Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/167/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408010370
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8408010370.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovaného J. Y. pre prečin

úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. Y., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., J. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/ rozsudku
dňa 7.11.2005 v F., na ul. P. Č..X, v pobočke Všeobecnej úverovej banky a.s., podal za spoločnosť SOFT
SPIRIT s r.o. so sídlom J. Č.. XX/XXX, F., žiadosť o úver pre malých podnikateľov - profiúver na sumu 2,5
milióna Sk, k žiadosti doložil originál výpisu z obchodného registra zo dňa 2.11.2005, originál výpisov z
účtu z OTP banky za mesiace marec 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, súvahy za r. 2004 a
2004, výkazy ziskov a strát za r. 2003 a 2004, fotokópie daňových priznaní za r. 2003 a 2004 overených

Daňovým úradom F., opatrených kolkom, ďalej predložil faxové kópie predbežných finančných výkazov,
výkazov ziskov a strát, identifikačné doklady - občianske preukazy konateľov spoločnosti, pričom pri
preverovaní týchto dokladov pracovníkmi banky bolo zistené, že tieto doklady javia známky falšovania a
sú fiktívne a preto zo strany VUB Banky a.s., pobočka F., žiadosť o poskytnutie Profi - úveru v sume 2,5
milióna Sk bola zamietnutá a tak pre Všeobecnú úverovú banku a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava nebola
spôsobená žiadna škoda

v bode 2/ rozsudku

v priebehu roka 2002 v presne nezistený deň a mesiac, sa skontaktoval s finančným poradcom E.X.
Š. v J., ktorému ponúkol možnosť investovania peňazí od klientov s výhodným úrokom s tým, že ho
požiadal, aby zabezpečil klientov, vyzbieral od nich peniaze a odovzdal mu ich na výhodné zhodnotenie,
pričom v priebehu mesiacov november, december 2002 a prvých mesiacov roka 2003 v J., potom ako
E. Š. zozbieral finančné prostriedky od klientov a vložil ich na účet J. Y. vedený v Tatrabanke a.s.,
predstierajúc, že peniaze investuje prostredníctvom firiem korporácie IFC, Fidelity fond a Thomson Fond
so sídlom vo Washingtone D.C., ktoré nemali oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť na území

Slovenskej republiky, takto vylákané peniaze od poškodených A.. H. Š. sumu 55.000,- Sk, od A.. O. P.
sumu 55.000,- Sk, od Š. B. sumu 110.000,- Sk, od H. B. sumu 55.000,- Sk, od C. P. sumu 165.000,-
Sk, od H. V.Č. sumu 110.000,- Sk, vložené na účet obvineného vedený v Tatrabanke a. s., pobočka
J. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, obžalovaný pre seba a svoj prospech a takto získané finančné
prostriedky nevrátil, čím takto spôsobil pre poškodených škodu celkovo 550.000,- Sk

t e d a

v bode 1/ rozsudkudopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého
sa dopustil v úmysle od iného vylákať úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie a splácanie úveru a spôsobí tak značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo

v bode 2/ obžaloby
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu väčšiu

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku
trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005

v bode 2/ rozsudku
trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005

z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 250a odsek 4 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 35 odsek 2
Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005na úhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní24( dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 59 odsek 1
Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu
v trvaní 48 ( štyridsaťosem ) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
stranám :

A.. O. P., nar. X. X. XXXX, trvale bytom J., J. XXX/XX škodu vo výške 1 025,66 Eur / 30 899,- Sk /,

Š.B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomŠ.,N..R.Č..XXX,S.J.škoduvovýške3651,33-Eur/110000,-Sk/,

H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š., N.. R. Č.. XXX, okres J. škodu vo výške 497,90 Eur /15
000,- Sk/,

C. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., V. XXXX/X škodu vo výške 3 651,33 Eur /110 000,- Sk/,

H. V. - O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J., V., V..Č.. R. XX, XXXX L., R.hweiz škodu vo výške 1
825,66 / 55 000,- Sk /.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného E. Š., nar X. X. XXXX,
trvale bytom J., Z.. R. XX s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 24.09.2008 na Okresný súd Kežmarok obžalobu

na obvineného J. Y. pre prečin úverového podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 a iné, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutkov kladených mu za vinu poprel. Ku skutku v bode
v bode 1/ obžaloby pri zotrvaní na svojej výpovedi z prípravného konania na svoju obranu uviedol, že

v danom období našiel v časopise Market inzerát o možnosti získania úveru, zavolal na dané telefónnečíslo. Následne sa stretol s troma pánmi hovoriacimi výrazne ruským prízvukom s tým, že oni majú
kontakty na šéfov jednotlivých bánk a v prípade vážneho záujmu o úver má doniesť podklady spoločnosti
a to daňové priznanie, potvrdenie zo sociálnej a zdravotnej poisťovne. Daňové priznania za posledné

dva roky si bol vyžiadať oficiálnou cestou na Daňovom úrade v F., každá strana bola okolkovaná, bol
aj pre potvrdenia zo sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tieto potvrdenia odniesol vo veľkej obálke opäť
do L. a dal ich sprostredkovateľom spolu s prefotenou kartičkou od účtu. Bol tam s kolegom H. D..
So sprostredkovateľmi uzatvoril aj zmluvu, ku ktorej priložil aj výpis z obchodného registra. Žiadosť o
úver mu doniesli sprostredkovatelia z banky, túto osobne ako konateľ spoločnosti podpísal a opatril

firemnou pečiatkou. Zo stretnutia odišiel s tým, že ho bude kontaktovať banka, ktorá mu poskytne úver.
Osobne v banke nebol v súvislosti so žiadosťou o úver. V tom čase mala spoločnosť SOFT SPIRIT
s.r.o. sídlom v F., sprostredkovatelia prišli priamo do F., teda do sídla spoločnosti, kde navštívili banku,
v ktorej podali žiadosť o úver. Zhruba po 2-3 dňoch ho kontaktovali z banky, dve pracovníčky banky si
prišli pozrieť priestory jeho firmy. Asi týždeň potom sa dozvedel telefonicky, že žiadosť spoločnosti SOFT
SPIRIT s.r.o. bola zamietnutá, dôvody mu neboli oznámené. Žiadna komunikácia s bankou neprebehla.

Sprostredkovatelia si požiadali 10% alebo 15% províziu z poskytnutého úveru. Sprostredkovatelia od
neho žiadali, aby šiel do banky a žiadal od banky späť doklady, keďže pre banku boli už po zamietnutí
žiadosti bezpredmetné. To urobil osobne, aj písomne, doklady mu vrátené neboli. V tom čase mal
firemný účet mal založený v Slovenskej sporiteľni a v Tatrabanke, neskôr si na základe odporúčania
sprostredkovateľov otvoril účet pre spoločnosť v OTP banke v J.. Ďalej uviedol, že daňové priznanie

mu spracovávali A.. P. a ešte predtým A.. H. P.. V prípravnom konaní uviedol, že k žiadosti o
úver, ktorú podpísal, opečiatkoval a túto následne spolu s výpisom z obchodného registra odovzdal
sprostredkovateľovi v Bratislave. Ten ho ubezpečil, že sa o nič nemá starať. O pár týždňov, keď mu
sprostredkovateľ oznámil, že úver v Bratislave nevybavil, požiadal banku o vrátenie dokladov, tie mu
vrátené nebol. On osobne s bankou nekomunikoval, žiadne doklady jej neodovzdával, všetko riešil

sprostredkovateľ. Zároveň uviedol, že ani jemu žiaden doklady nedával a preto pokiaľ sú tieto podklady
falošné, že jeho podpis a pečiatku spoločnosti sprostredkovateľ preskenoval na počítači zo žiadosti,
ktorú mu opečiatkoval a podpísal prázdnu nevyplnenú.
Zhodne ako na hlavnom pojednávaní vypovedal obžalovaný aj pri konfrontácii so svedkyňou H.K. R.
v prípravnom konaní. Pri konfrontácii so svedkom J. D. obžalovaný poprel, že by bol prítomný pri

vybavovaní úveru v pobočke VÚB banky, a. s. v F.. Čo sa týka prvého stretnutia pri vybavovaní úveru,
bolo to v Bratislave, kde však nebol prítomný svedok pán D., ale bol tam sprostredkovateľ pán H..
K., s ktorým podpísal sprostredkovateľskú zmluvu. Postupoval podľa pokynov sprostredkovateľa, šiel
na Daňový úrad F., kde mu vydali účtovné doklady, ktoré dal sprostredkovateľovi. Pánovi K. následne
odovzdal aj výpis z OR, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne a daňové priznania.

Sprostredkovateľ mu odporučil založenie účtu vo VÚB banke a v OTP banke kvôli tomu, aby mohol mať
svoju províziu. J. D. neodovzdal žiadne doklady. Žiadosť o úver podpísal a opečiatkoval v aute, a to za
prítomnosti pána D. a dvoch neznámych ľudí. Svedok D. uviedol, že do F. išiel preto, lebo obžalovaný si
nevedel úver vybaviť, robil pre neho poradenstvo, za ktoré mal dostať peniaze. Z banky mu neavizovali
nejaký problém s papiermi. Úver sa nezrealizoval, peniaze mu neboli vyplatené, ale ani ich nežiadal.

Vzhľadom na rozpory obžalovaného vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, súd tieto zákonným
postupom odstraňoval, pričom obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania s tým, že
provízia mala byť 10%, určite odovzdal časť dokladov vo veľkej obálke za prítomnosti pána D.. Žiadosť
o úver podpísal až po návšteve pracovníčok, kedy išiel do banky, opečiatkoval a podpísal žiadosť. Po
prečítaní zápisnice o jeho skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov ohľadne totožnosti pánov, ktorý boli

prítomní na stretnutí zotrval na výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že jeden z pánom sa mu
predstavil ako E. H..

