aj ona veriť, že trestné stíhanie jej syna

je oprávnené.

66. Na pojednávaní dňa 16.2.2018 bol na návrh žalovaného oboznámený obsah trestného spisu
Okresného súdu v Michalovciach spis. zn. 15T/53/2009, súčasťou ktorého bol aj vyšetrovací spis č.
ČVS:KUJP-57/OVVK-2003. Konkrétne z tohto spisu boli oboznámené žiadosti sudkyne JUDr. Márie

Hirjakovej, adresované Krajskému súdu v Košiciach a Krajskému súdu v Prešove na zaslanie vydaných
príkazov na odpočúvanie, ktoré mali byť vydané pod spis. zn. KS-V-69/2004-3/8 z 8.3.2004 a spis. zn.
KS-V-69/2004-1/4 z 8.3.2004, spis. zn. KS-V-83/2004-3/8 z 15.3.2004 a spis. zn. KS-V-83/2004-1/4 z
15.3.2004. Ďalej bolo z tohto spisu oboznámený úradný záznam, vyhotovený sudkyňou dňa 7.6.2013
z ktorého bolo preukázané, že odposluchy boli zaslané Krajským súdom v Košiciach a boli vložené do

trezoru Okresného súdu v Michalovciach. Ďalej z vyššie citovaného trestného spisu bola oboznámená
zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.2.2014 a to v časti, kde právny zástupca žalobcu vzniesol
námietky voči príkazom na odposluchy.

67. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

68. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

69. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi.

70. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnymnotárstvom,správnomkonaní,akoajvkonanípredmiestnymľudovýmsúdom,aďalejvtrestnomkonaní,
pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie
(ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu

spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

71. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

72. Podľa ust. § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,

ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

73. Podľa ust. § 3 cit. zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

74. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 citovaného zákona, ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná
na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa
v tomto prípade zachovávajú.

75. Podľa ustanovenia § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do

šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

76.Podľaustanovenia§20citovanéhozákona,pokiaľniejeustanovenéinak,spravujúsaprávnevzťahy

upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

77. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôslednosť fyzickej osoby
alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch.

78. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

79. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

80. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

81. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

82. Podľa ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa
určuje s prihliadnutím na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje;
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo;
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote;
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

83. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.84. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

85. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

86. Po zmene žaloby vykonanej žalobcom a jej pripustení súdom predmetom konania zostal nárok
žalobcu na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a to uznesením o vznesení
obvinenia, za ktoré žiadal priznať nemajetkovú ujmu v sume 70 000 Eur (pred zmenou žaloby 30 000
Eur) a nárok na náhradu škody spôsobenej mu nezákonnými rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach
a to príkaz Krajského súdu v Košiciach spis. zn. KS-V-69/2004-1/4 a príkaz Krajského súdu v Košiciach

spis. zn. KS-V-69/2004-3/8, obe zo dňa 8.3.2004. Titulom týchto nezákonných rozhodnutí žiadal priznať
nemajetkovú ujmu v sume 30 000 Eur.

87. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom nezákonného Uznesenia o vznesení
obvinenia voči žalobcovi zo dňa 19.3.2004, ktorým začalo trestné stíhanie žalobcu, súd tento nárok

posudzoval podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., keďže toto uznesenie bolo vydané dňa 19.3.2004,
teda za účinnosti tohto zákona. Rovnako aj nárok žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy z titulov
nezákonných príkazov Krajského súdu v Košiciach posudzoval súd podľa ustanovení zákona č. 58/1969
Zb. keďže tieto rozhodnutia boli tiež vydané za účinnosti tohto zákona, oba príkazy boli vydané dňa
8.3.2004. U oboch týchto nárokov žalobcu ide o samostatné nároky na náhradu škody so samostatným

skutkovým základom. Žalobca musí v konaní tvrdiť a preukázať ku každému z nárokov splnenie
podmienok vzniku nároku na odškodnenie. V danom prípade žalobca ako poškodený musí nielen tvrdiť
ale aj preukázať, že iba samotné konštatovanie porušenia nie je dostatočným a efektívnym prostriedkom
na zmiernenie tejto ujmy, musí označiť existenciu takých skutočností, ktoré preukazujú významný
vážny zásah do životnej situácie poškodeného (žalobcu) v priamej súvislosti s tvrdeným nezákonným

rozhodnutím.

