Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010297
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1517010297.1

Uznesenie

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci odsúdeného G. J., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k.
7T/19/2017-365 z 28. januára 2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2021, pomerom

hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. J., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/19/2017 z 28.01.2021 bolo podľa § 50
ods. 4 Trestného zákona rozhodnuté, že odsúdený G. J., sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7T/19/2017-345 z 23.06.2017
právoplatného dňa 11.07.2017, neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie samosudkyňa okresného súdu odôvodnila nasledovne: „Súd zo správ zistil, že
odsúdený počas plynutia skúšobnej doby síce nebol právoplatne odsúdený pre iný úmyselný trestný
čin, avšak z registra priestupkov vyplýva, že sa odsúdený počas planutia skúšobnej doby dopustil 5
priestupkov na úseku cestnej dopravy a to : 1/ dňa 23.09.2017- prekročenie povolenej rýchlosti jazdy -
priestupok podľa § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená bloková pokuta 150.- Eur,

2/ dňa 04.10.2017 - nerešpektovanie dopravného značenia nad 12 ton - priestupok podľa § 3 ods. 2
písm b) zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená bloková pokuta 400.- Eur, 3/ dňa 20.10.2018 -
porušenie všeobec. záväzného predpis o BCaP - priestupok podľa § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý
mu bola uložená bloková pokuta 20.- Eur, 4/ dňa 22.08.2019 - prekročenie povolenej rýchlosti jazdy -
priestupok podľa § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená bloková pokuta 20.- Eur a 5/
dňa04.10.2019-dopravnánehoda-nevenovaniesaplnevedeniumotorovéhovozidla-priestupokpodľa

§ 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená bloková pokuta 150.- Eur. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že ods. G. J. sa počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 7T/19/2017 dopustil 5 a to aj vyhodnotením závažných priestupkov na dopravnom
úseku, pričom bol práve za druhovo rovnaký trestný čin - pri vedení motorového vozidla spôsobil
dopravnú nehodu s ťažkými následkami - odsúdený, a teda nežil riadnym životom, ako to predpokladá
zákon. Nakoľko odsúdený porušil podmienku vedenia riadneho života potrebnú na jeho osvedčenie,

musel súd rozhodnúť o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe uloženej mu Okresným súdom Bratislava
V sp. zn. 7T/19/2017 a o tom, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov vykoná. Prevýkon trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu.“

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený G. J., v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 187 ods. 1
Trestného poriadku sťažnosť (čl. 368), ktorú odôvodnil konštatujúc: „Žijem z priateľkou E. N. ktorá je uz
9 mesiac doma bez prace ma zdravotne problem! zo srdcom aj z chrpticou na zaklade toho teraz pracú
nemá a chodi sústavne len po doktoroch ma 3 deti B. C.,narodeni:X.X.XXXX,S. C.,naodeni:XX.X:XXXXk
su nezaopatrené a majú zakaz stiku z odcom, spolu mame ešte syna K. J.:X.X.XXXX.spolu bivame v

mojom rodinnom dome ktori splacam hipotekou 180Eur som samozivitel rodiny nakolko matka nepracuje
zo zdravotnich dvovodou žiadni prijem nemá a ani na deti vizivne ich otec si neplni od ich útleho veku ich
vidavki su dost nakladne na ich skolske vzdelanie, satovo su pubertálnom veku ked uz sa chcú pekne
obliect,teraz su vo vivine ked potrebujú pestrú stravu, starsi syn B. ma aj ADHD F 90 a je potrebne mat
stálu starostlivost, nas spolocni syn K. je zaostali rozpravat nevie tiež tu starostlivost potrebuje, mam
ešte svoju ceru na ktorú piatim alimenti 130eur,mam spotrebni uver 270eur,nakladi na dom v hrubom

