Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210679
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8311210679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov: 1/ D. R., nar. XX.X.XXXX, 2/ T. R., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom XXX XX T. č. XX a obaja zastúpení JUDr. Valerijom Podoľským, advokátom
so sídlom Námestie slobody 1, 066 01 Humenné proti žalovaným: 1/ O.. E. P., nar. XX.X.XXXX a 2/ E..
O. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/XX, 066 01 U., obaja zastúpení Mgr. Lenkou
Seitz,advokátkousosídlomMoyzesova36,04001Košice,oodstránenieprotiprávnehostavuanáhradu
škody spôsobenú protiprávnym stavom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 02.04.2019 č.k. 17C/154/2011 - 633, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaní majú proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
I. Súd návrh žalovaných v 1/ a 2/ rade zo dňa 24.7.2012 na spojenie vecí vedených na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 17C/154/2011 a pod sp. zn. 18C/143/2012 z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovaným p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej súdom prvej inštancie.

IV. Štátu vo vzťahu k žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia podali dňa 21.9.2011 na súd žalobu, ktorou
žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť urobiť opatrenia na zamedzenie prítoku vody z pozemkov
parc. KNC XXX/X, XXX/X a XXX/X, k. ú. T., obec T., okres U., vedených na LV č. XXX Katastrálneho
úradu H., Správa katastra U. na pozemok žalobcov parc. KNC XXX, k. ú. T., obec T., okres U. , vedeného
na LV č. XXX Katastrálneho úradu H., Správa katastra U. a nahradiť žalobcom škodu spôsobenú
protiprávnym konaním žalovaných, stanovenú znaleckým posudkom , vo výške ........ eur a nahradiť im
trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

3. V žalobe uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to domu súp. č. XX
postaveného na parcele č. XXX, a pozemkov parc. č. KNC XXX/X o výmere 470 m2, XXX/X o výmere
305 m2 aXXX o výmere 791 m2 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. T., obec T., okres U., Katastrálneho úraduH., Správa katastra U.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parc.
č. KNC XXX/X o výmere 370 m2, XXX/X o výmere 696 m2 a XXX/X o výmere 694 m2, zapísaných na
LV č. XXX, k.ú. T., obec T., Okres U., Katastrálneho úradu H., Správa katastra U..

4. Žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim
R. P. starším, bytom T. č. XX. Predávajúci mal Obcou T. vydané povolenie na úpravu terénu na
drobnú stavbu, a to úpravu pozemku parc. č. KCN XXX/X, k.ú. T. - prerovnanie terénu. Jednalo sa
o pozemok, ktorý sa nachádza medzi rodinnými domami súp. č. XX a súp. č. XX, pričom susedné

nehnuteľnosti nemali byť použité pri prerovnaní tohto pozemku. R. P. zároveň požiadal Obvodný
pozemkový úrad U. a vyňatie parcely č. XXX/X z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na čo mu bolo
vydané stanovisko Obvodného pozemkového úradu zo dňa 04.3.2008 a nakoľko došlo k odpredaju
tejto parcely žalovaným, Obvodný pozemkový úrad vydal dňa 15.5.2009 stanovisko k pripravovanému
zámeru na poľnohospodárskej pôde už pre žalovaných.

5. Následne žalovaní ohlásili drobnú stavbu - drenáž pozemku a vykopanie studne na pozemkoch parc.
č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X v obci T., pričom jednou z podmienok bolo doloženie spôsobu odvádzania
vôd. Žalovaní nepredložili žiadosť o územné rozhodnutie, preto obec T. rozhodnutím zo dňa 06.5.2009
s okamžitou platnosťou zastavila stavebné práce. Dňa 19.6.2009 bolo nariadené miestne šetrenie z
dôvodu začatia územného konania, na základe ktorého obec T. vydala rozhodnutie č. XXXX/XX zo

dňa 19.6.2009, ktorým rozhodla o využití územia - Domová studňa a drenáž na pozemkoch parc. č.
KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X. Žalobcovia podali voči tomuto rozhodnutiu odvolanie pretože nesúhlasili s
premiestnením studne z ľavej strany pozemku na jeho pravú stranu, pretože následkom premiestnenia
dochádza k zamáčaniu ich rodinného domu. Ich odvolanie bolo postúpené na rozhodnutie Krajskému
stavebnému úradu v H.e, ktorý rozhodnutie Obce T. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Následne Obec T. zvolala na deň 05.10.2009stavebné konanie spojené s
územným konaním formou ústneho jednania. Na tomto konaní žalobcovia predniesli svoje pripomienky
k začatiu stavebného konania, nakoľko parc. č. KNC XXX/X bola a je močariskom vody a po nezákonnej
úprave terénu vyspádovaním k ich domu voda odteká pod základy ich domu. Žiadali o zapracovanie
tejto ich pripomienky do zápisnice , čo sa však nestalo a následne nato Obec T. vydala dňa 12.10.2009

stavebné povolenie č. 2XXX/XXX na stavbu - Rodinný dom - novostavbe - X b. j. v obci T. , na parc.
č. KNC XXX/X, k. ú T.. Žalovaní sa proti predmetnému rozhodnutiu odvolali, pretože podľa ich názoru
nebol náležite zistený skutočný stav pozemku, ktorý je značne podmáčaný a svojim tvarom slúžil na
zvedenie povrchových vôd z okolitých pozemkov a prameňa, ktorý sa na ňom nachádza. Zároveň
žalobcovia žiadali priložiť aj projekt odvodnenia pozemku tak, aby neohrozoval susedné pozemky.

Krajský stavebný úrad v H.e rozhodnutím zo dňa 17.12.2009 odvolanie žalobcov zamietol. V marci
2010 bol na podnet žalobcov a na ich vlastné náklady spoločnosťou Horsman, s.r.o. H. vypracovaný
odborný hydrogeologický posudok, z ktorého vyplýva, že v rozhodnutí Krajského stavebného úradu v
H.e zo dňa 17.12.2009 je nesprávne uvedené stanovisko ohľadne danej problematiky. V posudku sa
uvádza, že stavebné konanie sa má pozastaviť až do odstránenie a vybudovania komunikačných ciest

na odvodnenie tak, aby nedochádzalo k podmývaniu základov rodinného domu žalobcov. Žalobcovia
podali návrh na obnovu konania na Krajský stavebný úrad v H.e, ktorý ich návrh zamietol. Aj voči tomuto
rozhodnutiu bolo podané odvolanie.

6. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že sa snažili o mimosúdne urovnanie zásahu žalovaných do výkonu

ich vlastníckych práv, no bezúspešne. Následne podali na Okresnú prokuratúru U. podnet na vydanie
protestu prokurátora a aj trestné oznámenie na neznámeho podnikateľa za poškodzovanie majetku.
Žalobcovia si v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., uplatnili škodu, ktorá im vznikla tým, že
žalovaní neurobili dostatočné opatrenia na svojom pozemku tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu
majetku - rodinného domu žalobcov. Následkom vody, ktorá steká z pozemku žalovaných vlhnú steny

rodinného domu žalobcov a opadáva omietka. Poisťovňa im oznámila, že ku škode na ich majetku
došlo po stavebných zásahoch na susednom pozemku kde došlo po výdatných dažďoch k podmývaniu
základov ich rodinného domu a následne k vzlínaniu vlhkosti cez základy do obytného prízemia,
pričom toto nepatrí medzi poistné riziká a teda žalobcom nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalovaní
neprimeranými zásahmi na pozemkoch parc. č. KNC XXX/X, XXX/X a XXX/X k. ú. T. porušili ustanovenia

§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, každý si má počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na
cudzom majetku. Na základe uvedeného preto žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť
urobiť vyššie uvedené opatrenia a nahradiť im vzniknutú škodu, ktorú nevyčíslili.7. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Oni sa snažili o mimosúdne vyriešenie sporu so
žalobcami, keď im už v čase prípravy projektovej dokumentácie drenáže pozemku ponúkli spoluprácu

pri odvodnení navzájom susediacich pozemkov. Žalobcovia však napriek tomu permanentne iniciovali
právne, ako aj iné kroky s cieľom zamedziť realizáciu výstavby na pozemku žalovaných. Na základe
podnetu žalobcov obec T. ako príslušný stavebný úrad prešetrila dňa 06.8.2010 realizáciu odvodnenia
parcely žalovaných, pričom bolo zistené, že stavba je realizovaná podľa projektovej dokumentácie
overenej v rámci ohlásenia drobnej stavby a sú splnené všetky stavebno-technické podmienky určené

v ohlásení. Na základe ďalšej sťažnosti žalobcov Slovenská stavebná inšpekcia uskutočnila dňa
21.8.2010 miestnu ohliadku dokončenej stavby Domovej studne a odvodňovacej drenáže, pričom
overila skutočnosť, že drobná stavba bola realizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej
stavebný úradom, a to zachytenie prameňa vody, jeho odvodnením do miestneho potoka, vybudovaním
studne a oddrenážovaním celého pozemku, tak aby bolo možné začať s výstavbou rodinného domu a
súčasne aby neboli ohrozené susedné nehnuteľnosti. Oba orgány teda zhodne konštatovali, že žalovaní

postupovali pri stavebných prácach na svojom pozemku plne v súlade so stavebným zákonom.

8. Žalovaní poukázali ďalej na rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, odboru štátnej stavebnej správy
a územného plánovania č. P.-J.-X/XXXX-X/Pa zo dňa 29.9.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcov a potvrdené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v H.e o zamietnutí návrhu na obnovu

konania č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-BJ zo dňa 17.5.2010. V predmetnom rozhodnutí sa ministerstvo
odvoláva na závery Slovenskej stavebne inšpekcie , Inšpektorátu Košice a konštatuje, že námietky
žalobcov, že žalovaní svojimi prácami na odvodnení stavebného pozemku poškodzujú ich nehnuteľnosť
a že vytekajúca voda bola činnosťou žalovaných nasmerovaná na ich pozemok sú neopodstatnené.

9. K poistnej udalosti nahlásenej žalobcami poisťovni Allianz - Slovenskí poisťovňa, a.s., a k oznámeniu
poisťovne zo dňa 06.7.2010 žalovaní uviedli, že toto oznámenie nepredstavuje dostatočný dôkaz o
vzniku škody na majetku žalobcov a už vôbec nie o príčinách vzniku tejto škody. K poistnej udalosti
zároveň uviedli, že žalobcovia oznámili škodovú udalosť na ich nehnuteľnosti dňa 10.6.2010, teda v
čase keď na území celého Slovenska došlo k výdatnej zrážkovej činnosti, ktorá v niektorých obciach

viedla až k zosuvu pôdy a zničeniu niekoľkých rodinných domov. Výdatné dažde spôsobili zvýšenie
hladiny spodnej vody aj v obci T.. Zo stanoviska obce T. vyplýva, že takmer každá parcela v k. ú. T. je
podobného charakteru (je zamokrená), nakoľko obec leží v údolí kopcov a povrchové vody a spodné
vody stekajú smerom dole, takže jej obyvatelia sú nútení na svojich pozemkoch vybudovať záchytné
nádrže a rôzne odvodňovacie šachty a tým parcely svojim spôsobom odvodňovať. Zabezpečenie svojej

nehnuteľnosti je vecou každého vlastníka. Žalobcovia, hoci im musel byť známy stav nehnuteľnosti,
neurobili žiadne opatrenia, aby svoj majetok zabezpečili pred nepriaznivými vplyvmi podnebia a stavu
podzemnej vody. Odmietli tiež ponuku žalovaných na pripojenie sa k novovybudovanému drenážnemu
systému. Zanedbanie starostlivosti žalobcami o ich vlastnú nehnuteľnosť nemožno pripisovať na ťarchu
žalovaným.

10. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedli, že nie je zrejmé, na čom žalobcovia zakladajú
svoj žalobný návrh, keď v ňom uvádzajú, že žalovaní neprimeranými zásahmi na pozemkoch parc. č.
KNC XXX/X, XXX/X a XXX/X k. ú. T. porušili ust. § 126 ods. 1, ako aj ust. § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe žaloba z imisií podľa § 127 OZ predstavuje osobitný prípad

negatórnej žaloby, pričom ust. § 127 OZ je potrebné považovať za osobitnú úpravu k ust. § 126
ods. 1 OZ. Nepriamou imisiou v zmysle § 127 ods. 1 OZ sa rozumejú také vlastnícke úkony, ktorých
bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a
bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda. Keďže žalovaní nie sú vlastníkmi podzemnej ani
povrchovej vody nachádzajúcej sa na ich pozemku (čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 120

ods. 2 Občianskeho zákonníka), vodný tok nepochádza z výkonu ich vlastníckeho práva a uplatnený
nárok žalobcov preto nie je možné oprieť o ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako nie
je možné nárok žalobcov založiť na ust. § 126 ods. 1 OZ, pretože žalobcovia nepreukázali, že došlo
k neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva. Vlastník pozemku je za podmienky dodržania
stavebných predpisov oprávnený na svojom pozemku zriadiť stavby a vykonať stavebné úpravy. Keďže

pozemky v danej oblasti sú svojim reliéfom prirodzeným kumulátorom podzemných a povrchových
vôd svahu, žalovaní sa rozhodli pred začatím stavby rodinného domu pozemok odvodniť drenážnou
sústavou, aby tak predišli degradačným poveternostným vplyvom. V sprievodnej technickej správe k
projektovej dokumentácii stavby rodinného domu žalovaných, odborne autorizovaný stavebný inžinieruviedol, že týmto riešením žalovaný zabezpečí ochranu svojej i susedných stavieb pred deštruktívnym
pôsobením spodnej vody, ktorou je predmetný svah zaťažený. Žalovaní realizovali stavebné úpravy
(domovú studňu a drenáž) na svojom pozemku na podklade ohlásenia drobnej stavby, s realizáciou

ktorejstavebnýúradsúhlasilavsúladesostavebnýmipredpismiaoverenouprojektovoudokumentáciou
k tejto stavbe. Stavebný úrad v konaní overil, že projektová dokumentácia k ohláseniu drobnej stavby
bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou a rieši zachytenie prameňa vody, jeho odvedenie
do miestneho potoka vybudovaním studne a oddrenážovaním celého pozemku, čím sa dosiahne
jeho komplexné odvodnenie tak, aby po jeho dokončení neboli ohrozené susedné nehnuteľnosti.

