Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201220.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: 1/ M. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F.,
obaja zastúpení: Mgr. Gabriel Vons, advokát, G. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Ing. O. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners

s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - prechod
a prejazd, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/31/2019-208 zo
dňa 30. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok voči žalobcom 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby
súdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťspočívajúcuvtom,abyumožnilažalobcom1/a2/nerušený
prechod a prejazd cez pozemok KN-C parc. č. 10558/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1022
m2 a to len tej jeho časti, ktorá podľa pripojeného geometrického plánu vypracovaného Bc. Tomášom
Bukový - GEO2-METAL, Oravská Polhora 454, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 46 156 704, č. 43/2018

zodpovedá novovytvorenému pozemku KN-C parc. č. 10558/12, zastavané plochy a nádvoria o výmere
76 m2, ktoré pozemky sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. F.. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie nárok žalobcov 1/, 2/ posudzoval podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 325
ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Ďalej konštatoval, že tým, že neodkladné opatrenie v spojení s jeho
doplnením druhostupňový súd zrušil, nastali dve podstatné okolnosti. V prvom rade stranám sporu
zanikli práva a povinnosti, ktoré boli zrušenými rozhodnutiami určené. Z toho vyplýva ďalšia

skutočnosť, totiž povinnosť súdu znova rozhodnúť, avšak podľa stavu, jestvujúceho v čase nového
rozhodovania. Prvostupňový súd nemôže ignorovať skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu navydanie neodkladného opatrenia a po vydaní vyššie označených rozhodnutí. Skutkový a právny stav,
jestvujúci pri vydaní zrušeného neodkladného opatrenia, je tak pre nové rozhodovanie iba čiastočne
relevantný a súd prvej inštancie musel brať do úvahy aj neskôr došlé dôkazy a vyjadrenia strán sporu,

vrátane ich procesného postupu až do momentu aktuálneho rozhodovania. Podľa súdu prvej inštancie z
podaných odvolaní aj z vyjadrení strán sporu možno vyvodiť, že všetci sú úprimne presvedčení o svojom
nároku, predkladajú seriózne vyjadrenia na podporu týchto nárokov a postup jednej ani druhej strany
súd prvej inštancie nepovažuje za špekulatívny. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
napokon vyústilo z hľadiska argumentácie do určitej imitácie plnohodnotného civilného konania, čo

však nie je účelom tohto procesného inštitútu. Tu má ísť iba o dočasnú úpravu pomerov strán,
pričom hlavná ťarcha dokazovania (vrátane skutkovej a právnej argumentácie) môže prebiehať iba na
základe riadne podanej žaloby. Do popredia sa preto dostáva riešenie otázok: či v tomto momente
existuje bezodkladná potreba dočasne upraviť pomery strán, a to v podobe vecného definovania prvku
naliehavostianevyhnutnosti,čijeohrozenábudúcavykonateľnosťrozsudku,činávrhadôkazyakocelok
osvedčujú skutkové a právne tvrdenia žalobcov, t. j. otázku opodstatnenosti, a v neposlednom rade, či

ide o zásah do základných práv a slobôd, ktorý je bez akýchkoľvek pochybností v súlade so zásadou
proporcionality. Po vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov a vyjadrení strán, súd prvej inštancie
zodpovedal už prvú z uvedených otázok negatívne, totiž, že nejestvuje naliehavá potreba zasahovať
do vzájomných pomerov medzi žalobcami a žalovanou. Právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu
prestali byť pomery strán upravené neodkladným opatrením a vrátili sa do „bodu nula“, keď o nich

slobodne rozhodujú žalobcovia a žalovaná. Posledný úkon žalobcov je ich vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
12.06.2020, odvtedy nepredložili súdu žiadny podklad o terajšom stave vecí, a to ani potom, čo zanikla
dočasná úprava pomerov v jeho prospech. Súd prvej inštancie však nemohol vychádzať z tak starých
skutkových tvrdení, pričom ak neboli k dispozícii aktuálne podklady, niet na základe čoho odôvodniť
naliehavosť a nevyhnutnosť úpravy vzájomných vzťahov žalobcov a žalovanej. Možno konštatovať, že v

