Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 19, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200167
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220200167.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletého R. L., M.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - B. L.,
M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Š., Č. L., U. XXX/XX, a otec - K. L., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Š., Č. L., U. XXX/
XX, A.. Č.. Q. P., K. G. C. X, o úpravu výšky výživného k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný platiť na výživu maloletého R. L., M.. XX.XX.XXXX, sumu 120 eur mesačne za obdobie
od 26.06.2020 do 31.12.2020 a od 01.01.2021 sumu 90 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred
k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 26.06.2020 do 30.04.2021 vo výške 683,33 eur.
Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu v bežným výživným v splátkach po 30 eur
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 16.01.2020 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. Z manželstva
pochádzajú dve deti, z toho jedno ešte maloleté. Navrhla na čas po rozvode zveriť maloletého do jej

starostlivosti, výživné navrhla otcovi určiť sumou 350 eur mesačne.

(2) Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Súhlasil aj s tým, aby maloletý bol zverený do
osobnej starostlivosti navrhovateľke, výšku výživného navrhol mu určiť sumou 100 eur mesačne. Styk
navrhol vzhľadom na vek dieťaťa neupraviť.

(3) Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) s konaním o rozvod

manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(4) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a

ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonurodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,
inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení

maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovdbánaprávotohorodiča,ktorémunebude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)

(5) Súd vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č. k. 12P/2/2020-38 zo dňa 20.05.2020

tak, že manželstvo rodičov maloletého rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matke, otca zaviazal k plateniu výživného sumou 120 eur mesačne a styk otca s maloletým
neupravil. Okrem výroku o úprave výšky výživného otcovi (napadnutého odvolaním zo strany otca)
nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 26.06.2020.

(6) Na odvolanie otca druhoinštančný súd rozsudok tunajšieho súdu v napadnutom výroku o výživnom
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebol
dostatočne zistený príjem rodičov, výdavky rodičov aj výdavky na maloleté dieťa a ich opodstatnenosť,
ich životná úroveň.

(7) Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(8) Matka k zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že príjem má zo zamestnania, za obdobie od
marca 2019 do februára 2020 vykázala príjem v priemere 873,77 eur mesačne, za obdobie od apríla
2020 do marca 2021 vykázala príjem v priemere 933,66 eur mesačne. S oboma deťmi býva v rodinnom

dome s tromi bytovými jednotkami, je vo vlastníctve jej otca, ďalšie byty obývajú jej otec a brat s rodinou,
na hypotéku a výdavky spojené s bývaním prispieva sumou 400 eur mesačne. Obe deti sú zdravé.
Vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére (nar. XXXX) trvá, navštevuje maturitný ročník strednej odbornej
školy v Q., učí sa v odbore kaderníčka - vizážistka, v štúdiu pokračovať nemieni, len absolvovať kurz za
200 eur, asi pred mesiacom jej boli prvýkrát predpísané okuliare, ktoré jej matka kúpila za 199 eur. K

zvýšeným výdavkom na maloletého uviedla na výdavkoch spojených so začiatkom školského roka 30
eur a poplatku do ZRŠ 20 eur, maloletý hráva futbal, pôvodne s výdavkom 20 eur, po obnove tréningov
v roku 2021 sa zvýšil na 30 eur mesačne.

(9) K zárobkovým a majetkovým pomerom otec uviedol, že od marca 2020 bol práceneschopný pre

problémy s chrbticou, zamestnaný bol ako vodič (pracovný pomer ukončil práve pre zdravotné ťažkosti -
mázistenúskoliózu,kčomupredložillekárskusprávu),domarcamalpríjem1.100až1.200eurmesačne
(za február 2020 vykázal príjem 1.027,02 eur, od marca do mája 2020 mu zamestnávateľ vyplatil vrátane
nemocenských dávok sumu celkom 877 eur), nemocenské mu bolo vyplatené za obdobie od marca do
júla 2020 v sume 3.158,90 eur (cca 630 eur mesačne). Od 12. augusta bol v novom pracovnom pomere

s vykázaným príjmom do decembra 2020 v priemere 302,40 eur mesačne, v januári a vo februári 2021
mal rovnaký príjem po 434,16 eur, v marci podľa výpisu z banky mu bola vyplatená mzda 702 eur. Od
06.04.2021 je evidovaný na úrade práce. Ukončenie pracovného pomeru odôvodnil tým, že nezvládal
povinné testovanie (Covid-19). V čase začatia konania býval u svojej partnerky, na bývanie prispieval
sumou 250 eur mesačne, v súčasnosti žije sám u svojej sestry. Iný majetok okrem spoločného auta s

matkou maloletého nemá.
Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne otec mal v čase od júla 2019 do januára 2020 príjem brutto
9.734,62 eur, čo po odpočte povinných odvodov a zrážok (17%) predstavuje netto cca 8.080 eur
(1.154,29 eur mesačne).