Podľa názoru žalovaných, nimi realizovaným odvodňovacím systémom, nielenže nedošlo k zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov, ale jeho výsledkom je dokonca vylepšenie podmienok pôsobenia vôd na
stavbu rodinného domu žalobcov.

11. Pokiaľ ide o žalobcami v tomto konaní uplatnený nárok na náhradu škody, títo v konaní nepredložili
žiadny dôkaz o existencii škody na ich majetku. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má

zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda žalobcov, za ktorú je požadovaná náhrada.
Žalobcovia vyvodzujú svoj nárok na náhradu škody z porušenia prevenčnej povinnosti žalovaných
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na cudzom majetku. Záver, že bola porušená prevenčná
povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka však nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní
žalovaných toto porušenie malo spočívať. V danom prípade žalovaní prevenčnú povinnosť neporušili,

ale práve naopak, urobili potrebné opatrenia, aby nedochádzalo ku škodám. Stavebnými úpravami
totiž realizovali opatrenia zamedzujúce či aspoň znižujúce možnosť vzniku škody, ktorú môže spôsobiť
nekontrolovaný tok vody na dotknutých pozemkoch. Predmetný pozemok nemal doposiaľ vybudovaný
žiadny systém odvodňovania, avšak v súčasnosti zachytením podzemných vôd do drenáže voda plynule
odteká do povrchovej kanalizácie. Keďže nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za

škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý má byť príčinou jej vzniku a ktorého sa mali dopustiť
žalovaní, nie je možné priznať nárok na náhradu škody. Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi
škodou na nehnuteľnosti žalobcov (ak sa preukáže) a akýmkoľvek konaním žalovaných. Žalovaní už dňa
27.3.2009 uviedli, že utrpeli škodu na svojej nehnuteľnosti, konkrétne zavlhnutie múru. Tiež vo svojom
odvolanízodňa20.7.2009vočirozhodnutiustavebnéhoúraduč.2XXX/XX,ktorýmbolapovolenástavba

domovej studne a drenáže žalobca v 1/ rade uviedol, že žalovaný v 1/ rade mu spôsobil značné škody,
namokli mu základy, múry a pivnica. Žalovaní však so stavebnými prácami na stavbe domová studňa
a drenáž (s výnimkou dovozu stavebného materiálu k drenáži na pozemok) začali až 08.5.2010, t. j. o
viac ako 9 mesiacov neskôr. Z uvedeného je zrejmé, že stavebné práce na domovej studni a drenáži
uskutočnené žalovanými nemohli byť príčinou žalobcami tvrdenej škody. Škoda, ak sa preukáže, preto

nemôže byť spájaná so žiadnym konaním ani opomenutím žalovaných.

12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav podľa ktorého žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom č.s. XX postavený na parc. č. XXX a pozemkov
parc.č. P. XXX/X, XXX/X - záhrady a parc.č. P. XXX zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXX

k.ú. T., obec T., okres U.. , Žalovaní sú , resp. V čase začatia súdneho konania boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. P. XXX/X, XXX/X, XXXX/X - záhrady, zapísané
na LV č. XXX, k.ú. T., obec T., okres U..

13. Žalovaní odkúpili predmetné nehnuteľnosti za účelom výstavby rodinného domu, pričom ešte na

základe žiadosti pôvodného majiteľa zo dňa 04.02.2008 o súhlas na drobnú stavbu: Úprava pozemku
parc. č. XXX/X k.ú. T. - prerovnanie terénu pozemku na úroveň nadzemných základov vedľajších
rodinných domov Obec T. oznámením zo dňa 08.02.2008 pôvodnému majiteľovi a ohlasovateľovi
drobnej stavby oznámila, že nemá námietky a súhlasí s realizáciou v rozsahu uvedenom v žiadosti. Z
oznámenia obce vyplýva, že ide o úpravu pozemku parc. č. XXX/X, ktorý sa nachádza v k.ú. T. medzi

RD súp. č. XX a RD súp. č. XX. V odôvodnení oznámenia obec ďalej uviedla, že bez realizácie tejto
drobnej stavby nie je možné na pozemku v budúcnosti realizovať výstavbu rodinného domu a vlastník
parc. č. XXX/X požiadal Obvodný pozemkový úrad U. o vyňatie horeuvedenej parcely č. XXX/X z PPF.

14. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli od pôvodného majiteľa

na základ kúpnych zmlúv zo dňa 22.9.2008 a 18-02.2009, vydal Obvodný pozemkový úrad U. dňa
15.5.2009 stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde v k.ú. T. už pre žalovaných.
Títo ohlásili drobnú stavbu a obec T. ako príslušný stavebný úrad dňa 31.3.2009 na základe ich
oznámenia drobnej stavby a miestneho šetrenia dňa 27.3.2009 určil, že ohlásenú stavbu :Drenážpozemku a vykopanie studne“ na pozemku parc. č. KN XXX/X, XXX/X a XXX/X k.ú. T. možno uskutočniť
len na základe územného rozhodnutia a následne rozhodnutím zo dňa 06.5.2009 Obec T. s okamžitou
platnosťou zastavila všetky stavebné práce /navážanie pozemku odpadom/ na stavbe „Drenáž pozemku

a vykopanie studne“ na parc. č. KN XXX/X, XXX/X, XXX/X v k.ú. T., a to z dôvodu, že stavebník naváža
pozemok na stavbu v rozpore so stavebným zákonom a to bez povolenia stavebného úradu.

15. Následne žalovaní ako stavebníci podali dňa 01.6.2009 Obci T. návrh na vydanie územného
rozhodnutia na stavbu „Domová studňa a drenáž“, ku ktorej doložili list vlastníctva, kópiu katastrálnej

mapy, projektovú dokumentáciu a kópiu maturitného vysvedčenia projektanta. Stavebný úrad dňa
08.6.2009 oznámil začatie územného konania, na deň 11.6.2009 nariadil ústne prejednanie spojené s
miestnym zisťovaním, z ktorého spísal zápisnicu a dňa 19.6.2009 vydal rozhodnutie o využití územia
č. XXXX/XX, ktorým povolil stavbu: „Domová studňa a drenáž“ na pozemku parc. Č. KN XXX/X, XXX/
X a XXX/X k.ú. T..

16. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolali žalobcovia z dôvodu, že nesúhlasil s premiestnením studne z
ľavej strany pozemku na pravú stranu pozemku , pretože už aj stavebníkom - žalovaným predložená
projektová dokumentácia naznačuje, že voda sa nachádza na ľavej strane, pretože sa na povrchu
nachádza rastlinstvo. Na odvolanie žalobcov proti územnému rozhodnutiu obce T. zo dňa 19.6.2009
rozhodol Krajský stavebný úrad v H.e rozhodnutím č.: XXXX-XXX/XXXX-X/SP-BJ zo dňa 03.9.2009,

ktorým odvolaniu vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie, pričom hlavným dôvodom zrušenia bolo procesné pochybenie stavebného
úradu, ktorý musí vydať vo veci také rozhodnutie, ktoré zodpovedá druhu a účelu stavby.

