Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708203156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8708203156.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej M. Ž., nar.: XX.XX.XX79, bytom G. X/XXXX, C., o vymoženie istiny XXX,XX
eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 19.11.2020, č. k.

11Er/133/2008 - 37 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a vyslovil, že súdny exekútor má

nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s tým, že výške náhrady trov rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený si v tomto konaní uplatňoval
nárok zo zmenky voči povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Nastala situácia, že podľa § 243f ods. 3
Exekučného poriadku došlo k odloženiu exekúcie zo zákona od 23.12.2015. Zároveň podľa § 39

ods. 4 Exekučného poriadku, vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o
opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, a to aj v prípade, ak ide
o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, a to v lehote 30 dní
od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného poriadku, teda od 23.12.2015. Nakoľko oprávnený návrh v
lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoplnil, súd túto exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. O trovách účastníkov exekučného konania rozhodol

súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že oprávnený v postavení
veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 09.03.2007 zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je

možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie
je vzťahom spotrebiteľským a dodatočne nemožno sa dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy tejto
zmluvy. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na to, že ich vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon sa na
daný zmluvný vzťah aplikovať nedá. Obchodný zákonník pritom uvádza, že explicitne uvedené zmluvy
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nemožno odchýliť,

keďže ide o kogentné ustanovenie. Novela Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania voči povinným,
ktorí sú spotrebiteľmi. S ohľadom na jeho argumentáciu má za to, že predmetné ustanovenia sa na danéexekučné konanie aplikovať nemôžu, keďže hlavne kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavenia zmenky bola registrovaná ako
podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Na základe týchto dôvodov navrhol

oprávneným podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362
ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje

nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný

doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie exekúcie je
potrebné v lehote 30 dní, t. j. do 22.01.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. Súdu prvej inštancie
nemožno vyčítať, ak vyžaduje, aby bolo doplnenie návrh na vykonanie exekúcie doručené včas
priamo exekučnému súdu. Postup súdu prvej inštancie je ústavne konformný, pričom dôvod zastavenia

exekúcie bol dostatočné odôvodnený, preto rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne. Odvolací
súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vo
viacerých rozhodnutiach uviedol, že „Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci
postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §
243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f

ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému
súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh
bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to

najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti oskutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonomustanovenejlehotynajehovykonanie.“(viďuznesenieústavnéhosúdusp.zn.III.ÚS564/2016
z 13. septembra2016, uznesenie ústavného súdu sp. Zn. II. ÚS. 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016).

12. V posudzovanom prípade bolo preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pretože oprávnený
nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
13. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie, kedy zastavenie exekúcie zavinil oprávnený
tým, že si nesplnil zákonnú povinnosť a nedoplnil návrh na doplnenie exekúcie včas, je tak správny aj

súvisiaci výrok o trovách exekúcie.
14. Uznesenie je v celom rozsahu vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, súdnemu exekútorovi a povinným preukázateľne
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).