Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118310796
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6118310796.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
TMS - MONTYS s. r.o., so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287, práv. zast.:
AKMSs.r.o.,sosídlomGalandova1153/3,81106Bratislava,IČO:47237767protižalovanémuIDAXs.
r. o., so sídlom A. Hlinku 2330/2, 960 01 Zvolen, IČO: 44 065 329, práv. zast.: JUDr. Ivo Osvald, advokát,

so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen o zaplatenie 432,43 Eur, o odvolaní žalobcu proti prvému a druhému
výroku rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/15/2018-361 zo dňa 30. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/15/2018-361 zo dňa 30. januára 2020 v rozsahu prvej a
druhej výrokovej vety z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol žalobu, žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a návrh žalovaného na náhradu trov odročeného pojednávania
zamietol.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 16.07.2018 ako súdu príslušnému na upomínacie konanie domáhal toho, aby tento súd
vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 432,43 Eur, spolu

s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 42,00 Eur od 13.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 102,00 Eur
od 13.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 288,43 Eur od 15.01.2018 do zaplatenia, nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, ako aj náhrady trov konania a to na tom základe, že
žalobca opísal skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok takto: V súlade s ČI. V, ods.
3 kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 sa žalovaný ako kupujúci zaviazal pomernou čast'ou podieľať na
údržbe ním používaných prístupových komunikácií z titulu vecného bremena práva prechodu a prejazdu

evidovaného na LV č. XXXX a LV č.XXXX, k. ú. T.. Na základe ustanovenia ČI. V, ods. 3 kúpnej
zmluvy vystavil žalobca (vlastník pozemkov zat'ažených vecným bremenom práva prechodu a prejazdu
vprospechžalovaného)žalovanémufaktúruč.17100510zodňa29.12.2017,faktúruč.17100515zodňa
29.12.2017 a faktúru č. 17100535 zo dňa 31.12.2017. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 17100510
zo dňa 29.12.2017, splatná dňa 12.01.2018 na zaplatenie 42,- Eur s DPH za opravu výtlkov na mostnom
telese. Prílohou faktúry č. 17100510 zo dňa 29.12.2017 bolo aj rozúčtovanie opravy výtlkov na mostnom

telese. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 17100515 zo dňa 29.12.2017, splatná dňa 12.01.2018
na zaplatenie 102,- Eur s DPH za zimnú údržbu cestnej komunikácie za rok 2017. Prílohou faktúry č.
17100515 zo dňa 29.12.2017 bolo aj rozúčtovanie nákladov za údržbu komunikácií za rok 2017. Žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. 17100535 zo dňa 31.12.2017, splatná dňa 14.01.2018 na zaplatenie
288,43 Eur s DPH za odvod dažd'ových vôd. Prílohou faktúry č. 17100535 zo dňa 31.12.2017 bolo aj
rozúčtovanie nákladov na používanie komunikácií - dažďové vody. Žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry

č. 17100510 zo dňa 29.12.2017, faktúru č. 17100515 zo dňa 29.12.2017 a faktúru č. 17100535 zo
dňa 31.12.2017 a listami zo dňa 11.01.2018 a zo dňa 19.02.2018 ich vrátil žalobcovi späť. Ako dôkazyžalobca označil kúpnu zmluvu zo dňa 29.09.2008, faktúru č. 17100510 zo dňa 29.12.2017, faktúru č.
17100515 zo dňa 29.12.2017, faktúru č. 17100535 zo dňa 31.12.2017, LV č. XXXX k. ú. T. a LV č. XXXX
k. ú. T.. Nezaplatením vyššie uvedených faktúr sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia § 365 a nasl.

Obchodného zákonníka do omeškania a vzhľadom na to si žalobca uplatňoval z dlžnej sumy aj príslušný
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a zároveň sa domáhal aj paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v zmysle § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z..

3. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že do posledného pojednávania konaného dňa 30.01.2020,

ani na pojednávaní konanom dňa 30.01.2020 nepodal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu návrh na zmenu žaloby, keďže v písomnej žalobe žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
vyššie uvádzaných súm v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.2008 a na pojednávaní konanom dňa
12.12.2019 poukázal aj na iný dôvod na zaplatenie vyššie uvedených súm a to na zákonné ustanovenie
§ 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka.

4. Okresný súd uviedol, že predmetom občianskeho súdneho konania je v konaní uplatnený nárok
(procesný nárok), ktorý vymedzuje žalobca a to nielen určením predmetu, teda žalobného návrhu, ale i
určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Úlohou súdu je skúmať či platné
právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom, mohlo byť žalobe vyhovené. Ak
však žalobca zmení svoje tvrdenia tak, že nové tvrdené skutočnosti je potrebné podradiť pod hypotézu

inej právnej normy než skutočnosti pôvodne tvrdené, ide o zmenu žaloby. Takúto zmenu žaloby však
vzhľadom k uplatneniu zásady dispozičnej môže vykonať len žalobca so súhlasom súdu, ktorý rozhodne
o tom či zmenu žaloby pripustí alebo nepripustí.

