Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919204344
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919204344.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti
o maloletého N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom W. práce,
sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov - matky G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na N. XXX/
X, Z. a otca Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 1. Z. XXX, E., právne zastúpeného JUDr. Róbertom

Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 5, Rimavská Sobota, v konaní o
návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 6P/3/2020-126 zo dňa 3. júna 2020 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská

Sobota č. k. 6C/561/2015-42 zo dňa 17.05.2016, právoplatný 10.06.2016 vo výroku o výživnom tak, že
otcovi zvýšil výživné na maloletého N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- € mesačne na sumu 180,- €
mesačne počnúc dňom 04.10.2019 (I. výrok); splatnosť takto určeného výživného stanovil vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého a zameškané výživné od 04.10.2019 do
rozhodnutia súdu (t. j. 03.06.2020) vo výške 1 022,57 € povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- € spolu
s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh (II. výrok)

a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že matka maloletého N.
Q. sa návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 50,- € mesačne na sumu
200,- € mesačne počnúc dňom 01.10.2019. Návrh odôvodnila tým, že od určenia výživného uplynulo
dlhšie časové obdobie, došlo k zmene pomerov, nakoľko maloletý navštevuje materskú školu. Taktiež

zdravotný stav maloletého si vyžaduje návštevu logopédia, neurológa, psychológa a psychiatra, s čím
sú taktiež spojené zvýšené výdavky. Matka výdavky na domácnosť špecifikovala nájomným vo výške
130,- € mesačne, poplatkami na elektrinu vo výške 50,- € mesačne, koncesionárskym poplatkom vo
výške 4,64 €, poplatkom na televíziu vo výške 23,80 €, splátku úveru v ČSOB 100,- € mesačne. Pokiaľ
ide o výdavky na dieťa v súvislosti s návštevou škôlky platí poplatok za jedáleň vo výške 20,- € mesačne,
škôlku 10,- € a 7,30 € mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého platí lieky Espriko 16,39

€, Promethazin 5,39 € a Pediakid 8,59 € a za účelom návštevy lekárov a ambulancií minie na benzín 40,-
€ mesačne. Ďalšie výdavky na maloletého špecifikovala sumou 200, -€, táto má pozostávať z výdavkov
na benzín, stravy vo výške 100,- € mesačne a 70,- € mesačne na oblečenie.

3. Otec vo vyjadrení k návrhu matky špecifikoval svoje príjmy a výdavky nasledovne: Prostredníctvom
sprostredkovateľskej agentúry G. G. s. r. o. pracoval spočiatku ako zamestnanec do januára 2019,

potom mysliac si, že ako živnostník zarobí viac, odišiel a začal pracovať na živnosť, nakoľko sa mu
nedarilo, opätovne sa prostredníctvom uvedenej agentúry zamestnal v auguste 2019. Jeho príjem zozamestnania bol v priemere 500,- € mesačne. V súčasnosti zarobí 800,- € mesačne v spoločnosti N..
Ďalej mu zamestnávateľ prispieva na cestovanie sumou vo výške 31,- € mesačne, zamestnávateľ mu na
druhej strane strháva z výplaty náklady za ubytovanie vo výške 70,- €. Pokiaľ ide o jeho výdavky, uviedol,

že po svojej matke zdedil nehnuteľnosť v katastrálnom území E., s ktorou zdedil aj dlhy. Predĺžené
dedičstvo činilo - 14 454,19 €. Napriek tomu toto dedičstvo prijal z dôvodu, že chcel mať zabezpečenú
strechu nad hlavou, pretože v Bratislave, kde pracuje, si nevie nič kúpiť a dohodol sa tak spolu so
súrodencami. Uviedol, že zo svojho príjmu prispieva otcovi, ktorým s ním žije v spoločnej domácnosti na
choddomácnostivovýške50,-až 60,-€mesačne.Akoďalšievýdavkyuviedolvýdavkyvsúvislostisjeho

zlým zdravotným stavom, nakoľko je cukrovkár, berie lieky a raz do týždňa si pichá inzulín. Tieto však
nešpecifikoval ani nepreukázal. Ďalej uviedol, že má dlhy na sociálnom poistení a zdravotnom poistení,
ktoré spláca od októbra 2019, posledná splátka mala byť v januári 2021. Dlhy voči zdravotnej poisťovni
činia okolo 150,- až 160,- €. Vznikli v čase, keď podnikal, bol živnostníkom a zdravotné poistenie neplatil,
pretožemutofinančnenevychádzalo.Taktiežuviedol,žemávýdavkyzozamestnaniadomiestabydliska
motorovým vozidlom, nakoľko jeho otec je chorý, má problémy s tlakom a je potrebné sa starať o

domácnosť.

4. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné vzhľadom na diagnózy maloletého. K zdravotnému stavu
otca uviedol, že cukrovkári dostávajú príspevky od štátu.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/561/2015-42 zo dňa
17.05.2016,právoplatným 10.06.2016 bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 50,- € mesačne. Styk otca s maloletým nebol určený.
Súd povolil otcovi splácať zameškané výživné vo výške 525,03 € v splátkach po 20,- € spolu s bežným

výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplácania.

7. Ohľadne príjmov matky súd prvej inštancie zistil, že táto podala za zdaňovacie obdobie roka 2017
daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby, základ dane z príjmov činil 8 082,51 €. Za zdaňovacie
obdobie roka 2018 daňové priznanie nepodala. Poberá prídavok na dieťa v sume 24,95 € a rodičovský

príspevok v sume 370,- €. V súčasnosti je zamestnaná v závode B. K. F.. Čistá priemerná mesačná
mzda matky za obdobie od októbra 2018 do januára 2020 činila 765,50 €. Matka býva s maloletým v
dvojizbovom obecnom byte, mesačné náklady na domácnosť činia 208,44 €, z toho nájomné 130,- €,
poplatok za elektrinu 50,- €, poplatky za telekomunikačné služby 23,80 € mesačne, koncesionársky
poplatok 4,64 €. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že výdavky na domácnosť

delil na polovicu, t. j. sumu 65,- € nájomného, 25,- € poplatku za elektrinu, 11,90 € poplatku za
telekomunikačné služby a 2,32 € koncesionárskeho poplatku považoval za výdavky matky a druhú
polovicu považoval za výdavky na dieťa žijúce s ňou v spoločnej domácnosti. Výdavky matky ďalej
pozostávajú zo splátok úveru v prospech ČSOB, a. s. vo výške 100,- € mesačne.

8. Taktiež otec podal daňové priznanie za rok 2017, kde vykázal príjmy zo živnosti vo výške 5 765,- €,
výdavky 3 459,- €, základ dane činil 2 306,- €. Za rok 2018 príjmy zo závislej činnosti činili 5 304,48 €,
príjmy zo živnosti 395,- €, výdavky 237,- €. Prvý pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť, nakoľko
chcel ísť pracovať na živnosť. Predtým sa zamestnával prostredníctvom agentúry G. K. s. r. o. Naposledy
po ukončení živnosti sa tiež prostredníctvom tejto pracovnej agentúry zamestnal v spoločnosti N. ako

robotník. Za október 2018 až december 2018 dosahoval v priemere čistú mzdu 410,- € mesačne, v
mesiaci január mu bola vyplatená mzda vo výške 134,63 € mesačne. Za obdobie od augusta 2019 do
októbra 2019 dosahoval otec čistý príjem vo výške približne 900,- €, za november len 172,25 €, nakoľko
bol jeden deň v práci, v decembri bol v práci 9,5 dňa, dosiahol príjem 531,61 € a v januári 2020 príjem
855,- €. Pracovný pomer ukončil dohodou so zamestnávateľom zo dňa 28.04.2020 ku dňu 31.05.2020. Z

ním predloženej výplatnej pásky vyplýva, že mal príplatok aj za MHD vo výške 60,40 €, odmeny vo výške
80,- € a príplatok za lekára 46,18 €, zrážka za ubytovanie činila 85,- €. Priemerný mesačný zárobok
otca tak za obdobie októbra 2018 až do januára 2019 činil 420,- €, vo februári 2019 začal pracovať na
živnosť, taktiež pre spoločnosť N. Slovakia s. r. o., ktorú zrušil v auguste 2019, potom opätovne cez
spoločnosť G. G. s. r. o. nastúpil do spoločnosti N. na pracovný pomer, kde pracoval až do mája 2020 a

jeho priemerný mesačný zárobok sa pohyboval vo výške 800,- €. V čase predchádzajúceho určovania
výšky výživného súd vychádzal zo mzdy otca vo výške 500,- € mesačne. Jeho výdavky na drogériu činili
15,- €, príspevok otcovi na bývanie 50,- a 60,- € mesačne. Splátky osobného bankrotu 15,- € mesačne9. Nadobudol dedičstvo na základe uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3D/1019/2019,
Dnot 322/2019 zo dňa 05.02.2020, v zmysle ktorého prijal dedičstvo po svojej nebohej matke, nadobudol
nehnuteľnosť (rodinný dom) nachádzajúcu sa v katastrálnom území E. zapísanú na LV č. XXX, záhrady

o výmere XX m2 zapísané na LV č. XXX a zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané
na LV č. XXXX. Taktiež nadobudol záväzok Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo forme preplatku za
prekročenie limitu spoluúčasti poručiteľa, finančné prostriedky na účte K. sporiteľne vo výške XX,XX €,
na účte Všeobecnej úverovej banke vo výške 0,05 €, konto stavebného sporenia ku dňu 4. novembra
2019 vo výške 6 012,16 € a konto medziúveru s prislúchajúcim kontom sporenia - 19 961,29 €, taktiež

