Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202182
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318202182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajove

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobkyne: Q. V., B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., zastúpenej Občianske združenie Riešime a vyriešime,
IČO: 52 152 316 - OCHRANA SPOTREBITEĽA, so sídlom: Kaplnská 1218/19, 925 22 Veľké Úľany,
proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25,
právnezastúpenejRemediumLegal,s.r.o.,IČO:53255739,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,o
návrhuoneplatnosťprávnehoúkonuspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Čadca č. k. 5C/44/2018-108 zo dňa 05.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil , že úver zo zmluvy číslo 0047245937 zo dňa 15.10.2014,
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je povinná vydať
žalobkyni zo zmluvy o úvere číslo 0047245937 zo dňa 15.10.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške
210,- €. Vo zvyšku žalobu zamietol. Stranám súd náhradu trov konania nepriznal.
Žalobkyňa svojou žalobou podanou na súd dňa 07.08.2018 žiadala súd, aby určil, že úver zo zmluvy

004724593 zo dňa 15.10.2014, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň, aby určil súd, že táto zmluva o úvere je neplatná a taktiež, aby bol žalovaný povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie z tejto zmluvy vo výške 485,65 € a nahradiť mu trovy konania.
Podaním zo dňa 24.07.2019 žiadala žalobkyňa už len určiť úver zo zmluvy za bezúročný a bez poplatkov
avydaťbezdôvodnéobohatenie.Posudzovanýprávnyvzťahmedzižalobkyňouažalovanoujeodsvojho
vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami
sporu uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu
na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Okresný súd zmluvu podrobil preskúmaniu z pohľadu zákonom
predpísaných zmluvných náležitostí, pričom dospel k záveru, že niektoré z nich v zmluve absentujú,
čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.
1 písm. a/ ZoSÚ. Súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, (§ 9 ods. 2 písm. c), predpoklady použité pre výpočet
RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j)) a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9

ods. 2 písm. k)). Spotrebiteľská zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť. Túto skutočnosť skonštatoval aj právny zástupca žalovanej, ktorý
uviedol, že v danom prípade je prekrytá čiarovým kódom, slúžiacim pre evidenčné potreby žalovanej a
preto súdu predložili obdobný anonymizovanú zmluvu, kde tento údaj nie je prekrytý čiarovým kódom.Súd sa stotožnil s tvrdením splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, že adresa veriteľa nie je jasná, nie
je v zmluve uvedená a preto už z tohto dôvodu súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Predmetná zmluva o úvere neobsahuje predpoklady použité pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j).

Súd je toho názoru, že v danej zmluve skutočne nie je uvedená výška RPMN a jej výpočet, keďže
právny zástupca žalovanej udáva, že v zmluve uvádzajú indikatívny, t.j. len oznamovací spôsob výpočtu,
čo zákon nedovoľuje, ani v prípade revolvingového úveru. Aj z tohto dôvodu súd preto považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je presne uvedená ani výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky

úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak
sú nejaké poplatky dojednané. Na základe vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za to, že
zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov a z tohto dôvodu došlo na strane žalovanej
k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania súd uviedol, že splatením
splátok úveru začína plynúť objektívna lehota, a začiatok plynutia subjektívnej lehoty je možné najskôr
spájať so skutočnosťou, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že zmluva má také nedostatky, s ktorými zákon

spája sankciu, a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa však súdu nijakým dôkazom
nepreukázala, kedy sa dozvedela, že zmluva má také nedostatky, s ktorými zákon spája bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Aj jej splnomocnená zástupkyňa uviedla, že sa o tom musela dozvedieť
skôr, ako podala žalobu, musela to s niekým konzultovať. Aj súd má za to, že žalobkyňa by takúto
žalobu, bez právnického vzdelania, nedokázala napísať sama a preto osoba, ktorá jej poskytovala

právne poradenstvo jej mala poskytnúť aj dôkaz, kedy sa tak stalo, aby mal súd odvtedy preukázanú
subjektívnu premlčaciu lehotu. Preto súd vychádzal zo dňa, až kedy bola žaloba podaná na súd, t.j.
07.08.2018 a teda sa stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že platby po 07.08.2016 sú
bezdôvodným obohatením a žalobkyňa v období od 07.08.2016 do 07.08.2018 zaplatila žalovanej 210,-
€, ako to vyplýva z bankomatky Quatro. Taktiež splnomocnená zástupkyňa žalovanej uznala, že ide

o sumu 210,- €, aj keď majú za to, že nevypršala dvojročná subjektívna lehota, odkedy sa žalobkyňa
pred podaním žaloby dozvedela o neprijateľných zmluvných podmienkach. Preto súd zaviazal žalovanú
zaplatiťžalobkynibezdôvodnéobohatenievovýške210,-€,vozvyškunávrhzamietol.Otrováchkonania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobkyňa, pokiaľ ide o prvý výrok, mala plný úspech. Druhým výrokom žiadala priznať sumu 485,65 €,

avšak bola úspešná len do sumy 210,- €, t.j. necelej polovice, preto jej súd, ako aj žalovanej, náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaná sa pridržiava názoru, že adresa na uplatnenie

reklamácie je v Zmluve prítomná. Adresa na uplatnenie reklamácie sa nachádza v záhlaví samotnej
žiadosti, ale v predmetnom prípade je prekrytá čiarovým kódom slúžiacim pre evidenčné potreby
žalovanej. Žalovaná preto predložila obdobnú anonymizovanú zmluvu, kde tento údaj nie je prekrytý
čiarovým kódom. V súvislosti s námietkou absencie RPMN poukazujeme na 1. stranu žiadosti kde je
jednoznačne uvedená RPMN vo výške 25,91 %. Žalobkyňou podávaný výklad ustanovenia § 9 ods.

