Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218201
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117218201.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr.Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcov: 1/
JUDr. C. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, U., 2/ J. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. P. H. XXXX/X, U., 3/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. H. XXXX/X, U., všetci žalobcovia právne
zastúpení: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO:

36 806 498, proti žalovaným: 1/ I. G. N. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, U., 2/ Ing.
W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Alžbeta Boriková,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO: 47 249 587, o zaplatenie 2.000
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
8C/42/2017-108z16.septembra2019spolusdopĺňacímrozsudkomč.k.8C/42/2017-127zo14.októbra
2019 a opravným uznesením č.k. 8C/42/2017-251 z 02. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom zo 16. septembra 2019 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.000 eur od 17.03.2017 do zaplatenia (výrok I.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu

trov konania (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom zo 14. októbra 2019 rozhodol, že žalobu vo zvyšnej časti
zamieta. Opravným uznesením z 02. júla 2020 vykonal opravu výroku I. rozsudku zo 16. septembra 2019
a zápisnicu z pojednávania z toho istého dňa v časti výroku I. vyhláseného rozsudku tak, že žalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 1/ - 3/ (v pôvodnom rozsudku
nesprávne uvedené iba žalobcovi) sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.000 eur od 17.03.2017 do zaplatenia.

2. Žalobcovia si žalobou uplatnili voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. XV.
kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými 1/ a 2/. V tomto článku si dohodli zmluvnú pokutu vo výške
1.000 eur pre prípad nesplnenia záväzku žalovaných 1/ a 2/ spočívajúceho v zrealizovaní prípojky
vody a kanalizácie z hlavných uličných rozvodov na kúpený pozemok C KN č. 845/248 v lehote 6
mesiacovodvydaniarozhodnutiaOkresnéhoúradu,katastrálnyodborŽilinaovkladevlastníckehopráva

žalovaných 1/ a 2/ k tomuto pozemku a to za každé jednotlivé porušenie podmienky tohto článku.
Žalobcovia tvrdili, že rozhodnutie o vklade predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti bolo
vydané 09.07.2015, lehota na vybudovanie prípojok žalovaným uplynula 09.01.2016. Nakoľko žalovaní
nezabezpečili v určenej lehote vybudovanie prípojok, žalobcovia ich výzvou z 10.03.2017 žiadali o
uhradenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur v lehote 6 dní, t.j. 16.03.2017.

3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcami je
čo do základu dôvodný. V rámci procesnej obrany žalovaní namietali neplatnosť dohody o povinnostizaplatiť zmluvnú pokutu, prípadne navrhli, aby vzhľadom na nimi tvrdené skutočnosti okresný súd
aplikoval moderačné právo podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka (ďalej "OZ") a zmluvnú pokutu
znížil. Ďalej tvrdili, že porušenie povinnosti, s ktorou sa spája zaplatenie zmluvnej pokuty nezavinili,

preto im nevznikla povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Po vyporiadaní sa s touto obranou žalovaných,
okresný súd konštatoval, že bola medzi sporovými stranami uzatvorená platná dohoda, na základe
ktorej vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinnosti, ku ktorej
sa zaplatenie pokuty viazalo. Dospel k záveru, že žalovaní nepreukázali, že nesplnenie povinnosti,
ku ktorej sa zmluvne zaviazali, nezavinili. Ich tvrdenia o dlhom a zložitom administratívnom procese,

ktorý predchádzal stavebným prácam na vykonanie prípojky podľa názoru okresného súdu neobstoja.
Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bolo z 09.07.2015 a žalovaní
preukázali prvé administratívne úkony v súvislosti s realizáciou prípojok až v mesiaci september 2015.
Na konci mesiaca november 2015 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie, na základe ktorého
mohli začať s prácami. Nepreukázali, že reálne od tohto obdobia k stavebným prácam nemohlo dôjsť.
Avšak aj pri preukázaní týchto tvrdení, okresný súd konštatoval, že v čase, keď sa žalovaní dozvedeli

o tom, že reálne nebudú môcť dodržať podmienky zmluvy a lehotu na realizáciu prípojok, nepreukázali,
že vykonali všetky kroky k tomu, aby neniesli následky za porušenie tejto povinnosti, a to napr. žiadosť
o predĺženie lehoty na realizáciu prípojok. Zároveň však okresný súd dospel k záveru, že na základe
návrhu žalovaných sú naplnené zákonné predpoklady na zníženie výšky zmluvnej pokuty súdom
(moderáciu). Pri znížení zmluvnej pokuty vychádzal najmä z okolností celého prípadu. Prihliadal na to,

