Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204001
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820204001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu JUDr. Róberta Faturu, so sídlom Považská
Bystrica, správca úpadcu AD značenie, s.r.o. so sídlom Prievidza, M. R. Štefánika č. 3, IČO: 31 623
743, proti žalovanému Ing. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U. č. X/X, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Dašou Taschovou, so sídlom Prievidza, M. Hodžu č. 14/1, o zaplatenie 30.000 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. novembra
2020, č.k. 15C/27/2020-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. ustálil, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 17.09.2020 žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie 30.000 eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 16.09.2017 do zaplatenia
do konkurznej podstaty. Žalobca je správcom konkurznej podstaty dlžníka AD značenie, s.r.o. so
sídlom Prievidza a dňa 06.09.2018 vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku,

konkrétne finančných prostriedkov vo výške 30.000 eur, ktoré mali byť v pokladni a neodovzdal ich
novému konateľovi. Žalovaný tvrdil, že finančná hotovosť sa ku dňu 31.03.2017 nachádzala v pokladni a
trezore spoločnosti, od 01.04.2017 majiteľka a konateľka vymenila zámky a on stratil akýkoľvek kontakt
s majetkom nachádzajúcim sa v skladových priestoroch spoločnosti. Keďže žalovaný nepreukázal,
že finančnú hotovosť odovzdal pri skončení svojej funkcie konateľa novej konateľke spoločnosti,
bezdôvodne sa obohatil, preto sa žalobca domáha súdnej ochrany. Žalovaný nárok žalobcu neuznával,
nakoľko zo žaloby nie je zrejmé na akom skutkovom a právnom základe žalobca uplatňuje svoj

nárok a z čoho vyvodil pasívnu legitimáciu žalovaného. Žalovaný bol konateľom spoločnosti AD s.r.o.
do 15.09.2017, táto funkcia mu skončila uplynutím 3-mesačnej lehoty v zmysle § 66 Obchodného
zákonníka po jeho vzdaní sa, pričom žalovaný nedisponoval informáciou o stave pokladne, preto sa k nej
nemôže vyjadriť. Od dňa 01.04.2017 nemal žiadny prístup do priestorov spoločnosti, pretože konateľka
spoločnosti p. L. F. vymenila všetky zámky. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že z výsluchu žalobcu vyplýva tvrdenie, že žalovaný mal finančnú hotovosť ako konateľ obchodnej
spoločnosti, pričom ako konateľ mal k dispozícii hotovosť, ktorú následne neodovzdal ďalšiemu

konateľovi ku dňu kedy ukončil funkciu dňa 15.09.2017. Potvrdil to žalovaný, že finančnú hotovosť mal k
dispozícii, a to aj v liste zo dňa 06.09.2018. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že finančnou hotovosťou
nedisponoval. Samotná skutočnosť, kde sa mala finančná hotovosť nachádzať nepreukazuje, že ňou
žalovaný disponoval. K pokladni mala prístup aj druhá konateľka p. F., pričom od 01.04.2017 stratilmožnosť vstupu do objektu firmy. Predmetom konkurzného konania by mal byť len majetok, ktorým firma
disponovala ku dňu vyhlásenia konkurzu. Spochybňuje preto svoju pasívnu legitimáciu a z opatrnosti
vznáša aj námietku premlčania.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 107 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“). V prvom rade sa
súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Žalobca tvrdil, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď potvrdil, že v pokladni spoločnosti bola finančná hotovosť

ku dňu 31.03.2017. Uvedené tvrdenie žalovaného v predžalobnej korešpondencii (list správcu zo dňa
03.09.2018 a odpoveď žalovaného zo dňa 06.09.2018) považoval žalobca za dispozíciu žalovaného
s finančnými prostriedkami, pričom žalovaný nemal preukázať, že finančnú hotovosť odovzdal druhej
konateľke. Žalovaný sa pritom v liste zo dňa 06.09.2018 vôbec nevyjadroval k výške finančnej hotovosti
v pokladni. V prvom rade súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu pozitívne preukazovať, že
žalovaný disponoval s finančnou hotovosťou, pretože len samotné tvrdenie, že táto sa nachádzala v

pokladni nemôže znamenať, že žalovaný ju vzal a prisvojil si ju. Žalobca nesprávne presúval dôkazné
bremeno na žalovaného, ktorý mal preukazovať čo sa s finančnou hotovosťou stalo po jeho odchode
zo spoločnosti. Žalobca pritom účinne nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že peniaze ku
dňu 31.03.2017 sa v pokladni nachádzali. Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný ako fyzická osoba si
prisvojil peniaze bez právneho dôvodu, bolo povinnosťou žalobcu toto tvrdenie tvrdiť a preukázať,

