Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228105
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3113228105.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: K. I., rod. R., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom M., T. XXX, štátnej občianky SR, právne zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát s.r.o., so
sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23 proti žalovaným: 1/ C. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M.,
T. 114, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, štátnemu občanovi
SR, právne zastúpenému JUDr. Romanom Madom, advokátom, Gagarinova 32, Nová Dubnica, 2/ Y. R.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M., T. XXX, štátnej občianky SR, o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamieta.

II. Súd z r u š u j e vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou zo dňa 20.9.2004, spočívajúce v práve
žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. XXX na parcele L. č. XXX ako
aj parcelu L. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2, parcelu KNC č. 158 záhrady o
výmere 617 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. M..

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 1/ z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno sumu
29.500, -Eur, do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd žalobu proti žalovanej 2/ zamieta.

V. Žalovaná 2/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

VI. Žalobkyňa a žalovaný 1/ nemajú voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania.

VII. Znalkyňa Ing. Eva Belásová, Dedovec 1841/359, Považská Bystrica má nárok na náhradu
znalečného voči žalovanému 1/ v rozsahu 50%, voči žalobkyni v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením .

VIII. E. C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., F. E. XXX má nárok na náhradu svedočného voči
žalovanému 1/ v rozsahu 50%, voči žalobkyni v rozsahu v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zrušil vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou zo
dňa 20.9.2004, spočívajúce v práve žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom
súp. č. XXX na parcele KNC č. 157 ako aj parcelu KNC č. 157 zastavané plochy a nádvoria o výmere
485 m2, parcelu KNC č. 158 záhrady o výmere 617 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú.M. s tým, že žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za zrušené vecné bremeno vo
výške určenej znaleckým posudkom. V žalobe uviedla, že uvedené nehnuteľnosti je darovali žalovaní
1/, 2/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.9.2004. Žalobkyňa má za to, že právny úkon zriadenie

vecného bremena je v zmysle § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný z dôvodu
jeho neurčitosti, a to vzhľadom k ustanoveniu čl. IV. darovacej zmluvy, v ktorej je uvedené množné
číslo pri oprávnení (bude oprávnení) užívať predmetné nehnuteľnosti, ale v predmetnom článku je
uvedené len jedno meno rovnako ako v čl. VIII., pričom Správa katastra Ilava zapísala vecné bremeno
v prospech žalovaného 1/ aj žalovanej 2/. Plnenie uvedené v predmetnom článku je nemožné a v tomto

smere neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 37
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa vecného bremena je oprávnený, oprávnený užívať predmetné
nehnuteľnosti, tak ako doposiaľ, pričom žalovaný 1/ do podpisu darovacej zmluvy žiadnym spôsobom
predmet vecného bremena nevyužíval, vzhľadom k čomu je takéto plnenie nemožné a v dôsledku toho
podľa názoru žalobkyne neplatné. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli v čase darovania manželmi a ich
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 09.05.2011, pričom tak ako

je uvedené v predmetnom rozsudku, obaja bývalí manželia žili spolu až do roku 1998 na odlišnom
mieste ako v súčasnosti, pričom žalovaný 1/ o nehnuteľnosti špecifikované vyššie, nejavil žiadny záujem
a vecné bremeno žiadnym spôsobom nevyužíval. Situácia sa zmenila po návrate žalovaného 1/ z
väzby, v ktorom čase sa tento začal domáhať využívania práva vecného bremena a nasťahoval sa
aj so svojou družkou do zrekonštruovanej „stodoly“ postavenej v blízkosti rodinného domu súp. č.

XXX a postavenej na pozemku, na ktorom má zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania a
užívania. Zrekonštruovaná „stodola“ je riadne obývateľná, nie je zapísaná na LV č. XXX k.ú. M., a ako
stavba nebola povolená stavebným úradom, teda ide o tzv. čiernu stavbu. Od doby kedy žalovaný 1/
začal využívať svoje právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, nevykonával
žalobkyni žiadne úhrady za užívanie nehnuteľností ani za služby spojené s užívaním nehnuteľností. Pri

spôsobení škody žalovaným 1/ na prívode vody, tento žiadnym spôsobom neprispel k náhrade škody a
rovnako postupoval aj pri vzniku požiaru, ktorý spôsobil v zrekonštruovanej „stodole“ a týmto konaním
mohlo dôjsť k vzniku škody aj na majetku žalobkyne resp. žalovanej 2/, keďže žalovaný 1/ nevynaložil
žiadne úsilie na uhasenie požiaru. V predmetnom rodinnom dome žalovaný 1/ nemal a do dnešného
dňa nemá žiadne veci. Žalovaný 1/ sa po tom ako začal využívať právo doživotného bývania a užívania

začal dopúšťať voči žalobkyni, žalovanej 2/, druhovi žalobkyne ako aj osobám, ktoré prechodne v dome
bývajú psychického a fyzického násilia. Prevažne psychický, ale aj fyzický nátlak zo strany žalovaného
1/ postupne vrcholil odo dňa 15.07.2013 kedy sa žalovaný 1/ dopúšťal psychického násilia voči žalobkyni
a taktiež psychického, ako aj fyzického násilia voči jej druhovi G. I., ktorý túto skutočnosť ohlásil na
Obvodnom oddelení PZ Ilava. Dňa 26.07.2013 žalovaný 1/ slovne napadol svoju exmanželku žalovanú

2/, ktorá túto skutočnosť hlásila na Obvodnom oddelení PZ Ilava. Dňa 20.09.2013 opätovne slovne
napadol žalobkyňu a jej matku žalovanú 2/, pričom takéto konanie žalovaného 1/ negatívne pôsobí
na psychiku oboch menovaných. Dňa 30.09.2013 sa žalovaný 1/ opakovane agresívne správal voči
žalobkyni a jej mame, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyhlásení žalovaného 1/ na adresu žalobkyne,
pričom po vyhrážkach a psychickom útlaku žalovaného 1/ musela žalobkyňa vyhľadať lekársku pomoc

a následne bola na miesto privolaná polícia. Ku privolanej hliadke sa žalovaný 1/ správal agresívne,
ktorá skutočnosť je zapísaná aj v zázname Obvodného oddelenia PZ Ilava zo dňa 01.10.2013. Ďalej
žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že proti žalovanému 1/ bolo už v minulosti vedených viacero
priestupkových resp. trestných konaní za násilné konania spáchané v Čadci, pričom v tomto období
žalobkyňa a jej sestra za žalovaného 1/ uhrádzali kauciu a teda majú o nich vedomosť. Žalovaná

2/ využívala a do dnešného dňa využíva svoje právo doživotného bývania a užívania predmetných
nehnuteľností riadnym a právne prípustným spôsobom, bez akéhokoľvek zásahu do práva tretích
osôb, resp. bez akéhokoľvek obmedzovania tretích osôb. Žalovaná 2/ uhrádza žalobkyni náklady za
užívanie predmetných nehnuteľností, ako aj za služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetných
nehnuteľností. Správaním žalovaného 1/ je ohrozená nielen žalobkyňa, ale aj jej dieťa, vzhľadom k

tomu, že táto je v pokročilom štádiu gravidity. V predmetnom rodinnom dome býva so žalobkyňou a jej
matkou aj maloletá dvojročná osoba, ktorá má v tomto rodinnom dome toho času zriadené prechodné
bydlisko a to aj spolu so svojou matkou, ktorá je sestrou druha žalobkyne, pričom agresívne konanie
páchateľa, môže mať trvalý následok tiež na túto maloletú. Vzhľadom na hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť podľa ustanovenia § 151p ods. 3

Občianskeho zákonníka. V danom prípade keďže vecné bremeno nebolo využívané, primeraná náhrada
za jeho zrušenie by podľa názoru žalobkyne mala byť v minimálnej resp. nulovej výške.2. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 27.2.2014. V ňom nesúhlasil so žalobou.
Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol z jeho zárobkov zo zahraničia a nehnuteľnosti dcére
daroval v dobrej viere, že ich bude môcť doživotne užívať. Žalovaný 1/ nehnuteľnosti dlhé roky užíval,

rekonštruoval, v týchto nehnuteľnostiach má žalovaný 1/ dielne na opravu áut. Žalovaný 1/ mal dobrý
vzťah so žalobkyňou a žalovanou 2/. Uviedol, že všetky hlásenia na polícií a priestupkové konania
boli účelovo zinscenované za účelom mať podklady pre podanie tejto žaloby, pričom doteraz nebolo
konštatované, žeby došlo k spáchaniu priestupkov.

3. Žalovaná 2/ v podaní zo dňa 17.2.2014 so žalobou súhlasila s poukazom na zmenu v spávaní
žalovaného 1/. So žalovaným 1/ uzavrela manželstvo v roku 1986 a ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C 50/2011 zo dňa 9.5.2011. Žalovaná 2/ prestala žiť v
spoločnej domácnosti so žalovaným 1/ od roku 1998, kedy bol voči nej a ich deťom agresívny a žalovaná
2/ bola nútená odsťahovať sa s deťmi do Ladiec. Žalovaný 1/ bol aj trestne väzobne stíhaný. Po návrate
z väzby sa žalovaný 1/ nasťahoval do stavby nachádzajúcej sa tesne vedľa domu súp. č. XXX k.ú. M. a

pokračovalo jeho agresívne, neznesiteľné správanie voči žalobkyni, žalovanej 2/ a jej blízkym osobám,
čo má negatívny vplyv aj na jednu maloletú osobu tam bývajúcu. Toto konanie spôsobuje žalovanej 2/
a blízkym osobám neúnosnú psychickú záťaž, pričom žalovaná 2/ mala strach o svoj život a viackrát
bola preto privolaná policajná hliadka.

4. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 27.2.2014, 17.4.2014, 8.2.2019, 21.7.2020 v neprítomnosti
žalovanej 2/, ktorá neprítomnosť ospravedlnila, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, a
pojednávanie dňa 21.7.2020 vykonal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalejlen„CSP“)vneprítomnostižalovaného1/,ktorýneprítomnosťospravedlnil,súhlasilsprejednaním
veci v jej neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, žalovanej 2/, svedkov B.. Q. T., Q.
D., M. R., G. I., T. G., G. G., C. O., F. R., M. R., výsluchom znalkyne Ing. Evy Belásovej, oboznámením
výpisu z LV č. XXX k.ú. M. zo dňa 3.10.2013, potvrdení Obce Ladce o pobyte, rozsudku Okresného súdu
Čadca sp. zn. 8C 50/2011 zo dňa 9.5.2011, darovacej zmluvy so zriadením práva vecného bremena

spísaných formou notárskej zápisnice N 285/2001, NZ 70890/2004 zo dňa 20.9.2004, lekárskej správy
zodňa30.9.2013,potvrdeníObvodnéhooddeleniaPZIlavaopodanýchoznámeniachzodňa15.7.2013,
26.7.2013, záznamu Obvodného oddelenia PZ Ilava o podanom oznámení zo dňa 1.10.2013, vyjadrenia
žalovanej 2/ zo dňa 17.2.2014, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 27.2.2014, listu JUDr. Tibora Bicka
zo dňa 13.11.2013, správy Obvodného oddelenia PZ Ilava zo dňa 20.2.2014, záznamu Obvodného

oddelenia PZ Čadca o podaní oznámenia zo dňa 27.2.2014, lekárskej správy zo dňa 27.2.2014,
potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Dubnica nad Váhom o podanom oznámení zo dňa 19.10.2013,
správu Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru zo dňa 31.3.2014 s prílohami vrátane výpisu z LV
č. XXX k.ú. M. zo dňa 24.3.2014, doplnenia žaloby o vyporiadanie BSM zo dňa 16.1.2014, potvrdenia o
dávkach dôchodkového poistenia zo dňa 5.12.2013, lustráciu v registri priestupkov ohľadom žalovaného