že žalovaní vykonávali kroky smerujúce k splneniu zmluvnej povinnosti a že s realizáciou sa omeškali
o necelé tri mesiace. Žalobcom pritom preukázateľne žiadna škoda nevznikla. Zároveň pri znižovaní
zmluvnej pokuty okresný súd vychádzal z toho, že v neskorších zmluvách so susedmi žalovaných,
upravili žalobcovia zmluvné pokuty na výšku 1.000 eur. Vzhľadom na nepreukázanie vzniku škody
v dôsledku nedodržania zmluvnej povinnosti na strane žalobcov a s ohľadom na výšku zmluvnej

pokuty požadovanej žalobcami v obdobných prípadoch, považoval za spravodlivé, aby žalovaní, ktorí
preukázateľne porušili zmluvnú povinnosť, zaplatili žalobcom spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo
výške 1.000 eur. Zároveň priznal žalobcom z tejto sumy aj nárok na úroky z omeškania, ktorý považoval
za dôvodný a zákonný v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady
úspechu.Nakoľkoboližalobcoviaúspešnívpolovicirozhodol,žežiadnazostránnemánároknanáhradu

trov konania.

4. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu.

5. Žalovaní v odvolaní napadli výrok rozsudku okresného súdu, ktorým im bola uložená povinnosť

zaplatiť žalobcom sumu 1.000 eur s príslušenstvom a žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že aj v tejto časti žalobu zamietne. Uviedli, že zmluvná pokuta
ako inštitút Občianskeho zákonníka plní predovšetkým zabezpečovaciu, reparačnú resp. uhradzovaciu
funkciu a predstavuje sankciu pre toho, kto porušil právnu povinnosť. Zmluvné strany by mali pokutu
dojednať v primeranej výške s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovaného záväzku, prípadne

na výšku škody, ktorá by jeho porušením vznikla. Primeranosť výšky uplatnenej zmluvnej pokuty je
potrebné hodnotiť najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti a podmienky konkrétneho prípadu ako aj
na samotnú kauzu v okamihu dojednania takéhoto zabezpečovacieho prostriedku. V súdenej veci bola
podľa ich názoru zmluvná pokuta dohodnutá neprimerane, pretože bola daná neprimerane krátka doba
na zrealizovanie prípojky kanalizácie a vody, blížilo sa zimné obdobie, kedy nie je dostatočne možné

realizovať stavebné práce. Napriek tomu sa snažili zrealizovať prípojku vody čo najskôr, čo preukázali
aj dokumentáciou a napokon prípojka bola realizovaná len s 3-mesačným meškaním. Ďalej žalovaní
poukázali na to, že kauza, resp. účel zmluvnej pokuty nebol vôbec vyjadrený a zo strany žalobcov
preukázaný, čím sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal. Na účely posúdenia
platnosti dojednania o zmluvnej pokute bolo potrebné skúmať samotnú kauzu, resp. či žalobcom vznik

škody vôbec hrozil. Žalobcovia v konaní nijako neargumentovali napr. tým, že by boli zaviazaní voči
tretiemu subjektu, aby sa cesta v okolí dotknutých domov začala stavať v určitom termíne, ktorému
malo predchádzať zrealizovanie prípojok kanalizácie a vody. Pre zakotvenie zmluvnej pokuty tak chýba
naplnenie jednej zo základných funkcií, a to funkcie prevenčnej. V konaní bolo preukázané, že žalobcom
žiadna škoda nevznikla, čím nie je naplnená ani funkcia reparačná. Pri absencii uvedených dvoch

funkcií zmluvnej pokuty, potom ostávajúca funkcia sankčná predstavuje de facto len šikanózne konanie
žalobcovnaichúkorabezdôvodnézískaniepeňažnéhoplnenia.Vsúvislostisargumentáciouokresného
súdu, na základe ktorej prikročil k zníženiu dohodnutej zmluvnej pokuty žalovaní namietali, že v prípade
tvrdení žalobcov absentovala možnosť škody určitého rozsahu. Pokiaľ súd pri moderácii prihliadol nahodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, potom by v nadväznosti na nimi uvádzané argumenty
o absencii kauzy mal pristúpiť k maximálne možnému zníženiu zmluvnej pokuty. Na záver odvolania
žalovaní namietali, že nemohli stavať pre nepriaznivé poveternostné podmienky, preto porušenie

predmetnej povinnosti nezavinili.