88. Žalobca musí tvrdiť a preukázať splnenie podmienok vzniku nároku na odškodnenie, ktorými sú
okrem samotnej nezákonnosti vznik škody - nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
nezákonným rozhodnutím, či postupom a vzniknutou škodou. Oba nároky žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej vydaním nezákonných rozhodnutí - uznesenia o vznesení obvinenia a
vyššie citované príkazy Krajského súdu v Košiciach súd posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. Tento
zákon upravuje na princípe zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie) zodpovednosť štátu za škodu
vzniknutú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom. Judikatúrou súdov (Rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo 53/93, 4MCDo 15/09, 4Cdo 66/18, Ústavného súdu SR IIÚS 25/11)

bolo ustálené, že ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu zásadné právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako
zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, lebo opačný prístup by bol v rozpore so zmyslom úpravy
zodpovednosti štátu a s myšlienkou, že každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená

štátom má byť uhradená. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie,
takýto nárok je daný nielen od účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý ho expresis verbis upravuje,
ale vyplýva aj zo zmyslu a účelu skoršej právnej úpravy, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb. Obdobne bola
judikatúrou súdov konštatovaná dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu vykonanú
podľa zákona č. 58/1969 Zb., tento nárok patrí aj osobám, ktorým taká ujma vznikla z dôvodu nezákonne

vydaného rozhodnutia.

89. Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 754/2016 z 24.1.2017, podľa ktorého
ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania skončeného
oslobodením spod obžaloby vyplýva tak z článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ako aj z článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd ako aj z princípov materiálneho právneho štátu, v zmysle ktorých, ak má byť
štát považovaný za právny, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie orgánov, ktoré zasahujú
do práv jednotlivca. Nie je rozhodujúce ako bolo vyhodnotené pôvodné podozrenie zo spáchania
trestnej činnosti, ale to či sa v konečnom dôsledku podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súdkonštatoval, že bez ohľadu na to, či vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o
jeho začatí bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje
so zreteľom na článok 46 ods. 3 Ústavy SR, článok 36 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd

náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, ak sa preukáže príčinná súvislosť s vedením trestného
stíhania.

90. Keďže náhrada nemajetkovej ujmy nie je upravená v zákone č. 58/1969 Zb. je potrebné aplikovať §
20 citovaného zákona, ktorý odkazuje vo veciach týmto zákonom neupravených na použitie ustanovení

Občianskeho zákonníka. Preto súd pri posudzovaní nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy postupoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania
voči nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd túto námietku premlčania neposudzoval podľa
ustanovenia § 22 zákona č. 58/1969 Zb., ale na premlčanie použil aplikáciu ustanovení § 101 a nasl.
Občianskehozákonníkaovšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobe.Keďžežalobcapoukázalnavznesenú
námietku premlčania, že táto je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka súd

má za to a stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že trestné stíhanie žalobcu, za ktoré nesie zodpovednosť
štát trvalo 11 rokov, teda dlhšie ako zákonom predpokladaná 10 ročná objektívna premlčacia doba.
Štátom vznesená námietka premlčania v danom prípade predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi, keď subjekt, ktorý sa ochrany dovoláva, zavinil uplynutie času stanoveného zákonom na
uplatnenie práva. Pokiaľ by pre plynutie premlčacej doby bolo v danom prípade rozhodný dátum

doručenia nezákonného rozhodnutia žalobcovi v súlade s princípmi spravodlivosti by bolo nanajvýš
opodstatnené neprihliadať na štátom vznesenú námietku premlčania skrz zásady ochrany dobrých
mravov (Nález Ústavného súdu SR č. IIIÚS 44/2017 z 21.11.2017). Už odvolací súd uznesením, ktorým
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, vyriešil otázku či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Poukázal
na to, že v súlade s § 101 OZ v danom prípade premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňom

nasledujúcom po dni keď došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu (Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 278/2007, 5Cdo 265/2009, 2Cdo 194/2011-R58/2014, 1Cdo
100/2009, 3Cdo 191/2017). Všeobecná trojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť deň po
právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby prokurátora, pričom oslobodzujúci rozsudok
Okresného súdu Michalovce 15T/53/2009-1981 zo dňa 26.2.2014 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Košiciach 4To/65/2014-2026 zo dňa 4.3.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2015. Súd má
za to, že od 5.3.2015 začala žalobcovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota. Žalobu žalobca
podal na súd dňa 2.8.2016, v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty, teda súd má za to, že svoj nárok
uplatnil voči žalovanému včas a jeho nárok nie je premlčaný.

