Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210356
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6115210356.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu

Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava 37, IČO: 31 749 542, v konaní
zast. advokátskou kanceláriou AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125,
proti žalovaným 1/ V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, štátny občan SR, 2/. M. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, štátny občan SR, pre zaplatenie 6 951,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie pre zaplatenie sumy 1 259,24 Eur, zmluvného úroku vo výške 205,42 Eur, úroku z
omeškania vo výške 132,55 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 749,73 Eur z a s t a v u j e .

Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 611,80 Eur spolu s 5,05 %-
ným úrokom z omeškania ročne od 10. 03. 2015 až do zaplatenia a to v splátkach po 102 Eur mesačne
vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom máj 2017 pod hrozbou straty výhody splátok.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 6 951,99 Eur

spolu so zmluvným úrokom vo výške 1 008,41 Eur, úrokom z omeškania vo výške 132,55 Eur, úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 6 951,99 Eur od 16. 04. 2015 až do zaplatenia a zmluvnou pokutou
vo výške 796,04 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
veriteľ dňa 24. 06. 2003 uzavrel so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi Zmluvu o poskytnutí podpory vo
forme úveru č. 601/1847/2003 podľa ustanovení vtedy platného a účinného zákona č. 124/1996 Z.z. o
Štátnom fonde rozvoja bývania. Žalovaným bola poskytnutá podpora vo forme úveru v celkovej výške

10 356,50 Eur (pôvodne 312 000,-- Sk) s dobou splatnosti 22 rokov. Žalovaní 1/, 2/ sa poskytnutý úver
zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 51,58 Eur (pôvodne 1 554,--Sk) najneskôr do 15. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá na 2,6 %. V zmysle čl. VIII bod
8.4. zmluvy sa zmluvné strany, teda žalobca so žalovanými 1/, 2/ dohodol, že ak je dlžník v omeškaní s
úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond ako žalobca oprávnený po doručení výzvy
k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j.

zo súčtu zostatku istiny a úroku. Žalovaní 1/, 2/ si neplnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a ku dňu
25. 02. 2015 boli v omeškaní so zaplatením 19 mesačných splátok v celkovej výške 1 429,04 Eur. Na
úhradu splátok boli žalovaní 1/, 2/ žalobcom opakovane vyzvaní písomnými upomienkami. Keďže aninapriek upomienkam dlžnú sumu žalovaní 1/, 2/ neuhradili, žalobca od zmluvy odstúpil podaním zo dňa
09. 03. 2015, čím sa celý dlh stal splatným.

2. Tunajší súd vydal dňa 31. 07. 2015 pod č.k. 17C/212/2015-27 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaných 1/, 2/ zaplatiť sumu 6 951,99 Eur, zmluvný úrok vo výške 1 008,41 Eur, úrok z omeškania
vo výške 132,55 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6 951,99 Eur od 16. 04. 2015
až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 796,04 Eur a nahradiť trov konania tak, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

3. Žalovaná 1/ voči platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnila
tým, že rozporuje tvrdenia žalobcu, nakoľko nezodpovedajú skutočnosti. Výška žalovanej istiny je v
žalobcom deklarovanom rozsahu nedôvodná, pretože žalobca nezohľadnil všetky úhrady z jej strany,
ako aj zo strany žalovaného 2/. Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že úhrady bude poukazovať na účet
žalobcu, avšak sú to platby na istiny a nie na úroky a to s použitím ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Momentálne sa nachádza v zlej finančnej a životnej situácii, pretože má viacerých veriteľov.
Dlh je ochotná splácať v mesačných splátkach maximálne vo výške 17 Eur mesačne.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že zmluva uzavretá medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi o poskytnutí podpory č. 601/1847/2003 vo forme úveru

bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah,
nakoľko zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to
znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka.
Zároveň žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že zo strany žalovaných 1/, 2/ po odstúpení od
uzavretej zmluvy došlo k čiastočným úhradám a to v celkovej výške 766,95 Eur. Úhrady boli započítané