6. Žalobcovia napadli rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a žiadali, aby
v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a priznal im nárok voči žalovaným 1/ a 2/
nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur vrátane príslušenstva, alternatívne žiadali

rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnili sa s argumentáciou
okresného súdu, že pri uplatnení svojho moderačného oprávnenia je pomocným kritériom skúmanie
vzniku majetkovej ujmy, ktorá vznikla, alebo mohla vzniknúť porušením povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou. Ak pre posúdenie základu ich nároku vychádzal okresný súd z ust. § 544 ods.
1 OZ a v odôvodnení napadnutého rozsudku sám vo viacerých bodoch konštatoval, že veriteľ nemá
preukazovať, či mu škoda vznikla, nie je možné pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty neexistenciu

škody vyhodnotiť v ich neprospech a výšku zmluvnej pokuty znížiť. K tvrdeniam žalovaných, ktorí na
svoju obranu argumentovali tým, že žalobcami nebola zrealizovaná prístupová komunikácia, ku ktorej
boli zaviazaní vybudovať vodovodné a kanalizačné prípojky uviedli, že takáto povinnosť im nevyplýva
zo žiadnej zmluvy ani z rozhodnutia štátneho orgánu. Bolo len vecou ich dobrej vôle ako investorov, že
prístupovú komunikáciu vybudujú. Túto aj zrealizovali na takmer 95%. Zostávajúca časť komunikácie

nebola zrealizovaná z dôvodu na strane žalovaných a ich bezprostredných susedov, ktorí nesúhlasili s
vybudovaním komunikácie v zmysle právoplatného stavebného rozhodnutia pred ich rodinnými domami.
Dôvodom malo byť podľa nich nesprávne vyspádovanie cesty, uvedený argument bol absurdný, keďže
postupovali v zmysle stavebného rozhodnutia a práce vykonávala odborne spôsobilá firma, ktorá
výstavbu prístupovej komunikácie realizovala v celej lokalite. Žalobcovia ďalej poukazovali na to, že

okresný súd pri znížení výšky zmluvnej pokuty ako argument uviedol, že žalovaní vykonávali kroky
smerujúce k splneniu zmluvnej povinnosti a s jej realizáciou sa omeškali o necelé tri mesiace. Naopak,
uvedené konanie žalovaných považujú za nedostatočné a pomalé vzhľadom na povinnosť vybudovať
prípojky vody a kanalizácie v lehote 6 mesiacov. Žalovaní sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti 09.07.2015,
až takmer po dvoch mesiacoch podali žiadosť na Sevak, pričom neexistovala žiadna reálna prekážka,

ktorá by im bránila začať s administratívnym vybavovaním skôr. Žalovaní ďalej zavádzali, keď tvrdili,
že práce mohli začať až po právoplatnosti stavebného povolenia. Žalobca 1/ zrealizoval v tejto lokalite
vybudovanie celkovo 27 vodovodných a kanalizačných prípojok na pozemkoch ešte nepredaných.
V prípade vybudovania vodovodnej a kanalizačnej prípojky nebolo potrebné vybavovať si stavebné
povolenie, ale stačilo získať súhlas obce s uskutočnením drobnej stavby. Ďalej poukazovali na to, že

okresný súd vychádzal z toho, že v neskorších zmluvách so susedmi žalovaných upravili žalobcovia
zmluvné pokuty na sumu 1.000 eur. Tento záver si však osvojil bez toho, aby k tomu žalovaní predložili
včas listinné dôkazy. Samotní žalovaní vo svojom vyjadrení z 30.08.2017 žiadali súd, aby predvolal
svedkov, susedov žalovaných, ktorí taktiež kúpili pozemky od žalobcov v tej iste lokalite, pričom v kúpnej
zmluve mali uvedenú rovnakú zmluvnú pokutu. Na pojednávaní predložili kúpnu zmluvu zo 14.09.2015,

ktorú žalobcovia uzavreli s navrhovaným svedkom, Ing. S. P., s ktorým je dohodnutá zmluvná pokuta
vo výške 1.000 eur. V zmysle ust. § 153 CSP ich právna zástupkyňa žiadala, aby na základe zásady
koncentrácie konania súd na tento dôkaz neprihliadal. Napriek skutočnosti, že súd odmietol vykonať
dokazovanienavrhovanéžalovanými,výsluchsvedkov,dopytnaSHMU,dopytnastavebnéfirmy,listinný
dôkaz kúpnu zmluvu uzavretú s Ing. S. P. založil do súdneho spisu a bez relevantného zdôvodnenia

bola rozhodujúcim dôkazom, na ktorom založil svoje rozhodnutie, že v neskorších zmluvách s inými
susedmi bola zmluvná pokuta v zníženej výške 1.000 eur. Okrem toho nie je pravdou, že neskoršie
kúpne zmluvy mali všetky zníženú zmluvnú pokutu, práve naopak, S. P. je jeden z mála, s ktorým
bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur. Naopak v neskôr uzatváraných zmluvách dospeli
k nutnosti zmluvnú pokutu zvýšiť na 2.000 eur a neexistoval tak logický dôvod prečo ju znižovať. Za

nemenej dôležitú považovali skutočnosť, že v prípade požiadavky kupujúcich na predĺženie lehoty na
vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej prípojky, pristúpili k jej predĺženiu a teda ich úmyslom nebolo
primárne získať finančný prospech z nesplnených zmluvných povinností.

