Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010796
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2116010796.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného I. Y., nar. XX.XX.XXXX v P.,
trvale bytom P., ulica J. G. P. XXXX/XX a obžalovaného I. O., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., C.
XXXX/X, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 172 ods. 1 písm. c),

písm. d), Trestného zákona, o odvolaní oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 26.11.2019, č. k. 5T/42/2016-1785, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.05.2021 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných I. Y. a I. O. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.11.2019, č. k. 5T/42/2016-1785 boli obžalovaní E.
J. (nepodal odvolanie), I. Y. a I. O. uznaní za vinných zo zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že v období od presne nezisteného času v roku 2014 až do 12.03.2015 si obžalovaní E. J. a I. Y.
spoločným konaním zadovažovali od doposiaľ nezistenej osoby, nezisteným spôsobom a na nezistenom
mieste omamnú látku - sušené rastliny rodu Cannabis (konopa) v nezistenom množstve a koncentrácii
účinnej látky THC, avšak spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo

rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (ďalej len ako „omamná látka“), ktorú následne
prechovávali jednak na doposiaľ nezistenom mieste ako aj u obžalovaného I. O. v byte č. XX na ul. F.
A. č. XXXX/X v P. a túto omamnú látku v danom období na rôznych miestach v P. spoločným konaním
-minimálnejedenkrátvmnožstve8g,rozdelenýchdo8mikroténovýchvreciekzadovážiliT.K.zaúčelom
jej ďalšieho predaja konečným spotrebiteľom, pričom T. K. ju následne predal ďalším nestotožneným
osobám za sumu 60 Eur, za čo E. J. a I. Y. následne vyplatil sumu 40 Eur,

- od jari roku 2014, po presne neustálenú dobu, v presne neustálených množstvách pravidelne
sami, prípadne prostredníctvom obžalovaného I. O. zadovažovali O. E., ktorý ju ďalej predával bližšie
nestotožneným konečným spotrebiteľom za sumu 10 Eur za 1g omamnej látky, z čoho obžalovaným E.
J. a I. Y. vyplácal O. E. následne sumu 7 Eur za 1g z takto predanej omamnej látky,
- v presne nezistených množstvách zadovažovali obžalovanému I. O., ktorý ju následne predával ďalším
nestotožneným osobám za sumu 10 Eur za jedno mikroténové vrecko obsahujúce minimálne 0,8g

omamnej látky, z čoho obžalovanému E. J. a I. Y. vyplácal I. O. následne sumu 8,50 Eur za 1 mikroténové
vrecko z takto predanej omamnej látky, pričom naposledy dňa 11.03.2015 vo večerných hodinách
zadovážil obžalovaný E. J. obžalovanému I. O. v P. na ulici F. A. pred bytovým domom č. XXXX/X
23ks plastových vreciek s obsahom 15,668g konope a plastové vrecko s obsahom 103,31g konope a
mikroténové vrecko s obsahom 100,29 g konope v celkovej hodnote 2.189,68 Eur, ktoré obžalovaný
I. O. následne prechovával vo svojej izbe v byte č. XX v P. na ul. F. A. č. XXXX/X, kde boli zaistené

pri domovej prehliadke vykonanej dňa 12.03.2015, pričom vykonaným expertíznym skúmaním KEÚ PZ
Bratislava bolo zistené, že 23 ks plastových vreciek obsahovalo sušené konope s celkovou hmotnosťou15,668 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“) 11,4% hmotnostných,
obsahujúce 1786 mg THC, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo sušené konope s celkovou
hmotnosťou 103,31g s priemernou koncentráciou THC 19,4% hmotnostných obsahujúce 20.042mg

THC a mikroténové vrecko obsahovalo sušené konope s celkovou hmotnosťou 100,29g s priemernou
koncentráciou THC 18,8% hmotnostných obsahujúce 18.855mg THC, pričom rastliny rodu Cannabis
(konopa) sú podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.

