Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Katarína Arnouldová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2619200501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr.SilvieHýbelovejaMgr.FedoraBenku,vsporežalobcu:R.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.,L.XXX/
X, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E.. I. XXXX/X, v konaní zastúpená: Podhorský &
Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 1, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. marca 2020, č.k. 10C/2/2019-215, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu zamietol a uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorej súd rozhodne
samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku, §
37 ods. 1 až 3, § 39, § 40 ods. 1 až 3, § 41, § 41a ods. 1 a ods. 2, § 628 a § 630 Občianskeho zákonníka,
vecne súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná nedôvodne. Pôvodne sa žalobca domáhal
vrátenia daru s odôvodnením, že so žalovanou uzavrel dňa 02.09.2018 darovaciu zmluvu, ktorou tejto

daroval polovičný podiel na byte, čím ju chcel ubezpečiť, že ju z predmetného bytu v prípade ukončenia
ich vzťahu nevysťahuje. Neskôr žalobu menil a súd z dôvodu hospodárnosti konania opakovane pripustil
zmenu petitu žaloby, čím eliminoval možnosť žalobcu podať samostatné žaloby.

3. Súd dokazovaním zistil, že strany uzavreli dňa 02.09.2018 zmluvu, ktorou žalobca daroval žalovanej
podiel 1/2- v byte č. XX vo vchode č. X na X. poschodí v bytovom dome č. XXX, ktorý vlastnil v
podiele 1/1 podľa LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. pod B 24. V čl. V. ods. 3 žalovaná vyhlásila, že

nehnuteľnosti nadobúda v stave v akom sa ku dňu podpisu nachádzajú a zároveň v celom rozsahu
práv a povinností preberá všetky ťarchy ako sú tieto špecifikované v článku I tejto darovacej zmluvy. K
tejto zmluve je pripojené i osvedčenie o pravosti podpisu darcu notárom JUDr. Ing. Andrejom Slezákom.
Žalobca predložil ako dôkaz aj ďalšiu darovaciu zmluvu zo dňa 02.09.2018, kde darcom je žalovaná,
ktorá žalobcovi ako obdarovanému daruje podiel 1/2 označeného bytu, na tejto zmluve však absentuje
osvedčenie o pravosti podpisu darkyne. Žalovaná tvrdila, že sa zoznámila so žalobcom cez sociálne
siete a na jeho naliehanie sa nasťahovala k nemu, spolužitie však bolo konfliktné, opakovane sa zo

spoločnej domácnosti odsťahovala a vracala, preto žalobcu žiadala, aby na ňu previedol podiel na byte,
čo aj urobil a uzavreli darovaciu zmluvu. Žalobca tvrdil, že chcel iba žalovanú ubezpečiť, že ju zo dňa
na deň nevyhodí z bytu, takže po jednaní u notára mu bolo navrhnuté uzavrieť darovaciu zmluvu k
spoluvlastníckemu podielu v byte, ktorý je v jeho vlastníctve s tým, že je možné uzavrieť i darovaciuzmluvu o spätnom prevode a to pre prípad, že by sa so žalovanou rozišli. Zároveň od JUDr. Ing. Slezáka
vedel, že pokiaľ nebude k darovacej zmluve doložený doklad od správcu bytu o tom, že na byte neviaznu
dlhy, k zápisu nemôže dôjsť. Takto podpísanú darovaciu zmluvu ponechali účastníci v realitnej kancelárii,

ktorá mala realizovať návrh na vklad, k čomu splnomocnili pracovníčku realitnej kancelárie p. L.. Po
zhoršení vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná vyplatila nedoplatok na byte, podľa názoru
žalobcu podvodne získala o tejto skutočnosti doklad, ktorý zaniesla p. L., a táto dňa 08.01.2019 návrh
na vklad vlastníckeho práva podala. Po zistení tejto skutočnosti podal žalobca žiadosť na prerušenie
vkladového konania a v súčasnosti je toto konanie prerušené. Žalobca potvrdil, že predmetnú darovaciu

zmluvu uzavrel a opakovane požiadal záložného veriteľa F. banka, a.s. o súhlas s jej uzavretím. Z
pripojených trestných oznámení ako i uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. 0C 1/2019 zo dňa
14.02.2019 vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi sa koncom r. 2018 zhoršili tak, že vzájomne na seba
podávali trestné oznámenia, žalobcovi bola súdom nariadená povinnosť dočasne nevstupovať do bytu a
nepribližovať sa k žalovanej na menej ako 10 metrov. Súd vypočul svedkov JUDr. Ing. Andreja Slezáka
(notára) a F. L. (pracovníčku realitnej kancelárie) a po vyhodnotení dôkazov uzavrel, že dojednávanie

účastníkov pri uzatváraní zmlúv prebehlo tak ako popísali títo svedkovia, najmä to, že žalobca mienil
uzavrieť dve zmluvy, že žalovaná mala vedomosť aj o existencii ďalšej zmluvy ako aj to, že pri tejto
zmluve odmietla svoj podpis osvedčiť v overovacej knihe.

