Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 19, 2021

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319201741
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2021:5319201741.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloletého S. P.,

L.. X.X.XXXX, J. XXX XX O. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky C. P., L.. X.X.XXXX, J. XXX XX O. XXXX a otca X. P.Y., L..
X.XX.XXXX, J. XX Y. B., C. XEF, C., C., E. J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Zahoráková &
Partners, s.r.o., Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 1.7.2019 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného voči svojmu
maloletému synovi S. P., L.. X.X.XXXX na sumu 50,- € mesačne. V návrhu uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Čadca vydaným vo veci 13C/45/2003 dňa 2.3.2006 mu bola uložená povinnosť platiť
výživné na maloletého S. vo výške 66,39 € (2.000,- Sk) mesačne. V čase rozhodovania mal vyživovaciu
povinnosť len voči dvom maloletým deťom na Slovensku a mal dobrý zdravotný stav. Od roku 2006 žije
vo Veľkej Británii. V roku 2012 sa mu narodilo ďalšie dieťa, čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Od roku 2015 nemá stály pracovný pomer. V máji 2015 skončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov

a do novembra 2015 bol nezamestnaný. V novembri 2015 sa zamestnal v spoločnosti O. C., ktorá
však pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe. Dňa 16.12.2015 a 20.12.2015 podstúpil dve vážne
operácie brušnej dutiny v dôsledku infekčného ochorenia, následkom ktorých má opakované zdravotné
komplikácie a jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. V dôsledku vážnych zdravotných komplikácii začal
pracovaťažkoncomjúna2016akoagentúrnypracovník,avšakzdôvodupretrvávajúcehonepriaznivého
zdravotného stavu nemá do dnešného dňa možnosť vykonávať kvalifikovanú a primerane ohodnotenú
prácu a nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer. Z týchto dôvodov sa dlhodobo ocitol v značných

finančných problémoch, bol nútený sa zadlžiť a požičať si peniaze aj od svojej rodiny, predovšetkým od
svojej matky, ktorú v konaní navrhol vypočuť ako svedkyňu. Svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne,
avšak aby ju mohol plniť, finančne sa značne zadlžil. Jeho posledný pracovný pomer bol od 10.3.2019
do 11.6.2019. Jeho príjmy od apríla 2018 do apríla 2019 predstavovali 11.603 GBP (12.941,83 €) v
hrubom, podpora v nezamestnanosti 2.340 GBP (2.610,01 €), rovnako za obdobie od apríla 2018 do
apríla 2019. Mesačný čistý príjem navrhovateľa, pokiaľ pracoval, predstavoval 900 GBP (1.003,85 €). V
súčasnosti nepracuje a jeho čistý príjem predstavuje 560 GBP (624,62 €). Svoje dlhy konkretizoval spolu

vo výške 21.328,87 € (voči svojej matke Y. V. 8.000,- €, kreditná karta Lloyds bank 3.400 GBP (3.792,31
€), kreditná karta Barclays 6.950 GBP (7.751,94 €) a bežný účet Lloyds bank 1.600 GBP (1.784,62 €)).
Aktuálne mesačné náklady navrhovateľa sú vo výške 1.433,26 € titulom nájmu na bývanie v spoločnom
byte s ďalšími osobami 450 GBP (501,92 €), jednotlivé splátky pôžičiek (kreditné karty, úroky bežný účet)180 GBP (200,77 €), strava, hygienické potreby, lieky, ošatenie a doprava 450 GBP (501,92 €), výživné
namaloletúM.D.45GBP(50,19€)avýživnénadcéruS.P.S.S.P.160GBP(178,46€).Zdôvoduzmeny
pomerov na svojej strane, a to straty príjmu z pracovnej činnosti z objektívnych dôvodov spočívajúcich

v zdravotnom stave navrhovateľa, ako aj z dôvodu vzniku novej vyživovacej povinnosti, je preňho ďalej
neúnosné plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Na pojednávaní dňa 31.1.2020 prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne na svojom návrhu zotrval, skutkové tvrdenia doplnil v tom smere, že od
roku 2019 už neplatí ani výživné na maloletú M. D., nakoľko podľa anglických úradov v plnom rozsahu
preberá za navrhovateľa túto vyživovaciu povinnosť štát. Od septembra 2019 je poberateľom dávky v

nezamestnanosti, v mesiaci september mu z tohto titulu bola poskytnutá dávka vo výške 225,25 libier,
v októbri 550,15 libier, v novembri 224,89 libier, v decembri 550,15 libier, v januári 494,45 libier. Jeho
ročný príjem za rok 2018 predstavoval 11.603,19 libier. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní
navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré k tvrdeniam navrhovateľa
predložila v anglickom jazyku, vypočuť navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu v Anglicku,
na zváženie súdu ponechala v prípade potreby i výsluch jeho matky a vzhľadom k jeho zdravotnému

stavu, nakoľko má vedomosť, že v Anglicku nevydávajú o stave pacienta žiadne potvrdenia, žiadala
prostredníctvom dožiadania vykonať i výsluch ošetrujúceho lekára navrhovateľa. Na pojednávaní súd v
nadväznosti na znenie rozsudočného návrhu vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky, aby tiež uviedla,
odkedy otec požaduje výživné znížiť. I to bolo dôvodom odročenia pojednávania. Ku dňu rozhodovania
súdu však zo strany navrhovateľa nebolo doručené už žiadne podanie.

2. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 16.8.2019 na čl. 28 spisu
vyjadrila s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlas. Poukázala na to, že posledným rozhodnutím
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi S., nebolo rozhodnutie
vydané vo veci 13C/45/2003, ale rozhodnutie vydané vo veci 16P/20/2014, ktorým bola zmenená výška

vyživovacej povinnosti na sumu 150,- € mesačne. Navrhovateľ však toto rozhodnutie súdu nerešpektuje.
Dlhy navrhovateľa považuje matka za nadhodnotené, dlh voči jeho matke účelovo vymyslený a aktuálne
mesačné náklady za nepravdivé, aj preto, že na maloleté deti S. S. S. neplatí výživné v sume 178,46
€, ako uvádza, ale v sume 149,37 €, hoci od 7.4.2014 má platiť 300,- € mesačne. Tiež poukázala na
nepravdepodobnosť jeho mesačných nákladov špecifikovaných vo výške 1.433,26 €, keďže ako sám

tvrdí, jeho čistý príjem je 624,62 €. Tiež považuje mesačné náklady navrhovateľa titulom stravy, hygieny,
liekov, ošatenia či dopravy vo výške 501,92 € na jednu osobu za nadhodnotené. Pokiaľ navrhovateľ na
svoju osobu minie 501,92 € mesačne, ako môže jeho 17-ročný syn vyžiť z 50,- € mesačne. Poukázala
na to, že tieto náklady a zlý zdravotný stav otec uvádzal už v konaní o zvýšení výživného vo veci
16P/20/2014, v ktorej ani na výzvu súdu, aby predložil potvrdenia o výdavkoch, lekársku správu o

zdravotnom stave, či o svojich príjmoch z predchádzajúceho obdobia, nereagoval, žiadny listinný dôkaz
nepredložil. V každom konaní, ktoré sa viedlo ohľadom výživného pre deti, tvrdil, že je v zlej finančnej
situácii, už aj v čase, keď ešte vykonával podnikateľskú činnosť. Od roku 2006 pracuje vo Veľkej Británii,
kde odišiel práve kvôli vyššiemu zárobku. Neplatením výživného v minulosti mu vznikol dlh na výživnom
14.240,07 €. Maloletý S. je študentom D. G. Š. W. P. T. L. C.. Tým sa zvýšili jeho náklady spojené

najmä s cestovaním a zakúpením počítača, ktorý potrebuje k štúdiu. Od roku 2018 musí nosiť okuliare.
Zvýšili sa i náklady na dcéru S. P., ktorá ukončila štúdium na gymnáziu a pokračuje na V. V. A. E. J..
Matka konkretizovala priemerné mesačné výdavky na domácnosť nasledovne: záloha na kúrenie 40,-
€, záloha na elektrinu, rozhlas a televíziu 30,32 €, interne 8,- €, skylink 3,99 €, životné poistenie 35,72
€, splátka dlho voči rodičom 100,- €, strava, hygiena, ošatenie, lieky, doprava pre dcéru 350,- €, strava,

hygiena, ošatenie, lieky, doprava pre matku 350,- €, ako i iné nepravidelné výdavky titulom opravy či
údržby alebo odvozu komunálneho odpadu a podobne. Priemerné mesačné výdavky na maloletého
syna S. špecifikovala nasledovne: obedy v školskej jedálni 25,- €, strava doma 150,- €, hygiena 15,-
€, školské pomôcky, výlety, exkurzie a podobne 30,- €, obuv, ošatenie 60,- €, cestovné do školy 20,-
€, lieky, stomatologické ošetrenia 15,- €, kredit na telefón 6,- €, vreckové 20,- €, nepravidelné výdavky,

sporenie na stužkovú 100,- € ročne, teda 8,33 € mesačne, odvoz komunálneho odpadu 16,- € ročne,
teda 1,33 € mesačne, ortopedické vložky do topánok 21,- € ročne, čo je 1,75 € mesačne, okuliare 86,-
€, to je 7,17 € mesačne, počítač 865,99 €, tlačiareň 85,- €, mobil 259,70 €. Z finančných dôvodov syn
nenavštevuje platené krúžky, hoci tento rok by chcel navštevovať záujmový krúžok florbalu. Bola mu
dokonca odporučená ortodontická liečba, ktorú však tiež z finančných dôvodov zatiaľ neabsolvoval.

