Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205840
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120205840.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. X., nar.
X. G. XXXX, trvalý pobyt: R. XXXX/XX, F., prechodný pobyt: G. XX, G., Nemecká spolková republika,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, proti odporcovi:
J. X., nar. XX. A. XXXX, trvalý pobyt A., Y. X, G., Nemecká spolková republika, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4.
augusta 2020, č. k. 11C/38/2020-25, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu odporcovi nakladať s peňažnými
prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. G. Y. a.s., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu
Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do celkovej výšky 85.000 eur, ako aj tento bankový účet zrušiť,
alternatívne uloženia zákazu odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na označenom bankovom
účte do celkovej výšky 85.000 eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, do právoplatnosti rozsudku o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. do dňa uzavretia dohody podľa § 149
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporcovi nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení
nebol priznaný. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov), § 143, § 144, § 149 ods. 1, § 150 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že návrhu predovšetkým chýbala potrebná naliehavosť,

keďže k prevodu peňažných prostriedkov zo spoločného účtu došlo ešte 15. októbra 2019, avšak
navrhovateľka podala návrh na neodkladné opatrenie až koncom mesiaca júl 2020, teda po viac ako
desiatich mesiacoch a súčasne po viac ako troch mesiacoch po tom, čo sa odporca na pojednávaní
pred nemeckým súdom 1. apríla 2020 vyjadril, že peňažné prostriedky previedol, aby mal prostriedky
na živobytie. Navrhovateľka nevysvetlila uvedený časový odstup a preto nebolo možné považovať za
splnenú podmienku naliehavosti, resp. bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Nebolo taktiež

osvedčené zo strany navrhovateľky, že ku dňu podania návrhu sa peňažné prostriedky na účte odporcu
vôbec nachádzali, pričom je predpoklad, že minimálne časť z nich bola už medzičasom spotrebovaná.
Peňažné prostriedky mohli byť spotrebované aj na kúpu motorového vozidla, ktoré si mal odporca
zadovážiť podľa tvrdenia navrhovateľky v návrhu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo možné
mať za osvedčené, že na účte odporcu ku dňu podania návrhu, resp. v čase rozhodovania súdu, sa
nachádzala suma 85.000 eur, ktorá by bola bez pochybností tou sumou, ktorá bola prevedená na účet

zo spoločného účtu účastníkov konania. Osvedčené tiež nebolo, že celá suma 85.000 eur predstavovala
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zápisnice o pojednávaní prednemeckým súdom, odporca sa vyjadril, že suma 36.000 eur pochádza z predaja jeho bytu, teda mala
byť jeho výlučným vlastníctvom. Z predloženého rozhodnutia nemeckého súdu (z ktorého navrhovateľka
zrejme účelovo predložila preklad iba prvej strany) možno mať za to, že nemecký súd (str. 3, 4)

určil výživné na manžela práve vo výške 1.272 eur mesačne z dôvodu, že zohľadnil skutočnosť, že
manžel previedol peňažné prostriedky zo spoločného účtu na svoj účet a priznal preto odporcovi
nárok na výživné len polovicu požadovanej sumy. Nariadenie neodkladného opatrenia by tak bolo
obchádzaním uvedeného rozhodnutia súdu v prospech navrhovateľky. Uloženie zákazu nakladať s
peňažnými prostriedkami na účte odporcu, by samo o sebe nezabezpečilo navrhovateľke možnosť s

peňažnými prostriedkami disponovať a tieto užívať (§ 144 O. z.), čo uviedla ako jeden z dôvodov podania
návrhu . Pokiaľ ide o obavu navrhovateľky, že by suma prevedená na účet odporcu bola spotrebovaná
do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), ani v tomto prípade by nemala byť
navrhovateľka ukrátená na svojich prípadných nárokoch. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/833/2015, v odôvodnení ktorého odvolací súd konštatoval, že
predmety vhodné na vyporiadanie, avšak v čase rozhodovania už neexistujúce, z vyporiadania v širšom

zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať však možno len hodnoty takýchto predmetov, netvoriacich
masu BSM, a to pripísaním ich hodnoty na vrub toho z bývalých manželov, ktorý spôsobil, že nemohlo
dôjsť k vyporiadaniu majetku určeného na vyporiadanie (strane takto si počítajúcej sa zníži suma
pripadajúca na jej vyporiadací podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle
slova na vyrovnanie niečo zaplatiť druhá strana alebo ak suma majúca byť vyplatená na vyrovananie