Svedok poškodený H.. Y. F., pracovník VÚB banky, a. s., na hlavnom pojednávaní uviedol, že klient J.
Y. ako konateľ spoločnosti SOFT SPIRIT, s. r. o požiadal v pobočke VÚB banky na Hviezdoslavovej

ul. F. o poskytnutie Profi úveru na 2,5 mil. Sk. K žiadosti predložil výpis z obchodného registra, výpis z
účtov OTP banky, výkazy ziskov a strát, daňové priznanie, predbežné finančné výkazy a identifikačné
doklady,občianskypreukaz.PripreverovanítýchtopodkladovžiadateľaboliVÚBbankouzistenéviaceré
nezrovnalosti v nich, pri výpisoch z účtu OTP banky nesedeli počet položiek v hlavičke výpisu v
textovej časti výpisu, nesedel súčet kreditov, debetov, matematických výpočtov, poplatok za vedenie

účtov bol v mesiaci rovnaký, nesúhlasil IBAN a číslo účtu. Na daňových priznaniach predložených
klientom na žiadosti o poskytnutie úveru boli podozrivé znaky na pečiatkach daňového úradu, podľa
vyjadrenia vzťahovej manažérky bola pečiatka príliš rovnomerná a jasná, na každej strane v totožnej
výške na milimetre presne a pri porovnaní s potvrdeniami od iných klientov je pečiatka Daňovéhoúradu zostavená s odlišným typom písma, nesedeli súčty kreditov, resp. debetov. Vzhľadom na dané
skutočnosti bola žiadosť o úver klienta zamietnutá a úver nebol poskytnutý. Dňa 7.12.2005 obžalovaný
požadoval od pobočky VÚB banky F. vrátenie originálu dokladov, na čo mu pobočkou oznámené, že

príslušná dokumentácia k žiadosti o úver bola postúpená na ústredie banky. Obžalovaný sa dožadoval
vrátenia dokladov opakovane aj v dňoch 3.8.2006 a 21.9.2006. Dňa 3.10.2006 obdŕžala VÚB banka
od OTB banky Slovensko, a.s. informáciu, že výpisy z účtov klienta, ktoré boli predložené VÚB a.s.
neboli vyhotovené OTP bankou Slovensko, a.s. Vzhľadom k tomu VÚB banka nadobudla podozrenie,
že zo strany obžalovaného došlo k spáchaniu trestného činu podvodu v štádiu pokusu. Náhradu škody

si ako poškodená strana neuplatňujú. V súlade s jeho výpoveďou vyznela aj výpoveď poškodeného H..
J. E. z prípravného konania.
Svedkyňa L.. G. Ž., pracovníčka Daňového úradu v F. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že na overených daňových priznaniach bol sfalšovaný jej podpis, taktiež na daňovom priznaní boli iné
údaje, iná pečiatka, aj iné overenie právoplatnosti. Zhodne tak vyznela aj jej výpoveď z prípravného
konania, kde vypovedala, že ako pracovníčka Daňového úradu v F. mala na starosti správu daní, medzi

jej subjekty patrila aj spoločnosť SOFT SPIRIT, s.r.o. so sídlom v F., konateľom ktorej bol obžalovaný,
tento jednal s ich úradom. Po nahliadnutí do kópie daňového priznania spoločnosti SOFT SPIRIT, s.
r.o. so sídlom J. XX/XXX, F., ktoré malo byť priložené k žiadosti obžalovaného o poskytnutie úveru vo
VÚB banke skonštatovala, že všetky pečiatky Daňového úradu sú falošné, podpis pri overovaní nie
je jej, ani jej kolegyne, zároveň uviedla, že ani skenovací kód nie je taký, ako používa Daňový úrad

a iný majú aj zaužívaný spôsob overovania, tzn. že nikdy nedávajú pečiatku cez čísla alebo nejaký
údaj, ale vždy na voľné miesto, aby neprekryli údaj, pričom na predložených kópiach predložených
spoločnosťou obžalovaného boli údaje prekryté. Na záver svojej výpovede poukázala na skutočnosť,
že z evidencie správnych poplatkov vyplýva, že obžalovaný bol osobne na Daňovom úrade v F. dňa
31.8.2005 za účelom overovania dokladov a rovnako tak bol na úrade osobne aj 6.9.2005 za účelom

vyžiadania potvrdenia o nedoplatkoch, ktoré sa vydáva pri žiadosti o úver, teda že za neho nekonal
žiaden splnomocnenec.

Svedkyňa H. R., pracovníčka VÚB banky, a. s., na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z
prípravného konania a uviedla, že obžalovaný bol klientom banky a navštívil banku so žiadosťou o

úver. Banke predložil daňové doklady, súvahu a podvojné účtovníctvo. Nakoľko dokumenty vykazovali
podozrivé znaky, úver bol zamietnutý, výkazy boli postúpené na oddelenie práv, ktorá sa tým zaoberalo.
Svedkyňa A. Y., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že väčšiu aktivitu v
spoločnosti vyvíjal jej manžel. Pri otvorení účtu v OTP banke nebola prítomná, nikdy sa nezúčastnila
ohliadky domu za účelom poskytnutia úveru bankou. O zahraničných aktivitách manžela s americkou

stranou vedomosť nemala. Bližšie sa k aktivitám manžela vyjadriť nevedela. Ľudia, ktorí prostredníctvom
pána Š. poskytli jej manželovi peniaze, chodili k nim domov, hľadali manžela.
Svedok A.. H. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná osobne, bývajú na jednej
ulici, nikdy ale nespolupracovali. V rámci susedskej výpomoci ho obžalovaný požiadal o ekonomické
poradenstvo, väčšinou išlo o daňové vecí, ako má správne vyplniť daňové tlačivo. O požičiavaní peňazí

s úmyslom investovať ich, nemal žiadnu vedomosť, rovnako tak ani o ziskoch, stratách a hospodárskom
výsledku firiem. V prípravnom konaní uviedol, že obžalovanému zmluvne nikdy účtovníctvo nerobil.
Niekedyvroku2002,2003alebo2004,hoobžalovanýpožiadal,abymuzaniektorýztýchtorokovvypísal
daňové priznanie na základe jeho ústnych informácií, žiadne účtovné doklady mu nepredložil, nemal
takmer žiadne príjmy, konečný hospodársky výsledok bol nulový, alebo mínusový. Nič iné okrem toho

obžalovanému nevypisoval. Je si istý, že také jedno ním vypísané daňové priznanie zaniesol obžalovaný
na Daňový úrad, nepamätá si, či ho podpisoval.
Vzhľadom k tomu, že svedok sa odchýlil v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede súd tento
rozporodstránilatopostupom podľaustanovenia§264ods.1,ods.2Trestnéhoporiadku.Popredložení
zápisnice o jeho skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov ohľadne hospodárenia svedok uviedol, že

zotrváva na výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že obžalovaný nemal takmer žiadne príjmy,
myslím si, že to mohlo byť okolo 50 000,- Sk a konečný hospodársky výsledok bol v jeho
prípade nulový alebo v mínuse, ináč pre obžalovaného nič nespracovával ani nevypisoval.
Svedkyňa Y. F., pracovníčka VÚB banky, a. s., na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z
prípravnéhokonaniaauviedla,žesobžalovanýmsastretlaakosklientombankyVÚBvF.,ktorýpožiadal

o poskytnutie úveru. Prvý kontakt s obžalovaným ako klientom mala jej kolegyňa pani R.. Na základe
podanej žiadosti o úver, pretože sa jednalo o vysokú sumu 2,5 mil. Sk, šli na osobnú návštevu s pani
R. do jeho rodinného domu, ktorý na ňu pôsobil ako rodinný dom, vila a nie ako pracovisko. Tam im
obžalovaný predložil aj podklady ako projekty, plány, na realizáciu ktorých požadoval úver. Potom sazačal na pobočke proces schvaľovania žiadosti, obžalovaný predložil aj doklady z Daňového úradu
z F., ktoré si všimla na stole pani R.. Po ich obhliadnutí sa jej na nich niečo nepozdávalo, pečiatka
bola stále na rovnakom mieste na každom doklade, to bolo také neobvyklé, preto začali túto situáciu

riešiť. Postupovali podľa interných predpisov a túto informáciu o podozrivej bankovej transakcii oznámili
Bratislave. Centrála im po týždni oznámila, že svojím konaním zabránili úverovému podvodu. Ďalej
uviedla, že v tom čase mohol klient požiadať o úver osobne, nebolo možné, aby žiadosť o poskytnutie
úveru podala tretia osoba, resp. nejaký sprostredkovateľ. Žiadosti sa podávali na pobočke banky podľa
sídla firmy a žiadosť sa overovala aj osobnou návštevou na firme.

Svedkyňa A.. Ľ. H., pracovníčka OTP banky, a. s. J. na hlavnom pojednávaní zotrvala na
výpovedi z prípravného konania, kedy uviedla, že výpisy OTP banky predložené obžalovaným k žiadosti
o úver vo VÚB banke, a. s., pobočka F. sú falošné, nakoľko klient mal otvorený účet až 02.11.2005 a
predložené výpisy sú z obdobia od 01.03.2005 do 31.03.2005 - výpis č. 3, od 01.07.2005 do 31.07.2005
- výpis č. 7, od 01.08.2005 do 31.08.2005 - výpis č. 8. Dôkazom, že výpisy sú falošné je aj

skutočnosť, že číslo účtu v tvare IBAN na predloženom výpise nezodpovedá číslu účtu klienta, nakoľko
klient bol vedený pod iným číslom ako je na falošnom výpise.

Postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedka J. D. z prípravného
konania zo dňa 20.02.2007, kedy svedok ku skutku vypovedal, že obžalovaného pozná,

je to jeho klient, čo sa týka poistenia. Obžalovaný ho kontaktoval asi pred dvoma rokmi ohľadom
finančného poradenstva. Prvýkrát sa stretli v Bratislave alebo v Trnave, presne si už nepamätal. Počas
návštevy obžalovaného bol vo VÚB banke, a. s. v Trnave, kde sa bol informovať ohľadom podmienok
získania podnikateľského úveru pre obžalovaného. Podnikateľský úver sa však nedal vybaviť mimo sídla
spoločnosti SOFT SPIRIT, s. r. o. F., a preto ho pracovníčka banky odporučila na F. pobočku. Vycestoval

za obžalovaným do F., podpísali zmluvu o sprostredkovaní a išiel do VÚB, a. s. v F.
spolu s obžalovaným. Predmetom zmluvy bolo finančné poradenstvo pri vybavovaní úveru vo VÚB,
a. s. a provízia za vybavenie úveru. Ďalej uviedol, že ako poradca nezodpovedal za obsah papierov,
ktoré dával do banky. Vo VÚB banke, a. s. v F. predložil pracovníčke banky na prefotenie občiansky
preukaz obžalovaného, s istotou nevedel uviesť, či to boli aj daňové priznania, určite

tam však nepredložili výpisy z OTP Banky. Predmetné daňové priznania videl pri ich prvom stretnutí,
nevie odkiaľ ich mal obžalovaný, ich pravosťou sa nezaoberal, keďže preňho boli podstatné údaje v
daňovom priznaní potrebné k vybaveniu úveru. Z VÚB banky, a. s. v F. zobral všetky potrebné tlačiva
potrebné k úveru, nechal na seba telefonický kontakt, ale žiadne doklady nebral, tie si
bral klient. Ďalej uviedol, že finančné poradenstvo spočíva v tom, že za províziu poradí klientovi, ktoré

doklady sú potrebné k vybaveniu úveru. Doklady zabezpečuje klient a dodá ich do banky. Zhodne tak
svedok vypovedal aj v rámci konfrontácie s obžalovaným

Súd obžalovaného vypočul aj ku skutku v bode 2/ obžaloby, kedy opäť zotrval na svojej výpovedi z
prípravného konania a na svoju obranu uviedol, že spolupráca s pánom Š. ako finančným poradcom

začala v roku 2001-2002, kedy sa skontaktovali za účelom sprostredkovania rôznych finančných
operácií. Uviedol, že v tom čase spolupracoval s pánom H. z USA, ktorý zastupoval korporáciu IFC,
tá je súčasťou svetovej banky a medzinárodného menového fondu a celá transakcia súvisela s jeho
aktivitou a to projektom na opravu kežmarského židovského cintorína. Pán H. mu oznámil, že nezisková
organizácia, ktorá bude realizovať daný projekt, musí mať určitý kapitál. Občianske združenie teda

získalo peniaze od tunajších ľudí, získaná finančná hotovosť mala poukázať kredibilitu občianskeho
združenia, na základe ktorej by americká strana poskytla nenávratný finančný príspevok, následne mala
byť zhodnotená a vrátená späť klientom. Peniaze s úrokom mu mal H. vrátiť a on by ich následne dal Š..
Na realizáciu projektu potreboval 2 milióny korún, ktoré mal zabezpečiť na základe spolupráce
Š.. Získaný finančný kapitál od poškodených pán Š. vkladal na jeho účet vedený v Tatrabanke, odkiaľ

ich on vyberal a následne ich vozil do Viedne alebo Budapešti H.. Nastala však situácia, že H. ťažko
ochorel, na základe toho, aby nevyzeral ako magor, si vybavil hypotekárny úver a peniaze Š. vkladal
na účet. Okrem toho mu dal peniaze aj v hotovosti, o čom nemá dôkaz. Išlo o 2 000,- až 3 000,- eur a
200 000,- Sk. Mal tiež informáciu, že Š. H. zaslal dvakrát šek na finančnú čiastku 20
000 dolárov a dvakrát šek na 20 000 amerických dolárov. Na otázku súdu, prečo mali byť šeky z USA

posielané Š., keď celý čas zmluvným partnerom s americkou stranou bol on, uviedol, že
informoval ľudí v USA o tom, že Š. získaval finančné prostriedky od ľudí na záchranu
cintorína a preto chcel, aby priamo jemu zasielali tie peniaze a on ich mal vrátiť klientom.. So Š. mal
uzavretú zmluvu o spolupráci. Zmluva bola zničená pri záplavách. Posielal sumu 55 000,- Sk, tak akodostal, tak ich aj vracal, nevie, prečo jednej z poškodených vrátil sumu 40 000,- Sk a nie 55 000,- Sk.
Bol v pravidelnom kontakte so Š., nevedel uviesť, či peniaze on následne vrátil klientom.
Svoju výpoveď následne doplnil, že v roku 2001 vyvíjal aktivitu na záchranu F. židovského cintorína,

ktorý je vedený ako národná kultúrna pamiatka. V súvislosti s touto aktivitou sa dostal do kontaktu s
ľuďmi zo židovskej komunity, ktorým sa tento projekt zapáčil a boli ochotní mu pomôcť. Nakontaktoval sa
v súvislosti s touto činnosťou na pána H., ktorý pracoval v dcérskej spoločnosti Medzinárodného
menového fondu, táto dcérska spoločnosť sa volá I.F.C. so sídlom vo Washingtone. V tom čase mal
k dispozícií troch koordinátorov, ktorí ho oslovili s tým, že je taká možnosť poskytnúť občianskemu

združeniu nenávratný finančný príspevok na záchranu kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti oslovil Š.,
ktorého poznal už skôr, venoval sa sprostredkovaniu a investíciám. Po vzájomnom
rozhovore Š. oslovil pár ľudí, aby poskytli istú finančnú hotovosť, k čomu aj došlo. Peniaze od týchto ľudí
mu odovzdal, vkladal mu ich na účet a on ich poskytoval ďalej konkrétnym osobám. Keď si poškodení
zistili jeho adresu a osobne za ním chodili a požadovali vrátenie peňazí, zistil, že Š. tie peniaze nevrátil,
a preto si vybavil úver a poslal s odstupom času pánovi P. sumu 800,- Sk. Celú túto

situáciu zle psychicky znášal, chcel spáchať samovraždu. Nikdy však nezisťoval, či Š.V. ľudom finančné
prostriedky vracia. Na otázku, prečo finančné čiastky poskytnuté svedkami poškodenými neukladal na
účet vedený v UniCredit bank, keďže občianske združenie malo deklarovať svoju kredibilitu uviedol, že
pán E., šéf občianskeho združenia, mal podľa neho zálusk na tieto peniaze, a keďže mu nedôveroval,
tak tam tie peniaze nevkladal. Ďalej uviedol, že si je vedomý dlhu voči poškodeným, teda

tej čiastky, ktorú nezaplatil Š.V.. Na otázku, či finančné prostriedky, ktoré zaslal na účet Š. zodpovedali
sume, ktorá bola poskytnutá prostredníctvom Š. uviedol, že nevie, v Tatrabanke urobil trikrát vklad po
330 000,- Sk a raz po 110 000,- Sk, celkovo sumu 1 100 000,- Sk. Svoju výpoveď následne doplnil, že
okrem H. komunikoval aj s ďalšími dvoma koordinátormi a to E. J. a H. X., ktorý ale v roku 2003 zomrel pri
autonehode, čo bol dôvod prečo nevyplatil klientom peniaze. Vzápätí na otázku, či tým dôvodom nemala

byť choroba H. odpovedal, že nevie, pretože on v USA nebol. Peniaze klientov vyzbierané Š. posielal
z účtu priamo do USA, vzápätí uviedol, že časť peňazí im odovzdával priamo v hotovosti. Objasnil aj
okolnosti, prečo boli peniaze z USA posielané priamo Š. a nie jemu, a teda, že americkým partnerom
oznámil, že si zobral úver, aby vyplatil klientov, na základe toho sa mu ozvala pani z banky, kde partneri
robili, že peniaze vrátia Š., lebo im zaslal preloženú zmluvu, s tým, že peniaze nie sú jeho. Prečo potom

peniaze americkí partneri neposlali jemu, keď sa im od Š. vrátili späť, odpovedať nevedel.

Svedkyňa poškodená C. P. na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a
uviedla, že niekedy koncom roka 2002 ju oslovila švagriná pani B., aby výhodne investovala peniaze s
tým, že ak peniaze poskytne pánovi Š., tak jej budú vrátené do 3 mesiacov s veľmi výhodným úrokom, a

to pri sume 55 000,- Sk mal byť vrátený okrem istiny aj úrok vo výške 40 000,- Sk. Š. teda poskytla sumu
165 000,- Sk, o čom má aj príjmový doklad. Po mesiaci júl 2003, kedy jej neboli vrátené peniaze začala
spolu s bratom a jeho ženou vyhľadávať Š., aby im vrátil peniaze. Na schôdzku, na ktorej sa dohodli
neprišiel, vyhovoril sa, že je mimo mesta, preto išli k nemu domov, kde zistili, že je doma. Následne sa
stretli so Š. a Y., kde im prisľúbili, že do týždňa sa im peniaze vrátia. Peniaze však

nevrátil. Zhodne tak vypovedala poškodená aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa poškodená H. B. na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a
uviedla, že niekedy v roku 2002 ju Š. oslovil, či by nechcela výhodne investovať peniaze. V decembri
2002 teda investovala sumu 55 000,- Sk, o čom má aj príjmový doklad. Peniaze jej mali byť vrátené

do dvoch mesiacov. Opätovne investovala ešte dvakrát, zakaždým sumu 55 000,- Sk, o čom má tiež
potvrdenie, celkovo investovala 165 000,- Sk. Po uplynutí doby, kedy jej mali byť peniaze vrátené,
dotazovala s manželom Š., mali aj osobné stretnutie, prečo im peniaze neboli vrátené. Na stretnutí bol
prítomný aj obžalovaný, ten im prisľúbil, že peniaze budú vrátené, k čomu však nedošlo. Z čiastky 55
000,- Sk jej Š. vrátil 40 000,- Sk, takže z celkovej sumy 165 000,- Sk jej nebolo vrátených 15 000,- Sk a

manželovi 110 000,- Sk. Zhodne tak vyznela výpoveď poškodenej z prípravného konania.