najskôr na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Žalovaní 1/, 2/ pri vykonaní doterajších
úhrad neurčili, že tieto platby sa majú započítať na istinu. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie
peňažných súm tak, ako sa podanou žalobou domáha. Zároveň žalobca v písomnom vyjadrení uviedol,
že poskytnutý úver nemožno považovať za spotrebiteľský a rovnako ani zmluvu o úvere nemožno
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko v zmysle § 3 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z.,

spotrebiteľským úverom nie sú: úver poskytnutý na účely podľa osobitných predpisov a ako príklad
osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje je napr. uvedený zákon č. 200/1997
Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde, zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v
znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o
Štátnom fonde rozvoja bývania. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením subsumoval zákon o

Štátnom fonde rozvoja bývania do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery
nespadajú do kategórie „spotrebiteľský úver“, t.j. úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským
úverom. Taktiež žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona o Štátnom
fonde rozvoja bývania, správcom žalobcu je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
a žalobca nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný týmto ministerstvom a žalobca je účelovým

fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloha štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej
politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Činnosť
žalobcu nie je obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou, pretože v zmysle § 4 ods. 1 zákona
o Štátnom fonde rozvoja bývania, prostriedky fondu možno použiť len na štátnu podporu poskytovanú
na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky súvisiace s

činnosťou fondu. Nedochádza tak k rozdeleniu zisku ako je to obvyklé pri obchodných spoločnostiach.
Žalobca je viazaný zákonom a jeho prostriedky môže použiť výlučne len na dva účely. Činnosť, ktorú
žalobcavykonávanemožnokvalifikovaťakoobchodnúaleboinúpodnikateľskúčinnosť,nakoľkonespĺňa
všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom je
teda účelovým fondom a nespĺňa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to pojmové znaky

dodávateľa, t.j. zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

5. Žalovaná 1/ k písomnému vyjadreniu žalobcu k podanému odporu uviedla tvrdenia zhodne uvádzané
v odpore, pričom poukázala na svoju nepriaznivú finančnú a životnú situáciu s tým, že požiadala, aby ju

súd zaviazal splácať dlh vo forme mesačných splátok vo výške 17 Eur.

6. Žalobca písomným podaním zo dňa 27. 09. 2016 sa domáhal zaplatenia sumy 5 692,75 Eur spolu so
zmluvným úrokom vo výške 802,99 Eur, zmluvným úrokom vo výške 892,16 Eur, zmluvným úrokom vovýške 9 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5 692,75 Eur od 22. 09. 2016 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 571,08 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 5 692,75 Eur od 22. 09.
2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 796,04 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške 294,88 Eur a náhrady trov konania, čím navrhol zmenu žaloby. Opätovne poukázal na tú
skutočnosť, že žalobca je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou
slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu a poukázal
na § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. Taktiež opätovne poukázal na skutočnosť, že predmetný úver
nemožno považovať za spotrebiteľský úver a zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, pretože úvery

poskytované v zmysle zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania nespadajú do kategórie spotrebiteľský
úver. Zmluva bola uzavretá dňa 24. 06. 2003 so základnou úrokovou sadzbou 2,6 % s lehotou splatnosti
22 rokov a v tomto rozhodnom čase poskytovali banky porovnateľné úvery pri základnej úrokovej sadzbe
vrozpätímedzi6%až10%.Činnosť,ktorúžalobcavykonávanemožnokvalifikovaťakoobchodnúalebo
inú podnikateľskú činnosť, pretože nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Predmetná
zmluva je teda úverovou zmluvou uzavretou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na

ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Žalovaní 1/, 2/ vykonali
ďalšie platby a úhrady zo strany žalovaných s odkazom na § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka boli
započítané najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Platby realizované zo strany
žalovaných 1/, 2/ po dni 21. 08. 2015 boli už započítané na istinu. Po dni 21. 08. 2015 žalovaní 1/,
2/ realizovali ďalšie úhrady v celkovej výške 1 259,24 Eur. Podľa názoru žalobcu, žalovaní 1/, 2/ sa

dostali do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, z tohto dôvodu sa žalobca domáha zaplatenia
úroku z omeškania, ako aj zmluvného úroku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a dohodnutého úroku sa
žalobca domáha aj po účinnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka.
Žalobcovi taktiež vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. VIII bod 8.4. zmluvy. V tomto
písomnom vyjadrení žalobca zhrnul zmenu žaloby, ktoré zhrnutie súd považoval za nejasné, neurčité

a nezrozumiteľné.