2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je správny. Je zrejmé, že európsky zákonodarca
vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere; nevyžaduje ich osobitne (a v
prípade rovnakej splatnosti zložiek splátky a rovnakej úrokovej sadzby na ne naviazanej i bezpochyby
zbytočné) rozčlenenie na ich jednotlivé zložky (istina, úroky ...). Navyše, uvedené predstavuje tzv. úplnú
harmonizáciu, kedy členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zachovávať (a to ani

súdnym výkladom vnútroštátnych noriem) prísnejšie pravidlá. Žalobkyňou zvolený výklad príslušnej
právnej normy neobstojí - je v rozpore s povinnosťou vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu
normu eurokonformným spôsobom. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne a
prizná žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom

rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojenís ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s

rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane

vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. V zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však

treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek
zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú
zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú

práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté,
alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými
sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za
neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a)).

11. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť

individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

12. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale vneprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú
nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy

už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich
obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa
dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

13. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ. Odvolací súd zhodne s
okresným súdom konštatuje, že predmetná zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, (§ 9 ods. 2 písm. c), predpoklady použité pre výpočet
RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j)) a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9

ods. 2 písm. k)).

14. Predložená spotrebiteľská zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu, prípadne sťažnosť. Adresa je prekrytá čiarovým kódom, slúžiacim pre evidenčné
potreby žalovanej. Adresa veriteľa tak nie je jasná, nie je v zmluve uvedená a preto už z tohto dôvodu

odvolací súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

15. Odvolací súd dáva do pozornosti, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010Z.z.zákonospotrebiteľskýchúverochmusíobligatórneobsahovaťúdajoročnejpercentuálnej
mierenákladovvypočítanejnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvypodľamatematického

vzorca uvedeného prílohe č.2 spomínaného zákona. Slovenská právna úprava v tomto vychádza zo
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o
skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať

skutočnú cenu spotrebiteľského úveru, ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní
spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku.

16. RPMN vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN
má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide

predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne
náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru odvolacieho súdu patrí aj poplatok za
poskytnutie služby prevzatie peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa
tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti
zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali

čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby,
resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžníkbude mať
úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj
zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je známe, že veritelia častokrát
ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych

poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami. Povinnosť priamo v zmluve
uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať
jednotlivé úvery.

17.VdanejzmluveskutočneniejeuvedenávýškaRPMNajejvýpočet,keďžeprávnyzástupcažalovanej

uviedol, že v zmluve uvádzajú indikatívny, t.j. len oznamovací spôsob výpočtu, čo zákon nedovoľuje, ani
v prípade revolvingového úveru. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. Aj z tohto dôvodu
odvolací súd preto považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

18. Odvolací súd uvádza, že otázkou splnenia povinnosti uviesť údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/

zák. č. 129/2010 Z. z. sa už v minulosti vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zaoberal a zhodne
so súdom prvej inštancie ustálil záver, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť
jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov. Po vydaní rozsudku súdneho dvora EÚ z 09. novembra 2016
vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, nebola a v súčasnosti ani nie je súdnaprax v tejto otázke jednotná. Uvedená právna otázka však bola následne riešená aj Najvyšším súdom
SR, ktorý v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018 (obdobne tiež uznesenie sp.
zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 a 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018) konštatoval, že do

„eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý
je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška" alebo „počet" či „termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov" je za použitia eurokonfmorného výkladu možné dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z.
z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto
zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky. Podľa presvedčenia
dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. 9 ods.

2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods.
2 písm. h/ Smernice. Ďalej Najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol: „Vychádzajúc z účelu smernice,
právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k / zák. č. 129/2010 Z. z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie, dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie

toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Predmetné ustanovenie zák. č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky". Od 01. mája 2018 sa zároveň legislatívne

pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

19. Spotrebiteľská zmluva by mala obsahovať údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov.Ideopovinnosťuviesťpožadovanéinformácievsúhrnekusplátke,ktorázahrňujeistinu,

úroky a iné poplatky. V predmetnej zmluve však nie je presne uvedená ani výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky
úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak
sú nejaké poplatky dojednané.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že zmluvu o úvere považuje za bezúročnú
a bez poplatkov, pričom z tohto dôvodu došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, a
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľka v odvolacom konaní úspešná nebola, žalobkyni však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)