17. Obec T. následne dňa 12.10.2009 vydala Stavebné povolenie č.j.: XXXX/XXX, ktorým povolil

žiadateľom Ing. E. P. a manž. O. stavbu: „Rodinný dom - novostavba - X b.j.“ v obci T. na pozemku parc.
č. XXX/X v k.ú. T.. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O tomto odvolaní rozhodol Krajský
stavebný úrad v H.e rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX-X/SP-BJ zo dňa 17.12.2009, ktorým odvolanie
D. R. zamietol a rozhodnutie Obce T. č. XXXX/XXX zo dňa 12.10.2009, ktorým povolila stavbu: „Rodinný
dom - novostavba - 1 b. j. v obci T. na pozemku parc.č. KN XXX/X k.ú. T. pre stavebníka Ing. E.a P.a

a manželku O.“ potvrdil.

18. Žalobca D. R. podal na Krajský stavebný úrad v H.e dňa 18.2.2010 návrh na obnovu konania vo
veci právoplatného rozhodnutia KSÚ v H.e č. XXXX-XXXX/XXXX-X/SP-BJ zo dňa 17.12.2009, o ktorom
návrhu rozhodol Krajský stavebný úrad v H.e rozhodnutím číslo: XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-BJ zo dňa

17.5.2010, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal.

19. Dňa 16.6.2010 žalobcovia oznámili spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. škodu, ktorá
im vznikla na ich rodinnom dome a to navlhnuté steny a opadávanie omietky dňa 27.5.2010. Túto
škodovú udalosť si žalobcovia uplatnili z poistnej zmluvy, ktorou majú v poisťovni dojednané poistenie

stavieb na uvedené poistné riziká: požiar, výbuch, blesk, víchrica, povodeň alebo záplava, krupobitie,
zosúvanie pôdy, zrútenie skál, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád stromov, stožiarov a iných predmetov
avodouzvodovodnýchzariadení.Poisťovňažalobcomoznámila,ževykonanouobhliadkouanazáklade
doložených dokladov bolo preukázané, že ku škode došlo po stavebných zásahoch na susednom
pozemku,poktorýchdošlopočasvýdatnýchdažďovkpodmývaniuzákladovrodinnéhodomuanásledne

k vzlínaniu vlhkosti cez základy do obytného prízemia, pričom k zaplaveniu prízemia nedošlo. Vzhľadom
k tomu, že ku škode došlo vzlínaním vlhkosti zo základov a uvedené nepatrí medzi poistné riziká
dojednané v poistnej zmluve, žalobcom nevznikol nárok ma poistné plnenie.

20. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania

rozhodnutím číslo: KVSÚ-J.-X/XXXX-X/Pa zo dňa 29.9.2010 o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu
Krajského stavebného úradu v H.e, odboru štátnej správy č. XXXX-XXX/XXXX-XX/SP-BJ zo dňa
17.5.2010odvolaniežalobcovzamietolapotvrdilrozhodnutieKSÚvH.e,odboruštátnejsprávyč.XXXX-
XXX/XXXX-XX/SP-BJ zo dňa 17.5.2010.

21. Uznesením sp. zn. 17C/154/2011-126 zo dňa 02.7.2012 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty
stavebných prác a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. D. G.. Znalec podal vo
veci znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2012 (č. l. 159 a nasl. súdneho spisu), v ktoromodpovedal na súdom uložené otázky. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že stavebnotechnické riešenie
odvodnenia pozemkov (parcely C KN č. XXX/X, XXX/Xa XXX/X) žalovaných bolo zrealizované v súlade
s hydrologickou situáciou a odvodnenie pozemkov je zrealizované tak, že nedochádza k zamákaniu a

podmývaniu múrov rodinného domu č.s. XX v T.e, t.j. rodinného domu žalobcov. Znalec ďalej v posudku
konštatoval, že škoda žalobcom z realizácie odvodňovacieho systému na pozemkoch žalovaných
nevznikla, stavebné úpravy na pozemkov žalovaných sú navrhnuté a realizované tak aby nedochádzalo
k zatekaniu podzemných a povrchových vôd a zamákaniu muriva a vzniku vlhkosti na nehnuteľnosti
žalobcov v rodinnom dome č.s. XX, odvodňovací systém je navrhnutý a zrealizovaný tak, že dokáže

zabezpečiť odvodnenie pozemkov žalovaných a aj zo susedných pozemkov teda aj žalobcov. Znalec
nezistil vznik škody vplyvom odvodnenia pozemku žalovaných na nehnuteľnosť žalobcov. Zavlhnutie
muriva vplyvom nadmerných zrážok bolo pozorované po výdatných dažďoch pred 18.5.2015 z iných
príčin ako z odvodnenia. Odvodňovací systém vybudovaný na pozemku žalovaných nespôsobuje
škodu na nehnuteľnosti žalobcov. Čo sa týka stavebnotechnického riešenia odvodnenia pozemkov
žalobcov, toto nebolo presne zistené, časť odvodnenia za rodinným domom žalobcov je zrealizovaná

vhodne, je potrebné otočiť NOPOVÚ fóliu. Časť odvodnenia za hospodárskou budovou je zvedená na
pozemok žalovaných, je predpoklad, že takto zvedená voda bude zachytená v odvodňovacom systému
zrealizovanom žalovanými. Žalobcovia doplnili NOPOVÚ fóliu ako dodatočný žľab nad odvodnením
zo strechy rodinného domu a hospodárskej budovy. Je potrebné konštatovať, že fólia je nevhodne -
opačne uložená a je predpoklad, že nedôjde k odvetraniu vlhkosti spod fólie a možnému prenikaniu

vlhkosti do obvodového muriva nad vodorovnou hydroizoláciou. V závere znalec konštatoval, že zo
strany žalovaných realizáciou odvodnenia nevznikla žalobcom žiadna škody a nie je tu príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaných a vzniklo škodou.

22. Predmetný znalecký posudok žalobcovia považovali za neobjektívny a nevychádzajúci zo

skutočného stavu hydrologickej situácie na ich pozemku. Úlohou znalca bolo objektívne zodpovedať
na otázky položené súdom, ktorý prejednáva vznik škody na dome žalobcov z titulu nesprávneho
odvodnenia z prameňa a nie studne, ako to prezentuje znalec. Voči znaleckému posudku vzniesli
pripomienky a otázky, ku ktorým žiadali znalca vypočuť a žiadali aj o vypracovanie znaleckého posudku
znalcom z odboru hydrológie a stavebníctva.

23. Žalovaní sa so závermi znaleckého dokazovania stotožnili a žiadali žalobu zamietnuť.

24. Uznesením sp. zn. 17C/154/2011-316 zo dňa 19.5.2016 súd poveril vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku znalca Ing. D. R., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,

vodohospodárske stavby. Úlohou znalca bolo podať kontrolný znalecký posudok k posudku znalca
Ing. D. G. č. XX/XXXX, zaujať stanovisko k otázkam položeným znalcovi v uznesení sp. zn.
17C/154/2011-126 zo dňa 07.7.2012 a zaujať stanovisko k odbornému hydrogeologickému posudku
vypracovanému spoločnosťou Horsman s.r.o. H. (č. l. 21 - 26 súdneho spisu)

25. Znalec Ing. D. R. podal vo veci kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 05.3.2017, ktorého
súčasťoujeznaleckýposudokč.X/XXXXzodňa12.02.2017vypracovanýznalcomRNDr.P.P.-znalcom
v odbore ťažba - geológia, ložisková geológia.

