Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235703
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:1111235703.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

H.. Š. H., Q.. XX. XX. XXXX, U. U. XX, X., v konaní zastúpenom JUDr. Jánom Geregom, advokátom,
advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 4, Banská
Bystrica, IČO: 47 253 011, proti odporcovi Slovenskej republike, v mene ktorého koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12 519,14 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 519,14 Eur od 22. 07. 2011 do zaplatenia, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 14. 06. 2011 domáhal náhrady
škody vo výške 667 725,37 Eur s príslušenstvom spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Náhrada škody
zahŕňala náklady na obhajobu a nemajetkovú ujmu.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko - expertíznych činností, Odboru vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti, oddelenia vyšetrovania so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 05. 02.
2001 bolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného

zákona a návodu na trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa ustanovenia
§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo vedené pod sp. zn. ČVS: VKE-3/OVOZTČ-
BB-2001.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý bol
uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 06. 02. 2001 zamietnutý. Trestné stíhanie bolo
ukončené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/186/2001 zo dňa 20. 02. 2007 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/36/2007 zo dňa 05. 12. 2007 tak, že navrhovateľ bol
spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný.
Rozsudok mu bol doručený dňa 30. 01. 2008.Oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. má rovnaké dôsledky
ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Z uvedeného hľadiska je podľa tvrdenia navrhovateľa
nepochybné, že vyššie uvedené uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné. V súvislosti s

nezákonným vznesením obvinenia a trestným stíhaním, ktoré trvalo takmer sedem rokov a počas
ktorého bol navrhovateľ aj vo väzbe, mu vznikla škoda. Navrhovateľ uviedol, že počas trestného stíhania
vynaložil náklady na obhajobu a vznikla mu aj nemajetková ujma. Príčinnú súvislosť vidí navrhovateľ v
tom, že škoda mu vznikla výlučne v súvislosti s týmto trestným stíhaním. Za obhajobu dňa 14. 12. 2010
zaplatil navrhovateľ sumu vo výške 3 847,00 Eur na základe faktúry H.. G. H..

K nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že jeho prípad bol medializovaný v celoslovenskom meradle,
atovhlavnýchsprávachvšetkýchtelevíziíarozhlasovýchstanícbezprostrednepovzneseníobvineniaa
zadržania dňa 06. 02. 2001 ako hlavná správa dňa. V tento deň vo všetkých médiách bola uverejňovaná
zvuková nahrávka ako jediný dôkaz, na základe ktorého bolo proti nemu vznesené obvinenie a bol
vzatý do väzby. Všetko sa udialo skôr, ako sa mohol k tomu vyjadriť, pretože vyšetrovateľ pri vznesení

obvinenia a zadržaní mu odmietol prehrať tento zvukový záznam s tým, že ho nemal k dispozícii. Od
začiatku navrhovateľ tvrdil, že ide o bezprecedentný zásah do jeho práv ako advokáta. Navrhovateľ
pracoval a pracuje ako advokát, jeho meno bolo spájané so spáchaním závažného previnenia a bol
opakovane spájaný s aktívnou nezákonnou účasťou v kauze Mikuláša Černáka. V dôsledku toho bolo
navrhovateľovo meno a jeho kredit spochybňované v odbornej právnickej verejnosti, najmä medzi

advokátmi, sudcami, prokurátormi a policajtmi, pričom aj v dnešnej dobe rezonuje pri rôznych iných
kauzách, resp. komentároch. Orgány činné v trestnom konaní vo vzťahu k výkonu jeho práce advokáta
flagrantným spôsobom porušili zákon a až do ukončenia trestného stíhania na jeho postih a na jeho
usvedčenie z trestnej činnosti využívali „dôkaz“ získaný nezákonným spôsobom. Aj v súčasnosti boli
najmä zo strany generálnej prokuratúry prezentované stanoviská, z ktorých pre zainteresovaných

vyplýva jednoznačné presvedčenie o jeho vine zo spáchania pôvodne žalovaných skutkov. Počas doby
obmedzenia jeho osobnej slobody navrhovateľ utrpel ujmu v tom, že musel vypovedať plnomocenstvo
na obhajobu viacerých klientov v živých veciach a v dôsledku trestného stíhania jeho osoby po dobu
siedmich rokov zaznamenal výrazný pokles záujmu o poskytovanie jeho služieb ako advokáta. Dlhšiu
dobu od začiatku trestného stíhania nebol schopný pracovať s tým, že mal problém ísť na pojednávania,

na návštevy klientov vo väznici a zúčastňovať sa úkonov prípravného konania. V dôsledku nezákonného
trestného stíhania navrhovateľ trpel a trpí psychickými problémami, pre ktoré sa dlhodobo lieči a aj v
súčasnej dobe sa prejavujú rôznymi poruchami, ako sú úzkostné stavy, depresie, poruchy spánku a
pod. Nezákonné trestné stíhanie znamenalo výrazný zásah do života jeho rodiny, najmä v tom čase
dospievajúcej dcéry, matky, manželky a súrodencov. V dôsledku obrovskej medializácie jeho prípadu,

ktorému bola dokonca venovaná aj časť diskusie vo verejnoprávnej televízii a v rámci ktorej bolo
neustále uvádzané jeho meno a uverejňovaná jeho fotografia, osoby, ktoré ho poznali, jeho priatelia,
susedia a známi nadobudli presvedčenie o reálnosti navrhovateľovej trestnej činnosti a na základe tohto
presvedčenia ho posudzovali a mnohí aj doteraz posudzujú ako osobu spájanú s podsvetím. Na základe
uvedeného sa navrhovateľ domnieval, že iba náhrada skutočnej škody v jeho prípade nie je dostačujúca,

a preto sa domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 663 878,37 Eur.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 06. 2012 navrhovateľ uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb.
akceptoval skutočnosť, že rozsah náhrady skutočnej škody nie je obmedzený tarifnou odmenou.
Tento názor je vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) sp.

zn. 3Cdo 175/2005. Inými slovami povedané, nie je rozhodujúce, aký počet úkonov bol vykonaný,
pretože sa nejedná o tarifnú odmenu, ale aká bola uhradená skutočná čiastka za obhajobu vo
výške zmluvnej odmeny dohodnutej medzi ním a obhajcom v súvislosti s obhajobou v trestnom
konaní. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy,
navrhovateľ poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009 či sp. zn. 1Cdo 53/93. Nárok

na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 1Cz 6/90). Príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (uznesenie o vznesení obvinenia) a vznikom nemajetkovej
ujmy vidí navrhovateľ v následkoch, ktoré nastali. Tu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo
177/2005, kde nemajetkovú ujmu je potrebné posudzovať aj v súvislosti s čl. 1 a 5 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Odporca s návrhom nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Odporca uviedol, že nárok navrhovateľa
považuje za premlčaný a vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodenýrozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/186/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 1To/36/2007 a tento oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12.
2007. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

zo dňa 17. 01. 2011 zaslanou a doručenou Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 21. 01. 2011.
Predmetná žiadosť bola postúpená a doručená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 28.
01. 2011. Navrhovateľ si nárok uplatnil návrhom o náhradu škody na Okresnom súde Košice I, ktorý
mu bol doručený dňa 14. 01. 2011. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa doručenia,
resp. oznámenia rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená, čo znamená, že počiatok tejto lehoty

je viazaný na okamih, kedy sa poškodený o škode dozvedel. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že
oslobodzujúci rozsudok mu bol doručený dňa 30. 01. 2008. Okamih doručenia však odporca nepovažuje
zarelevantný,pretožekoznámeniupredmetnéhorozsudkudošloskôr.Právnyzástupcanavrhovateľasa
dňa 05. 12. 2007 zúčastnil verejného zasadnutia Krajského súdu v Prešove, na ktorom bol oslobodzujúci
rozsudok vyhlásený. Podľa názoru odporcu dátum 05. 12. 2007 predstavuje jednak deň nadobudnutia
právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, ako aj deň, kedy sa navrhovateľ o prípadnom vzniku škody

dozvedel. Na základe uvedeného odporca tvrdil, že lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody
navrhovateľovi uplynula dňa 05. 06. 2011. Keďže navrhovateľ si uplatnil nárok na súde návrhom
doručeným Okresnému súdu Košice I až dňa 14. 06. 2011, uplatnil si ho oneskorene. Podľa § 23
zákona č. 58/1969 Zb. sa nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe premlčí za rok
odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie. Je teda nesporné, že všetky nároky

navrhovateľa viažuce sa na väzbu sú premlčané. Z toho dôvodu je nevyhnutné skúmať, v súvislosti s
akým rozhodnutím mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, či už ide o trovy právneho zastúpenia, alebo
nemajetkovú ujmu. Keďže odporca považuje nárok súvisiaci s väzbou za premlčaný, je podľa jeho
názoru potrebné skúmať aj jednotlivé úkony právnej služby a rozlíšiť tie, ktoré boli urobené v súvislosti s
väzbouanatieostatné.OdporcapoukázalajnarozhodnutieNSSRsp.zn.1Cdo53/93,vzmyslektorého

štát v obdobných veciach zodpovedá iba za trovy nutnej obhajoby. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,
odporca poukázal na to, že podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné popri iných nárokoch uplatňovať
si aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon č. 58/1969 Zb. ustanovenia o spôsobe a rozsahu
náhrady škody neobsahuje, pričom v § 20 odkazuje na úpravu právnych vzťahov podľa Občianskeho
zákonníka. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Náhradu nemajetkovej ujmy je možné podľa Občianskeho zákonníka priznať len v osobitných prípadoch
zodpovednosti za škodu vymedzených v zákone, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci medzi tieto nepatrí. Na základe uvedeného považuje odporca
nárok v časti nemajetkovej ujmy za nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom
(vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, príjmový doklad, žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2011, vyjadrenie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úkony právnej služby v trestnom konaní, kópie a originály
článkov zverejnených v tlači, prepisy správ vysielaných v televízií a v rádiu, kópia častí kníh, zdravotná

dokumentácia a DVD nosič), ďalej vyšetrovacím spisom Ministerstva vnútra SR, Sekcie vyšetrovania
a kriminalisticko - expertíznych činností, Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti,
oddelenia vyšetrovania Banská Bystrica sp. zn. ČVS: VKE-3/OVOZTČ-BB-2001, trestným spisom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/186/2001, výsluchom navrhovateľa a výpoveďou jeho právneho
zástupcu, výsluchom odporcu a výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS: VKE-3/OVOZTČ-BB-2001 zo dňa 05. 02. 2001 bolo voči
navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin nadržovania podľa § 166
ods. 1 Trestného zákona a návod na trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku
podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 175 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že navrhovateľ v úmysle pomôcť obžalovanému J. Č.Á. vyhnúť sa trestnému stíhaniu pre trestný čin
vraždy R. K.G. E. Y. D. XX. XX. XXXX T. O. K. W. S. Q. O. Y. Ž., K. R., pri vzájomnom rozhovore Y.
G. F. v postavení chráneného svedka na podnet doposiaľ nestotožnených osôb tomuto navrhol, aby
na odvolacom konaní na Najvyššom súde v Bratislave zmenil svoju svedeckú výpoveď týkajúcu sa
zavraždenia E. Y., a to v tom zmysle, Ž. E. Y. vo večerných hodinách v presne nezistený deň mesiaca

september 1997 pri chate T. X. K. R. T. D. M.. R. - U. Q. J.Š. Č., G. W. G. F. doposiaľ uvádzal vo svojich
svedeckých výpovediach, ale iná osoba a navrhol, aby za zmenu svedeckej výpovede požadoval od
osôb, ktorým by zmenou svedeckej výpovede pomohol vyhnúť sa trestnému stíhaniu, požadoval sumu
minimálne 10 miliónov Sk, s čím G. F. súhlasil.Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kv 14/01 zo dňa 06. 02. 2001 bola
sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá ako nedôvodná. Prokurátor

v uznesení uviedol, že vyšetrovateľ postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku, keď na základe skutočností zhromaždených pred začatím trestného stíhania vzniesol voči
navrhovateľovi obvinenie.

Zápisnica o zadržaní navrhovateľa bola spísaná v Košiciach dňa 06. 02. 2001 o 01.30 h a bol vydaný

príkaz na jeho umiestnenie do cely. Osobná sloboda bola navrhovateľovi obmedzená od 05. 02. 2001 o
20.20 h. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove dňa 06. 02. 2001 pod sp. zn. Kv 14/001 vypracoval
návrh na vzatie navrhovateľa do väzby. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. Ntv 9/01 zo dňa 07.
02. 2001 bol navrhovateľ vzatý do väzby, ktorá sa začala dňa 05. 02. 2001 o 20.20 h a bola vykonávaná
v Ústave na výkon väzby v Levoči. Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá
bola Krajským súdom v Prešove uznesením sp. zn. 2To 28/01 zo dňa 19. 02. 2001 zamietnutá.

Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. Ntv 9/01 zo dňa 23. 04. 2001, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. 04. 2001, bol navrhovateľ z väzby prepustený na slobodu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 26. 09. 2001 na Okresný súd Poprad obžalobu sp.
zn.Kv14/01-236zodňa04.09.2001nanavrhovateľa,Ž.D. XX.XX.XXXXT.O.K.W.S.,Q.O.Y.Ž.,

K. R., R. N. Y. G. F., v postavení chráneného svedka, na podnet nezistených osôb menovaného naviedol,
aby v odvolacom konaní na Najvyššom súde v Bratislave v trestnej veci J. Č., obžalovaného z trestného
činu vraždy podľa § 229 ods. 1 a 2 písm. f) Trestného zákona, zmenil svoju svedeckú výpoveď v tom
zmysle, že nebohého E. Y. T. R. Q. D. T. J. Y. XXXX R. O. T. K. R., T. D. M.. R. - U., Q. J. Č., G. W. G. F.
uvádzal vo svojich predchádzajúcich svedeckých výpovediach, ale iná osoba, pričom mu navrhol, aby za

zmenu výpovede požadoval sumu minimálne 10 miliónov Sk. Navrhovateľ týmto konaním mal spáchať
trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s návodom na
trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 175 ods.
1 písm. a) Trestného zákona. Skutkový stav uvedený vo výroku obžaloby bol preukazovaný obrazovým
a zvukovým záznamom vyhotoveným zo stretnutia navrhovateľa G. G. F. dňa XX. XX. XXXX T. Č.G. K.

XX.XX F. D. XX.XX F. Q. O. Y. Ž.. „Z prepisu tohto záznamu je zrejmé, že navrhovateľ bol iniciátorom
zmeny T. G. F. v trestnej veci obžalovaného Č.. T. zmysle pokynov navrhovateľa G. F. napísal na stretnutí
list, ktorý následne navrhovateľ zaslal obhajcom obžalovaného J. Č., v ktorom G. F. prehlasuje, že proti
uvedenému obžalovanému nevypovedal pravdu. Navrhovateľ súčasne navrhol G. F., aby požadoval za
zmenu výpovede pred Najvyšším súdom odmenu. Z obsahu rozhovoru je zrejmé, že zmena výpovede

mala pomôcť neznámym osobám docieliť vrátenie veci obžalovaného J. Č. prvostupňovému súdu. Ako
je z obsahu rozhovoru zrejmé, jediným predmetom stretnutia bol záujem dohodnúť podrobnosti zmeny
výpovede G. F. pred Najvyšším súdim v trestnej veci R. Y..“

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 2T/186/2001 - 729 zo dňa 20. 02. 2007 oslobodil navrhovateľa

spod obžaloby krajského prokurátora v Prešove sp. zn. Kv 14/01 - 236 zo dňa 04. 09. 2001 pre skutok
právne kvalifikovaný ako trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s návodom na trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 10 ods. 1
písm. b) k § 175 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý
bol navrhovateľ stíhaný. Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade

odvolanie a žiadal, aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1To 36/07 - 755 zo dňa 05. 12.
2007 zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej Y. G. F. a podľa § 226 písm. b) Trestného poriadku
ho oslobodil. Vo zvyšku zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. K zrušeniu rozsudku v časti týkajúcej
sa Alexandra Horvátha došlo z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne oslobodil G. F.W. R. §. XXX

R.. G.) W. R..

Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To 36/07 bol vyhlásený na verejnom zasadnutí za
prítomnosti senátu, prokurátora, asistenta senátu a obhajcov: H.. G. H. G. H.. A. X. (M. H.. H. U.).
Navrhovateľ na verejnom zasadnutí prítomný nebol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove mu bol

doručený dňa 30. 01. 2008.Z predloženého príjmového dokladu č. P - 127 zo dňa 14. 12. 2010 (č. l. 10 spisu) súd zistil, že
navrhovateľ zaplatil H.. G. H.Q. sumu vo výške 3 847,00 Eur ako úhradu faktúry za právnu pomoc. Na
faktúre (č. l. 28 - 29 spisu) boli špecifikované úkony právnej pomoci spolu vo výške 3 847,00 Eur.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd zistil:

T. D. X. T. M. D. XX. XX. XXXX (Q. G. D. D. N., Č.. S.. XX Y.) U. I. Č. Y. Q. „. R. M. X..“. Y. R. „. Y. G. F..,
Q. Č. X. M. U. N. F., M. T. - M. T. R. R. G. R.X. E. Y. K. Q. F. R. Š. A..“. Č. Z. K. K. X. Q. Q. Y. T. X. Č.

G. Y.., T. X. G. F.. M. Y. Y. T.. D. M. J. U. R. Q.. J. Q. G. G. M. K. Ň. G. K. K. G. F.. T. Č. Q. H..

T. D. Y. M. I. XX. XX. XXXX (D. D. N., Č.. S.. XX Y.) Q. W. Y. U. I. Č. Y. Q. „. Y.: Č. Q..“., K. X. U. M. T.
Y. G. F.. T. R. Y. Č.. J. Q. G. G. M. K. Ň. G. K. K. G. F.. T. Č. Q. H..