7. Žalovaná 1/ k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a domnieva sa, že právny vzťah založený medzi ňou a žalobcom je rýdzo spotrebiteľský
vzťah a žiadala, aby sa súd z úradnej povinnosti zaoberal existenciou príp. neprijateľných podmienok

v zmluvnom vzťahu a tak zabezpečil jej, ako aj žalovanému 2/ rovnocenné postavenie so žalobcom,
keďže spotrebiteľ je všeobecne v horšom postavení v porovnaní s dodávateľom služieb. Zároveň
poukázala na ustanovenie § 52 ods. 3, 4 O.z., ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Taktiež
poukázala na ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a má za to, že v danom prípade
žalobca spĺňa definíciu dodávateľa služieb a preto na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvnú pokutu, ktorú požaduje
žalobca, považuje za neprimerane vysokú a žiadala súd, aby ju primerane znížil.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 10. 2016 opätovne vyšpecifikoval sumu, ktorú požaduje
zaplatiť od žalovaných 1/, 2/ a to tak, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie sumy 5 692,75

Eur spolu so zmluvných úrokom vo výške 802,99 Eur, so zmluvným úrokom vo výške 892,16 Eur, so
zmluvným úrokom vo výške 9 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5 692,75 Eur od 22. 09. 2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 571,08 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy
5 692,75 Eur od 22. 09. 2016 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou vo výške 796,04 Eur a nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 294,88 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Opakovane žalobca v tomto vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade medzi žalobcom
a žalovanými 1/, 2/ sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného
zákonníka. K čiastočnému späťvzatiu žaloby v tomto podaní zo strany žalobcu nedošlo.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 03. 2017 žalobca uviedol, že vzhľadom na momentálnu nejednotnú

rozhodovaciu prax súdov SR v konaniach, v ktorých vystupuje Štátny fond rozvoja bývania vo veciach
poskytnutia podpory vo forme úveru a v niektorých prípadoch aj nenávratného príspevku, poukázal na
pripravované zmeny v zákone č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Niektoré súdy SR majú
tendenciu prijímať vo svojich rozhodnutiach záver, podľa ktorého žalobca vystupuje a koná v rámci svojej
činnosti ako dodávateľ, s čím sa žalobca, ako ani jeho nadriadený orgán Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR nestotožňujú. Žalobca nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania v § 3 definuje, čo sa považuje za príjem
fondu a v § 4 upravuje použite prostriedkov fondu a to výlučne na:a/ štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu,
b/ výdavky súvisiace s činnosťou fondu.

Žalobca tak nevykonáva obchodnú, resp. podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, ktorý by
následne prerozdeľoval. Finančné prostriedky, s ktorými žalobca hospodári, sú, okrem iného, aj finančné
prostriedky Európskej únie a dotácie zo štátneho rozpočtu, pričom žalobca sa riadi podľa schváleného
rozpočtu, ktorý navyše je napojený finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, ktoré je správcom fondu a vykonáva kontrolu. V danom prípade sa nejedná

o spotrebiteľskú zmluvu a predmetný úver za spotrebiteľský úver, nakoľko sa jedná o vzťah upravený
osobitným zákonom č. 124/1996 Zb., kde je vylúčená aplikácia predpisov o spotrebiteľských úveroch.
Navrhol rozhodnúť v zmysle podanej žaloby.

10. Písomným podaním zo dňa 24. 03. 2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť, avšak v tomto
vyjadrení nevyšpecifikoval, v akej výške má súd konanie čiastočne zastaviť.

11. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 11. 04. 2017 a pred začatím 1. pojednávania
súd v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. konštatoval, že súdu nie je jasný a zrozumiteľný rozdiel medzi
písomne podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 13. 05. 2015 a čiastočným späťvzatím žaloby
doručeným na tunajší súd dňa 30. 03. 2017. Z tohto dôvodu súd pojednávanie odročil a uložil právnej

zástupkyni žalobcu povinnosť vyšpecifikovať čiastočné späťvzatie žaloby.

12. Žalobca dňa 19. 05. 2017 tunajšiemu súdu doručil vyjadrenie žalobcu na základe výzvy súdu, avšak
z tohto vyjadrenia opätovne nevyplýva pre akú sumu berie žalobca žalobu čiastočne späť.

13. Na pojednávaní dňa 23. 05. 2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na podanej žalobe v celom
rozsahu netrvá a berie žalobu čiastočne späť a to pre zaplatenie sumy 1 259,24 Eur, pre zaplatenie
zmluvnéhoúrokuvovýške205,42Eurakorozdielumedzipôvodnepodanoužalobou,ktorousadomáhali
úroku vo výške 1 008,41 Eur a posledným podaním zo dňa 19. 05. 2017 vo výške 802,99 Eur, taktiež
zobrala žalobu čiastočne späť pre zaplatenie úroku z omeškania vo výške 132,55 Eur. Zároveň žiadala,

aby súd pripustil zmenu žaloby a to tak, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie sumy 892,16
Eur ako zmluvného úroku vo výške 9 % ročne z nesplatenej istiny 5 692,75 Eur od 22. 09. 2016 až do
zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 571,08 Eur. Súd navrhované rozšírenie žaloby pripustil.
Zároveň právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že sa domáhajú zaplatenia úroku z omeškania
vo výške 8,05 % zo sumy 5 692,75 Eur od 22. 09. 2016, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ale len

vo výške 46,31 Eur a teda zobrala žalobu čiastočne späť aj pre zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
749,73 Eur. Čo sa týka úhrad žalovaných 1/, 2/, do roku 2015 žalovaní uhradili sumu 6 570,58 Eur
a po roku 2015 sumu 2 486,46 Eur, t.j. celkovo uhradili sumu 9 057,04 Eur. Opätovne poukázala na
aplikáciu Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods. 6 písm. d/, ktorý uvádza, že sa jedná o
obchodno-záväzkový vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov. Nárok žalobcu považuje za opodstatnený

a má za to, že medzi žalovanými a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí úveru v zmysle
Obchodného zákonníka. Zo strany žalovaných došlo k porušeniu povinnosti zo zmluvy, úver riadne a
včas nesplácali, preto žalobca od zmluvy odstúpil a došlo k splatnosti celkového úveru. Predmetný úver
nemožno považovať za spotrebiteľský úver, pretože v § 1 ods. 3 písm. p/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch je vyslovene napísané, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý je poskytnutý na účely

podľa osobitných predpisov a tento úver bol poskytnutý podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o
Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý stanovuje presné podmienky za ktorých možno úver poskytnúť.
Keďže zákon stanovuje presné podmienky, za ktorých možno úver poskytnúť, žalobca nemôže žiadnym
spôsobom ani zasahovať a nemôžu teda prijať nejaký záver, že by sa jednalo o typovú alebo formulárovú
zmluvu.Taktiežžalobcaniejetypickýmdodávateľom,nevykonávapodnikateľskúčinnosť,úverposkytuje

za zvýhodnených podmienok, to znamená, že sociálne slabším občanom za úrokové sadzby nižšie ako
poskytujú komerčné banky. Čo sa týka zmluvnej pokuty, žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil ako sankciu,
ktorej výpočet bol dohodnutý v zmluve medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. V danom prípade je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a aplikácia Občianskeho zákonníka je len dodatočná
a podporná. Nárok žalobcu je odôvodnený, žalobca zohľadnil všetky čiastočné úhrady, o ktorých mal