Svedok poškodený Š. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v decembri 2002 ich spolu s manželkou
kontaktoval Š. s tým, či nechcú investovať peniaze s výhodným úrokom. Pri investovaní sumy 55 000,-
Sk bol sľúbený úrok 1 000,- Eur, čo sa zdalo podozrivé, ale Š. hovoril presvedčivo a dôveryhodne, uverili

mu a postupne investovali sumu 165 000,- Sk v troch vkladoch po 55 000,- Sk. Keďže peniaze s úrokom
im vrátené neboli, začali naliehať na Š., začal sa stretnutiam vyhýbať, na dohodnuté miesta neprišiel. Na
naliehanie im dal kontakt na obžalovaného, s ktorým sa dovtedy nepoznali. Na stretnutí im obžalovaný
prisľúbil vrátenie peňazí, čo sa však nestalo, si telefónne číslo, nebolo možné sa s nímskontaktovať, preto opätovne kontaktovali Š., ktorý im neskôr oznámil, že obžalovaný je hospitalizovaný,
vtedy začali naliehať na Š., aby to riešil cestou polície. Z celkovej sumy mu Š. vrátil 40
000,- Sk, škoda, ktorá im vznikla konaním obžalovaného je 125 000,- Sk. V súlade s tým vyznela aj jeho

výpoveď z prípravného konania.

Svedok poškodený A.. H. Š. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a
uviedol, že dňa 23.12.2002 Š. poskytol sumu 55 000,- Sk, ktorý mu prisľúbil, že peniaze mu budú vrátené
aj s výhodným úrokom, avšak k tomu nedošlo. Svedok zároveň predložil aj rozsudok Okresného súdu

Poprad zo dňa 30.04.2008 sp. zn. 10C 202/2006, uznesenie OS PP zo dňa 18.09.2009 sp. zn.
13C 24/09 a uviedol, že podal na obžalovaného aj na Š. trestné oznámenie.

Svedok poškodený A.. O. P. na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2009 zotrval na výpovedi z prípravného
konania a uviedol, že do kontaktu so Š. sa dostal prostredníctvom pána Š., ktorý bol jeho
kolega a oboznámil ho s možnosťou výhodného investovania peňazí. Dňa 23.12.2002 poskytol finančnú

čiastku 55 000 Sk Š., o čom má aj príjmový doklad, zmluva spísaná nebola, dohodli sa len ústne. Mal
mu byť vrátený úrok vo výške 1 000,- eur, k čomu však nedošlo. Š. a aj obžalovaný sa vyhovárali. Š.
tvrdil, že žiadne peniaze nedostal, že obžalovaný je vraj zranený a nemá ho urgovať. Obžalovaný zase
tvrdil, že peniaze dostal Š. na účet, ten ich mal vrátiť. Obžalovaný mu vrátil sumu 800,- eur.

Svedok E. Š. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že v roku
2002 pracoval ako finančný poradca v J., v budove Intesu. Obžalovaný ho oslovil s tým, že má možnosť
investovať finančné prostriedky od klientov s výhodným úrokom. Malo ísť o investíciu
resp. nejaké operácie na finančných trhoch v Amerike. Šlo o investovanie cez židovské organizácie.
Dôveroval mu, jeho tvrdenia si neoveroval. Na základe plnomocenstva bol oprávnený vyberať peniaze

od klientov a vkladať ich na účet vedený v Tatrabanke na meno obžalovaného. Jednalo sa zhruba
o sumu 55.000,- Sk alebo násobok tejto sumy s tým, že peniaze mali byť vrátené
v priebehu 2 až 3 mesiacov s úrokom. Takto oslovil viac ako 20 ľudí rovnakým spôsobom. Peniaze
vkladal od týchto klientov priamo na účet v Tatrabanke na meno obžalovaného. Klientom
uviedol, že majú možnosť investovať peniaze cez nejaké židovské organizácie, že tieto

peniaze budú potom na amerických trhoch zvýhodnené a následne im budú vrátené. Peniaze mali byť
vrátené z Ameriky obžalovanému, nevedel na aký účet, ani v akej mene. Obžalovaný mu potom mal dať
finančné prostriedky a on ich mal dať konkrétnym klientom. K tomu aj došlo, ale vracali sa len vklady
bez výnosov, a to na naliehanie klientov, hanbil sa pred nimi až tak, že sa začal od strachu skrývať.
Takto peniaze vyberal od klientov cca maximálne pol roka. Mohol takto od klientov vyzbierať v hotovosti

cca 1 500000,- Sk. Vie, že obžalovanému takto naletelo viacero finančných poradcov a mohla byť tá
suma omnoho vyššia. Peniaze vrátil zhruba 60 - 70 % klientom. Keď začali klienti naliehať po termíne,
kedy mali byť vrátené peniaze, oslovil obžalovaného aj viackrát, bol osobne za ním v F. s tým, že je
potrebné vrátiť klientom peniaze, že ho doslova idú zabiť, vyhrážali sa jeho rodine. Obžalovaný mu
hovoril, že je to na dobrej ceste, dokonca si zobral aj úver na vyplatenie klientov, k čomu ale nedošlo. K

splácaniu dochádzalo takým spôsobom, že na jeho naliehanie mu dal 55.000,- Sk, potom bola pauza,
potom opäť 55.000,- Sk a takto to išlo ďalej. Nebola medzi nami uzavretá žiadne mandátna zmluva,
ani koncesionárska ani sprostredkovateľská zmluva. Ďalej uviedol, že nikdy sa nestalo, aby peniaze
vybral alebo ktoré mal následne vrátiť, si nechal pre seba. Okamžite, ako dostal sumu 55.000,- Sk,
kontaktoval klientov a hneď im peniaze vrátil. Stávalo sa aj tak, že túto sumu rozdelil na dve časti, aby

uspokojil aspoň čiastočne 2 klientov. Nikdy žiadnu sumu nezadržiaval, ani nevyužil pre vlastnú potrebu.
Zhodne tak vypovedal svedok v rámci konfrontácie s obžalovaným v prípravnom konaní, kde zároveň
potvrdil skutočnosť, že po mesiaci marec, apríl 2003, kedy už začali klienti urgovať vrátenie peňazí,
si obžalovaný vybavil hypotekárny úver, z ktorého mu vyplatil sumu 600 000,- Sk, po obdŕžaní ktorej,
túto následne rozdelil medzi klientov s tým, že ostatných klientov bolo potrebne vyplatiť ešte zhruba

v objeme 600 000,- Sk a medzi ktorými boli práve poškodení v danom trestnom konaní. Zhodne tak
vypovedal v prípravnom konaní, kde uviedol, že peniaze vybraté od klientov za účelom ich zhodnotenia a
investovania prostredníctvom obžalovaného vkladal na účet obžalovaného vedený v Tatrabanke č. účtu
2611101125/1100, na tom trval obžalovaný. Medzi nimi nebola uzavretá žiadna zmluva, peniaze vyberal
na základe splnomocnenia, bral to ako seriózny obchod. Po termíne vrátenia peňazí ho kontaktovali

klienti, on následne obžalovaného, ten mu povedal, že to vyrieši. Má vedomosť, že obžalovaný peniaze
z účtu vyberal, nevie na aký účel ich použil, klientom okrem Z. S. ich nevrátil, domnieva sa, že ich použil
na vlastnú potrebu. Dozvedel sa, že obžalovaný takto vyberal peniaze aj v iných mestách na Slovensku.Svedok A. H. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že Š. ho
zoznámil s obžalovaným z dôvodu, že boli problémy s vyplatením istiny a výnosu a vzhľadom k tomu,
že Š. nebol schopný v dohodnutom čase vyplatiť ním poskytnuté peniaze. Investoval sumu 55 000,- Sk

na 6 týždňov, po 6 týždňov sa mala vyplatiť istina 55 000,- Sk a následne po dvoch
mesiacoch výnos 1 000,- eur na každú istinu. Malo sa to investovať do židovskej komunity. Časový
úsek 6 týždňov sa predĺžil na 8 mesiacov, kým dostal istinu 55 000,- Sk, ktorú mu vrátil dňa 28.07.2003
Š.. Výnos doteraz nedostal. Aj na súde v F. prebehlo pojednávanie, kde bol vydaný platobný rozkaz,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2008. Do tohto celého „namočil“ aj pána Z., aj pána S., ktorých

oslovil, že by si mohli zhodnotiť peniaze.
Svedok K. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v januári v roku 2003 prostredníctvom Š. investoval
peniaze v sume 55 000,- Sk, ktoré on dal obžalovanému za účelom výhodného investovania. Vklad mu
bol obžalovaným vrátený po dlhom, takmer ročnom naťahovaní, ale sľúbený výnos 1000,-eur nevrátil.
Spoločne s ním investovali A. H. a pán Z..
Svedok K. Z. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že so Š. ho

zoznámilpánH.,ktorémuzverilsumu 55000,-Sk,oficiálnetobolodvakrát55000,-Sk.Spočiatku
poznal len Š., ktorý ho zoznámil s obžalovaným a povedal, že posunul peniaze jemu a je na ňom, aby
vrátil peniaze. Potom nastali problémy s vrátením investície. Po istom čase obžalovaný istiny vyplácal,
koncom roka 2004 bolo podané trestné oznámenie, celú istinu nevrátil, potom sa to stiahlo, potom istinu
vrátil. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu vrátil istinu aj 20 000,- Sk ako odškodné. Voči obžalovanému

sa necíti byť poškodený.
Svedok H.. E. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal, keď sa začal venovať
projektu na upratanie Židovského cintorína v F.. Založil občianske združenie Astra a vyžiadal si súhlas
z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, z S.O.S. L. L., ktorým oznámil svoj zámer. Z úradu
práce si vybavil cca 23 zamestnancov, ktorí mali tieto práce na cintoríne vykonať. V čase založenia

občianskeho združenia sa s obžalovaným už poznal, obžalovaný bol jeho podpredsedom. On
ako predseda zastrešoval praktickú stránku občianskeho združenia, obžalovaný ako podpredseda
zabezpečoval finančnú stránku. Sľúbil mu, že má aj počítač a brata v Kalifornii, ktorý má kontakty
a ktorý mu bude vedieť pomôcť aj po finančnej stránke. Vzhľadom k tomu, že poznal obžalovaného
a vnímal ho ako nie veľmi dôveryhodnú osobu spísali pred notárom prehlásenie, že má dostatok

finančných prostriedkov a bude ich postupne uvoľňovať na práce súvisiace s projektom. Zápisnica síce
bola podpísaná, no skutočnosť bola iná, v tom čase obžalovaný vedel, že nemá dostatok finančných
prostriedkov,neustálebolivomeškanísplatbami.Vroku2001užnechcelspolupracovaťsobžalovaným.
Zistil, že musí vyplatiť faktúry, musel uhradiť upomienku zo svojich vlastných peňazí, oslovil ho aj majiteľ
železiarstva, ktorý mu predložil faktúru za náradie vo výške 8.600,- Sk, ktoré ostalo obžalovanému,

aj túto faktúru uhradil. Osobne boli aj za pánom Turčanom riaditeľom S.O.S. stredisko Ústredný zväz
náboženských židovských obcí, ktorému predložili aj projekt vypracovaný architektom pánom L., a to na
rekonštrukciu židovského cintorína v F.. Riaditeľ súhlasil s tým, že im budú preplácať náklady súvisiace s
rekonštrukciou. Obžalovaný zabezpečili tiež nejaké finančné prostriedky, ale akým spôsobom a odkiaľ,
uviesť nevedel. Finančnú stránku zabezpečoval obžalovaný, avšak bol problém s Úradom práce, každý

mesiac mali predložiť úradu vyúčtovanie prác, boli neustále v omeškaní. Dotazoval sa u obžalovaného,
prečo je taká situácia, on sa vyhováral na A.. P., ktorý pre ich združenie robil účtovníctvo. Situáciu
riešil aj na polícii, keď podal trestné oznámenie na obžalovaného pre podvod, keďže podpísal notársku
zápisnicu, že má dostatok finančných prostriedkov a tým ho uviedol do omylu.