pričom v žalobe nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku, ktorý bol kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie. Ak
vychádzal žalobca (na tom je postavená aj žaloba) z tvrdenia, že ku dňu 31.03.2017 sa v pokladni
hotovosť nachádzala a žalobca tvrdí, že ňou mal žalovaný disponovať bez právneho dôvodu, a tým
vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie, žalobcovi, resp. pred vyhlásením konkurzu úpadcovi

začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od 01.04.2017, pretože týmto momentom mal nastať
moment bezdôvodného obohatenia sa žalovaného. Trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula 1.4.2020, pričom žaloba bola podaná 17.9.2020, teda po
uplynutí tejto doby. Ak sa aj správca dňa 06.09.2018 dozvedel o subjektívnom tvrdení žalovaného v
odpovedi zo dňa 06.09.2018, uplynula by prípadne i správcovi dvojročná subjektívna premlčacia doba

dňom 06.09.2020, avšak táto nemohla predĺžiť plynutie objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa
01.04.2020. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V konaní bol plne

úspešný žalovaný, preto mu prináleží náhrada trov konania voči žalobcovi.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil
a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Dňa 06.09.2018 bol žalovaný vyzvaný na
poskytnutie súčinnosti predbežným správcom úpadcu pri zisťovaní majetku, kedy a na aký účel boli
použité finančné prostriedky spolu vo výške 30.000 eur, ktoré mali byť v pokladni a neodovzdal

novému konateľovi. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
38K/12/2018-241 zo dňa 16.10.2018. Žalovaný vo svojej odpovedi správcovi okrem iného na vyššie
uvedenú otázku odpovedal, že finančná hotovosť sa dňa 31.03.2017 nachádzala v uzamknutej pokladni
a trezore spoločnosti AD značenie na ul. Štefánika 3, Prievidza. Kľúče od trezora a pokladne boli v
zásuvke pod stolom pod trezorom. Od 01.04. majiteľka priestorov a konateľka L. F. vymenila zámky a

žalovaný stratil akýkoľvek kontakt s majetkom a hotovosťou v týchto priestoroch. Žalobca ako správca
sa dozvedel o tom, že žalovaný, má mať finančnú hotovosť pri sebe, najskôr v deň vyhlásenia konkurzu
24.10.2018, čiže subjektívna lehota na podanie žaloby neuplynula. Žalovaný mal disponovať finančnými
prostriedkami uloženými v pokladni spoločnosti, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že finančnú
hotovosť odovzdal pri skončení svojej funkcie konateľa zostávajúcej konateľke spoločnosti, resp. že boli

uložené v trezore spoločnosti v jej sídle a teda považujeme jeho konania za bezdôvodného obohatenie
sa. Žalobca navrhol vypočuť aj druhú konateľku spoločnosti, ktorá by potvrdila, že žiadne finančné
prostriedky sa v sídle spoločnosti nenachádzali, resp. jej žalovaný po skončení výkonu funkcie žiadne
finančné prostriedky neodovzdal, čím by sa preukázalo, že žalovaný si tieto ponechal. Podľa nášho
názoru premlčacia doba neuplynula, či subjektívna alebo objektívna. Na základe uvedeného žalobca

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku
premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatení a správne pritom vychádzal zo skutočnosti, že
pokiaľ sa, v zmysle tvrdenia žalobcu, v trezore spoločnosti nachádzala finančná hotovosť v sume 30.000

eur, začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 01.04.2017 a
uplynula tak dňa 01.04.2020, pričom žaloba bola podaná dňa 17.09.2020. Nemôže byť pravdivé tvrdenie
žalobcu, že sa o finančnej hotovosti žalovaného dozvedel až dňa 24.10.2018, keď dňa 03.09.2018
vyzýval žalovaného na vyjadrenie sa k viacerým skutočnostiam, na ktoré mu žalovaný odpovedal listom
zo dňa 06.09.2018. Žalobcovi by tak subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 06.09.2020, avšak

nie je právne možné aby táto subjektívna premlčacia lehota predĺžila plynutie objektívnej premlčacej
doby, ktorá uplynula dňa 01.04.2020. Žalobca svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal, jediným
dôkazom produkovaným žalobcom bola žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 03.09.2018 adresovaná
žalovanému a odpoveď žalovaného na túto žiadosť zo dňa 06.09.2018. Žalovaný na žiadosť žalobcu
síce spomínal finančnú hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v pokladni spoločnosti, avšak ani jej pôvod
ani jej výška, ani spôsob disponovania touto hotovosťou, v odpovedi žalovaného uvedená nie je.