26.ZnalecIng.D.R.vkontrolnomznaleckomposudkuviedol,žestavebnotechnickériešenieodvodnenie

pozemkov žalovaných je zrealizované podľa projektovej dokumentácie a v súlade s hydrologickou
situáciou, odvodnenie je zrealizované tak aby nespôsobovalo podmývanie a zamákanie základov
rodinnéhodomužalobcov.Znalecvznaleckomposudkuuviedol,ženepredpokladá,žeškodanamajetku
žalobcov vznikla z dôvodu neodborného prevedenia odvodnenia pozemkov žalovaných. Stavebné
úpravy - odvodnenie na pozemkoch žalovaných sú prevedené podľa projektovej dokumentácie, sú

funkčné a nespôsobujú podmývanie a zamakanie základov rodinného domu žalobcov. Odvodňovací
systém na pozemkoch žalovaných je vybudovaný podľa projektovej dokumentácie vyhotovenej p. M.
R., je prevedený v patričnej kvalite, je funkčný čo bolo zistené pri miestnom šetrení dňa 07.11.2016,
a konzultant - znalec RNDr. P. P. z odboru ťažba, odvetvie geológia, ložisková geológia v znaleckom
posudku č. X/XXXX skonštatoval, že odvodňovací systém vybudovaný na pozemkoch žalovaných

vylepšuje hydrogeologické pomery v predmetnom území. Znalec opakovane konštatoval, že na
nehnuteľnosti žalobcov nevznikla škody z dôvodu zrealizovania odvodnenia pozemkov žalovanými
a vybudovaný odvodňovací systém na pozemkoch žalovaných nespôsobuje škodu na nehnuteľnosti
žalobcov. Čo sa týka stavebnotechnického riešenia odvodnenia žalobcov znalec uviedol, že celý úsekodvodňovacieho systému rodinného domu z bočnej strany od žalovaných je zakrytý nopovou fóliou
spádovanou podľa terénu s uchytením na obvodové murivo rodinného domu, fólia je otočená správne,
ale ďalšia fólia, ktorá vytvára priekopu okolo domu zasypaná drobným kamenivom je vyvedená a

uchytená nad odvetrávaciu fóliu a zabraňuje odvetrávaniu základov a tým zadržiava vlhkosť pod fóliou
na základoch a obvodovom murive. Tieto opatrenia urobili žalobcovia na zamedzenie škôd na ich
rodinnom dome, avšak realizáciou odvodnenia žalovanými na ich pozemkoch žalobcom škoda na
majetku nevznikla, naopak zrealizovaním odvodnenia ich pozemkov boli vylepšené hydrogeologické
pomery na ich vlastných ako aj na susediacich pozemkoch.

27. Konzultant RNDr. P. P. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že jeho úlohou bolo vypracovať
znalecký posudok zameraný na posúdenie vybudovaného odvodnenia žalovanými v k.ú. T. na parcelách
KN XXX/X, XXX/X z hľadiska hydrologickej situácie v predmetnom území. Predmetné územie leží v
regionálno-geologickej jednotke F. T. a je budované paleogénnymi súvrstviami magurského príkrovu,
ktorésavyznačujúplytkýmobehompodzemnýchvôdvpripovrchovejzóne.Zpriloženejdokumentácieje

zrejmé, že predmetné parcely v minulosti slúžili na odvádzanie povrchových vôd z predmetného územia,
ktoré bolo podmáčané. Žalovaní za účelom odvodnenia predmetných parciel vybudovali odvodňovaciu
drenáž. Na základe známych skutočností znalec konštatoval, že predmetná drenáž bola navrhnutá a
vybudovaná odborne s rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom území. Vykonané
opatrenia sú dostatočné tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku

žalovaných, ako aj na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu deluviálnych
sedimentov na predmetných parcelách.

28. Žalobcovia s kontrolnými znaleckými posudkami nesúhlasili s tým, že požiadali o prešetrenie
kontrolného znaleckého posudku Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor znaleckej a prekladateľskej

činnosti.

29. Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojej odpovedi zo dňa 13.12.2017 na sťažnosť žalobcov na
postupznalcauviedlo,žejemuneprináležíposudzovaťsprávnosťskutkovéhostavuzistenéhokonajúcim
súdom ani hodnotiť primeranosť dôkaznej sily priznanú súdom vykonanému znaleckému posudku.

Zodpovednosťzaskutkovúsprávnosťdanejvecinesiekonajúcisúd.Nazákladeuvedeného,rešpektujúc
nezávislosť a nestrannosť vo veci konajúceho súdu, zásady voľného hodnotenia dôkazov a ochrany
verejného záujmu namiesto subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb, ministerstvo sťažnosť žalobcov odložilo.

30. Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2018 boli vypočutí obaja znalci, t. j. Ing. D. R. aj RNDr. P. P.,
ktorí trvajú na svojich znaleckých posudkoch. Ing. R. uviedol, že žalovaní majú svoju stavbu dobre
odvodnenú a pokiaľ ide o odvodnenie ich domu, ktoré smeruje od studne cez prepadové šachty až do
potoka, toto odvodnenia nemá vplyv na zamakanie domu žalobcov. Studňa, ktorá je prepojená s tromi
záchytnými šachtami a prepojená až s potokom zachytáva spodné vody a nedovoľuje spodnej vode aby

vystúpila do vyššej výšky a viac zamáčala terén. Znalec RNDr. P. uviedol, že bol nápomocný Ing. R.ovi
pri vypracovaní znaleckého posudku po stránke hydrogeologickej a pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal z predloženej fotodokumentácie, na tvári miesta nebol. Vychádzal aj z geologických máp a
geologických správ, ktoré sa nachádzajú v geologickom archíve. Z predloženej fotodokumentácie a máp
zistil, že geologická stavba v danom území je taká, že v podloží sa nachádzajú mohutné, niekoľko sto

metrov hrubé vrstvy takmer nepriepustných sedimentov, na ktorých sa nachádza tenká vrstva svahových
sedimentov, ktoré majú tiež nízku priepustnosť. Voda, ktorá obieha v hlbokom obehu na istých miestach
kde sú vytvorené geologické bariéry vytvára pramene a jeden taký prameň sa nachádza nad pozemkom
žalovaných.Žalovaníabymohlipozemokužívať,predmetnýprameňzachytiliskrúžovoustudňouavoda,
ktorá je tlačená zo svahu nad pozemkom a pôvodne vyvierala ako pramienok je v súčasnosti zachytená

touto studňou. Žalovaní na odvedenie tejto vody vybudovali z prepadu studne drenáž, ktorá tieto vody
odvádza. Podľa znalca táto drenáž stačí odvádzať vodu, ktorá prepadá v studni v istej úrovni, kde je
vybudovaný prepad a túto vodu potom do rieky, čiže najbližšieho potoku. Drenáž bola vybudovaná
správne a plní svoju funkciu.