4. Z hľadiska právneho posúdenia dôvodnosti žaloby súd uviedol, že pôvodným petitom sa žalobca

domáhal vrátenia daru z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov žalovanou ako obdarovanou voči
jeho osobe. Z dokazovania však vyplynulo, že spolužitie účastníkov bolo ako pred uzavretím napadnutej
zmluvy tak i potom konfliktné, situácia sa stupňovala vzájomným podávaním trestných oznámení a
zmenila sa až na nenávistný vzťah. Z takto preukázanej úrovne vzťahov medzi účastníkmi je zrejmé,
že žalobca ani nemohol preukázať kvalifikačný znak, ktorým je hrubé porušovanie dobrých mravov,

keďže svojim správaním podmieňoval inak nevhodné správanie sa žalovanej (NS SR R 61/97) a tento
fakt, sám o sebe by postačoval na zamietnutie žaloby v danom štádiu konania, odhliadnuc od absencie
pasívnejlegitimáciežalovanej.Zmenoupetitužalobysažalobcanáslednedomáhalvyhoveniunárokuna
základe určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, avšak špecifické
okolnosti tohto sporu vylučujú, že by na určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti bol naliehavý

právny záujem, pretože je v súčasnej dobe zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník teda
jeho právo nie je žiadny spôsobom ohrozené prípadne neisté. Naviac z uvedeného dôvodu absentuje i
pasívna legitimácia žalovanej. Aj v prípade, ak by súd takejto žalobe vyhovel, konštatoval by len v danom
čase existujúci právny stav a takýto (právoplatný) rozsudok by nemal vplyv na dokončenie prerušeného
katastrálneho konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa napadnutej zmluvy. Poslednou

zmenou petitu sa žalobca domáhal svojho práva na základe určenia, že napadnutá zmluva je neplatná,
keďže podľa jeho názoru nebola uzavretá bezodplatne a ide o simulovaný právny úkon. Pokiaľ ide o
spochybnenie bezodplatnosti zmluvy, súd konštatoval, že predmetom prevodu zo zmluvy síce boli okrem
nehnuteľností aj práva a povinností vzťahujúce sa k prevádzaným nehnuteľnostiam, ale z predložených
listín mal súd preukázané, že predmetom tých práv a povinností boli len povinnosti vyplývajúce zo

zriadených záložných práv v prospech ostatných vlastníkov bytov a v prospech banky, čo nie je možné
objektívne považovať za odplatu podľa občianskoprávnych predpisov. Nešlo ani o simulovaný právny
úkon, čo vyplýva z preukázaného konania žalobcu, ktorý aktívne konal tak, aby žalovanú ubezpečil,
že jej bytová otázka bude darovaním podielu na nehnuteľnosti vyriešená, pričom bol uzrozumený
s právnymi následkami uzavretia napadnutej zmluvy. Jeho aktívne konanie spočívalo v návštevách

realitnej kancelárie, v jednaní s notárom, zabezpečovaní súhlasov záložného veriteľa potrebných k
uzatvoreniu zmluvy. Žalovaná v priebehu jednania o uzavretí napadnutej zmluvy zase jednoznačne
konala tak, že prejavovala vôľu dar prijať. V danom prípade nemožno mať preto pochybnosť, že v čase
uzatvárania napadnutej zmluvy obaja účastníci tohto právneho úkonu mali vôľu jeden darovať a druhý
dar prijať. Preto súd žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP a plne úspešnej žalovanej priznal ich plnú náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že bolo preukázané tak výpoveďami strán ako aj

svedkov,žežalobcaanižalovanánemalivúmysleuzatvoriťdarovaciuzmluvutedatakú,akúmánamysli
zákon, teda že by bezodplatne a bez časových výhrad, mal žalobca záujem darovať 1/2 nehnuteľnosti
žalovanej. Nie je pravdepodobné ani obvyklé, že by obdarovaný preberal na seba celý záväzok od darcu
a vzhľadom na túto podmienku a tiež z dôvodu, že zmluva obchádza zákon, je neplatná. Z výpovedežalovanej je možné overiť, že o spätnej darovacej zmluve vedela a že vedela, že ide o úkon na určitú
dobu, čo však zákon nepripúšťa a tieto okolnosti je možné overiť aj z rôznych sms správ žalovanej, preto
je žalobca toho názoru, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na to, že

pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomenúť ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený
len v slovách a vetách právneho predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Navrhol preto
napadnutý rozsudok zrušiť, návrhu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

6. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny, odmietla tvrdenie
žalobcu ohľadne údajného preukázania absencie úmyslu strán sporu uzavrieť darovaciu zmluvu a tiež
tvrdenie o obchádzaní zákona. Žalovaná pri podpise darovacej zmluvy konala s ohľadom na správanie
sa žalobcu v dobrej viere, že má skutočnú vôľu previesť na ňu spoluvlastnícky podiel a žalovaná
mala reálnu vôľu nadobudnúť ho do svojho vlastníctva. Tvrdenie žalobcu o absencii jeho skutočnej
vôle darovať nehnuteľnosť považuje žalovaná za účelové a v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď

toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov i samotným správaním žalobcu pred a po uzavretí
zmluvy.Žalovanáodmietatvrdenie,žebyuzavretímdarovacejzmluvychcelaobchádzaťzákonitvrdenie
žalobcu, že zmluva mala byť akousi dočasnou zmluvou. To, že podpis na „spätnej“ darovacej zmluve nie
je v žiadnom prípade jej podpisom je schopný identifikovať voľným okom aj laik a je zrejmé, že podpis je
sfalšovaný. Žalovaná poukázala i na správanie žalobcu počas konania, ktorý v konaní účelovo viackrát

menil žalobné návrhy v závislosti od argumentácie žalovanej, kedy žalobca vedomý si neexistencie ním
tvrdenéhoúdajnéhonárokuhľadalspôsob,akýmbysvojekonanienapravil.Napokon uviedla,žeurčenie
neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 137 písm. d) Civilný sporový poriadok ani nepripúšťa a navrhla
preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca v odvolacej replike tvrdil, že žalovaná vo svojich vyjadreniach klame. Podrobne opísal vzťah
účastníkov od ich zoznámenia v roku 2017 a nezhody, ku ktorým dochádzalo, a ktoré vyústili až do
podania trestného oznámenia na žalobcu a vydania neodkladného opatrenia o nevstupovaní do bytu
a zákaze priblíženia sa k žalovanej na 10 metrov. V ďalšom žalobca poukázal na to, že rôzne zmeny
žalobnéhopetitusúdôsledkomskutočnosti,žejehoadvokátkanevenovaladostatočnúpozornosťtomuto

prípadu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o stiahnutí darovacej zmluvy z katastrálneho úradu v
Senici alebo o vrátení veci na prvoinštančný súd za účelom doplnenia dokazovania a spravodlivého
rozhodnutia. K vyjadreniu doložil rôzne listiny týkajúce sa vzťahu žalovanej s jej bývalým manželom A.
H. a ich detí, ktoré pre toto konanie nemajú žiadnu relevanciu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/2/2019 v zmysle naposledy
pripustenej zmeny petitu (uznesením zo dňa 17.02.2020) je určenie, že darovacia zmluva uzatvorená
medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou dňa 02.09.2019 je neplatná.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k zaplateniu náhrady trov konania žalovanej
vo výške 100%,

11. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia i celého spisového materiálu odvolací súd nemal
dôvod nesúhlasiť so závermi prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje pričom dospel aj odvolací
súd k záveru, že žaloba žalobcu nemohla byť úspešná a to okrem dôvodov uvádzaných súdom prvej
inštancie, už z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.

12. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Žalobca predmetnou žalobou žiadal určiť neplatnosť právneho úkonu ( darovacej zmluvy) a takáto
žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd

rozhodol o určení právnej skutočnosti, avšak len vtedy ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné
právneúkony,ichexistencia,platnosťčineplatnosť,súprávnymiskutočnosťami(§2ods.1Občianskeho
zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej
podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o
tom,čobolovminulosti,nievšaknevyhnutneotom,čojevprítomnosti.Vdanomprípadeideodarovaciu
zmluvu, kedy výrok rozsudku, že darovacia zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu o tom, či je

v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov právna úprava
Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že
tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Neplatnosti darovacej zmluvy sa domáhať
nemožno, nakoľko takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto bolo nutné žalobu zamietnuť nielen z dôvodov uvádzaných
súdom prvej inštancie, s ktorými sa inak aj odvolací súd stotožňuje, ale primárne z dôvodu jej procesnej
neprípustnosti, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné, odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti a to vrátane správneho
výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal

v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.