Taktiež neabsolvoval lyžiarsky kurz, lebo mu matka nemohla zakúpiť lyžiarsku výstroj a neboli nikde ani
na dovolenke, nikdy. Matka k svojim tvrdeniam pripojila i listinné dôkazy tieto výdavky preukazujúce.
Na pojednávaní dňa 31.1.2020 uviedla, že navrhovateľ nepredložil žiadne potvrdenie o tom, že jeho
terajší zdravotný stav je taký, že by nemohol pracovať. Nie je poberateľom invalidného dôchodku,teda nie je zrejmé, že by dávka, ktorú poberá, súvisela s jeho zdravotným stavom. Matka si myslí, že
nechce pracovať. Dlhy nemusia súvisieť s jeho zdravotným stavom. Opätovne poukázala na to, že je
gamblér. Predložila aj tabuľku, z ktorej vyplýva plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom od roku

2003, keď jeho zdravotný stav bol ešte v poriadku, až do roku 2019. Tabuľku vystavila pre Centrum
pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, za účelom pomoci pri vymáhaní výživného. Matka
nepovažuje za pravdivé tvrdenie otca, že si nemôže nájsť zamestnanie kvôli zdravotnému stavu aj preto,
pretože keď žil ešte na Slovensku, vykonával podnikateľskú činnosť, viedol účtovníctvo pre rôzne firmy,
čo môže podľa jej názoru vykonávať aj pri určitých zdravotných problémoch. Tiež nie je nikde napísané,

že má žiť v Anglicku. Dlhy má aj tu na Slovensku, a to z čias, keď nebol ešte v zlom zdravotnom stave. A
nejde len o dlhy na výživnom. Z tohto dôvodu si matka myslí, že aj preto sa nechce na Slovensko vrátiť.
Maloletý S. je už stredoškolák, navštevuje 2. ročník. Matka stále živí aj dcéru S., ktorá je vysokoškoláčka.
Matke počas tohto konania vznikli i náklady titulom cestovného, nakoľko jej zamestnávateľ sa sťahuje
do iného miesta, do mesta T. L. T.. K zmene došlo na jej strane i z dôvodu ďalšej zmeny pracovných
podmienok, v dôsledku čoho sa jej znížil príjem (pôvodne súčasťou jej príjmu bol aj rizikový príplatok,

nakoľko vykonávala prácu v hlučnom prostredí). Tiež uviedla, že navrhovateľ predložil len krátke PN-
ky, nič preto zatiaľ nenasvedčuje tomu, že jeho nepriaznivý zdravotný stav stále trvá. Požiadala aj o
náhradné výživné a určitý čas ho aj poberala. Pokiaľ jej však navrhovateľ začal výživné plniť, bolo jej
pozastavené. Potom súd požiadala o zvýšenie výživného. Následne už pre náhradné výživné nespĺňala
podmienky.

3. Kolízny opatrovník, ktorý zastupuje v konaní záujmy maloletého dieťaťa, vo svojej správe zo dňa
31.10.2019 na čl. 69 spisu uviedol, že maloletý S. navštevuje 2. ročník D. G. Š. E. T. L. C., odbor
informatik. Dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Matka platí za stravu v školskej jedálni 25,- € mesačne,
cestovné do školy 20,- € a vreckové 20,- €. S. nosí i okuliare a musí nosiť aj ortopedické vložky do

topánok. Taktiež mu bol odporučený fixný ortodontický strojček, ale momentálne si ho z finančných
dôvodov nemôže dovoliť. Výživné na maloletého S. bolo otcovi určené pôvodne vo výške 66,39 €,
následne rozsudkom vydaným vo veci 16P/20/2014 zvýšené na 150,- € mesačne. Uvedené však otec
neakceptoval, platil iba 66,39 € a od septembra výživné neplatí vôbec. Kolízny opatrovník nezistil
žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa a odporučil návrh otca na zníženie výživného

zamietnuť. Zhodný prejav vôle učinil aj v záverečnom prednese, po vykonaní dokazovania, v ktorom
uviedol, že súhlasí s predbežným právnym názorom súdu a návrh otca žiada zamietnuť. Zníženie
výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o dlhy otca, tie nemajú pred výživným prednosť.
Napokon, otec svoj zdravotný stav nepreukázal, nepredložil potvrdenie od lekára.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Pojednávanie dňa 31.1.2020 vykonal v neprítomnosti
navrhovateľa, avšak v prítomnosti jeho právnej zástupkyne, matky maloletého dieťaťa i kolíznej
opatrovníčky. Toto pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením
listinných dôkazov predložených navrhovateľom (v anglickom jazyku), odročil za účelom oboznámenia
sa s nimi, za súčasného uloženia povinnosti predložiť ich v úradnom jazyku (keďže nejde o prípad, kedy

by navrhovateľ bol cudzím štátnym príslušníkom, neznalým úradného jazyka, naopak, je osobou, ktorej
materinským jazykom je jazyk úradný), pričom účastníkom uložil lehotu 30 dní na produkovanie ďalších
prípadných dôkazných návrhov (vzhľadom k dovtedy vykonanému dokazovaniu), pojednávanie odročil
tiež za účelom zváženia spôsobu vykonania dôkazu výsluchom navrhovateľa, vo vzťahu ku ktorému za
hospodárne zvolil zodpovedanie otázok (za účelom doplnenia skutkového stavu) písomnou formou, a to

