Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Daniela Babinová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/1/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318206006
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318206006.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXXX/X, X. za účasti rodičov P.. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, X. a S. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., O. XXXX/X a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M., pracovisko X., o návrhu matky na
zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/405/2018-104
zo dňa 13.10.2020 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného
zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa zaoberal zvýšením výživného za obdobie od XX.XX.XXXX,
kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného do XX.XX.XXXX, kedy syn S. I. nadobudol plnoletosť.
Dospel k záveru, že hoci došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy u dieťaťa, pretože nastúpil na
strednú školu, považoval výživné v sume 200 eur, ktoré otcovi bolo naposledy určené za primerané.
Vychádzal z potrieb dieťaťa, z príjmu matky a z príjmu otca. U otca zistil, že je poberateľom starobného
dôchodku vo výške 595,60 eur a z tohto dôchodku platí okrem výživného, ktoré je mu zrážané mesačne
vo vyššej sume, sume 385,4 eur, platí poplatky za hypoúver, inkasné poplatky a ďalšie daňové poplatky
spojené s užívaním nehnuteľnosti. Súd napriek šetreniu prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ústredia
W. a daňových úradov, ktoré požadovala matka, nezistil iný príjem u otca. Pokiaľ išlo o dieťa, ktoré v
čase nadobudnutia plnoletosti bolo študentom strednej školy - L. v X., jeho náklady na bývanie matka
vyčíslila na sumu 330 eur a 200 eur na úhradu ostatných nákladov. Vychádzal z príjmu matky, ktorá v
tom čase poberala príspevok za opatrovanie vo výške 248 eur a 68 eur ako ďalší príjem. Vzhľadom k
tomu, že nezistil iný príjem otca, nezistil iné majetkové pomery u otca, matka nepredložila konkrétne
dôkazy,považovalnávrhnazvýšenievýživnéhozanedôvodný.Dôkazy,ktorématkanavrhovalavykonať
v konaní ako dotazy na všetky pobočky Sociálnej poisťovne, daňových úradov, bánk, Centrálneho
strediska cenných papierov, nehnuteľností, výpisy národných bánk, výpisy z podielových fondov, výpisy
z úverových rámcov, považoval za nadbytočné, keďže šetril pomery otca aj prostredníctvom registra
Katastra nehnuteľností, aj prostredníctvom Sociálnej poisťovne, daňového úradu a žiaden iný vyšší
príjem alebo majetok u otca zistený nebol. Záverom poukázal na to, že obaja rodičia majú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu, to znamená, že rovnako by sa mali podieľať na úhrade výdavkov. Pokiaľ by
vychádzal súd prvej inštancie aj z istej neoficiálnej pomôcky pri určovaní výživného na XX ročné dieťa,
malo by ísť o 15 až 17 % z príjmu rodiča, ktorému sa určuje povinnosť platiť výživné, v danom prípadeotca, ktorého príjem bol 595 eur mesačne. Táto suma by bola podstatne nižšia, cca 100 eur oproti už
určenému výživnému vo výške 200 eur mesačne.
3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Matka sa sústredila
predovšetkým na to, že namietala opäť zákonnú sudkyňu, jej postup v konaní, ďalej namietala označenie
v záhlaví, keďže toto nezodpovedá právnemu predpisu, podľa ktorého súd rozhodoval. Naďalej ostala v
tvrdení, že otec má podstatne vyšší príjem ako uvádzal súd prvej inštancie v rozsudku, je presvedčená
o tom, že otec je spoločníkom alebo konateľom v obchodnej spoločnosti, z ktorej má príjem. Otec má aj
ďalší dôchodok, teda výsluhový okrem starobného, ktorý zisťovaný nebol. Poukázala na to, že zastupuje
v konaní syna naďalej, čiže zastupuje ho v období po nadobudnutí plnoletosti, ak chýba plnomocenstvo,
je to len chybou súdu, resp. sa na tom podieľal otec. Matka nemá ako zistiť majetok a tie položky,
ktoré označila v návrhu a v podaniach, ktoré by svedčali o skutočnom majetku a príjmoch otca, preto
navrhla vykonať dôkazy. Domnieva sa, že keďže išlo o výživné na maloletého, súd z úradnej povinnosti
má povinnosť zisťovať všetky majetkové pomery otca tak, ako to urobil v minulosti súd prvej inštancie
v pôvodnom konaní o určenie výživného. Nevyjadril sa vo veci ani otec dieťaťa, prvýkrát pred súdom
prvej inštancie nepovedal nič a druhýkrát sa pojednávania vôbec nezúčastnil. Považoval označenie
účastníkov konania tak ako to uviedol v záhlaví súd prvej inštancie za nedôvodné.