vedomosť a navrhla, aby súd vydal rozsudok v znení tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne istinu vo výške 5 692,75 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 802,99 Eur
a ďalším vyčísleným zmluvným úrokom vo výške 892,16 Eur, plynúcim zmluvným úrokom vo výške 9
% ročne z nesplatenej istiny od 22. 09. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 571,08Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z istiny od 22. 09. 2016, zmluvnú pokutu vo výške
46,31 Eur, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 294,88 Eur a v prípade úspechu
uplatnila nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaná 1/ v konaní uviedla, že naďalej spoločne so žalovaným 2/ chcú úver splácať, pričom jej
manžel spláca vo výške 85 Eur a ona 17 Eur a celková suma splátky by bola 102 Eur.

15. Žalovaný 2/ uviedol, že úver splácal, pokiaľ mal prácu a keď nemal prácu, tak úver nesplácal.

Nespochybnil zaplatenie sumy 9 057,04 Eur. Pripojil sa k výpovedi manželky s tým, že úver sú ochotní
splácať v splátkach po 102 Eur mesačne a to vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom jún 2017 s
tým, že on má v peňažnom ústave príkaz na úhradu a splátka už išla aj v mesiaci máj 2017. Nevedel sa
vyjadriť k nároku žalobcu a k žalovanej sume s odôvodnením, že sa do toho nevyzná.

16. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala od žalovaných 1/, 2/, aby zodpovedali, z akého dôvodu

splácajú pravidelné splátky a či uznávajú nárok žalobcu v tej konečnej podobe. Zo strany súdu otázka
právnej zástupkyne žalovaným 1/, 2/, či uznávajú nárok žalobcu v konečnej podobe, aký predniesla na
pojednávaní, nepripustil a to z dôvodu, že takto formulovanú otázku súd považoval za spôsob nátlaku
zo strany právnej zástupkyne žalobcu na žalovaných 1,2 smerujúcu k uznaniu žalovanej sumy.

17. Záverom žalovaní 1/, 2/ skonštatovali, že chcú splatiť dlh, teda záväzok, ktorý dostali a uvedomujú
si, že majú dlh k Štátnemu fondu rozvoja bývania, ktorý sa snažia splatiť.

18. Žalovaní 1/, 2/ nenavrhli odročiť pojednávanie aj napriek tomu, že posledné vyjadrenie žalobcu im
bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní s odôvodnením, že nech sa už vec rozhodne, že chcú

už mať pokoj.

19. Súd z fotokópie Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona Národnej rady
SR č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vo forme úveru, č.
zmluvy: 601/1847/2003 zo dňa 24. 06. 2003 zistil, že žalobca žalovaným 1/, 2/ poskytol v zmysle čl. II

úver vo výške 312 000,-- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a doby splatnosti 22 rokov.

20. V zmysle čl. IV bod 4.2. žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnutý úver splácať v 263 splátkach vo výške
mesačnej splátky 1 554,-- Sk.

21. Z čl. VIII bod 8.4. uzavretej zmluvy vyplýva, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou
ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok
od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od
zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to
napr. opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu

veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa
a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa
istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten v termíne do 30 dní od doručenia
výzvy dlžníkovi.

22. Z čl. XII bod 12.3. uzavretej zmluvy vyplýva, že práva a povinnosti účastníkov sa riadia predovšetkým
zákonom č. 124/1996 Z.z. v znení noviel a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy k ŠFRB.
Vzájomné vzťahy sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym
zákonníkom.