Okresný súd za to obžalovanému Y. uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
obžalovaného na výkon trestu okresný súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
OkresnýsúdzatoobžalovanémuO.uložilpodľa§172ods.1Trestnéhozákona,spoužitím§38ods.4,§
37 písm. m) Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon
trestu okresný súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 21.06.2018, sp. zn. 5T/118/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2018, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní okresný súd hodnotiac produkované
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku
dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi § 172
ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a dopustili sa ho formou spolupáchateľstva obžalovaní, ako
všeobecne trestne zodpovedné subjekty.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje

právo odoprieť vypovedať. V prvotnej výpovedi obvineného sa však obžalovaný O. ku skutku priznal.
Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že prvotne učinená výpoveď O. v procesnom postavení
obvineného je pravdivá v tom, že obžalovaný O. skutočne marihuanu predával koncovým spotrebiteľom
a to od presne nezisteného času roku 2014 až do dňa 12.03.2015. Nad rámec jeho pôvodnej výpovede
vykonané odposluchy v dostatočnej miere istoty preukázali aj to, že marihuanu mu nezadovažoval

iba obžalovaný J., ale i obžalovaný Y., pričom O. im obom z predaja vyplácal podstatnú časť zisku.
Obaja obžalovaní sa totiž aktívne a pravidelne telefonicky u O. informovali „ako sa darí obchodu“, koľko
omamnej látky O. predal, koľko jej má ešte u seba, dohadovali si miesta a časy vzájomných stretnutí,
pri ktorých im O. vyplácal peniaze, alebo mu zadovažovali ďalšiu marihuanu, prípadne sa tiež u neho
informovali, či dodanú marihuanu už u seba v obydlí „nasáčkoval“ a v prípade potreby si od neho

(nasáčkovanú marihuanu vo väčších či menších vreckách) aj vyzdvihovali. S poukazom na zistené
skutočnosti okresný súd nemal žiadne pochybnosti ani o tom, že marihuanu, ktorá bola u O. pri domovej
prehliadke zaistená, mu dňa 11.03.2015 dodali obžalovaný Y. s J., ako to O. pôvodne aj vypovedal.
Vykonaným odpočúvaním a záznamom telefonickej prevádzky boli potvrdené ako pravdivé aj prvotné
výpovede svedkov O. E. a T. K.. Prepojenie oboch týchto svedkov na všetkých troch obžalovaných je

zo zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky nanajvýš zrejmé. Tak obžalovaný Y. ako i obžalovaný
J. u svedka E. prezývaného O. aktívne zisťovali obdobne ako u O., že koľko marihuany predal, koľko
jej má ešte k dispozícii a koľko peňazí im má vyplatiť. V jednom zo zaznamenaných rozhovorov J. E.
poslal zadovážiť si marihuanu k O., ktorému mal za ňu dať i peniaze (po prepočte 7 Eur za 1g). Uvedený
rozhovor svedčí nielen tomu, že E. pre nich rovnako ako O. marihuanu predával, ale nepriamo i tomu,

že táto marihuana bola prevažne „odložená“ u O. doma, čo mimo tohto hovoru vlastne preukázal hlavne
obsah rozhovorov obžalovaných s O.. Potvrdená bola aj tá časť výpovede svedka E., z ktorej vyplynulo,
že od istého obdobia začal obom obžalovaným dlhovať peniaze, čo J. a Y. spolu telefonicky aj riešili
a vyvolávalo to u nich značnú nespokojnosť a následne to viedlo až k tomu, že svedka ako to sám
aj vypovedal vyviezli na miesto mimo P., kde sa vopred dohodli, že ho tam zbijú. Svedok T. K. taktiež

preukázateľne komunikoval s obžalovaným Y. o vyplatení peňazí, pričom v tomto kontexte okresný súd
poukázal na odposluch O., kde svojmu odberateľovi dal na K. telefonický kontakt s tým, že svedok K.
má k dispozícii tú istú marihuanu ako on sám, teda marihuanu od obžalovaných Y. a J..Okresný súd tak konštatoval, že nasadené odposluchy a nepriame dôkazy, ktoré z nich v podobe
prepisov uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky vyplynuli, jednoznačne potvrdili pravdivosť prvotnej
výpovede svedka E. a svedka K.. U svedka E. je z nasadeného odpočúvania zrejmé, že v jeho prípade

sa jednalo o dlhodobý predaj marihuany pre obžalovaných, ako to sám i vypovedal. U svedka K.
dlhodobosť spolupráce preukázaná nebola, resp. z oboznámených prepisov jednoznačne nevyplynula.
Rovnako tak okresný súd konštatoval, že vykonanými dôkazmi boli výpovede svedkov E. a K. z hlavného
pojednávania jednoznačne vyvrátené ako nepravdivé.