T. D. R. M. I. XX. XX. XXXX (Č.. S.. XX Y.) Q. W. Y. U. I. Č. Y. Q. „. K.. O. Y. M. T. T. R. Č..“., K. X.F. U.

M. T. Y. G. F.. T. R. Y. Č.. Č. R. G. Q. D. Y. Q.. J. Q. G. G. M. K. Ň. G. K. K. G. F.. T. Č. Q. H..

Q. Č.. S.. XX Y. Q. M. Č. „. M. T. J.Š. Č. Q. O. Y. G. F.. Ú. X. R. T. U. G. R..“. G. „E. Z.: „Vyšetrovatelia
ovplyvňovanie odmietajú. Lekárske vyšetrenia pred každým vypočúvaním G. F.. J. T..“. I. T. Q. U. Q., U.
D. G. U. Č. Y., X. H. K. K. zmena výpovede G. F.. J. Q. G. G. M. K. Ň. G. K. K. G. F.. T. Č. Q. H..

Na č. l. 93 spisu navrhovateľ založil článok „Korunný svedok zmenil výpoveď a tvrdí, že Č. nevraždil.“
uverejnený v novinách bez názvu, bez dátumu a bez čísla strany, kde je obsahom zmena výpovede G.
F.. v prospech J. Č.. Meno navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o K. G. F.. v článku nie je.

Q. Č.. S.. XX Y. Q. M. Č. „. D. K. G. R. N. I. T. D. Y. D. XX. XX. XXXX (Q. G. D. D. N.). J. Q. G. G. M.
K. Ň. G. K. K. G. F.. T. Č.Á. Q. H.. T. Č. „. N. K. T. K. G. D. T..“., X. J. U. I. T. D. Y. D. XX. XX. XXXX
(Q. G. D. D. N.), G. R.: „...R. K. XX.XX F. R. J.Ž. Y. W. X. Q. F. G. T. Q. T. D. U. K. Y. T. R. XX - N. G.
Š. H.. M. X.. W. G., X. T. Ú. R. J.. Č.Á. T. Y. W. Y. M. T. R. K. E. Y. Ú. Q. O. Y. G. F.., G. M. Y. T. W.
N. Y. J. K. XX. H. J.F. N. Q. O. Y. Ž. T. R. K.. [...] X. G. H. T. Y. K. M. Q. Q. Y. W. Č. Q. G. R. Y. T. N.

K. W., Č.Z. F. T. D. T., G. Q.. [...]“.

T. D. Y. M. D. XX. XX. XXXX Q. W. Y. (Č.. S.. XX Y.) H. M. Č. Y. Q. „. G. F.. H. X..“. T. Y. N. Y. Q. „. H. I. „.
Č. N. M. G.- G. T. N. J. Y. G. F.. G. H. R. M.Á. Š. H.. G. T. R. G. H.., G. M. Y. T. T. R. J. Č.. R. R. Y. T. J. T..
G. F..: „., K. R. R..“.

Š. H..: „. W., G. Y. H. Ž. T. J. Q. G. XX J..“.
G. F..: „. Q., K. Y. M. T., W. H.... J. Y. R. Q., U. J. Y. R. Q. D. J., G. J. K.. G. J. K. K., Y., D., M..“.
Š. H..: „. H.... F.? Č. R. W. T. W..“.
G. F..: „..“.
Š. H..: „. W. M., F.?“.

Nač.l.96spisunavrhovateľzaložilčlánok „SvedokG.F..Priznal,žekrivosvedčil.“uverejnenývdenníku
SME dňa XX. XX. XXXX (názov denníka a dátum dopísaný rukou), v ktorom autor píše: „... Polícia má
audio- aj videonahrávku rozhovoru J. G. F.. G. H. R. Š. H..“.

V denníku Korzár zo dňa XX. XX. XXXX (č. l. 97 spisu) bol uverejnený článok „V cele skončil korunný
svedok aj jeho právny zástupca.“, v ktorom autor uvádza: „Má to byť dôkaz o tom, že právny zástupca
H. F.., M. X. G. H.. Š. H.., navádzal svojho mandanta na zmenu výpovede v prospech obžalovaného J.
Č.. [...]V súvislosti s uvedeným dôkazom bolo vznesené obvinenie H.. Š. H.. z navádzania na trestný čin
krivej výpovede, nepravdivého znaleckého posudku a z trestného činu nadržovania. [...] Trestná sadzba

pri trestných činoch, z ktorých je H.. Š. H.. obvinený, sa pohybuje v rozpätí 3 až 8 rokov. [...]“

Na č. l. 98 spisu navrhovateľ založil článok „Klamal G. F.. kvôli sľúbeným 10 miliónom? Z chráneného
svedka sa stal obvinený z krivej výpovede.“ uverejnený dňa 07. 02. 2001 (bez uvedenia názvu
tlače) autor článku uvádza: „... Obvineniu z návodu na trestný čin krivej výpovede a z trestného činu

nadržovania čelí aj právny zástupca G. F.. H.. Š. H.. M. X.. [...] Advokátov v nej zreteľne nadiktoval
celý list svedkovi v tom znení, v akom bol neskôr doručený Najvyššiemu súdu SR. [...] „K. Š. H.. pred
vyšetrovateľom potvrdil stretnutie so svedkom, nepamätá sa však presne na obsah rozhovoru,“ uviedol
včera H.. Z.. [...]“.Na č. l. 98 spisu navrhovateľ založil článok „Spochybnená obžaloba. Chránený svedok zmenil výpoveď
v R. Č..“ uverejnený v denníku Pravda dňa 07. 02. 2001 (názov a dátum dopísaný rukou). Meno
navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. v článku nie je.

V denníku Pravda zo stredy dňa XX. XX. XXXX (č. l. 100 spisu) bol zverejnený článok „Zvraty v kauze.
Chránený svedok sa zas priznal, že pred súdom klamal.“, v ktorom autor článku uvádza: „... Ako
informoval riaditeľ sekcie vyšetrovania MV SR H. Z., vyšetrovateľ obvinil aj 47 - ročného advokáta Š. H..
M. X. z návodu na trestný čin krivej výpovede a z trestného činu nadržovania. [...] Vyšetrovateľ v utorok

svedka aj advokáta zadržal. Š. H.. pri výsluchu uvádzal iba to, že sa na okolnosti rozhovoru Y. G. F..
nepamätá. [...] Vlaňajší rozhovor, v ktorom G. Š. H.. navádzal svedka na krivú výpoveď, polícia zachytila
na zvukový a obrazový záznam [...] Polícia záznamom disponovala už dávnejšie, bolo však potrebné
vyčkať, či G. F.. skutočne svoju výpoveď zmení tak, ako ho na to Š. H.. navádzal. [...]“ Na druhej strane
denníka článok pokračoval pod názvom „Kupčenie so svedectvom. Usvedčujúci záznam z navádzania
na krivú výpoveď.“, v ktorom autor pokračuje: „... X. G. XX. H. J. N. Q. G. F.., O. Y. [...] G. XX - J. M. M.

R. Y. v O. Ž. Y. T. K. R.. Po úvodných formalitách advokát navrhuje chránenému svedkovi, aby svoju
výpoveď zmenil. [...] „Na to, aby som ja žil vonku, to mi nestačí ani 10 miliónov,“ R. Š. H.. [...]“

V denníku X. T. M. D. XX. XX. XXXX (č. l. 102 a 226 spisu) bol zverejnený článok „. šokoval manželku
zadržaného G..“, kde auto píše: „... Šéf slovenských vyšetrovateľov H. Z. sa včera pochválil, že jeho

tím vlastní zvukový i obrazový záznam zo stretnutia G. F.. s H. X. R. M. H.. Š.W. H.. Uskutočnilo
sa T. XX. H. Q. O. Y. Ž. T. K. R. a advokát mal na ňom klienta nahovoriť na zmenu výpovede v
prospech J. Č.. Š. H.. údajne G. F.. navrhol, aby za zmenu svedeckej výpovede od osôb, ktorým by
takto pomohol vyhnúť sa trestnému stíhaniu, požadoval poriadny balík peňazí. [...] Čistý neostal anZ. Š.
H.. (Mimochodom, ten kedysi zastupoval už nebohého bossa X. R. X. X. a v súčasnosti je v službách

zvyškujehodružiny,obvinenejzvraždyJ.Y.)Vočiznámemukošickémuadvokátovivzniesolvyšetrovateľ
obvinenie z trestného činu nadŕžania. Noc z pondelka na utorok i zo včera na dnes strávil pod policajným
dozorom a dnes by mal súd rozhodnúť o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby Hoci s veľkými
problémami, no dnes večer sa nám podarilo Y. Y. J. Š. H.. [...] Samozrejme, zaujímalo nás, aký postoj
M. Š. H.. voči obvineniam. „Poprel ich a cíti sa nevinný,“ povedala nám jeho manželka, ktorá je od

pondelka v tejto veci i jeho obhajkyňou. „Pri prvom výsluchu mu nepredložili žiaden dôkaz, na ktorý sa
toto uznesenie o vznesení obvinenia odvolávalo,“ [...] „Jediným dôkazom je zvukovo - obrazový záznam
zo Y. J. Y. G. F.. T. H. XXXX. J. R. T., X. W. W. F. G. M. M. Q. H. na jedenástich stranách, žiadal, nech
mu tento záznam predložia, aby sa k nemu mohol vyjadriť. [...] Napriek tomu bol dnes (rozumej včera)
v popoludňajších hodinách tento záznam poskytnutý médiám i verejnosti, na rozdiel od manžela, ktorý

sa s ním nemohol oboznámiť. Preto ma šokovalo vyjadrenie H. Z. T. médiách, že sa manžel na obsah
rozhovoru z tohto dňa nepamätá.“ O autentickosti policajného záznamu rozhovoru má J. Š. H.. R.. [...]“.

Na č. l. 104 spisu navrhovateľ založil článok „Korunný svedok včera opäť označil Č. za vraha. Jeho
košického advokáta Š. H.. obvinili z navádzania na trestný čin krivej výpovede.“ uverejnený dňa 07.

02. 2001 (bez uvedenia názvu tlače) Autor článku uvádza: „... K pondelkovej krivej výpovedi ho
podľa vlastných slov prinútil jeho X. G. Š. H.. ako aj ďalšie osoby z okruhu Č.. [...] Šéf slovenských
vyšetrovateľov H. Z. včera novinárom poskytol časť zvukového a obrazového záznamu z rozhovoru M.
XX. H. XXXX na O. Y. Ž. T. K. R., keď ho navštívil jeho advokát Š. H.. [...] V súčasnosti už bol vypočutý
Š.W. H.., ktorý je obvinený z navádzania na trestný čin krivej výpovede, nepravdivého znaleckého

posudku a trestného činu nadržovania. Podľa Z. obvinený uviedol, že si na obsah predmetného
rozhovoru nepamätá. Vyšetrovateľ prokurátorovi predloží návrh na vzatie do väzby. Vyšetrovateľ odboru
vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti začal v pondelok trestné stíhanie a obvinil G. F.., svedka
v kauze Č. G. Y.., pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku. G. F.. po výpovedi
pred senátom Najvyššieho súdu SR si písomne podal návrh na vylúčenie z programu ochrany svedka.

Žiadosti bolo vyhovené. Vyšetrovateľ G. F.. Z. Š. H.. zadržal a umiestnil do cely predbežného zadržania.“

Na č. l. 105 (aj č. l. 234) spisu navrhovateľ založil článok „Košický advokát v levočskej base. V kauze Č.
G. Y.. sú známe prvé právoplatné rozsudky.“ uverejnený dňa 08. 02 2001 v Košickom večere. V článku
autoruvádza:„Advokátskaobecprišlavčeranaurčitýčasojednéhozosvojichčlenov.SudcaOkresného

súdu v Poprade totiž akceptoval návrh prokuratúra a vzal do väzby známeho košického advokáta H..
Š. H.. [...] Polícia totiž disponuje zvukovo - obrazovým záznamom, ktorý údajne dokazuje, že Š. H..
nahováral svojho klienta na zmenu výpovede v prospech Č.. Hoci košický advokát všetky obvinenia
poprel, na popradského sudcu zrejme argumenty polície zabrali. „Manžel podal proti uzneseniu o vzatído väzby sťažnosť,“ informovala nás manželka Š. H.., ktorá je od pondelka v tejto veci jeho obhajkyňou.
[...] Hoci niektoré regionálne denníky priniesli informácie, že Š.W. H.. bol zo súdu odvezený na neznáme
miesto, my sme sa z dobre informovaného zdroja dozvedeli, že bol ubytovaný v levočskej väznici. [...]

Mimochodom v súvislosti s väzbou H.. Š. H.. sme pátrali v súdnom archíve, či už nastala niekedy v
minulosti situácia, aby sa za mrežami ocitol advokát. Dozvedeli sme sa, že pred šiestimi rokmi strávila
šesť mesiacov vo väzbe Q. A. známa košická obhajkyňa, ktorej prípad tiež súvisel s podsvetím. Hoci jej
kauza ešte nie je uzavretá, v súčasnosti normálne vykonáva advokátsku prax.“

Na č. l. 106 v spise navrhovateľ založil článok „Vraždu treba došetriť. J. Č. napokon dostal osem a pol
roka.“ uverejnený dňa 08. 02. 2001 v denníku Pravda (názov a dátum dopísaný rukou). Autor článku
uvádza: „Podľa riaditeľa sekcie vyšetrovania MVS SR H. Z. bude vyšetrovateľ stíhať korunného svedka
G. F.., obvineného z krivej výpovede, na slobode. Sudca však vzal do väzby advokáta Štefana J., ktorý
ho na krivú výpoveď navádzal.“

Na č. l. 107 spisu navrhovateľ založil článok „Chronológia kauzy J. Č.“ uverejnený v denníku Pravda vo
štvrtok 08. 02. 2001 na tretej strane, kde autor uvádza: „6. február 2001: Polícia vyhovela G. F.. a uvoľnila
ho z programu chránených svedkov. Dôvodom, okrem jeho písomnej žiadosti, bolo porušenie dohody
G. F.. Vzápätí ho však polícia zadržala a vyšetrovateľ obvinil jeho a jeho advokáta Š. H.. z trestného činu
krivej výpovede. G. F.. vypovedal pred vyšetrovateľom, kde povedal, že 5. februára nehovoril pravdu, k

čomu ho donútili jeho advokát a ľudia z K. J. Č..“.

Na č. l. 108 spisu navrhovateľ založil článok s názvom „Skrýva sa G. F. v Prešove?“ (bez uvedenia
názvu tlače a dátumu vydania). Autor v článku uvádza: „Po zmene výpovede F. požiadal o uvoľnenie
z programu chráneného svedka (PCHS). Polícia mu podľa zákona vyhovela, no vzápätí vyšetrovateľ

obvinil jeho i jeho advokáta X. Š.W. H.. z krivej výpovede.“

Na č. l. 109 spisu navrhovateľ založil článok s názvom „Kľúčový svedok Č.Á. obžaloby je v cele v
Prešove.“ uverejnený v denníku SME dňa 03. 03. 2001 (názov a dátum dopísaný rukou). Autor článku
uvádza: „Po zmene výpovede F. požiadal o uvoľnenie z programu chráneného svedka. Polícia mu podľa

zákona vyhovela, no vzápätí vyšetrovateľ obvinil jeho i jeho advokáta z krivej výpovede.“ V tom istom
denníku bol zverejnený aj článok s názvom „Zadržali spolupáchateľa vraždy J. X., svedka v procese Y.
J. Č..“. J. Q. G. G. M. K. Ň. G. K. K. G. F.. T. Č. Q. H..

Na č. l. 110 spisu navrhovateľ založil dva články jeden uverejnený v Korzári dňa 09. 03. 2001 s názvom

„Z. W., Ž. G. F.. výpoveď nezmenil.“ V tomto článku meno navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o
obhajcovi G. F.. nie je. Druhý článok, ktorý má byť zo dňa 31. 03. 2001 uverejnený v denníku Korzár
s názvom „Bývalého chráneného svedka G. F.. vzali do väzby.“ Autor článku píše: „Na krivú výpoveď
a finančnú odmenu ho údajne naviedol jeho právny zástupca Š. H.. a ďalšie osoby.“ Názov tlače a aj
dátum jej vydania bol dopísaný rukou.

Na č. l. 111 spisu navrhovateľ založil článok z pondelka 02. 04. 2001 uverejnený údajne v Národnej
obrode roku 2001 (názov a rok dopísaný rukou). V článku pod názvom „Svedok v kauze Č. sa pokúsil
utiecť za hranice. Z. Š. ostal za mrežami aj z dôvodu marenia vyšetrovania.“ nie je uvedené meno
navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F..

V denníku Košický večer zo 04. 05. 2001 (dátum dopísaný rukou, č. l. 112 spisu) je uverejnený článok
„Košický advokát strávil vo väzbe 81 dní. H.. Š. H.. obvineného z navádzania na krivú výpoveď súd
prepustil na slobodu.“ V článku autor uvádza: „Uznesením sudcu Okresného súdu v Poprade bol totiž
vzatý do vyšetrovacej väzby košický advokát H.. Š. H.. Hlavným tromfom polície bol zvukovo - obrazový

záznam, ktorý údajne dokazoval, že Š. H.. nahováral svojho klienta na zmenu výpovede v prospech
Č.. [...] Š. H.. netajil, že využil možnosť, ktorú mu umožňuje Trestný poriadok. „Podal som žiadosť o
prepustenie z väzby a 26. apríla som dostal uznesenie Okresného súdu v Poprade, ktorým mi súd
vyhovel. Ešte v ten istý deň som bol prepustený na slobodu,.“ povedal nám advokát. Jeho pobyt v cele
vyšetrovacej väzby v levočskej väznici trval presne 81 dní. O podmienkach za mrežami sa Š. H.. bližšie

vyjadrovať nechcel. „Čo sa týka pobytu vo väzbe, nemám k nemu žiadne námietky. Všetko prebiehalo v
zmysle zákona o výkone väzby.“ Samozrejme zaujímalo nás, aký je názor Š. H.. na vznesenie obvinenia
a najmä na nahrávku rozhovoru z júna 2000 medzi ním G. G. F.. Práve tento dialóg totiž podľa šéfa
slovenských vyšetrovateľov H. Z. usvedčuje advokáta z navádzania svojho klienta k zmene svedeckejvýpovede. „Moje obvinenie naďalej trvá a trestné stíhanie pokračuje. Z tohto dôvodu sa k tejto veci
nemôžem bližšie vyjadrovať.“ znela diplomatická odpoveď.“ Na druhej strane denníka autor článku
pokračuje „Hoci má Š. H.. na krku dva paragrafy, v zmysle prezumpcie neviny sa naňho hľadí ako na

bezúhonnéhočloveka,atedasanaďalejmôževenovaťsvojmuzamestnaniu.„Aždoprípadnéhopodania
obžaloby môžem vykonávať advokátsku prax bez obmedzenia. Po podaní obžaloby je na zvážený
Slovenskej advokátskej komory, či môj výkon praxe advokáta do výroku súdu pozastaví, alebo nie,“
povedal nám advokát, ktorého od chvíle, keď boli voči nemu vznesené obvinenia, obhajuje manželka.
Tento stav nemôže zmeniť ani fakt, že Š. H.. už nie je vo väzbe. „Advokáta musím mať i naďalej, nakoľko

v mojom prípade ide zo zákona o nutnú obhajobu.“ Mimochodom Š. H.. bol známy ako obhajca špičky
X.N. E. v súčasnosti obvineného z vraždy J. Y.. Nakoľko sa vo väzbe nemohol na úkonoch tejto kauzy
zúčastňovať, obidvoch S. U.., J. U.. Z. T. M.. Y. I. „. H. X..“.