7. Na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2017-173 zo 07. novembra 2019, ktorým

boli žalobcovia vyzvaní na odstránenie vád odvolania, žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu
19.11.2019 upresnili a doplnili svoje odvolanie. Uviedli, že napádajú rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým bola ich žaloba čiastočne zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Okrem námietok,
ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní, v tomto podaní namietali, že okresný súd v napadnutom rozsudkucitoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k inštitútu zmluvnej pokuty, avšak
ich nesprávne na súdenú vec aplikoval, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Zaoberali sa
rozborom tohto princípu a jeho definíciou v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Tiež namietali, že

okresný súd nemohol pri rozhodovaní vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na
závery ktorého v napadnutom rozsudku poukazoval, pretože v občianskom kódexe Českej republiky
moderačné právo súdu nie je zakotvené.

8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili písomným podaním z 20.01.2020. Nesúhlasili s tvrdením

žalobcov, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu princípu právnej istoty, pretože moderáciu výšky
zmluvnej pokuty umožňuje zákon. Rovnako nesúhlasili s tým, že neexistencia škody bola vyhodnotená
v neprospech žalobcov pri moderácií výšky zmluvnej pokuty, pretože už samotné ustanovenie § 545a
OZ ustanovuje, že súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla. Žalobcom však
škoda nevznikla, preto aj túto skutočnosť bolo potrebné zobrať do úvahy. Skutočnosti, že žalobcom
údajne škoda vznikla pre porušenie povinnosti, v súvislosti s ktorým si uplatňujú zaplatenie zmluvnej

pokuty, začali žalobcovia tvrdiť a preukazovať až v odvolaní, napriek tomu, že im nič nebránilo aby ich
uviedli v konaní pred okresným súdom, preto na ne v odvolacom konaní nemožno prihliadať. Odhliadnuc
od toho, žalovaní sa vyjadrili aj k týmto tvrdeniam. Uviedli, že fyzicky výstavbe cesty nebránili, ale
spolu so susedmi podali žiadosť na stavebný úrad, aby bola vykonaná kontrola, či výstavba cesty je v
súlade projektovou dokumentáciou. Kontrolou bolo zistené, že výstavba cesty sa začala v zásadnom

rozpore s projektovou dokumentáciou. K tvrdeniam žalobcov, že pri realizácii prípojok neboli dostatočne
činní uviedli, že preukázali plynulé vykonávanie úkonov smerujúcich k zrealizovaniu týchto prípojok.
Vzhľadom na časovú náročnosť v kombinácií s nepriaznivým počasím sa im nepodarilo tieto realizovať
včas. Nesúhlasili s vyjadrením žalobcov, že na výstavbu prípojok nebolo potrebné zabezpečovať
stavebné povolenie. Aj keď aj v tomto prípade ide podľa žalovaných o tvrdenia, ktoré žalobcovia uviedli

až v odvolacom konaní a nie je možné na ne prihliadať, zaujali k nim stanovisko a uviedli, že realizáciu
prípojok neriešili samostatne, ale spolu so stavbou rodinného domu, kedy je potrebné mať najskôr
kompletnú projektovú dokumentáciu a až potom možno začať so stavebným konaním. Za neprípustné
považovali aj predloženie dodatkov ku kúpnym zmluvám žalobcami v odvolacom konaní. Zároveň však
z ich obsahu vyplýva, že žalobcovia nemohli začať s výstavbou cesty skôr ako po 31.05.2016, pričom

oni prípojky zrealizovali už v marci 2016, teda neboli to oni, pre omeškanie ktorých nemohli žalobcovia
začať s výstavbou cesty. K námietke žalobcov, že rozhodujúcim dôkazom pre zníženie zmluvnej pokuty
bola kúpna zmluva uzavretá s Ing. P., v ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur uviedli,
že toto nebola jediná a rozhodujúca skutočnosť, ale okresný súd vychádzal najmä z okolností celého
prípadu. Pridržiavali sa svojho odvolacieho návrhu a žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. K odvolaniu žalovaných sa zo žalobcov vyjadrila iba žalobkyňa 1/ podaním z 22.01.2020. Odvolanie
žalovaných označila za účelové. Uviedla, že k výstavbe vodovodnej a kanalizačnej prípojky sa vyžaduje
vypracovanie len jednoduchej projektovej dokumentácie a postačovalo len oznámenie drobnej stavby,

nie stavebné povolenie. Ďalej uviedla, že výška zmluvnej pokuty je úmerná, ak nie podhodnotená k
dojednanej kúpnej cene uvedenej v kúpnej zmluve. Vyslovila presvedčenie o oprávnenosti žalobou
uplatneného nároku, preukazovanie vzniku škody považovala za bezpredmetné.