5. Okresný súd uviedol, že z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.09.2008 mal za preukázané, že na

strane predávajúceho nevystupoval žalobca, ale subjekt Zvolen projekt s.r.o. a na strane kupujúceho
vystupoval žalovaný. V článku V. bod 3 predmetnej zmluvy bolo okrem iného dojednané, že kupujúci
sa bude pomernou časťou podieľať na údržbe ním používaných prístupových komunikácií. Okresný
súd poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý bol uzavretý medzi
žalovaným ako kupujúcim a subjektom Zvolen projekt s.r.o., IČO: 35 877 464 ako predávajúcim. Žalobca

žiadnym spôsobom nevstúpil do predmetnej kúpnej zmluvy a nestal sa teda právnym nástupcom
pôvodnepredávajúcehosubjektuZvolenprojekts.r.o.Okresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovania
následne dospel k záveru, že námietka žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu je dôvodná,
pričom poukázal na to, že vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta a preto súdu neostávalo nič iné, len žalobu v celom rozsahu zamietnuť

z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že aktívna legitimácia je stav, kedy účastník
konania a žalobca je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej
veci však žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na zaplatenie troch vyššie uvedených
faktúr, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy 432,43 Eur v súlade s článkom V. ods.
3 kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 a žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy a podľa názoru súdu

predmetný záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným na základe predmetnej kúpnej zmluvy nevznikol
a ani na neho neprešiel a preto žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia ohľadom nároku
na zaplatenie sumy 432,23 Eur s príslušenstvom. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby. Na základe vyššie uvedeného
okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu sa okresný súd už nezaoberal ďalšími
tvrdeniami žalobcu a tak isto tvrdeniami žalovaného a nepovažoval ani za hospodárne a efektívne
vykonávať všetky dôkazy navrhnuté žalovaným. Rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom
predmetnej kúpnej zmluvy mal okresný súd za preukázanú zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa

29.09.2008. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval okresný súd podľa zásady úspešnosti a
žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

7. Okresný súd treťou výrokovou vetou zamietol návrh žalovaného na náhradu trov odročeného
pojednávania, ale voči tomuto výroku odvolanie žalovaným podané nebolo, preto nie je predmetom

odvolacieho konania.

8. Voči prvej a druhej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.9. Žalobca v odvolaní poukázal na zásady Civilného sporového poriadku, ako aj na vybrané rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Namietol, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s

tým, že ochrana práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, pričom
poukázal na vymedzenie pojmu právna istota ako na stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Domáhal sa toho, aby súd použil výklad zákona súladný s
jeho znením a aby postupoval a rozhodoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Postup
okresného súdu podľa názoru žalobcu nemožno považovať za naplnenie požiadavky spravodlivého

súdneho konania, keď súd svojim postupom nesledoval cieľ stanovený priamo v zákone a teda ochranu
ohrozených alebo porušených práv, ale nezákonne posúdil skutkový a právny stav tak, aby sa nemusel
vysporiadať so skutočným meritom veci.

10. Žalobca pripomenul, že z dôvodu, že nebolo možné dospieť medzi stranami sporu k zmierlivému
vyriešeniu veci, obrátil sa na prvoinštančný súd v postavení vlastníka nehnuteľností, t.j. ako povinný z

vecného bremena, aby súd zaviazal žalovaného ako oprávneného z vecného bremena na zaplatenie
časti nákladov na zachovanie (ktoré logicky zahŕňa aj vyžadovanú údržbu) a opravu cestných
komunikácií, ktoré žalovaný v rozhodnom období užíval a dodnes bezodplatne užíva.

11. Žalobca uviedol, že konanie ako celok trpí najmä závažnými procesnoprávnymi nedostatkami,

a to nezákonným a nesprávnym procesnoprávnym posúdením právnej argumentácie žalobcu v
priebehu procesu ako údajná zmena žaloby, o ktorú podľa súdu žalobca nepožiadal a hmotnoprávnymi
nedostatkami, teda nezákonným a nesprávnym hmotnoprávnym posúdením právneho postavenia
žalobcu a žalobného nároku ako tzv. zmluvného v spojení s údajnou absenciou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IÚS/59/00.

12. K nesprávnemu procesnému postupu súdu žalobca odkázal na § 140 ods.3 CSP a zdôraznil, že za
zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorý mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu.Poukázalnaodôvodnenierozhodnutiaokresného
súdu, ktorý v bode 12 uviedol, že prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 12.12.2019

bola skutková a právna argumentácia (teda nie zmena žaloby) a v rozpore s tým v nasledujúcej
časti odôvodnenia (bod 21 až 24) okresný súd ustálil, že právnu argumentáciu žalobcu bolo potrebné
údajne posúdiť ako zmenu žaloby, o čom však okresný súd na žiadnom z dvoch pojednávaní v rámci
predbežného právneho posúdenia veci strany sporu neoboznámil a žalobca sa k tomu nemohol žiadnym
spôsobom ani vyjadriť. Žalobca zdôraznil, že keďže zmena žaloby je dispozičný úkon, ktorý žalobca