1/, podania žalobkyne zo dňa 14.5.2014, jeho príloh vrátane potvrdenia Obvodného oddelenia PZ
Považská Bystrica o podanom oznámení zo dňa 20.4.2014, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 11.6.2014
potvrdení Mestského úradu v Čadci zo dňa 14.5.2014, potvrdenia Obce Ladce zo dňa 12.5.2014,
uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T 67/2013 zo dňa 21.10.2013, avíza o zadaní platby
vo VÚB, a.s. zo dňa 4.3.2008, predložených fotografií, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 21.11.2014,

vyjadrenia žalovanej 2/ zo dňa 16.1.2015, návrhu na prerušenie konania zo dňa 19.1.2015, žaloby
o vrátenie daru zo dňa 12.1.2015, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C 27/2015 zo dňa
28.11.2017, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 17/2018 zo dňa 31.7.2018, vyjadrenia
žalovaného 1/ zo dňa 17.1.2019, vyjadrenie žalovanej 2/ zo dňa 25.1.2019, podania žalovaného zo
dňa 29.7.2019, tlačiva o pomeroch žalovaného, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 15.8.2019, znaleckého

posudku č. 21/2019 zo dňa 2.9.2019, podania žalovaného 1/ zo dňa 25.9.2019, vyjadrení žalobkyne
zo dňa 9.10.2019, 24.10.2019, podania žalovaného 1/ zo dňa 31.10.2019, podania žalovaného zo
dňa 11.11.2019 s prílohami, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 11.11.2019, vyjadrenia žalovanej 2/ zo dňa
12.11.2019, priložených fotografií, vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.12.2019, vyjadrenia žalobkyne
zo dňa 18.12.2019, podania žalovaného zo dňa 15.1.2020, jeho príloh, podania žalovaného zo dňa

24.1.2020, prílohy tohto podania, vyjadrenia znalkyne Ing. Evy Belasovej zo dňa 9.3.2020, vyjadrenie
žalobkyne zo dňa 20.5.2020, podaní žalovaného 1/ zo dňa 8.7.2020, 13.7.2020, 16.7.2020, podania
žalovanej 2/ zo dňa 16.7.2020, potvrdenia o trhovej cene zo dňa 2.6.2020, z internetu zadováženého
výpisu z LV č. XXX k.ú. M. zo dňa 20.7.2020, a výpisu z LV č. XXXX k.ú. W. zo dňa 20.7.2020.6. Žalovaní 1/, 2/ ako darcovia a žalobkyňa ako obdarovaná uzavreli dňa 20.9.2004 darovaciu zmluvu
spísanú formou notárskej zápisnice N 285/2004, Nz 70890/2004 na notárskom úrade notárky JUDr.

Ľudmily Kupkovej. Predmetom darovacej zmluvy podľa jej článkov I., II. bol bezodplatný prevod
rodinného domu súp. č. 114 na parcele KNC č. 157 ako aj parcely KNC č. 157 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 485 m2, parcely KNC č. 158 záhrady o výmere 617 m2, nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX k.ú. M. do vlastníctva žalobkyne. Obsahom notárskej zápisnice je v čl. IV. aj zmluva o zriadení
vecného bremena spočívajúceho v práve žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný

dom súp. č. 114 na parcele KNC č. 157 ako aj parcelu KNC č. 157 zastavané plochy a nádvoria o výmere
485 m2, parcelu KNC č. 158 záhrady o výmere 617 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. M.,
pričom žalobkyňa ako obdarovaná sa zaviazala toto vecné bremeno trpieť.

7. Z výpisu z LV č. XXX . k.ú. M. zo dňa 4.10.2013 vyplýva, že na základe tejto darovacej zmluvy bol pod
V 1862/2004 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne,

pričom v časti C: ťarchy bolo pod č. 1 na základe vkladu V 1862/2004 zapísané vecné bremeno - právo
doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Na dopyt súdu Okresný úrad
Trenčín , katastrálny odbor predložil súdu vkladový spis V 1832/2004, ako aj výpis z LV č. XXX k.ú. M. zo
dňa 24.3.2014, na ktorom bol ako jediný oprávnený z vecného bremena - práva doživotného bývania a
užívania tam zapísaných nehnuteľností uvedený žalovaný 1/. Ako jediný oprávnený z vecného bremena

je žalovaný 1/ zapísaný aj na výpise z LV č. č. XXX k.ú. M. zo dňa 20.7.2020, na ktorom je žalobkyňa
stále vedená ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.

8. Žalobkyňa na pojednávaní žiadala žalobe vyhovieť. Uviedla, že predmetný dom s priľahlými
pozemkami pôvodne kúpili rodičia žalobkyne a v roku 2004 ich darovali žalobkyni, pričom žalovaný

1/ trval na tom, aby tam mal zriadené právo doživotného bývania, keďže už vtedy so žalovanou 2/
nevychádzal dobre. Do domu súp. č. XXX na parc. č. XXX sa presťahovala žalobkyňa so žalovanou
2/ a sestrou žalobkyne M.; žalovaný 1/ ostal bývať v Čadci so svojou priateľkou. Žalovaný 1/ v dome
súp. č. XXX v podstate nikdy trvalo nebýval. Bez stavebného povolenia postavil žalovaný 1/ za pomoci
žalovanej 2/ na parc. č. 158 stavbu, ktorú volajú „modrý dom“. Na prízemí je garáž a na poschodí jedna

bytová jednotka. Tento modrý dom užíval žalovaný 1/ tak, že v ňom opravoval autá svoje a kamarátov a
na poschodí začal prespávať. Kým nebola postavená bytová jednotka v „modrom dome“ občas žalovaný
1/ prespal aj v dome súp. č. XXX, ale nešlo o trvalé bývanie. Chodil pracovať do zahraničia. V dome súp.
č. XXX býva so žalobkyňou aj jej syn K., nar. XX.XX.XXXX a jej partner (neskôr manžel) G. I.. Keď bol
žalovaný 1/ pracovne v zahraničí umožnil svojej priateľke M. R. aj s dieťaťom bývať v „modrom dome“.

Rekonštrukcia rodinného domu súp. č. XXX spočívala v tom, že odkedy tento dom zakúpili žalovaní 1/,
2/, menil sa plot na pozemku, robila sa fasáda na rodinnom dome a robilo sa kúrenie. Žalobkyňa s
manželom následne prerobili poschodie v tomto rodinnom dome tak, aby poschodie domu bolo vhodné
na bývanie. Nejedná sa o žiaden luxusný dom, na bývanie im to stačí. Žalovaný 1/ bol agresívny aj v
minulosti, vulgárne žalobkyni ako dieťaťu nadával, ale jeho nevhodné správanie sa zhoršilo za posledné

roky. Žalovaný na žalobkyňu slovne útočí. Keď žalobkyňa namietala, že žalovaný 1/ zaparkoval auto
na novom trávniku, alebo že jeho priateľka vešala prádlo na sušiaku žalobkyne, žalovaný 1/ žalobkyni
vulgárne nadával s tým, že všetko je jeho. Žalobkyňa má vedomosť, že žalovaný 1/ bol dva krát väzobne
stíhaný, jedno stíhanie sa týka jeho fyzického napadnutia pani E. a druhé jeho fyzického útoku voči M. R..
Vaugusteroku2012,keďsavrátilzväzbyfyzickyžalobkyňunapadoltak,žejuudrelporukách,alekeďže

žalobkyňa verila, že sa zmení, nepodala na neho vtedy trestné oznámenie. Žalobkyňa podal trestné
oznámenie na žalovaného 1/ až v júli 2013, keď žalovaný 1/ fyzicky napadol priateľa žalobkyne. Od vtedy
sa rozhodli, že každé agresívne správanie žalovaného 1/ nahlásia na polícii, čo aj spravili. Priestupkové
oznámenia na žalovaného 1/ neboli vykonštruované. Žalobkyňa so žalovaným 1/ nekomunikuje, pokiaľ
sa žalovaný 1/ na nehnuteľnostiach nachádza žalobkyňa sa mu snaží vyhýbať, nejde ani na dvor, aby

nedochádzalo ku konfliktom. V januári 2014 žalovaný 1/ poštou poslal žalobkyni peniaze v sume 90,84
Eur, no keďže jej neodpísal na sms, že za čo sú tie peniaze, nevybrala ich. Vo februári 2014 jej písal
sms, aby mu vrátila preplatok z jeho poistky za auto, čo aj spravila. Ďalej uviedla, že chce ochrániť
predovšetkým svojho syna pred nevhodným správaním žalovaného 1/. Raz, keď žalovaný 1/ cúval
autom von z dvora, nedával si pozor a skoro zrazil jej syna, ktorého spred auta zdrapila a zachránila pred

zrážkou. Žalovaný 1/, keď užíval modrý dom vzadu bol aj so svojimi partnerkami a jeho spoločnosťou
hlučný, čím žalobkyňu a členov jej rodiny rušil a bol vulgárny. Stalo sa, že keď žalobkyňa išla s maloletým
synom na záhradu, žalovaný svojim partnerkám hovoril, že žalobkyňa je tá, ktorá mu zobrala dom,
pričom použil vulgarizmy. Žalobkyňa musela chodiť na záhradu cez pozemok susedky pani T. ktorá jejto umožnila, spravili si tam bránu. Žalobkyňa vlastní okrem predmetného domu s pozemkami aj dom v
Čadci. V súčasnej dobe žalobkyňa pracuje na čiastočný úväzok v Materskom centre Mimčo v Ladcoch
ako vychovávateľka a zarobí tam 250 Eur mesačne v čistom, iný príjem nemá. Aktuálne je na OČR

so synom K., ktorý má astmu, atopický ekzém a alergiu. Syn má 6 rokov, a žalobkyňa si myslí, že
tieto zdravotné problémy mu boli privodené preto, lebo v čase, keď bola s ním tehotná, prežívala veľký
stres, strach, nepríjemné chvíle v dôsledku agresívneho správania žalovaného voči nej. Na bežnom
účet má žalobkyňa zostatok približne 4000 Eur. Mesačne vynakladá peňažné prostriedky na dodávku
elektriny do domu a to výške ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Belasovej, pričom odvtedy sa

čiastočne zvýšila platba za elektrinu, na stravu vynakladá približne mesačne možno 200 Eur. Manžel
žalobkyne je zamestnaný, dosahuje minimálnu mzdu. Žalobkyňa za lieky platí mesačne približne 50 Eur
za sprej na ekzém pre jej syna a kupuje aj ďalšie lieky. Pokiaľ ide o lehotu na vyplatenie primeranej
náhrady v prospech žalovaného poukázala na to, že aktuálne nemá finančné prostriedky v rozsahu
dostatočnom pre vyplatenie tejto náhrady v sume určenej podľa znaleckého posudku znalkyne. Daná
situácia sa dá vyriešiť tak, že buď si vezme jej manžel pôžičku na vyplatenie žalovaného, alebo súd

žalobkyni uloží povinnosť splácať predmetný dlh v mesačných splátkach 50 Eur mesačne, prípadne by
žalobkyňa predala niektorý zo svojich rodinných domov.

9. V podaniach zo dňa 11.6.2014, 21.11.2014 žalobkyňa uvádzala, že žalovaný 1/ býval v rodinnom
dome súp. č. XXXX v W., kde mal aj nahlásený trvalý pobyt od roku 2009 do 30.9.2013. Žiadala

o skoré rozhodnutie vo veci. Je totiž pre ňu a členov jej rodiny neúnosné aby naďalej fungovali v
bývaní so žalovaným 1/. Maloletý syn a neter žalobkyne sa nemôžu na dvore hrať bezpečne, pretože
žalobkyňa nikdy nevie, kedy príde žalovaný, ktorý po vstupe do dvora necháva vstupnú bránu dokorán
otvorenú, po dvore sa preváža na terénnej motorke a autom chodí hore dole, vodí so sebou ľudí, ktorí
sú neprispôsobiví a vulgárni. Krik žalovaného 1/, jeho vulgarizmy sú na dennom poriadku, a žalobkyňa

nechce, aby uvedené zanechalo negatívny vplyv na psychike jej maloletého syna. Žalovaný 1/ sa o
nič nestará, neplatí energie, len užíva. Žalobkyňa s rodinou pravidelne kosí záhradu, strihajú a hnoja
stromčeky, sadia, pestujú zeleninu, ovocie, a žalovaný 1/ plody ovocných stromov oberie a im nič
nenechá. Dohoda so žalovaným 1/ nie je možná.

10. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že peniaze na kúpu starého domu súp. č. XXX a priľahlých
pozemkov mal aj z vyplateného odstupného po ukončení práce v baniach. Nehnuteľnosti kúpil, aby aj
deti zabezpečil. Dom súp. č. XXX nazývaný aj „žltý dom“ po kúpe opravil , zrekonštruoval, na pozemku
parc. č. 158 postavil nový modrý dom, do ktorého presťahoval svoju dielňu z Čadce, a pokračoval
v modrom dome s opravami aut pre rodinu a známych. Žalovaný 1/ až do rozvodu manželstva so

žalovanou 2/ býval v dome súp. č. XXX, ale v niektorých obdobiach tam nebýval, pretože bol pracovne
v zahraničí, resp. býval u niektorej zo svojich priateliek. Do rodinného domu súp. č. XXX kúpil sedačku,
kuchynskú linku, robil pre rodinu nákupy, dával rodine peniaze. Po rozvode manželstva so žalovanou 2/
žalovaný 1/ býval s priateľkou M. R. a s ich spoločným synom v modrom dome. Predmetné nehnuteľnosti
daroval žalobkyni, pretože ju má rád, a vecné bremeno si tam vymienil, pretože sa mu tam páči a

chcel by tam na starobu ostať bývať. Poprel, žeby sa správal agresívne k žalobkyni alebo iným osobám
bývajúcim v predmetných nehnuteľnostiach, nikoho z nich ani fyzicky nenapadol. Je kľudný človek, snaží
sa predchádzať konfliktom. So žalobkyňou mal dobré vzťahy dovtedy, keď sa vrátil z väzby a žiadal od
nej,abymuvrátilajehopeňažnéprostriedkyvsume13.000Eur,ktorézobralaapoužilapresvojepotreby,
no ona mu vrátila len 2.000 Eur. Ku konfliktu došlo vtedy, keď žalovaný 1/ s kamarátom odstraňoval starý

plot, ktorý mu položila žalobkyňa s priateľom na schody modrého domu, pribehli žalobkyňa s priateľom
a vybehli na žalovaného 1/, že čo to robí. Potvrdil, že bol väzobne stíhaný. V jednej veci mal vydierať
jednu bezdomovkyňu, aby mu prezradila, kde sú jeho plechy, no ona neskôr zomrela a vec bola zrejme
odložená. V druhej veci podala na neho jeho priateľka M. R. oznámenie, že ju mal žalovaný 1/ fyzicky
týrať, no predchádzalo tomu to, že žalovaný 1/ si nechal zveriť do osobnej starostlivosti ich syna a ona

sa zľakla, že nebude dostávať materskú, no napokon vzala trestné oznámenie späť. Ďalej uviedol, že
žalobkyni, resp. žalovanej 2/ prispieval na plyn, elektrinu, vodu v sume 30 Eur až 50 Eur mesačne.
Odkedy začali žalobkyňa a ostatní dávať na neho oznámenia, neprispieva žalovaný 1/ na energie do
domu. Žalovaný 1/ potvrdil, že bol odsúdený za trestný čin vydierania na základe rozsudku Okresného
súdu v Čadci a vykonáva uložený trest odňatia slobody.

11. Žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 18.3.2014 uviedla, že predmetné nehnuteľnosti kúpila so žalovaným
1/ počas trvania ich manželstva. Na pozemku bol starší dom, ktorý zrekonštruovali a žalovaná 2/ sa do
neho nasťahovala spolu s deťmi v roku 1998. Popri tom sa robila prístavba tzv. modrý dom, ktorý sadokončil asi v roku 2000. Žalovaný 1/ sa však s nimi na predmetné nehnuteľnosti nenasťahoval. Zostal
bývať na Kysuciach a do modrého domu len chodil občas opravovať autá. Až asi pred tromi, štyrmi rokmi
začal v modrom dome aj prespávať, či už s kamarátmi alebo sám, keď išiel do zahraničia pracovať. V

dome súp. č. XXX však nikdy nežil, nebýval tam. Keď žalobkyňa dosiahla vek 18 rokov, rozhodli sa že jej
nehnuteľnosti darujú. Bolo dohodnuté, že dom súp. č. XXX bude mať žalobkyňa a modrý dom jej mladšia
sestra. Ale keďže mladšia sestra nemala ešte 18 rokov, žalovaný 1/ povedal, že všetko sa prepíše na
žalobkyňu a tá potom modrý dom na sestru prevedie, keď bude mať ona 18 rokov. Žalovaný 1/ si pri
darovaní vymienil vecné bremeno, no žalovaná 2/ nevie, z akého dôvodu. Ale darované nehnuteľnosti

v tom čase užíval len tak, že občas na modrom dome opravoval autá. V roku 2013 sa situácia zmenila.
Nasťahoval sa do modrého domu aj s priateľkou. A situácia začala byť neúnosná. Žalovaný 1/ bol vždy
agresívny a keď prichádzal na nehnuteľnosti tak žalovanej 2/ nadával a nikdy jej nechcel prispievať na
chod domácnosti. V súčasnosti je situácia ešte horšia, pretože žalovaný 1/ je viac agresívnejší, všetkým
nadáva. Dcéry sa ho boja tak, že nevychádzajú ani z domu a keď idú tak len s priateľmi. Majú strach,
že na nich fyzicky zaútočí, lebo aj v lete minulého roku fyzicky vyletel na žalobkyňu, keď bola tehotná

a žalovaná 2/ medzi nich musela vstúpiť. V minulosti sa žalovaný 1/ k navrhovateľke správal tiež zle,
nadával jej a ona sa ho bála. Ale teraz je to horšie, pretože je agresívnejší a keď aj v minulosti ho
rešpektovala ako otca a komunikovala s ním, tak teraz sa kvôli strachu s ním aj bojí prehovoriť. Ku
konfliktom v minulom roku začalo dochádzať preto, že ich vyvolával žalovaný 1/, ktorý sa choval ako
pán nehnuteľností s tým, že tam všetko postavil a že ostatným tam nič nepatrí. Podľa žalovanej 2/ bol

žalovaný 1/ v minulosti menej agresívny a dalo sa s ním komunikovať. Teraz sa s ním už hovoriť nedá.
Na ničom sa s ním nedá dohodnúť. Hneď začne nadávať. Žalovaná 2/ až do roku 2013 na žalovaného
1/ nepodávala žiadne trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku. Manželstvo žalovaných 1/, 2/
trvalo asi 24 rokov, ale len polovicu z toho žili spolu na Kysuciach. Potom už mal žalovaný 1/ iné ženy a
žalovaní nežili spolu. Žalovaná 2/ sa chcela rozviesť aj skôr ale žalovaný 1/ jej to zakázal. Jej stačilo, že

s nimi nebýval. Po rozvode manželstva už žalovaná 2/ so žalovaným 1/ nekomunikuje, ani sa nezdravia,
ani spolu netelefonujú, ani si neposielajú sms správy.

12. V podaní zo dňa 16.1.2015 žalovaná 2/ poukázala na to, že žalovaný 1/ necháva otvorenú bránu do
dvora a autom chodí do i z dvora veľkou rýchlosťou, na nehnuteľnosti chodí s kamarátmi, ktorí hulákajú

vo dvore, čo nie je príjemné. Okolo domu robia všetky práce žalobkyňa so sestrou a všetko aj financujú.
Žalovaná 2/ má strach, že žalovaný 1/ bude pokračovať vo svojom vulgárnom vyjadrovaní, vyhrážkach
na adresu jej a ich dcér, a že bude to mať negatívny dopad na zdravý vývoj jej vnuka, ktorý vždy plače,
keď sa niekto háda. V podaní zo dňa 12.11.2019 žalovaná 2/ uviedla, že od roku 2012 začal žalovaný 1/
v modrom dome prebývať, míňal elektrinu, ktorú si natiahol z domu súp. č. XXX a za nič nikdy neplatil,

bral si veci z dvora, ktoré mu nepatrili, osočoval žalovanú 2/, jej dcéry, ich návštevy, celú rodinu. Na
dome súp. č. XXX nikdy nevykonával žiadne rekonštrukcie a opravy. K modrému domu na parc. č. XXX
vedie iba jedna prístupová cesta cez parc. č. 157, teda okolo domu súp. č. XXX, a ďalšie spolunažívanie
so žalovaným 1/ je nepredstaviteľné.

13. Žalobkyňa v podaní zo dňa 9.10.2019 považovala za neprimerane vysokú náhradu za zrušenie
vecného bremena tak ako ju určila znalkyňa Ing. Eva Belásová v znaleckom posudku č. 21/2019.
Znalkyňa nezohľadnila, že stavba, ktorej sa vecné bremeno týka má viac ako 80 rokov, a preto hodnota
rodinného domu a ani výška určeného nájmu nemôžu byť vo výške ako ich určila znalkyňa v jej
posudku. V čase, keď bolo zmluvne zriadené vecné bremeno bola hodnota darovaných nehnuteľností

650.000 Sk, a preto je viac ako zarážajúce, žeby po viac ako 15 rokoch od uzavretia danej zmluvy ,
kedy nehnuteľnosť má už 8/10 životnosti by sa hodnota nehnuteľností zvýšila tak, že výlučne vecné
bremeno bude mať hodnotu 29.500 Eur (888.717 Sk). Znalkyňa nezohľadnila ani to, že sa žalovaný 1/
nevyužíval vecné bremeno riadne a zákonným spôsobom, pretože sa žiadnym spôsobom nepodieľal
na úhrade nákladov na energie spojených s užívaním stavby pri dome súp. č. XXX. Znalkyňa mala od

hodnoty vecného bremena odpočítať náklady, ktoré za žalovaného 1/ vynaložila žalobkyňa v súvislosti
s užívaním stavby zriadenej pri dome súp. č. XXX, resp. mala túto hodnotu vecného bremena vzhľadom
na zistený skutkový stav určiť ako nulovú alebo minimálnu. Keďže v dôsledku správania sa žalovaného,
ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, má žalobkyňa za to, že žalovanému 1/ nevznikol nárok na poskytnutie náhrady za

zrušenie vecného bremena a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 346/2006,
podľa ktorého náhradu za zrušenie nemusí súd priznať podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
podaní zo dňa 20.5.2020 žalobkyňa namietla aj to, že znalkyňa pri určení hodnoty vecného bremenanezohľadnila skutočný rozsah užívania nehnuteľností, najmä rodinného domu súp. č. XXX. žalovaným 1/
a nezohľadnila ani zneužívanie vecného bremena žalovaným 1/ v rozpore s dobrými mravmi a zákonom.