na netermínovanom vklade vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. hodnota - 894,36 €. VÚB
a.s. mala z titulu poskytnutého spotrebného úveru poručiteľke pohľadávku vo výške 2 855,19 €. Výška
predĺženého dedičstva činila - 14 454,19 €. V zdedenom rodinnom dom má trvalý pobyt a býva v ňom
aj jeho otec spolu s bratom. Pravidelné mesačné výdavky otca spojené s ubytovaním v C. činia 70,- €
mesačne, cestovné 200,- €, náklady na liečbu cukrovky, lieky + inzulín deklaroval vo výške 30,- €. S
maloletým nie je v kontakte. Platí súdom určené výživné v sume 50,- € a 20,- € zameškané výživné.

Prispieval matke aj vo vyššej sume, ale bez písomného potvrdenia.

10. Výdavky na maloleté dieťa súd prvej inštancie ustálil v celkovej sume 313,24 €. Do týchto výdavkov
zahrnul už spomínanú polovicu výdavkov matky na nájomné vo výške 65,- €, elektrinu vo výške 25,-
€, koncesionársky poplatok vo výške 2,32 € a telekomunikačné poplatky vo výške 11,90 €. Výdavky na

lieky činia na G. 16,39 €, Promethazin 5,39 € a Pediakid 8,59 €. Výdavky na pohonné hmoty za účelom
návštevy lekárov s maloletým 40,- € mesačne. Strava pre maloletého 100,- € mesačne, strava v škôlke
22,- € mesačne, školné 7,30 € a poplatok za ZRPŠ a do triedneho fondu 15,- € ročne. Pokiaľ ide o
matkou uvádzané výdavky na oblečenie maloletého 70,- € mesačne, súd prvej inštancie mal za dôvodné
výdavky na oblečenie len vo výške 20,- €, nakoľko sumu 70,- € matka súdu nepreukázala, navyše s

poukazom na to, že maloletý navštevuje predškolské zariadenie bol súd prvej inštancie toho názoru, že
je nereálne, aby matka nakupovala každý mesiac oblečenie pre maloletého až vo výške 70,- €, keďže má
aj iné dosť výrazné výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého. Pokiaľ ide o zdravotný stav
maloletého, z jednotlivých lekárskych správ vyplýva, že mentálny vývin maloletého bol vo februári 2019
hraničný, zjavne nerovnomerný, rečový vývin bol s určitými známkami narušenia, reč bola dyslalická,

sporadicky ťažšie zrozumiteľná, s dysgramatizmami, občas o sebe hovoril v tretej osobe, niekedy
povedal slová, ktorým sa nedalo rozumieť. Jeho reakcie na otázky boli sporadicky nevyspytateľné,
niekedy zareagoval bez problémov, niekedy len opakoval posledné slovo otázky. Kreslený prejav
bol v štádiu čmárania. Dieťa bolo zvýšene pohyblivé, afektívne labilnejšie, situačne negativistické.
Počas kontroly jeho zdravotného stavu dňa 14.05.2019 už bolo konštatované, že stav sa zlepšuje,

psychický vývin progreduje, v rečovom vývine boli zaznamená tiež pozitívne zmeny, rástla slovná
zásoba, zlepšuje sa tvorba viet, reč je vcelku zrozumiteľná, o sebe hovorí maloletý už v prvej osobe,
správanie bolo taktiež vcelku stabilizované, bol odporúčaný liek Espriko. Maloletému bola pediatrom v
októbri 2018 stanovená diagnóza hyperkinetická porucha správania, v novembri 2019 konštatované, že
hyperaktivita maloletého bola zlepšená, porucha aktivity a pozornosti taktiež zlepšená. Na psychiatrickej

ambulancii bol vyšetrený v januári 2020 za účelom liečby poruchy opozičného vzdoru a zmiešaných
porúch správania sa a emócií v detstve, odporúčaný bol Promethazin. Zo správ z diagnosticko-
odborného vyšetrenia zo dňa 15.03.2019 a 25.03.2020 vyplýva, že ide o dieťa s oneskoreným
vývinom reči, pozadím ťažkosti dieťaťa je narušená komunikačná schopnosť. Taktiež je diagnostikovaná
porucha aktivity a pozornosti, taktiež z neurologického vyšetrenia diagnostikovaná hyperkinetická

porucha správania, reč sa zlepšuje, podozrenie na detskú metabolickú poruchu sa nepotvrdilo. Bolo
konštatované, že vzhľadom ku kombinácii oslabení bude maloletý potrebovať vyššiu mieru podpory a
špeciálnej starostlivosti, ktorá bude zameraná na problematiku vyplývajúcu z diagnóz. Aktuálna úroveň
mentálnych schopností mal. Viktora bola orientačne situovaná do pásma populačného podpriemeru,
objektívne zhodnotenie mentálnej úrovne bolo t. č. uskutočniteľné. Výkon bol determinovaný zníženým

porozumením verbálnych a neverbálnych inštrukcií. Odporúčané bolo pridelenie sociálnej pomoci,
sociálnej kompenzácie zákonnému zástupcovi vo forme príspevku na motorové vozidlo, na pohonné
hmoty, na prepravu, preukaz ZŤP, kompenzačné pomôcky na komunikáciu a podobne.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1, § 24 ods. 1,