Na č. l. 114 založil navrhovateľ článok s názvom „Zákon musia dodržiavať nielen občania.“ uverejnený
v denníku SME (názov tlače dopísaný rukou bez uvedenia dátumu). Článok napísala D. J. (autorka

je podpredsedníčkou Slovenskej advokátskej komory), ktorá v článku uvádza: „Krajský súd v Banskej
Bystrici v kauze obvineného Č. J. a spoločníkov odmietol brať do úvahy dôkazy týkajúce sa okrem iných
osôb aj člena Slovenskej advokátskej komory (SAK) G. Š. H.. Nezaoberal sa policajnou nahrávkou
rozhovoru medzi G. Š.. H. a jeho klientom G. F.., v tom čase chráneným svedkom, s odôvodnením,
že uvedený dôkaz bol získaný protizákonne. SAK považuje v tejto súvislosti za dôležité poukázať

na fakt, že policajné odbory a prokurátora postupovali proti G. H. v rozpore so zákonom. Š.. H. bol
v čase použitia informačno - technických prostriedkov proti jeho osobe advokátom G.. F.. Zákon
nedovoľuje štátnym orgánom zaznamenávať rozhovor medzi obvineným a jeho obhajcom. Nezákonným
použitíminformačno-technickéhoprostriedkubolonajhrubšímspôsobomzasiahnutédoštátomuznanej
povinnosti mlčanlivosti advokáta, ktorá je základným pilierom dôvery medzi klientom a advokátom.

Napriek tomu bol advokát Š. H. obvinený z trestného činu nadržiavania, návodu na trestný čin krivej
výpovedeanepravdivéhoznaleckéhoposudkuanaistýčasbolvzatýdovyšetrovacejväzby.Nezákonné
vyhotovenie nahrávky jeho rozhovoru so svedkom/obvineným G. F. navyše nebránilo prokuratúre
predložiť ju ako dôkaz na súdnom pojednávaní. SAK považuje za alarmujúce, že prokuratúra, ktorá
vykonávala v trestnom procese dohľad nad prípravným konaním, nezasiahla proti nezákonnému

postupu polície, ba dokonca ho aj podporovala. Slovenská advokátska komora má záujem, aby každé
porušenie trestného zákona, ktorého sa dopustí advokát, dôkladne prešetrili orgány činné v trestnom
konaní a v prípade potreby ich spravodlivo potrestali. Rovnako však požaduje od orgánov činných v
trestnom konaní, aby pri výkone svojich právomocí dodržiavali zákon a rešpektovali zákonné práva
všetkých strán zúčastnených na trestnom procese. Zákon majú dodržiavať všetci nielen občania, ale

aj štátne orgány.“

V denníku Národná obroda zo dňa 12. 11. 2011 (č. l. 115 spisu) je uverejnený článok s názvom „Advokáti:
Na druhom brehu zákona. Ročný príjem špičkového slovenského právnika je niekoľko miliónov korún.“
V tomto článku sa v texte uvádza: „Práve jeho obhajcu Š. H. obvinili v súvislosti so zmenou výpovede Š.

za ponúkaný obnos peňazí, keď kontakt na Š. mal pre kupcov zabezpečiť Š.. H.Á.. Keďže súd neuznal
odpočúvanie inkriminovaného stretnutia ako dôkaz, bola spochybnená aj trestnoprávna zodpovednosť
advokáta.“

Na č. l. 116 a 117 je založený prepis správ TV Markíza zverejnený na www.markiza.sk dňa XX. XX. XXXX s názvom „Výpoveď G. F.. potvrdila silu organizovaného zločinu.“
Obsahom tejto správy je rozhovor so šéfom slovenských vyšetrovateľov H. Z. týkajúci sa krivej výpovede
svedka G. F.. pred senátom Najvyššieho súdu SR. Meno navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o
obhajcovi G. F.. v tejto správe nie je.

Na č. l. 118 spisu je založená správa uverejnená na portáli www.markiza.sk
dňa XX. XX. XXXX s názvom: „G. F.. sa priznal ku krivej výpovedi.“ SITA v článku uviedla „K pondelkovej
krivej výpovedi ho podľa jeho vlastných slov prinútil jeho G. Š. H.. ako aj ďalšie osoby z K. Č.. [...] Šéf
slovenských vyšetrovateľov H. Z. dnes novinárom poskytol časť rozhovoru z XX. H. XXXX Q. O. Y. Ž.
T. K. R., keď ho navštívil jeho advokát Š. H.. Ten ho nahovoril, aby od Č. požadoval za zmenu výpovedi

10 miliónov korún.“Nač.l.119vspisejezaloženásprávazportáluwww.markiza.skzodňaXX.XX.
XXXX s názvom „Č. môže byť odsúdený aspoň za vydieranie.“ V uvedenej správe meno navrhovateľa
a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. nie je.

Na č. l. 120 sa nachádza prepis správ relácie Žurnál Rádia TWIST zo dňa XX. XX. XXXX o 12.00 h. V
správach z domova pod názvom: „Y. G. F.. je obvinený z krivej výpovede.“ bolo uvedené: „Vyšetrovateľ
odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie proti
H.. Š. H.. XX - N.J. G. M. X., ktorého obvinili z návodu na trestný čin krivej výpovede a trestného činu

nadržovania. [...] Za to mal od neho požadovať sumu minimálne 10 miliónov korún G. F.. s tým súhlasil.
H.. Š. H.. už vypovedal. „Povedal len toľko, že sa nepamätá na obsah rozhovoru.“ Výpoveď advokát je
ako dôkaz nedostačujúca.“

Na č. l. 123 spisu sa nachádza prepis Žurnálu Rádia TWIST zo dňa XX. XX. XXXX K. X.XX h, kde
bola uverejnená správa s názvom „Najvyšší súd dnes vyriekne verdikt v procese Y. J.. Č..“. Meno

navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. v tejto správe nie je.

V týždenníku PLUS 7DNÍ č 7 zo dňa 19. 02. 2001 bol uverejnený článok s názvom „Svedok na
odstrel?“ Stručný popis článku, kde autor uvádza: „Kľúčový momentom procesu s J. Č. mala byť výpoveď
chráneného svedka G. F.., X. potvrdil, že R. E. Y. M. J. Č.. Na súde za vraha označil nebohého Š. A..

Po usvedčení nahrávkou jeho rozhovoru s advokátom Š. H.., kde sa hovorilo o zmene výpovede, za 10
miliónov korún sa priznal, že na pojednávaní klamali. Je obvinený z krivej výpovede, rovnako pochodil aj
jeho podarený advokát.“ sa nachádza v obsahu tohto čísla. Uvedený článok bol uverejnený na strane 18
- 21. Na strane 18 - 21 týždenníka PLUS 7DNÍ je uverejnený článok „Svedok na odstrel?“ S podtitulom
„. priznal, že ho na zmenu jeho kľúčovej výpovede naviedol advokát“. Na strane 18 je uverejnená fotka

navrhovateľa s prelepenými očami s popisom „Advokát: H.. Š. H.. tento raz v pozícii obvineného.“ Na
strane 19 uvedeného článku autor píše: „To však netušil, že polícia už dlhší čas disponuje zvukovou a
obrazovou nahrávkou jeho rozhovoru s advokátom. H.. Š. H.. v snahe pomôcť Č. naviedol v júni 2000
korunného svedka, aby za zmenu T. T. Č. prospech od neho žiadaj najmenej 10 miliónov korún. [...]
Na druhý deň sa priznal, že pred súdom klamal, lebo na neho robil nátlak jeho právny zástupca H.. Š.

H..“ Na strane 20 autor článku pokračuje: „Tam ho hneď po prevoze navštívil advokát Š. H.. Y. Y. Š. D.
P.. [...] Advokát: Je sporné, prečo H.. Š. H.. kontaktoval G. F.. T. X.. Nie je však vylúčené, že to bolo
na vlastnú žiadosť muža, ktorý sa dostal do pozície kľúčového svedka. Š. poznal advokáta z minulosti.
Zastupoval predsa takmer všetky jeho „kolegov“ z podsvetia. G. H.. bol až do začiatku deväťdesiatych
rokov vyšetrovateľom. Pracoval na prípadoch, ktoré sa dali charakterizovať aj ako organizovaná trestná

činnosť. [...] Š.W. H.. už bol advokátom, keď ho stihla pomsta podsvetia a niekto mu vyhodil do vzduchu
auto na parkovisku pred jeho domom. [...] H.. Š. H.. U. M. M. T. X., K. R. Y. Q. Karola X., N. F. a
popradského mafiána J. N.P. obžalovaných z vydierania košického podnikateľa a majiteľa autosalónu
FIAT. Obhajoval Jozefa Holuba - Róbertovho brata - ktorý bol obvinený aj odsúdený za vraždu mladej
ženy a ublíženie na zdraví ďalším ľudom, ktorí sa viezli v aute. [...] D. H.. K. X. X.N. vo veci vydierania

a ublíženia na zdraví, poškodeným bol R. U. H. W.. V tej istej veci obhajoval aj dnes už odsúdených S.
U. G. S. U. - obaja U. X. najbližšími spolupracovníkmi. Podarilo sa nám zistiť, že plnú moc advokátovi
Š. H.. vypovedal jeden z jeho mandantov obvinených z vraždy N. Y.. Údajne pre tlaky, aby vypovedal,
že vraždu spáchal sám. Tak by sa ďalší dvaja obvinení ocitli na slobode. Nemožno vyčítať advokátovi,
že obhajuje zločincov, pretože to je jeho robota.“

V knihe s názvom „J. Č.“. od autorov D. X. G. E.Á. J. na strane 76 je uverejnené: „2. október 2001. Na
Krajskom súde v Banskej Bystrici sa opäť začína pojednávanie vo veci vraždy R. R. E. Y., ktorého mal
zastreliť v septembri v roku 1997 pri O. T. R. J. Č.. Nové pojednávanie v tejto veci nariadil Najvyšší súd
Slovenskej republiky. Prokuratúra predkladá senátu súdny súhlas na odpočúvanie korunného svedka

vraždy G. F.. Ide o audiokazetu Y. G.. F. s právnym zástupcom Š. H. z júna 2000.“

V knihe od autora E. J. s názvom „Boss všetkých bossov. J. Č. na strane 100 autor píše: „Tentoraz ho
teda oslovil jeho vlastný obhajca H.. Š. H.. (rozhovor bol odpočúvaný) s ponukou 10 miliónov korún (asi
333 000 eur) za mlčanie a Š. odvolal znovu.“ Na strane 114 píše: „Prokurátor vzápätí ponúkol nahrávku

rozhovoru svedka s jeho advokátom H.. Š. H.. z leta 2000, ktorý s ním dohadoval podmienky, za ktorých
by Š. bol ochotný odvolať svedectvo K. Č. G. T. Y. zhodiť na už Q. A.. [...] Vzápätí zatkli advokáta Š.
H..“ Na strane 141 autor knihy pokračuje: „Advokát H.. Š. H.. bol pôvodne vyšetrovateľom a riešil aj
vojnu gangov v X. O.. Potom čo sa dal na advokátsku dráhu, vybuchlo mu na parkovisku auto, ale toho neodradilo. Postupne sa stal obľúbeným právnym zástupcom viacerých známych mien z podsvetia
- Kolárika a dvoch jeho najbližších zabijakov, W. F. a jeho U. Ď. ale napríklad aj N.. Poznal sa aj s
korunným svedkom v súdnom procese s Č., a práve on mu ponúkol 10 miliónov za zmenu svedeckej

výpovede. Polícia však tento rozhovor monitorovala a H.. Š. H.. hneď po vypočutí na Najvyššom súde
zadržali a obvinili z trestného činu krivej výpovede.“

Navrhovateľ predložil originál titulnej strany denníka Košický večer zo dňa XX. XX XXXX. Na titulnej
strane je uverejnený článok „Slovenská pôda horúca, mizne za hranice. Ďalšia zmena výpovede G. F.,

korunného svedka v procese s J.K. Č..“ Autor v článku uvádza: „Po uvoľnení z programu chráneného
svedka vyšetrovateľ obvinil G. F. a jeho právneho zástupcu Košičana H.. Š. H.. z krivej výpovede. Polícia
má totiž pásku, ktorá dokazuje, že spomínaný advokát ponúkal F. za zmenu svedeckej výpovede 10
miliónov. „Páska bola zostrihaná, je falošná,“ vyhlásil vo včerajšom rozhovore svedok. „Bola nahratá na
chate pri Poprade v lete, keď som písal na najvyšší súd. Môj právny zástupca doktor H.. obhajoval aj S.
U.., ktorý mi dlhoval 10 tisíc mariek. Požiadal som ho, aby zariadil, aby moja rodina dostala tie peniaze,

pretože mu verím. Radil mi, ako mám napísať na najvyšší súd, písal som to vtedy. Ako to, že to na
nahrávke nie je? Prečo tú pásku nedali prokurátorovi? Viem, že takáto páska nie je dôkazný materiál.
Policajti využili to, že som bol unavený, psychicky v zlom stave až som sa sám čudoval, čo všetko som
povedal.“ [...] Rovnako tvrdenia G. F. odmietla komentovať aj manželka H.. Š. H.., ktorý je v súčasnosti
vo vyšetrovacej väzbe v Levoči.“

Navrhovateľ súdu predložil audiovizuálny záznam na DVD nosiči, obsahom ktorého bol súhrn správ zo
začiatku februára 2001 a jedna ukážka zábavného programu. Z takmer päťdesiatminútového videa súd
zistil, že obsahom takmer všetkých reportáží bola krivá výpoveď svedka G. F.Á., ktorého obhajcom bol
navrhovateľ.

V prvej reportáži TV Markíza zo dňa XX. XX. XXXX v Televíznych novinách bola uverejnená správa o
tom, že G. F.. zmenil výpoveď a uviedol, že poľského podnikateľa nezavraždil Č., ale za vraha označil
Š.W. A.. V reportáži vystúpil H. Z.. Meno navrhovateľa nebolo v uvedenej reportáži ani raz spomenuté.

V druhej reportáži TV Naša (názov ani dátum nie je možné zo záznamu zistiť) bolo meno navrhovateľa
spomenuté v tej súvislosti, že G. F.. uviedol, že ku krivej výpovedi ho prinútil jeho advokát Š. H..

Tretia reportáž bola vysielaná v TV Luna v utorok 06. 02. 2001. Reportáž bola pomerne rozsiahla (trvala
takmer tri minúty) a redaktor v nej opísal, ako G. F.. zmenil výpoveď v prospech Č.. K tomuto mal prinútiť

G. F.. jeho obhajca, s ktorým sa stretol dňa 20. 06. 2001 na O. Y. Ž. T. K. R.. Z. v reportáži uviedol: „a
navrhol mu, aby za zmenu tejto svedeckej výpovede od osôb, ktorým by zmenou svedeckej výpovede
pomoholvyhnúťsatrestnémustíhaniu,žiadalminimálne10miliónovSk,sčímG.F..súhlasil.“Vreportáži
bola ďalej uverejnená časť prepisu „rozhovoru G. F.. Y. Š. H..“.: „Na to, aby som ja žil vonku mi nestačí ani
10 miliónov.“ ... „No nie, oni si zariadia všetko, to je... mne stačí pre nich, by mi stačilo pre nich desaťtisíc

mariek, aby mohli odísť. Aby mohol odísť otec, sestra, deti, zať.“ ... „To je... Hej? Čiže podmieňujete
túto vec týmto.“ ... „Hej.“ ... „Tak to zoberiem, hej?“ Redaktor ďalej uviedol, že právnik Š. H.. je obvinený
z trestného činu návodu na krivú výpoveď a nadržovania a že Š. H.. potvrdil, že sa G. F.. stretol, ale
na obsah rozhovoru si nespomína. Z. v reportáži uviedol: „... uviedol, že k výpovedi, ktorú uviedol pred
senátom najvyššieho súdu bol podľa jeho vyjadrenia prinútený. Špecifikoval aj subjekty. Jednak uvádzal

obvineného Š. H.., ktorý ho navádzal na túto výpoveď...“

V reportáži TV Markíza v Televíznych novinách z utorka 06. 02. 2001 odznela správa: „G. F.. včera obvinil
z nátlaku policajtov, dnes svojho advokáta.“ Redaktor v reportáži uviedol, že G. F.. priznal, že klamal pred
senátom najvyššieho súdu. Urobil tak po tom, čo mu vyšetrovateľ oznámil, že disponuje usvedčujúcim

obrazovým a zvukovým záznamom. Na ňom je zachytený rozhovor svedka s jeho advokátom Š. H..,
ktorý mu navrhuje, aby zmenil svoju pôvodnú výpoveď v prípade Y.. V reportáži ďalej odznelo, že
polícia zaznamenala ich rozhovor ešte v júni minulého roka na stretnutí na chate Y. Ž. T. K. R.. Právny
zástupca v ňom navrhol, aby G. F.. zmenil svoju pôvodnú výpoveď, že R. Y. nezabil J. Č., ale iná osoba.
Zároveň chránenému svedkovi nadiktoval list, v ktorom požiadal najvyšší súd o zmenu výpovede. Potom

diskutovali o možnom finančnom vyrovnaní. Televízia zverejnila prepis rozhovoru, ktorý sa objavoval v
tých dňoch aj v iných médiách.
TV Global v Teležurnáli (bez dátumu) odvysielala reportáž o tom, že G. F.., korunný svedok, požadoval
niekoľkomiliónové odškodné za to, aby pomohol banskobystrickému bossovi J. Č. vyhnúť sa obvineniuz vraždy R. Y.. Výpoveď, že J. Č. nevraždil, nebola pravdivá. Celý rozhovor medzi G. F.. a jeho
obhajcom,ktorýmuštedrúponukuodľudíblízkychČ.sprostredkoval,jenavideozázname.Celýchdesať
miliónov korún mal G. F.. dostať za zmenu výpovede v prospech Č.X.. Ponuku od Č. blízkych osôb mal

sprostredkovať jeho obhajca v júni minulého roku. V reportáži bol opätovne zverejnený prepis rozhovoru
medzi G. F.. a navrhovateľom a vystúpil aj H. Z., ktorý prečítal výpoveď G. F..: „... aký papier to mal byť?
No, to je hocijaký papier. Vypovedal som potom pod vplyvom neviem čoho. Či psychicky som bol na
dne, či toto... v dôsledku obáv a rodinu...“ Redaktor ďalej uviedol, že zatiaľ sa nevie, či peniaze aj boli
vyplatené. Jeho príbuzní sú však v zahraničí. G. F.. a aj jeho obhajca sa dostali do cely predbežného

zadržania. Opätovne vystúpil H. Z., ktorý uviedol, že sú evidované pohyby na účtoch. Zatiaľ čo Š. sa
priznal, výpoveď obhajcu nič nepriniesla, lebo sa na obsah rozhovoru nepamätá.