10. Žalovaní v odvolacej replike (podanie z 11.02.2020) k vyjadreniu žalobkyne 1/ z 22.01.2020 opätovne

poukázali na to, že nerealizovali iba samostatné prípojky, ale tieto boli vybudované v rámci realizácie
stavby rodinného domu, kedy je nutné mať stavebné povolenie. K tvrdeniam žalobkyne 1/, že uplatnený
nárok je opodstatnený žalovaní uviedli, že konanie žalobkyne je šikanózne a samotné zakotvenie
zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi a smeruje iba k získaniu majetkového
prospechu.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaniach sporových strán (§ 389, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) tento podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Vzhľadom na odvolacie námietky považuje odvolací súd za nutné podrobnejšie sa vyjadriť k
právnemu inštitútu zmluvnej pokuty, aj keď okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zmyslom a
účelom tohto právneho prostriedku zaoberal (bod 21 odôvodnenia rozsudku okresného súdu ) a citovalsprávne ustanovenia OZ, ktoré inštitút zmluvnej pokuty upravujú (odvolací súd preto opätovne citáciu
týchto ustanovení v tomto uznesení neuvádza), ako aj k použitiu moderačného práva súdom podľa §
545a OZ (bod 22 odôvodnenia rozsudku okresného súdu).

13. Zmluvná pokuta je jeden zo zabezpečovacích inštitútov záväzkového práva. Všeobecne možno
povedať, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečovanej povinnosť, ktoré je
oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Charakteristickou
črtou zmluvnej pokuty vychádzajúc z tejto definície je, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho

právneho úkonu, t.j. strany sa musia na nej dohodnúť. Ďalšími charakteristickými črtami zmluvnej
pokuty je akcesorická (závislá) povaha záväzku na zmluvnú pokutu od existencie zabezpečovaného
vzťahu, zabezpečovací charakter zmluvnej pokuty, lebo núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečovanú
povinnosť aby ju splnil a sankčný charakter, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri porušení zmluvnej
povinnosti, bez závislosti od vzniku škody.

14. Vychádzajúc z týchto charakteristických vlastností zmluvnej pokuty možno vymedziť funkcie , ktoré
má zmluvná pokuta plniť. Následne posúdením ich využitia možno zhodnotiť efektívnosť zmluvnej
pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu a či dojednanie zmluvnej pokuty nesledovalo iný cieľ, než by mal
byť týmto inštitútom naplnený, prípadne či svojim obsahom alebo účelom neodporovalo zákonu alebo
zákon neobchádzalo, prípadne nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

15. V rámci dispozitívnej právnej úpravy sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že zmluvná pokuta bude
paušalizovanou náhradou škody (bude náhradu škody vylučovať), alebo bude požadovaná popri
náhrade škody ( kumulatívne), alebo bude uplatnená alternatívne s náhradou škody , prípadne bude
zmluvná pokuta dohodnutá len ako pokuta za nesplnenie povinnosti. Vo všetkých týchto prípadoch plní

zmluvná pokuta vždy preventívnu funkciu, prostredníctvom ktorej sa realizuje predchádzanie ohrozeniu
a porušeniu právom chránených spoločenských vzťahov, odvodená je od zabezpečovacej a sankčnej
povahy zmluvnej pokuty. Už samo dojednanie preventívne núti povinný subjekt k splneniu zmluvnou
pokutou zabezpečenej povinnosti. Prevencia sa tu aktivizuje v tom zmysle, aby sa povinný subjekt
správal tak, aby neohrozoval záujem druhej strany. Ak bola povinnosť splnená, preventívna funkcia

zmluvnej pokuty bola naplnená. V tomto prípade si veriteľ musí uvedomiť dôležitosť zmluvných
povinností pre svoje záujmy a ciele a na základe tohto určiť, ktoré z dohodnutých povinností treba
zabezpečiť zmluvnou pokutou. Naproti tomu dlžník musí uvážiť svoje možnosti pri plnení zmluvných
povinností a nezaväzovať sa k zmluvnej pokute v prípade, keď nemôže dostatočne predvídať prekážky
plnenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. V prípade, ak preventívna funkcia