91. V konaní žalobca poukázal na nezákonné zrealizovanie príkazov na odpočúvanie, ktoré sa
uskutočnilo na základe vyššie citovaných príkazov Krajského súdu v Košiciach. Súd v občiansko-
súdnomkonanínemákompetenciuposudzovaťzákonnosťodposluchov,aleposkytujeochranuvoforme
primeranej sankcie pri konštatovaní nezákonnosti týchto odposluchov, o ktorých rozhodol Ústavný súd
SR alebo všeobecný súd v trestnom konaní na základe námietky vznesenej stranami trestného konania

(Rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IIIÚS 180/2010). Ak z titulu nezákonného zrealizovania príkazov
na odpočúvanie tvrdí žalobca poručenie osobnostných práv na súkromie, práva na rodinný život v rámci
trestného konania ide o ďalšie dôsledky a tie sú spojené s nesprávnym úradným postupom v rámci
trestného konania založenom na nezákonnom získavaní dôkazov.

92. Súd tieto skutočnosti zohľadní ak bude preukázané, že došlo k nemajetkovej ujme na právach
žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s vykonaným odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej
prevádzky, ktoré bolo v trestnom konaní vyhodnotené ako nezákonné.

93.Súdprirozhodovaníopriznanínáhradynemajetkovejujmynemoholvychádzaťzozákonač.58/1969

Zb., pretože tento zákon nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neupravoval. Judikatúra súdov sa však
odvíja od vymedzenia podmienok priznávania náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho
zákonníka, ktoré sú reflektované aj v úprave § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ nie
je možné za dostačujúce odškodnenie považovať iba konštatovanie porušenie práva, pri finančnom
odškodnení sa prihliada na povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania, dopad trestného stíhania

na osobnostnú sféru poškodenej osoby, následky okolností, za ktorých k takému zásahu a teda
nemajetkovej ujme na strane poškodeného došlo, závažnosť následkov vo všetkých oblastiach života
tak v súkromnom ako aj v spoločenskom uplatnení, prihliadajúc na osobu poškodeného a doterajší
spôsob jeho života (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 137/08, 4Cdo 15/03, 1Cdo 89/97). Ajkeď priznanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu, nie však na jeho ľubovôli a musí
odrážať všeobecne zdieľanú predstavu o spravodlivosti a slušnosti pri použití princípu proporcionality,
čo znamená, že prisúdená náhrada je primeraná podobným i obvyklým prípadom odškodňovania

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Aj keď samotné trestné stíhanie výrazne zasiahne do súkromného
života každého jedinca a predstavuje určitú nemateriálnu ujmu, ten kto sa jej odškodnenia domáha musí
nielen tvrdiť ale aj preukázať, že iba samotné konštatovanie porušenia nie je dostatočne účinným a
efektívnym prostriedkom na zmiernenie tejto ujmy a musí označiť existenciu takých skutočností, ktoré
preukazujú významný vážny zásah do životnej situácie poškodeného v priamej príčinnej súvislosti s

tvrdeným nezákonným rozhodnutím.

94. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Uznesením o vznesení obvinenia zo dňa
19.3.2004 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu, ktoré bolo právoplatne skončené vyššie citovaným
rozsudkom Okresného súdu Michalovce v spojení s vyššie citovaným uznesením Krajského súdu
v Košiciach, ktorými bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Týmto nezákonným uznesením vzniklo

žalobcoviprávonanáhraduškody,ktorúsiuplatňovalvočižalovanémuvoformepriznania nemajetkovej
ujmy. Žalobca preukázal , aké následky v dôsledku jeho trestného nastali v jeho živote, preto súd mal
za to, že samotné vyhlásenie tohto rozhodnutia za nezákonné nepostačuje na zmiernenie ujmy, ktorá
vznikla žalobcovi v súvislosti s trestným konaním. Je nepochybné, že trestné stíhanie žalobcu bolo
spôsobilé vyvolať u žalobcu vznik nemateriálnej ujmy.