Televízia STV 1 v novinách STV (bez dátumu) ako odvysielala v poradí ako druhú reportáž s názvom
„Odvolal, čo odvolal.“ Moderátor v správach uviedol, že korunný svedok je v cele predbežného zadržania
za krivú výpoveď aj so svojím advokátom. Včerajšou zmenou výpovede vpadol do policajnej pasce.

Polícia totiž už pol roka disponuje so zvukovou nahrávkou s vlastným obhajcom, ktorý ho na falošný
scenár nahovoril so sľubom desaťmiliónovej odmeny od ľudí z Č. okolia. Svedok už priznal, že klamal. V
reportážibolzverejnenýprepisrozhovoruoznačenýako„Úryvkyzrozhovorumedzichránenýmsvedkom
G. F.. a jeho advokátom H.. Š.W. H.., XX. X. XXXX O. Y. - Ž., K.. R..“.:
G. F..: „No, oni pôjdu preč.“

H.. Š. H..: „Na to, aby som ja žil vonku mi nestačí ani 10 miliónov.“
G. F..: „No nie, oni si zariadia všetko, to je... mne stačí pre nich, by mi stačilo pre nich desaťtisíc mariek,
aby mohli odísť. Aby mohol odísť otec, sestra, deti, zať.“
H.. Š. H..: „To je... Hej? Čiže podmieňujete túto vec týmto.“
G. F..: „Hej.“

H.. Š. H..: „Tak to zoberiem, hej?“
H.. Š. H..: „Bez toho papiera nemajú šancu. (myslí obžalovaných, pozn. red.) Keď najvyšší súd potvrdí
rozsudok, vy nemáte nič...“
Redaktorvreportážiďalejuviedol,žesvedkovprávniksinavýsluchunaničnespomenul.Svedokpriznal,
žeklamalpodľanávodusvojhoobhajcu.Akodôvodneuviedolodmenu,alenátlaknielensvojhoprávnika.

H. Z.: „Uvádzal aj ďalšie osoby z okruhu Č., ktorí to pripravili.“ H. E., exobhajca Č.: „Samozrejme nie je
to pravda. Považujeme to za niečo, čo je nepravdivé, čo nezodpovedá dôkazom, ktoré má k dispozícii
polícia.“

TV Naša odvysielala reportáž, v ktorej bolo uvedené, že v prípade vraždy R. Y. za trestný čin brania

rukojemníkaavraždyvrátilsenátnajvyššiehosúduvecnadoriešenieKrajskémusúduvBanskejBystrici.
Korunný svedok G. F.. bude stíhaný na slobode za trestný čin krivej výpovede. Sudca však vzal do
vyšetrovacej väzby jeho advokáta Š. H.., ktorému za rovnaký trestný čin hrozí až osem rokov.

TV Luna odvysielal reportáž (bez uvedenia dátumu) o odsúdení Č. a ďalších siedmich obžalovaných.

Moderátor uviedol, že Č. je vinný len za vydieranie na osem a pol roka a trest bude vykonávať v druhej
nápravnovýchovnej skupine. Trestný čin vraždy Y. a branie rukojemníka bude opätovne rozhodovať
Krajský súd v Banskej Bystrici, kde bude opätovne vypovedať aj G. F.. s novou výpoveďou. Ten je stíhaný
na slobode. Taktiež sa bude zaoberať aj trestným činom krátenia colného dlhu. Otázkou je, kto bude
veriť výpovedi G. F.., keď už raz jeho výpoveď bola spochybnená. Meno navrhovateľa a ani zmienka o

ňom ako o obhajcovi G. F.. neodzneli.

Televízia STV 1 (bez uvedenia dátumu a bez uvedenia programu) odvysielala reportáž s názvom
„Rozsudok“,obsahomktorejboloodsúdenieJ.Č.zatrestnýčinvydierania.NajvyššísúdvrátilKrajskému
súdu v Banskej Bystrici na došetrenie trestný čin vraždy, brania rukojemníka a colných a daňových

prehreškov. Dôvodom bolo šachovanie s výpoveďou chráneného svedka, procesné chyby, nevypočutie
znalcov a malá dôkazná presvedčivosť. K tomuto sa v reportáži vyjadril sudca banskobystrického
krajského súdu H.. Y.. Meno navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. neodzneli.

TV Markíza (v programe bez názvu a dátumu) o 07.00 h odvysielala správu o odsúdení J.Š. Č. za trestný

čin vydierania. Trestný čin vraždy a brania rukojemníka bude vrátený Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Meno navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. neodzneli.TV Global v repríze Teležurnálu (bez uvedenia dátumu) odvysielal správu o tom, že v kauze Č. bol
trestný čin vraždy a brania rukojemníka vrátený na došetrenie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

TV Global v repríze Teležurnálu (bez uvedenia dátumu) odvysielala reportáž o zadržaní navrhovateľa
a o rozhodovaní Okresného súdu Poprad o návrhu na vzatie do väzby. Moderátor uviedol, že policajné
autá a kukláči zablokovali vstup do budovy. Takto vyzeralo dnešné popoludnie pred Okresným súdom
v Poprade. Redaktor pokračoval: krátko popoludní priviezli z cely predbežného zadržania na okresný
súd Š. H.., advokáta, ktorý mal svojho klienta G. F.. presviedčať, aby zmenil výpoveď v prospech Č.,

pričom G. F.. je svedkom obžaloby. Š. H.. v rozhovore, z ktorého existuje audio aj videonahrávka, mal
navrhnúť G. F.., aby od osôb, ktorým pomôže, žiadal desať miliónov. Na základe dôkazov vypracoval
vyšetrovateľ návrh na vzatie do väzby. V prípade Š. H.. sa rozhodovalo za prísnych bezpečnostných
opatrení v Poprade. Popradský sudca rozhodol o vzatí do väzby. Z dobre informovaného zdroja sa
televízia dozvedela, že Š. H.. sám o to požiadal. Š. H.. odviezli prikrytého čiernou plachtou. Podľa
neoficiálneho zdroja bol privezený do Ústavu na výkon väzby v Levoči. V reportáži sa neobjavila postava

navrhovateľa.

TV Global v Teležurnáli (bez uvedenia dátumu) vysielal reportáž, v ktorej bola opätovne komentovaná
výpoveď G. F.., T. G. D.G. U.., M. U.. Redaktor skonštatoval, že svedkovia nie sú bezúhonní. Zaoberal
sa otázkou vierohodnosti svedkov, keď G. F.. vypovedal krivo, hoci sa naňho polícia spoliehala, ale on

sklamal. V reportáži vystúpil aj J. R., v tom čase minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý hovoril o
inštitúte ochrany svedka. Meno navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. neodzneli.

TV Global v Teležurnáli (bez uvedenia dátumu) odvysielala reportáž o J. X.., ktorý vystupoval v kauze
Č. pre trestný čin vydierania. V tejto kauze boli obžalovaní viacerí a niektorí z nich boli aj odsúdení. V

tejto reportáži však nezaznela ani zmienka o krivej výpovedi G. F.. a ani meno navrhovateľa či zmienka
o ňom ako o obhajcovi G. F.. neodzneli. Reportáž bola venovaná inej informácií.

TV Markíza odvysielala zábavný program (bez uvedenia jeho názvu a dátumu), kde bola zverejnená
scéna, ktorá parodovala prípad krivej výpovede svedka G. F.. s názvom: „Krimi bohužiaľ ... KOMÉDIA.

RUŽOVÝ PITTNER. RUŽOVÝ PANTER.“ Bol spomenutý aj obhajca G. F.. - v paródii označený ako
„advokát autobusového fantóma“. V scénke bola parodovaná situácia o výpovedi svedka G. F.. pred
senátom najvyššieho súdu, keď tomuto súdu nebol predložený dôkaz - rozhovor medzi G. F.. a
navrhovateľom. Výsmechu bol však podrobený aj minister vnútra J. R. či riaditeľ sekcie vyšetrovania a
kriminalisticko expertíznych činností ministerstva vnútra H. Z.. Konkrétne mená a priezviská však neboli

spomenuté žiadne.

TVMarkízaodvysielalareláciusnázvom„Krimi.sk“,vktorejsaredaktorvenovalprípaduvraždypoľského
občana E. Y.. Redaktor informoval o J. Č. a prepojeniach na neho. Bol spomenutý aj G. F.., ktorý bol
komplicom F., šéfa košického podsvetia. Po jeho vražde sa však začal G. F.. obávať o svoj život a

rozhodol sa svedčiť. V reportáži odznel rozhovor s H. E., ktorý sa vyjadroval k stretnutiu s G. F.., odznel
aj rozhovor s poľským detektívom, ktorý informoval o podnikateľovi Y. a jeho prepojeniach. Redaktor
skonštatoval: „Dnes vieme, že F. prinútil k zmene výpovede zrejme jeho obhajca za 10 miliónov Sk.“

TV Global v repríze programu (bez názvu a uvedenia dátumu) informovala len o G. F.. Meno

navrhovateľa a ani zmienka o ňom ako o obhajcovi G. F.. neodzneli.

TV Global v repríze Teležurnálu (bez uvedenia dátumu) odvysielala reportáž, v ktorej odznelo, že v
prípade Č. došlo k zvratu, kde bol obvinený G. F.. a jeho advokát Š. H.. Krajský súd v Prešove vzal
do väzby G. F.. Okresný súd Poprad prepustil Š. H.. na slobodu na jeho vlastnú žiadosť, ktorú schválil

sudca. Informácia o prepustení navrhovateľa bola potvrdená v tom smere, že ho prepustili dňa 26. 04.
2001. Advokát mal presvedčiť svedka na krivú výpoveď, čo bolo zachytené na zvukovom zázname. G.
F.., zo dňa 02. 03. 2001: „... tá nahrávka... Mohli to zostrihať. To je taká blbosť.“

Zpredloženejkartypacientabolozistené,ževdňochodXX.XX.XXXXD.XX.XX.XXXXbolnavrhovateľ

v Kúpeľoch Dudince s diagnózou M16.

Z predloženej lekárskej správy - nález zo dňa 10. 03. 2014, ktorú vypracoval J.. J. X., R., súd zistil,
že navrhovateľ je ako pacient v psychiatrickej ambulantnej liečbe od apríla 2001, zo začiatku vedenýa liečený ako - zmiešaná anxiózne depresívna porucha. V popredí dominovali stavy úzkosti, napätia,
vnútorného nekľudu, strachu. Navrhovateľ bol práve prepustený z väzenia po troch mesiacoch väzby.
Už tam začal mať prvé psychické problémy, podávali mu lieky na spanie. Počas troch mesiacov

schudol 18 kg. V minulosti nikdy žiadne vážnejšie psychické problémy alebo ťažkosti nemal. Podľa
jeho slov nebol ani nikdy psychiatricky liečený. Sťažuje sa na nespavosť, pocit strachu, nekľudu, stavy
silného búšenia srdca, klesanie krvného tlaku. Veľmi intenzívne psychicky prežíva, čo sa mu stalo, cíti
strašnú neprávosť a krivdu, je nešťastný, bezmocný, veľmi mu to zasiahlo život a nevie teraz, čo bude
ďalej. Navrhovateľ bol nastavený na antidepresívnu a anxiolytickú liečbu, ktorá intenzívne prebiehala

až do apríla 2002, kedy bolo postupne vysadené antidepresívum. Anxiolytickú liečbu bolo potrebné
ponechať. Stav postupne pomaly zlepšený do roku 2003, kedy dochádza k ďalšej recidíve. Navrhovateľ
sa dostavuje do ambulancie pre náhle akútne zhoršenie stavu, znovunasadenie antidepresívnej liečby.
Navrhovateľ postupne preliečený, redukcia depresívnej a anxiogénnej symptomatiky. Ďalšia recidíva v
roku 2005, následne liečený každý rok pre pretrvávajúce úzkostné stavy, ktoré podľa slov navrhovateľa
súvisia s pocitom krivdy a prežitých udalostí, ktoré viedli k väzbe. Cíti veľkú ujmu, nedokáže sa s tým

vyrovnať.Sťažujesanačastéproblémysospaním,jeodkázanýnaužívaniehypnotika.Liečbapokračuje
súvisle až doteraz. Pre opakované recidívy, depresívne fázy, ktoré sa opakujú napriek preliečeniu,
sú rediagnistikované, v novembri 2012 na rekurentnú depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa.
Posledná recidíva v marci 2012, odvtedy je navrhovateľ už trvale nastavený na antidepresívnej liečbe.
V „status psychicus“ lekár uviedol: dlhodobo anxiózny sy kolísavej intenzity so sklonom k prejavom

vegetatívnej instability, dlhodobo sklon k poruche spánku, myslenie mierne katatýmne, spúšťačom
ochorenia zjavne stresový zážitok vo väzenskom prostredí, pocit ujmy, krivdy, neprávosti, následný
rozvoj afatapčnej poruchy a neskôr aj depresívnej poruchy. Lekár ako diagnózu označil rekurentnú
depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa.

Listom zo dňa 17. 01. 2011 požiadal navrhovateľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. V liste
navrhovateľ uvádza vyššie opísané skutočnosti, t. j. rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a
súdov, pričom súd zistil, že navrhovateľ vyčíslil náhradu škody vo výške 3 847,00 Eur ako náklady za
právne zastupovanie v trestnom konaní a vo výške 663 878,37 Eur ako nemajetkovú ujmu.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že ako bezúhonný človek bol v roku 2001 zo dňa na deň zadržaný
a bolo voči nemu vznesené obvinenie. Vo väzbe bol 86 dní a po prepustení trvalo sedem rokov, kým
súdy povedali, že skutok, z ktorého bol obžalovaný, sa nestal. Počas tých siedmich rokov obhajobu
vykonávala H.. G. H.. Majetkovú škodu, ktorú si uplatňuje v konaní, predstavujú trovy tejto obhajoby,

ktoré boli zaplatené. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, uviedol, že mu bola spôsobená závažná ujma,
ktorú vidí v okolnostiach, intenzite a v trvaní tohto zásahu, ktorý mal priamy dopad na neho ako aj na
všetky osoby, ktoré spolu s ním nejakým spôsobom žijú alebo prichádzajú do styku. Celé trestné stíhanie
prebiehalo absolútne neštandardným spôsobom v tom, že po vznesení obvinenia nemal možnosť
vyjadriť sa k dôkazom, ktoré svedčali o jeho vine. Zatiaľ čo predstaviteľ ministerstva vnútra túto nahrávku

púšťalcelémuobecenstvuvrádiu,vrozhlaseapod.Samozrejmejednalosaotúčasť,kdebolvykreslený
ako člen slovenskej mafie. Čo sa týka intenzity zásahu, bol dva dni v cele predbežného zadržania, kde
sa nemohol ani umyť či použiť zubnú kefku. Potom bol vo väzbe 86 dní, sám na cele. O podmienkach
sa rozširovať nechcel, ale boli takého charakteru, že odôvodňujú nemajetkovú ujmu, ktorú pociťuje.
Počas doby, kým bol vo väzbe, bol 20 minút na vzduchu, keď ho odviezli do vedľajšej nemocnice na

röntgen. Bol upozornený, že nemá ísť na vychádzku, pretože by mohlo dôjsť k útokom spoluväzňov,
keďže bol osobou, ktorá v danom mieste pôsobila ako advokát. Za sedem rokov si prežil peklo, pretože
mu reálne hrozilo, že bude odsúdený za závažný skutok v kauze, kde vystupoval aj J. Č.. Jeho dcéra
sa psychicky zrútila, pretože v tom čase študovala na vysokej škole a v dôsledku medializácie prípadu,
že bol v každých novinách, celoslovenských a regionálnych, bola terčom posmechu. Bol v televízii,

ako ho kukláči vláčia s vetrovkou pretiahnutou cez hlavu na pojednávanie na súd v Poprade. Terčom
posmechu boli aj jeho známi, rodina, manželka. V tom čase nemohol vykonávať svoju prax advokáta
a prišiel o mnoho klientov, o množstvo peňazí. V dôsledku toho utrpel takú traumu, že o štyri dni po
prepustení musel vyhľadať pomoc psychiatra, kde je liečený doteraz. Trpí poruchami spánku, určitými
poruchamisprávania,pociťujenesúladvcitovomživote.Jehotrestnákauzabolaneuveriteľnenafúknutá,

medializovaná v tlači, rozhlase, čím došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti.
Sťažnosti na prieťahy v konaní nepodával žiadne, pretože vo veci sa robili úkony. Advokátska činnosť mu
nebola pozastavená a pokiaľ ide o advokáciu, bolo to jedno zo svetlých miest, nakoľko tá protestovalaaj u generálneho prokurátora voči jeho trestnému stíhaniu. Voči médiám nepodával žaloby na ochranu
osobnosti, pretože všetky informácie, ktoré poskytli média, vychádzali z podkladov polície.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že s námietkou premlčania nesúhlasí. Nároky, ktoré si
navrhovateľ uplatňuje nie sú premlčané. Pokiaľ ide o rozsah majetkovej ujmy, opätovne poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 175/2005, ktoré sa dotýka úhrady trov obhajoby, kde nie je potrebné
zisťovať počet úkonov, ktoré boli realizované, pretože môže existovať aj zmluvná odmena na dohodnutú
sumu. Vyčíslenie jednotlivých úkonov je potrebné až po účinnosti nového zákona č. 514/2003 Z. z.

