Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/112/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367922
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6118367922.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - SetCar
sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, v zastúpení právne - JUDr. Tomáš
Zboja, advokát, Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému - KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v zastúpení právne - JUDr.
Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 196,80
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
17C/3/2019-122 zo dňa 6.7.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 196,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196,80 eur
od 5.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Na základe vykonaného dokazovania, pri právnom posúdení postupujúc podľa § 4 ods. 1 a 2, ods. 4,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „PZPZ), podľa §
442 ods. 1, 3, § 427 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka konštatoval dôvodnosť žaloby
a jej vyhovel v celom rozsahu.

3. Vykonané dokazovanie preukázalo, že dňa 30.1.2018 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na vozidle

značky zn. Nissan X-Trail ev. č. ZA531HG spôsobenej poškodenému B. D. prevádzkou motorového
vozidla Volkswagen Touran ev. č. ZA584AG poisteného u žalovaného, pritom poistná udalosť je
evidovaná u žalovaného pod č. 9527301775. V bezprostrednej súvislosti s uvedenou udalosťou bol
poškodený B. D. nútený si požičať náhradné vozidlo, za tým účelom uzatvoril so žalobcom (v pozícii
prenajímateľa) zmluvu o nájme č. 94 zo dňa 8.2.2018, na jej základe si prenajal nájom osobného vozidla
Nissan Qashqai ev. č. BL481OK na dojednanú dobu od 8.2.2018 až do 16.2.2018 za dohodnuté denné
nájomné v sume 64,80 eur. Faktúrou č.180106 zo dňa 16.2.2018 (splatnou dňa 2.3.2018) žalobca

faktúroval poškodenému (B. D.) za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 94 za
obdobie od 8.2.2018 do 16.2.2018 nájom vozidla zn. Nissan Qashqai ev. č. BL481O za 9 dní po 54
eur celkom sumu 583,20 eur s DPH. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 18.4.2018
poistné plnenie uznal vo výške 386,40 eur - priznal dobu na zapožičanie náhradného vozidla 7 dní(krátil o dva dni, nakoľko faktúra za opravu motorového vozidla bola vystavená 13.2.2018; priznaná
sadzba za nájom MV 55,20 eur bez DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne
a kategórie zapožičaného MV). Žalobca nadobudol pohľadávku od poškodeného na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 16.2.2018, v ktorej poškodený (postupca) deklaroval, že má
peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Volkswagen Touran ev.
č. ZA584AG vo výške 583,20 eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni ako nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
30.1.2018 na vozidle Nissan X-Trail ev.č. ZA531HG. Zmluvné strany v bode 4/ cit. zmluvy dohodli, že

postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1/ je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je
vo výške 583,20 eur, ktorá zodpovedá neuhradenej časti faktúry č. 180106 vystavenej prenajímateľom
postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai ev. č. BL481OK. V bode
5/ citovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom SETCAR si bude pohľadávku podľa bodu 1/ vymáhať vo vlastnom

mene a na vlastný účet.

4. V súdenej veci okresný súd hodnotil nárok žalobcu voči žalovanému ako nárok vyplývajúci z práva
poškodeného podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení uplatniť nárok
na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti

poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril
poškodenýsožalobcomdňa16.2.2018ztitulunáhradyúčelnevynaloženýchnákladovzanutnéužívanie
náhradnéhovozidlavpríčinnejsúvislostisoškodouzodňa30.1.2018,atovovýške583,20eur.Vdanom
prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto

nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 196,80 eur spočíva v rozdiele sumy
vo výške 583,20 eur uvedenej vo faktúre za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z
poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 386,40 eur.

5. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu považoval súd za preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 16.2.2018. Zdôraznil, že z jej obsahu vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 583,20 eur
voči žalovanému za odplatu vo výške 583,20 eur a ktorá zodpovedá faktúre č. 180106. Zmluvou
o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z
titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka

z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli,
že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo
odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na

úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.

6. Doba prenájmu v dĺžke 9 dní bola preukázaná. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany dĺžku doby
prenájmu namietal, bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo preukázať, že doba prenájmu v takomto

rozsahu nebola nutná. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť časového rozsahu jeho
užívania a bolo však jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj
vlastné tvrdenia a ich preukázať. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na
preukázanieopaku.Nepostačujeibasamotnénamietaniebezrelevantnéhozdôvodneniaapreukázania.