§ 26, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2015 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o rodine“) dospel súd prvej inštancie
k nasledovným záverom:12. Súd prvej inštancie mal za to, že od poslednej úpravy výživného v roku 2016 došlo k zásadnej
zmene pomerov tak na strane maloletého N., ako aj jeho rodičov. Poukázal na to, že od predchádzajúcej
úpravy výživného ubehlo 5 rokov, maloletý podrástol, pribudli mu ďalšie zdravotné problémy, v súvislosti

s ktorými musí navštevovať logopedickú, psychiatrickú, neurologickú, aj psychologickú ambulanciu, v
dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov na strane maloletého. Zároveň matke bolo priznané právo
požadovať sociálne kompenzácie formou príspevku na motorové vozidlo, pohonné hmoty, preukaz ZŤP
a kompenzačné pomôcky na maloletého.

13. Ohľadne príjmu otca mal súd prvej inštancie za to, že oproti poslednej úprave výživného vzrástol
o 300,- € mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal pri určovaní výživného z príjmu otca vo výške 800,-
€ mesačne napriek tomu, že ku dňu 31.05.2020 otec ukončil pracovný pomer dohodou. Súd prvej
inštancie neuveril tvrdeniu otca, že pracovný pomer s ním ukončil zamestnávateľ z dôvodu znižovania
počtu zamestnancov, a to vzhľadom na znenie dohody o skončení pracovného pomeru, v zmysle ktorej
sa otec dohodol na skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že ide o dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkom bol aj otec a bol výsledkom spoločnej
dohody účastníkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie pokiaľ by chcel zamestnávateľ ukončiť pracovný
pomer z dôvodu znižovania počtu zamestnancov, tak ako to tvrdil otec, bol by zamestnávateľ ukončil
s ním pracovný pomer jednostranným úkonom a nedošlo by teda k dohode. Súd prvej inštancie mal
taktiež za to, že keďže otec vedel, že má vyživovaciu povinnosť, vedome sa na úkor svojho maloletého

dieťaťa vzdal svojho príjmu bez toho, aby mal zabezpečené iné vhodnejšie zamestnanie. Taktiež z tohto
zamestnania mal rôzne benefity spočívajúce vo vyplácaní odmien, príspevkov na lekára, na cestovné
mestskou hromadnou dopravou.

14. Z výdavkov deklarovaných otcom mu súd prvej inštancie uznal len výdavky na ubytovanie v súvislosti

s prácou vo výške 85,- € mesačne a na drogériu vo výške 15,- € mesačne. Ohľadne výdavkov na
ubytovanie bližšie uviedol, že tieto boli preukazované mzdovými listami predloženými otcom, zrážky za
ubytovanie sa pohybovali v rozmedzí od 38,90 € po sumou 263,20 €. Tieto rozdiely v zrážkach otec
zdôvodnil tým, že v období november až január 2020 sa viac menej na ubytovni nezdržiaval, pretože
v tom čase mu zomrela jeho matka a nestihol sa z ubytovania odhlásiť, v novembri nemal dostatok

finančných prostriedkov na to, aby mu boli stiahnuté poplatky za ubytovanie, a preto mu boli stiahnuté až
v najbližších výplatách. Taktiež tieto rozdiely vyplývali z toho, že aj keď za ubytovanie bol povinný platiť
len sumu 85,- € mesačne, chcel mať komfort a preto si za toto ubytovanie priplácal vyššiu sumu tak,
aby bol na izbe sám. Platby za ubytovanie vo vyššej než nevyhnutnej výške preto súd prvej inštancie
nezohľadnil, nakoľko sa nejedná o nevyhnutný výdavok otca. Podľa súdu prvej inštancie to preukazuje,