200eur,na živobytie do domácnosti ako satenie,jedlo a základne potrebi je zhruba cena 300eur spolu
do kopi to roby cca 1200eur mesačne. Nakolko som zamesnani v LANDROVERI v nitre a Su velmi
spokojni nakolko robym aj nadcasi abi som uživil rodinu a nakladi co mam. Timto žiadam (prosim sud
aby zuvazil moju situáciu a ju zhodnotil nakolko by rodina ostala bez primu a bez domu na ulici nemali
bi kam ist kedze ani jej mama biva sama a stara sa o jej brata skrizofrenika tak tiež bi ani tam sa

nemohla obratit , nakolko su odkazani na moj prijem a starostlivost keby k tejto situácii došlo z tejto
rodini by ostali bezdomovci bez primu a domu,tiež som len človek a bolo bi mi luto ako bi dopadla
moja rodina som si vedomi svojich chyb nakolko som aj zmenil pracú aj aby sa neopakovali.“, ktorú
argumentáciu predložil súdu splnomocnený obhajca (čl. 374, ktorého si odsúdený zvolil dňa 24.02.2021
a túto podporil aj listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že s partnerkou sa stará o jej dve deti a spolu

majú syna K. J.. Doložil správu z diagnostického vyšetrenia syna jeho partnerky, predložil potvrdenia
exekútora k poskytovaniu náhradného výživného, pracovnú zmluvu a rodné listy detí.

Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 30.04.2021.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom
predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona: Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal

iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,

b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.3
a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
Z odsekov 5 a 6 citovaného ustanovenia vyplýva:

(5) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by
odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený G. J. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V č.k. 7T/19/2017-345, dňa 23.06.2017 právoplatným 11.07.2017, odsúdený pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, tj. do 12.07.2020.

Okresný súd preverujúc, počas plynutia skúšobnej doby, či odsúdený vedie riadny život, zistil, že tento
sa dopustil 5 priestupkov na úseku dopravy a preto dňa 28.01.2021 vykonal verejné zasadnutie, ktorého
sa odsúdený nezúčastnil, pričom predvolanie prevzal dňa 23.11.2020, o čom svedčí ním podpísanádoručenka. Teda za splnenia zákonných podmienok súd prvého stupňa vykonal verejné zasadnutie v
neprítomnosti odsúdeného.

Prvostupňový súd na zasadnutí oboznámil listinné dôkazy ich prečítaním a to najmä lustráciu z registra
priestupkov a odpis z registra trestov.

Prokurátor, vzhľadom na vykonané dokazovanie skonštatoval, že odsúdený G. J. v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia nežil riadnym spôsobom života, postupne sa dopustil piatich priestupkov

proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, z ktorého dôvodu navrhol aby súd rozhodol o
neosvedčení odsúdeného a nariadil výkon uloženého trestu vo výmere 18 mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd na podklade vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí rozhodol napadnutým uznesením.

Podľanázorusťažnostnéhosúdu,okresnýsúdsprávnepostupovalpriposúdeníapreskúmanísprávania
odsúdeného a správne dospel k názoru, že odsúdený nesplnil podmienky podmienečného odsúdenia a
správne nezistil predpoklady na vyslovenie, že sa odsúdený osvedčil.

Z ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého okresný súd rozhodoval vyplýva, že v

prípade, ak odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu,
súd prvého stupňa rozhodne v zmysle tohto ustanovenia a nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pre kladné rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného sa vyžaduje, aby odsúdený viedol v skúšobnej dobe
riadny život, vykonal riadne uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, pričom zákon

vyžaduje,abyvyššieuvedenépodmienkybolizostranypodmienečneodsúdenéhosplnenékumulatívne.
Nesplnenie čo i len jednej z nich je dôvodom na nariadenie výkonu trestu, ktorý bol podmienečne
odložený.

Keďže odsúdenému G. Buzášimu bol uložený len trest podmienečný s odkladom na skúšobnú dobu

tj. neboli uložené iné sankcie (§ 32 Trestného zákona s výnimkou trestu domáceho väzenia a trestu
povinnej práce), ani ochranné opatrenia a tiež neboli uložené obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3, ods.
4 Trestného zákona) bolo zo strany súdu prvého stupňa a následne aj sťažnostného súdu pristúpené k
posúdeniu otázky či odsúdený počas skúšobnej doby viedol riadny život.

Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem,
plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i
beztrestnosť. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná,
je skutočnosť, že podmienečne odsúdený inak nežil riadnym životom, pričom jedným zo základných
znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Podmienka vedenia riadneho života je

splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom
živote, ako aj voči spoločnosti.