nenavrhol, v bode 24 odôvodnenia okresného súdu súd svojvoľne a v rozpore so zákonom uviedol,
že súdu neostávalo nič iné, len vychádzať z rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo
žalobca opieral v písomne podanej žalobe a touto skutočnosťou bola uzavretá Kúpna zmluva zo dňa
29.09.2008. Žalobca poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku a zdôraznil, že v priebehu
procesu okresný súd nerozhodol o tom, že nebude na iné písomné vyjadrenia žalobcu okrem žaloby

prihliadať, nič také na dvoch vykonaných pojednávaniach ustálené ani len naznačené zo strany súdu
nebolo a odôvodnenie bodu 24 sa javí aj ako nepreskúmateľné. Na pojednávaní dňa 30.01.2020 okresný
súd riadne vykonal dokazovanie prečítaním písomného podania žalobcu zo dňa 28.01.2020, kde
žalobca okrem iného opakovane poukázal aj na ust. § 151n) ods.3 Obč. zák., súd vykonal dokazovanie
doloženými listinnými dôkazmi žalobcu k tomuto podaniu, ktoré už boli v spise založené, ale na prvom

pojednávaní dňa 12.12.2019 neboli podľa súdu dostatočne čitateľné a preto ich žalobca znova doložil do
súdneho spisu. Zároveň na tomto pojednávaní okresný súd rozhodol, že dôkazy, ktoré v rámci doplnenia
navrhoval žalovaný súd nevykoná, nakoľko ich nepovažoval za potrebné a hospodárne.

13. Žalobca zdôraznil, že výklad procesného ust. § 140 ods.2 CSP v nadväznosti na skutkový a právny

stav tohto sporu nebolo možné zákonne aplikovať takým spôsobom, ako ho aplikoval súd, keď žalobca
na pojednávaní dňa 12.12.2019 uviedol v rámci prostriedkov procesnej obrany a útoku len svoju právnu
argumentáciu, ktorá podporila dôvodnosť uplatneného nároku, nešlo o žiadnu zmenu žaloby, doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ako mal na mysli zákonodarca v ust. § 140 ods.2 CSP.
Žalobca uviedol, že mu nie je jasné, čo súd prvej inštancie svojvoľnými úvahami o zmene žaloby a

nepodaní návrhu na zmenu žaloby vlastní z pohľadu rozhodnutia, najmä právneho posúdenia veci
zamýšľal, ak z bodu 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že § 151n) ods.3 OZ na právne
posúdenie veci nakoniec aj tak aplikoval.14. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Konkrétne namietol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil, že žalobca nebol
údajne v konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatňovaný žalobný nárok, nakoľko nebol účastníkom

Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008. Pripomenul, že jeho aktívna vecná legitimácia v spore vyplývala
a dodnes vyplýva z hmotnoprávneho postavenia ako vlastníka parciel č. 2187/52, 2187/150, 2187/9
evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. Zvolen, na ktorých sú vybudované cestné komunikácie, ku ktorým má
žalovaný zriadené vecné bremeno právo prechodu a prejazdu. Hmotnoprávne postavenie žalobcu ako
povinného z vecného bremena a hmotnoprávne postavenie žalovaného ako oprávneného z vecného

bremena teda vyplýva zo skutkového stavu, ktorý súd nesprávne zistil a ustálil. Žalobca v žiadnom
vyjadrení ani v žalobe netvrdil, že sa domáha plnenia záväzku zo zmluvy ako jeho zmluvná strana.
Následne sa žalobca v odvolaní vyjadril ku meritu veci.

15. Žalobca v odvolaní okrem výroku vo veci samej napadol aj výrok o trovách konania. Poukázal na
nesprávny pomer úspechu žalovaného v konaní, keď súd napriek tomu, že žalovaného protinávrh na

zaplatenie 115,- Eur ako náhradu za zmarené pojednávanie zamietol, nevyhodnotil v celkovom kontexte
úspechu a neúspechu každého zo strany sporu na účely rozhodnutia o trovách konania.

16. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie
okresného súdu tak, že vyhovie návrhu žalobcu zo dňa 16.07.2018 v celom rozsahu a žalobcovi prizná

nárok na zaplatenie trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že okresný súd vo veci rozhodol správne
a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.

18. Žalovaný namietol včasnosť podania odvolania žalobcom a tvrdil, že bolo podané po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Uviedol, že rozsudok okresného súdu bol v ESSp zverejnený dňa
18.02.2020. Právny zástupca žalobcu si mal prevziať rozsudok z ESSp od 18.02.2020 do 04.03.2020,
keďže 15 dní od 19.02.2020 uplynulo dňa 04.03.2020. Splnomocnený právny zástupca žalobcu si
rozsudok neprevzal ani 04.03.2020. Následne súd 05.03.2020 zverejnil v ESSp dokument „Uplynutie