že otec disponuje dostatkom finančných prostriedkov na primeranú výživu maloletého vo vyššej než
naposledy určenej výške. Výdavky na úhradu inzulínu nevedel otec súdu preukázať, preto mu ich súd
prvej inštancie neuznal. Taktiež nezohľadnil príspevky na bývanie jeho otcovi vo výške 50,- až 60,- €
mesačne z dôvodu, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu predchádza vyživovaciu povinnosť
k rodičovi. Otec otca maloletého je navyše poberateľom dôchodku, má teda finančné prostriedky na to,

aby si svoje potreby vedel zabezpečiť sám. Taktiež cestovné z Bratislavy do miesta bydliska súd prvej
inštancie otcovi maloletého neuznal z dôvodu, že nevidel dôvod na to, aby otec míňal také množstvo
finančných prostriedkov na absolvovanie takejto vzdialenosti týždenne len z dôvodu, aby pomohol
svojmuotcovi,keďžemáďalšíchsúrodencov,ktorísamohliootcaajehodomácnosťpostarať.Svojvoľné
odchádzanie do miesta bydliska bez väčšieho významu podľa súdu prvej inštancie nie je v záujme

maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ otec chcel pomôcť svojmu otcovi, bolo to
síce jeho právo, ale nemôže to byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Otec navyše nepreukázal súdu, že
jeho otec je v takom zlom zdravotnom stave, že by potreboval pomoc v domácnosti, ani že by potreboval
výživu zo strany otca maloletého. Dodal, že samotný otec maloletého má aj ďalších dvoch súrodencov,
pričom jeho brat býva s otcom a sestra v blízkosti bydliska otca, teda v prípade zlého zdravotného

stavu by vedeli aj súrodenci poskytnúť svojmu otcovi pomoc a výživu. Nebola to len povinnosť zo strany
otca maloletého dieťaťa. Taktiež súd prvej inštancie vyčítal otcovi maloletého nezodpovedné správanie,
keď vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému odišiel z predchádzajúceho zamestnania
za účelom podnikania na živnosť, v rámci ktorého si spravil dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovni,
nakoľko neodvádzal príslušné odvody. Živnosť mu nevynášala, mal nižší príjem, ako keď pracoval ako

zamestnanec.Podľasúduprvejinštanciesiotecmaldostatočnepremyslieťtotosvojekonanieanekonať
v rozpore so záujmami maloletého, keďže týmto spôsobom došlo k ukracovaniu na jeho výžive. Preto
otcovi nezohľadnil dlhy za obdobie podnikania, ani splátky osobného bankrotu v sume 15,- € mesačne s
odôvodnením, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča.Taktiež za nezodpovedné považoval súd prvej inštancie prijatie predĺženého dedičstva zo strany otca.
Podľa súdu prvej inštancie argument, že dedičstvo prijal za tým účelom, aby si zabezpečil bývanie
neobstojí, nakoľko mal hľadieť nielen na svoje záujmy, ale aj na záujmy maloletého dieťaťa. Vzhľadom

na uvedené súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal zo mzdy otca vo výške 800,- € mesačne,
od ktorej odpočítal výdavky na strane otca v sume 15,- € a 85,- € mesačne, teda vychádzal z čistého
príjmu otca 710,- € mesačne. Uviedol, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe platí, že výživné rodiča
na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25 až 30 % jeho príjmu, čo v prípade otca po odrátaní
opodstatnených nákladov predstavuje rozpätie 177,50 € až 213,- €. Súd prvej inštancie určil výživné

otca na spodnej hranici v sume 180,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu matky na zvýšenie
výživného.Podľasúduprvejinštancienakoľkootecsaomaloletéhonezaujímaaneposkytujemuosobnú
starostlivosť, mal by sa vo zvýšenej miere podieľať na úhrade potrieb maloletého, najmä peňažným
príspevkom presahujúcim viac ako polovicu výdavkov maloletého. Mal za to, že takto určené výživné
spolu so starostlivosťou zo strany matky, ako aj jej finančným príspevkom uspokojí všetky potreby
maloletého.

15. Otec bol v omeškaní s platením výživného od 04.10.2019, t.j. za 28 dní v mesiaci október 2019
a ďalších 7 mesiacov do rozhodnutia súdu. Pri výpočte zameškaného výživného súd prvej inštancie
zohľadnil výšku naposledy určeného výživného, ktoré otec pravidelne platil. Na základe uvedeného
dospel k tomu, že za 28 dní mesiaca október 2019 mal otec zaplatiť sumu 162,57 € + za 7 mesiacov po

180,- €, čo činí 1 260,- €, dokopy teda sumu 1 422,57 €, od čoho odpočítal výživné hradené otcom vo
výške 50,- € x 8 mesiacov, t. j. 400,- €, v dôsledku čoho zameškané výživné činí 1 022,57 €. Uvedenú
sumu súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade ich riadneho neplatenia.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej aj „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.

