Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917895868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5917895868.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 18. mája 2021
o sťažnosti odsúdeného E. U. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 0T/18/2017 z
29.3.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného E. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp. zn. 0T/18/2017 z 29.3.2021 podľa § 419 ods. 1 Tr. por. a §
50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený E. U. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej
trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.4.2017 sp. zn. 0T/18/2017, právoplatným
dňa 18.4.2017, neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Poukazuje na to, že vydané rozhodnutie o neosvedčení sa doteraz nenadobudlo právoplatnosť a de
iure neexistuje. V danej veci uplynula jednoročná lehota na rozhodovanie o prípadnom sa neosvedčení
odsúdeného už 18.4.2021, nakoľko skúšobná doba uplynula 18.4.2021. Táto okolnosť vytvára prekážku
možnosti vydať rozhodnutie o nesvedčení sa odsúdeného v sťažnostnom konaní. Je nutné celé konanie

o neosvedčení sa odsúdeného ukončiť v jednoročnej lehote, nakoľko konanie je potrebné vnímať ako
jeden celok. V danom prípade súd na priestupkové konanie vedené v roku 2018 a 2019 neprihliadol,
hoci v tom čase plynula skúšobná doba a tieto priestupky mali byť spáchané viac ako rok pred uplynutím
skúšobnej doby 3 rokov. Z uvedeného teda plynie záver, že záznamy o priestupkoch z roku 2018 a 2019
súd nevyhodnotil ako také, ktoré by zakladali potrebu začať konanie o neosvedčení sa odsúdeného v
skúšobnejdobe.Týmtopostupomdalsúdodsúdenémunajavo,žepriestupkovékonanianebolidôvodom

na vyslovenie jeho neosvedčenia sa v skúšobnej dobe. Zistenia súdu o spáchaných priestupkoch
odsúdeného vyplývajúce z vyhotoveného výpisu z registra priestupkov nie sú procesne použiteľné,
nakoľko štátne orgány nemajú právo viesť register priestupkov a žiadny zákon im takéto právo nedáva.
Záver súdu o tom, že odsúdený neviedol riadny život v skúšobnej dobe je nesprávny. Potrestanie za
zaznamenané priestupky bolo zahladené s účinkom nemožnosti na ne prihliadať nielen v trestnom, ale
aj v inom konaní. Práve preto bol odsúdeným navrhnutý dôkaz výsluchu údajne poškodenej priestupkom

odsúdeného sv. H. z výsluchu ktorej vyplynulo, že údajné priestupky sa nestali, resp. stali spôsobom
ktorý neumožňujú hodnotiť konanie odsúdeného ako osobitne závažne protispoločenské. Menovaná
dokonca priznala, že sama odsúdeného napadla ako prvá. Súd v rámci dokazovania neskúmal, či
pokuty za priestupky neboli medzičasom zaplatené, teda nezisťoval či vo vzťahu k daným priestupkom
nedošlo k ich zahladeniu zaplatením per analógia ako v trestnom konaní pri trestoch peňažných, kde
účinok zahladenia nastáva ich zaplatením. Ak by boli dané dôvody na vyslovenie neosvedčenia sa

odsúdeného, má za to, že pri súčasnej situácii v súvislosti so šírením nákazy COVID-19 bolo možné
ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a súčasne uplatniť niektoré z opatrení podľa § 50 ods. 4písm. a), b) alebo c) Tr. zák. Na základe uvedeného krajský súd žiada, aby napadnuté uznesenie zrušil
a danú vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
odsúdeného E. U. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom
konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny

život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje

aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa
odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí
vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený E. U. sa v skúšobnej dobe
odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil.

Treba stručne pripomenúť, že trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.4.2017 sp.

zn. 0T/18/2017, právoplatným dňa 18.4.2017 bol E. U. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Okresný súd nesprávne konštatoval začiatok
plynutia skúšobnej doby odo dňa 18.4.2017, pretože v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. skúšobná doba

začínaplynúťdňomnasledujúcimpodninadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia,pričomtrestnýrozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2017. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia preto plynula odo
dňa 19.4.2017 do dňa 18.4. 2020.