aj vzhľadom k tomu, že ide o účastníka zastúpeného advokátom, konajúc zároveň hospodárne a účelne,
i v nadväznosti na článok 17 základných zásad CSP. Pojednávanie súd odročil tiež za tým účelom, aby
navrhovateľ v lehote 1 mesiaca doručil i dôkaz preukazujúci jeho zdravotný stav, a to aj v nadväznosti
na jeho tvrdenie, že lekári nevydávajú v krajine, v ktorej navrhovateľ žije, pacientom potvrdenia o ich
zdravotnom stave. Po tomto pojednávaní súd podrobnou výzvou zo dňa 6.4.2020 navrhovateľa vyzval

k písomnej odpovedi na otázky súdu, ktoré vyplynuli z dovtedy zisteného skutkového stavu i listinných
dôkazov s tým, že mu zároveň oznámil, že ním navrhnuté dôkazy (dôkaz výsluchom jeho ošetrujúceho
lekára, dôkaz výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu v Anglicku a tiež dôkaz
výsluchom matky navrhovateľa) v nadväznosti na doposiaľ nepreukázaný samotný tvrdený hlavný
dôvod podstatnej zmeny pomerov, nevykoná. Už v tejto výzve týmto spôsobom súd navrhovateľovi

oboznámil svoj predbežný právny názor, z ktorého bolo zrejmé, že nepovažuje podstatnú zmenu
tvrdenú navrhovateľom za preukázanú. Navrhovateľ, hoci si bol tohto názoru súdu vedomý, na uvedenú
výzvu nereagoval, v konaní zostal nečinný. Neurobil tak dokonca ani prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, ktorej bola výzva doručená dňa 14.6.2020. Vo výzve bola určená lehota do 31.5.2020,táto uplynula teda márne. Navrhovateľ nereagoval dokonca ani na urgenciu výzvy, v rámci ktorej
ho súd žiadal o oznámenie dôvodu, ktorý mu bráni v jej splnení (email čl. 135 spisu). Zároveň súd
navrhovateľaprostredníctvomprávnejzástupkynevyzval,abyoznámilpredpokladanýčas,kedysabude

na území Slovenskej republiky s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzať. Súd sa teda snažil a dával
navrhovateľovi opakovane možnosť tvrdiť a svoje tvrdenia i preukázať. Na ďalšie pojednávanie (ktoré
bolo opakovane odročené pre pandemickú situáciu spojenú s Covid19 a núdzový stav na území SR) dňa
19.3.2021, sa navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili,
nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto v súlade s § 180 CSP v spojení

s § 178 ods. 2 CSP pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Na pojednávaní vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov. Oboznámil i obsah pripojeného spisu 16P/20/2014, v ktorom súd
naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletému synovi S.. Z vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:

5.Zrodnéholistunačl.33,vydanéhodňa19.8.2002,vyplýva,žemaloletýS.P.sanarodildňaX.X.XXXX.

6. Z potvrdenia D. G. Š. W. P. T. L. C. zo dňa 16.1.2019 čl. 32 spisu vyplýva, že maloletý S. P. je v
školskom roku 2018/2019 žiakom 1.B triedy.

7. Z potvrdenia M. O. zo dňa 9.8.2019 čl. 25 vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je rozvedená, s deťmi

býva v rodičovskom dome, kde žijú aj jej rodičia a brat. Iné skutočnosti nie sú známe.

8. Z potvrdenia P.-Y. D. zo dňa 16.8.2019 na čl. 41 spisu vyplýva, že matka dosahovala priemerný čistý
mesačný zárobok v roku 2017 vo výške 713,- €, v roku 2018 vo výške 791,- € a v roku 2019 vo výške
807,- €.

9. Z potvrdenia o návšteve školy A. T. E. J., farmaceutickej fakulty zo dňa 3.9.2019 na čl. 44 vyplýva,
že dcéra S., L.. X.X.XXXX je študentom 1. ročníka denného magisterského štúdia v akademickom roku
2019/2020. Štandardná dĺžka štúdia je 5 rokov.

10. Z listinných dôkazov predložených právnou zástupkyňou navrhovateľa v anglickom jazyku, za
súčasného ozrejmenia, ktoré tvrdenia navrhovateľa majú preukázať, mal súd zistené, že navrhovateľovi
sa dňa XX.X.XXXX narodila dcéra M. D. (čl. 81), na ktorú podľa rozhodnutia Úradu pre starostlivosť
o maloleté deti (čl. 82) od 25.7.2019 nie je povinný platiť výživné, nakoľko túto vyživovaciu povinnosti
prevzal za navrhovateľa štát (jedným z dôvodov rozhodnutia je, že príjem navrhovateľa za týždeň