23. Súd z fotokópie odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 09. 03. 2015 adresované žalovanej 1/ a
žalovanému 2/ zistil, že žalobca od uzavretej úverovej zmluvy odstúpil a celý dlh sa stal splatným z
dôvodu, že ku dňu 25. 02. 2015 boli žalovaní 1/, 2/ v omeškaní s 19 splátkami vo výške 1 429,04 Eur.
Dlžná suma pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 6 951,99 Eur, z nesplateného úroku vo výške 1

008,41 Eur, z úroku z omeškania vo výške 132,55 Eur.24. Odstúpenie od zmluvy žalovaná 1/ prevzala dňa 10. 04. 2015, žalovaný 2/ odstúpenie od zmluvy
neprevzal a zásielka adresovaná žalovanému 2/ bola žalobcovi vrátená s oznamom „adresát zásielku
neprevzal v odbernej lehote“.

25. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

27. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 1 259,24 Eur,
zmluvného úroku vo výške 205,42 Eur, úroku z omeškania vo výške 132,55 Eur a zmluvnej pokuty vo

výške 749,73 Eur, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

29. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 124/1996 v znení ku dňu 24. 06. 2003, zriaďuje sa Štátny fond rozvoja
bývania (ďalej len „fond“) na financovanie štátnej podpory (ďalej len „podpora“), ktorého prostredníctvom
sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so

sídlom v Bratislave.

30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z.z. v znení ku dňu 24. 06. 2003, zdroje fondu sú:
a/ splátky úverov poskytnutých z fondu,
b/ splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,

c/ sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
d/ výnosy z prostriedkov fondu uložených v banke s výnimkou výnosov z prostriedkov poskytnutých
fondu zo štátneho rozpočtu,
e/ príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo zriadené zmluvné záložné právo,
f/ zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka s výnimkou

zostatkov prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,
g/ zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom s výnimkou zostatkov vrátenej nevyčerpanej
podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v predchádzajúcom roku,
h/ príspevky poskytnuté z fondu národného majetku SR za podmienok ustanovených osobitným
predpisom,

i/ úvery poskytnuté bankami,
j/ dary,
k/ dotácie zo štátneho rozpočtu,
l/ iné zdroje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

31. Podľa § 52 ods. 1 O.z. v znení od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

32. Podľa § 52 ods. 2 O.z. v znení od 01. 04. 2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52 ods. 3 O.z. v znení od 01. 04. 2004, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

34. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 O.z., v znení od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.35. Podľa ustanovenia § 879f O.z. ods. 3 v znení od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami §
53 a § 54 tohto zákona.

36. Podľa ustanovenia § 879f ods. 4 veta prvá O.z. v znení od 01.04.2004, ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53,54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú
neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

37. V danom prípade bola predmetná zmluva uzavretá dňa 23. 06. 2003 teda pred nadobudnutím
účinnosti zák. č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004 a ktorým bola do občianskeho
zákonníka doplnená Spotrebiteľská zmluva.

37.1 Žalobca v konaní nepreukázal zosúladenie predmetnej zmluvy v zmysle § 879f ods. 3 O.z.

38. Podľa § 48 ods. 1, 2 O.z., od zmluvy môže účastník odstúpiť len ako je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

39. Podľa § 451 ods. 1, 2 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Tunajší súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, žalovaných 1/, 2/,

oboznámením sa s fotokópiu zmluvy o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania č. 601/1847/2003 zo dňa 24. 06. 2003, s fotokópiu odstúpenia od úverovej zmluvy,
s platobným rozkazom tunajšieho súdu, s odporcom podaným žalovanou 1/, s písomnými vyjadreniami
žalobcu a žalovanej 1/ a ostatnými písomnosťami tvoriacimi obsah spisu 17C/212/2015.

41. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané a v konaní nebolo sporné, že dňa 24. 06. 2003
uzavrel žalobca so žalovanými 1/, 2/ zmluvu o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona č.
124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania č. 601/1847/2003, na základe ktorej bol žalovaným 1/,
2/ poskytnutý úver vo výške 312 000,-- Sk (10 356,50 Eur). Poskytnutý úver sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali
splácať v mesačných splátkach po 1 554,-- Sk (51,58 Eur) s dobou splatnosti 22 rokov. Základná úroková