úložnej lehoty do vlastných rúk s fikciou doručenia“. Žalovaný pripomenul, že žalobca v odvolaní uviedol,
že rozsudok prevzal až 05.03.2020, teda deň po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný ďalej
namietol, že právny zástupca žalobcu podpísal odvolanie v piatok 20.03.2020, ale v ESSp sa toto
odvolanie objavilo s dátumom vytvorenia 23.03.2020. V ESSp sa nenachádzala žiadna doručenka, ktorá
by dokazovala, presne v ktorý deň podateľňa Okresného súdu Zvolen prijala odvolanie žalobcu od

jeho právneho zástupcu. Vo štvrtok 19.03.2020 bol posledný deň pre podanie odvolania v zákonnej
15-dňovej lehote, pričom v ESSp vidieť, že časovú pečiatku pre odvolanie právny zástupca žalobcu
podpísal až v piatok 20.03.2020, teda 1 deň po 15-dňovej zákonnej lehote. Vzhľadom na to žalovaný
dospel k záveru, že nebola dodržaná zákonná lehota na podanie odvolania. Ku skutočnosti, že na
základe výzvy okresného súdu žalobca doručil súdu oskenovaný e-mail, ktorým chcel dokázať dátum

odoslania odvolania žalovaný uviedol, že v e-maili nie sú uvedené žiadna dáta o príjemcovi, ktoré by
dokazovali, že žalobca poslal odvolanie na Okresný súd Zvolen. Je tam len uvedený príjemca Ústredný
portál Verejnej správy a dátum odoslania 20.03.2020. Takýto e-mail mohol podľa žalovaného žalobca
posielať v tom čase akémukoľvek inému subjektu. Za právoplatný doklad sa považuje Doručenka z
elektronickej schránky s údajmi a kódmi odosielateľa a príjemcu a s dátumom odoslania a dátumom

prijatia.

19. K rozhodnutiu okresného súdu žalovaný uviedol, že žalobca nie je na podanie žaloby oprávnený
a nemá aktívnu legitimáciu byť účastníkom konania, pretože so žalobcom nie je v žiadnom zmluvnom
právnom vzťahu. Žalovaný poukázal na vyjadrenia, ktoré urobil v priebehu konania na okresnom súde

a uviedol, že sa ich v celom rozsahu pridržiava. Ďalej sa vyjadril k meritu veci.

20. K námietke žalobcu voči rozhodnutiu okresného súdu o nároku na náhradu trov konania žalovaný
upozornil, že okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nie je teda možné hovoriť o pomere
úspechu a neúspechu v konaní tak, ako to uvádza žalobca v odvolaní. Námietka žalovaného v súvislosti

s trovami zmareného pojednávania zo strany právneho zástupcu žalobcu sa netýkala meritu veci, ale
trov, ktoré žalovanému v tejto súvislosti v dôsledku neoprávneného zmareného pojednávania vznikli.21. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a
priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Žalobca v replike zotrval na vyjadreniach uvedených v odvolaní a z dôvodu hospodárnosti navrhol
odvolaciemu súdu, aby sa zaoberal možnosťou zmeny napadnutého rozhodnutia namiesto jeho
zrušenia a vrátenia veci, pokiaľ zistí dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov.

23. Žalovaný sa v duplike v odvolacom konaní vyjadroval konkrétne k meritu veci, ku jednotlivým

skutkovým tvrdeniam žalobcu k meritu veci. Reagoval tým zrejme na návrh, aby odvolací súd rozhodol
o veci sám zmenou rozhodnutia okresného súdu.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.

25. Odvolací súd z odseku 1 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu zistil, že žalobca v žalobe
uviedol, že je vlastníkom pozemkov zat'ažených vecným bremenom práva prechodu a prejazdu v
prospech žalovaného. Zároveň poukázal na to, že podľa ČI. V, ods. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008
sa žalovaný ako kupujúci zaviazal pomernou čast'ou podieľať na údržbe ním používaných prístupových
komunikácií z titulu vecného bremena práva prechodu a prejazdu evidovaného na LV č. XXXX a LV

č.XXXX, k. ú. T.. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že faktúr, ktorých zaplatenia sa vo veci samej domáha,
vystavil na základe ustanovenia ČI. V, ods. 3 kúpnej zmluvy.

26. Odvolací súd z odseku 4 odôvodnenia okresného súdu zistil, že žalobca vo vyjadrení k odporu poprel
tvrdenie, že nie je aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu a poukázal na to, že žalobca je

vlastníkom pozemkov parc. č. 2187/52, 2187/150 a 2187/9 evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. T. a na nich
vybudovaných cestných komunikácií. Na LV žalobcu č. XXXX, k. ú. T. aj na LV žalovaného č. XXXX, k. ú.
T. je zapísané vecné bremeno práva vjazdu a prechodu cez pozemky C KN parc. č. 2187/52, 2187/150,
2187/97 k pozemkom C KN parc.č.2187/190, 2187/28, k stavbe na parc. č. 2187/28 a k budúcej stavbe
postavenej na pozemku parc. č. 2187/19. Žalobca mal za to, že zápisom vecného bremena na LV č.

XXXX a XXXX, k. ú. T. má žalovaný povinnosť na základe platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008
podieľať sa na údržbe komunikácií, ku ktorým má zriadené vecné bremeno.