31. Uznesením sp. zn. 17C/154/2011-449 zo dňa 03.4.2018 súd uložil znalcovi Ing. D.ovi R.ovi spolu
s konzultantom vypracovať odborné znalecké posúdenie k znaleckému posudku č. XX/XXXX a urobiť
hydrogeologické posúdenie predmetného územia za domami žalobcov a žalovaných a na základe tohozistiť príčinnú súvislosť zamákania rodinného domu žalobcov (či sú správne zvedené všetky povrchové
aj spodné vody na pozemkoch žalobcov a žalovaných).
32. V odbornom posúdení č. XXX/XXXX zo dňa 10.6.2018 znalec Ing. D. R. skonštatoval, že prevedené

odvodnenie pozemkov žalovaných je funkčné, vylepšuje hydrogeologické pomery predmetného územia
a nezapríčiňuje zamakanie rodinného domu žalobcov. Pokiaľ ide o prevedené odvodnenia okolo
rodinného domu žalobcov toto je funkčné, problémom je fólia upevnená na obvodovom múre, ktorá
zabraňuje odvetrávavaniu muriva nad vodorovnou izoláciou a preto vlhne murivo pri podlahe z ľavej
strany domu z pohľadu od cesty (v garáži a sklade). Pokiaľ ide o stredný múr v garáži pri podlahe

môže vlhnúť z dôvodu nefunkčnej vodorovnej izolácie (použitá obyčajná lepenka) a pravdepodobné
prenikanie pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod
rodinným domom žalobcov. Ostatné múry v prízemí rodinného domu nejavia známky vlhkosti. Znalec
vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že za rodinným domom žalobcov je prevedený oporný múr (cca
5 metrov od zadnej steny rodinného domu), v ktorom sú osadené drenážne tvárnice, cez ktoré je
vedená povrchová voda z pozemku nad oporným múrom a je zvedená popri päte oporného múra

do šachty umiestnenej v pravej strane pozemku a nadväzne zvedená dole pozemkom v zakrytom
potrubí do obecnej kanalizácie. Znalec konštatoval, že prevedené odvodnenie pozemku je funkčné.
Ako možné opatrenie na zamedzenie zamákania domu žalobcov znalec odporúčal vybudovať funkčnú
drenáž v priestore nad rodinným domom žalobcov, ktorú odporúčal zaústiť až do vybudovanej drenáže
nachádzajúcej sa na parcelách žalovaných.

33. Znalec RNDr. P. P. vo svojom odbornom posúdení č. 04/2018 zo dňa 03.6.2018 uviedol, že jeho
úlohou bolo vypracovať odborné posúdenie zamerané na hydrogeologické posúdenie predmetného
územia za domami žalobcov a žalovaných a na základe toho zistiť príčinnú súvislosť medzi
zamákaním domu žalobcov. Predmetné územie je budované paleogénnymi súvrstviami magurského

príkrovu, ktoré sa vyznačujú plytkým obehom podzemných vôd v pripovrchovej zóne. Ako výstupové
cesty podzemnej vody slúžia prevažne tektonické zlomy a násunové línie jednotlivých súvrství.
Takáto línia sa nachádza aj v predmetnom území, čo spôsobuje, že na svahu nachádzajúcom
sa v predmetnom území sa nachádzajú vývery podzemnej vody. Jeden z takýchto výverov bol
zachytený aj na parcelách žalovaných, tento bol zachytený v skružovej studni a ďalej je odvádzaný

drenážnym potrubím až do kanalizácie nachádzajúcej sa v obecnej komunikácii. Na základe známych
skutočností znalec konštatoval, že predmetná drenáž bola navrhnutá a vybudovaná odborne s
rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom území. Vykonané opatrenia sú dostatočné
tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku žalovaných, ale aj
na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu deluviálnych sedimentov na

predmetných parcelách nad rodinným domom žalovaného. Za možnú príčinu zamákania múrov
rodinného domu žalobcov je možné považovať hydrogeologickú stavbu územia a pravdepodobné
prenikanie pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod
rodinným domom žalobcov. Ako možné opatrenie na zamedzenie zamákania odporúčal vybudovať
funkčnú drenáž v priestore nad rodinným domom žalobcov, ktorú odporúčal zaústiť do už vybudovanej

drenáže nachádzajúcej sa na parcelách žalovaných.

34. Právny zástupca žalobcov vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe
v plnom rozsahu. Na základe doterajšieho dokazovania, písomných podaní a celého priebehu konania
je zrejmé, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu právnych povinností. Viackrát bol porušený postup

vo výkone stavebných prác a postup pokiaľ išlo o to, že geodetická situácia sa nebrala do úvahy.
Konaním žalovaných postupne došlo až ku škode na majetku žalobcov, keď im poisťovňa im oznámila,
že škodovú udalosť zamakaním múrov nebude uhrádzať, nakoľko príčina tohto zamakania je stavebná
činnosť respektíve konanie žalovaných. Svojvôľa a postavenie domu na mlákach je vôľa žalovaných.
Ale pri tom si mali počínať tak, aby nedošlo k škode na cudzom majetku. Všeobecná zodpovednosť

je na stavebníkovi, ktorý vykonával práce, stavia dom. Objektívna zodpovednosť je na to aby nedošlo
na susednom pozemku alebo v susednom dome k zhoršeniu situácie respektíve k škodám. V priebehu
znaleckých dokazovaní znalec konštatoval len tú skutočnosť, čo sa týka žalovaných. To znamená, že on
len posudzoval činnosť, ktorá smerovala k odstráneniu škôd, ktoré by prípadne vznikli im. Nezaoberal
sa situáciou na susednom pozemku ani tým, že zásypmi, ktoré na pozemku urobili žalovaní sa dvihla

hladina vody tým, že zásyp je urobený do výšky muriva. Žiadne opatrenia, žiadne nápravy zo strany
žalovaných neboli ani navrhnuté ani realizované. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú toho, aby
žalovaní na vlastné náklady zabezpečili taký stav aký bol predtým, kým začali výstavbu. To znamená,
aby urobili príslušnú izoláciu domu žalobcov. Pokiaľ ide o právnu stránku veci, škoda a porušenie právnejpovinnostisúzrejméužajztoho,ževrozporesnormálnympostupombolinajprvurobenénejakézáklady
a hydrologická situácia sa riešila až následne. To znamená, že nebol dodržaný stavebný postup obvyklý
pri takýchto pozemkoch, a to že najprv sa urobí hydroizolácia aj vo vzťahu k susedom a až potom sa

pokračujevovýstavbe.Jenažalovanýchabysipriznali,ževovzťahuksusedompostupovalibezohľadne
a urobili nápravu, aby sa škoda sa neprehlbovala, nezväčšovala. O zavinení žalovaných v tomto prípade
nie je možné pochybovať. Žalovaní sa snažia preniesť zodpovednosť za vzniknutý stav na žalobcov,
avšak žalobcovia si odvodnenie urobili, nemali s tým nijaké problémy, kým sa nezačala výstavba na
pozemkoch žalovaných, ktorí vodu zviedli smerom k domu žalobcov. Žaloba podaná žalobcami nie je

smerovanáprotižalovanýmsúmyslomnejakoichpoškodiť,alenapraviťstav,ktorýjeužalobcov.Stáleje
možnéukončiťtotosúdnekonanieuzatvorenímsúdnehozmierustým,žežalovanísazaviažuodizolovať
dom žalobcov a každý si bude znášať trovy konania sám.

