Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203608
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6414203608.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: N. L., A.. XX.XX.XXXX, W. T. Ž. XXX,
vedenejpodsp.zn.EX409/14súdnymexekútorom:JUDr.PatriciusBaďura,Exekútorskýúradsosídlom
Štefana Rosívala 2, P.O. BOX 14, Bratislava, o vymoženie 2 493,40 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril dňa 27.03.2014 súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu

Okresného súdu Bratislava V, č. k. 5Zm 604/2013-12 zo dňa 15.07.2013 a návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie.

2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 23.12.2019 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a následne si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 33,19 € + DPH 6,64 €. Oprávnený so zastavením

exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného súhlasil.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného

dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem
na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnostinadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia

tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.

7. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie

a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie

exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak

je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre
rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či

v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný,
pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť
exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie;
na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného
k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom

verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných
predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

8. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o

zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

9. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

11. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € vrátane DPH vo výške 6,64 €.

12. Uvedená odmena predstavuje:

- úkony exekučnej činnosti á 3,32 €, najmenej však 33,19 € (§ 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1
písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenia
upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a platiteľa mzdy povinného.

13. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd v zmysle § 196 Exekučného poriadku
zvýšil jeho odmenu o 20 %, teda o sumu 6,64 €.Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.