Samostatné rozhodnutie o tom, že uznesenie je nezákonné, neexistuje a ani v trestnom konaní existovať
nebude. Nezákonnosť rozhodnutia právny zástupca preukázal rozhodnutiami NS SR sp. zn. 4Cdo
177/2005 a 4MCdo 15/2009. Výška majetkovej škody je 3 847,00 Eur, zvyšok je nemajetková ujma.
Pokiaľ ide o vplyv jednotlivých článkov, ktoré boli uverejnené v tlači, išlo o neprimeranú informáciu a
únik informácií z policajných kruhov. Orgány činné v trestnom konaní neprimerane informovali verejnosť
o tom, čoho sa mal navrhovateľ dopustiť. Lekárska správa je od psychiatra, u ktorého sa navrhovateľ

ambulantne lieči. Na audiovizuálnom zázname sú uvedené televízie, ktoré mali odvysielať reportáže o
navrhovateľovi. Pokiaľ ide o TV Global a TV Naša, ide o televízie, ktoré majú regionálnu pôsobnosť
v okolí Prešova a Košíc. Príspevky boli odvysielané v dňoch XX. XX. XXXX G. XX. XX. XXXX.
Týmto záznamom chce navrhovateľ poukázať na to, že bolo zasiahnuté do jeho osobnej sféry, jeho
kriminalizáciu a spájanie s podsvetím aktívnou nezákonnou prácou navrhovateľa, t. j. že mal navádzať

svedka na krivú výpoveď. Uvedené malo veľmi zlý vplyv na dcéru navrhovateľa, pretože videla, ako
otca vedú kukláči. Príčinná súvislosť je v tom, že keby nebolo nezákonného rozhodnutia odporcu, nebol
by dôvod nič zverejňovať, informovať, príp. parodovať. Navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím škoda v podobe majetkovej umy a nemajetkovej ujmy. Výsledky trestného
konania preukázali, že navrhovateľ sa nedopustil konania, ktoré by bolo trestným činom, čo znamená,

že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo. Nezákonná bola aj následná väzba. Napriek
tomu, že navrhovateľ bol nevinný, vo väzbe celkovo strávil 86 dní, čo malo výrazný nepriaznivý dopad
na jeho profesijný a súkromný život. Majetková škoda spočíva v zmluvne dohodnutej odmene za
poskytované právne služby vo výške 3 847,00 Eur, čo bolo preukázané predloženou faktúrou. Samotné
trestné stíhanie pôsobilo na navrhovateľa veľmi záťažovo a stresujúco. Po celý čas trvania väzby bol

na cele sám a mimo ňu sa dostal len na veľmi krátky čas, keď ho previezli do nemocnice na röntgen,
čo mu celkovo spôsobovalo nadmernú psychickú záťaž. O negatívnom dopade svedčia aj výpovede
svedkov. Celou situáciou psychicky trpelo aj navrhovateľovo okolie, najmä jeho manželka a dcéra, ktorá
sa z otcovej situácie psychicky zrútila, pretože nezvládla posmech okolia na adresu jej otca. Rovnako
situácia výrazne zasiahla aj navrhovateľovu matku, ktorá ako na najmladšom synovi na ňom lipla.

Takisto výrazne utrpela aj navrhovateľova povesť, keďže pôsobil ako advokát a v dôsledku trestného
stíhania sa jeho meno začalo spájať s podsvetím a aktívnou nezákonnou činnosťou v kauze J. Č..
Aj napriek vysloveniu neviny bolo ťažké nájsť si klientelu a takisto ním zjavne začala opovrhovať aj
právnická verejnosť. Navrhovateľ dodnes navštevuje psychiatra a je nútený brať lieky, pretože trpí
psychickými poruchami spôsobenými jednak väzbou, jednak trestným stíhaním. Trestné stíhanie a

väzba boli realizované v rozpore so zákonom, boli spôsobilé vyvolať a aj vyvolali popri vzniku materiálnej
škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv navrhovateľa.

Odporca uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania, keďže rozhodnutie bolo vyhlásené dňa
05. 12. 2007 a v tento deň oslobodzujúci rozsudok nadobudol aj právoplatnosť. Navrhovateľ sa o

tom dozvedel, čo vyplýva z faktúry za právne služby, lebo jeho právna zástupkyňa bola prítomná na
vyhlásení. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná po lehote na nepríslušný orgán dňa
20. 01. 21011. Lehota na vybavenie žiadosti uplynula najneskôr dňa 05. 06. 2011. Ak by súd dospel k
záveru, že nie je premlčaný celý nárok, poukázal odporca na uplynutie jednoročnej premlčacej lehoty
za úkony súvisiace s väzbou. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné

rozhodnutie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pretože nedošlo k zrušeniu predmetného uznesenia z
dôvodu jeho nezákonnosti. Preto nie je daný základ nároku na náhradu škody. K výške majetkovej
ujmy odporca uviedol, že je povinnosťou navrhovateľa preukázať reálne vynaložené náklady a že
boli vynaložené účelne. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, jej výška je neprimeraná a neadekvátna. V
súčasnosti s účinnosťou od 01. 01. 2013 je limitovaná náhrada nemajetkovej ujmy päťdesiat násobkom

minimálnej mzdy, t. j. do 16 885,00 Eur. Navrhovateľ poukazuje na rozsiahlu medializáciu trestného
konania a prikladá články, ktoré mali byť v súvislosti s týmto trestným konaním zverejňované. Odporca
v tomto smere namietal, že za medializáciu trestného konania a prípadnú ujmu nenesie zodpovednosť,
preto za zverejňovanie trestného konania a prípadné zásahy do osobnostnej sféry navrhovateľanie je zodpovedná. Predložené články nijako nepreukazujú, že by za takto vzniknutú ujmu niesol
zodpovednosť odporca. Zodpovedným môže byť len konkrétny subjekt, ktorý má byť narušiteľom práv
na ochranu osobnosti. Orgánom činným v trestnom konaní nič nebráni informovať o prebiehajúcich

trestných veciach, o čom svedčí aj judikatúra súdu pre ľudské práva. Nárok na nemajetkovú ujmu
nemôže byť uplatnený v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pretože tento nepozná možnosť priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhradu nemajetkovej ujmy nemožno priznať ani podľa
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda konkrétne podľa čl. 5 tohto dohovoru. V
prípade navrhovateľa nemožno povedať, že by bol dohovor porušený, pretože samotný dohovor v čl.

5 predpokladá výnimky z porušenia dohovoru. Ak navrhovateľ utrpel nejakú ujmu, je potrebné dať ju
do príčinnej súvislosti s väzobným stíhaním. Orgánom činným v trestnom konaní nebráni informovať
verejnosť o prebiehajúcom trestnom konaní ani samotný dohovor, pokiaľ je rešpektovaná prezumpcia
neviny.

Svedkyňa H.. G. H. vo svojej výpovedi uviedla, že jej manžel, navrhovateľ bol advokátom a ocitol sa vo

väzbe. Počas pobytu vo väzbe musel ukončiť všetky kauzy, nakoľko nevedel, ako dlho tam bude. Po
prepustení z väzby trvalo dlhú dobu, kým získal klientov. Svedkyňa je druhou manželkou navrhovateľa,
detispolunemajú.Preňutobolšok,pretožespolupodnikali,maliadvokátskekancelárie.Poosobnostnej
stránke sa ocitla bez psychickej podpory. Manželova dcéra z prvého manželstva bola v tom čase
študentkou druhého ročníka medicíny. Navrhovateľ ju finančne podporoval, mali veľmi dobrý vzťah. Aj

pre ňu to znamenalo veľký zásah do života. Veľký problém bol vysvetliť celú situáciu manželovej matke
a jej rodičom, pretože v tom čase mali okolo 80 rokov. Manželovi bolo v roku 1999 diagnostikované
onkologické ochorenie, následkom čoho sa v roku 2000 podrobil operácii. V tom čase sa musel manžel
podrobovaťštvrťročnýmkontrolám.Presvedkyňuboladesivápredstava,čobudesmanželomvprípade,
ak by bol vo väzbe celú možnú dobu podľa zákona. V tom čase manžel dosahoval väčšinu svojich

príjmov z advokátskej činnosti, preto vzatie do väzby malo veľký dopad aj na finančné zabezpečenie
domácnosti. Bezprostredne po zadržaní bol počas celého týždňa medializovaný manželov prípad a bola
púšťaná nahrávka, o ktorú sa opieralo obvinenie, a ktorú im policajti odmietali prehrať s odôvodnením, že
ide o utajený materiál. Bolo uvádzané celé meno navrhovateľa a aj fotografia, síce s prelepenými očami,
ale poznateľná. Na osobu navrhovateľa malo dopad trestné stíhanie a pobyt vo väzbe. Po prepustený z

väzby sa vrátil schudnutý o 20 kg, začali sa u neho prejavovať tzv. panické stavy a nespavosť, v dôsledku
čoho začal navštevovať psychiatra. Teda trestné stíhanie malo dopad na zdravotný stav navrhovateľa,
ale aj finančný a zníženie jeho povesti v kruhu susedov, známych a v oblasti advokácie. Počas trestného
stíhania navrhovateľ nemal pozastavenú činnosť ani nebol disciplinárne stíhaný. Skôr došlo k podpore
zo strany komory. Zamestnancov navrhovateľ nemal.

Svedok Z.. J. G. vo výpovedi uviedol, že navrhovateľa pozná asi dvadsať rokov. Poznajú sa z polície, kde
navrhovateľ pracoval ako vyšetrovateľ. Predtým bol navrhovateľ veselý chlap. Po prepustení z väzby bol
chudý, bledý a vystrašený. Bol ako chodiaca mŕtvola. Bol nesvoj, keď niekde išli, nechcel ísť medzi ľudí,
čakal v aute. Bol skleslý, že nemá klientelu a obával sa, či bude schopný komunikovať s ľuďmi či robiť

v advokácii. S dcérou mal problém, pretože nevedela pochopiť, že je v base. Každý pohyb policajtov v
okolí ho doviedol do stavu, že bol nesvoj. Podľa tvrdenia svedka navrhovateľ chodil k psychiatrovi, berie
lieky. Po prepustení z väzby sa nevedel včleniť medzi ľudí. Zmenila ho väzba.

Svedok Z.. S. D. vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľom sú dlhoroční priatelia a poznajú sa zhruba

tridsať rokov. Aj ich rodiny boli v priateľskom stave. Aj celú situáciu vnímal svedok ako kamarát, pretože
nemá právnické vzdelanie. Navrhovateľa považuje za inteligentného človeka a neverí, že by bol schopný
spraviť to, z čoho bol obvinený. Kým bol navrhovateľ vo väzbe, svedok pomáhal jeho manželke, bol
jej psychickou podporou. Chodievali spolu do Levoče a do Banskej Bystrice. Keď ho prepustili, bol
to zničený chlap. Na chate debatovali spolu o tom, ako sa o ňom písalo v novinách, že ho obrali o

klientov. Spolu so svojou manželkou a navrhovateľovou sestrou J.. E. presvedčili navrhovateľa, aby
vyhľadal pomoc psychiatra. Mal za úlohu chrániť navrhovateľovu matku pred tým, aby sa k nej nedostali
informácie. Po mesiaci začal navrhovateľ obnovovať svoju klientelu. Psychicky ho zlomil pobyt vo väzbe.

Svedkyňa J.. X. E. vo výpovedi uviedla, že je navrhovateľovou sestrou. Po návrate z väzby v Levoči bol

na tom psychicky veľmi zle, bol vychudnutý, na nepoznanie a nebola s ním žiadna komunikácia. Stratil
chuť žiť, s nikým sa nestýkal, ani s rodinou, vyhýbal sa. Podarilo sa navrhovateľa dostať k psychiatrovi,
doteraz je v liečbe. Po návrate z väzby bol opätovne operovaný aj pre jeho onkologické ochorenie.
Navrhovateľ je úplne iný človek, nič mu nerobí radosť. Mal problémy so získavaním klientov. Aj mamato vnímala veľmi zle, psychicky sa zrútila. Na jeho osobu mala dopad samotná väzba a krivé obvinenie,
strata kreditu seriózneho advokáta. Navrhovateľ žije ako samotár.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím
účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom,
ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (oznámenie Federálneho
Ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.; ďalej len „Dohovor“) každý má právo na slobodu a
osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak
stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;

d) inépozbavenieslobodymaloletéhonazákladezákonnéhorozhodnutianaúčelyvýchovnéhodohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;
e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu

na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami
tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po
dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v

demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkovalebo,vrozsahupovažovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľby,vzhľadomnaosobitné
okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ

jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory
a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu
na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym

alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť,
môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie oväzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak
bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., prvá veta, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené

(oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce
na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

V posudzovanom prípade sú sporné nasledujúce skutočnosti:
1. pojem nezákonnosť rozhodnutia, vznik zodpovednosti a nezákonné rozhodnutie, ktorým bolo:
a. uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 05. 02. 2001
b. uznesenie o vzatí do väzby zo dňa 07. 02. 20012. premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorým bolo:
a. uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 05. 02. 2001
b. uznesenie o vzatí do väzby zo dňa 07. 02. 2001

3. rozsah náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorým bolo
a. uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 05. 02. 2001
b. uznesenie o vzatí do väzby zo dňa 07. 02. 2001
4. nemajetková ujma (ochrana osobnosti)

Ad 1. (pojem nezákonnosť rozhodnutia, vznik zodpovednosti a nezákonné rozhodnutie):
Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje
zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:
1. subjekt (orgán štátu),

2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),
3. správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4. výsledok spočívajúci v škode,
5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a
6. protiprávnosť - nezákonnosť.

Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený
musí využiť možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo
sťažnosť (§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.) a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné
rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy

riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné (§
4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.).

K jednotlivým predpokladom zodpovednosti súd uvádza, že v danom prípade je splnená podmienka
subjektu, t. j. orgánu štátu (orgán činný v trestnom konaní a súd), ktorý vydal rozhodnutie (uznesenie

o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby), čím prejavil svoje oprávnenie a povinnosť
rozhodovacieho charakteru, uplatňované pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv
jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb (splnenie 2. a 3. podmienky). Uznesenie o vznesení
obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby vydané orgánom činným v trestnom konaní (policajtom -
vyšetrovateľom) a súdom spôsobili navrhovateľovi škodu spočívajúcu v obrane jeho práv a právom

chránených záujmov (osobná sloboda), t. j. trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, čím bol
splnený aj štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tá spočíva
v tom, že bez vznesenia obvinenia by navrhovateľovi nebola vznikla škoda spočívajúca vo formálnej
obhajobe (obhajobe právnym zástupcom) s následnou náhradou trov právneho zastúpenia. Príčinná
súvislosť predstavuje condicio sine qua non, t. j. podmienku, bez ktorej by následok vôbec nebol nastal

(alebo nastal iným spôsobom), ak by nedošlo k prejavu vôle (konaniu či opomenutiu).

Ďalej je preto potrebné skúmať, či uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a či následným
oslobodzujúcim rozsudkom, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol navrhovateľ
stíhaný, možno považovať za uznesenie, ktorým sa predchádzajúce uznesenie zrušilo pre jeho

nezákonnosť.

Zákon pojem nezákonnosti rozhodnutia nedefinuje, preto je potrebné tento pojem vykladať vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu. Zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia je otázkou súladu rozhodnutia s
objektívnym právom a nie otázkou subjektívnych alebo objektívnych faktorov, ktoré viedli k porušeniu

tohtosúladu.Nezákonnosťjevýlučneotázkouvzťahurozhodnutiaazákona,atootázkounezhodymedzi
rozhodnutím a zákonom. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009 zistenie nezákonnosti
je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba pridržiavať toho, že ide o
všeobecný a obsahovo aj rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať aj skutočnosť, že tento
pojem zákon osobitne neobmedzuje. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone

definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo
záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho

nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len
z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad
systematický a teleologický. [...] Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu
právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3

Ústavy, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je
potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať
výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o
začatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia,zastavenietrestnéhostíhania,akktakémutorozhodnutiu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou

rozhodnutia trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva
bezpredmetným (nadbytočným). Výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný
čin, a zároveň to znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak
najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Ústavnoprávny

základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené zastavením
trestného stíhania treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy, ale vo všeobecnej rovine
predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu.
Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž

prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
(škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť za účelom ochrany svojich občanov, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základnýchpráv.Vtakejsituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnévtrestnomkonanívyhodnotilipôvodné

podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým
prípadom zodpovednosti štátu. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom súdna judikatúra
dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal

a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonností) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší
výsledok trestného konania. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 183/2009)

Na základe vyššie uvedeného súd považuje uznesenie vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS: VKE-3/OVOZTČ-
BB-2001 zo dňa 05. 02. 2001 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre trestný čin
nadržovaniapodľa§166ods.1Trestnéhozákonaanávodnatrestnýčinkrivejvýpovedeanepravdivého
znaleckého posudku podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 175 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona, za
nezákonné rozhodnutie. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 2T/186/2001 - 729 zo dňa 20. 02. 2007

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1To 36/2007 - 755 zo dňa 05. 12. 2007 oslobodil
navrhovateľa spod obžaloby krajského prokurátora v Prešove sp. zn. Kv 14/01 - 236 zo dňa 04. 09.
2001 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s návodom na trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku
podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 175 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa

stal skutok pre ktorý bol navrhovateľ stíhaný.

a. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 05. 02. 2001 tak bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, pretože
sprihliadnutímnakonkrétneokolnostiadôvodynavrhovateľtrestnýčinnespáchalatrestnéstíhanieproti
nemunemalobyťzačaté.Akosprávneuviedolnavrhovateľ,neexistujeosobitnáformauznesenia,ktorým

by bola deklarovaná nezákonnosť rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia totiž vyplýva z výsledku
konania a z konečného rozhodnutia vydaného v takom konaní.b. Uznesenie o vzatí do väzby zo dňa 07. 02. 2001 je nezákonným rozhodnutím, pretože právo na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak
bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Keďže navrhovateľ

bol spod obžaloby oslobodený a bola vykonaná väzba (v čase od 05. 02. 2001 do 26. 04. 2001 v Ústave
na výkon väzby v Levoči), boli naplnené všetky zákonné predpoklady nezákonnosti rozhodnutia o väzbe.