95. V danom prípade pri určení primeranosti výšky nemajetkovej ujmy, ktorá by mala patriť žalobcovi
titulom nezákonného rozhodnutia / uznesenia o vznesení obvinenia/ súd prihliadol k povahe trestnej
veci, keďže žalobca bol obvinený zo spolupáchateľstva trestného činu nedovolenia prekročenia štátnej
hranice podľa § 9 ods. 2 trestného zákona k § 171a ods. 1 trestného zákona, prihliadol aj na dĺžku

trestného konania, ktoré trvalo od 19.3.2004 do 4.3.2015, teda 11 rokov. Ďalej súd prihliadal na dopad
trestného stíhania na osobný a rodinný život a závažnosť týchto následkov, ktoré nastali u žalobcu, ktorý
preukázal, že v súkromnom i rodinnom živote sa od neho izolovali príbuzní, priatelia, čo bolo preukázané
výpoveďou vyššie menovaných svedkov. Súd prihliadol aj na osobu žalobcu ako poškodeného, prihliadol
na jeho doterajší spôsob života, keďže nebol trestne stíhaný a bol zamestnaný.

96. Žalobca nepreukázal súdu, aké následky nastali vo sfére jeho pracovného zaradenia, teda v akej
pracovnej pozícii pracoval v spoločnosti Tesco Michalovce, aký mal príjem z tejto činnosti, z akého
dôvodu ukončil pracovný pomer v tejto spoločnosti, kedy sa zamestnal, ako dlho bol nezamestnaný a
aký príjem dosahoval v čase, keď sa následne zamestnal.

97. Súd prihliadol ďalej aj na to, že žalobca nebol zbavený osobnej slobody tým, že by bol vykonával
počas trestného stíhania konania väzbu, nepreukázal, že by mu bola vznikla nejaká nemajetková ujma
v oblasti spoločenského uplatnenia. Nepreukázal súdu ani tvrdenie , že trestné stíhanie zanechalo
následky na jeho zdraví, nepredložil o tom žiaden dôkaz. Na základe uvedeného súd mal za to, že

v časti priznania nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia je výška
nemajetkovejujmyprežalobcuprimeranávovýške11000Eur,nazaplateniektorejzaviazalžalovaného.
Preto nárok žalobcu v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy nad 10 000 Eur do 70 000 Eur titulom
nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia zamietol.

98. Žalobca súdu nepreukázal aké konkrétne následky v jeho právach nastali v priamej príčinnej
súvislosti s vykonaným odpočúvaním, ktoré bolo realizované na základe príkazov Krajského súdu
v Košiciach, pričom k odposluchu mohlo dôjsť od 5.3.2004 do 20.5.2004, neuviedol aké konkrétne
následky zásahu nastali v jednotlivých oblastiach jeho života v dôsledku odpočúvania jeho telefonických
hovorov, preto súd v tejto časti nárok žalobcu o priznanie sumy 30 000 Eur zamietol.

99. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi vo výške 5,05 % ročne od 12.3.2016, teda nasledujúci
deň po doručení prevzatia odpovede žalovaného o vybavení žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
jeho nároku na Ministerstve spravodlivosti. Uvedenú odpoveď prevzal právny zástupca dňa 11.3.2016
čo preukázal súdu doručenkou, od nasledujúceho dňa teda od 12.3.2016 začala plynúť lehota na plnenie

žalovanému. Dňa 12.3.2016 bola výška úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Žalobca žiadal priznať úrok
z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 11.3.2016, preto súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
žalobu zamietol.100. Vzhľadom na to, že žalobca zobral svoju žalobu späť v časti priznania náhrady škody -nemajetkovej
ujmy titulom prieťahov v trestnom konaní a náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného
postupu, že odposluchy nie sú súčasťou trestného spisu a nie sú zdôvodnené, súd v tejto časti konanie

zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP.

101. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana mala vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.