27. Odvolací súd z odseku 12 odôvodnenia okresného súdu zistil, že na pojednávaní konanom dňa
12.12.2019 právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe ako aj na svojich písomných

vyjadreniach, kde žalobca uviedol skutkovo právnu argumentáciu k predmetu sporu. K veci ďalej uviedol,
že nad rámec toho čo už bolo v jednotlivých písomných vyjadreniach, poukázal na § 151n ods. 3
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí výslovne, že ten kto je na základe práva zodpovedajúcemu
vecnémubremenuoprávnenýužívaťvecjerovnakopovinnýznášaťprimeranénákladynajejzachovanie
a opravy.

28. Odvolací súd zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 12.12.2019 zistil, že sudca
správnym procesným postupom podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol predbežné právne posúdenie veci.
Sudca uviedol, že žalobca najskôr poukazoval na zmluvu o kúpe nehnuteľností, v ktorej sa mal žalovaný
zaviazať na ich údržbu, a na pojednávaní už poukazoval aj na § 151n ods. 3 OZ. Okresnému súdu

sa javilo, že zmluva o kúpe nehnuteľností nebola uzavretá medzi povinným a oprávneným z vecného
bremena. Okresný súd upozornil, že čo sa týka právnej kvalifikácie súdu, táto je vecou súdu a do úvahy
prichádza ust. § 151n ods. 3 OZ. S tým, že keďže je nesporné, že k dohode medzi oprávneným a
povinným z vecného bremena nedošlo, prichádzali by do úvahy primerané náklady na zachovanie a
opravy veci, avšak keď užíva predmetnú vec aj vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery

spolunažívania. Jedná sa tu nie o správu jednotlivých vecí, ale priame náklady na zachovanie a opravu
vecí. Sudca uviedol, že súd posudzuje jednotlivé návrhy na doplnenie dokazovania aj samotný skutkový
stav a podľa názoru súdu, keby mal byť daný nárok zo strany žalobcu, tento nárok má právnu kvalifikáciu
na základe tohto zákonného ustanovenia, ale jedná sa o primerané náklady na zachovanie a opravu
veci, s tým, že ak túto vec užíva aj vlastník, povinný z vecného bremena je povinný tieto náklady znášať

podľa miery spolunažívania. V prvom rade by sa podľa tohto ustanovenia povinný a oprávnený mali
dohodnúť, ak nie, tak zákon hovorí len o tých o primeraných nákladoch na opravu a zachovanie veci.29. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

30. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

31. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

32. Podľa § 140 ods. 3 CSP, za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci (zákon o e-governmente, ďalej len ZoEG), ak osobitný predpis na účely konania o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu
verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie
alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety

nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie
vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či
povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely
preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.

34. Odvolací súd preskúmal včasnosť podania odvolania žalobcu a nestotožnil sa s námietkou
žalovaného, že odvolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Žalovaný
nesprávne dospel k záveru, že lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 04.03.2020.

35. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že rozsudok okresného súdu bol v elektronickom súdnom spise
zverejnený dňa 18.02.2020. Moment zverejnenia rozsudku v elektronickom súdnom spise však nie je
momentom, od ktorého sa začína počítať začiatok 15-dňovej doby na prevzatie rozhodnutia, začiatok
tejto doby sa počíta od momentu uloženia elektronickej úradnej správy, ktorým sa v zmysle § 32 ods.1
zák.č. 305/2013 Z.z. o e-governmente (ďalej len ZoEG) považuje okamih, kedy je elektronická úradná

správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Následne v zmysle § 32
ods.2 ZoEG úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná
správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia
elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Dobu plynutia uvedenej 15-
dňovej úložnej lehoty pritom vyhodnocuje elektronický systém, ktorý má informáciu o tom, v ktorom

momente bola elektronická úradná správa uložená a teda objektívne dostupná prijímateľovi v jeho
elektronickej schránke. Tento moment nemusí byť zhodný s momentom, kedy bol elektronický dokument
zverejnený v elektronickom súdnom spise. Z elektronickej doručenky založenej na čl. 371 vyplýva, že
právnemu zástupcovi žalobcu bolo rozhodnutie okresného súdu, voči ktorému podal odvolanie doručené
dňa 05.03.2020 o 01:04 hod. Na doručenke je zároveň vyznačené: „Uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia

do vlastných rúk s fikciou doručenia k „13Cb/15/2018-RI.INŠT.č.l. 361“. Z uvedeného vyplýva, že 15-
dňová úložná lehota v zmysle § 32 ods.2 ZoEG uplynula dňa 05.03.2020 a nie dňa 04.03.2020, ako
to nesprávne ustálil žalovaný. V zmysle § 30 ods.5 ZoEG sa údaje uvedené v elektronickej doručenke
považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Odvolací súd preto vychádzal z údajov uvedených v
elektronickej doručenke, podľa ktorého dňom doručenia rozsudku okresného súdu právnemu zástupcovi

žalobcu bol deň 05.03.2020.