4. K odvolaniu matky sa vyjadrila opatrovník, ktorý uviedol, že žiada rozhodnúť podľa príjmov a pomerov
na strane rodičov a maloletého.
5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že syn S. žije s ním v spoločnej domácnosti už viac
ako X roky. Jemu pravidelne platí výživné a všetky poplatky, preto si nemyslí, že má platiť on výživné
matke, ale malo by to byť naopak.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v § 111 a nasl. CMP v spojení s § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav vo veci a
vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o výške výživného v konaní, ktoré prebiehalo
pred Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. 10P/118/2012. V tomto konaní bolo určené výživné pre
maloletého syna vo výške 200 eur mesačne. V tom čase bol príjem otca 731,45 eur mesačne za rok
2012 a 657,57 eur v januári 2013. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému, teraz už
plnoletému synovi S. I., príjem otca je 595 eur mesačne, príjem matky v čase požadovaného výživného
bol 68 eur ako dávka sociálnej starostlivosti a príspevok na opatrovanie vo výške 248 eur. Maloletý
S., teraz plnoletý bol v čase podaného návrhu na zvýšenie výživného študentom strednej školy - L. v
X.. Súd prvej inštancie zisťoval príjem otca okrem Sociálnej poisťovne aj na daňových úradoch, ktoré
požadovala matka s negatívnym výsledkom.
8. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 77, ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Pri zvýšení výživného sa konajúci súd zaoberá predovšetkým zmenou pomerov na strane dieťaťa,
ale aj pomerov na strane oboch rodičov. Dieťa má nárok na rovnakú životnú úroveň, ako jeho rodičia.
Súd 1. inštancie dôsledne zisťoval potreby dieťaťa. K veci sa vyjadroval za obdobie maloletosti aj
opatrovník. Rovnako náležitú pozornosť zisťovaniu majetkových pomeroch na strane oboch rodičov.
Vykonal dokazovanie podľa návrhu matky v medziach, ktoré boli nad rámec dokazovania v obdobných
veciach ( žiadala správy od daňových úradov a pobočiek Sociálnej poisťovne ). Nemožno uprieť súdu1. inštancie snahu o dôsledné dokazovanie a hlavne dokazovanie, ktoré by presvedčilo matku, že sa
zaoberal návrhom na zvýšenie výživného podrobne.
11. Odvolanie matky však svedčí o tom, že nie je spokojná s rozhodnutím súdu. Vo vzťahu k námietke
zákonného sudcu sa odvolací súd vyjadril už v predošlom rozhodnutí v predmetnej veci zo dňa
29.04.2020(bod8.Uznesenia).Knamietanémupostupusúdu1.Inštancieavykonanémudokazovaniu,
odvolací súd je toho názoru, že dokazovanie bolo vykonané v celom rozsahu správne a správne bolo
aj jeho rozhodnutie.
12. Odvolací súd naviac uvádza: plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má nárok na rovnakú
životnú úroveň, ako jeho rodičia. V danom prípade obaja rodičia sú poberateľmi dávok, matka sociálnej
dávky a otec starobného dôchodku, ktorú sú v svojej podstate závislé pod rozhodnutia príslušného
orgánu sociálnej starostlivosti. Obaja rodičia vlastnia nehnuteľný majetok. Výživné zo strany otca vo
výške 200 Eur, vzhľadom na jeho pomery je primeraným výživným.
13. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu 1. inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387
ods. 1,2 CSP v spojení s § 111 CMP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.