Svedok A.. F. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho oslovil pán G., ktorý v tom čase robil správcu pre
nejaké občianske združenie, aby vypracoval orientačný posudok na určenie hodnoty vykonaných prác
na židovskom cintoríne v F.. Spomína si, že šlo o nejaké búracie práce, úpravu múru okolo cintorína a
podobne. Prvotne ho oslovil pán G.N., neskôr komunikoval aj s obžalovaným. Za vypracovanie tohto
orientačného odhadu nedostal úhradu, nič nefakturoval, nič nedostal.

Svedok Ľ. L. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že s
obžalovaným spolupracoval v rámci projektu Obnova židovského cintorína v F., kedy mal vypracovať
projektovú dokumentáciu, ktorú aj vypracoval. Odmenu mu vyplatil obžalovaný. O investíciách
obžalovaného v rôznych firmách sídliacich v zahraničí nemal vedomosť.

Svedok Y. Z. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že raz
cestoval ako tlmočník s obžalovaným do Lichtenštajnska za účelom otvorenia účtov, bola to jednorazová
záležitosť.Postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedkyne poškodenej H. V.
z prípravného konania, kde ku skutku uviedla, že s pánom Š. z J. sa pozná už dlhšiu dobu. Niekedy v
roku 2003 jej Š. pri spoločnom stretnutí v J. ponúkol možnosť investovať peniaze. Výnos by mal byť z

jedného vkladu 55 000,- Sk vo výške 40 000,- Sk. Rozhodla sa, že do obchodu pôjde a požičala si od
mamy sumu 55 000,- SK a od jej brata 55 000,- Sk. Peniaze odovzdala Š., ten jej vystavil potvrdenie.
Výnos jej nebol doteraz vyplatený. Na naliehanie jej Š. vyplatil sumu 55 000,- Sk. Keď naliehala na Š.,
aby jej vrátil peniaze, hovoril jej o obžalovanom, ktorý mal obchod viesť, že nastal nejaký problém, ale
že všetko bude vyplatené. S obžalovaným osobne nekomunikovala. Konaním obžalovaného jej vznikla

škoda vo výške 55 000,- Sk.

Postupom podľa § 263 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedkyne
L. Y. matky obžalovaného z prípravného konania, kedy využila svoje právo a vypovedať odmietla.

Postupom podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedka A.. K.Ó. O.

z prípravného konania kontrolóra vo VÚB a.s. Bratislava. Ku skutku vypovedal, že dňa
03.08.2006 bola na odbor vnútorná kontrola a vnútorný audit banky prijatá sťažnosť obžalovaného. V
sťažnosti bolo uvedené, že údaje o firme SOFT SPIRIT, s. r. o., IČO: 36 443 387, boli bez vedomia
sťažovateľa, ktorý je konateľom danej spoločnosti poskytnuté tretej osobe. Okrem iného požiadal o
vrátenie originálov dokladov, ktoré koncom roku 2005 poskytol banke v súvislosti s podaním žiadosti

o Profi úver. Dňa 08.08.2006 obžalovaného telefonicky kontaktovala A.. H. H., bývalá
vedúca oddelenia Kontrola retailu. Počas ich telefonického rozhovoru obžalovaný uviedol, že údaje o
jeho firme, t. j. výsledky z hospodárenia a údaje o obchodných partneroch boli prezradené jeho bratovi,
H. Y.. Prípad prešetroval a zistil, že H. Y. nebol klientom banky a nebol evidovaný ako žiadateľ o úver.
Na základe telefonických rozhovorov so zamestnankyňami pobočky F. Y. F. a H. R. zistil, že v novembri

2005 v čase podania žiadosti klienta o profi úver boli k žiadosti predložené doklady a to originál výpisu
z obchodného registra, originály výpisov z účtov OTP banky za marec 2005, júl 2005, august 2005
a september 2005, súvaha k 31.12.2003 a k 31.12.2004, (fotokópia overená Daňovým úradom F.,
opatrenáoriginálkolkom),výkazziskovastrátk31.12.2003ak31.12.2004(fotokópiaoverenáDaňovým
úradom F., opatrená originál kolkom, daňové priznanie k 31.12.2003 a k 31.12.2004 fotokópia overená

Daňovým úradom F., opatrená originál kolkom), predbežné finančné výkazy 30.09.2005 (fax. Kópia),
identifikačné doklady - fotokópie OP konateľov firmy obžalovaného a A. Y.. Doklady boli predložené
klientom dňa 04.11.2005 v pobočke F.. Dňa 09.11.2005 zamestnankyňa pobočky pani R. vzhľadom na
podozrenie, že ide o falšované doklady, zaslala mailom zoskenované originály dokumentácie Odboru
právnej služby. Dňa 07.12.2005 obžalovaný písomne požiadal pobočku F. o vrátenie dokladov, na čo mu

pobočka písomne odpovedala, že dokumentácia k žiadosti o úver bola postúpená na Ústredie banky.
Na základe právneho stanoviska v prípade, že klient požiada o vrátenie dokladov banka je povinná mu
vrátiť originály dokladov, v prípade podozrenia, že klientom predložené doklady sú sfalšované, banka
ich klientovi nevráti a postúpi ich orgánom činných v trestnom konaní. V ďalšom svedok uviedol, že
telefonicky preveril procesovanie žiadosti o Profi úver a podľa predloženej dokumentácie zistil, že

-firma SOFT SPIRIT, s. r. o. je klientom banky od 31.10.2005. V ten istý deň požiadal obžalovaný
v pobočke Trnava o otvorenie 2 bežných účtov a platobnej karty. Pri otváraní účtov sa obžaloavný
informoval aj na možnosť poskytnutia úverov, avšak s ohľadom na sídlo firmy v F. mu bolo doporučené
so žiadosťou o úver sa obrátiť na pobočku v F..
-dňa 04.11.2005 podal obžalovaný žiadosť o Profi úver vo výške 2 500 000,- Sk. v pobočke F.. Úver

vybavovala zamestnankyňa pani R. a supervízor riaditeľka RP F. Y. F.. Žiadosť o úver supervízor
zamietol. Žiadateľ predložil výpis z OTP banky za mesiac marec, júl, august a september 2005.
-pri kontrole dokladov zamestnancami pobočky F. bolo zistené, že výpisy z účtov OTP banky vykazujú
nezrovnalosti, nesedel počet položiek v hlavičke výpisu s počtom položiek v textovej časti výpisu,
nesedel súčet kreditov, resp. debetov matematickým prepočtom, poplatok bol za každý mesiac rovnaký

bez ohľadu na počet transakcií, nesúhlasil IBAN a číslo účtu.
-na daňových priznaniach boli podozrivé znaky na pečiatkach daňového úradu. Podľa
vyjadrenia vzťahovej manažérky RP F. pečiatka bola príliš rovnomerná a jasná, na každej strane v
totožnej výške na milimeter presne a v porovnaní s pečiatkami s iných klientov je pečiatka daňového
úradu zostavené s odlišným fontom písmen.

Dňa 09.11.2005 bolo klientovi - obžalovanému oznámené zamietnutie žiadosti o Profi úver, dôvod
nebo oznámený a obžalovaný po tomto dátume už pobočku nenavštívil. Zamestnanci pobočky tvrdili,
že mali pocit, že obžalovaný bol akoby zvnútra banky informovaný o statuse žiadosti a pri každej
zmene žiadosti v aplikácii Profi predaj kontaktoval vzťahovú manažérku pobočky a inštruoval ju, abykontaktovala analytikov. Z výsledkov šetrenia vyplynulo, že je potrebné zaslať obžalovanému list-
odpoveď na prešetrenie sťažnosti, že k prezradeniu údajov nedošlo zo strany zamestnancov banky
a podať trestné oznámenie na klienta SOFT SPIRIT, s. r . o., resp. na konateľa firmy J. Y. vo veci

sfalšovania podkladov predložených k žiadosti o úver. Banka dňa 19.09.2006 obdŕžala od obžalovaného
list, v ktorom vyjadril svoju nespokojnosť s odpoveďou, na ktorý banky opätovne reagoval listom,
v ktorom klientovi potvrdila, že nedošlo k prezradeniu údajov o firme na nemenovanej bratislavskej
pobočke, nakoľko len zamestnanci pobočky F. mali prístup k informáciám o jeho spoločnosti. Zároveň
bolo oznámené, že originály predložených dokladov mu nebudú vrátené, nakoľko boli poskytnuté pre