36. Žalobcovi následne v zmysle ust. § 362 ods.1 CSP začala plynúť 15-dňová lehota na podanie
odvolania, ktorá uplynula dňa 20.03.2020. Vzhľadom na námietku žalovaného v odvolacom konaní
vyzval odvolací súd okresný súd, aby preveril moment, kedy bolo odvolanie žalobcu odoslané do

elektronického systému. Z potvrdenia Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby založeného
na čl. 443 súdneho spisu odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu bolo odoslané dňa 20.03.2020 o
20:04 hod. Podľa § 25 ods. 1 ZoEG, veta posledná, elektronické podanie je podané jeho odoslaním do
elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údajez potvrdenia podľa § 5 ods. 8. Záver, že pre podanie odvolania zaslaného elektronickými prostriedkami je
rozhodný okamih odoslania elektronického podania, nie moment jeho doručenia, vyplýva aj z ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu SR. V rozhodnutí 3Cdo/105/2019 zo dňa 10.10.2019 Najvyšší súd SR

uviedol, že „strane sporu nemôže byť na ťarchu následný prenos dát z portálu na určený súd, nakoľko
nemá žiadnu možnosť ovplyvniť túto fázu doručovania“. V danom prípade tak nie je podstatný čas
doručenia odvolania (podľa doručenky založenej na č.l. 377 bolo odvolanie elektronicky doručené
okresnému súdu dňa 21.03.2020 o 14:31 hod), ale moment jeho odoslania, teda deň 20.03.2020 o 20:04
hod. Právny zástupca žalobcu v zmysle uvedeného podal odvolanie v posledný deň odvolacej lehoty

a teda podľa Civilného sporového poriadku podal odvolanie včas. Z tohto dôvodu sa ním odvolací súd
následne zaoberal.

37. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcovi nesvedčala aktívna vecná legitimácia, pretože
nebol zmluvnou stranou zmluvy zo dňa 29.09.2008. Pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal aplikácie ust.

§ 151n) ods. 3 OZ, okresný súd mal za to, že žalobca zmenil svoje tvrdenie tak, že ide o nové tvrdené
skutočnosti, čo by následne bolo potrebné podriadiť pod hypotézu inej právnej normy, než skutočnosti
pôvodne tvrdené žalobcom a teda že ide o zmenu žaloby. Okresný súd mal za to, že takúto zmenu
žaloby mohol žalobca vykonať len so súhlasom súdu, o ktorý však nepožiadal.

38. Okresný súd pritom neprihliadol ku všetkým skutkovým tvrdeniam žalobcu, uvedeným v žalobe a
písomných vyjadreniach (predovšetkým na skutkové tvrdenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností,
na ktorých viazne vecné bremeno v prospech žalovaného) a preto následne nesprávne posúdil potrebu
zmeny žaloby v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Rozhodnutie okresného súdu je zároveň
prekvapivé, pretože je v rozpore s predbežným právnym posúdením, ktoré sudca prezentoval v merite

veci.

39. Zmenou žaloby je v zmysle ust. § 140 CSP buď návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa ním uplatňuje iné právo, alebo zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočnostítvrdenýchvžalobe.Zožalobyžalobcuvyplýva,žeprávo,ktoréuplatniljeprávonazaplatenie

sumy 432,43 Eur. Tohto nároku sa žalobca domáhal od počiatku konania a v priebehu konania tento
svoj nárok nezmenil. Rozhodujúce skutočnosti, ktoré uviedol v súvislosti s posúdením uplatneného
nároku na zaplatenie 432,43 Eur, ako vyplývajú zo žaloby, sú skutočnosť, že bola uzavretá Kúpna
zmluva zo dňa 20.09.2008, v ktorej sa žalovaný ako kupujúci zaviazal podieľať na údržbe používaných
prístupových komunikácií z titulu vecného práva; skutočnosť, že žalobca je vlastníkom pozemkov

zaťažených vecným bremenom práva prechodu a prejazdu v prospech žalovaného a skutočnosť, že
žalobca vystavil žalovanému faktúry v súvislosti s rozúčtovaním opravy výtlkov na mostnom telese,
nákladov na údržbu komunikácie, nákladov na používanie komunikácie v súvislosti s dažďovými vodami.
Vo vyjadrení k odporu (čl. 80) žalobca poprel, že nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, pričom
uviedol, že je vlastníkom pozemku, teda nehnuteľností, ktoré sú v merite veci dôvodom pre uplatnený

nárok. Žalobca v žiadnom z jeho písomných vyjadrení ani len netvrdil, že by bol zmluvnou stranou
Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008 a že by bol z tejto zmluvy oprávnený. V súvislosti s touto kúpnou
zmluvou poukazoval na to, že v tejto kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal (druhej zmluvnej strane, ktorou
nieježalobca)tým,žesabudepodieľaťnaúdržbenímpoužívanýchprístupovýchkomunikácií,kuktorým
mu vzniklo vecné bremeno. Pokiaľ aj okresný súd z formulácie žaloby vyvodil, že právna kvalifikácia,