f) a písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odvolania vyplýva, že uvádza
odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C. m. p., ktorý v sebe konzumuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) C. s. p. t. j., že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolaní

totiž poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tak podstatnou okolnosťou, ako je jeho
ďalšia vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu
v Rimavskej Sobote sp. zn. 6C/25/2011 zo dňa 31.05.2011 bolo rozvedené jeho manželstvo s N. Q.,
pričom z tohto manželstva pochádzajúca maloletá dcéra N. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola na čas po
rozvode ponechaná v osobnej starostlivosti matky a on ako jej otec sa zaviazal prispievať na jej výživu

vo výške 50,- € mesačne. Následne na základe návrhu matky maloletej bola jeho vyživovacia povinnosť
rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 1P/118/2012 zo dňa 20.08.2012 zvýšená
počnúc dňom jeho právoplatnosti, t. j. 28. augusta 2012 na sumu 70,- € mesačne, túto vyživovaciu
povinnosť si aj riadne plní. K odvolaniu pripojil uvedené rozsudky. Vzhľadom na uvedené mal otec
maloletého za to, že v kontexte s jeho ďalšou vyživovacou povinnosťou je výška zvýšeného výživného

určená zo strany súdu prvej inštancie na maloletého N. neprimerane vysoká.

XX. R. otec nesúhlasil s výškou príjmu, z ktorej súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného
vychádzal. Mal za to, že aj keď v minulosti boli jeho príjmové pomery na úrovni tých, ktoré zistil súd prvej
inštancie, tieto sa následkom „koronakrízy“ na jar v roku 2020 podstatne zmenili, o čom svedčia aj jeho

príjmy za toto obdobie, ktoré predstavovali za mesiac marec 2020 v čistom už len sumu 451,99 €, za
mesiac apríl 2020 v čistom už len sumu 385,72 € a za mesiac máj 2020 v čistom už len sumu 380,35 €.
Preto vzhľadom na takýto vývoj na trhu práce, ako aj pri jeho odmeňovaní uzavrel dohodu o skončení
pracovného pomeru k 31.05.2020 neuvedomujúc si jej prípadné následky na výšku jeho vyživovacej
povinnosti. Uviedol, že dohodu neuzatváral svojvoľne v záujme vzdať sa zamestnania a príjmu, ale

vzhľadom na ekonomické parametre spočívajúce najmä vo výške dosahovanej mzdy, nákladov na
cestovanie a ubytovanie na pracovisku, ako aj negatívne výhľady do budúcna v tomto smere.19. Taktiež podľa jeho názoru nie je nepodstatné aj to, že pred súdom prvej inštancie v rámci obrany
uvádzal, že trpí na ochorenie diabetes melitus, z čoho má obmedzenú pracovnú schopnosť, pričom
súd prvej inštancie sa s tým vysporiadal len tým, že poukázal na prednes kolíznej opatrovníčky o tom,

že cukrovkári dostávajú príspevky od štátu. Otec však namietal, že toto jeho ochorenie mu v skutočne
bráni vykonávať niektoré práce a spôsobuje mu zdravotnú nespôsobilosť na práce v hluku, nočné práce
a práce v prašnom prostredí, čo vyplýva aj z lekárskeho potvrdenia vystaveného jeho všeobecnou
lekárkou MUDr. N. X. dňa 24.06.2020. Uvedené lekárske potvrdenie, ako aj potvrdenie o výške príjmu
zamestnanca za obdobie od decembra 2019 do mája 2020 predložil taktiež k odvolaniu. Z potvrdenej

výšky príjmu zamestnanca vyplýva, že čistá priemerná mesačná mzda za obdobie decembra 2019 až
mája 2020 činila 437,11 € a čistý priemerný mesačný príjem 594,48 €.

20. Otec preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky
na zvýšenie výživného zamietol, resp. zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého len primerane jeho
pomerom, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

21. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Mala za to,
že je daný dôvod na zvýšenie výživného, keďže od posledného určenia výživného uplynulo 5 rokov a
náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletého N. vzrástli, nakoľko navštevuje materskú

školu a má zdravotné problémy. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že keďže otec sa o syna
nezaujíma a neposkytuje mu osobnú starostlivosť, mal by sa na úhrade potrieb maloletého podieľať
v zvýšenej miere. Taktiež ona ako matka má zvýšené výdavky, ktoré súdu preukázala v súvislosti so
zdravotnými problémami maloletého. Aj keď má otec vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, je
matka maloletého N. toho názoru, že túto skutočnosť mal otec preukázať v konaní pred súdom prvej

inštancie a aj napriek tejto vyživovacej povinnosti existujú dôvody na zvýšenie výživného na jej syna
N.. Rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo strany otca pokladala matka za účelové konanie, aby
sa vyhovel plateniu zvýšeného výživného. Ohľadne diagnózy otca diabetes melitus uviedla, že túto
diagnózu otec nepreukázal a nepreukázal ani zvýšené výdavky súvisiace s týmto ochorením.