V danej veci vyhodnotil okresný súd za nepochybné, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo, stalo sa tak v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
škodcom, t.j. poistencom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom dobrovoľného rozhodnutia
poškodeného. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady
za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou

poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného
motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje
motorové vozidlo používať. Napokon žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnejsúvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo od 8.2.2018 do 16.2.2018
a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 583,20 eur.

7. Popri istine 196,80 eur súd priznal žalobcovi nárok aj na príslušenstvo istiny, t.j. na uplatnený úrok z
omeškania, postupoval podľa § 517 ods. 1 veta prvá a odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Pri posudzovaní omeškania žalovaného okresný súd odkazuje aj
na znenie ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.z. Preukázateľne žalovaný oznámil žalobcovi,
že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 18.4.2018, podľa názoru súdu od nasledujúceho dňa 19.4.2018

začala mu plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá
uplynula dňa 4.5.2018. Ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods.
6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je
stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca ako právny nástupca
poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená
právo poškodeného (resp. jeho právneho nástupcu - žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky
z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods.
8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného

zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu poisťovňa musí znášať
následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade
kráteného (neúplného) poistného plnenia dostane do omeškania. Opačný výklad by chránil poisťovňu i v

prípadoch, keď sa v súdnom konaní preukáže, že nedôvodne odmietla (celkom alebo sčasti) poskytnúť
poškodenémupoistnéplnenie.Zvyššieuvedenýchdôvodovsaokresnýsúdodklonilodprávnehonázoru
Najvyššieho súdu SR prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Keďže
lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanému uplynula, počiatok jeho
omeškania so zaplatením žalovanej istiny nastal od 5.5.2018, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol

zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo,
priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia
potrebnéhonazisteniepovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplnenie(§11ods.6,7zák.č.381/2001
Z.z.), ktoré bolo poškodenému oznámené ukončenie šetrenia dňa 18.4.2018 (žalovaný túto skutočnosť
nijako nepopieral). Žalovaný po skončení prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní poskytnúť

poistné plnenie, čo neučinil, preto súd priznal od 5.5.2018 žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo
výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobcovi v spore úspešnému
patrí nárok aj na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu, pri uvedenom
závere okresný súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, poznamenal ďalej, že o výške náhrady trov
bude rozhodované postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Domáhal sa zrušenia rozsudku a žiadal vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Odvolateľ považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa jeho

názoru rozhodnutie trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. V ňom vyslovil súd právne závery,
avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých bolo nevyhnutné pre právne posúdenie
veci, následne rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne
odôvodnil, hoc podľa § 220 ods. 2 tretia veta CSP je povinnosťou súdu dbať o to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

10. Žalovaný je ďalej názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne sa vysporiadal s
namietanou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu v spore. Naďalej zotráva na tom, že žalobca nebol vo
vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý
vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči

žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený
predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, tak nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodenýžalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými
slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom

k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Z
predloženej zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval
k cedovaniu pohľadávky (podľa názoru odvolateľa neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi

následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie neexistujúcej pohľadávky je pre
obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa názoru odvolateľa okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozpore s ustálenou
judikatúrou. V tejto súvislosti poukazuje na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom sa dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu,
podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu
škody. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v

§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP,
účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,
aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

12. Vzhľadom na súhrn všetkých prezentovaných dôvodov a skutočností sa odvolateľ domáha, aby
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiada napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu

vecnej správnosti a žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Podľa názoru žalobcu jeho aktívna legitimácia je preukázaná platnou zmluvou o postúpení
pohľadávky,pretoprávneposúdenieaodôvodnenierozsudkuprvostupňovéhosúduvotázkenamietanej
aktívnej legitimácie je zrozumiteľné a správne. Zdôraznil ďalej, že mu bol postupovaný nárok na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni
škodcu. Žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, čo je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné
poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. To preukazuje, že žalovaný v čase pred
podaním žaloby nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky, teda sám potvrdil aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté

čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie
účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž
súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom
a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524

OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené
zastrešuje jeden dokument a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného

o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s ust. §
524 OZ hodnotí žalobca za neopodstatnené. Podľa jeho názoru bolo v súdenej veci preukázané aj
odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu
fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom
na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení

pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne
postúpil jemu/žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku
v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca odkazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/104/2019 zo dňa 30.5.2019 v obdobnej veci, z neho aj cituje. V predmetnom rozhodnutínavyše krajský súd konštatoval i platné postúpenie pohľadávky. Napokon takýto záver prijali v ďalších
rozhodnutiach odvolacie senáty v skutkovo a právne obdobných veciach napr. sp.zn. 9Co/86/2019 zo
dňa 27.6.2019, sp.zn. 6Co/148/2019 z 21.8.2019, sp.zn. 10Co/182/2019 zo dňa 26.9.2019 a ďalšie.