Ad 2. (premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím):
Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje premlčanie dvoma spôsobmi, a to v ustanovení § 22 a špeciálne v

ustanovení § 23. Osobitná premlčacia doba podľa § 23 bola stanovená pre nároky na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Premlčacia doba je tu objektívna a jednoznačná.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. sa práva na náhradu škody podľa tohto zákona premlčí
za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený o škode dozvedel. Ak je podmienkou pre uplatnenie práva
na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia. Uvedená lehota (na rozdiel od lehoty podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb.) je
subjektívna. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa odvíja od okamihu, kedy sa poškodený
o škode dozvedel. Teda, kedy preukázateľne získal vedomosť o tom, že vznikla. Nejde o vedomosť o
škodnej udalosti (nezákonné rozhodnutie), ktorá škodu vyvolala, ale o vedomosť o vzniku majetkovej
či nemajetkovej ujmy na strane poškodeného. Samotná možnosť dozvedieť sa o vzniku škody

nepostačuje, pretože zákon predpokladá vedomosť skutočnú vzťahujúcu sa k „odškodniteľnej“ ujme
určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch. Rozhodnutie teda malo byť
doručené alebo oznámené (napr. vyhlásenie rozsudku).

Z trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/186/2001 súd zistil, že dňa 05. 12. 2007,

kedy bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Prešove na verejnom zasadnutí za prítomnosti senátu,
prokurátora, asistenta senátu a obhajcov: H.. G. H. G. H.. A. X. (M. H.. H. U.). Navrhovateľ na verejnom
zasadnutí prítomný nebol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove mu bol doručený dňa 30. 01. 2008.

Podľa názoru súdu deň 05. 12. 2007 nie je možné považovať za rozhodujúci pre začatie plynutia

premlčacej lehoty, pretože rozhodnutie v tento deň nebolo navrhovateľovi oznámené ani doručené.
Subjektívna lehota sa pritom odvíja od osobnej vedomosti o tom, že škoda vznikla. Nemožno plynutie
začiatku subjektívnej lehoty pripísať inej osobe ako tej, ktorej škoda mala vzniknúť. Aj keď na verejnom
zasadnutíbolprítomnýobhajcanavrhovateľa,nemôžesubjektívnalehotazačaťplynúťodtohtookamihu,
pretože navrhovateľ osobne na verejnom zasadnutí nebol.

Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie o vzatí do väzby, nároky z neho sa premlčia za rok odo dňa, keď
nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest
alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Keďže oslobodzujúci rozsudok Okresného
súdu Poprad č. k. 2T/186/2001 - 729 zo dňa 20. 02. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Prešove č. k. 1To 36/07 - 755 zo dňa 05. 12. 2007 nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2007, je nárok
navrhovateľa v tejto časti premlčaný, pretože jednoročná objektívna lehota uplynula dňa 05. 12. 2008.

a. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia zo dňa 05.
02. 2001 nie je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota mohla začať plynúť najskôr od 30.

01. 2008 a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná dňa 21. 01. 2011 na Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Účinky podania pri tom ostávajú zachované, aj keď bola žiadosť podaná
na nepríslušnom orgáne.

b. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby zo dňa 07. 02. 2001

je premlčaný.

Ad 3. (rozsah náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím):
Navrhovateľ vyčíslil náhradu škody za nezákonné rozhodnutie vo výške 3 847,00 Eur, čo zodpovedá
trovám právneho zastúpenia v trestnom konaní. Keďže časť nároku, t. j. škoda spôsobená nezákonným

rozhodnutím o vzatí do väzby zo dňa 07. 02. 2001, je premlčaná, je potrebné rozlíšiť trovy obhajoby v
súvislosti s úkonmi súvisiacimi s väzbou a na ostatné, ktoré súviseli so zastupovaním navrhovateľa v
trestnom stíhaní.H.. G. H. si ako obhajca navrhovateľa v trestnom konaní vyúčtovala trovy obhajoby nasledovne:

Rok 2001:

- 05. 02. 2001: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom [§ 16
ods. 1 písm. a) vyhlášky] ............................................. 600,00 Sk
- 05. 02. 2001 - 06. 02. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - výsluch obvineného [§ 16 ods. 1 písm. d)
vyhlášky] ............................................................... 600,00 Sk

- 07. 02. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na verejnom zasadnutí na
Okresnom súde Poprad (vzatie do väzby) [§ 16 ods. 2 písm. e) vyhlášky] - 1
úkonu ....................................................................................................... 600,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV FORD ESCORT) ............................ ..... 1 570,60 Sk
· náhrada za stratu času 20 x 8 polhodín (1 polhodina á 20,00 Sk) [§ 20
vyhlášky] ........................................................................................... 160,00 Sk

- 16. 02. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - OVOZTČ Banská Bystrica - nahliadnutie do spisu
[§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky] ..................................................................................................................
600,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV FORD ESCORT) ............................ ..... 3 122,60 Sk
· náhrada za stratu času 20 x 14 polhodín (1 polhodina á 20,00 Sk) [§ 20

vyhlášky] ........................................................................................... 280,00 Sk
- 01. 03. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na výsluchu obvineného A. F. v Košiciach [§ 16
ods. 1 písm. d) vyhlášky] ........................... 600,00 Sk
- 26. 02. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci
samej - písomná žiadosť o zmenu právnej kvalifikácie [§ 16 ods. 1 písm. c)

vyhlášky] .................................................................................................................. 600,00 Sk
- 19. 02. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej - písomná sťažnosť proti
uzneseniu [§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........ 600,00 Sk
- 19. 02. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu na Krajskom súde
Prešov [16 ods. 1 písm. d) vyhlášky] ............... 600,00 Sk

· náhrada cestovného (OMV FORD ESCORT) .................................. 481,50 Sk
· náhrada za stratu času 20 x 4 polhodiny (1 polhodina á 20,00 Sk) [§ 20
vyhlášky] ........................................................................................... 80,00 Sk
- 19. 02. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej
- doplnenie sťažnosti na Krajskom súde Prešov [§ 16 ods. 1 písm. c)

vyhlášky] .................................................................................................................. 600,00 Sk
- 06. 03. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej - žiadosť o prepustenie z
väzby [§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ............... 600,00 Sk
- 12. 03. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej
- písomné doplnenie žiadosti o prepustenie z väzby [§ 16 ods. 1 písm. c)

vyhlášky] .................................................................................................................. 600,00 Sk
- 20. 03. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej
- urgencia na Krajskom súde Prešov [§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] - 1
úkonu .................................................................................................................. 300,00 Sk
- 21. 03. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej - list na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (preskúmanie zákonnosti postupu orgánu činného v trestnom konaní
[§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ......... 600,00 Sk
- 29. 03. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na výsluchu obvineného G.. F. v Košiciach [§ 16
ods. 1 písm. d) vyhlášky] ........................... 600,00 Sk
- 03. 04. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej - žiadosť obhajcu na Krajskú

prokuratúru v Prešove a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky [§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] -
1 úkonu ........... 300,00 Sk
- 06. 04. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na výsluchu svedkov E. G. U. [§ 16 ods. 1 písm.
d) vyhlášky] ................................................ 600,00 Sk
- 10. 04. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci

samej - doplnenie žiadosti o prepustenie z väzby [§ 16 ods. 1 písm. c)
vyhlášky] .................................................................................................................. 600,00 Sk
- 24. 04. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na výsluchu obvineného A. F. v ÚVV v Prešove
[§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky] .................. 600,00 Sk· náhrada cestovného (OMV FORD ESCORT) .................................. 481,50 Sk
· náhrada za stratu času 20 x 4 polhodiny (1 polhodina á 20,00 Sk) [§ 20
vyhlášky] ........................................................................................... 80,00 Sk

- 25. 04. 2001: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej
- list na Krajskú prokuratúru v Prešove [§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] - 1
úkonu .................................................................................................................. 300,00 Sk
- 12. 06. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na výsluchu obvineného A. F. v Trenčíne [§ 16
ods. 1 písm. d) vyhlášky] ............................. 600,00 Sk

· náhrada cestovného (OMV FORD ESCORT) ............................ ..... 4 791,60 Sk
· náhrada za stratu času 20 x 18 polhodín (1 polhodina á 20,00 Sk) [§ 20
vyhlášky] ........................................................................................... 360,00 Sk
- 10. 08. 2001: účasť na vyšetrovacom úkone - nahliadnutie do spisu v Ružomberku [§ 16 ods. 1 písm.
d) vyhlášky] ............................................................... 600,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV FORD ESCORT) ............................ ..... 2 722,20 Sk

· náhrada za stratu času 20 x 12 polhodín (1 polhodina á 20,00 Sk) [§ 20
vyhlášky] ........................................................................................... 240,00 Sk
- 21 x režijný paušál á 70,00 Sk [§ 18 písm. a) vyhlášky] ....................... 1 470,00 Sk
---------------------------------------------------------------------
Spolu ........................................................................................................ 27 540,00 Sk

Rok 2002:

- 12. 09. 2002: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej -
doplnenie dôvodov sťažnosti voči uzneseniu okresného súdu [§ 16 ods. 1 písm. c)

vyhlášky] ................................................................................................. 600,00 Sk
- 23. 09. 2002: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa
veci samej - doplnenie dôvodov sťažnosti [§ 16 ods. 1 písm. c)
vyhlášky] .................................................................................................................. 600,00 Sk
- 2 x režijný paušál á 70,00 Sk [§ 18 písm. a) vyhlášky] .......................... 140,00 Sk

---------------------------------------------------------------------
Spolu ............................................................................................................ 1 340,00 Sk

Rok 2004:

- 25. 02. 2004: účasť na vyšetrovacom úkone - nahliadnutie do spisu na Okresnom súde Poprad [§ 16
ods. 1 písm. d) vyhlášky] ......................................... 2 720,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ................................. ......... 2 053,70 Sk
· náhrada za stratu času 567 x 12 polhodín (1 polhodina á 567,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] ....................................................................................... 4 536,00 Sk

-22.04.2004:účasťnavyšetrovacomúkone-účasťnahlavnompojednávanínaOkresnomsúdePoprad
[§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky] ....................... 2 720,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ............................... ........... 2 053,70 Sk
· náhrada za stratu času 567 x 12 polhodín (1 polhodina á 567,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] ....................................................................................... 4 536,00 Sk

- 13. 10. 2004: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej - návrh
na Okresný súd Poprad na vylúčenie veci zo spoločného konania [§ 16 ods. 1 písm. c)
vyhlášky] ................................................................................. 2 720,00 Sk
- 3 x režijný paušál á 136,00 Sk [§ 18 písm. a) vyhlášky] ........................ 408,00 Sk
---------------------------------------------------------------------

Spolu .......................................................................................................... 21 747,40 Sk

Rok 2005:

-25.02.2005:účasťnavyšetrovacomúkone-účasťnahlavnompojednávanínaOkresnomsúdePoprad

[§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........................ 1 876,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ............................... ........... 2 048,20 Sk
· náhrada za stratu času 250 x 8 polhodín (1 polhodina á 250,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] .......................................................................................... 2 000,00 Sk-01.04.2005:účasťnavyšetrovacomúkone-účasťnahlavnompojednávanínaOkresnomsúdePoprad
[§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........................ 1 876,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ............................... ........... 2 095,70 Sk

· náhrada za stratu času 250 x 8 polhodín (1 polhodina á 250,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] ....................................................................................... 2 000,00 Sk
-31.10.2005:účasťnavyšetrovacomúkone-účasťnahlavnompojednávanínaOkresnomsúdePoprad
[§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........................ 1 876,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ............................... ........... 2 193,30 Sk

· náhrada za stratu času 250 x 8 polhodín (1 polhodina á 250,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] ....................................................................................... 2 000,00 Sk
-21.11.2005:účasťnavyšetrovacomúkone-účasťnahlavnompojednávanínaOkresnomsúdePoprad
[§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........................ 1 876,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ............................... ........... 2 172,20 Sk
· náhrada za stratu času 250 x 8 polhodín (1 polhodina á 250,00 Sk) [§ 20 ods. 1

vyhlášky] ......................................................................................... 2 000,00 Sk
- 21. 11. 2005: písomné podanie na súd alebo orgán, týkajúce sa veci samej - žiadosť o vylúčenie [§
16 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ............................ 1 876,00 Sk
- 5 x režijný paušál á 150,00 Sk [§ 18 písm. a) vyhlášky] ......................... 750,00 Sk
---------------------------------------------------------------------

Spolu .......................................................................................................... 26 639,40 Sk

Rok 2007:

-20.02.2007:účasťnavyšetrovacomúkone-účasťnahlavnompojednávanínaOkresnomsúdePoprad

[§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........................ 2 228,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ............................... ........... 2 075,40 Sk
· náhrada za stratu času 297 x 8 polhodín (1 polhodina á 297,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] .......................................................................................... 2 376,00 Sk
- 05. 12. 2007: účasť na vyšetrovacom úkone - účasť na verejnom zasadnutí na Krajskom súde Prešov

[§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky] ........................ 2 228,00 Sk
· náhrada cestovného (OMV PEUGEOT) ........................................... 638,20 Sk
· náhrada za stratu času 297 x 4 polhodín (1 polhodina á 297,00 Sk) [§ 20 ods. 1
vyhlášky] ....................................................................................... 1 188,00 Sk
- 2 x režijný paušál á 178,00 Sk [§ 18 písm. a) vyhlášky] ......................... 356,00 Sk

---------------------------------------------------------------------
Spolu .......................................................................................................... 11 089,60 Sk

+ 20 porád v ÚVV Levoča: 13. 02. 2001, 19. 02. 2001, 21. 02. 2001, 26. 02. 2001, 28. 02. 2001, 01. 03.
2001, 05. 03. 2001, 08. 03. 2001, 12. 03. 2001, 19. 03. 2001, 21. 03. 2001, 26. 03. 2001, 28. 03. 2001,

29. 03. 2001. 03. 04. 2001, 09. 04. 2001, 12. 04. 2001, 17. 04. 2001, 19. 04. 2001, 25. 04. 2001, t. j.
cestovné Košice - Levoča (1 217,00 Sk x 20 = 24 340,00 Sk) a náhrada za stratu času za jednu cestu
za 8 začatých polhodín (20 x 8 x 20 = 3 200,00 Sk, spolu: 115 895,20 Sk (3 847,00 Eur)

Navrhovateľ v priebehu konania poukázal, že rozsah škody vo výške 3 847,00 Eur nie je povinný

preukazovať rozpisom jednotlivých úkonov právnej služby a ich skutočným vykonaním. Svoj názor
podporil rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo 175/2005. V zmysle záverov tohto rozhodnutia zákon č.
58/1969 Zb. obsahuje zvláštnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štát, nedefinuje
pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto na právne vzťahy v tomto smere treba aplikovať
príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti

chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre
uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou, za ktorú zodpovedá
štát podľa zákona č. 58/1969 Zb., môžu byť aj náklady, ktoré obvinený v trestnom konaní vynaložil nanutnú obhajobu, ak sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe alebo
iným rozhodnutím na úroveň im postavených. Výška odmeny advokáta sa riadi predovšetkým zmluvou
medzi advokátom a klientom a jej výška nie je vyhláškou regulovaná. Ustanovenia o tarifnej odmene

sa použijú pre určenie výšky odmeny v prípadoch, keď medzi advokátom a klientom k výslovnému
dojednaniu výšky odmeny nedošlo, v prípadoch, keď o výške odmeny rozhoduje súd ako o súčasti trov
konania, ktorých náhradu ukladá niektorému z účastníkov konania. Tarifná odmena je výslovne určená
pre odmenu advokáta, ktorý zastupuje klienta na základe ustanovenia súdom, a ktorému odmenu hradí
štát.

Vyššie uvedené závery NS SR súd nespochybňuje, avšak uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať
aj v tomto konaní, pretože súdu nebola predložená žiadna dohoda zmluvnej odmeny za poskytnutie
právnych služieb. Faktúru zo dňa 10. 02. 2010 nie je možné považovať za dohodu, pretože charakterom
faktúry je vyúčtovať sumu, ktorú je druhá strana povinná zaplatiť na základe predchádzajúcej (písomnej
alebo ústnej) dohody. Faktúra je jednostranným úkonom, kde absentuje vôľa druhej strany, a svojou

povahou je príkazom, nie dohodou či návrhom smerujúcim k uzavretiu dohody. Navrhovateľ v konaní súd
nepreukázal,žebysasH..G.H.dohodolnazaplatenísumyvovýške3847,00Eur.Naviacpodľanázoru
súdu je možné polemizovať o tom, čo je skutočná škoda. Na jednej strane totiž navrhovateľ zaplatil
sumu vo výške 3 847,00 Eur, na strane druhej reálne táto suma mohla byť aj menšia, pretože aj klient
má právo namietať výšku odmeny, ak s ňou nesúhlasí. Aj klient môže namietať, že si advokát uplatnil

niečo, čo v skutočnosti nevykonal. Je logické, že klient by sa mal brániť zaplateniu sumy, ktorá neodráža
skutočné náklady. Preto nemožno faktúru považovať za absolútny dôkaz o výške skutočnej ujmy. Je
potom na mieste obrana odporcu, aby súd preskúmal výšku škody tak, že preskúma, či všetky úkony boli
v trestnom konaní aj skutočne urobené a či boli aj účelné. O to viac, ak v konaní nebolo preukázané, že
by sa navrhovateľ so svojím zástupcom H.. G. H. dohodli na zmluvnej odmene. Plnomocenstvo (č. l. 95

vyšetrovacieho spisu) udelené navrhovateľom neobsahuje žiadne ustanovenie o výške odmeny. NS SR
v rámci svojej činnosti vydal aj rozhodnutie s iným právnym názorom (sp. zn. 1Cdo 53/93), podľa ktorého
ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne
právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v

súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil
náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil
sám. Názor samotného NS SR o rozsahu náhrady škody tak nie je jednotný.