účely šetrenia orgánom činných v trestnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom,
ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným

záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku v bode 1/ obžaloby poprel a na svoju obranu uviedol, že úver vo VÚB
banke,pobočkaKežmarokvybavovalprostredníctvomsprostredkovateľ,sktorýmisastretolvBratislave,
uzavrel s nim zmluvu o sprostredkovaní, predložil mu podklady potrebné k žiadosti u úver a to daňové

priznanie, ktoré si vyžiadal priamo z Daňového úradu v F., predložil aj výpis z obchodného registra,
potvrdenie zo zdravotnej a sociálnej poisťovne, kartičku k účtu. Sprostredkovateľ mu
predložil žiadosť o úver, túto podpísal a opatril pečiatkou spoločnosti. Poprel, aby žiadal
o úver osobne vo VÚB banke v F.. Na pobočke banky v F. bol len sprostredkovateľ, on bol prítomný
len v súvislosti s preložením žiadosti z pobočky banky v V. do F.. Po podpísaní žiadosti ho kontaktovali

pracovníčky banky, ktoré následne vykonali ohliadku sídla spoločnosti. Pár dní na to mu bolo oznámené,
že jeho žiadosť o úver bola zamietnutá.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného H.. Z. F.,
pracovníka banky VÚB, a. s. Bratislava, ktorý opísal postup banky pri spracovaní žiadosti obžalovaného

ako konateľa spoločnosti SOFT SPIRIT, s.r.o o poskytnutie Profi úveru vo výške 2,5 milióna
Sk. Pri preverovaní podkladov predložených k žiadosti obžalovaným boli zistené viaceré nezrovnalosti
vo výpisoch z účtov OTP banky a na daňových priznaniach. Vzhľadom na dané skutočnosti
bola žiadosť o úver klient zamietnutá a úver nebol poskytnutý. Obžalovaný sa opakovane dožadoval
ich vrátenia. Dňa 3.10.2006 OTB banka Slovensko, a.s. oznámila, že výpisy z účtov klienta, ktoré boli

predložené VÚB a.s. neboli vyhotovené OTP bankou Slovensko, a. s.
V súlade s výpoveďou poškodeného vyzneli aj výpovede pracovníčok Daňového úradu v F. L.. G. Ž.,
H. R., pracovníčky VÚB, a. s. F. Y. F., ktoré vo svojich výpovediach opísali proces schvaľovania žiadosti
obžalovanéhooposkytnutieúveru,akoajichkonkrétnezistenia,žepodkladykžiadostivykazujúznámky
falšovania. Podrobne opísali, na ktorých dokumentoch a kde konkrétne sa mali nachádzať podozrivé

znaky (... všetky pečiatky Daňového úradu boli na predloženom daňovom priznaní falošné, sfalšovaný
bol aj podpis pri overovaní, skenovací kód bol odlišný od toho, aký používa Daňový úrad a pod.). K
predmetnej žiadosti o úver obžalovaný predložil aj výpisy z účtu vedeného v OTP banke, a. s. z obdobia
od 01.03.2005 do 31.03.2005 - výpis č. 3, od 01.07.2005 do 31.07.2005 - výpis č. 7, od 01.08.2005 do
31.08.2005 - výpis č. 8. Skutočnosť, že aj tieto vykazovali známky falšovania svojou výpoveďou potvrdila

svedkyňaA..Ľ.H.,pracovníčkaOTPbanky,a.s.J.,ktoráuviedla,žeklient,tedaobžalovanýmalotvorený
účet v pobočke banky až dňa 2.11.2005. Ďalším dôkazom, že výpisy sú falošné je zistenie, že
číslo účtu v tvare IBAN na predloženom výpise nezodpovedá číslu účtu klienta, nakoľko tento bol vedený
pod iným číslom ako je na falošnom výpise. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti výpovedí vyššie
uvedených svedkov, títo vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, ich

výpovedi boli konzistentné, logické, podporené aj listinnými dôkazmi v spise obsiahnutými. Naproti tomu
súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú, tendenčnú, miestami nelogickú. Nelogicky vyzneli
už samotné tvrdenia obžalovaného, že v podstate o úver záujem nemal, len zo zvedavosti zavolal na
telefónnečíslouverejnenévčasopisevinzercii,kdesamuozvalmužsmaďarskýmprízvukom,následne
sa s ním stretol v Bratislave, kde od neho obdŕžal zmluvu o sprostredkovaní, túto dal pre istotu preveriť

tromprávnikom,poporadesnimisaopäťstretolstýmmužomaďalšímdvoma,jedennichE.H.rozprával
s ruským prízvukom, sprostredkovateľ sa okúňal, potom zmluvu podpísal a následne všetko ohľadne
úveru vybavoval sprostredkovateľ. V danom súd poukazuje na výpoveď svedkyne Y. F., pracovníčky
VÚB a.s., pobočka F. ktorá uviedla, že v tom čase nebolo možné, aby žiadosť o poskytnutie úveru podalatretia osoba, resp. nejaký sprostredkovateľ, len žiadateľ osobne na pobočke banky podľa sídla firmy.
Pochybnosti vyvoláva aj samotná zmluva o sprostredkovaní uzavretá dňa 17.8.2005 v Bratislave medzi
záujemcom - obžalovaný ako konateľom spoločnosti SOFT SPIRIT, spol. s.r.o. sprostredkovateľom H..

K., D. N.. XXX XX L. a to vzhľadom na absenciu údajov, ktoré by identifikovali osobu sprostredkovateľa
ako je meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt. Bez identifikácie osoby nie je možné zistiť, či
vôbec táto osoba bola spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, teda či
bola vôbec spôsobilá na právne úkony. Zodpovednosť záujemcu teda obžalovaného za
úplnosť a správnosť poskytnutých údajov vyplýva priamo z článku III. predmetnej zmluvy označenej ako

Práva a povinnosti zmluvných strán. Súd poukazuje v neposlednom rade aj na výpoveď svedka J. D.,
ktorý vypovedal, že s obžalovaným uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo finančné
poradenstvo pri vybavovaní úveru vo VÚB, a.s., poskytnutie provízie za vybavenie
úveru ako aj to, že ako poradca nezodpovedá za obsah papierov predložených banke. Následne šiel do
pobočky VÚB, a.s. v F., kde odovzdal k prefoteniu pracovníčke banky všetky podklady od obžalovaného,
ich pravosťou sa nezaoberal, odovzdal mu ich obžalovaný, pri prvom stretnutí bol s obžalovaným,

viackrát v banke prítomný nebol. Úver sa neschválil, provízia mu vyplatená nebola. Na záver svojej
výpovede uviedol, že od obžalovaného pýtal zmluvu o sprostredkovaní, ten mu ju prisľúbil, no viac sa
mu neozval, mal vypnutý telefón. Na svojich tvrdeniach svedok zotrval aj pri konfrontácii
s obžalovaným a svedkyňou H. R.. Táto potvrdila, že svedok bol prítomný na pobočke banky, predložil
jej podklady k žiadosti, bol tam sám bez obžalovaného, potom boli spolu už len v telefonickom kontakte.

Pri konfrontácii svedok pripustil, že bol v banke sám, vzhľadom na odstup času a väčšie množstvo
klientov si na to už presne nepamätá. Svedkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach aj pri konfrontácii s
obžalovaným, kde okrem iného uviedla, že prvou kontaktnou osobou ohľadne úveru bol pán D., ktorý
jej predložil podklady k žiadosti o úver, nechal jej kontakt na obžalovaného ako konateľa spoločnosti,
tohto kontaktovala, podklady si prefotila. Následne jej obžalovaný priniesol originál dokladov, ktoré sa

zhodovali s prefotenými. Telefonicky vyrozumela pána D., že o stave žiadosti ho nemôže informovať,
lebo už jednajú s obžalovaným ako konateľom spoločnosti, o tom bol informovaný už pri prvom kontakte
v banke.

Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom

sa doplňujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný J. Y. sa dopustil skutku tak, ako je to
uvedené v bode 1/ rozsudku.

Zo spáchania skutku v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaného ako trestný čin podvodu podľa § 250
odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 obžalovaného usvedčili výpovede svedkov

poškodených ako aj výpovede svedkov K. S., A. H. a predovšetkým výpoveď E. R..

Obžalovaný vo svojej výpovedi síce vyjadril snahu zaplatiť poškodeným dlžnú sumu a nad danou
skutočnosťou prejavil ľútosť, avšak samotné spáchanie skutku poprel. Svoju obranu založil na tvrdení,
že ako člen občianskeho združenia mal záujem na oprave židovského cintorína v F.. V súvislosti so

zabezpečením grantu na daný projekt, ktorý bol vypísaný Svetovou bankou začal spolupracovať s
finančným poradcom E. Š. z J., ktorého úlohou bolo získať finančné prostriedky od klientov, tieto mu
boli poukázané na jeho účet vedený v Tatrabanke a odtiaľ ich doručoval cez účty vedené v rakúskej
a švajčiarskej banke koordinátorovi H., reprezentantovi korporácie IFC, ktorá je súčasťou Svetovej
banky a Medzinárodného menového fondu. H. ich zase zasielal priamo Svetovej banke v USA. Peniaze

vyzbierané od klientov v sume 55 000,- Sk a násobkoch tejto sumy mali byť zúročené a následne v
rozpätí 3-4 mesiacov vrátené klientom spolu s výnosom 1 000,- eur. Tieto finančné prostriedky mali
preukázaťistúkredibilituobčianskehozdruženianaposkytnutiegrantu.KeďaleH.ťažkoochorel,vybavil
si hypotekárny úver a peniaze Š. vkladal na účet. Okrem toho mu dal peniaze aj v hotovosti, čo nevie
preukázať. Išlo o 2 000 až 3 000,-eur a 200 000,- Sk. Mal informáciu, že Š.V. H. zaslal dvakrát šek

na finančnú čiastku 20 000 dolárov a dvakrát šek na 20 000 amerických dolárov. On Š. posielal sumu
55 000,- Sk, tak ako dostal, tak ich aj vracal, nevie, prečo jednej z poškodených vrátil Š. sumu 40
000,- Sk a nie 55 000,- Sk. v Tatrabanke urobil trikrát vklad po 330 000,- Sk a raz po 110 000,- Sk.
V následných výpovediach spomínal ďalších dvoch amerických koordinátorov, s tým že jeden z nich
zomrel pri autonehode a preto spolupráca stroskotala a musel si zobrať úver na vyplácanie klientov.

Americkí partneri posielali peniaze priamo Š., lebo vedeli, že on peniaze nemá.