Preskúmaním spisového materiálu, krajský súd dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že

odsúdený E. U. počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život, pretože v čase plynutia skúšobnej
doby sa dopustil viacerých protiprávnych konaní. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania odsúdený sa
počas plynutia skúšobnej doby dopustil 3 priestupkov. Dňa 3.6.2018 sa dopustil priestupku na úseku
cestnej dopravy, za ktorý mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 220,- EUR, pričom sa
jednalo o závažný priestupok (požitie alkoholu pred jazdou). Ďalej sa dňa 20.6.2019 dopustil priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol syna svojej družky, čím mu spôsobil ľahké
poranenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- EUR. Dňa 10.7.2019 sa odsúdený opäť dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol svoju družku, udrel ju rukou doľavej strany hrudníka, pričom jej spôsobil ľahké zranenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,-
EUR.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne
odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom
treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré
nastali v skúšobnej dobe.Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny

poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku
ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Zo správania odsúdeného počas skúšobnej doby je teda zrejmé, že výkon podmienečného trestu
zjavne nepostačuje na jeho nápravu, pretože odsúdený napriek uloženému podmienečnému trestu

naďalej nerešpektoval rozhodnutia štátnych orgánov, ani samotný zákon. Podmienečné odsúdenie
ho neovplyvnilo natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky
viesť riadny život, naviac ak „nad ním visel Damoklov meč“ v podobe hrozby výkonu trestu v prípade
porušenia základných pravidiel spolunažívania medzi občanmi. Pri vyhodnotení najmä osobnostného
postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že

má sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony nie je schopný rešpektovať ani po uložení
príslušných sankcií.

U odsúdeného absentuje splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie o osvedčení a tou je vedenie
riadneho života počas skúšobnej doby. Odsúdený porušil zákon opakovane, nešlo u neho o ojedinelé

zlyhanie v inak riadnom živote. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že po uplynutí skúšobnej doby
sa odsúdený dňa 21.6.2020 opätovne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že
vulgárne nadával svojej družke, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 90,- EUR. Z vyššie uvedených
dôvodov nemožno mať za to, že odsúdený viedol riadny život. Za takejto situácie nemožno vysloviť iné,
ako to, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život a teda správne

neostalo okresnému súdu iné, len rozhodnúť o tom, že odsúdený vykoná trest odňatia slobody.

Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej, ale
aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Na výkon trestu
odňatia slobody okresný súd správne odsúdeného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie boli splnené
všetky tam predpokladané podmienky, a teda že bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, že vydané rozhodnutie o neosvedčení sa do roka od uplynutia

skúšobnej doby nenadobudlo právoplatnosť a preto de iure neexistuje, krajský súd uvádza, že v zmysle
§ 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku
4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Predmetné
ustanovenia ako základný predpoklad pre zákonnú fikciu osvedčenia sa explicitne hovorí o rozhodnutí
súdu a nie o jeho právoplatnosti. Ak by sa vyžadovala právoplatnosť takéhoto rozhodnutia, bolo by

to v zákone vyslovene uvedené. Krajský súd preto konštatuje, že pokiaľ súd rozhodol dňa 29.3.2021,
stihol jednoročnú lehotu od skončenia skúšobnej doby (skúšobná doba uplynula dňom 18.4.2020, t.j.
jednoročná lehota na rozhodnutie súdu o ne/osvedčení sa uplynula 18.4.2021).

Pokiaľ ide o návrh odsúdeného na uplatnenie postupu v zmysle § 50 ods. 4 písm. a), b) Tr. zák., a to

ustanovenie probačného dohľadu nad odsúdeným, prípadne uloženie doteraz neuložených primeraných
obmedzeníapovinnostíaleboprimeranépredĺženieskúšobnejdoby,nievšakviacakoodvaroky,pričom
nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, krajský súd poznamenáva, že
tento postup možno aplikovať len za podmienky, že podmienečné odsúdenie stále trvá (je v platnosti),
t.j. skúšobná doba podmienečného odsúdenia ešte neuplynula. V prípade odsúdeného E. U. skúšobná

doba podmienečného odsúdenia uplynula 18.4.2020 a preto odsúdeným navrhovaný postup krajský súd
vyhodnotil ako nedôvodný.S ohľadom k vyššie uvedenému, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie za správne a
zákonné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.