zmluvnej pokuty zlyhá a zabezpečená povinnosť nebude včas a riadne splnená nastupuje reparačná
(uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty alebo represívna (penálna) funkcia zmluvnej pokuty. Reparačná
funkcia sa uplatní vtedy, keď v dôsledku nesplnenia zabezpečenej povinnosti povinným subjektom
(dlžníkom) vznikne oprávnenému subjektu (veriteľovi) škoda. Umožňuje uľahčiť odškodnenie v prípade
vzniku škody tým, že poškodený nemusí dokazovať vznik a výšku škody (§545 ods. 2 OZ). Uplatnenie

reparačnej funkcie nie je bezpodmienečné, táto funkcia sa realizuje tam, kde zmluvná pokuta vystupuje
akopaušalizovanánáhradaškody,aleboakvystupujepoprinárokunanáhraduškodyajevecouveriteľa,
či si uplatní zmluvnú pokutu, alebo náhradu škody. Ak sa veriteľ rozhodne pre náhradu škody, reparačnú
funkciu plní náhrada škody, nie zmluvná pokuta. V prípade, ak v dôsledku nesplnenia zabezpečenej
povinnosti nevznikne škoda, zmluvná pokuta sa uplatní iba v represívnej podobe, teda ako pokuta za

nesplnenie povinnosti, reparačná funkcia zmluvnej pokuty sa neuplatní, avšak do úvahy aj v tomto
prípade prichádza prevenčná funkcia zmluvnej pokuty.

16. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu dispozitívne v § 545 ods. 3 ako sankciu za zavinené
porušenie zabezpečenej povinnosti, teda platí, že ak si strany nedohodli niečo iné, dlžník nie je

povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou,
nezavinil. Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na dlžníkovi. Pojem zavinenia nie je v
Občianskom zákonníku bližšie vymedzený. Zavinenie býva definované ako psychický stav konajúcej
osobykvlastnémuprotiprávnemukonaniu.Zhľadiska §545ods.3OZpostačujenasplneniepodmienky
zavinenia nevedomá nedbanlivosť, t.j. konajúca osoba nevie, že môže spôsobiť porušenie povinnosti,

aj keď by to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mala a mohla.

17. Ustanovenie § 545a OZ bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou zákonom č. 568/2007
Z.z. Zakotvuje sa ním možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu rovnako, ako je to upravenéaj v Obchodnom zákonníku (§ 301 OBZ). Rozhodnutiu súdu o použití moderačného práva v zmysle tohto
zákonného ustanovenia by malo predchádzať vyriešenie nasledujúcich otázok. V prvom rade by mal
posúdiť, či bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Keďže zákon neurčuje žiadne kritéria

primeranosti, záver o tom, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimeraná je vecou voľnej úvahy súdu.
Posúdenie tejto otázky závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré k dojednaniu
posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a na okolnostiach, ktoré ich sprevádzali. V prípade, ak súd
dospeje k záveru, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, musí pristúpiť k rozhodnutiu,
či takúto zmluvnú pokutu zníži, zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty je jeho právom, nie

povinnosťou. Ani v tomto prípade zákon neupravuje kritéria pre rozhodnutie súdu, či svoje moderačné
právo využije, alebo nevyužije. Je vecou úvahy súdu, či prihliadne prípadne na význam a hodnotu
zabezpečovanej povinnosti, alebo zvolí iné (alebo aj iné) kritéria. Ak súd dospeje k názoru, že svoje
moderačné právo využije, musí sa vysporiadať s ďalšou otázkou, a to v akom rozsahu neprimerane
vysokú pokutu zníži. V tejto fáze rozhodovania je povinný v zmysle § 545a OZ prihliadnuť na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá vznikla, a to za podmienky, že veriteľ

nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná
pokuta vzťahuje, prípadne o koľko výška zmluvnej pokuty presahuje vzniknutú škodu.