sa zvýši, ak uvedená okolnosť nastane na strane toho, kto má vyporiadaním nadobudnúť majetok vo
vyššej hodnote, a preto doplatiť na vyrovnanie protistrane nadobúdajúcej menej). Z dôvodu, že konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom a
konanie končí nariadením neodkladného opatrenia, s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, bolo
povinnosťou súdu rozhodnúť aj o náhrade trov konania (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 17Co/52/2017). Navrhovateľka netvrdila, že prebieha konanie vo veci samej, v ktorom by sa o
náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v tomto konaní. Podľa § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania vznikol odporcovi, ktorý bol
v konaní úspešný. Z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli, odporcovi nárok na náhradu trov konania
súd prvej inštancie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka navrhujúc jeho zmenu, nariadením
neodkladného opatrenia (uložením zákazu odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom
účte vedenom v I. U. O. N. G. Y. a.s., pobočka zahraničnej banky, do celkovej výšky 85.000 eur, ako aj
bankový účet zrušiť alternatívne až do momentu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, resp. do dňa uzavretia dohody podľa § 149 ods. 2 O. z.). Odvolanie
odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd
posudzovať a) osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorá skutočnosť bola

osvedčená tým, že účastníci konania sú manželia. Potreba neodkladnej úpravy pomerov neznamená,
že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávajúca
aj určité dlhšie časové obdobie. Nemožno považovať uvedenú podmienku za nesplnenú len preto, že
sa navrhovateľ nedomáha ochrany ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Naliehavá potreba úpravy existuje po celý čas, a to minimálne do času právoplatného rozhodnutia

o rozvode manželstva. Odporca v rozvodovom konaní nie je súčinný, konanie umelo predlžuje, v
dôsledku čoho v konaní nie je možné plynulo pokračovať. Uvedené správanie je účelové, s čím súvisí
spotrebovanie predmetnej sumy pred rozvodom manželstva. Navrhovateľka aktuálne nemá iný právny
inštitút, ktorým by sa ochrany svojich práv domáhala. Spoliehanie sa na prípadné započítanie do podielu
majetku v rámci vyporiadania nie je správny, pretože predmetná suma predstavovala zásadnú časť

majetku a nebude z čoho podiel započítať. Pri spotrebovaní vznikne situácia, že navrhovateľka sa
k svojmu podielu reálne nedostane. Navrhovateľka čakala do času získania dôkazov o nakladaní s
týmto majetkom odporcom, aby osvedčila naliehavú potrebu úpravy. Navrhovateľka uvedené osvedčila
predložením zápisnice a informácie o novom osobnom automobile odporcu. Princíp efektívnosti bol
naplnený tým, že súd zakáže nakladať s finančnými prostriedkami neoprávnene prevedenými na

účet protistrany, čím sa efektívne dosiahne ochrana toho, čoho sa navrhovateľka domáha. Súčasne
tým žiadnym spôsobom nezasiahne do strán protistrany, čím bude naplnená požiadavka, že právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah. Finančné prostriedky sú určené druhovo a jednotlivo, preto je jedno aké finančné prostriedkysa na danom účte nachádzajú, pri elektronických peniazoch nie je možné zistiť aké sú to finančné
prostriedky, keďže tieto nedisponujú sériovými číslami. Je bez právnej relevancie, ktoré konkrétne
finančné prostriedky to sú. Navrhovateľka preukázala, že na predmetnom účte sa nejaké finančné

prostriedky nachádzajú, keďže tam zasiela výživné podľa rozhodnutia nemeckého súdu. Návrh
navrhovateľky znel na zablokovanie sumy do výšky 85.000 eur, teda bez ohľadu na výšku zostatku, bude
zablokovaný celý zostatok, ak bude v nižšej sume (v opačnom prípade bude zablokovaná len suma
85.000 eur). Podľa judikatúry je dostatočné preukázať, že na danom účte sú určité finančné prostriedky,
čo navrhovateľka preukázala. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi

hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí
uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľkina škoda sa preukázateľne rozširuje umožnením
voľného nakladania s finančnými prostriedkami protistrany a hrozí jej zhoršenie právnej pozície do
takej miery, že sa jej neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorej sa dnešného dňa nemôže domáhať. Záver súdu prvej inštancie nebol

správny vo vzťahu k obsahu predloženej zápisnice, a to v časti týkajúcej sa výšky výživného, ktorá
bola určená dohodou strán a nie meritórnym súdnym rozhodnutím. Súd v Nemecku neskúmal prevod
predmetných finančných prostriedkov. Nemožno preto súhlasiť so záverom prvoinštančného súdu
ohľadom prípadného obchádzania uvedeného rozhodnutia v prospech navrhovateľky. Voči odporcovi
bolo začaté trestné konanie v Nemecku pre tento čin a súčasne vznesené obvinenie.

3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357

písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

5. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2016).

6. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie

neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nárokuvovecisamej,ježalobcapovinnýdosiahnuťtzv.hodnovernéosvedčenie.Osvedčenéskutočnosti
majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

7. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru,

že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno mať za osvedčené, že celá suma
85.000 eur predstavuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom

na zápisnicu o pojednávaní pred nemeckým súdom, kde sa odporca vyjadril, že napr. suma 36.000
eur má pochádzať z predaja jeho bytu, teda mala byť jeho výlučným vlastníctvom (ktorú skutočnosť
navrhovateľka v odvolaní nenamietala). Rovnako tak považoval za neosvedčené, že by na účte
žalovaného sa nachádzala suma 85.000 eur, ktorá by bola sumou 85.000 eur, ktorá bola prevedená zospoločného účtu účastníkov konania (peňažné prostriedky boli na účet odporcu prevedené pred viac ako
10 mesiacmi), ktoré prostriedky mali slúžiť na živobytie odporcu, možno tak predpokladať, že minimálne
časť z nich bola už spotrebovaná, a to aj na zakúpenie motorového vozidla, ktoré si odporca mal podľa

tvrdenia navrhovateľky zadovážiť.

9. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nedošlo k hodnovernému osvedčeniu, že
suma 85.000 eur, ohľadom ktorej navrhla navrhovateľka zakázať odporcovi disponovať s ňou,
predstavuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzhľadom na rôzne druhy

finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na predmetnom účte odporcu, s prihliadnutím na tvrdenie
o spotrebovávaní finančných prostriedkov (na úhradu existenčných potrieb, kúpu motorového vozidla,
prípadne iné). Nebol preto osvedčený hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana
(neodkladným opatrením).

10. K námietke navrhovateľky, že finančné prostriedky sú určené druhovo a nezáleží na tom aké

finančné prostriedky sa na danom účte nachádzajú, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo
svojom závere nevychádzal z individuálneho alebo druhového určenia veci (totožnosti peňazí), ale z
neosvedčenia skutočnosti, že na označenom účte odporcu sa nachádzajú peňažné prostriedky patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (85 000 eur).

11. V kontexte uvedeného nebolo postačujúce, že navrhovateľka na účet odporcu pravidelne poukazuje
sumu 1.272 eur, ktorá predstavuje výživné pre odporcu ako manžela.

12. Argument navrhovateľky v odvolaní, poukazujúci na petit návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o zákaze nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 85.000 eur nebolo možné prijať.

Osvedčenie chráneného nároku (konkrétna suma peňazí), teda nároku vo veci samej, sa má vzťahovať
na konkrétnu výšku peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré mal odporca previesť na svoj účet a ktoré by mali byť predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

13. Súd prvej inštancie dôvodne poukázal aj na zásady vyporiadávania majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Podľa § 150 O. z. je každý z manželov povinný nahradiť, čo zo spoločného
majetku vynaložil na svoj majetok, potreby, so zohľadnením konkrétnej sumy ako hodnoty, z ktorého
dôvodu sa potom tomu z manželov zníži jeho vyporiadací podiel (porov rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 10Co/833/2015). Nebolo potom zrejmé aká škoda na strane navrhovateľky sa rozširuje a

ohrozujejejprávnupozíciudotakejmiery,žesajejneoplatíuchádzaťokonečnúsúdnuochranu,vkonaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka pritom bližšie neobjasnila
tvrdenie, že sa k svojmu podielu reálne nedostane.

14. Potreba neodkladnej úpravy pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia, zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, má byť posúdená
na základe skutkových zistení osvedčených účastníkmi konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nevysvetlila dôvod, pre ktorý
sa domáha neodkladného opatrenia po viac ako desiatich mesiacoch a súčasne po viac ako troch
mesiacoch po vyjadrení odporcu o prevode finančných prostriedkov za účelom zabezpečenia živobytia,

ktorú skutočnosť bližšie neobjasnila ani v podanom odvolaní (poukaz, že súd nemôže danú podmienku
považovať za nesplnenú len z dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia hneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže potreba
trvá, nebol postačujúci). Nebola tvrdená prekážka brániaca podaniu predmetného návrhu.

15. Na vyššie uvedené závery nemala potom vplyv skutočnosť, týkajúca sa rozhodovania o výške
výživného pre odporcu. Tvrdením v odvolaní o začatom trestnom stíhaní odporcu, bez časovej a
obsahovej konkretizácie, sa v odvolacom konaní nebolo možné zaoberať.

16. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil. Týkalo sa to aj výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikovať ust. § 255
ods. 1 CSP, na základe ktorého dospel k záveru o vzniku nároku odporcu, ktorý bol v konaní úspešný, na
náhradu trov konania voči navrhovateľke, avšak z dôvodu, že protistrane preukázateľne trovy nevznikli,
náhrada trov konania o neodkladnom opatrení odporcovi priznaná nebola.17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,

vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu
trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu odporcovi v konaní žiadne trov nevznikli, bolo v súlade
s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie NS SR sp.zn.
7Cdo/14/2018).

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.