tomto rozsahu žalobcovia náležitým spôsobom neosvedčili základnú podmienku vydania neodkladného
opatrenia a nemožno im vyhovieť. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodovanie o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia nijako nebráni podaniu riadnej žaloby, ba práve naopak, ak existuje
medzi dotknutými osobami spor, začatie civilného procesu je jasným vyjadrením vôle žalobcu tento
spor vyriešiť. Na základe vykonanej lustrácie bolo zistené, že žalobcovia doposiaľ nepodali na okresný

súd žalobu proti Ing. O. Z. o určenie práva prechodu cez predmetné parcely, hoci spor má trvať už od
24.06.2019. Ak žalobcovia v priebehu jeden a pol roka neurobili ani najzákladnejší úkon, smerujúci k
vyriešeniu ich sporu s žalovanou, súd celkom jednoznačne konštatuje, že zásah do základných práv a
slobôdIng.O.Z.vrozsahunávrhužalobcovbybolcelkomzjavneneprimeraný.Pozistenínepreukázania
podmienok naliehavosti a nevyhnutnosti, za súčasnej neprimeranosti navrhovaného rozhodnutia, súd

prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie o náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

4. Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

f) a h) CSP. Podľa odvolateľov od posledného vyjadrenia sa skutkové pomery nezmenili, a preto
žalobcovia ani nemali možnosť predložiť nové skutkové tvrdenia, obdobne tak bolo aj u žalovanej.
Preto na základe uvedeného nemožno vyvodiť závery, aké prijal súd prvej inštancie. Žalobcovia až
po podaní návrhu zriadili provizórny a dočasný prístup k rodinnému domu súp. č. XXX, a to cez
KN-E parcelu 4712/3, pričom zasiahli aj do KN-C parcely č. 10559/6, ktorá nie je v ich vlastníctve.

Opakovane zdôraznili, že žalobcovia riešili vzniknutú situáciu, kedy žalovaná zásahom do pokojného
a dlhoročného užívania ich vylúčila z prístupu k ich nehnuteľnosti. Podľa žalobcov toto riešenie nie je
vyhovujúcedobudúcna,pretožejepriestorovonedostatočné,kedyniejemožnýprístupnapr.požiarnymi
alebo inými nákladnými vozidlami a vyžiadalo si aj zásah do stavby žalobcu 1/, kedy musela byť
odstránená časť opláštenia vedľajšej stavby, aby sa dočasný vstup vôbec mohol zriadiť. Uvedené

vyplýva z fotodokumentácie doloženej už v predošlom podaní. Súd prvej inštancie teda vo vzťahu k
výroku I. napadnutého uznesenia nevyhodnotil všetky skutočnosti týkajúce sa podkladov na nariadenie
neodkladného opatrenia a konkrétne nezdôvodnil svoje rozhodnutie, najmä vo vzťahu k tvrdenému a
preukázanému vylúčeniu užívania hospodárskej a priľahlej budovy, čo nespochybňovala ani žalovaná,
pretožesaktomutovosvojichpodaniachnevyjadrilaasvojuobranuzameralalennadočasnúprístupovú

cestu zriadenú a využívanú žalobcami. V uznesení absentuje úvaha o tom, ktoré skutočnosti súd prvej
inštancie považoval za odôvodnené, a to len konštatovaním, že žalobcami neboli predložené podklady
o terajšom stave veci. Zriadením prístupovej cesty spôsobom uvedeným vyššie nebol riešený celý
predmet konania. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie len konštatoval, že ustanovenieprocesného predpisu, na základe ktorého rozhodol, a to bez bližšieho odôvodnenia, je nepostačujúce.
Poukázali pritom na skutkové okolnosti, ktoré boli v čase podania návrhu, ktorý minimálne čiastočne trvá
až doteraz. Nešlo teda o svojvoľné uplatňovanie alebo zneužívanie práva, čo mal súd prvej inštancie

vyhodnotiťajprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaatietožalovanejvzmysle§257CSPnemalpriznať,
preto navrhli, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že odvolanie pokladá za nedôvodné, nakoľko sa