je menší ako 7 libier). Z daňového priznania za rok 2018 na čl. 83 spisu vyplýva, že ročný príjem
navrhovateľa predstavoval 11.603 GBP (12.941,83 €) v hrubom. Navrhovateľ predložil tiež potvrdenia o
zrealizovaných transakciách z účtu jeho matky Y. V. čl. 85 - 89, a to vo vzťahu k jeho tvrdeniam o dlhoch,
ktoré voči nej má. Tiež predložil doklady z banky: potvrdenie, že jeho kreditná karta „skončila“, a taktiež
potvrdenie o jeho dlhu (čl. 90 - upomienka dlhu na kreditnej karte banky Lloyds bank), ako aj o dlhu

na kreditnej karte banky Barclays, ktorý je aktuálne mimosúdne vymáhaný spoločnosťou Link Financial
Outsourcing Ltd (čl. 91 spisu) a dlhu na bežnom účte banke Lloyds bank (čl. 92 spisu) vo výške 2.872,01
GBP k 2.9.2019. Na čl. 93 spisu predložil svoj súhlas ako pacienta s vyšetrením, s operáciou, na čl. 94 aj
dokumentojehozdravotnejkondíciizodňa5.1.2016(ideoobdobunašejtzv.„PN“),zktoréhovyplýva,že
od 11.12.2015 do 12.2.2016 nebol spôsobilý na prácu. Ďalšie takéto potvrdenie zo dňa 15.2.2016 o jeho

pracovnej neschopnosti trvajúcej 2 týždne sa nachádza i na čl. 95 spisu a potvrdenie zo dňa 1.8.2018
o jeho pracovnej neschopnosti po dobu 56 dní na čl. 98 spisu. Z potvrdenia zo dňa 11.10.2018 na čl. 97
spisu vyplýva, že ide o potvrdenie, že po dobu 6 mesiacov absolvoval navrhovateľ regeneračné cvičenia.
Vo vzťahu k týmto listinným dôkazom predloženým navrhovateľom na pojednávaní prostredníctvom
právnej zástupkyne súd vychádzal z jej tvrdení, ku ktorým tieto jednotlivé listiny označila, ako i z údajov

z nich vyplývajúcich, ktoré bolo možné bez pochýb z nich vyvodiť.

11. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Č. zo dňa 17.4.2020 na čl. 118 vyplýva, že navrhovateľ
má dlh na sociálnych odvodoch ako samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie február - jún 2008
vo výške 445,79 €.

12. Z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 20.4.2020 na čl. 128 spisu vyplýva, že
navrhovateľ má ku dňu 20.4.2020 dlhy na odvodoch vo výške 5.710,38 €, ktoré sú vymáhané vo
viacerých exekučných konaniach.13. Z rozhodnutia ÚPSVaR Čadca zo dňa 4.2.2020 na čl. 123 spisu vyplýva, že matke maloletého S. bol
priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 115,15 € od 1.11.2019 do 31.12.2019 a vo výške 150,- €

od 1.1.2020. Náhradné výživné bude vyplácané mesačne pozadu žiadateľovi - matke.

14. Z pripojeného spisu 16P/20/2014 mal súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. konania
16P/10/2014-175 zo dňa 3.5.2017 bol rozsudok Okresného súdu Čadca č. konania 13C/45/2003-63 zo
dňa 2.3.2006, ktorým súd rozhodol i o rozvode manželstva rodičov maloletého S. a na ktorý navrhovateľ

v návrhu odkazoval, v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zmenený, keď výživné na
maloletú S. bolo zvýšené na 150,- € mesačne a na maloletého S. rovnako na sumu 150,- € mesačne.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2017. Z pripojeného spisu mal súd zistenú aj
tú skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa, ktorému bol rozsudok doručený dňa 9.6.2017, podal proti
tomuto rozsudku odvolanie. Keďže ho podal po zákonnej lehote, uznesením Krajského súdu v Žiline
číslo konania 5CoP/64/2017-215 zo dňa 30.1.2018 bolo odmietnuté. Z odôvodnenia rozsudku súdu

16P/20/2014-175 vyplýva, že otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného na obe
maloleté deti uviedol, že žije s partnerkou, starajú sa o maloletú dcéru, ktorá sa im narodila XX.X.XXXX.
V dôsledku zdravotných komplikácií musel ukončiť predchádzajúcu prácu a od 1.5.2015 nepoberá
žiaden príjem. Všetky náklady od tohto obdobia financuje súkromnými pôžičkami. Pomáha mu jeho
partnerka. Koncom roka 2015 podstúpil dvojitú operáciu, v dôsledku ktorej má objektívne zdravotné

obmedzenie, ktoré mu po skončení aktuálnej práceneschopnosti sťažuje bezproblémové nájdenie si
práce. Od 11.12.2015 na základe štátneho zdravotného zabezpečenia poberá podporu vo výške 73,10
GBP, čo predstavuje mesačne 292,40 GBP, čo je 397,17 €. Svoje výdavky tvrdil titulom nájmu, dane z
nehnuteľnosti, elektrickej energie a vody spolu vo výške 830 GBP, to je 1.127,41 €, z ktorých uhrádza
polovicu, teda sumu 415 GBP, čo je 563,71 €. Tvrdil aj dlhy z titulu splátok kreditnej karty či zameškaného