14. Žalovaný 1/ sa k znaleckému posudku č. 21/2019 vyjadril v podaní zo dňa 25.9.2019, v ktorom
nesúhlasil s nákladmi na dom na 5 osôb, ktoré zohľadnila znalkyňa Ing. Belásová pri určení hodnoty
vecného bremena. Znalkyňa nemala k dispozícii plány, ktoré boli povolené na rekonštrukciu rodinného
domu súp. č. XXX a v týchto plánoch bolo konštatované, že rodinný dom sa stal dvojgeneračným,
s nadštandardným bývaním, pričom bolo vytvorené nové poschodie domu, postavená prístavba

domu. V darovacej zmluve bola uvedená hodnota nehnuteľností 650.000 Sk, za ktorú boli žalovaným
nehnuteľnosti kúpené, no zmluvné strany neuvádzali reálnu hodnotu nehnuteľností v darovacej zmluve
kvôli poplatkom, daniam. Nesúhlasil ani s výmerou podlahovej plochy zistenou znalkyňou, pretože
žalovaný 1/ má za to, že výmera je 137,025 m2 x 2 + pivnica o výmere 10 m2. Namietal v posudku
uvedené náklady na energie, keďže žalovaný 1/ má v modrom dome vlastné kúrenie drevom v krbovej
peci, vodu čerpal z vlastnej studne, a elektriku čerpal na osvetlenie len v zime. Ďalej uviedol, že po

prepustení z výkonu trestu chce naďalej bývať v modrom dome na pozemku parc. č. 158 aj spolu
so svojím synom E.. Preto žiadal z hodnoty vecného bremena odpočítať hodnotu pozemku parc. č.
158 určenú znalkyňou Ing. Belásovou a prepísať do jeho vlastníctva parcelu č. 158, a žalovaný by si
vytvoril k tomuto domu prístupovú cestu. V podaní zo dňa 31.10.2019 žalovaný 1/ trval na tom, že do
rozvodu manželstva so žalovanou 2/ dom súp. č. XXX riadne užíval, prespával v ňom. O tento dom

sa aj staral, menil odkvapové rúry, natieral strechu, vymenil okná v dome za ním zakúpené plastové
na prízemí aj na poschodí, platil náklady na energie do domu. Popieral, žeby počas manželstva so
žalovanou 2/ akokoľvek fyzicky ublížil žalovanej 2/, žalobkyni a dcére M.. Jeho exmanželka poštvala
žalobkyňu a dcéru M. proti nemu a cez súdy sa ho snažia obrať o majetok. Uviedol, že súhlasí so
znaleckým posudkom znalkyne Ing. Belásovej, ktorá vychádzala z reality, a aj keď nájomné znížila

na minimum , aj tak žalovaný 1/ s jej posudkom súhlasí. Žalovaný 1/ má plný nárok na náhradu za
zrušenie vecného bremena. Peniaze zadovážené z práce v baniach a šoféra z povolania žalovaný 1/
investoval do kúpy a rekonštrukcie predmetných nehnuteľností, je invalidný, nemá už zdravie, ani síl,
a ani peňažných prostriedkov, aby si zabezpečil iný dom. V podaní zo dňa 12.12.2019 žalovaný 1/
poukázal na to, že vo všetkých priestupkových konaniach žalovaný 1/ preukázal svoju nevinu, jednalo

sa o neoprávnené podnety žalobkyne. Žalovaný 1/ namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ v
tomto konaní, a žalovaná 2/ nemá právo sa k predmetným skutočnostiam vyjadrovať. Poukázal na to, že
žalobkyňa doteraz nevyplatila žiadne peňažné prostriedky za navrhované zrušenie vecného bremena
a ani nemala v úmysle mu nejakú náhradu vyplatiť, a zodpovedá tomu aj to, že keď nebola spokojná
s výškou primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, začala navrhovať zrušiť vecné bremeno

bez primeranej náhrady. V podaní zo dňa 13.7.2020 žalovaný 1/ sa nestotožnil s názorom znalkyne,
podľa ktorého suma 150 Eur má vyjadrovať mesačného nájmu za „lôžko“ v rodinnom dome, v ktorom
sa majú nachádzať izby s dvoma až štyrmi lôžkami, spoločným WC a kúpeľne a uviedol, že správnym
vyjadrením je prenajatie jednej izby v rodinnom dome v cene za prenájom v sume 300 Eur. Je korektné,
aby primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena bola vypočítaná takto: 300 Eur/mesiac x 20 rokov

a predstavuje čiastku 72.000 Eur. V modrom dome bez súp. čísla na parc. č. 158, ktorý si prispôsobil na
bývanie, plánuje žalovaný 1/ bývať so synom E. a jeho matkou. Parcelu č. 158 by žalobkyňa previedla do
vlastníctvažalovaného1/,ajejhodnotabybolaodpočítanáodvýškyprimeranejnáhrady72.000Eurana
ťarchužalobkynebybolozriadenévprospechžalovaného1/právoprístupukmodrémudomupoparcele
žalobkyne, prípadne by sa táto parcela rozdelila na dva súbežné pásy. Žalobkyňa sa k žalovanému ako

otcovi správa veľmi neúctivo a bezočivo. Namiesto vďaky, že ju obdaroval, konšpiruje a robí úklady proti
nemu aj so svojou matkou. Rovnaký návrh na vyriešenie veci predniesol žalovaný 1/ aj v jeho podaní
doručenom súdu dňa 16.7.2020.

15. Žalobkyňa v podaní zo dňa 11.11.2019 uviedla, že predmetný dom súp. č. XXX nie je nadštandardný,

pretože nie je zateplený, treba na ňom opraviť strechu, vymeniť okná, a vykonať iné úpravy. Žalovaný 1/
chce ostať bývať v modrom dome len za účelom vyvolávania konfliktných situácií. Samostatný prístup
k parc. č. 158 nie je za súčasných podmienok a ani pri ich zmene možné vytvoriť. V podaní zo dňa
18.12.2019 žalobkyňa uviedla, že ona nemôže za to, že žalovaný 1/ je vo výkone trestu odňatia slobody.
Jej matka ju proti žalovanému 1/ nikdy neštvala. Zrušiť vecné bremeno žiadala z dôvodu, že žalovaný

1/ ohrozoval psychicky i fyzicky žalobkyňu a jej rodinu. Akékoľvek spolunažívanie s ním nie je možné.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa bola nútená k podaniu tejto žaloby
v dôsledku správania sa žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný sa vočižalobkyni pri využívaní práva vecného bremena správal v rozpore s dobrým mravmi. Vecné bremeno
zneužíval, strpčoval život žalobkyni. Toto neprijateľné správanie žalovaného by malo byť zohľadnené pri
rozhodovaní o priznaní náhrady za zrušené vecné bremeno v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Je

možné vec vyriešiť aj tak, vecné bremeno bude zrušené a v prospech žalovaného 1/ by sa zriadilo vecné
bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania domu žalobkyne v Čadci a na priľahlých pozemkoch.
Ak by súd predsa len priznal žalovanému primeranú náhradu navrhol, aby ju bola žalobkyňa povinná
splácať v primeraných mesačných splátkach na obdobie ako to vypočítala znalkyňa Ing. Eva Belasová.
Právnyzástupcažalobkynenavrholpripustiťzmenužalobyvtomznení,ževecnébremenobudezrušené

bez povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena, a
to z dôvodu, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný 1/ sa voči žalobkyni správal v rozpore
s dobrými mravmi pri výkone tohto práva.

17. Preto súd podľa § 142 ods. 1 CSP uznesením na pojednávaní dňa 21.7.2020 pripustil navrhnutú
zmenu žaloby.

18. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že žalovanému 1/ za zrušené vecné
bremeno patrí primeraná náhrada vo výške 72.000 Eur. Zo strany žalovaného 1/ nedošlo k žiadnemu
týraniu žalobkyne, ani k jej osočovaniu; uvedené nebolo preukázané. Žalovaný 1/ nevplýva v
nepriaznivom smere na priaznivý duševný stav syna žalobkyne. Žalovaný 1/ v súčasnosti nevykonáva

vecné bremeno, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že dňa 17.1.2021 môže požiadať
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Má v úmysle zobrať svojho syna E. z
náhradnej starostlivosti a starať sa o neho po jeho prepustení z výkonu trestu.

19. Podaním zo dňa 17.7.2019, doplneným podaním zo dňa 24.1.2020 žalovaný 1/ navrhol prerušiť

toto súdne konanie do času pokiaľ nebude žalovaný 1/ prepustený na slobodu z výkonu trestu odňatia
slobody, teda na dobu neurčitú. Ako dôvod uviedol, že sa nachádza vo väzení, nedokáže sa brániť,
navrhovať súdu dôkazy, i keď má advokáta. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/ bol v konaní súdom
vypočutý osobne, bol prítomný na pojednávaniach pri výsluchoch svedkov, ktorým mohol sám alebo
prostredníctvom svojej advokátky klásť otázky, mohol sa vyjadrovať k vykonaným dôkazom, a hoci je

jeho osobná sloboda obmedzená, môže súdu navrhovať dôkazné prostriedky aj písomne. Rozhodujúci
je fakt, že žalovaný 1/ má právneho zástupcu - advokáta v konaní , ktorý je osobou s právnickým
vzdelaním a dokáže efektívne brániť práva žalovaného 1/ po celú dobu, počas ktorej sa žalovaný 1/
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V danom prípade neprebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a zakladalo by dôvod na prerušenie konania

do skončenia tohto konania v zmysle § 164 CSP. Žalobkyňa nenavrhovala prerušiť konanie a teda
obe strany zhodne nenavrhli prerušiť konanie, a preto nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa
§ 163 CSP. Nebol zistený žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval prerušenie konania v zmysle § 162
ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, pretože rozhodnutie vo veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť, pretože nebol podaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov, pretože nebol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie. Toto súdne konanie už bolo raz prerušené do skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C 27/2015, v ktorom sa žalovaný v pozícii žalobcu
domáhal vrátenia daru od žalobkyne v pozícii žalovanej a riešila sa v ňom otázka vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. S poukazom na uvedené skutočnosti, pokiaľ by súd prerušil konanie

v zmysle návrhu žalovaného 1/, zasiahol by tým do práva žalobkyne na prejednanie veci v primeranej
dobe bez prieťahov. Keďže súd nepovažoval návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do momentu
jeho prepustenia na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody za dôvodný, výrokom I. podľa § 162 ods.
3 CSP návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranúnáhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

22. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve žalovaného 1/
bezodplatne až do svojej smrti užívať rodinný dom súp. č. XXX na parcele KNC č. 157 ako aj parcelu
KNCč.157aparceluKNCč.158vk.ú.M.,ktorévecnébremenobolovprospechžalovaného1/zriadené
darovacou zmluvou zo dňa 20.9.2004 uzavretou medzi žalovanými 1/, 2/ ako darcami a žalobkyňou ako
obdarovanou. Žalobkyňa je v konaní aktívne vecne legitimovaná, pretože návrh na zrušenie vecného

bremenamôžepodaťosobapovinná,ktorájevlastníčkouvecnýmbremenomzaťaženýchnehnuteľností,
a žalobkyňa je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. M. vlastníčkou zaťažených nehnuteľností a
preto je povinná strpieť užívanie nehnuteľností žalovaným 1/. Je splnená aj podmienka pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 1/, ktorý je oprávneným z vecného bremena v zmysle zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktorá je súčasťou darovacej zmluvy.

23. Súd mal za to, že zmluva zo dňa 20.9.2004, ktorou bolo zriadené vecné bremeno je platná. Súd
nepovažoval za opodstatnené námietky žalobkyne uvedené v žalobe, v zmysle ktorých je zmluva o
zriadení vecného bremena absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti, a to vzhľadom k
ustanoveniu čl. IV. darovacej zmluvy, v ktorej je uvedené množné číslo pri oprávnení (bude oprávnení).
Zmluvu treba vykladať komplexne v spojitosti s jej všetkými ustanoveniami. Je zrejmé, že množné

číslo v slove „oprávnení“ uvedené v čl. IV zmluvy je chybou v písaní, keďže zo začiatku textu tohto
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osobou oprávnenou z vecného bremena je výlučne žalovaný 1/.
Skutočnosť, že vecné bremeno bolo zriadené len v prospech žalovaného 1/ vyplýva nepochybne aj z čl.
VIII zmluvy, podľa ktorého na základe tejto zmluvy bude po povolení vkladu v katastri nehnuteľností v
k.ú. M. v časti C listu vlastníctva zapísané vecné bremeno v prospech jednej osoby a to žalovaného 1/.