Už vôbec nebolo v konaní preukázané že žalovaný má resp. mal v držbe takúto finančnú hotovosť
patriacu spoločnosti, ktorou by sa bezdôvodne obohatil. Žalobca svoj nárok odôvodnil len „tvrdením
druhej konateľky spoločnosti, “ keď práve ona žalovanému od 1.4.2017, zamedzila prístup do všetkých
priestorov spoločnosti AD značenie s.r.o. a vymenila všetky zámky od vstupu do priestorov spoločnosti,
vrátane kancelárie, kde sa mal nachádzať trezor. Je zrejmé, že finančnou hotovosťou nakladala

od 01.04.2017 len druhá konateľka, ktorá od tohto dňa zamedzila žalovanému prístup do všetkých
priestorov spoločnosti a vymenila všetky zámky od vstupu do priestorov spoločnosti, vrátane kancelárie,
kde sa mal nachádzať trezor. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom
o trovách konania, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na
vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

7. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd
dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na
konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod
v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v

ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

8. Vzmysleustanovenia§451Občianskehozákonníkanavznikosobitnéhozáväzkovoprávnehovzťahu

z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to objektívna
fakticita vzniku majetkovej výhody alebo prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným
ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu musí byť absencia relevantného právneho
dôvodu vzniku tohto obohatenia, pričom tento faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych
vzťahov vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je

potrebné okrem existencie objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez
právneho dôvodu, aby dané obohatenie išlo „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový
prírastokjednéhosubjektusamusívurčitejpeniazmivyjadriteľnejmiereprejaviťvmajetkovejsféreiného
subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový
prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR

zo dňa 16.12.2008, sp. zn. 6Obdo 16/2008, základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia
je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného
obohatenia znáša postihnutý.

9. S dokazovaním v sporovom konaní súvisia povinnosti, ktoré musia strany sporu splniť ešte predtým,

ako začne súd prvej inštancie dokazovať. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú
nadväzuje dôkazná povinnosť, resp. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, pričom
žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkaznébremeno ohľadom svojich tvrdení. Strana sporu uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení,
ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a tým sa preukážu skutkové okolnosti tvrdení stranou. Ak strana
sporu zostane v konaní pasívna, resp. ak včas nepredloží alebo nenavrhne vykonanie dôkazu, môže

jej to priniesť negatívne dôsledky v podobe prehry v spore. To znamená, že dôkazné bremeno možno
charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenia strany sporu nie sú preukázané
ani na základe predložených alebo navrhnutých dôkazov, je nepriaznivé rozhodnutie pre stranu sporu.
Uvedený právny názor je uvedený aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015, podľa

ktorého dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu
uvedených skutočností tvrdí.

10. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 30.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
sa bezdôvodne obohatil ako konateľ spoločnosti AD značenie, s.r.o., so sídlom Prievidza, M.R. Štefánika

3, za ktorú koná žalobca ako správca konkurznej podstaty, keď žalovaný finančnú hotovosť vo výške
30.000 eur, ktorá sa nachádzala v pokladni a v trezore spoločnosti ku dňu 31.03.2017, pri skončení
svojej funkcie ako konateľ neodovzdal novej konateľke spoločnosti. Odvolací súd má za to, že rozsudok
súdu prvej inštancie obsahuje zrozumiteľné a dostatočné uvedenie skutkového stavu, ktorý bol zistený
z vykonaných dôkazov, a to výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Neobstoja

námietky žalobcu týkajúce sa preukázania pravdivosť jeho tvrdení, že došlo zo strany žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu, keď si mal ako konateľ spoločnosti ponechať finančnú hotovosť vo výške
30.000 eur a túto neodovzdať novej konateľke spoločnosti. V prejednávanej veci nebolo sporné, že ku
dňu 31.03.2017 sa finančná hotovosť nachádzala v pokladni a v trezore spoločnosti AD značenie, s.r.o.,
ale sporné boli skutočnosti, či si žalovaný ako konateľ bez právneho dôvodu ponechal finančnú hotovosť

nachádzajúcu sa v pokladni a trezore spoločnosti, ktorú neodovzdal novej konateľke spoločnosti a v akej
výške malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil
listinné dôkazy, a to žiadosť správcu konkurznej podstaty o poskytnutie súčinnosti zo dňa 03.09.2018
a odpoveď žalovaného na žiadosť správcu zo dňa 06.09.2018, z uvedených vykonaných dôkazov
nemožno ustáliť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Samotné tvrdenia