35. Právny zástupca žalovaných vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaní v celom rozsahu
zotrvávajúnasvojichdoterajšíchpísomnýchaústnychvyjadreniachapredloženýchdôkazoch.Žiadame,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov v celom rozsahu. Poukázal
na výsledky znaleckých dokazovaní, ktoré boli vykonané v rámci tohto pojednávania, z ktorých je zrejmé,
že všetky činnosti, ktoré uskutočnili žalovaní na svojich pozemkoch nespôsobili škodu, ktorú uvádzajú
žalobcovia v žalobnom návrhu. Naopak tieto znalecké dokazovania preukazujú a dokazujú to, že práve
všetky úkony, ktoré žalovaní na svojich pozemkoch urobili, zlepšili situáciu čo sa týka podzemných vôd

a ich odtekania jednak na svojich pozemkoch ako aj na pozemkoch žalobcov. Žalobcovia v rámci tohto
konania nepreukázali všetky potrebné atribúty, ktoré musia byť splnené pre zaviazanie žalovaných na
náhradu škody a dostatočným spôsobom nepreukázali príčinu vzniku škody ani jej výšku. V každom
prípade nepreukázali príčinu, na základe ktorej došlo k vzniku škody a už určite nepreukázali príčinnú
súvislosť medzi nimi tvrdenou príčinou vzniku škody. Som toho názoru, že v prípade ak teda nedošlo zo

strany žalobcov k preukázaniu týchto troch atribútov a to ešte raz príčiny vzniku škody, samotnej škody
a príčinnej súvislosti nemožno predpokladať ani zavinenie žalovaných. Vzhľadom na uvedené žalovaní
navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov v celom rozsahu.

36. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 a § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka, a dospel k nasledovným záverom.

37. Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu
nedôvodná. Vzhľadom na dosiaľ uvedené je zrejmé, že nárok žalobcov na súdnu ochranu nemožno
založiť na § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, pod ktoré ustanovenie nepatrí, ale tento nárok treba

vyvodiť z § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka poskytuje
zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. V danom prípade ide o
tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom
do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než neoprávnenom zadržovaní jeho veci.
Zákonodarca v § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti

ktorému žaloba smeruje, išlo o zásah nad mieru primeranú pomerom, preto z tohto aspektu nebolo
vôbec potrebné vec posudzovať, skúmať, resp. aby išlo o zásah vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka
dotknutej nehnuteľnosti; rozhodujúca je už samotná protiprávnosť(nedovolenosť) zásahu.

38. Spornou otázkou v spore bolo, či žalovaní majú nedostatočne riešený odvod vody zo svojej

nehnuteľnosti, zo svojho pozemku, v dôsledku čoho má dochádzať k prenikaniu odvádzanej vody na
pozemok žalobcovi a k podmáčaniu ich rodinného domu. Za týmto účelom bolo v spore nariadené
znalecké dokazovanie znalcom Ing. G. a Ing. R.om, znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností, vodohospodárske stavby, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaní žiadnym svojím
konaním nezapríčinili stekanie vody zo svojho pozemku na pozemok žalobcov, títo postavili rodinný dom

v súlade s právoplatným rozhodnutím, stavba bola riadne skolaudovaná, znalcom neboli zistené žiadne
nedostatky ohľadom nedostatočného odvodu vody z nehnuteľnosti žalovaných, naopak títo vykonali
odvodnenie v súlade s projektovou dokumentáciou, odvodnenie pozemkov žalovaných je funkčné,
vylepšuje hydrogeologické pomery predmetného územia a nezapríčiňuje zamakanie rodinného domu
žalobcov. Taktiež znalec konštatoval, že odvodnenie prevedené okolo rodinného domu žalobcov toto

je taktiež funkčné, problémom je fólia upevnená na obvodovom múre, ktorá zabraňuje odvetrávavaniu
muriva nad vodorovnou izoláciou a preto vlhne murivo pri podlahe z ľavej strany domu z pohľadu od
cesty (v garáži a sklade). Pokiaľ ide o stredný múr v garáži žalobcov pri podlahe, tento múr môže vlhnúť
z dôvodu nefunkčnej vodorovnej izolácie (použitá obyčajná lepenka) a pravdepodobného prenikaniapripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod rodinným domom
žalobcov. Ostatné múry v prízemí rodinného domu nejavia známky vlhkosti. Znalec vo svojom vyjadrení
ďalej uviedol, že za rodinným domom žalobcov je prevedený oporný múr (cca 5 metrov od zadnej

steny rodinného domu), v ktorom sú osadené drenážne tvárnice, cez ktoré je vedená povrchová voda z
pozemku nad oporným múrom a je zvedená popri päte oporného múra do šachty umiestnenej v pravej
strane pozemku a nadväzne zvedená dole pozemkom v zakrytom potrubí do obecnej kanalizácie.

39. Znalec z odboru ťažba - geológia, ložisková geológia RNDr. P. P. vo svojom znaleckom posudku a

odbornom posúdení č.. zo dňa 03.6.2018 uviedol, že jeho úlohou bolo vypracovať odborné posúdenie
zamerané na hydrogeologické posúdenie predmetného územia za domami žalobcov a žalovaných a na
základe toho zistiť príčinnú súvislosť medzi zamákaním domu žalobcov. Predmetné územie je budované
paleogénnymi súvrstviami magurského príkrovu, ktoré sa vyznačujú plytkým obehom podzemných vôd v
pripovrchovej zóne. Ako výstupové cesty podzemnej vody slúžia prevažne tektonické zlomy a násunové
línie jednotlivých súvrství. Takáto línia sa nachádza aj v predmetnom území, čo spôsobuje, že na svahu

nachádzajúcom sa v predmetnom území sa nachádzajú vývery podzemnej vody. Jeden z takýchto
výverov bol zachytený aj na parcelách žalovaných, tento bol zachytený v skružovej studni a ďalej
je odvádzaný drenážnym potrubím až do kanalizácie nachádzajúcej sa v obecnej komunikácii. Na
základe známych skutočností znalec konštatoval, že predmetná drenáž bola navrhnutá a vybudovaná
odborne s rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom území. Vykonané opatrenia sú

dostatočné tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku žalovaných,
ale aj na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu deluviálnych sedimentov
na predmetných parcelách nad rodinným domom žalovaného. Za možnú príčinu zamákania múrov
rodinného domu žalobcov je možné považovať hydrogeologickú stavbu územia a pravdepodobné
prenikanie pripovrchovej a podzemnej vody po puklinách v pieskovcovom súvrství v priestore pod

rodinným domom žalobcov.