Na základe uvedeného súd preskúmal výšku uplatnenej majetkovej ujmy v súlade s vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb., s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, pričom vzhľadom na vznesenú námietku premlčania v časti týkajúcej
sa nároku na náhradu škody súvisiaceho s väzbou tieto trovy právneho zastúpenia priznať nemohol.

Preskúmaním jednotlivých úkonov právnej služby vo vyšetrovacom spise ČVS: VKE-3/OVOZTČ-
BB-2001avtrestnomspiseOkresnéhosúduPopradsp.zn.2T/186/2001súdzistil,žeokremdvadsiatich
porád v Ústave na výkon väzby v Levoči a účasti na vyšetrovacom úkone - výsluch obvineného v dňoch
05. 02. 2001 - 06. 02. 2001 boli všetky úkony v uplatnenom a vyčíslenom rozsahu aj skutočne vykonané
a účelné, keďže smerovali k ochrane práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, čo je účelom

obhajoby. Ani vo vyšetrovacom spise, ani v trestnom spise sa nenachádzajú záznamy o poradách v
Ústave na výkon väzby v Levoči, preto tieto by súd nemohol priznať. Rovnako v zápisnici o zadržaní a
výsluchu obvineného zo dňa 05. 02. 2001 - 06. 02. 2001 nie je uvedené meno H.. G. H. ako prítomná
osoba na výsluchu.

a. V súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia zo dňa 05. 02. 2001 vznikla
navrhovateľovi škoda vo výške 2 519,14 Eur (75 891,70 Sk), čo zodpovedá úkonom právnej služby
v dňoch (vrátane režijného paušálu): 05. 02. 2001 (prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby
vrátane prvej porady s klientom), 01. 03. 2001 (účasť na výsluchu obvineného G.. F.), 26. 02. 2001
(písomná žiadosť o zmenu právnej kvalifikácie), 21. 03. 2001 (list na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky), 29. 03. 2001 (účasť na výsluchu obvineného G.. F. T. X.), 03. 04. 2001 (žiadosť obhajcu na
Krajskú prokuratúru v Prešove a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky), 06. 04. 2001 (účasť na
výsluchu svedkov E. G. U.), 24. 04. 2001 (účasť na výsluchu obvineného G.. F. v ÚVV Prešov vrátane
cestovného a náhrady za stratu času), 12. 06. 2001 (účasť na výsluchu obvineného G.. F. v Trenčínevrátane cestovného a náhrady za stratu času), 10. 08. 2001 (nahliadnutie do spisu v Ružomberku
vrátane cestovného a náhrady za stratu času), 12. 09. 2002, 23. 09. 2002, 25. 02. 2004, 22. 04. 2004,
13. 10. 2004, 25. 02. 2005, 01. 04. 2005, 31. 10. 2005, 21. 11. 2005, 21. 11. 2005, 20. 02. 2007 a 05.

12. 2007.

b. V súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby zo dňa 06. 02. 2001 vznikla navrhovateľovi
škoda tiež, avšak v dôsledku vznesenej námietky premlčania ju nemožno priznať. Ide o úkony v dňoch
(vrátane režijného paušálu): 07. 02. 2001 (vzatie do väzby), 16. 02. 2001 (nahliadnutie do spisu vrátane

cestovného a náhrady za stratu času), 19. 02. 2001 (písomná sťažnosť), 19. 02. 2001 (nahliadnutie
do vyšetrovacieho spisu na Krajskom súde v Prešove vrátane cestovného a náhrady za stratu času),
19. 02. 2001 (doplnenie sťažnosti na Krajskom súdu v Prešove), 06. 03. 2001 (žiadosť o prepustenie
z väzby), 12. 03. 2001 (písomné doplnenie žiadosti o prepustenie z väzby), 20. 03. 2001 (urgencia na
Krajskom súde v Prešove), 10. 04. 2001 (doplnenie žiadosti o prepustenie z väzby), 25. 004. 2001 (list
na Krajskú prokuratúru v Prešove), a samostatne (lebo nebol vykonaný) 05. 02. 2001 - 06. 02. 2001

(výsluch obvineného), spolu vo výške 413,75 Eur (12 464,70 Sk), Ďalej nemožno priznať ani dvadsať
porád v Ústave na výkon väzby v Levoči spolu vo výške 914,16 Eur (27 540,00 Sk).

Na základe vyššie uvedeného vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 2
519,14Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,25%od22.07.2011dozaplatenia.Priurčeníprvého

dňa omeškania súd vychádzal z uplynutia šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Žiadosť bola doručená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 21. 01. 2011.
V konaní nebolo preukázané, kedy a či bola žiadosť navrhovateľa vybavená. Šesťmesačná lehota tak
uplynula dňa 21. 07. 2011 a až od nasledujúceho dňa je odporca v omeškaní.

Ad 4. (nemajetková ujma):
Odporca v konaní namietal, že podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné uplatniť si aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy a to ani podľa čl. 5 Dohovoru, pretože trestné stíhanie a väzba boli v súlade so
zákonom. Samotný Dohovor pri tom upravuje situácie, za ktorých nemôže dôjsť k porušeniu.

Odhliadnuc od toho, že súd už vyššie konštatoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a
uznesenia o vzatí do väzby, nie je možné súhlasiť s názorom odporcu. Pokiaľ ide o pojem nezákonnosti
rozhodnutia, rozhodujúci je konečný výsledok konania, t. j. že trestné konanie nemalo byť vôbec začaté
(porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009 alebo sp. zn. 4Cdo 183/2009). Zákon č. 58/1969
Zb. náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe

neupravuje. Z ustanovenia § 20 tohto zákona v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž
vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ustanovení
Občianskehozákonníkaupravujúcichnáhraduškodysanemateriálnaujmaneodškodňujezanezákonné
rozhodnutie či nesprávny úradný postup. Napriek tomu názor odporcu nie je správny.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách má v zmysle čl. 154 ods. 1 Ústavy prednosť
pred zákonom, pretože je súčasťou slovenského právneho poriadku a uplatňuje sa bez toho, aby
sa vyžadovala jeho ratifikácia, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť
medzinárodnej zmluvy pred zákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo na
daný prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy, a to za predpokladu, že sú splnené

všetky podmienky vyplývajúce z uvedeného ústavného článku. Ustanovenie § 5 zákona č. 58/1969 Zb.
zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Subjektmi tejto zodpovednosti sú štát
na jednej strane a na druhej strane ten, na kom bola väzba vykonaná. Podmienkami tejto zodpovednosti
sú rozhodnutie o väzbe, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Predpokladom zodpovednosti je
skutočnosť, že voči tomu, na kom bola väzba vykonaná, bolo trestné stíhanie zastavené, alebo bol

oslobodený spod obžaloby. Právo na náhradu škody však nemá ten, kto si väzbu zavinil sám, najmä
tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom na väzbu
alebo jej predĺženie, a ten, kto bol oslobodený spod obžaloby alebo proti ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené iba preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť,
prípadne, že trestný čin bol amnestovaný. Z náhrady škody je vylúčená aj väzba nariadená v konaní

o vydanie do cudziny. Uvedená úprava odškodňovania za väzbu sa tak vo viacerých ohľadoch líši od
toho, čo vyžaduje čl. 5 ods. 5 Dohovoru. Nárok na odškodnenie sa priznáva, aj keď rozhodnutie o väzbe
bolo zákonné, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol obvinený oslobodený spod obžaloby.I keď čl. 5 ods. 5 Dohovoru zaručuje odškodnenie za pozbavenie osobnej slobody v prípadoch
obdobných prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím, možno použiť tento článok aj v prípadoch, v ktorých sú splnené podmienky

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa zákona č. 58/1969 Zb. Vzhľadom
na vnútroštátnu úpravu, ktorá sankcionuje štát zodpovednosťou za škodu spôsobenú rozhodnutím o
väzbe, treba aj tieto prípady považovať za prípady vadného pozbavenia osobnej slobody. Pretože
Dohovor umožňuje v uvedenom článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má jeho aplikácia, pokiaľ ide
o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

Vyššie uvedené závery o možnosti náhrady nemajetkovej ujmy aj podľa zákona č. 58/1969 Zb.
konštatoval NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 177/2005. Nemožno v tomto smere nepoukázať ani na
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý síce v staršej judikatúre (napr. 25Cdo
1802/2002) konštatoval, že nemajetkovú ujmu nie je možné odškodniť v režime zákona č. 58/1969
Zb., avšak v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo 2357/2010 dospel k opačnému názoru. V rozhodnutí sp. zn.

30Cdo 2357/2010 najvyšší súd venoval pozornosť možnosti, spôsobu a rozsahu náhrady nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb. V odôvodnení najvyšší súd uviedol, že v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatoval, že podmienkou aplikácie čl. 5 ods.
5 Dohovoru je skutočnosť, že k zbaveniu slobody došlo v rozpore s čl. 5 ods. 1, 2, 3 alebo 4 Dohovoru
(porovnaj rozsudok ESĽP zo dňa 26. 04. 1990, Wassink proti Holandsku, sťažnosť č. 12535/86, ods.

38). Špecifickým prípadom je situácia, keď je národná úprava zodpovednosti štátu za ujmu (majetkovú
aj nemajetkovú) spôsobenou poškodenému širšia ako čl. 5 ods. 1 Dohovoru, napr. keď sa pôvodne
zákonné obmedzenie slobody (videné optikou národnej úpravy), stáva nezákonným až v dôsledku
špecifického inštitútu národného práva. Takúto situáciu je spôsobilé založiť napr. ustanovenie § 5 ods.
1 zákona č. 58/1969 Zb. vo zvláštnom prípade, keď sa pôvodne zákonná väzba (nepredstavujúca

porušenie čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru), stáva predpokladom odškodnenia až v dôsledku oslobodenia
spod obžaloby, teda výsledku konania vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú obvinenému vykonaním väzby. Pretože v takomto prípade rozhodnutie o väzbe nemalo byť
vôbec vydané, neostáva nič iné len uzavrieť, že rozhodnutím o väzbe došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1
Dohovoru.

Aj keď zákon č. 58/1969 Zb. neupravoval kritériá priznania nemajetkovej ujmy, urobil tak zákonodarca
v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. Kritériami sú intenzita, trvanie a rozsah
nepriaznivých následkov, čo v podstate zodpovedá vyššie uvedeným kritériám uvedených v rozsudku

Najvyššieho súdu Českej republiky. Pokiaľ ide o rozsah nemajetkovej ujmy, je potrebné si uvedomiť,
že poškodené osoby, ktorým škoda vznikla pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, by boli oproti osobám,
ktorým vznikla škoda z toho istého dôvodu avšak za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, znevýhodnené a nedošlo

by u nich k odškodneniu nemajetkovej ujmy, ktorá im preukázateľne vznikla, čím by došlo k odopretiu
spravodlivosti (denegatio iustitiae). Keďže zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov upravuje nemajetkovú ujmu všeobecne, je
možné potom odškodniť nielen nemajetkovú ujmu súvisiacu s väzbou, ale aj nemajetkovú škodu
súvisiacu s celým trestným stíhaním.

Berúc do úvahy vyššie uvedené uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 663 878,37 Eur je možné
odškodniť aj podľa zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý ale nešpecifikuje,
v akej forme má byť takéto odškodnenie poskytnuté. Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora
môže byť finančná kompenzácia substantial (podstatná, zásadná, výrazná - napr. rozsudok ESĽP vo

veci Neumeister proti Rakúsku, sťažnosť č. 1936/63) alebo token (symbolická - napr. rozsudok ESĽP
vo veci Engel a spol. proti Holandsku, sťažnosť č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5102/72, 5354/72,
5370/72). Spravodlivým zadosťučinením však môže byť tiež samotné konštatovanie porušenia práva
garantovaného Dohovorom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Brogan proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť
č. 4451/70). Z judikatúry ESĽP ale tiež vyplýva, že zmluvným štátom je daná pomerne široká voľnosť

v tom, akú formu odškodnenia zvolí, aby taká forma odškodnenia dostatočne vyvážila ujmu, ktorá bola
spôsobená. Je vždy nutné postupovať podľa konkrétnych okolností individuálneho prípadu a spravidla
i tam, kde už štátne orgány k nejakej kompenzácii pristúpili, zvážiť možnosť poskytnutia aj inej formy
odškodnenia ako len v peniazoch. Peňažnú formu odškodnenia podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru je ale vždytreba považovať za subsidiárnu vo vzťahu k iným satisfakčným prostriedkom. Jej poskytnutie sa preto
viaže na také okolnosti individuálneho prípadu, voči ktorým by iná forma odškodnenia sama o sebe
nebola adekvátnou (primeranou).

V rozsudku vo veci Shilyayev proti Rusku, sťažnosť č. 9647/02, ods. 21, ESĽP uviedol, že rozhodujúcimi
pre posúdenie výšky odškodnenia podľa čl. 5 Dohovoru sú kritériá, akými sú povaha trestnej veci,
celková dĺžka obmedzenia osobnej slobody a následky v osobnej sfére poškodeného. Poškodený v
tomto prípade strávil vo väzbe jeden rok a osem mesiacov a bol neoprávnené odsúdený. ESĽP mu

priznal sumu vo výške 2 700,00 Eur, ktorá sa nejavila ako svojvoľná alebo nerozumná. Vo veci Aj-Jedda
protiSpojenémukráľovstvu,sťažnosťč.27021/08,ESĽPpriznalzadosťučinenievovýške25000,00Eur.
V tomto prípade došlo k zatknutiu príslušníka britskej armády na území Iraku, pričom bolo potvrdené,
že sťažovateľ bol členom teroristickej siete. Naopak vo veci Caballero proti Spojenému Kráľovstvu,
sťažnosť č. 32819/96 priznal nemajetkovú ujmu len v malej miere a neskôr odmietol priznať akúkoľvek
náhradu. Sťažovateľ Caballero bol pri tom v roku 1987 obvinený pre trestný čin zabitia, bol odsúdený

na štyri roky a prepustený v roku 1988. V roku 1996 ho obvinili zo znásilnenia. Nad sťažovateľom bol
nariadený dohľad a neskôr bol odsúdený na štyri roky.

V niektorých štátoch je stanovený postup a výška odškodnenia nemajetkovej ujmy v prípade
nezákonného zadržania. Najvyšší súd Českej republiky požiadal niektoré zmluvné štáty o vyjadrenie k

spôsobu stanovenia výšky nemajetkovej ujmy:

V Nemecku súdy disponujú širokou diskrečnou právomocou. Žiadna špecifická judikatúra pritom, ktorá
by stanovovala výšku nemajetkovej ujmy, neexistuje. K príkladom kritérií určenia výšky ujmy však patrí:
závažnosť pochybenia štátnych orgánov, dĺžka a intenzita obmedzenia osobnej slobody, podmienky

väznenia, vplyv neoprávneného zadržania na sociálny život a kontakty zadržaného či spoluzavinenie
poškodeného.

Obdobne v Rakúsku sa vychádza z konkrétnej ujmy utrpenej v individuálnom prípade spôsobenej
strachom, hladom a pod.

Francúzsko prihliada k osobnej situácii osoby, k jej zdravotnému stavu, k veku, k povolaniu, k rodinnej
situácii, k osobnosti navrhovateľa, k podmienkam zadržania, dĺžke a okolnostiam zadržania.

V Taliansku je každý jednotlivý prípad predmetom spravodlivého posúdenia, pri ktorom sa čiastka určuje

v závislosti od trvania väzby a osobných a rodinných dôsledkoch vzatia do väzby.

V Belgicku má osoba, ktorá bola zbavená slobody za podmienok nezlučiteľných s čl. 5 Dohovoru, právo
domáhať sa odškodnenia podľa zákona o odškodnení v prípadoch neoprávneného zadržania. Výška
nemajetkovej náhrady sa určuje spravodlivo s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a súdy sa

môžu odkloniť od výšky odškodnenia navrhovanej stranou a môžu rozhodnúť ex aequo et bono (podľa
toho čo je spravodlivé a dobré).

Ústavný súd Malty má diskrečnú právomoc a do úvahy berie závažnosť porušenia práva, fyzický a
morálny vplyv na poškodeného, vplyv porušenia na spoločnosť, odstrašujúci a trestný prvok.

Vo Švédsku je úprava podobná ako v Česku (a teda aj na Slovensku). Najprv je potrebné podať žiadosť
o prerokovanie nároku. Ministerstvo aplikuje kritériá, z ktorých najdôležitejším je dĺžka zadržania. Za
mesiac všeobecne poskytuje 20 000 SEK (cca 2 205,36 Eur), a za každý ďalší mesiac 15 000 SEK (cca
1 645,02 Eur). Celkovú čiastku môže zvýšiť skutočnosť, že poškodený bol spod obžaloby oslobodený,

je osobou mladou (15 až 20 rokov) alebo informácia bola šírená médiami.

Vo Fínsku najprv rozhoduje ministerstvo financií a priemerná výška odškodnenia za deň je 100,00 Eur
(podľa autora Vivre de Godzinsky).

Rumunský trestný poriadok pri určovaní výšky odškodnenia zohľadňuje dĺžku zadržania, dôsledky
zadržania, resp. jeho vplyv na zadržanú osobu a jej rodinu. Odškodnenie má formu jednorazovej
finančnej úhrady alebo doživotnej renty, alebo takej povinnosti štátu na svoje náklady zaistiť umiestnenieosoby v domove lekárskej a sociálnej starostlivosti. Pevná výška odškodnenia nemôže byť stanovená
ani zákonom, ani judikatúrou, pretože strata slobody pôsobí na každého jednotlivca inak.

Maďarsko vychádza zo všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka. Výška odškodnenia sa
orientuje podľa individuálnych okolností daného prípadu, pričom čiastka odškodnenia sa pohybuje od
80,00 Eur do 105,00 Eur celkovo.