15. Na predmetné vyjadrenie žalovaný/odvolateľ už nereagoval.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu,

ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

17. Odvolací súd poukazuje prioritne na rozporuplný postup žalovaného v rámci vybavovania celej
záležitosti, t.j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci predchádzajúcej likvidácie poistnej udalosti, keď

žalobcovi poskytol čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla (čiastočne
nárok uznal aj plnil), avšak v súdenej veci už modifikoval svoj postoj tak, že namieta/tvrdí neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky s následnou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Podstatnou argumentáciou odvolateľa je jeho snaha zmluvu o postúpení pohľadávky medzi
poškodeným a žalobcom uzatvorenú .... „rozfázovať“ rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť

dojem obchádzania zákona. Predmetná zmluva ale tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené
viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nepochybne bolo poškodeného/žalobcu dotknuté
vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, čo bolo
možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť. Viacero relatívne samostatných právnych úkonov náležite
argumentuje žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k jej odplatnému postúpeniu

so súčasným započítaním pohľadávky. Pri striktnom prístupe k výkladu práv by bolo možné trvať na
tom, aby poškodený najprv uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu vzápätí/
ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a
mince) vrátil. Takýto odvolateľom požadovaný postup konštatovaných procesov odporuje bežnej realite
každodenného života, pri ktorej fyzické aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do množstva

rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon
poškodenej a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr
bolo formálne vygenerovanie viacerých až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali
s bezprostrednou realitou. Uvádzaný záver odvolacieho senátu vychádza z jeho ustálenej rozhodovacej
činnosti vo viacerých rozhodnutiach, napr. v rozhodnutí č.k. 10Co/304/2019 zo dňa 30.5.2019, alebo

č.k. 10Co/55/2020 zo dňa 13.8.2020.

18.Vsúhrnehodnotíodvolacísúdžalovanýmvymedzenéodvolacienámietky,ktorýmibolvsporovejveci
viazaný za nedôvodné, z iných dôvodov (právny titul, výška dennej sadzby nájomného, účelnosť použitia
náhradného vozidla) odvolateľ závery okresného súdu nespochybnil a odvolací súd nezistil nedostatky

v postupe okresného súdu, na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP).

19. V spore bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou
vozidla poisteného u žalovaného vznikli náklady na vypožičanie náhradného osobného vozidla, nájomný
vzťah trval počas doby nevyhnutnej súvisiacej s opravou poškodeného vozidla, ktorú dobu poškodený

nemal možnosť ovplyvniť. Takéto zmenšenie majetku/škody je povinný nahradiť v rozsahu nutne aj
účelne vynaložených nákladov žalovaný (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.) a to v okolnostiach
súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky žalobcovi.

20. Aj v súvisiacom výroku o priznaní príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) hodnotí odvolací

súd vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu. Je jednoznačné, že okresný súd dôvodnosť tohto
nároku vyvodil z ustanovení § 11 ods. 6 písm. b/ v aplikácii s § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. a v
spojení následne podľa § 517 ods. 2 OZ. Z dokazovania mal preukázané, že hoc žalovaný šetrenie
skončil dňa 18.4.2018, vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 7 zák. 381/2001 Z.z. bol povinný do 15 dní
poskytnúť po skončení prešetrenia poistnej udalosti poistné plnenie, čo neučinil, napokon v súdenej veci

sa preukázalo, že žalobca nárok na časť nevyplateného poistného plnenia má, následne tak od prvého
dňa po uplynutí 15.dňovej lehoty patrí žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v
súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Okresný súd náležite vysvetlil v dôvodoch svojhorozhodnutia ( s ním sa odvolací súd stotožnil ) prečo pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úroky z
omeškania neaplikoval závery rozhodnutia NS SR prijaté vo veci 3 Cdo 145/2017 z 22.11.2018.

21.Vbezprostrednesúvisiacomvýrokuonáhradetrovprvoinštančnéhokonaniaokresnýsúdpostupoval
v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď priznal žalobcovi/ úspešnému voči žalovanému
(neúspešnému v spore) nárok na ich náhradu.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd žalobcovi/úspešnému v

odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu voči
žalovanému/v odvolacom konaní neúspešnému. Dodáva zároveň, že aj o výške náhrady trov tohto
odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolanom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.