na základe ktorej sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 432,43 Eur je zmluvný záväzok žalovaného z
Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008, žalobca sa na pojednávaní dňa 12.12.2019 už domáhal odlišnej
právnej kvalifikácie. Nezmenil pritom skutkové tvrdenia, teda skutočnosť, že je vlastníkom pozemku,
ku ktorému sa viaže vecné bremeno v prospech žalovaného, skutočnosť že žalobcovi vznikli náklady
na udržiavanie tohto pozemku, ani skutočnosť, že žalovaný uzavrel Kúpnu zmluvu zo dňa 29.09.2008,

v ktorej sa žalovaný zaviazal druhej zmluvnej strane podieľaním sa na úhrade nákladov. Aj v zmysle
doktrinálneho výkladu o zmenu v skutkovom stave nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho
dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale
bez zmeny v skutkovom stave (Števček a kol., Civilný sporový komentár, Nakladatelství C.H.Beck 2016,
str. 516). Ak niektoré z uvedených skutkových tvrdení je pre rozhodnutie o nároku irelevantné, súd k

nemu neprihliadne, v odôvodnení rozhodnutia je potom povinný vysvetliť, prečo k nemu neprihliadal
(napríklad, ak skutkové tvrdenie o prevzatí záväzku žalovaným v Kúpnej zmluve zo dňa 29.09.2008
považuje okresný súd vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu za irelevantné vzhľadom na nespornú
skutočnosť, že žalobca nie je zmluvnou stranou tejto Kúpnej zmluvy). Súd však nemôže pri právnomposúdení tvrdených skutočností abstrahovať od ostatných skutkových tvrdení sporovej strany (napríklad
tvrdené vlastníctvo pozemku žalovaným).

40. V danom prípade tak žalobca neoprel svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré by boli rozhodné pre
uplatnený nárok, pretože základné tvrdené skutočnosti ostali rovnaké. Situácia, kedy nedošlo k zmene
v skutkovom stave, iba k zmene právneho dôvodu, o ktorý opiera žalobca nárok, nie je zmenou žaloby.
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry všeobecných súdov, právna kvalifikácia je vecou súdu.

41. Záver, že právna kvalifikácia je vecou súdu a nie sporových strán vyplýva z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, pričom odvolací súd osobitne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa 29.11.2018. V citovanom rozhodnutí odkázal Najvyšší súd aj na
ďalšie rozhodnutia, ktoré vyjadrujú ustálenú súdnu prax, napr. na rozhodnutie 5Cdo/196/2009 zo dňa
22.09.2010, v ktorom dovolací súd konštatoval, že „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou
iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok kvalifikovať,

pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie“.
Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie 5Cdo/385/2012 zo dňa 06.02.2013, v
ktorom dovolací súd dôvodil, že „Ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem ako je žalobcom

navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny
dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený alebo je uvedený nesprávne“. Dovolací súd na
základe uvedeného dospel aj k záveru vymedzenému v rozhodnutí 4MCdo/15/2010 zo dňa 27.07.2011,
v zmysle ktorého „Nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje
skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit

curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby“.

42. Skutočnosť, že právna kvalifikácia je vecou súdu pritom vyjadril aj okresný súd pri vymedzení
predbežného právneho posúdenia. Sudca správne upozornil na skutočnosť, že právna kvalifikácia je
vecou súdu a sám uviedol, že do úvahy prichádza ust. § 151n) ods.3 OZ. Následne upozornil, že

v zmysle tohto ustanovenia zákon uprednostňuje dohodu, ku ktorej ak nedôjde, tak zákon hovorí o
primeranýchnákladochnaopravuazachovanieveci.Zároveňvrámcipredbežnéhoprávnehoposúdenia
uviedol, že sa nejedná o správu jednotlivých vecí, ale o priame náklady na zachovanie a opravu veci.
Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu, okresný súd jasne povedal, že
zmluva o kúpe nehnuteľností nebola uzavretá medzi povinným a oprávneným z vecného bremena.

V rámci predbežného právneho posúdenia tak súd postupoval správne, keď uviedol vlastnú právnu
kvalifikáciu skutočností tvrdených žalobcom aj vzhľadom na námietky vznesené žalovaným. K takto
formulovanej právnej kvalifikácii sa následne mohli sporové strany vyjadriť. Z rozhodnutia okresného
súdu nie je zrejmé, prečo okresný súd následne nepostupoval podľa ním samým formulovanej právnej
kvalifikácie a prečo dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k takej zmene skutkových tvrdení, ktorá

by vyžadovala rozhodnutie o zmene žaloby. Žalobca pritom správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
k takémuto záveru dospel, bol povinný upozorniť ho na to pri predbežnom prejednaní žaloby.