súd prvej inštancie so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v odvolaní, náležite a správne vyporiadal,
keďže žalobcovia nemôžu riešiť prostredníctvom neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré je potrebné
preukázať a zákon im umožňuje riešiť to inými procesnými prostriedkami v zmysle CSP. Za uvedeného
stavu pokladá odvolanie žalobcov za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a
spravodlivé, a preto navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. V replike sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovanej tak, že v plnom rozsahu zotrvávajú na
doterajších písomných podaniach vo veci a nesúhlasia najmä s tvrdením žalovanej, a to, že žalobcovia
nepreukázali vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ku ktorej prístup žiadali. Vedľajšia a hospodárska budova
boli v dedičskom konaní prejednané ako príslušenstvo hlavnej stavby rodinného domu v tom čase so
súp. č. XXX, pričom sú nehnuteľnosti popísané na strane 2 osvedčenia o dedičstve v časti A. aktíva,

bod C nehnuteľný majetok pod bod 3.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
220ods.2CSPvspojenísustanovením§234ods.2CSP,pričomvýstižneadostatočneodôvodnil,čoho
viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi

skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný
súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny
záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd.

9. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Právne

pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
ibavtedyopodstatnené,aknavrhovateľovihrozívznikaleborozširovanieškodyčiinejujmyadochádzak

porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu nebol v danom konaní daný prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže žalobcovia
1/ a 2/ majú zriadený dočasný prístup k rodinnému domu súp. č. XXX, a to tak, ako to potvrdili aj v
samotnom odvolaní.

10.Odvolacísúdsanestotožnilonámietkoužalobcov1/,2/týkajúcousaopísaniaskutkovýchaprávnych
tvrdení už v samotnom návrhu, resp. v nasledujúcich podaniach vo veci samej, keďže skutkové pomery
sa nezmenili, a preto nemali možnosť predložiť nové skutkové tvrdenia. V tejto súvislosti krajský súd
konštatuje, že samotní žalobcovia 1/, 2/ síce potvrdili vo svojom odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu

súdu prvej inštancie (v poradí druhom rozhodnutí súdom prvej inštancie po zrušení prvého rozhodnutia
súdu prvej inštancie), že až po podaní návrhu zriadili provizórny a dočasný prístup k rodinnému domu
súp. č. XXX, a to cez KN-E parcelu č. 7412/3 (ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov),
pričom zasiahli aj do parcely KN-C 10559/6 a riešili tak vzniknutú situáciu, kedy ich žalovaná vylúčila zprístupu k ich nehnuteľnosti, avšak tieto skutočnosti neuviedli nielen do momentu vydania zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, ale takéto tvrdenia neboli produkované ani do vydania nového (v poradí
druhého) rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci. Podľa odvolacieho súdu z hľadiska rozhodovania

o neodkladnom opatrení platí osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia to možno odvodiť z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na §
234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho
rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Osobitný význam má

§ 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, avšak je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až
po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliadol. Ak odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, je pre neodkladné

opatrenierozhodujúci„nový“stavvčasevydaniauznesenia,pokasačnomrozhodnutíodvolaciehosúdu.
Za daných okolností nemôže súd prvej inštancie vychádzať zo stavu, ktorý bol daný v čase vydania
zrušeného uznesenia, a teda ešte pred samotným odvolacím konaním.

11. Ďalšie námietky žalobcov 1/, 2/ v odvolacom konaní považoval krajský súd pre rozhodnutie vo

veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len

na podstatné a relevantné argumenty strán konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
200/09, III. ÚS 209/04). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

12. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, že keďže nešlo o svojvoľné uplatňovanie
práva, mal súd prvej inštancie prirodzene zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania v zmysle § 257 CSP, teda ako dôvod hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, tieto predstavujú odchýlku od zásady

zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k takej procesnej situácii, ktorá by vyžadovala uplatnenie
dôvodu hodného osobitného zreteľa v danej veci.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže bola v odvolacom konaní proti žalobcom 1/, 2/ plne úspešná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)