18. V prejednávanej veci okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým
záverom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená písomná dohoda o zmluvnej pokute, ako súčasť

kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi. Žalovaní
sa ňou pod "hrozbou" zaplatenia zmluvnej pokuty zaviazali realizovať prípojku kanalizácie a vody do
6 mesiacov od povolenia vkladu predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. S realizáciou
prípojok sa omeškali a dojednanom čase ich nezrealizovali. Tieto závery okresného súdu stranami
v podaných odvolaniach napádané neboli. Žalovaní však namietali, že okresný súd sa dostatočne

dôslednenezaoberalposúdenímnaplneniajednotlivýchfunkciízmluvnejpokuty,jejkauzy(účelu)astým
súvisiacou (ne)platnosťou dojednania o zmluvnej pokute. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v rámci
vyjadrenia k žalobe (č.l. 25a a nasl.) skutočnosti o absencií kauzy a naplnenia účelu zmluvnej pokuty
namietali a označili dôkazy na ich preukázanie. Okresný súd sa touto obranou žalovaných nezaoberal,
navrhnuté dôkazy nevykonal a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, z akého dôvodu

na argumenty žalovaných neprihliadal. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry,
nie len Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ale aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva. Táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V súdenej veci
bol argument žalovaných o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa ňou nesledovalo
naplnenie funkcií zmluvnej pokuty zásadný a okresný súd bol povinný sa s ním v odôvodnení písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku vysporiadať. Keďže tak nepostupoval, došlo u žalovaných k zásahu
do ich základného práva na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

19. V súvislosti s námietkami žalovaných, že žalobcom porušením povinnosti nevznikla škoda, považuje

odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že nie vždy musí porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou
pokutou vzniknúť oprávnenému subjektu škoda. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa odvolací súd k
uvedenejproblematikevyjadrilvyššie,pripodrobnejšomrozoberaníjednotlivýchfunkciízmluvnejpokuty.
Zmluvná pokuta vždy musí plniť preventívnu funkciu, v prípade, že nevznikne škoda oprávnenému
subjektu, nenaplní sa jej funkcia reparačná, iba represívna. Pri skúmaní naplnenia represívnej funkcie

zmluvnej pokuty je dôležité zaoberať sa významom pokutou zabezpečovanej povinnosti. Teda, či
zabezpečovaná povinnosť je takého charakteru (významnosti, dôležitosti), že aj v prípade absencie
škody alebo hrozby škody na strane oprávneného subjektu, je tento subjekt oprávnený žiadať, aby ju
povinný subjekt riadne splnil a adekvátnym postihom "trestom" za jej nesplnenie je sankcia zaplatenia
zmluvnej pokuty, práve pre významnosť zabezpečenej povinnosti. Prípadne naopak, či zmluvná pokuta

je dojednaním, ktoré nesmeruje k naplneniu funkcií tohto právneho inštitútu, nevychádza z jeho zmyslu,
dokonca zneužíva k poškodeniu povinného subjektu.20. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazovali na okolnosti, ktoré im znemožňovali včas splniť povinnosť
zabezpečenú zmluvnou pokutou, odvolací súd sa k pojmu zavinenie vyjadroval v bode 16 tohto
uznesenia. Konštatoval, že k naplneniu podmienky zavinenia podľa § 545 ods. 3 OZ postačuje

nevedomá nedbanlivosť. Vychádzajúc z týchto konštatovaní možno na jednej strane prisvedčiť záverom
okresného súdu uvedeným v bode 25 jeho rozhodnutia a to, že tvrdenia žalovaných o dlhom
a zložitom administratívnom procese vybavovania príslušných rozhodnutí potrebných na realizáciu
prípojok neobstoja. Z pohľadu nevedomej nedbanlivosti, ktorá postačuje na zavinenie podľa § 545
ods. 3 OZ žalovaní mali a mohli predvídať, že pri realizácii prípojok môžu vzniknúť administratívne

komplikácie a prieťahy, ktoré by boli spôsobilé ohroziť včasné splnenie ich záväzku a následne aj
prípadnú nepriazeň počasia, vzhľadom na dĺžku lehoty, počas ktorej mali prípojky zrealizovať . Na
druhej strane je však nutné prisvedčiť žalovaným, že poukazovali na priebeh rokovaní pri uzatváraní
kúpnej zmluvy a v nej uvedenej dohody o zmluvnej pokute. Tvrdili, že boli uistení žalobcami o tom,
že lehota na vyhotovenie prípojok nemusí byť dodržaná presne. Okresný súd dospel k záveru, že
žalovaní svoje tvrdenia nepreukázali. Vychádzal z písomného vyjadrenia žalobcov (č.l. 48), že žalovaní

boli pasívni a nežiadali o predĺženie lehoty na vyhotovenie prípojok. Žalovaní na preukázanie priebehu
predzmluvných rokovaní a dojednávania doby, počas ktorej sa zaviazali realizovať prípojky označili v
písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 25c) svedkov, ktorí uzatvorili so žalobcami obdobnú zmluvu, a ktorí
nimi mali byť rovnako, ako žalovaní, ubezpečovaní o možnosti vyhotoviť prípojky v dlhšom čase než
bolo zmluvne dojednané. Okresný súd tieto dôkazy nevykonal a v odôvodnení napadnutého rozsudku

nevysvetlil dôvody, pre ktoré tak postupoval, pričom ide o významné skutočnosti, týkajúce sa posúdenie
existencie nevedomej nedbanlivosti žalovaných. V tomto štádiu konania tak odvolací súd nemôže prijať
jednoznačný záver o správnosti záverov okresného súdu, že u žalovaných bola naplnená podmienka
zavinenia, pretože tu absentuje vykonanie týchto dôkazov a záver okresného súdu je bez ich vykonania
predčasný.