22. Otec v odvolacej replike uviedol, že matka vo vyjadrení k odvolaniu nepopiera jeho objektívne
existujúcu vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu určenú rozsudkami súdu. Mal za
to, že v odvolaní vyčerpávajúcim spôsobom objasnil okolnosti ukončenia jeho pracovného pomeru
dohodou. Poukázal tiež na to, že jeho príjem z tohto zamestnania pred rozviazaním pracovného pomeru
postupne klesal a v mesiaci máj 2020 predstavoval v čistom už len sumu 380,35 €, a preto vzhľadom

na takúto situáciu považoval za jediné racionálne ukončenie jeho pracovného pomeru a hľadanie si
novéhozamestnania.Taktiežbolnázoru,žeprimeranýmspôsobomsúdupreukázalexistenciuochorenia
diabetes melitus podstatnou mierou ovplyvňujúceho jeho pracovnú schopnosť. Preto trval na podanom
odvolaní.

23. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca trval na svojich doterajších vyjadreniach a správach
z konania pred súdom prvej inštancie. Bol názoru, že s prihliadnutím na záujem dieťaťa a jeho zdravotný
stav je v jeho záujme potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko výživné v určenej výške 180,- €
mesačne, ako aj zameškané výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa,
ako aj majetkovým možnostiam a schopnostiam povinného.

24. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletého dieťaťa podľa § 34 C.
s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., nielen z dôvodov vymedzených v
odvolaní v zmysle § 66 C. m. p. prihliadajúc v zmysle § 67 C. m. p. aj na vady konania pred súdom
prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na
odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel
k názoru, že odvolanie otca maloletého je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) C. s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle §

391ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

25. Za najzávažnejší nedostatok prvoinštančného konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie pri
posudzovaní pomerov účastníkov konania možno považovať neprihliadnutie na ďalšiu vyživovaciupovinnosť otca maloletého vo vzťahu k ďalšiemu jeho maloletému dieťaťu N. Q. pochádzajúcej z
jeho manželstva, ktoré bolo rozvedené. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy určenie vyživovacej
povinnosti a jej zvýšenie otcovi maloletého dieťaťa rozsudkami Okresného súdu Rimavská Sobota, s

touto okolnosťou sa vôbec nevysporiadal. Skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, mohol
a mal súd prvej inštancie zistiť z úradnej povinnosti, nakoľko v tomto konaní nie je viazaný dôkaznými
návrhmi strán. Uvedenú okolnosť mohol zistiť napr. z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 6C/561/2015-42 zo dňa 17. mája 2016, kde sa v jeho odôvodnení na strane 2 v poslednom odseku
uvádza,žezpríjmuotecplatíeštevýživnénamaloletúN.Q.,nar.XX.XX.XXXXvovýške70,-€mesačne.

Taktiež uvedenú okolnosť mohol zistiť aj lustráciou na otca maloletého v Registri obyvateľov SR, kde sa
v odpovedi na lustráciu uvádzajú aj deti.

26. Taktiež súd prvej inštancie aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, aké výdavky
matka deklarovala, neuviedol, ako zhodnotil opodstatnenosť týchto výdavkov pri určovaní vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa. Matka napríklad uvádza splátky úveru v prospech banky ČSOB vo výške

130,- € mesačne, súd prvej inštancie neuvádza, či tieto výdavky považoval za nevyhnutné alebo nie a
teda majúce prednosť pred uhrádzaním potrieb maloletého dieťaťa. Taktiež tak na strane matky ako aj
otca súd prvej inštancie ani len odhadom neuviedol, aké považuje ich výdavky na ich stravu, hygienu,
ošatenie, ktoré možno považovať za nevyhnutné výdavky. Na druhej strane sa súd prvej inštancie
nezaoberal potencialitou príjmov u matky v sociálnej oblasti, t.j. či v súvislosti so zdravotným stavom

maloletého dieťaťa požiadala o sociálne kompenzácie formou príspevku na motorové vozidlo, pohonné
hmoty, kompenzačné pomôcky na maloletého, vybavovala pre maloletého preukaz ZŤP, a pod.

27. Pokiaľ ide o výdavky otca, odvolací súd nesúhlasí s predčasným záverom súdu prvej inštancie, že
samotná skutočnosť, že otec maloletého prijal predĺžené dedičstvo za účelom zabezpečenia bývania

neobstojí, nakoľko mal hľadieť nielen na svoje záujmy, ale aj na záujmy maloletého dieťaťa. Na prijatie
záveru o výhodnosti, či nevýhodnosti prijatia predĺženého dedičstva je potrebné prihliadať nielen na
ťarchu z toho vyplývajúcu spočívajúcu v povinnosti vysporiadať pasíva dedičstva do výšky hodnoty
nadobudnutého dedičstva, ale aj na hodnotu nehnuteľnosti - rodinného domu v danom regióne v
čase dedenia, výdavky otca spojené s údržbou a užívaním domu a na druhej strane potenciálne