Je jasne a zreteľne preukázané, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho
odsúdenia dopustil priestupkov na úseku dopravy a za tieto porušenia mu boli opakovane uložené

blokové pokuty.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 26.01.2021, okrem už súdom prvého stupňa
zistených priestupkov výlučne na úseku dopravy, nadriadený súd aktualizáciou evidencie priestupkov
zistil, že dňa 01.11.2020 bol postihnutý blokovou pokutou za prekročenie maximálne povolenej rýchlosti

a to vo výške 20,-€.

Z pohľadu vyššie uvedeného potom nadriadený súd považuje rozhodnutie samosudkyne
prvostupňového súdu za správne a zákonné a s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje, že
ostatný priestupok, pre ktorý bol pokutovaný blokovou pokutou vo výške 20,-€, spáchal dňa 01.11.2020,

tj. v čase, keď vedel, že na okresnom súdu je určené verejné zasadnutie na termín dňa 26.10.2020,
ktoré predvolanie na zasadnutie prevzal dňa 26.08.2020, čo preukazuje ním podpísaná doručenka a i
napriek tomuto, uvedeného dňa (01.11.2020) nerešpektoval povinnosti dodržania maximálne povolenejrýchlosti v obci, prekročil maximálne povolenú rýchlosť stanovenú zákonom v obci a bol postihnutý v
blokovom konaní.

V zmysle uvedeného došlo v skúšobnej dobe opakovane k spáchaniu dopravných priestupkov
odsúdeným, pričom je nutné zdôrazniť, že v súdnom konaní, ktorým mu bol uložený podmienečný trest
sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví, pričom jeho zavinením došlo k dopravnej nehode porušiac
ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Zvlášť vo veci
konajúci senát dáva do pozornosti, že rozsudkom č.k. 7T/19/2017-345 odsúdenému nebol uložený trest

zákazu viesť motorové vozidlá berúc do úvahy, že je živnostníkom pracujúcim v oblasti autodopravy a
na jeho príjme sú závislé ďalšie jemu blízke osoby.

Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený v skúšobnej dobe porušil pravidlá cestnej premávky opakovaným
spôsobom.

Zhrnutím je potrebné uviesť, že odsúdenému v pôvodnom konaní už bolo zo strany súdu poskytnuté
dobrodenie vo forme druhu a výmery trestu, ktorý mu bol uložený (bez uloženia trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu) a je jednoznačne preukázané, že opakovane zlyhal,
keď sa počas skúšobnej dobe plynúcej v danej veci, dopustil šiestich priestupkov na úseku cestnej
dopravy, pričom medzi týmito sa vyskytli aj priestupky závažnejšieho charakteru, najmä za nedodržanie

maximálne povolenej rýchlosti, tj. prekročenie rýchlosti.

Na základe uvedeného má sťažnostný súd za to, že odsúdený si nesplnil v skúšobnej dobe povinnosť
viesť riadny život ako to ukladá Trestný zákon v ustanovení § 50 ods. 4 a z tohto pohľadu treba
s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a s jeho argumentmi v odôvodnení plne súhlasiť a

napadnuté rozhodnutie v tej časti, kde sa konštatuje, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, je vecne správne a v súlade so zákonom. V tomto je teda podaná sťažnosť
nedôvodná.

Nepochybila samosudkyňa okresného súdu ani pri zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý ukladala
podľa § 50 ods. 8 v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Krajský súd dodáva, že z úradnej moci preskúmal nielen napadnutý výrok uznesenia, ale aj správnosť
postupu konania a zo strany samosudcu nezistil porušenie ustanovení Trestného poriadku a Trestného

zákona a s prihliadnutím na okolnosti prípadu nezistil ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
rozhodnúť odlišne ako rozhodol súd prvého stupňa.

Z pohľadu vyššie uvedeného potom nadriadený súd považuje rozhodnutie samosudcu prvostupňového
súdu za správne a zákonné a s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje.

Vzhľadom k uvedenému, postupoval krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a
sťažnosť odsúdeného G. J., ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.