žalobcu s poukazom na jeho výsluch na pojednávaní nie sú dostatočné na preukázanie bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného, nakoľko žalovaný účinne poprel skutočnosti tvrdené žalobcom. Z
odpovede žalovaného na žiadosť žalobcu zo dňa 06.09.2018 nevyplýva, že by si žalovaný bez právneho
dôvoduponechalfinančnúhotovosť,žalovanýlenuviedol,žekudňu31.03.2017savpokladniavtrezore
spoločnosti AD značenie, s.r.o. nachádzala finančná hotovosť, ale bez udania výšky finančnej hotovosti.

Žalobca v konaní nepredložil a ani neoznačil žiadny iný dôkaz, ktorý by bez pochybností preukázal
ním uvádzané skutočnosti, pričom samotné tvrdenia bez preukázania ich pravdivosti nemôžu viesť k
uneseniu dôkazného bremena. Vzhľadom na uvedené žalobca nebol v konaní úspešný, žaloba nebola
dôvodná, nakoľko výsledkami vykonaného dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že žalovaný ako
konateľ spoločnosti AD značenie, s.r.o. prevzal zo spoločnosti finančné prostriedky vo výške 30.000 eur,

ktoré by si následne ponechal bez právneho dôvodu. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno.

11. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Počiatok plynutia dvojročnej objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom obidva predpoklady musia byť
súčasne splnené a až týmto okamihom dochádza k vzniku oprávnenia uplatniť si právo na súde.
Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného,
ktorou je v tomto prípade bezdôvodné obohatenie, teda od okamihu, kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej

lehoty. Objektívna premlčacia lehota však nijakým spôsobom nepredlžuje lehotu subjektívnu. To
znamená, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr
v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty.

12. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu, že uplatnený nárok nie

je premlčaný. V predmetnom prípade bolo potrebné vychádzať zo zhodných tvrdení strán sporu,
že finančná hotovosť sa v pokladni a v trezore spoločnosti AD značenie, s.r.o. nachádzala ku dňu
31.03.2017. Uvedené vyplýva z odpovede žalovaného na žiadosť žalobcu ako správcu konkurznej
podstaty zo dňa 06.09.2018 a z týchto skutočností vychádzal aj žalobca pri uplatňovaní práva na vydaniebezdôvodného obohatenia. Od dňa 01.04.2017 žalovaný nedisponoval s finančnými prostriedkami,
nakoľko nová konateľka spoločnosti L. F. vymenila zámky a žalovaný stratil možnosť vstupu do
spoločnosti AD značenie, s.r.o., pričom ku dňu 15.09.2017 žalovanému zanikla funkcia konateľa v

spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby,
teda od okamihu, kedy došlo (malo dôjsť) k bezdôvodnému obohateniu, na deň 01.04.2017, nakoľko ku
dňu 31.03.2017 podľa žalovaného bola v pokladni spoločnosti finančná hotovosť a od nasledujúceho
dňa nemal možnosť vstupu do objektu spoločnosti. Žalobca mal za to, že od daného okamihu došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na uvedené žaloba nebola podaná včas s poukazom na

skutočnosť, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 01.04.2017 a uplynula dňa 01.04.2020,
avšak žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až dňa 17.09.2020. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu
lehotu,žalobcasaofinančnejhotovostinachádzajúcejsavpokladnispoločnostidozvedelužodpoveďou
žalovaného zo dňa 06.09.2018, od okamihu ktorého začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
lehota, ktorá môže plynúť len v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty, preto bolo možné uplatniť
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr v posledný deň objektívnej lehoty, teda dňa

01.04.2020. Na správnosť svojich tvrdení ohľadom premlčania nároku žalobcu odvolací súd dodáva, že
aj pokiaľ by sa pri začiatku počítania objektívnej premlčacej lehoty vychádzalo z okamihu zániku funkcie
žalovaného ako konateľa (dňa 15.09.2017), nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol
tiež premlčaný. Vzhľadom na prijaté závery uplatnený nárok žalobcu bol premlčaný a tiež nedôvodný
pre neunesenie dôkazného bremena, preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).