Neboli opodstatnené ani tvrdenia žalobkyne v žalobe o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena
z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia podľa zmluvy, keď žalovaný 1/ je podľa darovacej zmluvy
oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti, tak ako doposiaľ, pričom podľa tvrdení žalobkyne v žalobe
žalovaný 1/ do podpisu darovacej zmluvy žiadnym spôsobom predmet vecného bremena nevyužíval.
Pokiaľ zmluvné strany mienili zriadiť právo žalovaného 1/ v obmedzenom rozsahu, napríklad len na

niektoré činnosti (napr. iba na opravu aut), určite by to vymedzili priamo v texte zmluvy o zriadení
vecného bremena, čo však nespravili. Preto súd ustálil, že z obsahu zmluvy vyplýva právo žalovaného 1/
doživotne a bezplatne užívať nehnuteľnosti v celom rozsahu, samozrejme pri rešpektovaní užívacieho
práva vlastníka týchto nehnuteľností. Nejedná sa teda o také plnenie zo zmluvy, ktoré by bolo od
počiatku nemožné, a nejde ani o neurčité vymedzenie rozsahu práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu. Podľa teórie zachovania platnosti zmlúv (Ústavným súdom SR akcentovaná napr. v náleze
sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015) je treba súkromnoprávne zmluvy vykladať z hľadiska určitosti
a zrozumiteľnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z iných hľadísk
významných pre posúdenie platnosti právneho úkonu tak, že má byť preferovaný výklad zmlúv v
prospech ich platnosti a nie neplatnosti, v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán. Predmetná

zmluva o zriadení vecného bremena spísaná spolu so zmluvou darovacou formou notárskej zápisnice
má všetky náležitosti vyžadované ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zmluvu o zriadení
vecného bremena. Zmluva je dostatočne určitá, vyplýva z nej jasne, kto je oprávnený z vecného
bremena, kto je povinný trpieť právo z vecného bremena, v čom spočíva vecné bremeno, aký je jeho
obsah a rozsah, ktorých nehnuteľností sa vecné bremeno týka, a nemožno uzavrieť, žeby šlo o plnenie

od počiatku nemožné. Súd dodáva, že pokiaľ by bola na základe vykonaného dokazovania konštatovaná
neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena , súd by musel žalobu žalobkyne o zrušenie vecného
bremena zamietnuť v celom rozsahu, pretože domáhať sa zrušenia vecného bremena možno len vtedy,
ak bolo vecné bremeno platne zriadené.

24. Ustanovenie § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka umožňuje zrušiť vecné bremeno
rozhodnutím súdu za splnenia troch podmienok, ktorými sú: 1/ zmena pomerov, 2/ hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, 3/ príčinná súvislosť medzi zmenou pomerov a hrubým
nepomerom. Občiansky zákonník v ust. § 151p ods. 3 ani v iných ustanoveniach bližšie nerozvádza,
v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného

bremena. Nepochybne sa ňou mieni zmena nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných
pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu či trvania vecného. Za
určitých okolností hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť
aj zmenou v správaní sa subjektov tohto právneho vzťahu. Ak niektorý zo subjektov právneho vzťahuzaloženého vecným bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa spoločensky neprijateľne (v
rozpore s dobrými mravmi), môže to mať vplyv na zmenu obsahu vecného bremena, prípadne na jeho
zrušenie. Súdna prax pripúšťa možnosť zrušenia vecného bremena pre zmenu pomerov aj v prípade

mimoriadne konfliktných vzťahov medzi účastníkmi. Podľa zhodných tvrdení strán v čase zriadenia
vecného bremena boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dobré, a preto spoločné užívanie
nehnuteľností bolo možné. Z výsluchu sporových strán, oboznámených listín nepochybne vyplynulo,
že od zriadenia vecného bremena došlo k zmene, pretože vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/
sú výrazne konfliktné, pričom nezhody medzi nimi vznikali najmä v spojitosti s užívaním predmetných

nehnuteľností žalovaným 1/. Uvedené potvrdzuje aj väčšie množstvo oznámení (zo dňa 15.7.2013,
26.7.2013, 1.10.2013, 20.4.2014), ktoré podala žalobkyňa, prípadne jej terajší manžel, resp. žalovaná
2/ na žalovaného 1/ na Obvodnom oddelení PZ Ilava, a F. R., bývalý priateľ sestry žalobkyne na
Obvodnom oddelení PZ Považská Bystrica pre agresívne útočné správanie sa žalovaného 1/ voči
žalobkyni a členom jej domácnosti pri výkone vecného bremena. Aj žalovaný 1/ podal dňa 19.10.2013
na žalobkyňu, jej manžela, žalovanú 2/ na Obvodnom oddelení PZ Dubnica nad Váhom oznámenie o

nebezpečnom vyhrážaní a krádeži jeho vecí z predmetných nehnuteľností. Nebolo preukázané, žeby
na základe niektorých z týchto oznámení boli uznaní žalovaný 1/ alebo žalobkyňa vinnými z priestupku.
Rozvrat vzťahov žalobkyne a žalovaného 1/ preukazuje aj to, že žalovaný 1/ podal proti žalobkyni žalobu
o vrátenie daru - predmetných nehnuteľností z dôvodu, že sa mala voči nemu zachovať v hrubom
rozpore s dobrými mravmi, keď na neho podala nedôvodné trestné oznámenia, nedôvodný návrh na

vykonanie exekúcie, žalobu o zrušenie vecného bremena, hoci jej nehnuteľnosti daroval, správa sa k
nemu nevďačne, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, a vec sa viedla na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 27C 27/2015. Táto žalobca žalovaného 1/ však bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C 27/2015 zamietnutá ako nedôvodná, pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
žeby sa žalobkyňa voči nemu správala v hrobom rozpore s dobrými mravmi. Na základe odvolania

žalovaného 1/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 5Co 17/2018 zo dňa 31.7.2018 rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Agresivita žalovaného 1/ nepriaznivo vplývala na žalobkyňu
v čase jej tehotenstva, čo potvrdila aj žalovaná 2/ a čo vyplýva z lekárskej správy gynekologickej
ambulancie MUDr. Boženy Jancovej zo dňa 30.9.2013, podľa ktorej žalobkyňa po konflikte so žalovaným
1/ bola uplakaná, vyľakaná, rozrušená a bol jej doporučený kľudový režim. Tvrdenie žalovaného 1/, že je

pokojnej povahy a že sa snaží predchádzať konfliktom bolo v konaní vyvrátené na základe vykonaného
dokazovania. Z dokazovania vyplynulo, že v ďalšom dodržiavaní záväzku z vecného bremena žalobkyni
bráni stupňujúce sa agresívne správanie sa žalovaného 1/ voči žalobkyni a členom jej domácnosti, a
toto útočné správanie sa žalovaného 1/ sa začalo prejavovať v roku 2013, keď po prepustení z výkonu
väzby žalovaný 1/ pokračoval v užívaní nehnuteľností, najmä pozemkov a modrého domu na parc.

č. 158. Neobstojí obrana žalovaného 1/, že protiprávne konanie žalovaného 1/ voči žalobkyni nebolo
právoplatne skonštatované orgánom činným v trestnom konaní, prípadne priestupkovým orgánom.
Konanie určitej osoby, ktoré je v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v
spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku môže byť v konaní
preukázané aj inými dôkaznými prostriedkami, napríklad výsluchom svedkov. Práve z výsluchu v konaní

vypočutých svedkov G. I., Q. D., F. R., M. R. ako aj B.. Q. T. boli preukázané tvrdenia žalobkyne o
nevhodnom,hrubom,vulgárnom,verbálneagresívnomsprávanísažalovaného1/vočižalobkyni,ďalším
členom jej domácnosti pri užívaní nehnuteľností zaťažených vecným bremenom v období, keď žalovaný
1/ nebol vo výkone väzby, resp. výkone trestu odňatia slobody, pričom iniciátorom týchto konfliktov
bol žalovaný 1/. V rodinnom dome súp. XXX býva žalobkyňa, jej manžel G. I., ich syn K., žalovaná

2/, svedkyňa M. R., ktorá uviedla, že vychádzajú spolu dobre. Svedkyňa M. R. ďalej uviedla, že bolo
neúnosné, akým spôsobom užíval žalovaný 1/ dvor pri dome. Často odtiaľ odišiel a nechal otvorenú
bránu. Utiekol im aj pes, a keď žalovanému svedkyňa povedala, že si praje, aby bránu do dvora zatváral,
vulgárne jej vynadal. Žalovaný 1/ sa na svojej motorke s veľkými terénnymi kolesami rýchlo cez dvor
prevážal, spôsoboval hluk, nezaujímalo ho, že na dvore majú zvieratá, ktoré mohli ujsť a mohol by ich

aj prejsť. Hádky so žalovaným 1/ boli na dennom poriadku. Žalovaný 1/ žalobkyni neustále hovoril,
že on to tam všetko vlastní, vulgárne jej nadával napr. aj vtedy, keď za neho zložili kauciu 5.000 Eur,
ktorú od žalobkyni chcel žalovaný 1/ vrátiť a vyhrážal sa jej, že nech mu tieto peniaze vráti, lebo bude
po nej dediť. Svedkyňa popísala aj konflikt so žalovaným 1/, keď raz nabehol do domu kričal po nich,
že majú vypratať spodnú časť domu, že sa tam chce nasťahovať spolu s priateľkou M. R.. Dokonca

žalovaný 1/ žalovanej 2/ ukradol kľúče od domu a svedkyňa s ďalšími členmi rodiny museli privolať
políciou, ktorá to vyriešila, ktorá ho utíšila, pretože kričal aj na políciu a kľúče mu policajti zobrali.
Svedok G. I., manžel žalobkyne, ktorý býva v dome súp. č. XXX. od roku 2006 uviedol, že žalovaný 1/
pri užívaní nehnuteľností len rozkazoval a ak mu žalobkyňa alebo členovia jej domácnosti odporovali,začal im žalovaný 1/ vulgárne nadávať, že sú „hovná“, a keby nebolo jeho tak skončia ako „šľapky“ na
ulici, vyhrážal sa im, že ich všetkých z nehnuteľností vyhodí, napriek tomu, že žalobkyňa sa vždy voči
žalovanému 1/ snažila vystupovať úctivo. V dôsledku toho mala žalobkyňa a jej sestra M. zo žalovaného

1/ strach. Keď svedok žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach pozdraví, žalovaný 1/ mu neodzdraví. Svedok
uviedol, že v lete v roku 2013, keď prerábal so žalobkyňou oplotenie smerom od susedky, žalovaný 1/
začal ničiť nový pripravený plot opretý o prístrešok, žalobkyňa so svedkom ho vyzvali, aby s tým prestal,
no žalovaný 1/ sotil svedka, urážal ich, nadával im, a keďže svedok v konflikte nechcel pokračovať
šiel to nahlásiť na políciu. Aj svedkyňa M. R. potvrdila, že keď sa robil nový plot, ktorý dočasne na

záhrade odložil G. I., tak tento odložený plot začal ničiť žalovaný 1/ a G. I. ho vyzýval, aby s tým prestal,
na čo ho žalovaný 1/ fyzicky napadol, začal doňho sácať. Svedkyňa G. N. v rámci výpovede uviedla,
že nevidela hádky medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou. Na návštevu k žalovanému 1/ začala chodiť aj
s dcérou, ktorá sa hrala so synom žalovaného 1/ v modrom dome, a to odvtedy, keď bol tento dom
prerobený na bývanie a nasťahoval sa doň žalovaný 1/ s priateľkou. O vzájomných vzťahoch sporových
strán nemala svedkyňa vedomosť, ale mala za to, že vzťahy zrejme nie sú dobré, keď sa súdia. Svedok

H. T., bývajúci v rovnakej obci, ktorý si vzájomne so žalovaným 1/ pomáhal pri oprave aut uviedol, že
nebol svedkom hádok medzi sporovými stranami, ale žalovaný 1/ bol u neho pre pitnú vodu, pričom
svedkovipovedal,žemuzastaviliprívodpitnejvody.Právnyzástupcažalobkynenapojednávanípotvrdil,
že žalobkyňa nepustila žalovanému 1/ pitnú vodu, pretože tento ničím neprispieval na úhradu ceny vody
a energií, ktoré spotrebúval. Následne žalobkyňa žalovanému 1/ pitnú vodu sprístupnila. Bezohľadnosť