Okresný súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako ho po modifikácii oproti obžalobe formuloval v
skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom tento napĺňa všetky zákonné znaky zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a dopustili sa ho obžalovaní J., Y. a
O. ako všeobecne trestne zodpovedné subjekty formou spolupáchateľstva, keď každý z nich svojim
úmyselným konaním priamym naplnil všetky znaky objektívnej stránky stíhaného zločinu. Zároveň

medzi ich konaním a následkom v podobe porušenia objektu chráneného Trestným zákonom je bez
pochybností daný vzťah príčiny a následku.

K výroku o treste obžalovaného Y. okresný súd uviedol, že pri absencii poľahčujúcich a i priťažujúcich
okolností mohol ukladať trest v zákonnej výmere 3 roky až 10 rokov. Z odpisu registra trestov

obžalovaného vyplynulo, že doposiaľ bol 9-krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, pričom
bol i opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. I keď sa na obžalovaného v
súvislosti so všetkými odsúdeniami v súčasnosti hľadí, ako keby odsúdený nebol, vypovedá to čosi o
jeho osobe a o tom, že prejednávaná trestná činnosť nie je iba výnimkou v jeho doteraz vedenom živote.
Naopak, odpis registra trestov obžalovaného svedčí záveru, že je osobou so sklonmi nerešpektovať

zákon a zo zištných dôvodov páchať trestnú činnosť. Okresný súd na základe výsledkov procesu
dokazovania dospel k záveru, že i miera jeho účasti významne prispela k páchaniu trestnej činnosti, keď
to bol on, kto si marihuanu spolu s J. ako prví v reťazci zadovažovali a túto ďalej distribuoval svojim
nižšie postaveným dealerom. Hodnotiac teda stupeň narušenia obžalovaného a možnosť jeho nápravy,
prihliadajúc pritom i na odstup času od skutku, dospel okresný súd k záveru o potrebe pôsobiť na

obžalovaného nepodmienečným trestnom odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Vychádzajúc zo skutkovej
vety tohto rozsudku, kedy objektívne nebolo možné exaktne určiť začiatok obdobia páchania trestnej
činnosti a odpisu registra trestov, z ktorého vyplynulo, že naposledy menovaný vykonal nepodmienečný
trest odňatia slobody dňa 07.10.2004, rozhodol okresný súd aplikujúc zásadu v pochybnostiach v
prospech obvineného o jeho zaradení do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

U obžalovaného O. okresný súd pri absencii poľahčujúcich okolností prihliadol na to, že menovaný už
pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti bol súdom odsúdený, pričom na toto odsúdenie možno
stále prihliadať. V jeho prípade naviac boli splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa
zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože prejednávaná

trestná činnosť je vo viacčinnom súbehu so zločinom podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
ktorý spáchal dňa 15.11.2014 a za ktorý bol právoplatne odsúdený okresným súdom vo veci vedenej
pod sp. zn. 5T/118/2015 na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s jeho podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 4 rokov. V jeho prípade preto okresný súd upravoval trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods.
4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, kedy mu mohol ukladať súhrnný trest vo výmere