sadzba bola dohodnutá 2,6 %. Z uzavretej zmluvy vyplýva a to čl. XII bod 12.3., že práva a povinnosti
účastníkov zmluvy sa riadia zákonom č. 124/1996 Z.z. a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi,najmäObčianskymzákonníkom.Zuzavretejzmluvynevyplýva,žeúčastnícizmluvysidohodli
aplikáciuustanoveníObchodnéhozákonníka.Predmetnúzmluvusúdposúdilakospotrebiteľskúzmluvu,
pretože je typickou formulárovou zmluvou, ktorú žalovaným 1/, 2/ predložil žalobca a ktorej obsah

nemali možnosť žalovaní 1/, 2/ ovplyvniť. Žalobca v konaní zotrval na tvrdení, že v danom prípade
je potrebné uzavretú zmluvu posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o
absolútny obchod.

42. Tunajší súd v danom prípade posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorý súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto

dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 14/2014).

43. Tunajší súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu aj napriek tvrdeniu žalobcu, že
žalobca je právnická osoba, ktorá bola zriadená osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou
slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu a nie je

dodávateľom v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nevykonáva
obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.44. Podľa názoru tunajšieho súdu, v danom prípade ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa. Štátny fond
rozvoja bývania, teda žalobca, je samostatnou právnickou osobou, ktorý má vymedzený predmet svojej
činnosti a sú zrejmé zdroje tohto fondu, ktorými sú, okrem iného, aj splátky úrokov poskytnutých z

fondu, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ako aj z prostriedkov fondu. Súd má za to, že ide
o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, z čoho možno usúdiť, že
ide o činnosť obchodnú, ako aj o činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti a preto aj žalobcu je
možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 O.z. Navyše, v tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na tú skutočnosť, že pre posúdenie okolností, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce,

akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných
prostriedkovvprospechspotrebiteľazaodplatu.Vdanomprípadenebolovkonanísporné,žežalovaným
1/, 2/ bol poskytnutý spotrebiteľský úver za odplatu a to za úrok vo výške 2,6 % ročne.

45. Žalovaní 1/, 2/ sú spotrebiteľmi, ktorí poskytnutý úver využili v zmysle zákona č. 124/1996 Z.z. a v
predmetnom právnom vzťahu nevystupovali v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

46. Súd nemal v konaní sporné a strany sporu zhodne potvrdili, že z poskytnutého úveru žalovaní 1/,
2/ uhradili celkovo sumu 9 057,04 Eur.

47. Súd taktiež v konaní nemal sporné, že žalobca od zmluvy odstúpil a v súlade s ustanovením § 48
ods. 1, 2 sa odstúpením predmetná zmluva o úvere od začiatku zrušila.

48. Tunajší súd preto návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a žalovaných 1/, 2/ zaviazal na zaplatenie sumy
611,80 Eur ako rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 10 356,50 Eur a zaplatenou čiastkou vo

výške9057,04Eur,nakoľkovkonanížalovaní1/,2/nepreukázali,žeokremsumy9057,04Euržalobcovi
uhradili ďalšie finančné čiastky a preto na ich strane po odstúpení od zmluvy došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 611,80 Eur, ktoré musia žalobcovi vrátiť.

49. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05 % od 10. 03. 2015 až

do zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaných 1/, 2/ zaviazal na zaplatenie
5,05 %-ného úroku z omeškania ročne od 10. 03. 2015 z priznanej sumy, t.j. odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení splatnosti úveru.

50. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu, súd sumu 611,80 Eur a 5,05 %-ný úrok z omeškania

ročne od 10. 03. 2015 až do zaplatenia, povolil žalovaným 1/, 2/ splácať v splátkach po 102 Eur mesačne
vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom máj 2017 pod hrozbou straty výhody splátok.

51. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu nevyhovel, súd návrh vo zvyšku zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa
pomeru úspechu vo veci.

53. Žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný a preto mu nárok na náhradu trov konania
nevznikol. Žalovaní 1/, 2/ boli v konaní v prevažnej miere úspešní a podľa miery úspechu a neúspechu

im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

54. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.