výdavky otca v prípade neprijatia tohto dedičstva na zabezpečenie iného bývania, spočívajúce napr. v
mesačnom nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu, alebo spočívajúce v zaobstaraní si inej
nehnuteľnosti na bývanie (bytu, či domu) v mieste bydliska alebo pracoviska. V tejto súvislosti je však
tiež z pripojeného dedičského spisu, resp. výsluchu otca maloletého a ostatných do úvahy pripadajúcich
dedičov (účastníkov dedičského konania) potrebné zistiť, z akého dôvodu prijal predĺžené dedičstvo

práve on a nie iný dedič (napr. jeho otec, resp. brat), ktorý v rodinnom dome žije a tým by mohol
zabezpečiť bývanie aj pre otca maloletého. Až na základe takto zisteného skutkového stavu možno
prijať záver o nevyhnutých výdavkoch otca maloletého spojených s bývaním. Taktiež zo zhodnotenia
súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačný záver, či zamestnávateľ poskytoval
zamestnancovi - otcovi maloletého ubytovanie za poplatok len počas pracovných dní, alebo aj cez

víkendy, resp. či sa zamestnanec mohol zdržiavať na ubytovni aj v dňoch, keď mu nebola prideľovaná
práca.

28. Za predčasný považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o vzdaní sa posledného
zamestnania zo strany otca bez dôležitého dôvodu. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní

doplniť dokazovanie aj potvrdením o príjme predloženom v odvolacom konaní za obdobie od decembra
2019 do mája 2020 a vyhodnotiť z hľadiska posudzovania potenciality príjmu otca, či prípadný pokles
príjmu zo zamestnania je dôležitým dôvodom na ukončenie pracovného pomeru dohodou. V prípade
prijatia záveru, že nie je, je potrebné nanovo sa vysporiadať s otázkou výšky čistého mesačného príjmu
otca z posledného zamestnania, z ktorej bude súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky výživného na

maloletého vychádzať.

29.Pokiaľsúdprvejinštanciepoukázalnasúdnupraxpristanovovanívýživného,jednaknekonkretizoval
rozhodnutia súdov, z ktorých vyvodil záver o stanovení výšky výživné max. vo výške 30 % z príjmu
povinného rodiča po odpočítaní jeho výdavkov, jednak sa jedná o právnym vývojom prekonaný záver.

Stanovenie konkrétnej výšky výživného totiž závisí od mnohých faktorov stanovených Zákonom o
rodine - odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, počtu mal. detí, prípadne existencie iných vyživovacích
povinností, od starostlivosti o mal. deti, pomeru príjmov rodičov, a tým určovania miery podieľania sa navýdavkoch detí, od schopností, možností a majetkových pomerov rodičov (aký majetok vlastnia a pod.)
a v neposlednom rade aj od životnej úrovne rodičov.

30. Možno však súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na skutočnosti, že od poslednej
úpravy výživného uplynulo 5 rokov, maloletý má oproti poslednej úprave výživného zhoršený zdravotný
stav a navštevuje predškolské zariadenie, došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. Uvedený
záver však bez ďalšieho (skúmania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov) nepostačuje
pre záver o zvýšení výživného.

31. Pre úplnosť odvolací súd ohľadne otcom tvrdenej jeho diagnózy - diabetes melitus uvádza, že z
obsahu spisu nevyplýva, že by mal otec uvedenú diagnózu a otec v konaní pred súdom prvej inštancie
nepreukázal výšku výdavkov s ňou spojených. Z potvrdenia jeho všeobecnej lekárky predloženého až
v odvolacom konaní vyplýva, len na aké práce nie je zdravotne spôsobilý, nie však na základe akej
diagnózy.

32. V súlade s § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
bude doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a na základe takto vykonaného dokazovania
nanovovyhodnotiťmožnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičovaodôvodnenépotrebymal.dieťaťa
včaseposlednejúpravyvýživnéhoavsúčasnosti,najmäichpríjmy(ajpotenciálne),nevyhnutnévýdavky

(u otca vrátane výživného na ďalšie maloleté dieťa, kde bude potrebné prípadne zistiť, či nedošlo
medzičasom k novej úprave výživného k tomuto maloletému dieťaťu) a majetkové pomery a následne
nanovo prijať záver, či tieto odôvodňujú vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby mal. N. zvýšenie
výživného zo strany otca a v akej výške.

33. Nakoľko od výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške výživného je závislý výrok o splatnosti
výživného a o zameškanom výživnom, ako aj výrok o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd v
zmysle § 389 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj tieto závislé výroky rozsudku
súdu prvej inštancie.

34. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí, ak sú na to splnené zákonné podmienky v zmysle
§ 57 C. m. p.

35. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátormôže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).