žalovaného 1/, nerešpektovanie právnych predpisov a jeho neúcta k právam iných vyplýva aj z jeho
drzého správania sa k svedkyni B.. Q. T. a jej matke, ktoré obývajú dom v bezprostrednom susedstve
predmetných nehnuteľností. Menovaná svedkyňa v rámci výpovede uviedla, že v susednom rodinnom
dome súp. č. XXX sa zdržiava cez víkendy a počas prázdnin a trvalo tam býva jej matka, pričom sa
potešili, že budú mať susedov, keď žalovaní kúpili vedľajší dom súp. č. XXX. Keď však svedkyňa s

matkou chceli, aby im žalovaný 1/ ukázal stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu súp. č. XXX,
ktorú začal realizovať, povedal im , že on si môže robiť, čo chce. V následnom stavebnom konaní matka
svedkyne súhlasila so stavbou, lebo videla, že žalovaný 1/ má malé deti. Stavebné lešenie domu súp. č.
XXX žalovaný 1/ postavil na pozemku svedkyne, jej matky bez toho, aby si na to od nich vypýtal súhlas
a to tak, že sa nemohli dostať autom k ich domu, lešenie tam ponechal tri týždne a nebol prítomný, a

lešenie napokon dolu musela dať žalovaná 2/. Žalovaný 1/ nechal neporiadok z rekonštrukcie domu na
pozemku svedkyne, ktorá ho musela odpratať a keď mu to matka svedkyne vyčítala, žalovaný 1/ jej drzo
povedal, aby držala hubu. Žalovaný 1/ keď postavil modrý dom tento striekal vápenatým prostriedkom
a pri tom postriekal aj zeleninu posadenú na záhrade svedkyne a keď sa žalovanému 1/ prišla matka
svedkyne sťažovať, tak postriekal aj ju. Ohľadom tohto správania svedkyňa a jej matka sa doteraz

neobrátili na políciu, lebo matka svedkyne si myslela, že mu dohovorí, ale ak by v budúcnosti opäť
žalovaný 1/ zasiahol do ich práv, vlastníctva, sú rozhodnuté to riešiť cestou polície. Svedkyňa ani jej
matkaokremžalovaného1/nemalikonfliktysožalobkyňou,žalovanou2/,anisožiadnyminýmsusedom,
obyvateľom obce. Svedkyňa od roku 2013 bola prakticky každú sobotu budená na krik žalovaného 1/,
ktorý vulgárne nadával. Cez okno v kuchyni, cez plot svedkyňa videla a počula viacero hádok medzi

žalovaným 1/ a žalobkyňou, jej partnerom, žalovanou 2/, ktoré sa odohrávali na ich dvore, prípadne pri
modrom dome a pri ktorých žalovaný 1/ im vulgárne nadával, kričal, že mu to tam všetko patrí, že ich
všetkých z domu vyhádže. Aj ak povedal nejakú súvislú vetu, nasledovalo 20, 30 vulgarizmov. Pri týchto
výstupoch žalovaného 1/ žalobkyňa nekričala, rozprávala normálne na žalovaného 1/. Svedok Q. D.,
ktorý v čase jeho výsluchu bol asi päť a pol roka priateľom žalovanej 2/ uviedol, že bol minimálne dva krát

svedkom toho, ako žalovaný 1/ na nehnuteľnostiach kričal, hulákal na žalobkyňu, vulgárne jej nadával,
napríklad z dôvodu, že žalovanému 1/ zavadzali autá zaparkované na dvore. Keď svedok pomáhal
žalobkyni pri stavbe oplotenia kurníka, žalovaný 1/ s krikom vyhodil svedka z dvora z rodinného domu,
že tam nemá čo robiť a svedok, aby bol pokoj radšej odišiel z dvora. Svedkyňa M. R. uviedla, že v čase
jej výsluchu udržiavala už 8 rokov intímny vzťah so žalovaným 1/. Jej výpoveď bola vnútorne rozporná,

keďže uvádzala, že v žltom dome začali so žalovaným 1/ bývať asi pred dvomi rokmi a keď si upratali
modrý dom presťahovali sa doň a bývali tam až doteraz a na druhej strane tvrdila, že so žalovaným 1/
bývajú v modrom dome 7-8 rokov. Súd vyhodnotil výpoveď tejto svedkyne ako nevierohodnú aj z toho
dôvodu, že sama uviedla, že kvôli žalobkyni je jej syn v náhradnej starostlivosti, pretože jej žalobkyňa
zrušila trvalý pobyt , ktorý mala v Čadci a nemala potom vytvorené vhodné bytové podmienky pre syna.

Vzhľadom na blízky pomer svedkyne a žalovaného 1/, vzhľadom na to, že svedkyňa sa na žalobkyňu
hnevala, pretože žalobkyňu vinila z toho, že jej bol syn odňatý z osobnej starostlivosti a vzhľadom na
vnútorné rozpory v jej výpovedi súd na výpoveď tejto svedkyne neprihliadal. Svedkyňa T. G., bývajúca v
danejobciasi2kmodpredmetnýchnehnuteľnostíuviedla,žežalovaného1/videlanadvorežltéhodomua z rozprávania žalovaného 1/ ako aj z toho, čo sa v dedine rozprávalo mala svedkyňa za to, že žalovaný
1/ býval s priateľkou v žltom dome, pred piatimi rokmi tam menil okná a potom sa presťahoval vzadu
do modrého domu, no na návšteve v žltom dome svedkyňa nebola. Žalovaný 1/ svedkyni povedal, že s

ostatnými členmi rodiny vychádzal dobre, ale to sa zmenilo vtedy, keď žalovaný 1/ začal pýtať od nich
peniaze uložené na vkladných knižkách. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa nenavštevovala domácnosť
žalovaného 1/, nevidela, či žalovaný 1/ trvalo býva, prespáva v žltom dome, nebola prítomná pri hádkach
žalovaného 1/ a žalobkyne, o príčine hádok sa dozvedela od žalovaného 1/, súd mal za to, že svedkyňa
iba reprodukovala to, čo počula od iných a preto súd na jej tvrdenia nemohol prihliadať. Svedok G. G.,

ktorý pomáhal pri rekonštrukcii žltého a pri stavbe modrého domu sa nevedel vyjadriť, aké boli vzťahy
medzi žalovaným 1/ a ostatnými členmi rodiny a nebol svedkom ich hádok. Svedok C. O. , kamarát
sporových strán uviedol, že keď bol za účelom opravy auta na návšteve žalovaného 1/, nebol v žltom
dome, bol u žalovaného 1/ v dielni, čo je stavba modrej farby vedľa rodinného domu, a žalovaného 1/
v rodinnom dome žltej farby nevidel, ani ho tam nenavštevoval. Svedok nevidel žiadne hádky medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/. Z výsluchu svedka F. R., bývalého priateľa svedkyne M. R. vyplynulo, že

on spolu so žalobkyňou, G. I., s M. R., a žalovanou 2/ býval v rodinnom dome súp. č. v XXX približne
v rokoch 2013 až 2016. V tomto období sa žalovaný 1/ zdržiaval v modrom dome a do žltého domu
chodil vyvolávať konflikty. Svedok uviedol, že sa stávalo, že žalovaný 1/ vbehol ráno alebo cez deň do
domu a začal kričať, že chce v tomto dome bývať aj s priateľkou, vyhrážal sa žalobkyni a jej sestre
M., kričal, že buď bude bývať on v tomto dome, alebo tento dom zdedí žalovaný 1/. Svedok videl aj to

ako žalovaný 1/ buchol po čelnom skle auta, ktoré šoférovala žalobkyňa, keď vychádzala z dvora a to
veľkou silou, až sa čudovali, že to sklo neprasklo a nerozbilo sa. Žalobkyňa mala kľud len vtedy, keď
žalovaný 1/ nebol na nehnuteľnostiach. Žalovaný mal výbušnú povahu, stále len kričal. Zo žalovaného
mali všetci v rodine strach, báli sa ho žalobkyňa, jej sestra M. aj ich matka. Keď žalovaný 1/ zistil, že si
môže aj ku svedkovi dovoľovať, začal hulákať aj na neho. Ďalej svedok uviedol, že keď vznikol požiar

v modrom dome zrejme v dôsledku elektrického skratu, žalovaný 1/ sa tam vtedy nenachádzal a požiar
uhasil svedok s G. I.. Hoci žalovaný 1/ tvrdil, že energie (vodu, elektrinu), ktoré pri užívaní nehnuteľností
spotreboval platil v sume po 30 až 50 Eur mesačne a prestal platiť pol roka pred februárom 2014,
žalobkyňa a žalovaná 2/ toto jeho tvrdenie popierali, keď uvádzali, že neplatil nič. Žalovaný 1/ nepredložil
dôkazy, ktorým by preukázal svoje tvrdenia v tomto smere. Pravdivosť tvrdenia žalovaného 1/ bola

vyvrátená aj výpoveďami svedkov, ktorí tiež žili v rodinnom dome súp. č. XXX. E. M. R. uviedla, že
žalovaný 1/ v čase, keď býval v modrom dome neprispieval na úhradu energií ani bežných potrieb,
pričom peniaze na tento účel pýtala aj svedkyňa, no žalovaný 1/ im odvetil, že nemusí nič platiť. Aj
svedok G. I. uviedol, že keď žalobkyňa a žalovaná 2/ chceli, aby žalovaný 1/ prispieval na energie,
ktoré spotrebúva v modrom dome, tak im vynadal a vyhodil ich. Rovnako z výsluchu svedka F. R.

vyplynulo, že energie do nehnuteľnosti uhrádzala žalobkyňa spolu s priateľom, resp. svedok R. s M.
R., vždy sa spolu poskladali, pričom svedok nemal vedomosť o tom, že by sa na úhradách za tieto
platby podieľal žalovaný 1/. Preto súd z dokazovania vyvodil, že žalovaný 1/ sa nepodieľal na úhradách
za dodávku vody, elektriny, ktoré spotreboval pri využívaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že svedkovia F. R. a M. R. vypovedali účelovo, klamali, ide o jeho nepreukázané

tvrdenie. Súd k tomu uvádza , že svedkovia boli pred výsluchom poučení o povinnosti vypovedať pravdu
a nič nezamlčovať, inak im hrozí nebezpečenstvo trestného stíhania. Výpovede týchto svedkov sa
zhodujú s výpoveďami ostatných v konaní vypočutých svedkov, vrátane svedkyne B.. Q. T., ktorá nie
je v príbuzenskom, prípadne inom pomere k žalobkyni ani k inej strane. Preto súd považoval výpovede
týchto svedkov za vierohodné.

25. Z vykonaného dokazovania bolo teda preukázané, že žalovaný 1/ vzhľadom na jeho výbušnú
povahu reagoval na nezhody vzniknuté medzi ním a žalobkyňou pri vykonávaní jeho práva doživotného
bývania a užívania nehnuteľností najmä od roku 2013 nevhodne, agresívne vo vzťahu k žalobkyni a
členom jej domácnosti. Vulgárne nadávky, vyhrážky, že bude dediť po žalobkyni adresoval žalobkyni.

Verbálne agresívne sa správal aj voči ostatným obyvateľom domu súp. č. XXX a užívateľom. Nebol
schopný nezhody riešiť bez kriku, nadávok, vulgarizmov. Fyzicky aj zaútočil na manžela žalobkyne.
Jeho nerešpektovanie práv iných vyplýva aj z jeho neslušného , neúctivého správania sa k susedkám,
ako aj z toho, že žalovaný 1/ vykonáva trest odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchal
voči inej osobe. Strach žalobkyne, že žalovaný 1/ svoje vyhrážky voči nej zrealizuje, že aj na ňu

fyzicky zaútočí bol potom opodstatnený. Svojím bezohľadným agresívnym správaním žalovaný 1/ aj
v čase keď bola žalobkyňa tehotná, ako aj následne po narodením jej syna K. spôsobuje žalovaný
1/ žalobkyni psychický stres, výrazne ju obmedzuje v užívaní predmetných nehnuteľností, ktorých je
vlastníčkou, keďže žalobkyňa z obavy pred jeho agresivitou sa bála vyjsť z domu na dvor, keď tambol žalovaný 1/. Za situácie, keď žalovaný 1/ ani neprispieval na úhradu nákladov spojených s jeho
užívaním nehnuteľností, súd uzavrel, že žalovaný 1/ zneužíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z predložených fotografií, podania znalkyne Ing. Evy Belásovej zo dňa 9.3.2020, ktorá znalkyňa ohliadla

nehnuteľnosti, boli preukázané tvrdenia žalobkyne a žalovanej 2/, že jediný prístup k modrému domu
na parc. č. 158 z verejnej komunikácie je po parc. č. 157 povedľa domu súp. č. XXX, kde je úzky pás
pozemku, a práve aj bezohľadným rýchlym prejazdom žalovaného 1/ na motorových vozidlách po tejto
prístupovej ceste žalobkyňa pociťovala dôvodné obavy o svoju bezpečnosť a bezpečnosť jej syna, a
o ochranu majetku, keď žalovaný 1/ po prejazde tadiaľ ani nezatváral bránu do dvora. Ďalšie užívanie

nehnuteľností v akomkoľvek rozsahu žalovaným 1/ vzhľadom na jeho mimoriadne konfliktné správanie
by bolo tak pre žalobkyňu a členov jej rodiny neznesiteľné. Preto pri tomto zmenenom správaní sa
žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi sa žalobkyňa dôvodne domáhala zrušenia vecného
bremena v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že v dôsledku
zmeny pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a v zmysle
§ 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka boli splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena

žalovaného 1/ spočívajúceho v práve žalovaného 1/ bezodplatne až do svojej smrti užívať predmetné
nehnuteľnosti. Súd preto súd výrokom I. vecné bremeno zrušil v celom rozsahu.