(10) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svojuvyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(11) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný

preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(13) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná
životnej úrovni rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami

a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými
sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich

schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu
na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými
potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby.
Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám

a postarať sa o seba. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré
sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Tiež najmä na schopnosti povinného, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu

na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k
strate na príjmoch alebo majetku.

(15) V súdenom prípade ide o maloleté dieťa vo veku 14 rokov, plní si povinnú školskú dochádzku -
navštevuje X. A. S., významne zvýšené výdavky na starostlivosť oň matka nemá. Matka má príjem
zo zamestnania, od začiatku konania mierne zvýšený, otec v priebehu konania ukončil dva pracovné
pomery. V prvom prípade dôvodne pre zdravotné problémy, v druhom prípade svojvoľne, bez dôležitého
dôvodu, preto súd na stratu tohto zamestnania a tým aj stáleho a pravidelného zárobku neprihliadol.

Je zrejmé, že v možnostiach otca je zabezpečiť si príjem minimálne vo výške 700 eur mesačne. Obaja
rodičiamajúďalšiuvyživovaciupovinnosť-kplnoletejdcére,ktorásaštúdiompripravujenasvojebudúce
povolanie (konanie o určenie výživného na jej návrh zo dňa 26.06.2020 prebieha na tunajšom súde,
vec je vedená pod sp. zn. 5Pc/7/2020, je v štádiu odvolacieho konania). S prihliadnutím tak na vek
maloletého, jeho odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca, súd upravil otcovi pre začiatok

platobnej povinnosti (od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva) výšku výživného sumou 120 eur
mesačne (keď v období od júla 2019 do júna 2020 v znení jeho tvrdení podporených lustráciou zo
Sociálnej poisťovne o vymeriavacom základe a predložených dokladov mal príjem v priemere 1.040
eur mesačne), ktorú čiastku na výživnom pre maloletého bol schopný v uvedenom období platiť aj priďalšej vyživovacej povinnosti. Za rok 2020 vykázal otec príjem v priemere 620 eur mesačne. Výrazne
sa mu príjem znížil, preto od januára t. r. bolo potrebné túto skutočnosť premietnuť do úpravy výšky
výživného jeho znížením, avšak tu súd poukazuje na to, že spočiatku mal otec v novom zamestnaní

(od augusta 2020) dojednaný polovičný pracovný úväzok, mal časový priestor, aby si mohol zabezpečiť
dočasne ďalší príjem. Ako súd konštatoval, otec je schopný zabezpečiť si príjem aspoň vo výške 700 eur
mesačne, z čoho je potom schopný platiť maloletému výživné vo výške 90 eur (čo predstavuje cca 3 eurá
na deň). Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky (keďže matka už v súčasnosti
nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému osobnou starostlivosťou v plnom rozsahu, sčasti

sa tiež musí podieľať na starostlivosti aj finančne, do čoho však je potrebné započítať aj výdavky spojené
s bývaním) umožní uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa.

(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Otec
si odvtedy plnil vyživovaciu povinnosť sumou 50 eur mesačne okrem mesiacov september 2020 a január
2021, do apríla t. r. vrátane zaplatil tak na výživnom 400 eur (+ alikvótnu časť 5 dní za jún 2020, kedy

naposledy zaplatil 100 eur - 16,67 eur). Za uvedené obdobie podľa rozhodnutia mal zaplatiť do apríla t.
r. 1.100 eur. Otcovi takto na výživnom vznikol dlh, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov s
tým, že pokiaľ sa omešká čo len s jednou splátkou, stane sa vo zvyšku splatný v celosti.

(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)