40. Znalci opakovane vo svojich znaleckých posudkoch a vyjadreniach konštatovali, že
stavebnotechnické riešenie odvodnenia pozemkov žalovaných je zrealizované podľa projektovej
dokumentácie a v súlade s hydrologickou situáciou, odvodnenie je zrealizované tak aby nespôsobovalo

podmývanie a zamákanie základov rodinného domu žalobcov. Znalec nepredpokladal, že škoda
na majetku žalobcov vznikla z dôvodu neodborného prevedenia odvodnenia pozemkov žalovaných.
Stavebné úpravy - odvodnenie na pozemkoch žalovaných sú prevedené podľa projektovej
dokumentácie, sú funkčné a nespôsobujú podmývanie a zamakanie základov rodinného domu žalobcov.
Odvodňovací systém na pozemkoch žalovaných je vybudovaný podľa projektovej dokumentácie

vyhotovenej p. M. R., je prevedený v patričnej kvalite, je funkčný čo bolo zistené pri miestnom
šetrení dňa 07.11.2016. Konzultant RNDr. P. P. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že jeho
úlohou bolo vypracovať znalecký posudok zameraný na posúdenie vybudovaného odvodnenia
žalovanými z hľadiska hydrologickej situácie v predmetnom území, ktoré sa vyznačuje plytkým obehom
podzemných vôd v pripovrchovej zóne. Žalovaní za účelom odvodnenia predmetných parciel vybudovali

odvodňovaciu drenáž. Podľa názoru znalca predmetná drenáž bola navrhnutá a vybudovaná odborne
s rešpektovaním hydrogeologických pomerov v predmetnom území. Vykonané opatrenia sú dostatočné
tak na odvádzanie podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku žalovaných, ako aj
na odvádzanie podzemných vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu deluviálnych sedimentov na
predmetných parcelách.

41. Súd si osvojil tieto tvrdenia znalcov, pričom nebral do úvahy žiadne ostatné navrhnuté dôkazy,
pretože v spore neboli preukázané tvrdenia žalobcov, že by žalovaní neoprávnene zasahovali do ich
vlastníckych práv a preto žalobu v časti o odstránenie neoprávneného stavu zamietol.

42. Súd zamietol žalobu aj v časti ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady škody. Žalobcovia
nepreukázali, že by nimi žiadaná škoda (ktorá nebola v priebehu konania žalobcami bližšie
špecifikovaná) mala súvis so zodpovedaním na otázku neoprávnených zásahov do ich vlastníckych práv
žalovanými a keďže tieto zásahy, vznik škody ani príčinná súvislosť medzi nimi v konaní preukázané
neboli, bolo potrebné aj v tejto časti žalobu žalobcov zamietnuť. V danej veci súd dospel k záveru, že je

daný dôvod spochybňovať tak existenciu škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaných a škodou vzniknutou žalobcom, predovšetkým s ohľadom na nepreukázanie prepojenosti
reťazca príčin žalovanými, na začiatku ktorého bolo malo byť porušenie povinnosti žalovaných a na
konci ktorého mal byť vznik škody na strane žalobcov a nemožno potom konštatovať, že by žalobcomškoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných a preto súd žalobu aj v rozsahu nároku na
náhradu škody zamietol.

43. Súd nepovažoval za nutné vykonať ďalšie dôkazy, nakoľko všetky v tomto rozhodnutí uvedené a
oboznámené dôkazy a najmä znalecké dokazovania dostatočne a vyčerpávajúco vyhodnocujú skutkový
stav a zodpovedajú otázky týkajúce sa predmetu sporu, preto ďalšie dokazovanie nevykonal.

44. Žalovaní podali v priebehu konania návrh na spojenie veci vedených na Okresnom súde medzi

sporovými stranami pod sp. zn. 18C143/2012 a sp. zn. 17C /154/2011, nakoľko však išlo o veci, ktoré
sa na spojenie nehodili, súd ich návrh na spojenie zamietol.

45. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel v celom rozsahu, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

46. Namietali, že súd prvej inštancie na základe nesprávne vykonaných dôkazov nesprávne zistil
skutočný stav veci.

47. Poukázali ďalej na to, že Obecný úrad T. zavádza, keď dáva stanovisko, že každá parcela v k.ú.

T. je zamokrená.

48. Žalobcovia súdu predložili fotodokumentáciu o neodbornom zásahu žalovaného na svojom
pozemku, ktorý naďalej znehodnocuje ich dom.

49. Súdom poverení znalci nevideli, ani nechceli vidieť fotodokumentáciu. Podané znalecké posudky v
tomto konaní sú podľa názoru žalobcov neodborné, obsahujúce veľa poloprávd.

50. Žalovaní kúpili pozemok s prameňmi, ktoré neodbornými zásahmi zviedli na stranu žalobcov. Tieto
pramene sú teraz problémom žalobcov, ktorí sa teraz takto snažia riešiť.

51. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

52. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.
53. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

54. K odvolacím námietkam žalobcov je treba uviesť, že s týmito sa súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal.

55. V bode 42 napadnutého rozhodnutia súd prijal záver, že v tomto konaní žalobcami neboli preukázané

zásahy žalovaných (porušenie povinností žalovaných), vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nimi.

56. Na tvrdenia žalobcov v konaní, ktoré uviedli aj v podanom odvolaní, že najpravdepodobnejšou
príčinnou podmáčania rodinného domu žalobcov sú stavebné úpravy aj drenáž, projektová
dokumentácia, aj úprava pozemku P. P. a žalovaného vyspádovaním povrchovej vody k šachte č. 2, súd

prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie znalcom Ing. G. a Ing. R.om, a v bode 38 napadnutého
rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver, ktorý z podaných
znaleckých posudkov vyplynul, že „žalovaní žiadnym svojim konaní nezapríčinili stekanie vody zo svojho
pozemku na pozemok žalobcu“.

57. Nad rámec uvedeného záveru je zistenie možnej príčiny zamákania múrov rodinného domu
žalobcov, ktoré súd uviedol v bode 39 napadnutého rozsudku, pričom vychádzal zo znaleckého posudku
znalca RNDr. P.a P., za ktorú „je možné považovať hydrogeologickú stavbu územia, a pravdepodobnéprenikaniepovrchovejapodzemnejvodypopuklináchvpieskovcovomsúvrstvívpriestorepodrodinným
domom žalobcov.“

58. Súd prvej inštancie v bode 40 napadnutého rozsudku poukázal aj na posúdenie vybudovaného
odvodnenia žalovanými z hľadiska hydrologickej situácie v predmetnom území konzultantom RNDr. P.
P. a jeho záver, že drenáž bola navrhnutá a vybudovaná odborne s rešpektovaním hydrogeologických
pomerovvpredmetnomúzemí.Podľajehonázoru„vykonanéopatreniasúdostatočnétaknaodvádzanie
podzemných vôd z prepadu kopanej studne na pozemku žalovaných, ako aj na odvádzanie podzemných

vôd, ktoré nasycujú pripovrchovú vrstvu diluviálnych sedimentov na predmetných parcelách“.

59. Keďže iné námietky týkajúce sa najmä právneho posúdenia veci žalobcovi v podanom odvolaní
neuviedli, odvolací súd pri skúmaní rozsudku postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP, ako vecne
správny potvrdil.

60. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným bol proti žalobcom priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100% podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP
s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v H.e v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).