21. Vyššie uvedené nedostatky postupu okresného súdu a nedostatočné odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku sú dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výroku,ktorýmžalobevčastivyhovel,zrušilavecmuvrátilnanovékonanie.Vďalšomkonanísaokresný
súd, viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu, bude zaoberať posúdením obrany žalovaných o

neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty z dôvodu, že
sa ňou nesledovalo naplnenie funkcií zmluvnej pokuty. V prípade ustálenia, že obrana žalovaných v
tejto časti nie je dôvodná a dohoda o zmluvnej pokute je platná bude sa zaoberať ich argumentáciu
o neexistencii zavinenia a v tejto súvislosti doplní dokazovanie vykonaním žalovanými označenými
dôkazmi o priebehu predzmluvných rokovaní. Následne opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie

odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritéria riadneho odôvodnenia podľa §220 ods. 2 CSP.

22. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcov, odvolací súd ich považoval za dôvodné. Žalobcovia
namietali, že skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal neboli relevantné pre uplatnenie
moderačného práva súdu na zníženie zmluvnej pokuty podľa § 545a OZ. Tak ako odvolací súd už

uviedol, pre posúdenie, že zmluvná pokuta bola dojednaná v neprimeranej výške zákon neurčuje žiadne
kritéria a záver o tejto otázke závisí od voľnej úvahy súdu. Úvahy o neprimeranosti dojednanej zmluvnej
pokuty sa však logicky (z povahy veci) môžu viazať len k tým okolnostiam, ktoré existovali v čase
jej dojednania a nemožno túto otázku posudzovať z pohľadu skutočnosti, ktoré nastali až potom, čo
bola zmluvná pokuta v určitej výške (primeranej alebo neprimeranej) dohodnutá. Ku skutočnostiam,

ktoré nastali po dojednaní zmluvnej pokuty, teda aj k dôvodom, pre ktoré došlo k omeškaniu s plnením
zabezpečeného záväzku a ku skutočnostiam, ktoré ovplyvnili dĺžku trvania omeškania, pri hodnotení
(ne)primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ prihliadať nemožno.
Skutočnosti, ku ktorým došlo až následne, by mohli - podľa svojej povahy - viesť prípadne len k záveru,
že uplatnenie práva na zmluvnú pokutu je (celkom alebo sčasti) výkonom práva v rozpore s dobrými

mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Okresný súd tak pri aplikácií moderačného práva v súdenej veci vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia, keď za relevantné dôvody pre zníženie zmluvnej pokuty považoval
dĺžku omeškania žalovaných s plnením zabezpečenej povinnosti a skutočnosť neexistencie škody na
strane žalobcov. Predčasný je aj jeho záver, že výška dojednanej zmluvnej pokuty je neprimeraná
vzhľadom na to, že v inej zmluve, s iným subjektom, pri zabezpečení splnenia obdobnej povinnosti si

žalobcovia dojednali nižšiu zmluvnú pokutu. Bez bližšieho zistenia okolností uzatvárania týchto rôznych
zmlúv a ich porovnania, nie je možné, iba na základe porovnania výšky dojednaných zmluvných pokút
ustáliť neprimeranosť výšky vyššej zmluvnej pokuty. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokutydojednanej sporovými stranami je predčasný. Odvolací súd preto jeho výrok, ktorým žalobu v časti
zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, ak okresný súd vzhľadom na
závery odvolacieho súdu vyslovené pri posúdení odvolacích námietok žalovaných, dospeje k záveru o

existencii platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute medzi sporovými stranami a rozhodne sa aplikovať
moderačné právo podľa §545a OZ, bude vychádzať z právneho záveru odvolacieho súdu o posúdení
(ne)primeranosti výšky zmluvnej pokuty. V prípade, že mu budú chýbať relevantné skutkové tvrdenia,
aby mohol tieto skutočnosti posúdiť, zvolí postup podľa §150 ods. 2 CSP a požiada strany o ďalšie
skutkové tvrdenia. Následne opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo

zákonné kritéria riadneho odôvodnenia podľa §220 ods. 2 CSP.

23. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresný súd
v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)