Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215204127
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2215204127.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej T. Z., bývajúcej v Q. L., T. Z. XX, o zaplatenie 1 998,79 eur
s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6 C 151/2015, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. októbra 2017, sp. zn. 9 Co 14/2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. októbra 2017, sp. zn. 9 Co

14/2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 31. októbra 2017, sp. zn. 9 Co 14/2017
potvrdil výrok II. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 18.
októbra 2016, č. k. 6 C 151/2015 - 49, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrok III., ktorým
rozhodol o náhrade trov konania. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej zaplatiť

žalobkyni sumu 1 998,79 eur s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý. Súdy nižšej inštancie
mali za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo 4. decembra 2012 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 2 000 eur. Podľa súdov nižšej inštancie predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala

podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva síce obsahovala údaj
o celkovej výške mesačnej splátky spotrebiteľského úveru, neobsahovala však údaj o výške splátky
istiny a úrokov. Dôsledkom porušenia povinnosti spočívajúcej v tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) je, že poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (§ 11 ods. 1 písm. a) vo vtedy účinnom znení zákona č.
129/2010 Z. z.). Na základe uvedeného bola žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni iba istinu úveru a vo

zvyšku bola žaloba zamietnutá.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, v zmysle
§ 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa
dovolateľky nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená otázka vyžadovania rozpisu splátok na členenie
jednotlivých nárokov za účelom splnenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z. z. (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky za podmienok
uvedených v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú
súčasť. V zmluve bola určená výška splátky, termín splatnosti prvej anuitnej splátky, počet splátok, ako aj
periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. je dosiahnuť to, aby bol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere dostatočne informovaný o rozsahu záväzku, ktorý na seba berie. To sa dosahuje aj bez toho,

aby bol v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedený podrobný rozpis istiny a úrokov za celé
obdobie splácania, resp. aby bolo z neho zrejmé, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok zomeškania a poplatky. Predmetné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno vykladať prísnejšie,
než to zodpovedá Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „Smernica“). Podľa žalobkyne

v prospech jej argumentácie vyznieva aj Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016
vo veci C - 42/15, Home Credit Slovakia a.s./Klára Bíróová (ďalej aj „Rozsudok“), podľa ktorého článok
10 ods. 2 písm. h) a písm. i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Rovnako nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Žalobkyňa v dovolaní upriamila pozornosť aj na Informáciu odboru ochrany finančných
spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C - 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, v zmysle
ktorého NBS uvádza, že vo svetle rozsudku vo veci C - 42/15 nemožno podľa smernice 2008/48 v

rámci náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne splátok
osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadať presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach
(t. j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm.
l) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní

podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle
ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.
j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu,
úroky a iné poplatky. NBS ďalej uvádza, že ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu zákona
o spotrebiteľských úveroch nenaznačuje, že by zákonodarca mal uvedeným ustanovením v úmysle

sprísniť požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48 keď uvádza: „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
(splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa
dovolateľky náležitosť úverovej zmluvy, pre absenciu ktorej prvoinštančný i odvolací súd považovali
úver za bezúročný a bez poplatkov, zákon nevyžaduje a oba uvedené súdy ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch vykladali pri svojom závere extenzívne v prospech jedinej strany sporu, čo
odôvodnili účelom zákonnej úpravy, ochranou spotrebiteľa či odkazom na predošlé rozhodnutia iných
súdov v obdobných veciach. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla dovolaciemu súdu, aby rozsudok
odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v rozsahu výroku, v
ktorom súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Dovolateľka zároveň navrhla priznanie náhrady trov odvolacieho i dovolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po zistení,

že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 419 CSP) po skonštatovaní, že dovolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi dovolania (§ 430 CSP, § 432 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je prípustné a súčasne
dôvodné.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho

prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o
ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu
na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,

porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, sp. zn. 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).6.Podľa§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,(len)aktozákonpripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania patrí

do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 1 a ods. 2 CSP).

8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol
zaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť
splnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP,
a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom

rozhodovaná rozdielne.

10. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť
predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní

vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne
aj dôvodnosť) dovolania.

11. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach

účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. V prejednávanom prípade žalobkyňa v súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením
veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP zákonu zodpovedajúcim spôsobom
zadefinovala relevantnú právnu otázku (či zákonné ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
účinné v rozhodnom čase obsahovalo požiadavku na rozčlenenie splátky na jednotlivé zložky dlhu /

v kontexte smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a záverov vyjadrených v rozsudku
Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15, Home Credit Slovakia a.s./
Klára Bíróová a či takáto požiadavka na úverovú zmluvu pri rozhodovaní o nárokoch z nej môže
byť prípadne postulovaná extenzívnym výkladom príslušných zákonných ustanovení, ak tieto túto

požiadavku neobsahujú explicitne), ktorá v čase podania dovolania (30. januára 2018) skutočne ešte
nebola dovolacím súdom vyriešená. Na tom, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b)
CSP nemení nič skutočnosť, že v čase po jeho podaní už najvyšší súd predmetnú otázku vyriešil, a
to rozhodnutím z 28. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd
uviedol nasledovné:

13. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná
a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby

sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07,
bod 110).14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v čl. 10 ods. 2 písm. h) ustanovuje, že
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručneuvádzavprípadeamortizácieistinynazákladezmluvyoúveresdobouurčitouprávospotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky
trvaniazmluvyoúvere.VtomtoustanoveníSmernicavysvetľuje,žeamortizačnátabuľkauvádzasplátky,

ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej
splátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazákladeúrokovejsadzbyúveruaprípadne
i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)

Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

15. Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15, Home Credit
Slovakia a.s./Klára Bíróová konštatoval nasledovné:

15.1. článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50 Rozsudku).
15.2. článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu

splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku).
15.3. z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť
spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis
vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do

zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. (bod 54 Rozsudku).
15.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto Smernica neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku).
15.5. článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v
spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).

16. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

19. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že „predložený
návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský
úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnejistoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“. V
závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa konštatuje, že predkladaným
zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

20. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa
zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru

a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné
poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010

Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala
výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky.

21. V danom prípade z tabuľky zaradenej do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 4. decembra 2012 je

zrejmá výška úveru, druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby, výška poplatku za poskytnutie
úveru, za správu úverového účtu a za poistenie schopnosti splácať úver, výška anuitnej splátky, termín
splatnosti I. anuitnej splátky, počet anuitných splátok, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky,
splatnosť úveru, ako aj celková čiastka, ktorú musí klientka zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových
nákladov klientky spojených s úverom. Klientka vyhlásila, že bola informovaná o úrokovej sadzbe,

poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách a že prevzala a
oboznámila sa pred uzatvorením zmluvy o úvere s jej súčasťami.

22. Vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, právnych záverov

vyjadrených v Rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/15,
Home Credit Slovakia a.s./Klára Bíróová, účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a jeho
eurokonformnéhovýkladudovolacísúdkonštatoval,žepredmetnéustanoveniejepotrebnéinterpretovať
tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č.

129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Neustanovuje
povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným
poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí

teda vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
istiny.Účelompredmetnéhoustanovenianebolo,abymalspotrebiteľužpriuzatvorenízmluvykdispozícii
v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme

amortizačnej tabuľky. Úmyslom zákonodarcu bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom
zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ
vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.

23. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny
stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba
však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe
k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné
so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejšímvyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

24. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či
poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.

z.), najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uzavrel, že podané dovolanie je nielen prípustné,
ale tiež dôvodné. Najvyšší súd zaujal obdobné stanoviská aj v ďalších uzneseniach pod sp. zn. 4 Cdo
211/2017, 3 Cdo 56/2018, 4 Cdo 65/2018, 4 Cdo 187/2017, 5 Cdo 132/2017, 2 Cdo 235/2017, 3 Cdo
45/2018, 7 Cdo 98/2018.

25. Vyššie uvedené právne závery zastáva najvyšší súd aj v danom prípade a v plnom rozsahu na ne

poukazuje. V predmetnom spore neboli dané dôvody opodstatňujúce záver, že žalobkyňou poskytnutý
úver žalovanej treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa v procesne prípustnom dovolaní (§ 421
ods. 1 písm. b) CSP) dôvodne uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

27. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

29. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.