výživného, spolu vo výške 285,83 €. Tiež tvrdil výdavky titulom poistky osobného motorového vozidla,
jeho údržby, motorových pohonných hmôt, a taktiež titulom stravy, oblečenia a telefónu spolu 400 GBP,
čo je 543,33 €. Zatiaľ čo jeho mesačné príjmy činili 397,17 €, jeho mesačné výdavky boli minimálne vo
výške 1.542,24 €. Okresný súd v Čadci v konaní 16P/20/2014 vyzval otca maloletého S. k predloženiu
dôkazov k svojim tvrdeniam, tiež doplneniu rozhodujúcich skutkových tvrdení. V závere rozsudku

však skonštatoval, že napriek tejto výzve svoju povinnosť nesplnil, bol pasívny, už ako v pôvodnom
rozvodovom konaní. Keďže súd nemal preukázané, že vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu nie je
v možnostiach a schopnostiach otca výživné na maloleté deti platiť, s prihliadnutím na ich odôvodnené
potreby výživné zvýšil, u maloletého S. zo sumy 66,39 € na sumu 150,- €.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.16. Predmetom tohto konania navrhovateľ učinil zníženie výživného na svojho maloletého syna. V
takomto konaní súd prihliada z úradnej povinnosti na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od
posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 78 ods. 1

zákona o rodine rozhodnutie, ktorým sa určilo výživné, možno zmeniť len vtedy, ak dôjde k zmene
pomerov účastníkov. Pod zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už na strane oprávneného alebo povinného z
vyživovacej povinnosti. Súd prihliada na všetky tie okolnosti, ktoré by mohli zmenu výživného odôvodniť.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu, keď sa v pomeroch účastníkov prejavia závažnejším

spôsobom, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia. Pre rozhodnutie o
zmene teda nepostačuje len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd
nemal zmenu pomerov za preukázanú a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, došlo by k
neprípustnému preskúmaniu a reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia.

17. V danom prípade posledným rozhodnutím súdu, ktorým bolo o vyživovacej povinnosti navrhovateľa

voči maloletému synovi S. rozhodnuté, bol rozsudok vydaný vo veci 16P/20/2014 dňa 3.5.2017.
Všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali navrhovateľom vymedzených dvoch hlavných
dôvodov, v ktorých podstatná zmena mala spočívať, sa týkali obdobia, ktoré vyhláseniu tohto rozsudku
predchádzalo. Aj preto sa súd mohol domnievať, že navrhovateľ v návrhu zrejme účelovo uvádzal
ako posledné rozhodnutie súdu o výživnom rozhodnutie vydané vo veci 13C/45/2003 (pokiaľ otec

zvýšenie výživného v konaní 16P/200/2014 neakceptoval, nerešpektoval a naďalej plnil len 66,39 €
podľa rozsudku vydaného vo veci 13C/45/2003, bolo potom zároveň nelogickým, aby žiadal pri tvrdenej
tak závažnej podstatnej zmene pomerov na jeho strane zníženie výživného len o 16,39 €). Navrhovateľ
tvrdil dva základné dôvody pre zníženie výživného: vznik novej vyživovacej povinnosti, nakoľko dňa
XX.X.XXXX sa mu narodila dcéra M. D. vo Veľkej Británii, kde má založenú novú rodinu, s ktorou

žije a svoj nepriaznivý zdravotný stav. Vychádzajúc z pripojeného spisu 16P/20/2014, konkrétne z
odôvodnenia rozsudku súdu, bolo možné bez pochýb konštatovať, že oba tieto dôvody tvrdil už v
tomto skoršom konaní, v ktorom sa s nimi súd riadne zaoberal a vyhodnotil ich. Vychádzajúc zo
samotného návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a z dátumu rozhodnutia rozsudku vydaného vo
veci 16P/20/2014 (3.5.2017) bolo možné bez pochýb konštatovať, že navrhovateľom tvrdené dôvody,

predstavujúce podľa neho podstatnú zmenu pomerov, boli dôvodmi, ktoré v čase skoršieho rozhodnutia
súdu teda už existovali (narodenie maloletej dcéry M. D. XX.X.XXXX - rozhodnutie súdu vo veci
16P/20/2014 3.5.2017, navrhovateľom tvrdené ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,
jeho nezamestnanosť a následné operácie, všetko v roku 2015 - rozhodnutie vo veci 16P/20/2014
3.5.2017 a pod.).

18. Tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa týkali ďalšieho obdobia (po rozhodnutí vo veci 16P/20/2014), napr.
že jeho posledný pracovný pomer trval od marca do júna 2019, bolo možné vyhodnotiť v tom smere,
že aj po okolnostiach, ktoré boli súdu známe už v konaní 16P/20/2014, bolo a zrejme naďalej i je v
možnostiach a schopnostiach navrhovateľa zamestnať sa. Navrhovateľ netvrdil a nepreukázal, z akého

dôvodu bol tento pracovný pomer ukončený, aký druh práce v ňom vykonával. Rovnako netvrdil a
nepreukázal, aký druh práce pre svoje zdravotné ťažkosti, resp. ochorenia vykonávať vôbec nemôže.
V tomto smere súd považoval jeho tvrdenia za príliš všeobecné a strohé. Navrhovateľ ich len podradil
vo všeobecnej rovine pod nepriaznivý, dlhodobo zhoršený zdravotný stav, nekonkretizoval, v čom malo
zhoršenie zdravotného stavu spočívať, kedy k nemu došlo a aké následky s ním boli spojené. Súd mu tú

možnosť opakovane dal, navrhovateľ ju opakovane nevyužil. V tomto smere sa súd preto musel stotožniť
s vyjadreniami matky maloletého dieťaťa, že otec nepreukázal, že by od posledného rozhodnutia nebol
schopný vykonávať akýkoľvek, resp. žiadny druh práce, na základe čoho, ďalej, že by poberal invalidný
dôchodok, teda nepreukázal, že by dávky, ktoré v súčasnosti poberá, súviseli s jeho nepriaznivým
zdravotným stavom, kedy sa jeho zdravotný stav zhoršil, v čom zhoršenie spočívalo a podobne.

19. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené prijal záver, že nejde o nové okolnosti, ktoré nastali u
navrhovateľa po rozhodnutí súdu vo veci 16P/20/2014, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o jeho
vyživovacej povinnosti k synovi S.. Naopak, ide o okolnosti, ktoré boli súdu známe už v čase
predchádzajúceho konania a rozhodovania. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru M.

D. súd prihliadol aj na tvrdenie i dôkaz predložený navrhovateľom, v zmysle ktorého v súčasnosti
navrhovateľ výživné na maloletú M. dokonca neplatí, nakoľko túto povinnosť prebral zaňho štát. To je
ďalší dôvod, pre ktorý by nebolo možné považovať vznik ďalšej povinnosti za dôvod, pre ktorý by sa
malo výživné znížiť.20. I napriek vyššie prijatému záveru sa súd považoval za potrebné vysporiadať i s nasledovným.
Navrhovateľ tvrdil, že v súčasnosti je nezamestnaný, poberá podporu v nezamestnanosti a príležitostne

pracuje cez agentúru. Pritom z prehľadu jeho príjmov vyplýva, že z práce pre agentúru a z podpory v
nezamestnanosti za rok 2018 bol jeho príjem v celkovej výške 14.260,32 GBP, čo je 15.865,29 €, čo
činí v priemere mesačne 1.320,44 € a za rok 2019 vo výške 9.418,16 GBP, to je 10.459,74 €, čo činí
priemerne mesačne 871,65 €, pričom v roku 2020 má jeho príjem tvoriť len podpora v nezamestnanosti.
Napriek tomu vyčíslil výdavky na 1.433,26 €. Vo vzťahu k potvrdeniam, ktoré navrhovateľ predložil

za účelom preukázania jeho pracovnej neschopnosti, súd poukazuje na to, že bol práceneschopný
v určitých časových obdobiach počas rokov 2015, 2016 a 2018, pričom šlo o krátkodobé pracovné
neschopnosti. Vo vzťahu k ich príčinám z listín predložených navrhovateľom vyplýva napríklad znížená
hladina vitamínu D a B alebo hepatopatia, či zo správy psychiatra iná depresívne epizóda, emočne
nestabilná osobnosť, hraničný typ s tým, že mu bola nastavená farmakologická liečba. Z týchto listín síce
vyplýva, že navrhovateľ nemá dobrý zdravotný stav, opäť však súd poukazuje na to, že táto okolnosť

nie je novou. Nebolo možné nechať bez povšimnutia ani to, že navrhovateľ príležitostne pracuje cez
agentúru, kde môže dosahovať niekoľkonásobne vyšší príjem, ako z podpory v nezamestnanosti. Tým
teda sám deklaruje, že je schopný zamestnať sa.

21. Pokiaľ ide o jeho tvrdenia týkajúce sa dlhov voči svojej matke či na kreditnej karte v Lloyds bank

alebo Barcleys a na bežnom účte v Lloyds bank, na tieto súd pri rozhodovaní neprihliadal, opäť z dôvodu,
že tieto tvrdil a preukazoval už aj v predchádzajúcom konaní, ale aj z dôvodu, že plnenie vyživovacej
povinnosti má pred takýmito výdavkami prednosť, čoho si musí byť navrhovateľ ako povinný rodič
vedomý, nakoľko vyživovacia povinnosť je jeho zákonnou povinnosťou, ktorú je povinný plniť až do času,
kým dieťa nie je schopné živiť sa samé.