26. Pri zrušení vecného bremena patrí osobe oprávnenej z vecného bremena teda žalovanému 1/
podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka primeraná náhrada. Súd nepovažoval za

dôvodnú pripustenú zmenu žaloby v tej časti, v ktorej žalobkyňa navrhovala, že vecné bremeno by
malo byť zrušené bez povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu pre správanie sa
žalovaného , ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Samotné správanie sa osoby oprávnenej z vecného
bremena , ktoré je v rozpore s dobrými mravmi nemôže automaticky znamenať zánik nároku tejto osoby
na primeranú náhradu, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov, ktoré aj pri takomto spoločensky neprijateľnom

správaní sa osoby oprávnenej z vecného bremena voči osobe povinnej, priznali osobe oprávnenej
primeranú náhradu (napr. rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co 359/2014 zo dňa 25.6.2015).
Súdy už judikovali nepriznanie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vo výnimočných
iných prípadoch. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1330/2011 zo dňa 20.9.2011
o nepriznaní náhrady možno výnimočne uvažovať vzhľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

napríklad vtedy ak by povinný zriadil vecné bremeno jedine pre ochotu (z dobrej vôle) bez toho, aby
tým kompenzoval výhodu, ktorú mu oprávnený poskytol v inom právnom vzťahu alebo pri premlčaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. O žiadnu z uvedených situácii sa v posudzovanej veci
nejedná. Žalobkyňa netvrdila, žeby došlo k premlčaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a
ani nevzniesla v tomto smere námietku premlčania. V danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa

nadobudla dom s pozemkami darom, teda bezodplatne od žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Žalobkyňa
potvrdila, že žalovaný 1/ ešte pred tým ako jej nehnuteľnosti v roku 2004 daroval, spolu so žalovanou
2/ zrealizoval rekonštrukciu žltého domu (robila sa fasáda, kúrenie) a postavil modrý dom na parc.
č. 158, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkyne Ing. Q. T.. Podľa vyjadrenia žalovaného 1/ si žalovaný
1/ pri darovaní nehnuteľností žalobkyne na nich vymienil právo doživotného užívania z dôvodu, že

na nehnuteľnostiach plánoval bývať, čomu nasvedčuje aj to, že podľa vyjadrenia žalobkyne občas
prespával v dome súp. č XXX, kým nebol postavený modrý dom, a po zhotovení modrého domu v
ňom opravoval autá, a po vytvorení bytovej jednotky v ňom, prespával v modrom dome a neskôr sa
do neho natrvalo nasťahoval s družkou R., pričom svedkovia F. R. a M. R. potvrdili, že žalovaný sa
domáhal nasťahovania s priateľkou aj do spodnej časti žltého domu. Žalobkyňa následne pokračovala

v rekonštrukcii žltého domu súp. č. XXX. Žalovaný 1/ je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosť vhodnú na
bývanie. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaný 1/ má možnosť ísť bývať do domu súp. č. XXXX v
Čadci,pretožetentodompodľatvrdeniažalobkyneapodľavýpisuzLVč.XXXXk.ú.W.vlastnížalobkyňa
a žalovaný 1/ nemá uzavretú zmluvu , ktorá by ho oprávňovala užívať tento dom. Za tejto situácie,
keď žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti po ich kúpe a čiastočnej rekonštrukcii daroval žalobkyni,

pričom žalobkyňa zriadením práva doživotného užívania v prospech žalovaného 1/ iba kompenzovala
výhodu, ktorú jej poskytol žalovaný 1/ v podobe daru nehnuteľností a žalovaný 1/ nemá zabezpečené
iné bývanie, by podľa názoru súdu nepriznanie primeranej náhrady žalovanému za zrušenie jeho práva
doživotného užívania predmetných nehnuteľností v M. bolo nespravodlivé. Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo 346/2006, na ktorý poukázala žalobkyňa pri obhajobe svojej argumentácie, že by malo

byť zrušené vecné bremeno bez náhrady reflektuje iné skutkové okolnosti. Najvyšší súd ČR v danom
judikáte riešil žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom, pretože z dôvodu
trvalých zmien malo zaniknúť vecné bremeno zo zákona.27. Primeraná náhrada za zrušené vecné bremeno podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho
zákonníka sa poskytuje predovšetkým v peňažnej forme. Právny názor , podľa ktorého peňažná náhrada
prichádza do úvahy až vtedy, ak nie je možné poskytnúť vecné plnenie nie je správny (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2650/2003 zo dňa 28.1.2004). Nemožno ale v prípade primeranej
náhrady vylúčiť ani plnenie v naturálnej podobe, ktorou sa zabezpečí uspokojenie potreby oprávneného
iným spôsobom. Žalovaný 1/ nesúhlasil s návrhom právneho zástupcu žalobkyne prednesenom na
poslednom pojednávaní, v zmysle ktorého by bolo vecné bremeno zaťažujúce predmetné nehnuteľnosti
zrušené a v prospech žalovaného 1/ by sa zriadilo vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného

užívania domu žalobkyne v Čadci a na priľahlých pozemkoch. Súd k tomu uvádza, že v tomto smere
neboli žalobkyňou tvrdené rozhodujúce skutočnosti a ani navrhnuté žiadne dôkazy na preukázanie, či
bývanie v dome v Čadci je porovnateľnej kvality ako bývanie a užívanie domu s pozemkami v Ladcoch,
a teda či ide o adekvátne vecné plnenie. Nemožno však nechať bez povšimnutia fakt, že vzhľadom na
mimoriadne konfliktné vzťahy medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou by bývanie žalovaného 1/ v dome v
Čadci, ktorý vlastní žalobkyňa bolo potenciálnym zdrojom ďalších nezhôd medzi nimi, s čím by bolo

spojené riziko súdnych sporov. Preto bol súd toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu je na mieste
primeraná náhrada vo forme peňažného plnenia.

28. Pri stanovení výšky náhrady za zrušenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku
č. 21/2019 vypracovaného dňa 2.9.2019 znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty

nehnuteľností Ing. Evou Belásovou, ktorým bola stanovená hodnota predmetného vecného bremena
na sumu 29.500 Eur. Znalkyňa je osobou odborne spôsobilou, má potrebné odborné vedomosti
z príslušného znaleckého odboru a odvetvia a vysvetlila metódu použitú pri výpočte a stanovení
všeobecnej hodnoty vecného bremena. Znalkyňa všeobecnú hodnotu vecného bremena vypočítala
v súlade s prílohou č. 3 písm. F, G vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku a použila aj metodický postup vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline a znalecký posudok vypracovala na základe ďalších podkladov a právnych predpisov,
literatúry uvedených v prvej časti posudku. Primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno zákon
bližšie nešpecifikuje. Pri určení jej výšky by mal byť braný zreteľ na to, aký je majetkový prospech
vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a majetkový dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo

z vecného bremena spočíva v bezplatnom doživotnom bývaní. Majetkové dôsledky prejavujúce sa
v zrušení vecného bremena musia byť u účastníkov zisťované ako možnosť získania nájomného
vlastníkom nehnuteľností pri prenajme týchto nehnuteľností a u oprávneného ako finančná povinnosť
uhrádzať nájomné za užívanie podobnej nehnuteľnosti. Náhrada za zrušené vecné bremeno nemôže
predstavovať cenu, za ktorú by si mohol žalovaný kúpiť porovnateľný dom s pozemkami do vlastníctva,

ako si to mylne vysvetľoval žalovaný 1/. Uvedené právne závery vyplývajú aj z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 192/2006 zo dňa 1.11.2013. Znalkyňa preto správne tvrdila, že hodnota vecného
bremena nikdy nemôže byť vyššia ako hodnota nehnuteľnosti, pričom žalovaným navrhnutá hodnota
vecnéhobremena72.000Eursablížikhodnotepredmetnejnehnuteľnosti.Kpredloženémupotvrdeniuo
trhovej cene prenájmu vypracovaného dňa 2.6.2020 realitnou kanceláriou BartanusReality, s.r.o., podľa

ktorého trhová cena prenájmu rodinného domu v obci Dubnica nad Váhom sa pohybuje v cene 700
Eur za mesiac + energie a trhová cena prenájmu 1izbového zariadeného bytu v Dubnici nad Váhom
sa pohybuje v cene 250 eur za mesiac + energie znalkyňa uviedla, že z vlastnej skúsenosti znalkyne
má takú vedomosť, že ponukové ceny sú vždy vyššie ako skutočnosť a stane sa, že napokon ten kto
ponúka na prenájom byt ho záujemcovi prenajme za nižšiu cenu, v minulosti to bolo o 15% až 20 %

nižšia cena, momentálne je to 10% až 5% nižšia cena. Súd k tomu uvádza, že spôsob výpočtu hodnoty
rodinného domu, pozemkov, hodnoty ich nájmu znalkyňa dostatočne vysvetlila v posudku, svoje závery
oprela aj o ceny nehnuteľností, a ceny ich nájmov zadovážených z internetových ponúk pre trenčiansky
kraj, ktoré sú prílohou znaleckého posudku a podľa ktorých ponuky prenájmov rodinných domov v
trenčianskom kraji sa pohybujú od 400 do 1200 Eur za mesiac. Znalkyňa v posudku odhadla cenu

nájmu predmetného domu na 600 Eur za mesiac a z nej potom postupom podľa citovanej vyhlášky a
metodického postupu stanovila hodnotu vecného bremena. Rozhodujúce je, že znalkyňa sa oboznámila
s obsahom spisu, vrátane darovacej zmluvy, ktorou bolo vecné bremeno zriadené a z ktorej zistila obsah
a rozsah ohodnocovaného vecného bremena, znalkyňa ohliadla predmetný rodinný dom, jeho stav aj s
pozemkami, zohľadnila rok, kedy bol daný rodinný dom do užívania ako aj jeho rekonštrukciu a zistila

tak úroveň, kvalitu bývania v daných nehnuteľnostiach, ktoré ako uviedla zohľadnila pri stanovení ceny
nájmu, a hodnoty vecného bremena. Námietky žalovaného k tomu, že znalkyňa nebrala do úvahy to,
akým spôsobom on spotreboval energie v modrom dome bez súp. čísla sú irelevantné, pretože znalkyňa
ohodnocovala právo doživotného bývania v žltom dome súp. č. XXX. . Znalkyňa na vysvetlenie vovyjadrenízodňa9.3.2020anapojednávaníuviedla,žehodnotavecnéhobremenabymalapredstavovať
približne čiastku, ktorá by po celú ďalšiu dobu života oprávneného z vecného bremena stačila na úhradu
nájomného za bývanie, a pri zohľadnení veku žalovaného 1/, priemerného veku dožitia mužov na