5 rokov a 4 mesiace až 13 rokov a 4 mesiace. Z odpisu registra trestov obžalovaného O. vyplynulo,
že doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, vždy pre drogovú trestnú činnosť, z toho v troch prípadoch
pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti. V jednom prípade mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, pričom toto odsúdenie je takej povahy, že na neho možno z hľadiska posúdenia
recidívy stále prihliadať. Vychádzajúc z jeho odpisu registra trestov teda okresný súd obdobne ako

pri obžalovanom Y. nepovažoval prejednávanú trestnú činnosť za exces v živote obžalovaného, ale
obžalovaný je podľa názoru okresného súdu zjavne osobou so sklonmi páchať drogovú trestnú činnosť.
V jeho prípade okresný súd zhodnocujúc jeho mieru narušenia a účasti na spáchanej trestnej činnosti,
keď bol v podstate menej podstatným nižšie postaveným dealerom so zanedbateľnou ziskovosťou oproti
obžalovaným Y. a J. a zhodnocujúc možnosti jeho vlastnej nápravy a i odstupu času od skutku dospel k

záveru, že nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere
5 rokov a 4 mesiace je trestom zákonným a primeraným tak z pohľadu, že tento bol ukladaný za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť ako i z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie trestu. Okresný súd
obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia obligatórne podľa§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť vrátane všetkých výrokov na výrok o treste nadväzujúcich.

Ochranné liečenie ambulantné protitoxikomanické okresný súd obžalovanému neuložil, i keď mu tak
navrhovala znalkyňa MUDr. Šedivá v znaleckom posudku č. 34/2015. Dôvodom neuloženia ochranného
liečenia bolo zabránenie jeho duplicity, keď ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou
bolo obžalovanému O. už uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.06.2018, sp. zn.
5T/118/2015, pričom z uloženého liečenia nebol prepustený a nebolo od neho doposiaľ ani upustené.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaní Y. a O., a to proti výroku o vine a
treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný Y. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že skutok uvedený
v rozsudku je neurčitý a tak sa nemohol proti nemu účinne brániť. Vo vzťahu k nemu je treba aj

vzhľadom na dôkazný skutkový stav a výpovede obžalovaných a svedkov rozhodnúť v súlade so
zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného. On nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina
jemu musí byť dokázaná a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Tiež dôvodil, že ak má
byť rozhodnutie založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo
spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali

ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor a obhajca obžalovaného
Y.. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti oboch odvolateľov.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaných podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného žiadal rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania.

Podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Podľa § 292 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých
osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu,
ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok
svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Predseda senátu

o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu
alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet. Ak sa má
rozhodovať vo veciach spojených s výkonom kontroly technickými prostriedkami, predseda senátu o
verejnom zasadnutí upovedomí aj príslušného probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj

vtedy,akmuupovedomenieoverejnomzasadnutíboloriadneavčasdoručenéabolpoučenýomožnosti
konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Podľa § 293 ods. 8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho
prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

K vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaných treba uviesť nasledovné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že predsedníčka senátu oboch odvolateľov upovedomovala o
termíne verejného zasadnutia, čím dala najavo, že prítomnosť obžalovaných na verejnom zasadnutí

nepovažuje za nevyhnutnú. Zároveň v upovedomení boli obaja obžalovaní poučení o možnosti
vykonania verejného zasadnutia v ich neprítomnosti. Zároveň boli poučení aj o potrebe doložiť
potvrdenie v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku v prípade ich práceneschopnosti.

Odvolací súd sa tak pred vykonaním verejného zasadnutia zaoberal skutočnosťou, či obžalovaní

hodnoverným spôsobom preukázali neprítomnosť na verejnom zasadnutí a bol tak daný dôvod na
odročenie verejného zasadnutia.

Zo spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný O. dňa 03.12.2020 doručil do podateľne krajského
súdu potvrdenie o PN a zároveň žiadal, aby verejné zasadnutie nariadené na deň 08.12.2020 bolo

odročené. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo vystavené dňa 30.11.2020 lekárom
MUDr. W. C. s tým, že kontrola bola stanovená na deň 07.12.2020. Zároveň bolo súdu predložené
potvrdenie vystavené lekárom, z ktorého vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska mu neodporúča
zúčastniť sa na súdnom pojednávaní. Dňa 07.12.2020 bolo na krajský súd doručené aj podanie
obžalovaného Y., z ktorého vyplynulo, že kontrolu po operácii má jeho zdravotne ťažko postihnutá dcéra

naplánovanú na deň 08.12.2020 a kontrolu nie je možné presunúť. Dňa 12.01.2021 bolo doručené na
krajský súd podanie obžalovaného O. spolu s dokladom o trvaní PN a potvrdení lekára, že sa nemôže
zúčastniť zo zdravotných dôvodov pojednávania na súde dňa 14.01.2021.