22. Vo vzťahu k dôkazným návrhom navrhovateľa súd poukazuje na to, že už vo výzve, ktorú mu
doručoval za účelom jeho písomnej výpovede vo veci ho oboznámil s tým, že ním navrhnuté dôkazy
bez preukázania podstatnej zmeny na jeho strane nevykoná (ostatných účastníkov konania oboznámil
o tomto procesnom postupe súdu na pojednávaní, na ktorom rozsudok vyhlásil). Na preukázanie

podstatnej zmeny poskytol súd navrhovateľovi ďalší čas, ktorý však nevyužil. Neodpovedal ani na
výzvu súdu, v ktorej bol vyzvaný, aby uviedol, čo mu v splnení výzvy súdu bráni. Keďže zo strany
navrhovateľa neboli produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by minimálne osvedčili,
ak nie jednoznačne preukázali, podstatnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, súd
nepovažoval za dôvodné, hospodárne, efektívne a účelné zároveň ním navrhnuté ďalšie dôkazy

vykonávať. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa a listín, ktoré predložil, tiež v nadväznosti
na zistenia z pripojeného spisu 16P/20/2014, bolo možné v konaní rozhodnúť i bez vykonania týchto
dôkazov. Súdu nedá v týchto súvislostiach poukázať i na celkový postoj navrhovateľa, ktorý bol i v
skorších konaniach pasívny. Toto konanie však inicioval sám navrhovateľ, bolo preto predovšetkým
v jeho záujme, aby súd o dôvodnosti svojho návrhu presvedčil. Výzvy súdu však nesplnil, a to ani v

dostatočne dlhej lehote, ktorú mu súd poskytol, nevymedzil ani dátum, od ktorého žiada výživné znížiť,
a to zrejme z dôvodu, že ho bolo potrebné náležite odôvodniť, pretože práve k nemu sa podstatná
zmena pomerov viaže. Navrhovateľ bol tiež povinný predložiť listiny v úradnom jazyku, ani to neurobil,
opäť ani napriek výzve súdu. Súd mu dal možnosť odpovedať na otázky písomne, teda zjednodušoval
situáciu v tomto smere v prospech navrhovateľa, pričom prihliadal i na hospodárnosť konania, práve v

nadväznosti na jeho tvrdenia týkajúceho sa jeho nepriaznivej finančnej situácie, ktorá má vplyv i pre jeho
cestovanie na územie Slovenskej republiky za účelom účasti na pojednávaní. Ani túto možnosť vo svoj
prospech navrhovateľ nevyužil. Vo vzťahu k dopytu na jeho ošetrujúceho lekára za účelom objasnenia
jeho zdravotného stavu, nakoľko podľa jeho informácií v Anglicku lekári potvrdenie o zdravotnom stave
pacientom neposkytujú, nad rámec súd udáva, že otec nielen, že neuviedol zdroj tejto informácie, ale

nepresvedčil súd ani o tom, že sa o vydanie takéhoto potvrdenia u svojho ošetrujúceho lekára vôbec
pokúsil a že by mu lekár takéto potvrdenie vydať odmietol, resp. nemohol.

23. Súd nadobudol v danom konaní dokonca dojem, a to v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti,
na samotné tvrdenia navrhovateľa a na to, že jeho odvolanie bolo v poslednom konaní 16P/20/2014

ako oneskorené odmietnuté, že uvedené sa snažil navrhovateľ reparovať práve podaním návrhu na
zníženie výživného.24. V tomto konaní bolo naopak bez pochýb zistené, že k podstatnej zmene pomerov došlo na
strane maloletého S., ako oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorý v čase posledného rozhodnutia
súdu vo veci 16P/20/2014 navštevoval základnú školu, zatiaľ čo v uvedenom konaní mal už status

študenta strednej školy, v súvislosti s čím bolo možné bez pochýb konštatovať i zvýšenie doteraz
existujúcich výdavkov. Dokonca na strane maloletého S. vznikli i nové výdavky titulom nosenia okuliarov
a ortopedickej obuvi s tým, že zo strany matky i kolízneho opatrovníka bola dokonca tvrdená potreba,
resp. odporučenie nosiť fixný ortodontický strojček, avšak z finančných dôvodov si ho maloletý S.
nemôže dovoliť. Výdavky, ktoré matka špecifikovala na maloletého S. vzhľadom k jeho veku, súd

nepovažovalzanadhodnotené,právenaopak,podľanázorusúdumatkasasnažíviesťdetikskromnosti,
dokonca v tomto konaní došlo k zmene pomerov i u nej, tá spočívala v znížení jej príjmu v dôsledku
zmeny pracovných podmienok, ktoré ako zamestnanec ovplyvniť nemohla, v dôsledku ktorých došlo k
zníženiu jej príjmu.

25. Keďže podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že by od posledného rozhodnutia súdu o

jeho vyživovacej povinnosti, ktorým bol rozsudok vydaný vo veci 16P/20/2014, došlo na jeho strane k
podstatnej zmene pomerov, ktorá by prípadne existovala aspoň ku dňu rozhodovania súdu, súd jeho
návrh ako nedôvodný zamietol.

26. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákon
v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým je i uvedené konanie, inak
neustanovuje. Zároveň súd nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky z takéhoto
rozhodnutia o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne
vzdá.

Matka a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku
na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie

musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone

neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.