Ani v Slovinsku neexistujú pravidlá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Tá sa určuje prípad od prípadu

a je v diskrečnej právomoci súdu. Kritériami sú miera zavinenia, miera fyzickej a psychickej ujmy a
prihliada sa aj k zásadám proporcionality a spravodlivosti.

Poľsko prihliada k dĺžke zadržania a k jeho dôsledkom.
V Nórsku je možné požiadať o odškodnenie bez ohľadu na výsledok trestného konania. Za prvé dva dni
nezákonného zadržania sa poskytuje náhrada vo výške 1 500 NOK (cca 182,04 Eur) a 400 NOK (cca

48,54 Eur) za každý ďalší deň.

V Česku a podobne aj na Slovensku neexistujú žiadne pravidlá výšky odškodnenia Na základe rozsudku
vo veci Shilyayev proti Rusku ako aj správ od dožiadaných súdov Najvyšší súd Českej republiky zhrnul,
že základnými pravidlami súd:

1. povaha trestnej veci;
2. celková dĺžka obmedzenia osobnej slobody;
3. následky v osobnej sfére poškodenej osoby.

Povahatrestnejvecijedanátypovouzávažnosťoutrestnéhočinu.Vpredmetnomkonaníbolnavrhovateľ

trestne stíhaný a obvinený z trestného činu nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona a návodu
na trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 10 ods. 1 písm. b) k § 175
ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona. Trestný čin nadržovania bol v Trestnom zákone č. 140/1961
Zb. zaradený do tretej hlavy osobitnej časti (Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach). Aj napriek
jeho zaradeniu do tretej hlavy (čo však odzrkadľovalo politickú situáciu) tento trestný čin nie je až tak

závažný a nebezpečný pre spoločnosť a trestná sadzba za tento trestný čin bola do troch rokov. Celkovo
strávil navrhovateľ vo väzbe 81 dní (od 05. 02. 2001 do 26. 04. 2001). Z väzby bol prepustený na základe
žiadosti o prepustenie.

Samotná povaha trestného činu ako aj dĺžka obmedzenia slobody nie je až natoľko závažná, aby

odôvodňovala aj nárok na nemajetkovú ujmu. Je potrebné pripomenúť, že zadosťučinením je aj
samotné konštatovanie, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie a že súd navrhovateľovi priznal náhradu
majetkovej ujmy. To znamená, že navrhovateľ už bol čiastočne úspešný.

Omnoho viac pozornosti je potrebné venovať následkom v osobnej sfére poškodenej osoby. V konaní

nebolo sporné, že zadržanie navrhovateľa, následná väzba a trestné stíhanie (t. j. trestné konanie)
znamenali traumu a mali dosah najmä na rodinný život a zdravotný stav. Z výpovede navrhovateľa a
svedkov mal súd za preukázané, že z väzby sa vrátil iný človek. Je nepochybné, že izolácia a hrozba
trestu u každej osoby zanechá stopy v podobe hnevu ale aj strachu, úzkosti. V niektorých prípadoch
táto situácia zanechá na psychickom stave poškodeného nezvratný stav, kedy poškodený môže žiť

v neustálom strachu či depresiách. Aj v tomto prípade mali väzba a trestné stíhanie vážny dosah
na psychický stav navrhovateľa. K tomu prispelo aj to, že uznesenie o vzatí do väzby bolo vydané v
čase, keď už navrhovateľ trpel onkologickým ochorením. Zasiahnutý bol aj rodinný život navrhovateľa,
avšak nie v tom smere, že by ho rodina odsúdila, ale v tom smere, že samotný navrhovateľ sa
začal strániť kontaktu s rodinou. Podpora rodiny a známych pritom bola zjavná a nesporná (pomoc

pri hľadaní poskytnutí psychiatrickej starostlivosti, obhajoba manželkou v trestnom konaní, návštevy
známeho v ústave na výkon väzby). Podľa názoru súdu sa rodina viac zomkla, okrem dcéry, ktorá
sa psychicky zrútila a rozumne požadovala vysvetlenie situácie. Tiež nebol zasiahnutý profesijný život
navrhovateľa až v takej miere, ako uviedol (že jeho meno a jeho kredit boli spochybňované v odbornej
právnickej verejnosti, najmä medzi advokátmi, sudcami, prokurátormi a policajtmi, pričom aj v dnešnej

dobe rezonuje pri rôznych iných kauzách, resp. komentároch, že aj v súčasnosti boli najmä zo strany
generálnej prokuratúry prezentované stanoviská, z ktorých pre zainteresovaných vyplýva jednoznačné
presvedčenie o jeho vine zo spáchania pôvodne žalovaných skutkov a pod.). Slovenská advokátska
komora, kde bol a dodnes je navrhovateľ zapísaný ako advokát, ho neodsúdila, nepozastavila mučinnosť a ani ho nevyškrtla zo zoznamu advokátov. Práve naopak, Slovenská advokátska kancelária
menom D. J. (T. W. Č. R.X. Y. G. R.) vyjadrila navrhovateľovi podporu a odsúdila nezákonný postup
orgánov činných v trestnom konaní (pozri čl. 114 spisu - „Zákon musia dodržiavať nielen občania“).

Samotný navrhovateľ uviedol, že činnosť mu pozastavená nebola a svedkyňa H.. H. rovnako uviedla,
že ho komora podporovala.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že musel vypovedať množstvo plnomocenstiev a prišiel o mnoho klientov, túto
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal ani zníženie jeho povesti, hoci tvrdil, že si

ťažko hľadal nových klientov. Nepreukázal, že si ho právnická obec neváži, že aj dnes je jeho meno
spájané s podsvetím.

Po zvážení povahy trestného činu, dĺžky obmedzenia slobody a následkov v osobnej sfére možno
konštatovať, že väzba a trestné stíhanie mali následky v osobnej sfére (navrhovateľ trpí depresiami,
úzkostnými stavmi), v rodinnom živote (subjektívne sa navrhovateľ uzavrel do seba), v pracovnom živote

(subjektívne navrhovateľ má obavy z výkonu advokácie - vystupovanie pred súdom, výsluchy a pod.) a
najmä v zdravotnom stave navrhovateľa. Intenzita a rozsah nepriaznivých následkov v osobnej rovine
a na zdravotnom stave je nesporná a trvá dodnes. Pokiaľ ide o rodinný život a pracovné zaradenie, súd
nemal za preukázané, že by väzba a trestné stíhanie a ich následky zasiahli navrhovateľa do takej miery,
že by bolo na mieste odškodniť navrhovateľa v podobe priznania finančného zadosťučinenia. Situáciu

v rodinnom a v pracovnom živote vníma navrhovateľ svojím videním ako nepriaznivú a pociťuje aj v
tejto oblasti ujmu, avšak z výpovede svedkov súd nemal preukázaný vznik ujmy. Jedinou výnimkou je
dcéra navrhovateľa, ktorá sa v dôsledku celej situácie psychicky zrútila, avšak iné nepriaznivé následky
navrhovateľ vo vzťahu k nej neuviedol a také následky neboli ani vykonaným dokazovaním preukázané.
Rodina sa od navrhovateľa neodvrátila a komora advokátov tiež vyjadrila svoju podporu.

Navrhovateľ vo veľkej miere opieral nárok na nemajetkovú ujmu o medializáciu celého prípadu. Tu treba
poznamenať,ženavrhovateľvystupovalvkauzeJ.Č.(obžalovanýbolztrestnéhočinuvydierania,brania
rukojemníka, vraždy poľského občana Y. či daňových trestných činov) ako obhajca chráneného svedka
G. F., ktorý médiá zaujal najmä svojou krivou výpoveďou pred senátom NS SR. Osoba J. Č. vzbudzovala

a dodnes vzbudzuje pozornosť akéhokoľvek média. V spojitosti s ním tlač, televízia a rozhlas informuje
verejnosť takmer (a doslova) o každom jeho kroku. Aj navrhovateľ v konaní predložil viacero článkov
či úryvkov z kníh (venovaných práve J. Č.), kde bolo podľa jeho slov zasiahnuté do jeho osobnej
sféry. Pokiaľ ide o právo navrhovateľa na jeho ochranu osobnosti, to sa v prípade informácií šírených
médiami dostáva do konfliktu s právom na slobodu prejavu (čl. 10 Dohovoru). NS SR venoval pozornosť

tomuto konfliktu dvoch práv v uznesení sp. zn. 6Cdo 169/2011. Podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu
predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok
jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“,
ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa považujú za neutrálne a neurážlivé, ale aj k tým, ktoré urážajú,
šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a

veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“. Sloboda politickej diskusie je
jadrom koncepcie demokratickej spoločnosti, ktorá preniká celým Dohovorom. Keďže právo na slobodu
prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou aj Dohovorom, riešenie konfliktu
medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe
stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie

súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do práva na slobodu
prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné.

Tu sa však treba vrátiť na začiatok a zodpovedať na základné otázky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.Subjektmitejtozodpovednostisúštátnajednejstraneanadruhej

strane ten, na kom bola väzba vykonaná a voči komu bolo trestné stíhanie (a teda aj celé trestné
konanie) vedené. Podmienkami tejto zodpovednosti sú rozhodnutie o väzbe (o vznesení obvinenia a
začatí trestného stíhania), škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Odporca nezodpovedá za obsah
vysielaných správ či za obsah tlače, pretože nie je ich šíriteľom. Ak by súd pripustil zodpovednosť štátu
do tej miery, že zodpovedá za to, ako informujú orgány činné v trestnom konaní, je potrebné povedať, že

týmto nič nebráni verejnosť informovať o trestnom konaní [viď § 8a ods. 1, prvá veta zákona č. 141/1961
Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)]. Navyše v žiadnej zo správ, kde sa vyjadroval H.
Z. (v tom čase riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko - expertíznych činností Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky), nezaznelo celé meno navrhovateľa, nemohlo byť spojené s miestom jeho pobytu(napr. uvedením, že je Košičan) a nebola zverejnená jeho fotografia. Ak vystupoval H. Z. v reportážach,
neuviedolmenonavrhovateľatakýmspôsobom,abyzasiaholdojehoprávnaochranuosobnosti.Akbolo
spomenuté titul, meno či pôvod navrhovateľa, vždy šlo o komentár moderátora, redaktora či v prípade

tlače o názor autora článku. Podľa judikatúry ústavného súdu od vydavateľa periodickej tlače nemožno
požadovať, aby selektoval informácie získané od štátneho orgánu (z policajného zdroja), na ktoré sa
mohol s dôverou spoliehať, pretože tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach verejného
záujmu (nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 107/2010). Mnohé z článkov boli pri tom publikované len
v regionálnych novinách východného Slovenska (napr. č. l. 97 - denník Korzár, č. l. 102 (226) - Košický

večer, č. l. 105 (234) - Košický večer), teda nemali celoslovenskú pôsobnosť. V denníkoch Pravda, SME
či Národná obroda (napr. č. l. 89, 91, 92 či 98) ani nebola zmienka o navrhovateľovi, pretože články
boli venované J. Č. a v spojitosti s ním krivej výpovede svedka G. F.. Aj niektoré zo správ (najmä tie,
ktoré informovali o navrhovateľovi) boli odvysielané len v televízii s lokálnou pôsobnosťou (TV Global
a TV Naša). TV Markíza a STV1 informovali obdobne ako celoslovenské denníky Pravda či SME, čo
znamená, že ak bolo spomenuté meno či povolanie advokáta, nešlo o vyjadrenie orgánov činných v

trestnom konaní, ale o komentár autora. Dokonca autor článku uverejneného v PLUS 7 DNÍ (č. l. 125
- 130) skonštatoval: „Nemožno vyčítať advokátovi, že obhajuje zločincov, pretože to je jeho robota.“ Z
uvedeného nevyplýva zásah do ochrany osobnosti navrhovateľa. Nebola znížená povesť navrhovateľa,
neboli uvedené vyjadrenia, ktoré by o jeho osobe informovali urážlivo, nedôstojne, nečestne či hanlivo,
či znevažovali jeho povolanie.

Podľa názoru súdu nie je možné články v novinách, správy v televízii či úryvky z kníh použiť ako dôkaz
o spôsobení nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Zodpovedným subjektom za tieto informácie nemôže
byť štát. Médiá informujú verejnosť, či už pozitívne, negatívne alebo až šokujúco. Podľa názoru súdu v
tomto prípade nebola založená zodpovednosť odporcu za všetky informácie publikované v tlači, televízii,

rozhlase či knižných publikáciách.

Výška požadovanej nemajetkovej ujmy v rozsahu 663 879,37 Eur je preto neadekvátna (neprimeraná) a
neodrážaskutočnúintenzitu,rozsahanásledkyväzbyatrestnéhostíhaniavosobnejsférenavrhovateľa.
Nemajetková ujma nemá byť nástrojom odškodnenia rodiny a profesie. Jej účelom je len zmierniť

následky zásahu, pričom peňažná forma zadosťučinenia je až sekundárna. Nemajetková ujma má
odzrkadľovať skutočný a vážny zásah do osobnej sféry konkrétnej osoby. Nemajetková ujma nie je
zákonom č. 58/1969 Zb. limitovaná (hranicu zaviedol až zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) vo výške päťdesiat násobku
minimálnej mzdy, čo by v súčasnej dobe (za predpokladu, že minimálna mzda v roku 2014 je vo výške

352,00 Eur) predstavovalo sumu 17 600,00 Eur. Ide pri tom o odškodnenie obetí násilných trestných
činov. Aj keď zákon č. 58/1969 Zb. nelimituje nemajetkovú ujmu, podľa názoru súdu je suma 17 600,00
Eur morálnym limitom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje v prejednávanom prípade sumu vo výške 10 000,00 Eur

za primeranú, postačujúcu, rozumnú a nie ako prejav svojvôle. Pri jej určení vzal súd do úvahy kritériá,
ktorými sú (1) osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, (2)
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, (3) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, (4) závažnosť následkov, ktoré vznikli v spoločenskom uplatnení,
(5) povaha trestnej veci a (6) celková dĺžka obmedzenia osobnej slobody. Navrhovateľ bol obvinený

z menej závažného trestného činu (trestný čin nadržovania a návodu na trestný čin krivej výpovede
a nepravdivého znaleckého posudku), ktorý pre spoločnosť neznamená väčšie riziko nebezpečenstva
vzniku ujmy na zdraví alebo živote. Navrhovateľ bol vzatý do väzby na základe uznesenia zo dňa
07. 02. 2001. Väzba trvala 81 dní v čase od 05. 02. 2001 do 26. 04. 2001, trvala tak asi
štvrtinu roka. Celé trestné konanie trvalo takmer sedem rokov (od 05. 02. 2001 do 05. 12. 2007).

Navrhovateľ bol z väzby prepustený na základe žiadosti o prepustenie. Pred väzbou navrhovateľ trpel
onkologickým ochorením. Jeho zdravotný stav sa v priebehu väzby zmenil. Po prepustení z väzby
vyhľadal navrhovateľ odbornú pomoc psychiatra, vedený s diagnózou rekurentná depresívna porucha
stredne ťažkého stupňa. Väzba a trestné stíhanie mali dosah na osobnú stránku navrhovateľa a na jeho
zdravotný stav. Do úvahy treba zobrať aj fakt, že aj samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia a

priznanie škody v podobe náhrady trov obhajoby je zadosťučinením (ESĽP pritom v rozsudku Apicella
proti Taliansku, sťažnosť č. 64890/01, odčítal 30 % ako „hodnotu“ konštatovania porušenia práva).
Finančné odškodnenie vo výške 10 000,00 Eur je dôsledkom toho, že konštatovanie nezákonnosti(t. j. porušenia práva) a priznanie majetkovej škody súd nepovažoval za dostatočné a po zohľadnení
okolností prípadu a osoby poškodeného (vrátane následkov) súd priznal aj nemajetkovú ujmu.
Nemajetkovú ujma škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať peňažnú

náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu) ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné
ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Morálna
ujma zahŕňa ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v
dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody. (rozsudok NS
SR sp. zn. 6Cdo 185/2011)

S prihliadnutím na kritériá, ktorými sa súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy riadil, ako aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ nevyužil možnosť aj inej formy zadosťučinenia (ako je napr.
ospravedlnenie) a nevyužil možnosť domáhať sa náhrady škody a ušlého zisku z titulu vypovedania
plnomocenstiev či nevykonávania advokácie počas trestného konania, považuje súd nemajetkovú ujmu
vo výške 10 000,00 Eur za primeranú a postačujúcu.

Súdu nebola predložená nahrávka z diskusnej relácie STV, kde mala byť zverejnená fotografia
navrhovateľa. Medializácia celého prípadu nebola iniciovaná odporcom, ale bola dôsledkom realizácie
práva na slobodu prejavu médií, pričom nemožno konštatovať, že zasiahla do práva na ochranu
osobnosti navrhovateľa v značnej miere. Dobré meno a povesť navrhovateľa neboli poškodené,

pretože samotná Slovenská advokátska komora vyjadrila podporu navrhovateľovi, čo ani navrhovateľ
nespochybnil.Navrhovateľuviedol,ževpriebehuceléhotrestnéhokonanianepodávalsťažnosti,pretože
sa vo veci robili úkony (č. l. 217 spisu). Aj z týchto dôvodov považuje súd priznanú nemajetkovú ujmu
za primeranú a postačujúcu.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania z nemajetkovej ujmy, tieto súd nepriznal, pretože nemajetková ujma nie
je pohľadávkou (dlhom), ktorej výška je nesporná alebo jednoducho preukázateľná. Výška nemajetkovej
ujmy je výsledkom diskrečnej právomoci súdu a svojou povahou je zadosťučinením za zásah do
osobnosti. Je to plnenie výnimočné, nie obvyklé a rozhodne nie je dlhom, ktorý má svoj pôvod v
záväzku (zo zmluvy, zo spôsobenej škody, zo zodpovednosti za vady, z omeškania či z bezdôvodného

obohatenia). Aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 185/2011 uviedol, že povinnosť zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (porovnaj aj
rozsudok NS SR sp. zn. 1Co 15/97, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, zošit 3, pod por. č. 45/2000).

O trovách konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p., prvá časť vety po
bodkočiarku, podľa ktorej v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.