Upovedomenie na termín verejného zasadnutia nariadeného na deň 13.05.2021 si obžalovaný Y.

prevzal dňa 10.03.2021 a obžalovaný O. bol o termíne upovedomený dňa 05.03.2021 telefonicky a
dňa 08.03.2021 prevzal upovedomenie na pošte. Následne dňa 12.05.2021 bola osobne na krajský
súd podaná žiadosť obžalovaného O. o odročenie verejného zasadnutia a zároveň bol predložený
doklad o trvaní PN s vyjadrením ošetrujúceho lekára. Z priloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti vyplýva, že toto bolo vystavené dňa 07.05.2021 lekárom MUDr. W. C., pričom z potvrdenia

zo dňa 11.05.2021 tiež vyplynulo, že obžalovanému neodporúča zo zdravotných dôvodov sa zúčastniť
súdneho pojednávania v dobe medzi 07. - 14.05.2021. Predsedníčka senátu dňa 13.05.2021 o 07.30
hod. telefonicky kontaktovala ošetrujúceho lekára MUDr. W. C. za účelom vysvetlenia, či zdravotný stav
obžalovaného neumožňuje mu účasť na verejnom zasadnutí dňa 13.05.2021, pričom menovaný lekár
uviedol, že obžalovaný v prípade účasti na verejnom zasadnutí nie je ohrozený na živote, nehrozí mu ani

závažné zhoršenie zdravotného stavu a rovnako nehrozí ani nebezpečenstvo rozšírenia nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby. Pokiaľ ide o obžalovaného Y., tento dňa 13.05.2021 osobne do podateľne
okresného súdu doručil podanie, ktorým ospravedlňoval svoju neúčasť na verejnom zasadnutí z dôvodu
respiračného ochorenia s tým, že je objednaný na PCR test. Priložil potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, z ktorého vyplynulo, že je neschopný práce od 12.05.2021 a výpis, z ktorého vyplynulo,

že dňa 13.05.2021 o 08.34 hod. v Trnave mu bude vykonaný odber.
Podľa názoru odvolacieho súdu tak z konania obžalovaných jednoznačne vyplynulo, že obaja chceli
zmariť vykonanie verejného zasadnutia a nič im nebránilo sa verejného zasadnutia na odvolacom
súde zúčastniť (pokiaľ chceli byť prítomní). Obžalovaný O. predložil súdu potvrdenie lekára, zktorého nevyplynulo, žeby mu zdravotný stav neumožňoval sa zúčastniť verejného zasadnutia v
súlade s ustanovením § 120 ods. 2 Trestného poriadku, čo si navyše predsedníčka senátu pred
otvorením verejného zasadnutia overila telefonicky u ošetrujúceho lekára MUDr. W. C.. Rovnako tak

ospravedlnenie obžalovaného Y. možno považovať za nedostatočné. Tento súdu nepredložil žiadny
doklad v zmysle naposledy citovaného ustanovenia. Keďže neexistovali žiadne zákonné prekážky
verejné zasadnutie napokon krajský súd vykonal v neprítomnosti oboch obžalovaných podľa § 293 ods.
5 Trestného poriadku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali oprávnené osoby - obžalovaní I.

Y. a I. O., proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania, avšak
také chyby nezistil.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní, potom čo všetci traja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257

ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov
T. K., O. E., C. N., P. D. a C. Y.. Pretože svedok V. L. sa ani na opätovné a riadne - tzn. v zmysle
ustanovení Trestného poriadku doručené predvolanie súdu k výsluchu nedostavil a jeho predvedenie
bolo tiež neúspešné, prečítal okresný súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku
jeho výpoveď z prípravného konania. Ďalej okresný súd so súhlasom strán postupom podľa § 268 ods.