43. Ako vyplýva z predbežného právneho posúdenia skutku okresným súdom, ten už v čase, kedy
vydal právne posúdenie správne skonštatoval, že žalobca nebol zmluvnou stranou Kúpnej zmluvy zo

dňa 29.09.2008, pričom odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, že žalobca podobný
skutkový stav ani netvrdil. Žalobca netvrdil, že je zmluvnou stranou tejto zmluvy, ale tvrdil, že je
vlastníkom pozemkov, vzhľadom na ktoré sa domáha svojich nárokov vzhľadom na zriadenie vecného
bremena v prospech žalovaného. Rozhodnutie súdu založené na premise, že žalobca sa domáha
svojich nárokov ako oprávnený zo zmluvy zo dňa 29.09.2008, bolo v rozpore s vyjadreniami žalobcu

prezentovanými v súdnom spise. Pokiaľ žalobca poukazoval na túto zmluvu a uviedol v žalobe, že na jej
základe mu vznikol nárok na zaplatenie, pričom toto svoje stanovisko neskôr zmenil a uviedol, že tento
nárok mu vznikol na základe ust. § 151n) ods. 3 OZ, išlo iba o zmenu právnej kvalifikácie, ktorá je vecou
súdu.Súdbolpovinnýpreskúmať,čitvrdenéskutočnosti(tvrdenáexistenciavlastníckehoprávažalobcu,
tvrdená existencia vecného bremena v prospech žalovaného, tvrdená existencia Kúpnej zmluvy zo dňa

29.09.2008, tvrdený vznik nákladov žalobcu na udržiavanie nehnuteľnosti) vo vzťahu k uplatnenému
nároku na zaplatenie sumy 432,43 Eur možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby
z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť nárok žalobcu na plnenie uplatnené žalobcom v
rozsahu 432,43 Eur.44. Žalobca sa v odvolaní aj v replike v odvolacom konaní domáhal toho, aby odvolací súd z dôvodu
hospodárnosti konania rozhodnutie okresného súdu nezrušil a nevrátil na ďalšie konanie, ale ho priamo

zmenil. Okresný súd však vzhľadom na svoje rozhodnutie, ktoré oprel o nesprávne posúdenie zmeny
žalobyanáslednetakonesprávneposúdenieaktívnejlegitimáciežalobcuibavzhľadomnato,čižalobca
bol alebo nebol účastníkom Kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008, vo veci nevykonal dokazovanie, nezistil
tak skutkový stav a bolo by nehospodárne nahradiť túto činnosť okresného súdu na úrovni odvolacieho
súdu. Sporovým stranám by tým spôsobom bola odňatá aj možnosť využitia opravných prostriedkov voči

skutkovým zisteniam súdu, ku ktorým dospeje po vykonaní dokazovania, a k ich právnemu posúdeniu.
Odvolacísúdpretopostupompodľa§389ods.1písm.c)CSProzhodolozrušení rozhodnutiaokresného
súdu, pretože okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci následne nevykonal
navrhované dôkazy, takže ani nie je možné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, keďže dokazovanie
k meritu veci doposiaľ vykonané nebolo a odvolací súd by ho musel plne nahradiť. Keďže sú splnené
podmienky v zmysle § 389 CSP na zrušenie rozhodnutia, nie je možné postupovať podľa § 388 CSP a

rozhodnutie okresného súdu zmeniť, pretože k zmene rozhodnutia okresného súdu môže dôjsť iba za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

45. Okresný súd bude v ďalšom konaní vychádzať z toho, že pokiaľ sa žalobca domáhal inej právnej
kvalifikácie uplatneného nároku na pojednávaní konanom dňa 12.12.2019, nešlo o uvedenie nových

skutočností, pretože tvrdenia zo skutkového stavu zo strany žalobcu ostali zachované. Okresný súd
následne vykoná dokazovanie, pričom rozsah dokazovania je viazaný rozsahom procesného útoku a
procesnej obrany sporových strán. Sporové strany majú popri povinnosti skutkových tvrdení v zmysle
§ 150 CSP povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Následne
vzniká sporovým stranám povinnosť tieto skutkové tvrdenia preukázať, teda zaťažuje ich dôkazné

bremeno skutkových tvrdení. Každá sporová strana je pritom povinná preukazovať tie skutkové tvrdenia,
ktoré uviedla v konaní ona. Sporové strany nie sú oprávnené navzájom sa zaťažovať povinnosťami
dôkazného bremena tak, ako si to predstavuje protistrana, pretože je v dispozičnej autonómii každej
sporovej strany, aby predložila také dôkazy, aké uzná za vhodné, pokiaľ sa domnieva, že z týchto
dôkazov jej nárok vyplýva. Každá sporová strana preukazuje ňou uvedené skutkové tvrdenia a v prípade

potreby preukazuje popretie skutkových tvrdení protistrany. Na rozdiel od sporových strán, ktoré sa
nemôžu navzájom zaťažovať povinnosťou dôkazného bremena, súd je oprávnený v zmysle § 150 ods.
2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností stranu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia,
avšak pôjde skôr o výnimočný postup, pretože v zásade je rozsah skutkových tvrdení, ktorý predkladá
sporová strana, plne v jej dispozičnej autonómii. Inak povedané, okresný súd bude vykonávať tie dôkazy,

ktoré ku svojim skutkovým tvrdeniam predkladajú jednotlivé sporové strany, tieto dôkazy vyhodnotí a
zistený skutkový stav podriadi pod právnu kvalifikáciu, ktorá zodpovedá skutku, ktorý je predmetom
konania. Právna kvalifikácia je pritom vecou súdu.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

48. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).