Slovensku je ňou určená hodnota vecného bremena adekvátna. Preto sú tvrdenia žalovaného 1/, že
znalkyňa Ing. Eva Belásová stanovila neprimerane nízku hodnotu vecného bremena neopodstatnené.
Žalovaný 1/ nepreukázal ani svoje tvrdenie, že znalkyňa vychádzala z menšej výmery podlahovej plochy
rodinného domu súp. č. XXX (spolu 174,63 m2) než je skutočná výmera podlahovej plochy rodinného
domu súp. č. XXX, pretože znalkyňa vykonala ohliadku na mieste samom, kde aj zamerala výmeru

domu, čo je zrejmé aj z nákresov pôdorysu 1., 2. nadzemného podlažia vrátane pivničného priestoru,
ktoré sú prílohou znaleckého posudku a žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil tieto
zistenia znalkyne. K tvrdeniam žalovaného 1/, že znalkyňa nemala v dispozícii projektovú dokumentáciu
k rodinnému domu, treba uviesť, že znalkyňa bola schopná vypracovať znalecký posudok na základe
listín, ktoré mala, vrátane nákresov pôdorysu 1., 2. nadzemného podlažia rodinného domu, ako aj na
základe ohliadky rodinného domu a pozemkov. Neobstoja ani námietky žalovaného 1/ týkajúce sa podľa

neho nesprávneho výpočtu hodnoty vecného bremena, keď znalkyňa zohľadnila náklady na dom na 5
osôb. Znalkyňa je osobou s odbornými znalosťami potrebnými na výpočet hodnoty vecného bremena a
žalovaný nenavrhol, nepredložil relevantný protidôkaz, ktorým by iná osoba odborne spôsobilá potvrdila,
že spôsob výpočtu hodnoty vecného bremena vykonaný znalkyňou v posudku je nesprávny. Nie sú
dôvodné ani výhrady žalobkyne a žalovanej 2/ k znaleckému posudku. Znalkyňa tieto výhrady vyvrátila

vo svojom vyjadrení zo dňa 9.3.2020 a v rámci jej výsluchu. Súd zdôrazňuje, že úlohou znalkyne bolo
stanoviťvšeobecnúhodnotuvecnéhobremena,ktorápredstavujeobjektivizovanúhodnotuprávanatrhu
v podmienkach voľnej súťaže, a to v rozsahu v akom bolo vecné bremeno dohodnuté v zmluve o zriadení
vecného bremena. Preto neobstoja tvrdenia žalobkyne, že znalkyňa mala brať do úvahy skutočný menší
rozsah, v akom žalovaný 1/ v minulosti užíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani tvrdenia

žalobkyne, že znalkyňa mala vziať zreteľ na správanie sa žalovaného, ktoré bolo v rozpore s dobrými
mravmi, a že znalkyňa mala od hodnoty vecného bremena odpočítať náklady, ktoré za žalovaného 1/
vynaložila žalobkyňa v súvislosti s užívaním stavby zriadenej pri dome súp. č. XXX. Podľa vyjadrenia
znalkyne tieto skutočnosti nemôžu mať vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena.
Tieto žalobkyňou namietané okolnosti nie sú uvedené v prílohe č. 3 písm. F, G vyhlášky MS SR č.

492/2004 Z.z. ako kritéria, ktoré by mali byť zohľadnené pri stanovení všeobecnej hodnoty vecného
bremena. Pre stanovenie primeranej náhrady nie je rozhodujúce v akom skutočnom rozsahu osoba
oprávnená vecné bremeno využívala, ale treba vychádzať z rozsahu, v akom bolo vecné bremeno
zmluvne dohodnuté, pretože ak súd zrušuje vecné bremeno v celom rozsahu, tak ho ruší v rozsahu
v akom bolo zmluvné dohodnuté, a tomu má aj zodpovedať náhrada za zrušenie vecného bremena.

Námietky žalobkyne, že náhrada za zrušenie vecného bremena by mala byť minimálna z dôvodu, že
žalovaný 1/ vecné bremeno od jeho zradenia nevyužíval nepretržite nemôžu byť brané na zreteľ pri
určovaní výšky náhrady za vecné bremeno, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
1Cdo 192/2006 zo dňa 1.11.2013, v ktorom prejavil právny názor , podľa ktorého pri určovaní výšky
primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo doživotného bývania

v nehnuteľnosti, nemôže obstáť ako kritérium to, ako dlho sa vecné bremeno využívalo oprávnenou
osobou. Súd dodáva, že pokiaľ žalobkyňa vykonala za žalovaného 1/ plnenie, ktoré mal vykonať on
sám v spojitosti s realizáciou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, mala sa žalobkyňa domáhať
od neho vydania tohto neoprávneného majetkového prospechu. Znalkyňa uviedla, že hodnotu vecného
bremena stanovila ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Uvedený postup znalkyne je správny,

pretože pre súd je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, a je potrebné zistiť čo najaktuálnejšiu
všeobecnú (trhovú) hodnotu vecného bremena, ktoré bude rozsudkom zrušené. Ďalej znalkyňa k
námietkam žalobkyne uviedla, že skutočnosť, že rodinný dom s pozemkami mal hodnotu 600 000
Sk až 700 000 Sk v čase, keď bolo zriadené vecné bremeno nemohla znalkyňa zohľadniť, pretože
určovala aktuálnu cenu vecného bremena a cena nehnuteľnosti od roku 2004 vzrástla, keďže hodnoty

(ceny) rodinných domov majú stúpajúcu tendenciu, a od roku 2004 stúpli 4 a pol až 5 násobne. Súd
mal za to, že znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 382/2004
Z.z., je zrejmé, z akých relevantných podkladov znalkyňa vychádzala, spôsob výpočtu všeobecnej
hodnoty vecného bremena je v posudku riadne zdôvodnený, ako aj použitá metóda, a znalkyňa
svoj posudok obhájila aj na pojednávaní. Súd potom ustálil, že znalecký posudok znalkyne Ing. Evy

Belásovej je komplexný a presvedčivý. Strany nepredložili súkromný znalecký posudok, ktorým by inou
osobou odborne spôsobilou vyvrátili odborné závery menovanej znalkyne. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti považoval súd hodnotu vecného bremena stanovenú v znaleckom posudku za primeranú.29. S poukazom na uvedené dôvody, súd výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému 1/
primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno v sume 29.500 Eur. Vzhľadom na žiadosť žalobkyne s
prihliadnutím na jej pomery, súd podľa § 232 ods. 3 CSP určil žalobkyni dlhšiu lehotu na vyplatenie tohto

plnenia. Žalobkyňa totižto zo zamestnania dosahuje príjem vo výške 250 Eur mesačne a má usporené
peňažné prostriedky vo výške cca 4000 Eur, a preto nie je v jej možnostiach uhradiť celú sumu 29.500
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže žalobkyňa uviedla, že peňažné prostriedky v
rozsahu dostatočnom na výplatu tohto plnenia by mohla získať tak, že jej manžel si vezme pôžičku, resp.
žalobkyňa predá niektorý zo svojich rodinných domov, súd mal za to, že adekvátna doba, v ktorej by

mohla žalobkyňa vykonať potrebné úkony pre získanie peňažných prostriedkov niektorým z uvedených
spôsobov a použiť ich na výplatu žalovaného 1/ je 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný
aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, pričom požiadať o podmienečne prepustenie na slobodu môže
v januári 2021, a teda do januára 2021 má bývanie zabezpečené v ústave na výkon trestu odňatia
slobody a preto nie je odkázaný na vyplatenie peňažného plnenia v kratšej lehote. Súd nemohol uložiť
žalobkyni plniť tento dlh v splátkach po 50 Eur mesačne ako to alternatívne navrhovala žalobkyňa,

pretože žalovaný 1/ má právo na splnenie dlhu v primeranej dobe, a vzhľadom na výšku plnenia 29.500
Eur , by pri takýchto mesačných splátkach bol dlh v celom rozsahu splnený v priebehu 590 mesiacov ,
teda 49 rokov a žalovaný vzhľadom na jeho vek by sa toho s vysokou pravdepodobnosťou nedožil.

30. Výrokom IV. súd žalobu proti žalovanej 2/ zamietol, pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie

v konaní. Žalovaná 2/ spolu so žalovaným 1/ uzavreli dňa 20.9.2004 so žalobkyňou darovaciu zmluvu,
avšak z textu tejto zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno
nebolo zriadené aj v prospech žalovanej 2/; bolo zriadené výlučne v prospech žalovaného 1/ ako osobou
oprávnenou z vecného bremena a druhou zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena je
žalobkyňa ako osoba , ktorá sa zaviazala strpieť toto vecné bremeno. Žalovaná 2/ teda nie subjektom

právneho vzťahu z vecného bremena založeného na základe zmluvy o zriadení vecného bremena,
ktorá je súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 20.9.2004 a teda žalovaná 2/ nie je osobou oprávnenou
z vecného bremena, ktoré navrhovala žalobkyňa žalobou zrušiť a preto absentuje pasívna vecná
legitimácia žalovanej 2/ v konaní. Pokiaľ bolo predmetné vecné bremeno pôvodne zapísané v katastri
nehnuteľnosti aj v prospech žalovanej 2/, súd k tomu uvádza, že pre súd je rozhodujúci stav v čase

vyhlásenia rozsudku, a podľa výpisov z LV č. XXX k.ú. M. zo dňa 24.3.2014, a zo dňa 20.7.2020 bolo v
katastri nehnuteľností zapísané vecné bremeno len v prospech žalovaného 1/.

31. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 8.2.2019 už netrval na výsluchu ním navrhnutého svedka M. a
preto súd tento dôkaz nevykonal.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd zohľadnil zásadu úspechu vyplývajúcu z
ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Vzhľadom na zásadu úspechu súd výrokom V. priznal žalovanej 2/
voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žaloba bola voči žalovanej 2/ zamietnutá.
Žalobkyňa a žalovaný 1/ boli v konaní čiastočne úspešní, pretože vecné bremeno síce súd zrušil v

zmysle žaloby žalobkyne, avšak nie bez uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému 1/ primeranú
náhradu za zrušenie vecného bremena ako žalobkyňa navrhovala po pripustenej zmene žaloby. Podľa
§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade, že súd na základe žalobného nároku žalobcu zruší
vecné bremeno, vzniká žalovanému ako osobe oprávnenej z vecného bremena nárok na primeranú
náhradu za zrušené vecné právo. Ide o spojené zákonom dané vzájomné nároky protistrán. Preto súd

uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno
vyhodnotil ako čiastočný neúspech žalobkyne. Súd potom ustálil, že nemožno konštatovať prevažný
úspech žalobkyne a ani žalovaného 1/ a podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom VI. vyslovil, že žalobkyňa a
žalovaný 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania.

35. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. Eva Balásová uplatnila znalečné vo výške 49,79 Eur za účasť na
pojednávaní dňa 21.7.2020, na ktorom bola vypočutá k jej znaleckému posudku, no žalobkyňou zložený
preddavok 350 Eur bol použitý na výplatu znalečného uplatneného znalkyňou za vypracovanie posudku
a zvyšok preddavku nebude stačiť na úhradu znalečného za účasť znalkyne na pojednávaní. Znalec mápodľa § 258 ods. 2 CSP právo na plnú náhradu trov konania , ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním
znaleckého posudku a podľa § 255 ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jeho nároku.
Štát podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy civilného

sporového konania, a preto strany majú povinnosť nahradiť ustanovenej znalkyni znalečné nepokryté
preddavkom. Vzhľadom na výsledok konania súd výrokom VII. priznal znalkyni proti žalobkyni nárok na
náhradu znalečného v rozsahu 50 %, a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu znalečného v rozsahu
50%. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

36. Na pojednávaní dňa 8.2.2019 bol vypočutý svedok C. O., ktorý uplatnil nárok na svedočné a to
náhradu mzdy za 8 hodín a náhradu cestovných výdavkov vrátane poplatku za diaľničnú známku, pričom
strany nezložili preddavok na krytie trov spojených s výsluchom svedkov. Svedok má podľa § 258 ods. 1
CSP právo na plnú náhradu trov konania , ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní
a podľa § 255 ods. 1 CSP má postavenie strany pre konanie o tomto jeho nároku. Štát podľa právnej

úpravy účinnej od 1.7.2016 už zo štátnych prostriedkov nehradí trovy civilného sporového konania, a
preto strany majú povinnosť nahradiť svedkovi svedočné nepokryté preddavkom. Vzhľadom na výsledok
konania súd výrokom VIII. priznal svedkovi nárok na náhradu svedočného proti žalobkyni v rozsahu 50
%, a proti žalovanému 1/ v rozsahu 50%. O výške náhrady týchto trov konania svedka súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.