2 Trestného poriadku prečítal znalecké posudky KEÚ PPZ-KEÚ-BA-EXP-2015/4094 a /4203, znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 34/2015, znalecký posudok
znalca z odboru elektrotechnika a podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku oboznámil odborné
vyjadrenie MV SR k hodnote omamnej látky. Okresný súd sa oboznámil so zápisnicou o vykonaní
prehliadky iných priestorov, so zápisnicami o vykonaní domových prehliadok vrátane fotodokumentácie,

sozápisnicamioprehliadketelaobvinených,sozáznamamiotelekomunikačnejprevádzke,spripojeným
spisom okresného súdu sp. zn. 5T/118/2015 a so správami a lustráciami na obžalovaných.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom

konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaní spáchali skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchali ho i obžalovaní Y. a O..
Obžalovaný O. sa v prvotnej výpovedi ku skutku dokonca priznal. Jeho vyjadrenie, že bol násilím
donútený k výpovedi, správne okresný súd vyhodnotil ako účelové. Rovnako tak správne okresný súd

vyhodnotil výpovede svedkov K., E., Y. a D., ktorí zmenili výpovede na hlavnom pojednávaní s cieľom
zbaviť viny obžalovaných. Výpovede menovaných svedkov, na ktoré správne okresný súd prihliadol,
jednoznačne usvedčujú obžalovaných zo spáchania trestného činu. K uznaniu viny O. prispela i výpoveď
z prípravného konania svedka V. L., výsledky domovej prehliadky, závery znaleckých posudkov, ako i
prepisy telefonických rozhovorov a SMS komunikácie. Za významné dôkazy vo vzťahu k obžalovanému

Y. treba považovať aj odposluchy, z ktorých vyplynulo, že ho opakovane kontaktoval obžalovaný O. a
pravidelne sa kontaktoval i s obžalovaným J., obžalovaným O. a napokon i s O. E., C. N. a T. K..
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovanému O. nezadovažoval marihuanu iba
obžalovaný J., ale i obžalovaný Y., ktorí sa u neho informovali telefonicky o stave predaja drog. Nájdenúmarihuanu pri domovej prehliadke u obžalovaného O. dodali obžalovaní Y. s J.. Navyše obžalovaný Y.
sa i u svedka Velického informoval o stave predaja marihuany. Preto odvolacie námietky obžalovaného
Y. krajský súd považoval za nedôvodné. Skutkové zistenia sa pretavili do skutkovej vety výroku o

vine, pričom ku všetkým vykonaným dôkazom sa mohol obžalovaný Y. počas celého trestného konania
vyjadrovať.
V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre
hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných

na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné

rozhodnutie. Krajský súd nezistil taký skutkový stav, žeby bolo potrebné aplikovať zásadu v
pochybnostiach v prospech obvineného.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd ohľadom tohto výroku vykonal dostatočné dokazovanie, správne
vyhodnotil osobu obžalovaných Y. a O. a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu.

Správne okresný súd nezistil u obžalovaného Y. ani poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť, pričom u
obžalovaného O. zistil správne potrebu aplikácie ustanovení § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 a §
41 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovanému Y. tak bolo možné ukladať trest odňatia slobody v trestnej
sadzbe trestu odňatia slobody od 3 do 10 rokov a obžalovanému O. v upravenej trestnej sadzbe trestu
odňatia slobody od 5 rokov a 4 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov.

K samotnému trestu je potrebné ešte uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.

či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti

pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,

varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský
súd k záveru, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov
pre obžalovaného Y. je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z

hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu by podľa názoru krajského súdu, najmä
vzhľadom na osobu obžalovaného, bol trestom neprimerane miernym. Takýto trest by nezabezpečil
zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods. 1 Trestného zákona a to nielen zabrániťpáchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol
riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o výšku trestu pre obžalovaného O. a to vzhľadom na jeho odpis registra trestov a jeho účasť

na spáchanej trestnej činnosti je súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby aj podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju
funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Okresný súd nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
obžalovaného Y. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia a obžalovaného O. zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaných I. Y. a I. O. ako

nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.