Súd výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nelogickú a účelovú v
snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Jeho tvrdenia boli vyvrátené tak výpoveďamisvedkov ako aj listinnými dôkazmi. Svedok E. Š. potvrdil spoluprácu s obžalovaným. Peniaze od klientov
vyberal v sume 55 000,- Sk alebo v násobkoch tejto sumy, klientom vysvetlil, že ich peniaze budú
zhodnotené a ukázal im splnomocnenie od obžalovaného, ktorý bol oprávnený na investovanie peňazí

prostredníctvom korporácie IFC so sídlom vo Washingtone, vkladal ich na účet vedený v Tatrabanke
na meno obžalovaného, tieto mali byť zhodnotené na americkom trhu a vrátené klientom v priebehu
2 až 3 mesiacov s úrokom. Takto oslovil viac ako 20 ľudí, vyzbieral cca 1.500.000,- Sk. Peniaze vrátil
zhruba 60 - 70 % klientom, Obžalovaný mu potom mal dať obnos finančných prostriedkoch a on ich
mal dať konkrétnym klientom. Vracali sa len vklady bez výnosov, a to na naliehanie klientov, a na jeho

naliehanie na obžalovaného a to tak, že obžalovaný mu dal 55.000,- Sk, potom bola pauza, potom opäť
55.000,- Sk a takto to išlo ďalej. Viackrát oslovil obžalovaného, bol osobne za ním v Kežmarku s tým,
že je potrebné vrátiť klientom peniaze, Obžalovaný mu hovoril, že je to na dobrej ceste, že si zobral aj
úver na vyplatenie klientov, k čomu ale nedošlo. Nebola medzi nami uzavretá žiadne mandátna zmluva,
ani koncesionárska ani sprostredkovateľská zmluva. Nikdy sa nestalo, aby si peniaze nechal pre seba.
Okamžite, ako dostal sumu 55.000,- Sk, kontaktoval klientov a hneď im peniaze vrátil. Stávalo

sa aj tak, že túto sumu rozdelil na dve časti, aby uspokojil aspoň čiastočne 2 klientov.

V súlade s výpoveďou svedka E. Š. vyzneli výpovede poškodených, títo zhodne vypovedali, že po tom
ako boli oslovení Š. na výhodné investovanie peňazí, mu poskytli sumu 55 000,- Sk, alebo násobky tejto
sumy s tým, že podľa jeho prísľubu v priebehu dvoch až troch mesiacov ich dostanú späť s úrokom 1

000,- eur, k tomu ale nedošlo. Po termíne vrátenia peňazí preto kontaktovali E. Š., aj obžalovaného,
ktorý im prisľúbil vrátenie peňazí, k čomu ale nedošlo. Aj výpovede svedkov A. H., K. S. a K. Z. potvrdili
poskytnutie finančnej hotovosti v sume 55 000,- Sk a jej násobku E. Š. za účelom ich investovania na
určitú dobu a následne ich vrátenia spolu s výnosom 1 000,-Sk. K vráteniu istiny síce došlo, avšak až po
dlhom takmer ročnom naliehaní. Zhodne uviedli, že tieto peniaze posunul Š. obžalovanému za účelom

výhodného investovania.

Tvrdenia obžalovaného o členstve v občianskom združení a jeho aktivitách v súvislosti s opravou
židovského cintorína v F. boli podporené výpoveďou svedka H.. E. E., ktorý ale zároveň uviedol,
že obžalovaný ako podpredseda združenia zastrešoval jeho finančnú stránku, zohnal peniaze, ale

nevedel od koho, ani odkiaľ. Spolupracovali pri projekte s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F.,
boli v omeškaní s predkladaním vyúčtovania prác, svedok uviedol, že obžalovaný neuhrádzal faktúry,
vyhováral sa na účtovníka A.. P..

Svedkovia Ľ. L. C. Y. Z. sa bližšie k trestnej činnosti obžalovaného vyjadriť nevedeli. Rovnako tak sa k

tomu nevedela vyjadriť ani manželka obžalovaného A. Y..

V neposlednom rade súd poukazuje aj na zmätočné vyjadrenia obžalovaného už v
rámci prípravného konania ohľadne pohybu vyzbieraných finančných prostriedkov, ktoré mu vkladal E.
Š. na jeho účet vedený v Tatrabanke. Spočiatku uvádzal, že dané peniaze z účtu vybral, zamenil na

doláre alebo eurá a osobne ich nosil H. v L. a on ich posielal na účet do Svetovej banky zo Švajčiarska
alebo Rakúska. Vzápätí uviedol, že otvorenie účtu v Reifeisen Bank v Rakúsku mu odporučil priamo
H.. Spomínal aj účet založený v Lichtenštajnsku, napokon uviedol, že sa nezaujímal o to, cez akú
banku a účty išli peniaze klientov, bol presvedčený, že na účet Svetovej banky prostredníctvom pána
H.. Obžalovaný svoju obranu zakladal na osobe menom E. H., ktorá mala zaujímať post korporácii

IFc so sídlom vo Washingtone. Túto osobu bližšie nešpecifikoval, nevedel vysvetliť spôsob, akým jej
odovzdával peniaze, resp. akým spôsobom s nimi mal naložiť H.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
uvádzal aj ďalších dvoch koordinátorov E. J. C. H. X., pričom práve autonehoda H. X. spôsobila to, že si
musel zobrať úver a vyplácať z neho klientov. V ďalšej výpovedi ukončenie spolupráce s H.
odôvodnil jeho zlým zdravotným stavom. V prípravnom konaní zase uviedol, že pred H. ho ohovoril

H.. E., z toho dôvodu s ním H. spoluprácu ukončil, doslova ho nechal „ugrilovať“ v problémoch, preto bol
nútený si vziať hypotekárny úver a klientom z neho vracať istiny. Zmätočne a nelogicky vyzneli aj jeho
odôvodnenia, prečo americká strana mala šekom zaslať finančné prostriedky šekom E. Š. a nie jemu,
keďže on s nimi obchodoval. Údajne im preposlal zmluvu uzavretú medzi ním a Š., avšak existenciu
zmluvy poprel svedok Š. a uviedol, že konal na základe splnomocnenia.

Vyššie uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako nelogickú, účelovú v snahe zbaviť sa
zodpovednosti za spáchaný skutok.Obrana obžalovaného bola vyvrátená aj listinnými dôkazmi v spise obsiahnutými a na hlavnom
pojednávaní oboznámenými. Zo správy Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň vyplýva, že v
Raiffeisebank Viedeň mal obžalovaný založený žírový účet v eurách v dobe od 13.12.2002 do

24.11.2003, číslo účtu 5,161,179. Pri otvorení účtu bola na účet vložená suma 65,- eur. Z toho boli počas
trvania účtu stiahnuté len bežné bankové poplatky a následne bol účet dňa 24.11.2003 opäť zrušený.
Z daného vyplýva, že obžalovaný na vyššie uložený účet nepoukazoval finančné prostriedky klientov
zaslané na jeho účet prostredníctvom E. Š.. Zo správy Krajinského súdu Kniežatstva Lichtenštajnsko
vyplynulo, že spoločnosť David´s Star Trust reg. mala dňa 14.1.2003 založený

v Liechtensteinische Landesbank Aktingesellschaft kontokorentný účet : EUR 207.577.87. Z výpisov
z predmetného účtu za obdobie od 15.1.2003 do 6.2.2004 bolo zistené, že na tento účet neboli vložené
žiadne finančné prostriedky a nebol zaznamenaný ani žiaden pohyb finančných prostriedkov, počiatočný
stav ku dňu 15.1.2003 bol 0,- eur a konečný stav na účte dňa 6.2.2004 bol 0,- eur. Práve na tento
účet sa obžalovaný odvolával vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keď vypovedal, že cez tento
účet spoločnosti spoločnosti David´s Star Trust reg. mali byť poukázané peniaze vyzbierané Š. a odtiaľ

použité na opravu židovského cintorína v F..

Zo správy Tatra banky a.s. Bratislava mal súd preukázané, že obžalovaný aj svedok E. Š. mali v
predmetnej banke založené viaceré účty, medzi nimi obžalovaný aj bežný účet
fyzickej osoby v R. Č.. XXXXXXXXXX (uvádzaný svedkom Š.) otvorený 10.12.1996, svedok E. Š. bežný

účet fyzickej osoby v R. Č.. XXXXXXXXXX otvorený 20.11.2002. Tvrdenia svedka E. Š., že vybrané
finančné prostriedky od klientov vkladal na daný účet obžalovaného a odkiaľ ich obžalovaný následne
vyberal, ako aj tvrdenia poškodených H. Š., A.. O. P., H. B., Š. B., C. P., že finančné prostriedky poskytli
E. Š. boli podporené aj ďalšími listinnými dôkazmi a to príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa
24.1.2003, 29.1.2003, 6.12.2002, 23.12.2002, ako aj výpismi z vyššie uvedených účtov a v neposlednom

rade potvrdeniami o hotovostných vkladoch vykonaných svedkom E. Š. na účet obžalovaného zo dňa
23.12.2002, 6.12.2002, 29.1.2003, 24.1.2003, tieto zodpovedali výške jednotlivých vkladov konkrétnych
poškodených.

Obrana obžalovaného, že obchodoval s korporáciou IFC so sídlom vo Washingtone D.C Fidelity fond a

Thomson fond, ktorá je súčasťou svetovej banky a medzinárodného menového fondu prostredníctvom
pána H., ktorý ju zastupoval, bola vyvrátená správou Národnej banky Slovenska. Z nej vyplýva, že
v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. Úrad pre finančný trh vo svojej činnosti v minulosti
nezaznamenal aktivity predmetnej spoločnosti na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o samotnú
existenciu vyššie uvedenej spoločnosti podľa podkladov vyplýva, že ide o subjekt pod názvom „The

International Finance Corporation“ (IFC), založený v roku 1956 ako člen skupiny Svetovej banky a
spravujúci investičné fondy „Fidelity fond“ a „Thomson fond“. Uvedené subjekty nepatrili v roku 2002
medzi zahraničné subjekty kolektívneho investovania, ktorých podiely vo forme cenných papierov by
boli ponúkané na základe verejnej výzvy v nadväznosti na povolenie úradu podľa zákona č. 385/1999
Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že skutok tak ako je uvedený v bode 2/
rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Vyjadrenia obžalovaného, že účelom spolupráce
s finančným poradcom E. Š. bolo investovanie získaných finančných prostriedkov prostredníctvom IFC
korporácie, ich zvýhodnenia a následného vrátenie klientom, ako aj jeho vyjadrenia, že tieto vyzbierané

peniaze aj predmetnej korporácii posielal, či už cez ním uvedené účty alebo aj osobne cez pána H., a
v neposlednom rade aj jeho tvrdenia, že peniaze klientom vracal späť prostredníctvom E. Š. boli vyššie
uvedeným dôkazmi vyvrátené. Preto súd obranu obžalovaného považoval za účelovú v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti za spáchané skutky.

Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom
sa doplňujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný J. Y. sa dopustil skutku tak, ako je to
uvedené v bode 2/ rozsudku.

Skutok v bode 1/ rozsudku súd právne kvalifikoval ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a

ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného
do 3112.2005. Skutok v bode 2/ rozsudku súd právne kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Obžaloba na obvineného J. Y. bola zo strany tunajšej
prokuratúry podaná dňa 24.9.2008 za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. ( ďalej len TZ ).Podľa § 16 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre

páchateľa priaznivejšie. Rovnaké znenie má aj trestný zákon účinný od 1.1.2006 v § 2 ods. 1.

V prípade trestných činov majetkovej povahy je popri porovnaní trestných sadzieb ďalším kritériom
posúdenia trestnosti činu páchateľa z hľadiska časovej pôsobnosti § 2 ods. 1 TZ aj rozsah spôsobenej
škody, ktorá je nielen kvalifikačným znakom, ale je jedným z kritérií pri určení duhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 89 ods. 13 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda
dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsať
násobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou
veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťsto násobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú

obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na zákon 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde, ktorý
zmocňuje vládu Slovenskej republiky stanoviť pre príslušný rok výšku minimálnej mzdy. Ide o tzv.
blanketné ustanovenie, kedy Trestný zákon otázku sám neupravuje, ale odkazuje na príslušný právny

predpis, ktorý je potrebné v danom prípade použiť a aplikovať.

V čase spáchania skutku v bode 1/ rozsudku bolo účinné nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
428/2005 Z.z. ktorým sa ustanovila výška minimálnej mzdy na obdobie od 1.10.2005 do
30.9.2005 na sumu 6 900,- Sk.

Pri určovaní rozsahu spôsobenej škody súd teda vychádzal z výšky minimálnej mzdy 6 900,- Sk.
Vychádzajúc z ustanovenia § 89 ods. 13 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 obžalovaný svojim konaním
spôsobil škodu značnú, keďže tá je kvalifikovaná ako najmenej stonásobok minimálnej mesačnej mzdy
teda 6 900,- Sk x 100 = 690 000,- Sk, čo je spodná hranica škody značnej. Škoda veľkého rozsahu

je 500 násobok minimálnej mesačnej mzdy, čo pri výpočte 6 900,-Sk x 500 = 3 450 000,- Sk. Škoda
spôsobená obžalovaným vo výške 2 500 000,- Sk spadá do kvalifikácie škody značnej.

Podľa § 250a ods.1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 kto vyláka od iného úver alebo záruku na úver
tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo splácanie úveru,

a tak mu spôsobil škodu nie nepatrnú alebo získa pre seba prospech nie nepatrný, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom. Podľa § 4 cit. ustanovenia
odňatím slobody na dva až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v ods. 1
alebo 2 škodu značnú alebo ním získa značný prospech.

Podľa § 125 ods. 1 TZ škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

Prerátaním spôsobenej škody z meny Sk na eurá je výška škody v zmysle ustanovenia § 125 TZ
kvalifikovaná ako škoda značná (2 500 000,- Sk x 30,126 = 82 984,79 eur).

Podľa 222 ods. 1 TZ, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu

v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu
malú, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Podľa ods.4 cit. ustanovenia odňatím slobody
na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí
ním značnú škodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd posudzoval trestnosť činu a trest ukladal podľa Trestného zákona
účinného do 31.12.2005., ktorý je pre páchateľa priaznivejší.Obdobne tak postupoval súd aj vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako
trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keď
obžalovaný svojím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu

a spôsobil tak na cudzom majetku škodu väčšiu naplnil znaky skutkovej podstaty

V čase spáchania skutku bolo účinné nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
514/2002 Z.z. ktorým sa ustanovila výška minimálnej mzdy na obdobie od 1.10.2002 do
30.9.2003 na sumu 5 570,- Sk.

Obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu vo výške 550 000,-Sk. Vychádzajúc z ustanovenia § 89 ods.
13 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu väčšiu, keďže tá je
kvalifikovaná ako najmenej dvadsaťnásobok minimálnej mesačnej mzdy teda 5 570,- Sk x 20 = 111 400
- Sk, čo je spodná hranica škody väčšej.

Podľa§250ods.1Tr.zákonaúčinnéhodo31.12.2005ktonaškoducudziehomajetkusebaobohatiltým,
že iného uvedie do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom alebo
prepadnutím majetku. Podľa § 3 cit. ustanovenia odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v ods. 1 väčšiu škodu.

Podľa § 125 ods. 1 TZ škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,

hodnoty veci a rozsahu činu.

Prerátaním spôsobenej škody z meny Sk na eurá je výška škody v zmysle ustanovenia § 125 TZ
kvalifikovaná ako škoda väčšia ( 550 000,- Sk x 30,126 = 18 256,65 eur).
.

Podľa § 221 ods. 1 TZ kto na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uvedie do omylu alebo
využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú potresce sa odňatím slobody
až na dva roky. Podľa § 2 cit. ustanovenia odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v ods. 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Rozpätie trestnej sadzby je teda rovnaké tak podľa starej právnej úpravy ako aj podľa novej právnej
úpravy. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva trestné činy vo viacčinnom
súbehu súd mu ukladal trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
prísnejšieho trestný.

V zmysle § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súd pri ukladaní trestu prihliadol na stupeň
nebezpečnosti činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa. Z miesta trvalého pobytu je obžalovaný
hodnotený všeobecne, priestupkovo bol postihnutý celkovo 5 krát, naposledy pre priestupok
na úseku dopravy zo dňa 29.2.2016. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zákonom stanovená
trestná sadzba pri najprísnejšom zo spáchaných trestných činov a to trestnom čine úverového podvodu

podľa § 250a ods. 1, ods. 4 Tr. zákona je 2 až 8 rokov. Nebola zistená žiadna poľahčujúcu okolnosť,
obžalovanému však priťažovalo spáchanie viacerých skutkov, preto súd pri ukladaní trestu postupoval
podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorého ak súd ukladá úhrnný trest
odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestnéhoojednutretinuapriobzvlášťnebezpečnomrecidivistoviojednupolovicu;súduložípáchateľovi
trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Závery ústavného súdu vyslovené v náleze sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 vzťahujúce
sa na ústavnú nesúladosť § 41 ods. 2 Trestného zákona v časti „súd uloží páchateľovi trest nad jednu

polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ sa vzhľadom na totožný text,
predmet a spôsob regulácie, ale najmä na účely naplnenia princípu spravodlivého súdneho procesu
a ochrany subjektívnych ústavných práv (hmotných i procesných) dotknutých fyzických osôb, ktorým
bol uložený trest za použitia asperačnej zásady podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb., vzťahujú ajna § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v časti „súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uložil obžalovanému
úhrnný trest odňatia slobody podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 avšak bez aplikácie

daného zákonného ustanovenia a uložil mu úhrnný podmienečný trestu odňatia slobody a uložil mu trest
vo výmere 24 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov. Súd mal za
to, že uloženie trestu odňatia slobody v tejto výmere s podmienečným odkladom je v danom prípade
postačujúce na dosiahnutie účelu trestu. Pri určení dĺžky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
súd zohľadnil rozsah protiprávneho konania obžalovaného, ako aj následky jeho konania v podobe

spôsobenej škody, pričom určil dlhú skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na dobu od spáchania skutkov, ktorá je pri závažnejšom trestnom
čine 15 rokov, pri druhom trestnom čine 18 rokov. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že doba
takmer 12 rokov, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie v tejto trestnej veci nezodpovedá skutkovej ani
právnej náročnosti veci, je v rozpore s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a preto

obžalovanému prináleží určité zadosťučinenie v zmysle čl. 13 daného Dohovoru.

Súd v ďalšom poukazuje aj na tú skutočnosť, že od podania obžaloby došlo viackrát k zmene v zložení
senátu, po podaní obžaloby vec napadla do senátu JUDr. Lucie Bašistovej. Opatrením predsedu súdu
zo dňa 14.12.2010 bola trestná vec obžalovaného prerozdelená a dňa 14.12.2003 pridelená do senátu

JUDr. Richarda Bureša. S poukazom na Dodatok č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2013 zo dňa 1.3.2005 bod
5A/ bola predmetná trestná vec prerozdelená do senátu JUDr. Lucie Bašistovej. V zmysle Rozvrhu práce
tunajšieho súdu na rok 2015 bola predmetná trestná vec opätovne pridelená dňa 4.5.2015 do senátu
JUDr. Richarda Bureša. Opatrením predsedníčky súdu zo dňa 28.3.2017 bola trestná vec obžalovaného
z dôvodov tam uvedených prerozdelená a náhodným výberom dňa 5.4.2017 pridelená do senátu

JUDr. Lucie Bašistovej. Rovnako tak súd vzal pri ukladaní trestu do úvahy aj doterajšiu bezúhonnosť
obžalovaného a to nielen po spáchaní skutkov, ale aj na bezúhonnosť pred ich spáchaním.

Poškodené strany A.. O. P., Š. B., H. B., C. P., H. V. si riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody,
o výške a dôvodnosti ktorých súd nemal pochybnosti, preto súd postupoval v zmysle § 287 ods. 1

Trestného poriadku a uložil obžalovanému povinnosť túto škodu poškodeným stranám nahradiť tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poškodenú stranu A.. E. Š. súd s jeho nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.
v bode 1/ rozsudku
trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného do

31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005

v bode 2/ rozsudku
trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.